Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-12Sa/6/2023 z 27. 5. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici TN-12Sa/6/2023 3023200069 27. 05. 2024 JUDr. Ing. Matúš Škarbala ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200069.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Ing. Matúšom Škarbalom, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. X. XXXX XXXX, bytom B. B. XXX/X, XXX XX A., zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232 proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Jilemnického 10, 911 42 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZTN-KDI-64/2022-P zo dňa 3. januára 2023, takto rozhodol: I. Súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Trenčín (ďalej aj ako „prvostupňový orgán verejnej správy“) sp. zn. DU: 631/TN-2021, ORPZ-TN-OPP3-471/2021-P zo dňa 06.04.2021 a zo Správy o výsledku objasňovania priestupku (na č. l. 5-7 administratívneho spisu) vyplýva, že žalobca dňa 06.04.2021 v čase o 06:48 hod viedol osobné motorové vozidlo značky C. B., evidenčné číslo D. po ceste 1/61 v smere jazdy na obec Trenčín, kde bol následne v uvedenom úseku, 150 metrov pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín, na pravej strane na odstavnej ploche zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru. Dôvodom zastavenia bola kontrola vychádzania (počas pandémie COVID -19), nakoľko na motorovom vozidle boli galantské značky. Počas kontroly bol žalobca zákonne poučený (Poučenie na č. l. 8 administratívneho spisu) a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorá bola s negatívnym výsledkom (Zápis o dychovej skúške na č. l. 7 administratívneho spisu). Po vystúpení z motorového vozidla však žalobca javil známky požitia omamných a psychotropných látok, nakoľko mal rozšírené zreničky. Vzhľadom na podozrenie, že žalobca (vodič) viedol vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok, bol následne vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom krvi a iného biologického materiálu s čím žalobca súhlasil a lekárskemu vyšetreniu sa podrobil. Na základe Správy o výsledku objasňovania priestupku/záznam o skutku na úseku cestnej dopravy č. ORPZ-TN-OPP3-471/2021-P zo dňa 06.04.2021, bola vec podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch predložená ako podnet na začatie konania o priestupku (ďalej aj ako „správa“). K správe boli priložené: výstup z tlačiarne elektronického merača alkoholu ev. č. AREF-0044, úradný záznam policajta zo dňa 06.04.2021, lekárska správa o výsledku laboratórneho vyšetrenia krvi alebo iného biologického materiálu / žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie č. vyšetrenia : LC: 202104060224C. V odobratých vzorkách vo Fakultnej nemocnici Trenčín za prítomnosti službukonajúcej lekárky E. E. F., lekárky

v odbore psychiater, mu bol odobratý biologický materiál 2 x 10 ml moč o 7:50 hod a 2 x 5 ml krv o 7:55 hod (Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči zo dňa 06.04.2021 na č. l. 9 administratívneho spisu). V predmetnom protokole je uvedené, že vyšetrenie sa vykonalo na príkaz bezpečnostných orgánov, pričom vyšetrovaný nejaví príznaky požitia návykovej látky. Vyšetrením toxikologicky významných látok bol zistený Oddelením klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie FN Trenčín, pracoviskom klinickej biochémie, pozitívny nález opiátov (správa na č. l. 10 administratívneho spisu). V predmetnej správe je uvedené, že pozitívnu reakciu na opiáty môžu dávať nasledujúce látky: acetylmorphine, codeine, diacetylmorphine, ethylmorphine, hydromorphone, levorphanol,morhpine,oxycodone, hydrocodone, pholcodine, oxymorphone, thebaine, procaine. V správe je zároveň uvedené, že menovaný (žalobca) opakovane udáva, že nemal žiadne psychoaktívne látky, neužil vôbec žiadne lieky, cca pred 7-9 hodinami počas nočnej služby jedol makový koláč (č. l. 10 administratívneho spisu). 2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Trenčín požiadalo Súdnolekárske pracovisko, ÚDZS- pobočka Martin o vypracovanie odborného vyjadrenia žiadosťou č. ORPZ-TN-OPP3-471/TN-2021-P zo dňa 07.04.2021. Z Výsledku toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021 (na č. l. 13 administratívneho spisu) vykonanej Súdnolekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom Martin v dňoch 30.04. – 22.09.2021 metódou GC-MS (plynová chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou) a imunochromatografiou vyplynuli nasledovné výsledky: z analýzy moču – preukázalo prítomnosť ópioidov (morfín) v stopovom množstve; z analýzy krvi – vyšetrenie krvi na prítomnosť látok zo skupiny ópioidov preukázalo prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml. Pôvodné prvostupňové rozhodnutie 3. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne rozhodnutím č. p. : ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 25.11.2021 (ďalej aj ako „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a v zmysle § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch žalobcovi uložil pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola žalobcovi v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z. uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní žalobca v bode I. opísal skutkový základ, v zmysle ktorého bolo vydané pôvodné prvostupňové rozhodnutie. V bode II. žalobca upriamil pozornosť na legálnu definíciu pojmu priestupok v zmysle § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, ako aj na pozitívne a negatívne vymedzenie tohto pojmu. Taktiež poukázal na formálnu a materiálnu stránku skutkovej podstaty priestupku, spočívajúcu v určitom stupni závažnosti, ktorá následne determinuje porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti. Uviedol rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/4/2014, zo dňa 07.05.2014, sp. zn. 5Sžf/85/2011 zo dňa 29.11.2012 v bode II. odvolania, sp.zn.10Sžd/3/2013 zo dňa 12.06.2013, 7Sžo/87/2016 zo dňa 28.06.2018 v bode IV. odvolania, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 5As/104/2008 vydané dňa 14.12.2009 a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8As/29/2007 vydané dňa 31. 05.2007 v bode II. odvolania konštatujúce, že správny delikt musí okrem formálnych znakov obsahovať i svoju materiálnu stránku a určitú mieru spoločenskej nebezpečnosti. V bode III. odvolania žalobca poukázal na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá podľa žalobcu spočíva v tom, že prvostupňový orgán verejnej správy sa v rámci prešetrovania priestupku nezaoberal naplnením materiálnej stránky priestupku, ktorého spáchanie sa mu kladie za vinu z pohľadu miery spoločenskej nebezpečnosti, ktorá by odôvodňovala prijatie záveru o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku z formálnej a materiálnej stránky, pričom poukázal na to, že: - v zmysle záveru psychomotorického vyšetrenia ošetrujúceho lekára zo dňa 06.04.2021 žalobca nejavil príznaky požitia alkoholu/návykovej látky - či detekované množstvo morfínu, prítomné v organizme žalobcu v čase vedenia motorového vozidla malo alebo nemalo vplyv na jeho riadne vedenie,

- obvinenému nebolo príslušníkmi Policajného zboru, po výsledkoch laboratórnych vyšetrení, odobraté na mieste vodičské oprávnenie, a teda mohol pokračovať motorovým vozidlom ďalej v jazde, - konaním obvineného nebola spôsobená žiadna škoda na zdraví ani majetku. 5. Žalobca, poukazujúc na absenciu dôkazov svedčiacich naplneniu materiálnej stránky priestupku, napadol pôvodné prvostupňové rozhodnutie z pohľadu čo možno najúplnejšieho a najpresnejšieho zistenia skutkového stavu veci. Žalobca poukázal na Zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 23.09.2022 pred Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Trenčíne, kde je uvedené, že v znaleckom posudku má byť zodpovedaná otázka, či bol/nebol obvinený v čase odberu biologického materiálu ovplyvnený omamnou a psychotropnou látkou vo vzťahu k vedeniu vozidla. Žalobca uviedol, že táto otázka v odbornom vyjadrení (Výsledku toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021) zodpovedaná nebola. Rovnako nebola zodpovedaná otázka, aký účinok má množstvo morfínu detekovaného u žalobcu na ľudský organizmus. Zrušujúce rozhodnutie žalovaného 6. Odvolací orgán, ktorý rozhodol o prvom odvolaní žalobcu rozhodnutím č. p. KRPZ-TNKDI-3-003/2022-P zo dňa 10.03.2022 zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom uviedol, že zodpovedanie otázky – či k pozitívnemu výsledku na prítomnosť ópioidov, konkrétne morfínu v stopovom množstve v moči a v krvi v koncentrácii 0,059 µg/ml mohlo, resp. nemohlo dôjsť tak, ako uviedol žalobca, a síce v dôsledku konzumácie makového koláča veľkosti 400 – 500 