Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/229/2022 5022200520 28. 11. 2024 JUDr. Peter Kvietok ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200520.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: Globay SK, s.r.o., so sídlom Republiky 19/1002, Žilina, IČO: 46 297 189, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101936158/2022 zo dňa 8.7.2022, takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako ,,správca dane” alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) zaslal kontrolovanému daňovému subjektu - Globay SK, s.r.o. oznámenie o daňovej kontrole č. 101201056/2020 zo dňa 21.7.2020, doručené mu dňa 31.7.2022, ktorým mu oznámil, že dňa 31.8.2020 začne daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017. Daňová kontrola v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) bola začatá dňa 31.8.2020. V oznámení o začatí daňovej kontroly správca dane uviedol zoznam účtovných dokladov, ktoré je potrebné predložiť ku daňovej kontrole a upozornil kontrolovaný daňový subjekt, že ak si nesplní pri preukazovaní skutočností niektorú zo svojich zákonných povinnosti, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v súlade s § 48 a § 49 Daňového poriadku. 2. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 14.9.2020 spísal s kontrolovaným daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101437067/2020, kde prevzal od kontrolovaného daňového subjektu: - odberateľské faktúry za zdaňovacie obdobie rok 2017: GSK0001281 – GSK0002136, - dodávateľské faktúry za mesiac: január 2017, júl 2017, december 2017 (dodávateľské faktúry, ktoré boli predložené správcovi dane nespĺňali náležitosti § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, neobsahovali číselné označenie účtovného prípadu, označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje, podpisový záznam osoby zodpovednej za jej zaúčtovanie). Daňový subjekt nepredložil účtovný rozvrh, interné smernice pre vedenie účtovníctva. - bankové výpisy za rok 2017 – Tatra banka a.s. 3. Správca dane pri ústnom pojednávaní prijal opatrenia a závery, na základe ktorých mal daňový subjekt predložiť účtovné doklady, ktoré boli uvedené v oznámení o daňovej kontrole č. 101201056/2021, termín predloženia dokladov bol do 5.10.2020. Daňový subjekt zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101437067/2020 podpísal a nemal voči obsahu zápisnice žiadne výhrady. Dňa 5.10.2020 daňový subjekt zaslal elektronicky: Dlh veriteľom (Skolos kreditoriams), Veľká kniha 2017-1 strana, obratový list, Výpis
z bankového účtu príjmov a výdavkov, evidenciu prijatých a vydaných faktúr za zdaňovacie obdobie rok 2017, 1 strana VK obrat účet 2017SK, prvá strana Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZIN/16/02792, prvá strana zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. LZL/16/00602, Technický preukaz – A., zoznam oprávnených osôb a špecifikácia rozsahu oprávnení k účtu, návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet – produkt č. 572, prvá strana zmluvy o vydaní a používaní kvalifikovaného certifikátu (KC) a služieb CA DISIG – elektronické podanie bolo zaevidované pod číslom 465316/2020. Dňa 7.10.2020 daňový subjekt zaslal elektronicky kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie rok 2017, uvedené podanie bolo zaevidované pod číslom XXXXXX/XXXX. 4. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane účtovné doklady: - hlavnú knihu za zdaňovacie obdobie 2017, - účtovný denník za zdaňovacie obdobie 2017 – podľa jednotlivých účtov od 1.1.2017 do 31.12.2017 za základe zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, - podrobný rozpis záväzkov vykázaných v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie 2017, v účtovnej závierke bola vykázaná suma 8 640 346 eur – záväzky z obchodného styku. Správca dane žiadal uviesť: rok vzniku záväzku, interné číslo, externé číslo, dátum splatnosti, partner, suma základ dane, DPH, spolu, úhrady, dátum úhrady číslo dokladu, zostáva uhradiť, - podrobný rozpis pohľadávok z obchodného styku vykázaných v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie 2017 v sume 8 613 759 eur. Správca dane žiadal uviesť: rok vzniku pohľadávky, interné číslo, dátum splatnosti, partner, suma základ dane, DPH, spolu, úhrady, dátum úhrady, číslo dokladu, zostáva uhradiť. 5. Správca dane výzvou na predloženie dokladov č. 101646201/2020 zo dňa 29.10.2020 vyzval daňový subjekt na predloženie účtovných dokladov v lehote 8 dní. Výzvu daňový subjekt prevzal dňa 6.11.2020. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane účtovné doklady (uvedené už vyššie v bode 5 rozsudku). Správca dane vo výzve uviedol, že ak daňový subjekt si nesplní pri preukazovaní skutočnosti niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v súlade s § 48 a § 49 Daňového poriadku. 6. Dňa 2.12.2020 správca dane výzvou na predloženie dokladov č. 101884866/2020 opakovane vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov v lehote 8 dní. Výzvu daňový subjekt prevzal dňa 10.12.2020. Doklady (uvedené už vyššie) správcovi dane neboli predložené. 