Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-32S/5/2023 5023200024 23. 10. 2024 JUDr. Peter Piroš ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200024.1
Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členov senátu JUDr. Dominika Čipku (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. XXXXXX XXXX/X, D. A., E., právne zastúpený: Nechala and partners s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 54 749 565, proti žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, 031 42 Liptovský Mikuláš, právne zastúpený: HADBÁBNY & spol. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti Uznesenia mestského zastupiteľstva žalovaného zo dňa 21.11.2022 č. 111/2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši zo dňa 21.11.2022 č. 111/2022 z a m i e t a. II. Súd konanie o žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra A. A. B. v meste Liptovský Mikuláš trvá, z a s t a v u j e. III. Vo vzťahu k žalobe o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva, žiadnemu z účastníkov konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. IV. Vo vzťahu k žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra trvá, žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Mestské zastupiteľstvo Mesta Liptovský Mikuláš (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) na svojom zasadnutí dňa 21.11.2022 prijalo uznesenie č. 111/2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie zastupiteľstva“) k bodu rokovania „Návrh na odvolanie A. A. B. z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš“, ktorým mestské zastupiteľstvo odvolalo podľa § 18a ods. 9 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“) žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš z dôvodu, že v rozpore s interným predpisom mesta Liptovský Mikuláš č. 33/2021/INO – Smernica primátora mesta Liptovský Mikuláš upravujúca obsluhu a používanie dochádzkového systému Mestského úradu Liptovský Mikuláš, si nevedie evidenciu dochádzky v dochádzkovom systéme mestského úradu, a to od júla 2020 doposiaľ; v rozpore so zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) postupoval v prípade čerpania dovolenky v roku 2020, ako aj v roku 2021, keď zamestnávateľovi v roku 2020 listom zo dňa 23.07.2020 oznámil čerpanie dovolenky v dňoch 27.07.2020 až 09.08.2020 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania zamestnávateľom, v roku 2021 listom zo dňa 29.06.2021 zamestnávateľovi oznámil čerpanie dovolenky v dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania zamestnávateľom; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. b) Zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu
návrh plánu kontrolnej činnosti na 1. polrok 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. b) Zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu návrh plánu kontrolnej činnosti na 2. polrok 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým; v rozpore s ustanovením §18f ods. 1 písm. e) Zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho roku; v rozpore s ustanovením §18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení nevypracoval odborné stanovisko k návrhu záverečného účtu mesta Liptovský Mikuláš za rok 2020 pred jeho schválením v mestskom zastupiteľstve; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení nevypracoval odborné stanovisko k návrhu rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš na rok 2021 pred jeho schválením v mestskom zastupiteľstve. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 2. Žalobca sa včas podanou žalobou o preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa § 337 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté uznesenie zastupiteľstva z dôvodu jeho nezákonnosti, ktorá je spôsobená nesprávnym použitím skutkovej podstaty a zneužitím práva. Zároveň sa žalobou domáhal určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra trvá. Žalobca sa vyjadril k predpokladom úspešnosti podanej správnej žaloby, keď správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je povinný posudzovať, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Usam/2/2018 zo dňa 11.06.2019, podľa ktorého odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí byť písomné, pričom dôvody sa uvádzajú v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a tiež v uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra obce. Nepostačuje z hľadiska materiálneho uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa hlavný kontrolór funkcie odvoláva. Súčasťou výrokovej časti uznesenia musia byť konkrétne dôvody, ktoré zastupiteľstvo k takémuto kroku viedli. 