{"guid": "e357fc15-6612-4604-8f40-59ae0eb4b849:1468f8e4-cef7-4d4a-8cc8-9d2d94798f2f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200024.1", "spisova_znacka": "ZA-32S/5/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-32S/5/2023 z 23. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2024, sp. zn. ZA-32S/5/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200024.1", "identifikacne_cislo": "5023200024", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-9.pismeno-a", "nazov": "§ 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-18a.odsek-9.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-18a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/369#paragraf-18a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1468f8e4-cef7-4d4a-8cc8-9d2d94798f2f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-32S/5/2023\n5023200024\n23. 10. 2024\nJUDr. Peter Piroš\nECLI:SK:SpSBB:2024:5023200024.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členov\nsenátu JUDr. Dominika Čipku (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci\nžalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. XXXXXX XXXX/X, D. A., E., právne zastúpený:\nNechala and partners s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO:\n54 749 565, proti žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, 031 42 Liptovský\nMikuláš, právne zastúpený: HADBÁBNY & spol. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy\n1012/1C, 010 07 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti Uznesenia mestského zastupiteľstva\nžalovaného zo dňa 21.11.2022 č. 111/2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši zo\ndňa 21.11.2022 č. 111/2022 z a m i e t a.\nII. Súd konanie o žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra A. A. B. v meste Liptovský Mikuláš\ntrvá, z a s t a v u j e.\nIII. Vo vzťahu k žalobe o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva, žiadnemu\nz účastníkov konania súd náhradu trov konania\nn e p r i z n á v a.\nIV. Vo vzťahu k žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra trvá, žiaden z účastníkov konania n\ne m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Mestské zastupiteľstvo Mesta Liptovský Mikuláš (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) na svojom\nzasadnutí dňa 21.11.2022 prijalo uznesenie č. 111/2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie zastupiteľstva“)\nk bodu rokovania „Návrh na odvolanie A. A. B. z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš“,\nktorým mestské zastupiteľstvo odvolalo podľa § 18a ods. 9 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“) žalobcu z funkcie hlavného\nkontrolóra mesta Liptovský Mikuláš z dôvodu, že v rozpore s interným predpisom mesta Liptovský\nMikuláš č. 33/2021/INO – Smernica primátora mesta Liptovský Mikuláš upravujúca obsluhu a používanie\ndochádzkového systému Mestského úradu Liptovský Mikuláš, si nevedie evidenciu dochádzky v\ndochádzkovom systéme mestského úradu, a to od júla 2020 doposiaľ; v rozpore so zák. č. 311/2001 Z.z.\nZákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) postupoval v prípade čerpania\ndovolenky v roku 2020, ako aj v roku 2021, keď zamestnávateľovi v roku 2020 listom zo dňa 23.07.2020\noznámil čerpanie dovolenky v dňoch 27.07.2020 až 09.08.2020 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania\nzamestnávateľom, v roku 2021 listom zo dňa 29.06.2021 zamestnávateľovi oznámil čerpanie dovolenky\nv dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania zamestnávateľom; v rozpore\ns ustanovením § 18f ods. 1 písm. b) Zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu\n\nnávrh plánu kontrolnej činnosti na 1. polrok 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním\nv zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm.\nb) Zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu návrh plánu kontrolnej činnosti\nna 2. polrok 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený\nspôsobom v obci obvyklým; v rozpore s ustanovením §18f ods. 1 písm. e) Zákona o obecnom zriadení\nnepredložil mestskému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti a to do 60 dní po\nuplynutí kalendárneho roku; v rozpore s ustanovením §18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení\nnevypracoval odborné stanovisko k návrhu záverečného účtu mesta Liptovský Mikuláš za rok 2020 pred\njeho schválením v mestskom zastupiteľstve; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. c) Zákona o\nobecnom zriadení nevypracoval odborné stanovisko k návrhu rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš na rok\n2021 pred jeho schválením v mestskom zastupiteľstve.\nŽaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu\n2. Žalobca sa včas podanou žalobou o preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa § 337\na nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal podrobiť súdnemu\nprieskumu napadnuté uznesenie zastupiteľstva z dôvodu jeho nezákonnosti, ktorá je spôsobená\nnesprávnym použitím skutkovej podstaty a zneužitím práva. Zároveň sa žalobou domáhal určenia, že\njeho funkcia hlavného kontrolóra trvá. Žalobca sa vyjadril k predpokladom úspešnosti podanej správnej\nžaloby, keď správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je povinný posudzovať, či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Usam/2/2018 zo dňa 11.06.2019, podľa ktorého odvolanie hlavného\nkontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí byť písomné, pričom dôvody sa uvádzajú v zápisnici zo\nzasadnutia obecného zastupiteľstva a tiež v uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra obce. Nepostačuje\nz hľadiska materiálneho uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa hlavný kontrolór funkcie\nodvoláva. Súčasťou výrokovej časti uznesenia musia byť konkrétne dôvody, ktoré zastupiteľstvo k\ntakémuto kroku viedli.