7. Dňa 10.2.2021 správca dane výzvou na predloženie dokladov č. 100234708/2021 vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov v lehote 15 dní. Výzvu daňový subjekt prevzal dňa 15.2.2021. Dňa 19.2.2021 boli správcovi dane zaslané elektronicky faktúry (špecifikované na str.3, resp. 4 rozhodnutia správcu dane), ktoré boli zaevidované pod číslom XXXXX/XXXX. Dňa 26.2.2021 bol doručený USB kľúč, podanie bolo zaevidované pod číslom XXXXX/XXXX. USB kľúč obsahoval Zmluvu s Globay OÜ Villardi tn 22-3, Tallinn 10136, Estonia v angličtine: CONTRACT FOR CONSULTING AND MANAGEMENT SERVICES. Správca dane žiadal vo výzve č. 100234708/2021, aby daňový subjekt k faktúram týkajúcim sa Administration fee doložil písomné stanovisko, doklady a zmluvu. Daňový subjekt predložil len zmluvu, nepredložil žiadne stanovisko ani doklady, na základe čoho bola stanovená suma na faktúrach (nepreukázal reálne plnenie, či fakturované služby boli v skutočnosti vykonané). Na faktúrach bolo uvedené: Administration fee, za jednotlivý mesiac. Na základe uvedených zistení správca dane nevedel posúdiť uvedené služby, ktoré boli poskytnuté daňovému subjektu a ani na základe čoho bola stanovená cena za služby, ktorá bola v sume 177 600 eur (išlo o faktúry špecifikované na str. 4 rozhodnutia správcu dane). Ďalej USB kľúč obsahoval faktúry s prílohami od predávajúceho UAB ,,GLOBAY“, B. - C. D., E. X, F., G.. 8. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vydal dňa 21.1.2021 rozhodnutie č. 100099257/2021, kde uložil daňovému subjektu pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku vo výške 200 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy vyplývajúce z ust. § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku a to nepredloženie dokladov požadovaných k výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 na základe výzvy č. 101646201/2020. I napriek uloženej sankcii daňový subjekt doklady nepredložil. 9. Správca dane mal za to, že daňový subjekt si nesplnil dôkaznú povinnosť preukázaním skutočnosti v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Vzhľadom na to, že daňový subjekt nepredložil zamestnancom správcu dane všetky požadované účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vrátane evidencie a záznamov, ktoré boli potrebné k výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 a nepredložil dôkazy k daňovej kontrole, na základe ktorých by sa preukázala oprávnenosť uplatnenia daňových výdavkov v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o dani
z príjmov“), nebolo umožnené správcovi dane vykonať daňovú kontrolu z dôvodov na strane daňového subjektu a správne zistiť základ dane za zdaňovacie obdobie rok 2017. 10. Správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 100535912/2021 zo dňa 7.4.2021 podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, keďže nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, nakoľko si daňový subjekt nesplnil svoje zákonné povinnosti, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť a to, že nepredložil zamestnancom správcu dane všetky požadované účtovné doklady. Určovanie dane podľa pomôcok bolo začaté nasledujúci deň po dni doručenia tohto oznámenia t.j. dňa 15.4.2021. Na základe uvedeného správca dane prešiel na proces určovania dane podľa pomôcok a určil daň podľa pomôcok v zmysle § 48 a § 49 Daňového poriadku, s použitím pomôcok, ktoré mal správca dane k dispozícii, alebo ktoré si zaobstaral i bez súčinnosti s daňovým subjektom pričom v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené. V priebehu určenia dane podľa pomôcok dňa 30.7.2021 daňový subjekt predložil elektronicky: hlavnú knihu zúženú za zdaňovacie obdobie 2017, účtovný denník jednoduchý za zdaňovacie obdobie 2017, knihu pohľadávok, knihu záväzkov, uvedené doklady boli zaevidované pod číslom XXXXXX/XXXX, dňa 20.8.2021 bola doručená podrobná kniha záväzkov, ktorá bola zaevidovaná pod číslom XXXXXX/XXXX. Predložené doklady správca dane použil v zmysle § 48 ods. 4 Daňového poriadku ako pomôcky. 11. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš ako správca dane vydal dňa 2.3.2022 rozhodnutie č. 100401549/2022, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu – žalobcovi rozdiel dane v sume 123 774,65 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 s tým, že daň vyrubená podaným daňovým priznaním predstavuje 2880 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola vo výške 126 654,65 eur a rozdiel dane predstavoval 123 774,65 eur. Zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol, že rozdiel dane v sume 123 774,65 eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Žilina vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 1450010364. V rozhodnutí okrem iného uviedol aj súpis pomôcok, na základe ktorých určil daň v zmysle § 48 ods. 3 Daňového poriadku, so zistením základu dane, resp. určením výšky dane a celkovou výškou určenej dane. Zároveň zaujal stanovisko i k vyjadreniu/pripomienkam daňového subjektu. 