3. Žalobca nesplnenie zákonných podmienok na jeho odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra považuje za nezákonné z dôvodu, že napadnuté uznesenie zastupiteľstva bolo prijaté na právnom základe skutkovej podstaty opakovaného alebo zvlášť hrubým spôsobom porušenia povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, pričom mestské zastupiteľstvo uviedlo sedem skutkových tvrdení. Žalobca uvádzal, že povinnosti hlavného kontrolóra ako zamestnanca obce sú konkretizované v zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „Zákon o výkone práce vo verejnom záujme“) a v Zákonníku práce. Porušenie povinnosti teda môže nastať v zmysle porušenie bežných povinností, pričom musí dôjsť najmenej dvakrát k porušeniu týchto povinností, keďže zákon predpokladá ich opakované porušenie, alebo ide o porušenie povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktorého intenzita a následok sú závažnejšie ako pri bežnom nesplnení povinnosti. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého uznesenia zastupiteľstva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keď až 5 skutkových tvrdení, hoci sú sankcionovateľné s následkom odvolania, sú porušením § 18f Zákona o obecnom zriadení. Tieto skutkové tvrdenia nie je možné subsumovať pod skutkovú podstatu § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení. Jedným z predpokladov zákonného rozhodnutia je tiež presné opísanie skutkových tvrdení, s ktorými sú spájané právne účinky odvolania. Dôvody uvedené v napadnutom uznesení zastupiteľstva dané kritérium nezameniteľnosti a určitosti nespĺňajú, preto žalobca považuje napadnuté uznesenie zastupiteľstva za arbitrárne a nepreskúmateľné. 4. Napadnuté uznesenie zastupiteľstva, respektíve proces jeho prijatia, má podľa žalobcu viaceré formálne nedostatky. Mestské zastupiteľstvo v rozpore so Zákonom o obecnom zriadení schválilo program zasadnutia, a to v zložení z poslancov, ktorí ešte nezložili sľub poslanca. Taktiež došlo k ústnemu doplnenie programu zo strany primátora žalovaného v rozsahu, že bude uskutočnené verejné hlasovanie. 5. Žalobca k údajnému porušeniu povinnosti pri používaní dochádzkového systému uviedol, že pri nástupe do funkcie v júni 2020 si začal svoje príchody a odchody zaznamenávať v dochádzkovom systéme žalovaného. Vedúca kancelárie primátora žalovaného žiadala, aby žalobca vysvetlil stretnutia mimo úradu, s kým sa stretol a čo bolo témou rozhovoru. Uvedená udalosť ako aj ďalšia komunikácia
zo strany vedenia žalovaného viedla žalobcu k rozhodnutiu neposkytovať žalovanému informácie, ktoré by mohli ohroziť osoby, s ktorými sa pri výkone svojej funkcie stretáva a preto si žalobca začal evidovať pracovný čas osobitne mimo elektronický dochádzkový systém žalovaného. Používanie elektronického dochádzkového systému nebolo predmetom žiadneho školenia poskytnutého žalobcovi a oboznámenie sa s internými predpismi pri nástupe do funkcie bolo formálne. Podľa žalobcu je to práve povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času. Naopak, žalobca v postavení zamestnanca je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Žalovaný neuviedol porušenie tejto povinnosti medzi dôvodmi odvolania z funkcie hlavného kontrolóra. 6. K skutkovému tvrdeniu ohľadne čerpania dovolenky žalobca namietal, že by z jeho strany došlo k porušeniu povinností v súvislosti s čerpaním dovolenky. Žalobca žiadal o schválenie termínov dovolenky, no tieto neboli nikdy schválené, pričom žalovaný sa vždy odvolával na nepodpísanie pracovnej zmluvy. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nie je postihnuteľné sankciou neplatnosti a pre prípad nedodržania písomnej formy je pracovná zmluva platná aj vtedy, ak bola uzavretá ústne, prípadne iba konkludentne. Čo sa týka dovolenky za rok 2020, jej čerpanie žalobca oznámil listom v posledný pracovný deň pred dovolenkou. Žalovaný akceptoval dovolenku za júl, no augustovú dovolenku neakceptoval a nepreplatil. V roku 2021 žalobca oznámil čerpanie dovolenky od 06.07.2021 do 16.07.2021 listom podaným prostredníctvom podateľne mestského úradu v Liptovskom Mikuláši dňa 30.06.2021. Listom zo dňa 12.07.2021 primátor žalovaného oznámil žalobcovi, že to považuje za neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku. Dovolenka za rok 2022 sa netýka odôvodnenia napadnutého uznesenia zastupiteľstva. Žalobca má k dispozícii nevyčerpanú dovolenku za rok 2021, pričom podľa Zákonníka práce bol oprávnený v druhom polroku 2022 si určiť čerpanie dovolenky za rok 2021 sám, ak to oznámi zamestnávateľovi mesiac vopred. Žalobca si je vedomý, že navrhol čerpanie dovolenky v júli bez dodržania mesačnej lehoty na oznámenie čerpania dovolenky. Pre prípad, že by primátor žalovaného nesúhlasil, tak oznámil alternatívne čerpanie, aby lehota jeden mesiac bola dodržaná. Primátor žalovaného odpovedal, že z dôvodu nepodpísanej pracovnej zmluvy nemá žalobca nárok na dovolenku. Počas avizovaného čerpania dovolenky v júli 2022 bol žalobca v práci, no napriek tomu žalovaný pristúpil k odhláseniu žalobcu zo Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne a konanie žalobcu označil za neoprávnené čerpanie dovolenky, odpočítal z výmery dovolenky príslušný počet dní a nezaplatil uvedené dni. Žalobca uviedol, že údajné porušenie pracovnej disciplíny je možné sankcionovať iba v dvojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle Zákonníka práce. 