\n3. Žalobca nesplnenie zákonných podmienok na jeho odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra považuje\nza nezákonné z dôvodu, že napadnuté uznesenie zastupiteľstva bolo prijaté na právnom základe\nskutkovej podstaty opakovaného alebo zvlášť hrubým spôsobom porušenia povinností zamestnanca\nalebo vedúceho zamestnanca, pričom mestské zastupiteľstvo uviedlo sedem skutkových tvrdení.\nŽalobca uvádzal, že povinnosti hlavného kontrolóra ako zamestnanca obce sú konkretizované\nv zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „Zákon o výkone práce vo\nverejnom záujme“) a v Zákonníku práce. Porušenie povinnosti teda môže nastať v zmysle porušenie\nbežných povinností, pričom musí dôjsť najmenej dvakrát k porušeniu týchto povinností, keďže zákon\npredpokladá ich opakované porušenie, alebo ide o porušenie povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,\nktorého intenzita a následok sú závažnejšie ako pri bežnom nesplnení povinnosti. Žalobca namietal\nnezákonnosť napadnutého uznesenia zastupiteľstva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keď\naž 5 skutkových tvrdení, hoci sú sankcionovateľné s následkom odvolania, sú porušením § 18f Zákona\no obecnom zriadení. Tieto skutkové tvrdenia nie je možné subsumovať pod skutkovú podstatu § 18a\nods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení. Jedným z predpokladov zákonného rozhodnutia je tiež\npresné opísanie skutkových tvrdení, s ktorými sú spájané právne účinky odvolania. Dôvody uvedené\nv napadnutom uznesení zastupiteľstva dané kritérium nezameniteľnosti a určitosti nespĺňajú, preto\nžalobca považuje napadnuté uznesenie zastupiteľstva za arbitrárne a nepreskúmateľné.\n4. Napadnuté uznesenie zastupiteľstva, respektíve proces jeho prijatia, má podľa žalobcu viaceré\nformálne nedostatky. Mestské zastupiteľstvo v rozpore so Zákonom o obecnom zriadení schválilo\nprogram zasadnutia, a to v zložení z poslancov, ktorí ešte nezložili sľub poslanca. Taktiež došlo k\nústnemu doplnenie programu zo strany primátora žalovaného v rozsahu, že bude uskutočnené verejné\nhlasovanie.\n5. Žalobca k údajnému porušeniu povinnosti pri používaní dochádzkového systému uviedol, že pri\nnástupe do funkcie v júni 2020 si začal svoje príchody a odchody zaznamenávať v dochádzkovom\nsystéme žalovaného. Vedúca kancelárie primátora žalovaného žiadala, aby žalobca vysvetlil stretnutia\nmimo úradu, s kým sa stretol a čo bolo témou rozhovoru. Uvedená udalosť ako aj ďalšia komunikácia\n\nzo strany vedenia žalovaného viedla žalobcu k rozhodnutiu neposkytovať žalovanému informácie,\nktoré by mohli ohroziť osoby, s ktorými sa pri výkone svojej funkcie stretáva a preto si žalobca\nzačal evidovať pracovný čas osobitne mimo elektronický dochádzkový systém žalovaného. Používanie\nelektronického dochádzkového systému nebolo predmetom žiadneho školenia poskytnutého žalobcovi\na oboznámenie sa s internými predpismi pri nástupe do funkcie bolo formálne. Podľa žalobcu je to\npráve povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času. Naopak, žalobca v\npostavení zamestnanca je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný\nčas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Žalovaný neuviedol porušenie tejto\npovinnosti medzi dôvodmi odvolania z funkcie hlavného kontrolóra.\n6. K skutkovému tvrdeniu ohľadne čerpania dovolenky žalobca namietal, že by z jeho strany došlo\nk porušeniu povinností v súvislosti s čerpaním dovolenky. Žalobca žiadal\no schválenie\ntermínov dovolenky, no tieto neboli nikdy schválené, pričom žalovaný sa vždy odvolával na nepodpísanie\npracovnej zmluvy. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nie je postihnuteľné sankciou\nneplatnosti a pre prípad nedodržania písomnej formy je pracovná zmluva platná aj vtedy, ak bola\nuzavretá ústne, prípadne iba konkludentne. Čo sa týka dovolenky za rok 2020, jej čerpanie žalobca\noznámil listom v posledný pracovný deň pred dovolenkou. Žalovaný akceptoval dovolenku za júl, no\naugustovú dovolenku neakceptoval a nepreplatil. V roku 2021 žalobca oznámil čerpanie dovolenky od\n06.07.2021 do 16.07.2021 listom podaným prostredníctvom podateľne mestského úradu v Liptovskom\nMikuláši dňa 30.06.2021. Listom zo dňa 12.07.2021 primátor žalovaného oznámil žalobcovi, že\nto považuje za neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku. Dovolenka za rok 2022 sa netýka\nodôvodnenia napadnutého uznesenia zastupiteľstva. Žalobca má k dispozícii nevyčerpanú dovolenku\nza rok 2021, pričom podľa Zákonníka práce bol oprávnený v druhom polroku 2022 si určiť čerpanie\ndovolenky za rok 2021 sám, ak to oznámi zamestnávateľovi mesiac vopred. Žalobca si je vedomý, že\nnavrhol čerpanie dovolenky v júli bez dodržania mesačnej lehoty na oznámenie čerpania dovolenky. Pre\nprípad, že by primátor žalovaného nesúhlasil, tak oznámil alternatívne čerpanie, aby lehota jeden mesiac\nbola dodržaná. Primátor žalovaného odpovedal, že z dôvodu nepodpísanej pracovnej zmluvy nemá\nžalobca nárok na dovolenku. Počas avizovaného čerpania dovolenky v júli 2022 bol žalobca v práci,\nno napriek tomu žalovaný pristúpil k odhláseniu žalobcu zo Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej\npoisťovne a konanie žalobcu označil za neoprávnené čerpanie dovolenky, odpočítal z výmery dovolenky\npríslušný počet dní a nezaplatil uvedené dni. Žalobca uviedol, že údajné porušenie pracovnej disciplíny\nje možné sankcionovať iba v dvojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle Zákonníka práce.