12. O odvolaní daňového subjektu proti rozhodnutiu správcu dane č. 100401549/2022 zo dňa 2.3.2022 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101936158/2022 zo dňa 8.7.2022 postupom podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku tak, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal z obsahu spisového materiálu za preukázané, že odvolávajúci sa neumožnil vykonať daňovú kontrolu v rozsahu oznámenia o daňovej kontrole č. 101201056/2020 zo dňa 21.7.2020, s predmetom daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 a preto správca dane konštatoval splnenie skutočnosti uvedenej v ust. § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku t.j. skutočnosti neumožnenia výkonu daňovej kontroly zo strany odvolávajúceho sa, tým že nepredložil požadované doklady, na ktoré bol správcom dane viac krát vyzvaný. Mal za to, že správca dane postupoval pri určovaní dane podľa pomôcok v súlade s § 48 a § 49 Daňového poriadku. Poukázal aj na to, že v priebehu určovania dane podľa pomôcok dňa 30.7.2021 odvolávajúci sa predložil elektronicky hlavnú knihu zúženú za zdaňovacie obdobie 2017, účtovný denník jednoduchý za zdaňovacie obdobie 2017, knihu pohľadávok, knihu záväzkov, uvedené doklady boli zaevidované pod číslom 446993/2021, dňa 20.8.2021 bola doručená podrobná kniha záväzkov, ktorá bola zaevidovaná pod číslom XXXXXX/XXXX. Predložené doklady správca dane použil ako pomôcky. Taktiež uviedol, že v procese určovania dane podľa pomôcok správca dane nevedie dokazovanie, ale určuje daň podľa pomôcok, pričom doklady, ktoré odvolávajúci sa predložil v procese určovania dane podľa pomôcok správca dane použil v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku ako pomôcky, prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývali výhody pre daňovníka i keď ním neboli v konaní uplatnené. Na základe uvedených skutočnosti správca dane určil daňové náklady v sume 8 478 191 eur. Žalovaný vyslovil názor, že postup správcu dane bol správny, pretože na základe zistených skutočností možno konštatovať, že došlo k naplneniu jednotlivých ustanovení § 48 Daňového poriadku. K námietke odvolávajúceho sa ohľadne lehoty splatnosti záväzku žalovaný uviedol, že lehota dohodnutá pri vzniku záväzku a na účely zákona o dani z príjmov je lehota, ktorú nie je možné predĺžiť. Ak aj k určeniu novej lehoty splatnosti na základe dohody uzavretej podľa Občianskeho zákonníka medzi veriteľom a dlžníkom došlo, na účely zistenia základu dane v nadväznosti na § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov sa vychádza z pôvodne stanovenej lehoty splatnosti. Ďalej poukázal na to, že zákon neukladá správcovi dane povinnosť zasielať daňovému subjektu získané pomôcky na vyjadrenie. Námietka odvolávajúceho sa, že protokol neobsahuje náležitosti uvedené v § 47 Daňového poriadku je zavádzajúca, pretože predmetný protokol o určení dane podľa pomôcok obsahuje súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. Ako vyplýva z § 49 ods. 2 Daňového poriadku
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. K doplneniu odvolania o úradný preklad Zmluvy o poradenských a manažérskych službách (CONTRACT FOR CONSULTING AND MANAGEMENT SERVICES) zo dňa 1.7.2013, ku ktorej sa odvolávajúci vyjadril v súvislosti s faktúrami od spoločnosti Globay OU, so sídlom Villarditn 22-3, Tallin, Estósnko žalovaný poukázal na ust. § 74 ods. 5 Daňového poriadku a konštatoval, že na doplnenie odvolania nie je možné prihliadnuť, pretože použitie a posúdenie pomôcok je ponechané na úvahe správcu dane. Správca dane pritom určil daň podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii v čase určovania dane podľa pomôcok. Zároveň správca dane postupoval v súlade so zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku. 13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i orgánu verejnej správy prvého stupňa z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca úvodom popísal zistenia, resp. závery správcu dane a mal za to, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní. V súvislosti so zákonným rozhodnutím žalobca uviedol, že poukázal na potrebu zákonného zistenia skutkového stavu, ktoré zahŕňa aj riadne zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie. Poukázal na právne stanovisko Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v jeho rozsudku sp.zn.2S/136/2019 zo dňa 22.1.2020, v rámci ktorého zdôraznil, že z dikcie upravujúceho zásadu zákonnosti vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje garanciu právnej istoty daňových subjektov. Do pozornosti dal v tejto súvislosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžf/1/2012, v rámci ktorého bolo okrem iného konštatované, že dôkazné bremeno daňového subjektu umožňuje správcovi dane sa zaoberať iba evidentne zistiteľnými skutočnosťami. Základnou úlohou správcu dane je zhromaždiť dôkazy, hoc aj svedčiace v prospech žalobcu avšak tieto musia preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie výšky dane (daňovej povinnosti), nie položiek znižujúcich daň, ktoré