7. Žalobca ďalej tvrdil, že napadnutým uznesením zastupiteľstva došlo k zneužitiu výkonu práva. Hlavný kontrolór obce predstavuje dôležitý kontrolný mechanizmus, pričom v zmysle Zákona o obecnom zriadení je obec povinná vytvoriť vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon vnútornej kontroly. Žalobca vzťahy medzi ním a primátorom žalovaného opisuje v čestnom prehlásení, ktoré tvorí prílohu podanej žaloby. Primátor žalovaného nevytváral vhodné podmienky pre účinný výkon kontroly a zároveň šikanóznym spôsobom sťažoval výkon funkcie žalobcovi. Žalobca záverom dodal, že dôvody napadnutého uznesenia zastupiteľstva pochádzajú z predchádzajúceho funkčného obdobia mestského zastupiteľstva, čím bolo zasiahnuté do nezávislej funkcie hlavného kontrolóra. Vyjadrenie žalovaného 8. Podaním doručeným dňa 27.03.2023 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, rozporuje ju v právnej a skutkovej rovine a navrhuje zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný je názoru, že napadnuté uznesenie zastupiteľstva je zákonné, bolo prijaté zákonným spôsobom a obsahuje skutkovo, právne aj vecne riadne vymedzené dôvody, pre ktoré bol žalobca z funkcie hlavného kontrolóra odvolaný. Žalobca opakovane aj zvlášť hrubým spôsobom porušoval povinnosti, ktoré mal ako hlavný kontrolór plniť. 9. K náležitostiam napadnutého uznesenia zastupiteľstva žalovaný uviedol, že toto spĺňa všetky zákonom aj právnou praxou a teóriou predpokladané a požadované náležitosti. V napadnutom uznesení zastupiteľstva je obsiahlo opísaný skutkový stav s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o obecnom zriadení. Vo výroku napadnutého uznesenia zastupiteľstva je celkom jasne a nezameniteľným spôsobom určené, ktoré dôvody a z akého právneho titulu tvorili podklad pre napadnuté uznesenie zastupiteľstva.
10. Podľa žalovaného napadnuté uznesenie zastupiteľstva bolo prijaté zákonným spôsobom, program bol riadne schválený, hlasovanie prebehlo zákonným spôsobom a podieľali sa na ňom poslanci, ktorí sa riadne ujali mandátu, čo vyplýva z obsahu zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva z 21.11.2022. 11. Výrok napadnutého uznesenia zastupiteľstva podrobne skutkovo vymedzuje konanie, ktoré bolo vyhodnotené ako dôvodné na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra. Je jasne skutkovo vymedzené, na podklade ktorých okolností došlo k porušeniu povinností žalobcu. Ide o neplnenie povinností v súvislosti s vedením dochádzky v rozpore s interným predpisom zamestnávateľa, čerpanie dovolenky v rozpore so Zákonníkom práce, poukázanie na neplnenie si pracovných povinností, ktoré spočívalo v nevykonávaní individuálne určených pracovných úloh. Dôvody odvolania boli podrobne zachytené aj v zápisnici zo zasadnutia mestského zastupiteľstva. Zo zákona nevyplýva, čo má byť obsahom uznesenie zastupiteľstva, ani že uznesenie zastupiteľstva má byť odôvodnené. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 4/2014 zo dňa 28.01.2015, podľa ktorého uznesenia zastupiteľstva by z pohľadu formálnych náležitostí mali zodpovedať výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy bez následného odôvodnenia. Napadnuté uznesenie zastupiteľstva túto podmienku spĺňa, keď obsahuje výrok o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie a určuje dôvody, ktoré sú jeho podkladom. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že uznesenie mestského zastupiteľstva nemá mať povahu a ani náležitosti rozhodnutia, teda nie je možné požadovať, aby jeho súčasťou bolo odôvodnenie s poukázaním na dôkazy. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že hlavný kontrolór je zamestnancom mesta, čiže podlieha kontrole zo strany štatutára mesta, primátora. Skutočnosť, že hlavného kontrolóra volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo, na tejto okolnosti nič nemení. Hlavný kontrolór je povinný dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru. Tento záver vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon o výkone práce vo verejnom záujme, kde podľa ustanovenia § 1 ods. 4 platí, že na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme je zamestnanec povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Medzi základné povinnosti zamestnanca podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce patrí povinnosť vykonávať prácu v súlade s pokynmi, čiže aj vnútornými predpismi zamestnávateľa a dodržiavať pracovnú disciplínu. Žalovaný ako zamestnávateľ má prijatý vnútorný predpis upravujúci obsluhu a používanie dochádzkového systému, ktorý slúži na evidenciu dochádzky. Zamestnanci sú povinní sa pokynmi zamestnávateľa v tomto smere riadiť, pričom zo žiadnej osobitnej úpravy nevyplýva, že by sa tieto povinnosti nemali vzťahovať na hlavného kontrolóra ako zamestnanca mesta. V konaní teda nie je sporné, že žalobca si svoje povinnosti podľa pokynov zamestnávateľa neplnil, keď svoju dochádzku v súlade s interným predpisom neevidoval. Uvedenú okolnosť žalobca výslovne potvrdzuje aj priamo v žalobe. Argument žalobcu, že nevedenie dochádzky zamestnávateľom v zmysle postupu žalobcu predstavuje porušenie povinnosti zamestnávateľa, je iracionálny, nelogický a nemá žiadnu oporu v právnom poriadku. Podľa tejto argumentácie by išlo o porušenie zákona zo strany zamestnávateľa, ak zamestnanec nepoužije zamestnávateľom predpísané prostriedky a postupy na evidenciu pracovného času. Zamestnávateľ si svoju zákonnú povinnosť viesť evidenciu pracovného času plní. 13. K preklúzii sankcionovania v zmysle Zákonníka práce žalovaný zdôraznil, že ustanovenie Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru sa na hlavného kontrolóra nepoužijú, a to ani podporne. Zákon o obecnom zriadení ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu zániku funkcie hlavného kontrolóra, ktorá je spojená aj so zánikom jeho pracovného pomeru. 14. Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že mu nebolo poskytnuté školenie na obsluhovanie systému dochádzky a že oboznámenie s internými predpismi pri nástupe do zamestnania bolo formálne, za nepreukázané. Žalobca tieto okolnosti v minulosti nikdy nespochybňoval a sám vlastnoručným podpisom
dňa 08.06.2020 potvrdil, že bol oboznámený s pracovnými predpismi a že prevzal kartu potrebnú na používanie systému evidencie dochádzky. 15. Rovnako žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobcom zvolený spôsob evidencie dochádzky žalovaný akceptoval. Žalovaný žalobcu opakovane upozorňoval a vyzýval na nápravu. 16. Za nedôvodnú a nepreukázanú námietku žalobcu žalovaný považoval aj námietku týkajúcu sa nedodržiavania ustanovenia Zákonníka práce o čerpaní dovolenky. Žalobca uvádza, že žiadal o schválenie dovolenky, no dovolenka mu nikdy nebola schválená. Žalovaný k tomu uviedol, že v zmysle ustanovení Zákonníka práce určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ. Ak sa zamestnanec rozhodne sám čerpať dovolenku a nemá na to žiaden súhlas zamestnávateľa, porušuje pracovnú disciplínu. 17. Vo vzťahu k dovolenke za rok 2020 žalobca sám uvádza, že čerpanie dovolenky oznámil listom posledný pracovný deň pred dovolenkou, čím si sám ako zamestnanec určil čerpanie dovolenky. Takýto postup je porušením pracovnej disciplíny. Zamestnanec pri čerpaní dovolenky nemôže postupovať tak, že čerpanie dovolenky len oznámi zamestnávateľovi a následne sa do práce nedostaví. Podobná je aj situácia pri čerpaní dovolenky v roku 2021, keď žalobca čerpanie dovolenky jednostranne oznamoval listom zo dňa 30.06.2021 a následne čerpal dovolenku od 06.07.2021 do 16.07.2021 bez súhlasu zamestnávateľa. Zamestnanec si môže sám určiť čerpanie dovolenky v zákonom taxatívne vymedzených dôvodoch, za splnenia zákonných podmienok, pričom takéto okolnosti na strane žalobcu nenastali. 18. Žalovaný nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k čerpaniu dovolenky za rok 2022, nakoľko toto nebolo základom pre prijatie napadnutého uznesenia zastupiteľstva a teda ani nejde o otázku, ktorá je relevantná pre predmet tohto konanie. 19. K námietke žalobcu, ktorá sa týka ostatných skutkových okolností, ktoré tvoria odôvodnenie napadnutého uznesenia zastupiteľstva, žalovaný trval na tom, že ide o porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, pretože žalobca si v tomto smere neplnil svoje pracovné úlohy. 20. K ďalšej námietke žalobcu, podľa ktorej nebola použitá správna skutková podstata, žalovaný uviedol, že zákonnosť uznesenia o odvolaní hlavného kontrolóra je potrebné skúmať primárne z pohľadu jeho obsahu, teda či sú splnené vecné dôvody na odvolanie hlavného kontrolóra. Námietku žalovaný zároveň považoval za nevecnú, pretože neplnenie pracovných úloh hlavného kontrolóra ako odborného zamestnanca mesta nepochybne predstavuje porušenie pracovnoprávnych povinností, teda ide o porušenie ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme a ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, podľa ktorých aj hlavný kontrolór je povinný plniť si svoje pracovné povinnosti a prácu vykonávať riadne a včas. Pri neplnení pracovných úloh sa zakladá dôvod na odvolanie hlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení. 21. Žalovaný uviedol, že žalobcom navrhnutý petit je nevykonateľný. Kým konanie podľa ustanovenia § 337 ods. 1 SSP upravuje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie, zatiaľ čo podstatou konania podľa ustanovenia § 337 ods. 2 SSP je zistenie, či nastal zánik funkcie hlavného kontrolóra z dôvodov podľa Zákona o obecnom zriadení. V prípade žalobcom podanej žaloby pripadá do úvahy len rozhodnutie podľa § 347 ods. 1 SSP, pričom pri tomto type žaloby nie je možné žiadať, aby bolo rozhodnuté určovacím výrokom o tom, že výkon funkcie hlavného kontrolóra trvá. Replika žalobcu 22. Podaním zo dňa 30.01.2024 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom žalobca považoval námietky žalovaného za nedôvodné a bez opory v právnom a skutkovom stave veci. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Usam/2/2018 zo dňa 11.06.2019, podľa ktorého uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra musí obsahovať konkrétne dôvody odvolania, inak také uznesenie možno považovať za nepreskúmateľné a arbitrárne.