\n7. Žalobca ďalej tvrdil, že napadnutým uznesením zastupiteľstva došlo k zneužitiu výkonu práva.\nHlavný kontrolór obce predstavuje dôležitý kontrolný mechanizmus, pričom v zmysle Zákona o obecnom\nzriadení je obec povinná vytvoriť vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky\nna nezávislý výkon vnútornej kontroly. Žalobca vzťahy medzi ním a primátorom žalovaného opisuje\nv čestnom prehlásení, ktoré tvorí prílohu podanej žaloby. Primátor žalovaného nevytváral vhodné\npodmienky pre účinný výkon kontroly a zároveň šikanóznym spôsobom sťažoval výkon funkcie\nžalobcovi. Žalobca záverom dodal, že dôvody napadnutého uznesenia zastupiteľstva pochádzajú z\npredchádzajúceho funkčného obdobia mestského zastupiteľstva, čím bolo zasiahnuté do nezávislej\nfunkcie hlavného kontrolóra.\nVyjadrenie žalovaného\n8. Podaním doručeným dňa 27.03.2023 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalobu považuje za\nnedôvodnú, rozporuje ju v právnej a skutkovej rovine a navrhuje zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný je\nnázoru, že napadnuté uznesenie zastupiteľstva je zákonné, bolo prijaté zákonným spôsobom a obsahuje\nskutkovo, právne aj vecne riadne vymedzené dôvody, pre ktoré bol žalobca z funkcie hlavného kontrolóra\nodvolaný. Žalobca opakovane aj zvlášť hrubým spôsobom porušoval povinnosti, ktoré mal ako hlavný\nkontrolór plniť.\n9. K náležitostiam napadnutého uznesenia zastupiteľstva žalovaný uviedol, že toto spĺňa všetky\nzákonom aj právnou praxou a teóriou predpokladané a požadované náležitosti. V napadnutom uznesení\nzastupiteľstva je obsiahlo opísaný skutkový stav s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o\nobecnom zriadení. Vo výroku napadnutého uznesenia zastupiteľstva je celkom jasne a nezameniteľným\nspôsobom určené, ktoré dôvody a z akého právneho titulu tvorili podklad pre napadnuté uznesenie\nzastupiteľstva.\n\n10. Podľa žalovaného napadnuté uznesenie zastupiteľstva bolo prijaté zákonným spôsobom, program\nbol riadne schválený, hlasovanie prebehlo zákonným spôsobom a podieľali sa na ňom poslanci, ktorí\nsa riadne ujali mandátu, čo vyplýva z obsahu zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva z\n21.11.2022.\n11. Výrok napadnutého uznesenia zastupiteľstva podrobne skutkovo vymedzuje konanie, ktoré bolo\nvyhodnotené ako dôvodné na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra. Je jasne skutkovo\nvymedzené, na podklade ktorých okolností došlo k porušeniu povinností žalobcu. Ide o neplnenie\npovinností v súvislosti s vedením dochádzky v rozpore s interným predpisom zamestnávateľa, čerpanie\ndovolenky v rozpore so Zákonníkom práce, poukázanie na neplnenie si pracovných povinností, ktoré\nspočívalo v nevykonávaní individuálne určených pracovných úloh. Dôvody odvolania boli podrobne\nzachytené aj v zápisnici zo zasadnutia mestského zastupiteľstva. Zo zákona nevyplýva, čo má byť\nobsahom uznesenie zastupiteľstva, ani že uznesenie zastupiteľstva má byť odôvodnené. Žalovaný\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 4/2014 zo dňa 28.01.2015,\npodľa ktorého uznesenia zastupiteľstva by z pohľadu formálnych náležitostí mali zodpovedať výroku\nrozhodnutia orgánu verejnej správy bez následného odôvodnenia. Napadnuté uznesenie zastupiteľstva\ntúto podmienku spĺňa, keď obsahuje výrok o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie a určuje dôvody,\nktoré sú jeho podkladom. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že uznesenie mestského zastupiteľstva\nnemá mať povahu a ani náležitosti rozhodnutia, teda nie je možné požadovať, aby jeho súčasťou bolo\nodôvodnenie s poukázaním na dôkazy.\n12. Žalovaný ďalej uviedol, že hlavný kontrolór je zamestnancom mesta, čiže podlieha kontrole zo strany\nštatutára mesta, primátora. Skutočnosť, že hlavného kontrolóra volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo,\nna tejto okolnosti nič nemení. Hlavný kontrolór je povinný dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú\nz pracovného pomeru. Tento záver vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení,\npodľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti\nostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon\no výkone práce vo verejnom záujme, kde podľa ustanovenia § 1 ods. 4 platí, že na pracovnoprávne\nvzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon\nalebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o výkone\npráce vo verejnom záujme je zamestnanec povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné\nzákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich\npodľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.\nMedzi základné povinnosti zamestnanca podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce\npatrí povinnosť vykonávať prácu v súlade s pokynmi, čiže aj vnútornými predpismi zamestnávateľa a\ndodržiavať pracovnú disciplínu. Žalovaný ako zamestnávateľ má prijatý vnútorný predpis upravujúci\nobsluhu a používanie dochádzkového systému, ktorý slúži na evidenciu dochádzky. Zamestnanci\nsú povinní sa pokynmi zamestnávateľa v tomto smere riadiť, pričom zo žiadnej osobitnej úpravy\nnevyplýva, že by sa tieto povinnosti nemali vzťahovať na hlavného kontrolóra ako zamestnanca mesta.