g z obchodného reťazca Billa v čase cca o 2.00 hod. 06.04.2021, kde následne k odberu biologického materiálu došlo v ten istý deň v čase o 7.50 hod., resp. 7.55. hod. - je rozhodujúce pre náležité zistenie skutočného stavu a odporučil doplniť dokazovanie o vypracovanie znaleckého posudku príslušným znalcom tak, aby skutkový stav v uvedenej veci bol náležite zistený a spáchanie skutku tak, ako je u žalobcu (obvineného) mu kladené za vinu, resp. zavinenie v uvedenom prípade jednoznačne preukázané resp. doplnil o ďalšie dôkazy, ako výsluch členov hliadky a pod. 7. Na základe uvedeného, prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o ustanovení znalca rozhodnutím č. p. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 26.04.2022, a to E. G. H., B., so sídlom Martin, Československej armády 9. Pri vypracovaní znaleckého posudku boli nastolené otázky: 1) Popísať, aký účinok má užitie danej látky na ľudský organizmus. 2) Podľa akého zákona je zistená látka zaradená medzi omamné a psychotropné látky? 3) Bol/nebol v čase odberu biologického materiálu menovaný ovplyvnený omamnou a psychotropnou látkou vo vzťahu k vedeniu motorového vozidla? 4) Či hodnota morfínu v krvi v koncentrácii 0,059µg/ml mohla vzniknúť po zjedení makového koláča vyrobeného obchodným reťazcom Billa o hmotnosti 400-500 g? (makový koláč zjedol v práci počas nočnej zmeny dňa 06.04.2021 v čase okolo 02:00 hod., pričom odber moču a krvi bol dňa 06.04.2021 v čase okolo 07:45 hod. 5) Vyjadriť sa k iným dôležitým skutočnostiam, ktoré boli zistené v priebehu vyhotovenia znaleckého posudku. 8. V znaleckom posudku vypracovanom E. G. H., B.. č 42/2022 zo dňa 09.08.2022, vo veci posúdenia ovplyvnenia psychoaktívnymi látkami (morfium) u žalobcu (vodiča) je k otázke 1. znalec uviedol, že morfium je účinné v koncentrácii od 20-40 ng/ml a vyššie. Koncentrácia 59 ng/ml bola nad hladinou terapeutickej dávky podávanej injekčným morfiom pacientom v nemocnici. K otázke 2. znalec uviedol, že v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a jeho príloh je morfín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pre ktoré platí tzv. nulová tolerancia. K otázke 3. znalec uviedol, že v Slovenskej republike neexistujú tabuľky na porovnávanie stupňa ovplyvnenia cudzorodou látkou a porovnanie týchto látok s ekvivalentným množstvom alkoholu v krvi (nulová tolerancia), teda nemožno zatiaľ hodnotiť podobne, ako je to u alkoholu (ťažký, ľahký, stredný stupeň opitosti). Súčasne neexistuje zákonne uvádzaná hraničná hodnota stupňa ovplyvnenia. Existuje tzv. cut off hodnota, ktorá je podľa zákonov platných v Českej republike pre morfium 10 ng/ml. Teda koncentrácia nad cut off hodnotu je už pozitívna a významná z analytického hľadiska. Z tohto faktu vyplýva, že v čase odberu sa v krvi žalobcu nachádzala analyticky významná koncentrácia morfínu. Čo sa týka hodnotenia, možností negatívneho ovplyvnenia schopnosti riadiť motorové vozidlo za podmienky, že koncentrácia aktívneho opiátu v krvi presahuje cutt off hodnotu,

môže sa znalec vyjadriť, pokiaľ má k dispozícii popis duševného stavu, konania a správania sa osoby v dobe kontroly vodiča. V danom prípade, podľa príslušných zákonov v Českej republike sa uvádza hodnota vylučujúca spôsobilosť vodiča hraničná koncentrácia 200ng/ml. K otázke 4. znalec uviedol, že mak, z ktorého sa pripravujú v priemyselnom rozsahu koláče nepatrí medzi variety produkujúce ópium, resp. nedokážu vytvoriť také veľké množstvo a takého kvalitného aktívneho morfínu, ako sú variety cielene pestované na výrobu ópia. Koncentrácia 59 ng/ml stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfinu (20-40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť. V danom prípade nie je pravdepodobné, že by zjedením 400-500 g makového koláča z Billy dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou účinnou koncentráciou morfia podávaného v rámci lekárskej indikácie. 9. Žalobca predložil do administratívneho konania mailovú komunikáciu s E. I. F., B. (na č. l. 109 administratívneho spisu). 10. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 23.09.2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku voči osobe znalca E. G. H., B., nakoľko nemá potrebnú odbornosť na to, aby mohol skúmať a vyhodnocovať výsledky toxikologických vyšetrení. Znalci, ktorí svojou odbornosťou sú príslušní na skúmanie a hodnotenie toxikologických vyšetrení, sú znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia. Vzhľadom na uvedené navrhol doplniť dokazovanie o znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia. Na otázku, prečo túto námietku nevzniesol proti rozhodnutiu o ustanovení znalca, sa nevyjadril. Prvostupňové rozhodnutie 11. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v rozhodnutím č. p.: ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 23.09.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola žalobcovi v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z. uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,- Eur. 12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 31.10.2022, v ktorom uviedol odvolacie námietky, ktoré boli obsahovo totožné s námietkami uvedenými v predchádzajúcom odvolaní proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu a zdôraznil, že nastolené otázky z prechádzajúceho vyšetrovania zodpovedané neboli. Žalobca opakovane uviedol, že informácia o množstve ópiových alkaloidov vrátane morfínu v maku nie je laickej verejnosti známa, mak je prirodzenou súčasťou potravín a prítomnosť ópiových alkaloidov sa na obaloch bežne dostupných potravín obsahujúcich mak nenachádza, pričom ich prítomnosť je možné identifikovať len na základe vykonanej odbornej laboratórnej analýzy, odborne kvalifikovaným pracovníkom v rámci na to určeného a technicky vybaveného laboratória, preto vzhľadom na okolnosti a na jeho osobné pomery o tom vedieť nemohol. Žalobca v rámci odvolacieho konania upriamil pozornosť na „odborné vyjadrenie“ lekárky E. I. F., B., psychiatra, poskytnuté prostredníctvom emailovej komunikácie s tým, že E. I. F., B. je odborníčkou na danú problematiku, s odkazom na vydané klinické štúdie, ktorých je spoluautorkou. 13. Odvolací orgán preskúmal odvolanie, ako aj obsah spisu prvostupňového orgánu verejnej správy. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v odvolaní, odvolací orgán okrem iného poukázal na vyjadrenie členov hliadky uvedeného v opise konania, Správu o výsledku objasňovania priestupku aj na úradný záznam, z ktorých vyplýva, že žalobca po vystúpení z vozidla javil známky požitia omamných a psychotropných látok, nakoľko mal rozšírené zreničky a pôsobil unavene. Na základe uvedeného hliadka OOPZ nadobudla podozrenie, že žalobca (vodič) viedol motorové vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Žalobca bol následne poučený a vyzvaný k vykonaniu odberu krvi a biologického materiálu, čo neodmietol a na mieste uviedol, že on drogy neužíva.

14. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej aj ako „žalovaný“) ako príslušný druhostupňový orgán verejnej správy podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) na základe odvolania žalobcu preskúmal podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a vydal rozhodnutie č. p.: KRPZ-TN-KDI-64/2022-P zo dňa 03.01.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu nemá pochybnosť o tom, že skutok sa stal tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobca svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v paragrafe 4 ods. 2 písm. d) zákona o premávke a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Správa o výsledku objasňovania priestupku, úradný záznam zo dňa 06.04.2021, výsledky orientačno-toxikologickej analýzy zo dňa 06.04.2021 a výsledky toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 preukazujú, že žalobca viedol dňa 06.04.2021 čase o 6.48 hodine vozidlo C. B., evidenčné číslo D. po ceste 1/61 150 metrov pred tabuľou obce Trenčín, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Trenčín, pod vplyvom návykovej látky, konkrétne morfínu. Podľa žalovaného znalecký posudok vypracovaný Súdnolekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom ÚDZS hodnoverným spôsobom vyvrátil tvrdenie žalobcu, že morfín sa do jeho čela dostal s jediným makového koláča. Žalovaný vyhodnotil dôkazy predložené právnym zástupcom žalobcu v odvolacom konaní. Klinická štúdia predložená žalobcom bola vykonaná len orientačnou imunochemické metódou, ktorá je schopná detekovať len o piaty moči. Predmetná štúdia taktiež uvádza, že ide o chemické stanovenie nerozlišuje jednotlivé opiáty (morfín, kodeín, thebain, papaverin), a preto jej treba k odlíšeniu toxikomanov užívajúcich morfín, kodeín alebo dokonca heroín použiť špecifickú metódu, pričom obvykle sa využíva plynová alebo kvapalinová chromatografia v spojení s hmotnostnou spektrometriou. Uvedená špecifická metóda bola použitá aj pri vykonávaní toxikologickú chemickej analýzy č. 218/2021. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v prípade klinickej štúdie boli testované osoby pozitívne iba na opiáty v moči a nie v ich krvi a jednalo sa iba o orientačné testy. Žalovaný uviedol, že podobným orientačným testom, ktorý bol pozitívny na opiáty, disponovala hliadka OOPZ po vykonaní vyšetrenia dňa 06.04.2021 v čase od 7.44 hod., avšak pravosť týchto výsledkov bola potvrdená výsledkami toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021, ktorá za použitia analytických metód imunografie a špecifickej analytickej metódy plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS) preukázala prítomnosť opiátov, konkrétne morfínu, v moči žalobcu a taktiež jeho prítomnosť v krvi v koncentrácii 0,059 µg/ml. Žalovaný k odvolacej námietke, podľa ktorej sa prvostupňový orgán verejnej správy nezaoberal naplnením materiálnej stránky priestupku, uviedol, že priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a jej za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo trestný čin. Platná právna úprava na vymedzenie pojmu priestupku požíva kombináciu materiálneho znaku a formálnych znakov (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka) a kombináciu pozitívneho a negatívneho vymedzenia pojmu. Pozitívne vymedzenie priestupku je, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti a jej za priestupok výslovne označené v priestupkovom zákone alebo inom zákone. Negatívne vymedzenie priestupku spočíva v tom, že nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo trestný čin. Materiálny znak je vyjadrení charakteristikou, že konanie porušuje alebo ohrozuje spoločenský záujem. Spoločenský záujem vyjadrený v hmotnoprávnych predpisoch obsahujúcich normy priestupkového práva. Predmetom spoločenského záujmu sú spoločenské vzťahy upravené v príslušných normách právnych predpisov, danom prípade norma priestupkového zákona. Priestupkový zákon v paragrafe 22 upravuje spoločenské vzťahy týkajúce sa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V prvom odseku v písm. f) je uvedené, že „priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádza v jeho organizme“. žalovaný k námietke žalobcu, že po výsledkoch laboratórnych vyšetrení mu nebolo príslušníkmi Policajného zboru odobraté vodičské oprávnenie, a teda mohol pokračovať v jazde, uviedol, že v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest a alebo sa akciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Danom prípade teda zákon neukladá policajtovi povinnosť takto konať, ale ponecháva na uvážení policajta, či vodičský preukaz zadržaný alebo nezadrží. Išlo teda iba o rozhodnutie hliadky, ktorá v tom čase disponovala orientačno-toxikologickým vyšetrením a prítomnosť opiátov. zároveň dal žalovaný do pozornosti fakt,

že sa mi členovia hliadky ukazovali na to, že žalobca javil známky požitia návykovej látky, v čom bol aj dôvod, prečo ho zvolia k odberu krvi a biologického materiálu. z výsledkov analýzy moču vykonaným imunochromatografický vyšetrení je zjavné, že vzorky v natívnom musí žalobcu boli pozitívne na obsah opioidov. Vyšetrenie moči vykonané metódou plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou preukázalo prítomnosť morfínu stopového množstva z výsledkov analýzy krvi bola v krvi žalobcu preukázaná prítomnosť moc vínu koncentrácii 0,059 µg/ml. z uvedeného je teda zjavné, že žalobca viedol motorové vozidlo v takom čase po požití návykovej látky (morfium), keď sa na základe vykonaného šetria ocenia podľa osobitného predpisu návyková látka nachádzala v jeho organizme. Na základe námietky žalobcu, že musí sa do jeho tela dostal s makového koláča, bol v danom prípade vypracovaný znalecký posudok čo. 40/2022, z ktorého vyplýva, že koncentrácia v hodnote 59 ng/ml v krvi žalobcu stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeutický významného množstva podávaného injekčného morfínu pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť. Vypracovaný znalecký posudok vyvracia tvrdenia žalobcu, že morfín sa do jeho krvi dostal zjedením makového koláča. Žalovaný nemá dôvod