23. K evidencií pracovného času žalobca uviedol, že zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť viesť evidenciu pracovného času. Takto vymedzený dôvod odvolania hlavného kontrolóra je nesprávny, nakoľko ide o zákonnú povinnosť žalovaného. 24. V súvislosti s čerpaním dovolenky žalobca zdôraznil, že žalobca dlhodobo žiadal o schválenie termínov dovolenky, no táto nebola nikdy schválená. Žalovaný sa nesprávne odvoláva na nepodpísanie pracovnej zmluvy. K uvedenému žalobca uviedol, že aj v prípade nepodpísania pracovnej zmluvy dochádza k vzniku pracovného pomeru. 25. Žalobca uviedol, že existujú dva zákonné dôvody, pre ktoré možno odvolať hlavného kontrolóra obce z funkcie, a to podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení a podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) Zákona o obecnom zriadení. V prvom prípade ide o dôvody, ktoré sa týkajú hlavného kontrolóra obce ako zamestnanca obce, pričom v druhom prípade ide o dôvody, ktoré sa týkajú plnenie úloh hlavného kontrolóra obce podľa Zákona o obecnom zriadení. Na to, aby obecné zastupiteľstvo mohlo odvolať hlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) Zákona o obecnom zriadení, je potrebné písomné upozornenie adresované hlavnému kontrolórovi mestským zastupiteľstvom. 26. Žalobca sa stotožnil s argumentom žalovaného, že Zákon o obecnom zriadení upravuje spôsob odvolania hlavného kontrolóra, avšak sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že ustanovenia Zákonníka práce sa pri odvolaní hlavného kontrolóra vôbec nepoužijú. Aplikovaním pravidla „lex specialis derogat legi generali“ možno vylúčiť uplatnenie ustanovení Zákonníka práce na spôsob ukončenia zamestnaneckého pomeru hlavného kontrolóra, nedotknuté však zostávajú ďalšie ustanovenia upravujúce hmotnoprávne predpoklady pre uplatnenie dôvodov na odvolanie hlavného kontrolóra. 27. K žalobnému petitu žalobca uviedol, že v tomto konaní sa bezpochyby domáha zrušenia napadnutého uznesenia zastupiteľstva, ktorým došlo nezákonným postupom mestského zastupiteľstva k jeho odvolaniu z funkcie hlavného kontrolóra. Správna žaloba je preto podaná v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 SSP. 28. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd vyniesol uznesenie v zmysle petitu správnej žaloby. Duplika žalovaného 29. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.03.2024, v ktorom uviedol, že naďalej tvrdí, že nesprávne vedenie evidencie dochádzky je porušením povinnosti zamestnanca. Zamestnanec si nemôže sám zvoliť spôsob, akým bude pokyny a interné smernice zamestnávateľa plniť a ktoré z nich bude rešpektovať. 30. Žalovaný v prípade otázky čerpania dovolenky zotrváva na argumentácii, že o čerpaní dovolenky rozhoduje zamestnávateľ, nie zamestnanec. Žalobca ako zamestnanec vždy zamestnávateľovi len oznámil, že bude čerpať dovolenku. 31. Žalovaný rovnako nesúhlasí s aplikáciou Zákonníka práce na odvolanie hlavného kontrolóra v rozsahu plynutia príslušných prekluzívnych lehôt. Ak predpokladom existencie pracovného pomeru hlavného kontrolóra je zvolenie do funkcie, potom rozhodovanie o zániku funkcie nemôže byť závislé a ani sa riadiť podmienkami zániku pracovného pomeru v zmysle ustanovení Zákonníka práce. 32. V rámci argumentácie týkajúcej sa petitu žaloby žalovaný naďalej zotrval na svojich argumentoch, ktoré vyplývajú z vyjadrenia k žalobe zo dňa 27.03.2023. 33. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
34. S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., ktorý vec vedie pod sp. zn. ZA-32S/5/2023. 35. Správny súd po preštudovaní celého spisového materiálu zistil, že mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš napadnutým uznesením zastupiteľstva odvolalo podľa § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš. Odvolanie žalobcu bolo odôvodnené tým, že v rozpore s interným predpisom mesta Liptovský Mikuláš č. 33/2021/INO – Smernica primátora mesta Liptovský Mikuláš upravujúca obsluhu a používanie dochádzkového systému Mestského úradu Liptovský Mikuláš, si nevedie evidenciu dochádzky v dochádzkovom systéme Mestského úradu, a to od júla 2020 doposiaľ; v rozpore so Zákonníkom práce postupoval v prípade čerpania dovolenky v roku 2020, ako aj v roku 2021, keď zamestnávateľovi v roku 2020 listom zo dňa 23.07.2020 oznámil čerpanie dovolenky v dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil na ňu bez určenie jej čerpania zamestnávateľom, v roku 2021 listom zo dňa 29.06.2021 zamestnávateľovi oznámil čerpanie dovolenky v dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania zamestnávateľom; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. b) Zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš návrh plánu kontrolnej činnosti za 1. a 2. polrok roku 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. e) Zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš správu o kontrolnej činnosti a to do 60 dná po uplynutí kalendárneho roku; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení nevypracoval odborné stanovisko k návrhu rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš za roky 2020 a 2021 pred jeho schválením v mestskom zastupiteľstve. 36. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš. Žalobca sa zároveň v zmysle petitu žaloby domáhal aj určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá. 37. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.10.2024, keďže žalobca požiadal o nariadenie pojednávania. Na pojednávaní došlo k úprave rozsahu súdneho prieskumu, keď žalobca zotrval na podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva (§ 337 ods. 1 SSP) a žalobu o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra žalobcu trvá (§ 337 ods. 2 SSP), zobral späť. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom zároveň navrhol, aby súd vykonal dôkaz výsluchom svedka. Právny zástupca žalovaného sa tiež skutkovo vyjadril k veci a zároveň uviedol, že nepovažuje za potrebné vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz vzhľadom na dôvody odvolania žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta. K veci sa na návrh právneho zástupcu žalobcu vyjadril aj žalobca. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba podaná podľa § 337 ods. 1 SSP nie je dôvodná a preto ju uznesením v zmysle § 346 SSP zamietol. 38. Podľa § 337 ods. 1 SSP: žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja, kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len "hlavný kontrolór"). 39. Podľa § 337 ods. 2 SSP : žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá. 40. Podľa § 347 ods. 3 SSP : právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú právne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra žalovaného zvolená iná osoba. 41. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení : hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť,
lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti. 42. Podľa § 18a ods. 8 písm. b) Zákona o obecnom zriadení : výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká odvolaním z funkcie. 43. Podľa § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení : obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca; 16) odvolanie musí byť zdôvodnené. 44. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme : tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. 45. Podľa § 1 ods. 4 Zákona o výkone práce vo verejnom záujme : na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 46. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o výkone práce vo verejnom záujme : zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. 47. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce : čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. 48. Žalobou o preskúmanie zákonnosti uznesenie zastupiteľstva o odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra, sa žalobca, ktorým je odvolaný hlavný kontrolór, môže domáhať súdneho prieskumu uvedeného uznesenia zastupiteľstva. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je teda posúdenie, či dôvody, pre ktoré bola osoba z funkcie hlavného kontrolóra odvolaná, možno stotožniť so zákonom pomenovanými dôvodmi pre odvolanie osoby z funkcie hlavného kontrolóra. Podmienky, resp. dôvody odvolania z funkcie hlavného kontrolóra sú upravené v Zákone o obecnom zriadení, pričom medzi jednotlivé podmienky zakladajúce dôvod na odvolanie osoby z funkcie hlavného kontrolóra sú : opakované alebo zvlášť hrubým spôsobom porušené povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca; hrubé alebo opakované zanedbanie povinností vyplývajúcich z funkcie hlavného kontrolóra a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom; ak uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch. 49. Žalobca vnímal nezákonnosť napadnutého uznesenia zastupiteľstva z dôvodu nenaplnenia skutkovej podstaty a z dôvodu zneužitia práva, preto sa súd v týchto intenciách zaoberal žalobnými námietkami vo vzťahu k napadnutému uzneseniu zastupiteľstva za účelom posúdenia jeho (ne)zákonnosti. 50. Pri žalobnej námietke týkajúcej sa nenaplnenia skutkovej podstaty žalobca uviedol, že päť skutkových dôvodov, ktorými bolo odôvodnené jeho odvolanie, predstavujú porušenie povinnosti vyplývajúcich z funkcie hlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18f Zákona o obecnom zriadení, ktoré nemožno subsumovať pod odvolací dôvod podľa ustanovenia §18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení. Menovite ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia §18f ods. 1 písm. b) Zákona o obecnom zriadení, keď žalobca ako hlavný kontrolór nepredložil mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš návrh plánu kontrolnej činnosti na 1. a 2. polrok 2021; ustanovenia §18f ods. 1 písm.