\nV konaní teda nie je sporné, že žalobca si svoje povinnosti podľa pokynov zamestnávateľa neplnil,\nkeď svoju dochádzku v súlade s interným predpisom neevidoval. Uvedenú okolnosť žalobca výslovne\npotvrdzuje aj priamo v žalobe. Argument žalobcu, že nevedenie dochádzky zamestnávateľom v zmysle\npostupu žalobcu predstavuje porušenie povinnosti zamestnávateľa, je iracionálny, nelogický a nemá\nžiadnu oporu v právnom poriadku. Podľa tejto argumentácie by išlo o porušenie zákona zo strany\nzamestnávateľa, ak zamestnanec nepoužije zamestnávateľom predpísané prostriedky a postupy na\nevidenciu pracovného času. Zamestnávateľ si svoju zákonnú povinnosť viesť evidenciu pracovného\nčasu plní.\n13. K preklúzii sankcionovania v zmysle Zákonníka práce žalovaný zdôraznil, že ustanovenie Zákonníka\npráce o skončení pracovného pomeru sa na hlavného kontrolóra nepoužijú, a to ani podporne. Zákon\no obecnom zriadení ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu zániku funkcie hlavného\nkontrolóra, ktorá je spojená aj so zánikom jeho pracovného pomeru.\n14. Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že mu nebolo poskytnuté školenie na obsluhovanie systému\ndochádzky a že oboznámenie s internými predpismi pri nástupe do zamestnania bolo formálne, za\nnepreukázané. Žalobca tieto okolnosti v minulosti nikdy nespochybňoval a sám vlastnoručným podpisom\n\ndňa 08.06.2020 potvrdil, že bol oboznámený s pracovnými predpismi a že prevzal kartu potrebnú na\npoužívanie systému evidencie dochádzky.\n15. Rovnako žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobcom zvolený spôsob evidencie dochádzky\nžalovaný akceptoval. Žalovaný žalobcu opakovane upozorňoval a vyzýval na nápravu.\n16. Za nedôvodnú a nepreukázanú námietku žalobcu žalovaný považoval aj námietku týkajúcu sa\nnedodržiavania ustanovenia Zákonníka práce o čerpaní dovolenky. Žalobca uvádza, že žiadal o\nschválenie dovolenky, no dovolenka mu nikdy nebola schválená. Žalovaný k tomu uviedol, že v zmysle\nustanovení Zákonníka práce určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ. Ak sa zamestnanec rozhodne\nsám čerpať dovolenku a nemá na to žiaden súhlas zamestnávateľa, porušuje pracovnú disciplínu.\n17. Vo vzťahu k dovolenke za rok 2020 žalobca sám uvádza, že čerpanie dovolenky oznámil listom\nposledný pracovný deň pred dovolenkou, čím si sám ako zamestnanec určil čerpanie dovolenky. Takýto\npostup je porušením pracovnej disciplíny. Zamestnanec pri čerpaní dovolenky nemôže postupovať\ntak, že čerpanie dovolenky len oznámi zamestnávateľovi a následne sa do práce nedostaví. Podobná\nje aj situácia pri čerpaní dovolenky v roku 2021, keď žalobca čerpanie dovolenky jednostranne\noznamoval listom zo dňa 30.06.2021 a následne čerpal dovolenku od 06.07.2021 do 16.07.2021 bez\nsúhlasu zamestnávateľa. Zamestnanec si môže sám určiť čerpanie dovolenky v zákonom taxatívne\nvymedzených dôvodoch, za splnenia zákonných podmienok, pričom takéto okolnosti na strane žalobcu\nnenastali.\n18. Žalovaný nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k čerpaniu dovolenky za rok 2022, nakoľko toto\nnebolo základom pre prijatie napadnutého uznesenia zastupiteľstva a teda ani nejde o otázku, ktorá je\nrelevantná pre predmet tohto konanie.\n19. K námietke žalobcu, ktorá sa týka ostatných skutkových okolností, ktoré tvoria odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia zastupiteľstva, žalovaný trval na tom, že ide o porušenie pracovnej disciplíny\nžalobcu, pretože žalobca si v tomto smere neplnil svoje pracovné úlohy.\n20. K ďalšej námietke žalobcu, podľa ktorej nebola použitá správna skutková podstata, žalovaný\nuviedol, že zákonnosť uznesenia o odvolaní hlavného kontrolóra je potrebné skúmať primárne z pohľadu\njeho obsahu, teda či sú splnené vecné dôvody na odvolanie hlavného kontrolóra. Námietku žalovaný\nzároveň považoval za nevecnú, pretože neplnenie pracovných úloh hlavného kontrolóra ako odborného\nzamestnanca mesta nepochybne predstavuje porušenie pracovnoprávnych povinností, teda ide o\nporušenie ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme a ustanovenia §\n47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, podľa ktorých aj hlavný kontrolór je povinný plniť si svoje pracovné\npovinnosti a prácu vykonávať riadne a včas. Pri neplnení pracovných úloh sa zakladá dôvod na odvolanie\nhlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení.\n21. Žalovaný uviedol, že žalobcom navrhnutý petit je nevykonateľný. Kým konanie podľa ustanovenia\n§ 337 ods. 1 SSP upravuje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zastupiteľstva o odvolaní hlavného\nkontrolóra z funkcie, zatiaľ čo podstatou konania podľa ustanovenia\n§ 337 ods. 2 SSP je zistenie,\nči nastal zánik funkcie hlavného kontrolóra z dôvodov podľa Zákona o obecnom zriadení. V prípade\nžalobcom podanej žaloby pripadá do úvahy len rozhodnutie podľa § 347 ods. 1 SSP, pričom pri tomto\ntype žaloby nie je možné žiadať, aby bolo rozhodnuté určovacím výrokom o tom, že výkon funkcie\nhlavného kontrolóra trvá.