naopak preukazuje daňový subjekt. Žalobca ďalej poukázal na argumentáciu žalovaného v zmysle ktorej ,,v procese určovania dane podľa pomôcok správca dane nevedie dokazovanie, ale určuje daň podľa pomôcok, pričom doklady, ktoré odvolávajúci sa predložil v procese určovania dane podľa pomôcok správca dane podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku použil ako pomôcky, prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývali výhody pre daňovníka i keď ním neboli v konaní uplatnené. Na základe uvedených skutočnosti správca dane určil daňové náklady v sume 8 478 191 eur. Správca dane v uvedenom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň, v dôsledku nepredloženia účtovných dokladov v stanovenej lehote t.j. do ukončenia daňovej kontroly“. Žalobca mal za to, že vo svetle vyššie uvedenej judikatúry súdov SR sa však uvedené javí ako nedostatočné, pretože daňový subjekt je oprávnený predkladať dôkazy, resp. označovať dôkazy slúžiace ako pomôcky v celom daňovom konaní, t.j. tak v daňovom konaní vedenom pred prvostupňovým správcom dane, ako aj v rámci daňového konania. Svojim rozhodnutím správca dane nezohľadnil ani právny argument vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Sžf/68/2011, v ktorom uviedol, že daňovému subjektu nič nebráni, aby pred určením dane podľa pomôcok správcovi dane predložil daňové doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, keďže daňový subjekt znáša dôkazné bremeno počas celého daňového konania. Mal za to, že dôkazy predkladané zo strany žalobcu vrátane predložených dôkazov počas odvolacieho konania neboli zo strany žalovaného zohľadnené ako pomôcky, ktoré mohli mať vplyv na určenie základu dane a následne aj daňovej povinnosti pri určení výšky dane z príjmov právnických osôb za rok 2017, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo takto označené dôkazy ako pomôcky nevykonal. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 48 ods. 3 správneho poriadku, pričom zdôraznil, že správca dane i žalovaný nesprávne právne posúdili okolnosti tohto prípadu vzhľadom na žalobcom predkladané dôkazy, ktoré rovnako mali vplyv na určenie daňového základu a daňovej povinnosti, pričom správca dane si musí byť vedomý skutočnosti, že nesmie pri určení výšky dane prihliadať len na fiškálne záujmy štátu, ale aj na záujmy daňových subjektov. V tejto spojitosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn.2Afs/207/2005. 14. Žalobca okrem uvedeného namietal i nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukazoval na ust. § 3 ods. 2, ako i § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že výpočet dôkazov nie je taxatívny a zahŕňa len tie najdôležitejšie dôkazy ako napr. podania daňového subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné. Vo všeobecnosti sa však pod dôkazom rozumie všetko, prostredníctvom čoho bude určitá
skutočnosť zistená alebo objasnená, vďaka čomu bude správne určená daň v daňovom konaní, ale za splnenia podmienky, že nebol dôkaz získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V danom prípade boli zo strany žalobcu poskytnuté v rámci odvolacieho konania listinné dôkazy preukazujúce oprávnenosť žalobcom uplatnených nákladov v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti, avšak žalovaný napriek skutočnosti, že mal možnosť a povinnosť sa s týmito oboznámiť toto nevykonal, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu po predložení nových dôkazov svedčiacich v prospech správnemu uplatneniu nákladov na strane žalobcu nedošlo k zrušeniu rozhodnutia správcu dane, resp. jeho zmene a zároveň prečo napriek zákonnej povinnosti postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom nepožiadal žalovaný o vysvetlenie, prípadne spárovanie ostatných dodacích listov predložených v rámci odvolacieho konania. Takéto rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup správcu dane zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pričom ide o takú vadu rozhodnutia, ktorá vyžaduje zrušenie rozhodnutia. 15. Žalobca ďalej namietal nesprávny výrok rozhodnutia správcu dane, keďže neobsahuje podstatné zákonom obligatórne určené náležitosti, keď v ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku sa hovorí o rozhodnutí o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, pričom toto nevymedzuje len náklady ktoré vzniknú daňovému subjektu ale všetky náklady, ktoré vzniknú pri správe daní. V danom prípade náklady nepochybne vznikli, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj žalovaný. Z ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku vyplýva, čo musí výrok rozhodnutia obsahovať a za akých podmienok. Ako príklad žalobca uviedol, že výrok rozhodnutia musí obsahovať lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť alebo ak ide o peňažné plnenie, tak aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Z uvedeného znenia jasne vyplýva, že uvedenie lehoty plnenia a čísla účtu vo výroku rozhodnutia sú podmienené ďalšími skutočnosťami a to povinnosťou plniť alebo peňažným