e) Zákona o obecnom zriadení, keď žalobca ako hlavný kontrolór nepredložil mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho roku; ustanovenia §18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení, keď žalobca ako hlavný kontrolór nevypracoval odborné stanovisko k návrhu záverečného účtu mesta Liptovský Mikuláš za roky 2020 a 2021 pred jeho schválením v mestskom zastupiteľstve. Podľa žalobcu tieto skutkové dôvody možno zaradiť do skutkovej podstaty podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) Zákona o obecnom zriadení. 51. Správny súd sa po posúdení uvedenej námietky nestotožnil s konštatovaním žalobcu. Rozsah povinností hlavného kontrolóra, ako zamestnanca mesta, je upravený Zákonom o výkone práce vo verejnom záujme, konkrétne v ustanovení § 8 ods. 1. Z písmena a) predmetného ustanovenia vyplýva, že povinnosťou hlavného kontrolóra je o.i. dodržiavať zákony a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Vzhľadom k tomu, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nespochybnil, že by k predmetnému porušeniu jeho povinností nedošlo a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že jednotlivé, v napadnutom uznesení zastupiteľstva uvedené skutkové okolnosti nenastali, správy súd dospel k záveru, že z uvedeného dôvodu bol daný zákonný dôvod na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra podľa ustanovenia §18a ods. 9 písm. a), keď opakovane porušil povinnosť zamestnanca. 52. Ďalšia žalobná námietka žalobcu sa týkala odvolacieho dôvodu, podľa ktorého si žalobca ako hlavný kontrolór neviedol evidenciu dochádzky v dochádzkovom systéme mesta Liptovský Mikuláš podľa vnútornej smernice o dochádzke. Správny súd v tomto bode opäť odkazuje na ustanovenie § 8 ods. 1 psím. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorého je hlavný kontrolór ako zamestnanec mesta povinný o.i. dodržiavať vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Správny súd nespochybňuje, že evidencia dochádzky je povinnosťou žalovaného. Avšak, za týmto účelom prijal žalovaný príslušný vnútorný predpis – Smernica primátora mesta Liptovský Mikuláš upravujúca obsluhu a používanie dochádzkového systému Mestského úradu Liptovský Mikuláš č. 33/2021/INO, ktorý žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil a sám podpisom vyjadril, že sa sním oboznámil. Je preto na mieste konštatovať, že pokiaľ si žalobca v rozpore s uvedeným vnútorným predpisom žalovaného viedol osobitnú evidenciu dochádzky, došlo z jeho strany k porušeniu povinnosti. To, z akého dôvodu sa žalobca rozhodol svojvoľne nerešpektovať vnútorné predpisy žalovaného, je irelevantné. Neobstojí preto ani argument žalobcu, že vlastnú evidenciu dochádzky si viedol z dôvodu, že primátor žalovaného mu zasahoval do jeho nezávislej činnosti hlavného kontrolóra tým, že požadoval od žalobcu informácie o stretnutiach v rámci výkonu jeho kontrolnej činnosti. 53. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobná námietka týkajúca sa evidencie dochádzky žalobcu, je nedôvodná. 54. Žalobca za nezákonný dôvod napadnutého uznesenia zastupiteľstva považoval aj odvolací dôvod, ktorý sa týkal čerpania dovolenky. V napadnutom uznesení zastupiteľstva bolo konštatované, že žalobca v rokoch 2020 a 2021 nastúpil na dovolenku len na základe oznámenia žalobcu o čerpaní dovolenky, bez jej schválenia primátorom žalovaného. Z ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú aj na hlavného kontrolóra, jednoznačne vyplýva, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Preto na riadne čerpanie, resp. nastúpenie na dovolenku, nestačí len jednostranné oznámenie zo strany zamestnanca, v tomto prípade hlavného kontrolóra. Uvedeným konaním žalobcu, keď svojvoľne nastúpil na dovolenku bez jej schválenia zamestnávateľom, opäť došlo zo strany žalobcu k porušeniu jeho povinností v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme, keď porušil ustanovenia Zákonníka práce o čerpaní dovolenky, teda správny súd konštatuje zákonnosť odvolacieho dôvodu z funkcie hlavného kontrolóra podľa § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení. 55. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorej porušenie pracovnej disciplíny je možné sankcionovať iba v dvojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle Zákonníka práce. Uvedené tvrdenie je pravdivé, ale nie v rámci pracovnoprávneho vzťahu hlavného kontrolóra voči mestu. Ustanovenie § 68 ods. 2 Zákonníka práca upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Keďže zánik funkcie hlavného kontrolóra sa neriadi, bez ohľadu na spôsob zániku, ustanoveniami Zákonníka práce, ale ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení, nemožno aplikovať ustanovenia týkajúce sa okamžitého