\nReplika žalobcu\n22. Podaním zo dňa 30.01.2024 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom žalobca považoval\nnámietky žalovaného za nedôvodné a bez opory v právnom a skutkovom stave veci. Žalobca\nopätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Usam/2/2018 zo dňa\n11.06.2019, podľa ktorého uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra musí\nobsahovať konkrétne dôvody odvolania, inak také uznesenie možno považovať za nepreskúmateľné a\narbitrárne.\n\n23. K evidencií pracovného času žalobca uviedol, že zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť viesť\nevidenciu pracovného času. Takto vymedzený dôvod odvolania hlavného kontrolóra je nesprávny,\nnakoľko ide o zákonnú povinnosť žalovaného.\n24. V súvislosti s čerpaním dovolenky žalobca zdôraznil, že žalobca dlhodobo žiadal o schválenie\ntermínov dovolenky, no táto nebola nikdy schválená. Žalovaný sa nesprávne odvoláva na nepodpísanie\npracovnej zmluvy. K uvedenému žalobca uviedol, že aj v prípade nepodpísania pracovnej zmluvy\ndochádza k vzniku pracovného pomeru.\n25. Žalobca uviedol, že existujú dva zákonné dôvody, pre ktoré možno odvolať hlavného kontrolóra obce\nz funkcie, a to podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení a podľa ustanovenia §\n18a ods. 9 písm. b) Zákona o obecnom zriadení. V prvom prípade ide o dôvody, ktoré sa týkajú hlavného\nkontrolóra obce ako zamestnanca obce, pričom v druhom prípade ide o dôvody, ktoré sa týkajú plnenie\núloh hlavného kontrolóra obce podľa Zákona o obecnom zriadení. Na to, aby obecné zastupiteľstvo\nmohlo odvolať hlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) Zákona o obecnom zriadení,\nje potrebné písomné upozornenie adresované hlavnému kontrolórovi mestským zastupiteľstvom.\n26. Žalobca sa stotožnil s argumentom žalovaného, že Zákon o obecnom zriadení upravuje spôsob\nodvolania hlavného kontrolóra, avšak sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že ustanovenia Zákonníka\npráce sa pri odvolaní hlavného kontrolóra vôbec nepoužijú. Aplikovaním pravidla „lex specialis\nderogat legi generali“ možno vylúčiť uplatnenie ustanovení Zákonníka práce na spôsob ukončenia\nzamestnaneckého pomeru hlavného kontrolóra, nedotknuté však zostávajú ďalšie ustanovenia\nupravujúce hmotnoprávne predpoklady pre uplatnenie dôvodov na odvolanie hlavného kontrolóra.\n27. K žalobnému petitu žalobca uviedol, že v tomto konaní sa bezpochyby domáha zrušenia\nnapadnutého uznesenia zastupiteľstva, ktorým došlo nezákonným postupom mestského zastupiteľstva\nk jeho odvolaniu z funkcie hlavného kontrolóra. Správna žaloba je preto podaná v súlade s ustanovením\n§ 337 ods. 1 SSP.\n28. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd vyniesol uznesenie v zmysle petitu správnej\nžaloby.\nDuplika žalovaného\n29. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.03.2024, v ktorom uviedol, že naďalej\ntvrdí, že nesprávne vedenie evidencie dochádzky je porušením povinnosti zamestnanca. Zamestnanec\nsi nemôže sám zvoliť spôsob, akým bude pokyny a interné smernice zamestnávateľa plniť a ktoré z nich\nbude rešpektovať.\n30. Žalovaný v prípade otázky čerpania dovolenky zotrváva na argumentácii, že o čerpaní dovolenky\nrozhoduje zamestnávateľ, nie zamestnanec. Žalobca ako zamestnanec vždy zamestnávateľovi len\noznámil, že bude čerpať dovolenku.\n31. Žalovaný rovnako nesúhlasí s aplikáciou Zákonníka práce na odvolanie hlavného kontrolóra v\nrozsahu plynutia príslušných prekluzívnych lehôt. Ak predpokladom existencie pracovného pomeru\nhlavného kontrolóra je zvolenie do funkcie, potom rozhodovanie o zániku funkcie nemôže byť závislé a\nani sa riadiť podmienkami zániku pracovného pomeru v zmysle ustanovení Zákonníka práce.\n32. V rámci argumentácie týkajúcej sa petitu žaloby žalovaný naďalej zotrval na svojich argumentoch,\nktoré vyplývajú z vyjadrenia k žalobe zo dňa 27.03.2023.\n33. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu\nzamietol.\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n\n34. S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na\nSprávny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., ktorý vec vedie pod\nsp. zn. ZA-32S/5/2023.\n35. Správny súd po preštudovaní celého spisového materiálu zistil, že mestské zastupiteľstvo mesta\nLiptovský Mikuláš napadnutým uznesením zastupiteľstva odvolalo podľa § 18a ods. 9 písm. a) Zákona\no obecnom zriadení žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš. Odvolanie žalobcu\nbolo odôvodnené tým, že v rozpore s interným predpisom mesta Liptovský Mikuláš č. 33/2021/INO\n– Smernica primátora mesta Liptovský Mikuláš upravujúca obsluhu a používanie dochádzkového\nsystému Mestského úradu Liptovský Mikuláš, si nevedie evidenciu dochádzky v dochádzkovom systéme\nMestského úradu, a to od júla 2020 doposiaľ; v rozpore so Zákonníkom práce postupoval v prípade\nčerpania dovolenky v roku 2020, ako aj v roku 2021, keď zamestnávateľovi v roku 2020 listom zo\ndňa 23.07.2020 oznámil čerpanie dovolenky v dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil na ňu bez\nurčenie jej čerpania zamestnávateľom, v roku 2021 listom zo dňa 29.06.2021 zamestnávateľovi oznámil\nčerpanie dovolenky v dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania\nzamestnávateľom; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. b) Zákona o obecnom zriadení nepredložil\nmestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš návrh plánu kontrolnej činnosti za 1. a 2. polrok\nroku 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom\nv obci obvyklým; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. e) Zákona o obecnom zriadení nepredložil\nmestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš správu o kontrolnej činnosti a to do 60 dná po\nuplynutí kalendárneho roku; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení\nnevypracoval odborné stanovisko k návrhu rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš za roky 2020 a 2021 pred\njeho schválením v mestskom zastupiteľstve.