plnením. Rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 však nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou. Žalobca bol preto toho názoru, že každé rozhodnutie vydané správcom dane musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje aj rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12. Podľa žalobcu bol postup správcu dane navyše v rozpore so zásadou zákonnosti podľa § 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku. Žalovaný ako i správca dane porušili zásadu zákonnosti, ktorá súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. V napadnutom rozhodnutí žalovaného i správcu dane absentuje vyhodnotenie dôkazov. Nebolo napokon vysvetlené prečo vo veci správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol. 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na argumentácii obsiahnutej v žalobou napadnutom rozhodnutí, námietky žalobcu považoval za neopodstatnené a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 17. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 18. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa § 190 S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci s nariadením pojednávania dňa 28.11.2024. 19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101936158/2022 zo dňa 8.7.2022, ktorým podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku rozhodol tak, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. 100401549/2022 o dňa 2.3.2022 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím č. 100401549/2022 o dňa 2.3.2022 Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš ako správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu – žalobcovi rozdiel dane v sume 123 774,65 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 s tým, že daň vyrubená podaným daňovým priznaním predstavuje 2880 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola vo výške 126 654,65 eur a rozdiel dane predstavoval 123 774,65 eur. Zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol, že rozdiel dane v sume 123 774,65 eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Žilina vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 1450010364. 20. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 21. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
22. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov. 23. Podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. 24. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. 25. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. 26. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7. 27. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 28. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. 29. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 30. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. 31. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 32. Podľa § 63 ods. 3 písm. d), ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. 33. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 34. Podľa § 12 ods. 1, 2 Daňového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká, b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká, c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká. 35. Pokiaľ sa týka systematického zaradenia postupu správcu dane pri určovaní dane podľa pomôcok v príslušnej právnej úprave, resp. v jednotlivých ustanoveniach § 48 a § 49 Daňového poriadku t.j. v jeho úprave mimo riadneho daňového konania možno konštatovať, že cieľom zákonodarcu bolo týmto postupom odlíšiť postup správcu dane po prísnom naplnení zákonných podmienok a upriamiť pozornosť na to, že ide o konanie, ktoré má svoje osobitosti, na ktoré je nutné prihliadať. Taktiež i stručnosť úpravy, ktorá je zo zmienených zákonných ustanovení zjavná naznačuje, že po splnení zákonných podmienok dáva zákonodarca správcovi dane možnosť úplne zjednodušiť postup pri určovaní dane čo sa priamo prejavuje hneď v niekoľkých aspektoch. 36. Je nutné uviesť, že správca dane ako pri iných svojich činnostiach aj pri určovaní dane podľa pomôcok sa musí riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi, v danom prípade podľa ustanovení Daňového poriadku a popri ochrane záujmov štátu a obcí musí dbať aj na práva a právom chránené záujmy daňových subjektov (§ 3 ods. 1). Uvedené však nemožno v danom prípade dosahovať v záujme čo najúplnejšej ochrany daňového subjektu a to práve v dôsledku jeho primárneho zanedbania povinností, ktoré mu z úpravy Daňového poriadku vyplývajú. 37. Na určovanie dane podľa pomôcok je možné nahliadať tak, že ide o negatívne riešenie pre daňový subjekt, keďže daňový subjekt tu nemá všetky svoje oprávnenia priznané Daňovým poriadkom, ktoré sú určené na ochranu pred nesprávnym zistením a vyrubením dane správcom dane (napríklad právo predkladať a navrhovať dôkazy a tiež právo byť zo strany správcu dane informovaný o pomôckach a vyjadrovať sa k nim). Posúdenie pomôcok je tak v konečnom dôsledku len na úvahe správcu dane. 38. Typickým znakom postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku). Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý správca dane môže uplatniť v dôsledku neplnenia resp. nesplnenia si povinností daňovým subjektom. Ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane základ dane môže zistiť a daň určiť sám, a to na základe pomôcok ktoré má k dispozícií, alebo ktoré si sám zaobstará. Pomôcky teda obstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom. Posúdenie pomôcok je ponechané taktiež na úvahe správcu dane. Keďže k určovaniu dane podľa pomôcok dochádza vtedy, ak daňovú povinnosť nebolo možné stanoviť dokazovaním, v priebehu určenia dane podľa pomôcok už k dokazovaniu nedochádza a daňový subjekt už nemá právo ani preukázať svoje tvrdenia. Rovnako potom ani nemá dosah na prípadnú korekciu záverov správcu dane vyvodených z týchto pomôcok. Použitie pomôcok teda predstavuje náhradný spôsob určenia dane v tých prípadoch, keď nemožno stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania. 39. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že v predmetnej veci správca dane už v oznámení o začatí daňovej kontroly zo dňa 21.7.2020 uviedol zoznam konkrétnych dokladov požadovaných od žalobcu, ktoré bolo nutné z jeho strany predložiť správcovi dane. Žalobca bol správcom dane zároveň poučený, že v prípade nesplnenia si niektorej zo zákonných povinností, v dôsledku čoho by nebolo možné daň správne zistiť, správcovi dane vyplýva z ust. § 48 a § 49 Daňového poriadku oprávnenie zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok. Zo strany správcu dane bola dňa 14.9.2020 spísaná so žalobcom zápisnica o ústnom pojednávaní, keď došlo k predloženiu niektorých dokladov zo stany žalobcu (odberateľské faktúry za rok 2017, dodávateľské faktúry za mesiace január, júl, december 2017, bankové výpisy za rok 2017). Vzhľadom na to, že žalobca správcovi dane nepredložil všetky požadované doklady, so žalobcom bol dohodnutý ďalší termín na predloženie dokladov, t.j. do 5.10.2020. Dňa 5.10.2020 žalobca síce predložil niektoré doklady, avšak nie všetky doklady, ktoré
požadoval správca dane. Konkrétne nepredložil hlavnú knihu, účtovný denník, podrobný rozpis záväzkov vykázaných v účtovnej závierke a podrobný rozpis pohľadávok z obchodného styku vykázaných v účtovnej závierke a to za zdaňovacie obdobie roka 2017. Žalobca bol pritom zo strany správcu dane vyzvaný na predloženie uvedených účtovných dokladov opakovane, no bezúspešne, keď aj napriek výzve správcu dane zo dňa 29.10.2020 a dňa 2.12.2020 zmienené doklady neboli predložené. Správca dane pritom žalobcu vo výzve upozornil na právne následky spojené s nepredložením požadovaných dokladov t.j. uplatnenie postupu určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 a § 49 Daňového poriadku. 40. Ďalšou výzvou správcu dane zo dňa 10.2.2021 bol žalobca vyzvaný na predloženie dokladov v súvislosti s faktúrami týkajúcimi sa Administration fee, keď k faktúram bolo potrebné doložiť písomné stanovisko, doklady a zmluvu. Žalobca správcovi síce predložil USB kľuč obsahujúci zmluvu (v angličtine), no žiadne stanovisko a ani doklady, na základe čoho mala byť určená suma na predložených faktúrach nepredložil. 41. Žalobca tak napriek vedomosti o nutnosti predložiť doklady uvedené v oznámení o daňovej kontrole, resp. v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní, ale i výzvam správcu dane na predloženie dokladov správcovi dane všetky požadované doklady nepredložil. Správca dane pritom žalobcu upozornil na to, že v prípade nepredloženia požadovaných dokladov je oprávnený určiť daň podľa pomôcok v zmysle § 48 a § 49 Daňového poriadku. 42. Za stavu, že žalobca správcovi dane nepredložil požadované doklady potrebné na účely výkonu daňovej kontroly (na základe ktorých by preukázal oprávnenosť uplatnenia daňových nákladov podľa § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov) možno konštatovať, že znemožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu a správne tak zistiť základ dane a daň za zdaňovacie obdobie rok 2017. Išlo tak o zistenie objektívnej nemožnosti určiť daň “štandardným spôsobom“ v procese daňovej kontroly a to práve z dôvodu nepredloženia účtovných dokladov v stanovenej lehote. Uvedené tak nutne vyústilo do procesu určenia dane podľa pomôcok po tom, čo zo strany správcu dane bolo vydané a doručené oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 7.4.2021 s tým, že správca dane postupoval v zmysle § 48 a § 49 Daňového poriadku a pri tomto spôsobe určenia dane využil pomôcky, ktoré mal k dispozícii, resp. ktoré si zadovážil bez súčinnosti so žalobcom a zároveň v súlade s § 48 ods. 5 Daňového poriadku prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka – žalobcu, aj keď ním neboli v konaní uplatnené. Pokiaľ sa týka pomôcok využitých správcom dane pri určení dane, ich súpis bol dostatočným spôsobom konkretizovaný tak v protokole o určení dane podľa pomôcok č. 102547222/2021 zo dňa 13.12.2021 a napokon i samotnom rozhodnutí správcu dane zo dňa 2.3.2022. 