skončenia pracovného pomeru na zánik funkcie hlavného kontrolóra, v tomto prípade na základe odvolania hlavného kontrolóra mestským zastupiteľstvom. 56. V podanej správnej žalobe žalobca uviedol, že zo strany primátora mesta došlo vo vzťahu k žalobcovi ako hlavnému kontrolórovi k zneužitiu práva pri jeho odvolávaní. K uvedenému názoru žalobca dospel na základe vzťahu medzi ním ako hlavným kontrolórom a primátorom žalovaného, ktorý opísal v čestnom vyhlásení, ktorý mal vyvrcholiť tým, že k odvolaniu hlavného kontrolóra došlo na prvom pracovnom zasadnutí novozvoleného mestského zastupiteľstva, pričom odvolacie dôvody sa týkali predchádzajúceho funkčného obdobia. Túto žalobnú námietku správy súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd v rámci súdneho prieskumu preskúmava, či rozhodnutie žalovaného, resp. konanie, ktoré mu predchádzalo, je zákonné, alebo naopak, či vykazuje znaky nezákonnosti. V uvedenom prípade však neprináleží súdu hodnotiť vzťahy medzi žalobcom ako hlavným kontrolórom mesta a primátorom žalovaného. Rovnako za nezákonný nepovažoval proces odvolania žalobcu, nakoľko hlavný kontrolór je povinný plniť si svoje povinnosti počas jeho vlastného funkčného obdobia, pričom ich prípadné porušenie nemožno časovo ohraničiť do pôsobnosti skôr zvoleného mestského zastupiteľstva. Ak bol žalobca názoru, že pri výkone jeho funkcie hlavného kontrolóra dochádzalo zo strany primátora mesta k zneužívaniu práva, mal zvoliť tomu primerané prostriedky právnej obrany. Pri posudzovaní zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva bolo relevantným vypriadať sa len s tým, či došlo k naplneniu dôvodov, pre ktoré bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra a táto skutočnosť bola preukázaná. 57. V rámci dokazovania žalobca navrhol, aby súd vypočul ako svedka E. F., ktorý pôsobí ako poslanec mestského zastupiteľstva žalovaného, vo vzťahu k otázke zneužitia práva, vykonávaniu samotnej funkcie hlavného kontrolóra v meste a k priebehu zastupiteľstva, na ktorom bolo prijaté napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Správny súd navrhnutý dôkazný prostriedok vyhodnotil ako neúčelný, nakoľko zistený skutkový stav vytváral dostatočný rámec pre záver súdu o zákonnosti uznesenia zastupiteľstva o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta. Správny súd nie je súdom skutkovým, teda v zásade dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie zo strany správneho súdu je potrebné chápať ako jeho oprávnenie, a nie povinnosť. V zmysle § 121 SSP rozhoduje správny súd, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhnuté, ak by to považoval za potrebné na rozhodnutie vo veci, teda len za účelom overenia zákonnosti. 58. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobcu podanú podľa § 337 ods. 1 SSP, aplikujúc § 346 SSP zamietol ako nedôvodnú. 59. O trovách konania v časti konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva rozhodol správny súd tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario). 60. Podľa § 63 SSP : Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 61. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu podanú podľa § 337 ods. 2 SSP o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra trvá, späť v celom rozsahu ešte pred vydaním rozhodnutia správneho súdu o nej, správny súd konanie o tejto žalobe zastavil, aplikujúc § 99 písm. a) SSP. 62. Keďže správny súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k druhej žalobe (§ 337 ods. 2 SSP) nezistil dôvody pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, rozhodol podľa všeobecnej normy § 170 SSP, podľa výsledku konania. Keďže konanie o žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra trvá, bolo zastavené, právo na náhradu trov konania nemá žiaden z účastníkov konania v zmysle § 170 písm. b) SSP.
63. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP a § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 1 SSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.