\n36. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia mestského\nzastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš. Žalobca sa zároveň v zmysle petitu žaloby domáhal aj určenia,\nže jeho funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá.\n37. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.10.2024, keďže žalobca požiadal o nariadenie\npojednávania. Na pojednávaní došlo k úprave rozsahu súdneho prieskumu, keď žalobca zotrval na\npodanej žalobe o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva (§ 337 ods. 1 SSP)\na žalobu o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra žalobcu trvá (§ 337 ods. 2 SSP), zobral späť.\nNa pojednávaní sa právny zástupca žalobcu vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom zároveň\nnavrhol, aby súd vykonal dôkaz výsluchom svedka. Právny zástupca žalovaného sa tiež skutkovo vyjadril\nk veci a zároveň uviedol, že nepovažuje za potrebné vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz vzhľadom na\ndôvody odvolania žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta. K veci sa na návrh právneho zástupcu\nžalobcu vyjadril aj žalobca. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po\noboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba podaná\npodľa § 337 ods. 1 SSP nie je dôvodná a preto ju uznesením v zmysle § 346 SSP zamietol.\n38. Podľa § 337 ods. 1 SSP: žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia\nzastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja,\nkontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len \"hlavný\nkontrolór\").\n39. Podľa § 337 ods. 2 SSP : žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia hlavného\nkontrolóra naďalej trvá.\n40. Podľa § 347 ods. 3 SSP : právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú\nprávne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra\nžalovaného zvolená iná osoba.\n41. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení : hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné\nzastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa\nna neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Hlavný\nkontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť\na byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú\npodnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť,\n\nlektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo\numeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí.\nKontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti.\n42. Podľa § 18a ods. 8 písm. b) Zákona o obecnom zriadení : výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká\nodvolaním z funkcie.\n43. Podľa § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení : obecné zastupiteľstvo môže odvolať\nhlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti\nzamestnanca alebo vedúceho zamestnanca; 16) odvolanie musí byť zdôvodnené.\n44. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme : tento zákon sa vzťahuje\nna zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány,\nobce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a\npovinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.\n45. Podľa § 1 ods. 4 Zákona o výkone práce vo verejnom záujme : na pracovnoprávne vzťahy\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo\nosobitný predpis neustanovuje inak.\n46. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o výkone práce vo verejnom záujme : zamestnanec je povinný dodržiavať\nÚstavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a\nvnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť\nľudskú dôstojnosť a ľudské práva.\n47. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce : čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní\nso zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov\nzamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca\nkalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na\noprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch\ntýždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia\nprekážky v práci na strane zamestnanca.\n48. Žalobou o preskúmanie zákonnosti uznesenie zastupiteľstva o odvolaní z funkcie hlavného\nkontrolóra, sa žalobca, ktorým je odvolaný hlavný kontrolór, môže domáhať súdneho prieskumu\nuvedeného uznesenia zastupiteľstva. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je teda posúdenie,\nči dôvody, pre ktoré bola osoba z funkcie hlavného kontrolóra odvolaná, možno stotožniť so\nzákonom pomenovanými dôvodmi pre odvolanie osoby z funkcie hlavného kontrolóra. Podmienky,\nresp. dôvody odvolania z funkcie hlavného kontrolóra sú upravené v Zákone o obecnom zriadení,\npričom medzi jednotlivé podmienky zakladajúce dôvod na odvolanie osoby z funkcie hlavného kontrolóra\nsú : opakované alebo zvlášť hrubým spôsobom porušené povinnosti zamestnanca alebo vedúceho\nzamestnanca; hrubé alebo opakované zanedbanie povinností vyplývajúcich z funkcie hlavného\nkontrolóra a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom; ak uvedie nepravdivý\núdaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení alebo v údajoch\no svojich majetkových pomeroch.