43. Správny súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo umožnené vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie roka 2017. Za tohto stavu preto správca dane dôvodne uzavrel, že došlo k naplneniu skutočností predpokladaných príslušnou právnou úpravou t.j. § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. Správny súd pritom poukazujúc na ust. § 74 ods. 5 Daňového poriadku dáva do pozornosti, že rozsah prieskumu zo strany žalovaného ako odvolacieho orgánu bol vymedzený tým, či boli dodržané podmienky na určenie dane podľa pomôcok. Bolo nutné prisvedčiť žalovanému, že v predmetnej veci, t.j. týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia na dani z príjmov žalobcu – rok 2017 podmienka umožňujúca správcovi dane prejsť do štádia určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku bola splnená. Ako už bolo uvedené dôvodom pre tento postup bola skutočnosť, že žalobca správcovi dane neumožnil vykonanie daňovej kontroly a to tým, že správcom dane požadované doklady nepredložil i napriek jeho opakovaným výzvam na splnenie svojej povinnosti. 44. Ako už bolo vyššie naznačené, v procese určovania dane podľa pomôcok daňový subjekt (v danom prípade žalobca) už nedisponoval všetkými oprávneniami priznanými mu Daňovým poriadkom, ktoré sú určené na ochranu pred nesprávnym zistením a vyrubením dane správcom dane. Tu patrí okrem iného aj právo predkladať a navrhovať dôkazy a tiež právo byť zo strany správcu dane informovaný o pomôckach a vyjadrovať sa k nim. Posúdenie pomôcok je tak v konečnom dôsledku len na úvahe správcu dane. Vzhľadom na to, že k určovaniu dane podľa pomôcok dochádza vtedy, ak daňovú povinnosť nebolo možné stanoviť dokazovaním, v priebehu určenia dane podľa pomôcok už k dokazovaniu nedochádza spôsobom tak, ako to predpokladá § 24 Daňového poriadku a daňový subjekt už nemá právo ani preukázať svoje tvrdenia. Tvrdenia žalobcu o vykonaní dokazovania aj s poukazom na výpočet dôkazov demonštratívne vymedzený v ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku nebolo možné akceptovať. Taktiež potom daňový subjekt ani nemá dosah na prípadnú úpravu/zmenu záverov správcu dane vyvodených z týchto pomôcok. Použitie pomôcok teda predstavuje náhradný spôsob určenia dane v tých prípadoch, keď nemožno stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania. Pokiaľ žalobca predložil dňa 30.7.2021, t.j. už vo fáze určovania dane podľa pomôcok, elektronicky doklady (hlavnú knihu zúženú za zdaňovacie obdobie 2017, účtovný denník jednoduchý za zdaňovacie obdobie 2017, knihu pohľadávok, knihu záväzkov, uvedené doklady boli zaevidované pod číslom 446993/2021,
dňa 20.8.2021 bola doručená podrobná kniha záväzkov, zaevidované pod číslom 408700/2021), na tieto už nebolo možné nazerať ako na dôkazy (štandardne produkované a vykonávané v priebehu daňovej kontroly, resp. naň nadväzujúceho vyrubovacieho konania), ale tieto mohol a napokon i použil správca dane v súlade s § 48 ods. 4 Daňového poriadku ako pomôcky. 45. V súvislosti s tým, že žalobca dňa 19.4.2022 (v odvolacom konaní) doplnil doklady o úradný preklad zmluvy o poradenských a manažérskych službách (CONTRACT FOR CONSULTING AND MANAGEMENT SERVICES) zo dňa 1.7.2013, ku ktorej sa vyjadril v súvislosti s faktúrami od spoločnosti Globay OU, so sídlom Villarditn 22-3, Tallin, Estónsko, je potrebné uviesť, že postup žalovaného ako odvolacieho orgánu v súvislosti s prieskumom rozhodnutia správcu dane o určení dane podľa pomôcok je (na rozdiel od odvolacieho prieskumu podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie vydané na základe vykonanej daňovej kontroly, resp. naň nadväzujúceho vyrubovacieho konania, a v rámci ktorých sa vykonáva riadne dokazovanie) obmedzený ustanovením § 74 ods. 5 Daňového poriadku v tom smere, že sa preskúmava dodržanie zákonných podmienok na postup podľa § 48 Daňového poriadku. Správny súd pritom nespochybňuje, že daňový subjekt a teda i žalobca bol oprávnený predkladať doklady, či uvádzať skutočnosti, ktoré môže správca dane využiť ako pomôcky (§ 48 ods. 4 Daňového poriadku). Takéto doklady však správca dane nevyužíva ako dôkazy získané v procese dokazovania, ale je na jeho úvahe (nejde o povinnosť správcu dane), či a akým spôsobom ich využije (už ako pomôcky) pri určení dane. Správny súd zastáva názor, že prekladanie ďalších dokladov zo strany daňového subjektu – žalobcu po rozhodnutí správcu dane o určení dane podľa pomôcok (t.j. v odvolacom konaní) už nemohlo mať aj s poukazom na rozsah prieskumu napadnutého rozhodnutia správcu dane vymedzený v ust. § 74 ods. 5 Daňového poriadku dosah na prípadnú korekciu záverov správcu dane vyvodených z týchto pomôcok. Správny súd taktiež opätovne poukazuje na to, že pri určení dane podľa pomôcok sa neuplatňuje zásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku) a preto ani nemohla obstáť argumentácia žalobcu, že žalovaný napriek zákonnej povinnosti postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom nepožiadal o vysvetlenie, prípadne spárovanie ostatných dodacích listov predložených v rámci odvolacieho konania. Nebolo možné sa tak stotožniť so žalobcom v tom smere, že by mal žalovaný povinnosť zohľadniť doklady predkladané žalobcom počas odvolacieho konania ako pomôcky a napokon ani s tým, že by tento postup t.j. neprihliadnutie na ne žiadnym spôsobom nezdôvodnil, keďže žalovaný ním uplatnený postup aj s poukazom na príslušnú právnu úpravu v odôvodnení svojho rozhodnutia ozrejmil. 46. Pokiaľ sa týka otázky neuhradených záväzkov po lehote splatnosti vo vzťahu k dodávateľovi GLOBAY LOGISTICS UAB a Globay OU, resp. žalobcom predloženú dohodu o predĺžení lehoty splatnosti zo dňa 30.12.2016 k záväzkom spoločnosti Globay Logistics UAB správny súd zhodne so žalovaným zastáva názor, že lehoty dohodnuté pri vzniku záväzku a to na účely zákona o dani z príjmov už nemožno dodatočne predĺžiť a to ani v prípade, ak k ich predĺženiu dôjde spôsobom predpokladaným príslušnou právnou úpravou (v danom prípade Občianskym zákonníkom). Lehotou splatnosti záväzku je tak lehota dohodnutá pri vzniku záväzku. Aj v nadväznosti na ust. § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov, sa tak vychádza z pôvodne určenej/dohodnutej lehoty splatnosti záväzku. Uvedenou skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal, keď poukázal aj na právnu úpravu, ktorá mala správnosť jeho záveru podporovať. Žalobca pritom v žalobe k uvedenému záveru žalovaného neprodukoval žiadnu takú právnu argumentáciu (podporenú odkazom na konkrétnu právnu úpravu), ktorou by jeho správnosť spochybnil. Obmedzil sa iba na tvrdenie o nezohľadnení predĺženej lehoty splatnosti záväzku, no v konkrétnostiach už nepredostrel žiadnu argumentáciu/iný výklad, ktorá by mala viesť k odlišnému záveru, ako tomu, ktorý prijal vo svojom rozhodnutí žalovaný. 47. Okrem uvedeného ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho výroku rozhodnutí finančných orgánov, keď správny súd po oboznámení sa s ich obsahom zistil, že rozhodnutia v tomto smere zodpovedajú požiadavkám vymedzeným v ust. § 63 Daňového poriadku. Formulácia výrokovej časti tak rozhodnutia správcu dane i žalovaného je pritom presná, určitá a je v ňom premietnuté i rozhodnutie veci, ktorá bola predmetom konania. Je z neho zrejmé, akého daňového subjektu sa rozhodnutie týkalo, čo bolo predmetom predmetného konania, podľa akej právnej úpravy, resp. s uvedeným ktorého zákonného ustanovenia a akým spôsobom sa vo veci rozhodlo. Správca dane pritom vo výroku rozhodnutia uviedol i lehotu plnenia a sumu, resp. peňažné plnene s uvedením čísla účtu, na ktorý sa mal vyčíslený rozdiel dane zaplatiť. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci nešlo o žiaden z prípadov uvedených v ust. § 12 Daňového poriadku, odôvodňujúcich vznik, resp. náhradu nákladov vzniknutých pri správe daní, správca dane nepochybil ak do výrokovej časti nepojal i rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 Daňového poriadku. Uvedená skutočnosť sa tak ani podľa názoru správneho súdu nemohla negatívne odraziť na zákonnosti rozhodnutia. Postup pri formulácii výrokovej časti rozhodnutia preto plne zodpovedal ust. § 63 ods.
3 písm. d) Daňového poriadku. Finančné orgány sa neodchýlili ani od požiadavky vymedzenej v ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, z ktorých skutočnosti vychádzali pri vydaní rozhodnutí, ako sa vysporiadali s námietkami žalobcu, akými úvahami boli vedené pri formulovaní záveru o nutnosti určiť daň podľa pomôcok a to vrátane odkazu na príslušné zákonné ustanovenia. Správny súd zároveň v postupe finančných orgánov nezistil ani žiadne také pochybenie, ktoré by malo signalizovať porušenie niektorej zo základných zásad správy daní v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku. 48. Správny súd ďalej poukazuje na to, že v zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností, právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. V priebehu súdneho preskúmavacieho konania žalobca správnemu súdu podaním zo dňa 25.1.2023 navrhol za účelom posúdenia postupu žalovaného vykonať ako dôkaz audítorskú správu vypracovanú UAB Auditoriu profesiné bernija, IČO 182920658, ktorá bola vypracovaná za účelom objasnenia pre daňové a účtovné posúdenie postupu Globay SK, s.r.o. pri zavedení do účtovníctva transakcií realizovaných v roku 2017 so subjektami Globay OU, IČO: 12492830 a Globay Logistics UAB IČO: 302567924. Správny súd zastáva názor, že uvedenou skutočnosťou sa v dôsledku princípu koncentrácie nemohol zaoberať a to aj s poukazom na viazanosť správneho súdu skutkovým stavom v zmysle ust. § 135 ods. 1 S.s.p.. Správny súd taktiež poukazuje na to, že na vykonanie dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní neboli splnené podmienky aj s poukazom na § 120 S.s.p. t.j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 S.s.p. a nešlo ani o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) S.s.p. 49. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 S.s.p. zamietol. 50. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. 51. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).