\n49. Žalobca vnímal nezákonnosť napadnutého uznesenia zastupiteľstva z dôvodu nenaplnenia\nskutkovej podstaty a z dôvodu zneužitia práva, preto sa súd v týchto intenciách zaoberal\nžalobnými námietkami vo vzťahu k napadnutému uzneseniu zastupiteľstva za účelom posúdenia jeho\n(ne)zákonnosti.\n50. Pri žalobnej námietke týkajúcej sa nenaplnenia skutkovej podstaty žalobca uviedol, že päť\nskutkových dôvodov, ktorými bolo odôvodnené jeho odvolanie, predstavujú porušenie povinnosti\nvyplývajúcich z funkcie hlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18f Zákona o obecnom zriadení, ktoré\nnemožno subsumovať pod odvolací dôvod podľa ustanovenia §18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom\nzriadení. Menovite ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia §18f ods. 1 písm. b) Zákona\no obecnom zriadení, keď žalobca ako hlavný kontrolór nepredložil mestskému zastupiteľstvu mesta\nLiptovský Mikuláš návrh plánu kontrolnej činnosti na 1. a 2. polrok 2021; ustanovenia §18f ods. 1 písm.\n\ne) Zákona o obecnom zriadení, keď žalobca ako hlavný kontrolór nepredložil mestskému zastupiteľstvu\nmesta Liptovský Mikuláš najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí\nkalendárneho roku; ustanovenia §18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení, keď žalobca ako\nhlavný kontrolór nevypracoval odborné stanovisko k návrhu záverečného účtu mesta Liptovský Mikuláš\nza roky 2020 a 2021 pred jeho schválením v mestskom zastupiteľstve. Podľa žalobcu tieto skutkové\ndôvody možno zaradiť do skutkovej podstaty podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) Zákona o obecnom\nzriadení.\n51. Správny súd sa po posúdení uvedenej námietky nestotožnil s konštatovaním žalobcu. Rozsah\npovinností hlavného kontrolóra, ako zamestnanca mesta, je upravený Zákonom o výkone práce vo\nverejnom záujme, konkrétne v ustanovení § 8 ods. 1. Z písmena a) predmetného ustanovenia vyplýva,\nže povinnosťou hlavného kontrolóra je o.i. dodržiavať zákony a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho\nvedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Vzhľadom k tomu, že\nžalobca v žalobe žiadnym spôsobom nespochybnil, že by k predmetnému porušeniu jeho povinností\nnedošlo a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že jednotlivé, v napadnutom uznesení zastupiteľstva\nuvedené skutkové okolnosti nenastali, správy súd dospel k záveru, že z uvedeného dôvodu bol daný\nzákonný dôvod na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra podľa ustanovenia §18a ods. 9 písm.\na), keď opakovane porušil povinnosť zamestnanca.\n52. Ďalšia žalobná námietka žalobcu sa týkala odvolacieho dôvodu, podľa ktorého si žalobca ako\nhlavný kontrolór neviedol evidenciu dochádzky v dochádzkovom systéme mesta Liptovský Mikuláš\npodľa vnútornej smernice o dochádzke. Správny súd v tomto bode opäť odkazuje na ustanovenie §\n8 ods. 1 psím. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorého je hlavný kontrolór ako\nzamestnanec mesta povinný o.i. dodržiavať vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho\nvedomia a svedomia. Správny súd nespochybňuje, že evidencia dochádzky je povinnosťou žalovaného.\nAvšak, za týmto účelom prijal žalovaný príslušný vnútorný predpis – Smernica primátora mesta Liptovský\nMikuláš upravujúca obsluhu a používanie dochádzkového systému Mestského úradu Liptovský Mikuláš\nč. 33/2021/INO, ktorý žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil a sám podpisom vyjadril, že sa sním\noboznámil. Je preto na mieste konštatovať, že pokiaľ si žalobca v rozpore s uvedeným vnútorným\npredpisom žalovaného viedol osobitnú evidenciu dochádzky, došlo z jeho strany k porušeniu povinnosti.\nTo, z akého dôvodu sa žalobca rozhodol svojvoľne nerešpektovať vnútorné predpisy žalovaného, je\nirelevantné. Neobstojí preto ani argument žalobcu, že vlastnú evidenciu dochádzky si viedol z dôvodu,\nže primátor žalovaného mu zasahoval do jeho nezávislej činnosti hlavného kontrolóra tým, že požadoval\nod žalobcu informácie o stretnutiach v rámci výkonu jeho kontrolnej činnosti.\n53. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobná námietka týkajúca sa evidencie\ndochádzky žalobcu, je nedôvodná.\n54. Žalobca za nezákonný dôvod napadnutého uznesenia zastupiteľstva považoval aj odvolací dôvod,\nktorý sa týkal čerpania dovolenky. V napadnutom uznesení zastupiteľstva bolo konštatované, že žalobca\nv rokoch 2020 a 2021 nastúpil na dovolenku len na základe oznámenia žalobcu o čerpaní dovolenky,\nbez jej schválenia primátorom žalovaného. Z ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú aj na\nhlavného kontrolóra, jednoznačne vyplýva, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní\nso zamestnancom. Preto na riadne čerpanie, resp. nastúpenie na dovolenku, nestačí len jednostranné\noznámenie zo strany zamestnanca, v tomto prípade hlavného kontrolóra. Uvedeným konaním žalobcu,\nkeď svojvoľne nastúpil na dovolenku bez jej schválenia zamestnávateľom, opäť došlo zo strany žalobcu\nk porušeniu jeho povinností v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o výkone práce vo verejnom\nzáujme, keď porušil ustanovenia Zákonníka práce o čerpaní dovolenky, teda správny súd konštatuje\nzákonnosť odvolacieho dôvodu z funkcie hlavného kontrolóra podľa § 18a ods. 9 písm. a) Zákona\no obecnom zriadení.\n55. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorej porušenie pracovnej disciplíny\nje možné sankcionovať iba v dvojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle Zákonníka práce. Uvedené\ntvrdenie je pravdivé, ale nie v rámci pracovnoprávneho vzťahu hlavného kontrolóra voči mestu.\nUstanovenie § 68 ods. 2 Zákonníka práca upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej\nzamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Keďže zánik funkcie\nhlavného kontrolóra sa neriadi, bez ohľadu na spôsob zániku, ustanoveniami Zákonníka práce, ale\nustanoveniami Zákona o obecnom zriadení, nemožno aplikovať ustanovenia týkajúce sa okamžitého\n\nskončenia pracovného pomeru na zánik funkcie hlavného kontrolóra, v tomto prípade na základe\nodvolania hlavného kontrolóra mestským zastupiteľstvom.\n56. V podanej správnej žalobe žalobca uviedol, že zo strany primátora mesta došlo vo vzťahu\nk žalobcovi ako hlavnému kontrolórovi k zneužitiu práva pri jeho odvolávaní. K uvedenému názoru\nžalobca dospel na základe vzťahu medzi ním ako hlavným kontrolórom a primátorom žalovaného, ktorý\nopísal v čestnom vyhlásení, ktorý mal vyvrcholiť tým, že k odvolaniu hlavného kontrolóra došlo na prvom\npracovnom zasadnutí novozvoleného mestského zastupiteľstva, pričom odvolacie dôvody sa týkali\npredchádzajúceho funkčného obdobia. Túto žalobnú námietku správy súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nSprávny súd v rámci súdneho prieskumu preskúmava, či rozhodnutie žalovaného, resp. konanie, ktoré\nmu predchádzalo, je zákonné, alebo naopak, či vykazuje znaky nezákonnosti. V uvedenom prípade\nvšak neprináleží súdu hodnotiť vzťahy medzi žalobcom ako hlavným kontrolórom mesta a primátorom\nžalovaného. Rovnako za nezákonný nepovažoval proces odvolania žalobcu, nakoľko hlavný kontrolór\nje povinný plniť si svoje povinnosti počas jeho vlastného funkčného obdobia, pričom ich prípadné\nporušenie nemožno časovo ohraničiť do pôsobnosti skôr zvoleného mestského zastupiteľstva. Ak\nbol žalobca názoru, že pri výkone jeho funkcie hlavného kontrolóra dochádzalo zo strany primátora\nmesta k zneužívaniu práva, mal zvoliť tomu primerané prostriedky právnej obrany. Pri posudzovaní\nzákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva bolo relevantným vypriadať sa len s tým, či došlo\nk naplneniu dôvodov, pre ktoré bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra a táto skutočnosť\nbola preukázaná.\n57. V rámci dokazovania žalobca navrhol, aby súd vypočul ako svedka E. F., ktorý pôsobí ako poslanec\nmestského zastupiteľstva žalovaného, vo vzťahu k otázke zneužitia práva, vykonávaniu samotnej\nfunkcie hlavného kontrolóra v meste a k priebehu zastupiteľstva, na ktorom bolo prijaté napadnuté\nuznesenie zastupiteľstva. Správny súd navrhnutý dôkazný prostriedok vyhodnotil ako neúčelný, nakoľko\nzistený skutkový stav vytváral dostatočný rámec pre záver súdu o zákonnosti uznesenia zastupiteľstva\no odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta. Správny súd nie je súdom skutkovým, teda\nv zásade dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie zo strany správneho súdu je potrebné chápať ako\njeho oprávnenie, a nie povinnosť. V zmysle § 121 SSP rozhoduje správny súd, ktorý z navrhnutých\ndôkazov vykoná, pričom môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhnuté, ak by to považoval za potrebné\nna rozhodnutie vo veci, teda len za účelom overenia zákonnosti.\n58. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobcu podanú podľa § 337 ods. 1 SSP, aplikujúc\n§ 346 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n59. O trovách konania v časti konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva\nrozhodol správny súd tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Keďže správny\nsúd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, preto mu súd právo na náhradu\nnepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie\npráva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario).\n60. Podľa § 63 SSP : Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to\nsčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá\nspäť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny\nsúd v rozhodnutí vo veci samej.\n61. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu podanú podľa § 337 ods. 2 SSP o určenie, že funkcia\nhlavného kontrolóra trvá, späť v celom rozsahu ešte pred vydaním rozhodnutia správneho súdu o nej,\nsprávny súd konanie o tejto žalobe zastavil, aplikujúc § 99 písm. a) SSP.\n62. Keďže správny súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k druhej žalobe (§ 337 ods. 2\nSSP) nezistil dôvody pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, rozhodol podľa všeobecnej normy § 170 SSP,\npodľa výsledku konania. Keďže konanie o žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra trvá, bolo\nzastavené, právo na náhradu trov konania nemá žiaden z účastníkov konania v zmysle § 170 písm.\nb) SSP.\n\n63. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP a § 147 ods.\n2 SSP).\nPoučenie:\nDoručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 1 SSP).\nProti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contrario).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.\n3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "82137c35-11f1-49f4-9424-8747ea863571:9a755127-e8b9-4cba-96a0-2aa5a6ed4e0c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200363.1", "spisova_znacka": "6Usam/2/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Usam/2/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200363.1"}], "citovane_v": []}