pochybovať o pravdivosti daného znaleckého posudku, ani o odbornosti znalca, ktorý bol do konania pribratý rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a voči tomuto rozhodnutiu nemal námietky žalobca, ako ani jeho právny zástupca. Žalovaný k námietke žalobcu, že v zmysle záverov psychomotorického vyšetrenia ošetrujúceho lekára zo dňa 06.04.2021 žalobca nejavil známky požitia alkoholu/návykovej látky, uviedol, že sa jednalo o orientačné vyšetrenie a daný názor bol len subjektívnym názorom ošetrujúceho lekára. Podľa vyjadrenia hliadky žalobca v čase zastavenia javil známky požitia návykových látok, čo v konečnom dôsledku bol aj dôvod, prečo bol žalobca vyzvaný na odber krvi a iného biologického materiálu. V danom prípade môže taktiež hrať úlohu to, že v čase od zastavenia žalobcu do vykonania psychomotorického vyšetrenia uplynula viac ako hodina. K námietke žalobcu, či detekované množstvom morfínu, prítomného v organizme žalobcu v čase vedenia motorového vozidla malo alebo nemalo vplyv na jeho riadne vedenie a skutočnosti, že konaním žalobcu nebola spôsobená žiadna škoda na zdraví ani majetku, žalovaný uviedol, že legislatíva Slovenskej republiky neupravuje hraničnú hodnotu (tzv. cut off), kedy je vodič považovaný za jednoznačne ovplyvneného návykovou látkou alebo psychoaktívnou látkou. V Slovenskej republike platí tzv. nulová tolerancia v súvislosti s vedením motorových vozidiel pod vplyvom návykových látok. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke „vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou“. Zo znaleckého posudku vyplýva, že existuje tzv. cut off hodnota, ktorá je podľa zákon platných v Českej republike stanovená pre morfium 10 ng/ml. Na základe výsledkov toxikologicko-chemických vyšetrení je zrejmé, že v čase odberu dňa 06.04.2021 o 7.55 hodine, čo bolo 67 minút po zastavení, sa v organizme vodiča (žalobcu) nachádzala nedovolená látka morfín v množstve 59 ng/ml v krvi. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pojem omamné a psychotropné látky sú v súčasnosti zovšeobecňované do jednotného názvu - drogy. Droga je akákoľvek látka, ktorá je po vstupe do organizmu schopná pozmeniť jednu alebo viacero funkcií pôsobiacich priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku. Cieľovým orgánom ľudského tela pre akúkoľvek omamnú alebo psychotropnú látku je mozog. Zo všeobecne dostupných zdrojov na internete sa možno dočítať, že morfín okrem iných príznakov vyvoláva pocity eufórie, únavu, ospalosť, pri väčších dávkach spánok až kómu. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ovplyvnenie vodiča návykovou látkou výrazne znižuje jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, čím vytvára potencionálne nebezpečenstvo pre seba, ale aj pre iných účastníkov cestnej premávky. Žalovaný uviedol, že priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že konaním alebo opomenutím konania žalobcu nemuselo dôjsť ku skutočnej škode na zdraví alebo na majetku, alebo postačovalo by to, že bol tento záujem ohrozený takýmto konaním Aby zákonodarca podobnému konaniu zamedzil, zakázal v príslušnej časti priestupkového zákona takéto správanie pod hrozbou sankcie. Ide o naplnenie materiálneho znaku priestupku. K judikatúre, na ktorú poukázal žalobca v rámci podaného odvolania, žalovaný uviedol, že žalobca citoval len tie časti rozhodnutí, ktoré mu najviac vyhovujú, bez ohľadu na odôvodnenia uvedených rozhodnutí. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/4/2014 zo dňa 07.05.2014 rieši zadržanie vodičského preukazu po dopravnej nehode, kde jedinou poškodenou bola v tom čase obvinená z priestupku, ktorá sama sebe spôsobila zranenie a škodu na

majetku. Rozsudok poukazuje na to, že priestupok musí spĺňať nielen formálne znaky, ale aj materiálny znak (spoločenskú nebezpečnosť konania). Najvyšší súd Slovenskej republiky v ňom poukazuje na fakt, že v tom čase obvinená, nebola pod vplyvom alkoholu či inej návykovej látky. Z daného vyplýva, že ak by žalobkyňa - poškodená bola pod vplyvom alkoholu či inej návykovej látky rozsudok Najvyššieho súdu by znal inak. Vo vzťahu k Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5As/104/2008, podľa ktorého je pre trestnosť skutku vykazujúceho formálne znaky priestupku potrebné, aby došlo k naplneniu jeho materiálnej stránky. Žalovaný uviedol, že sa jedná o rozsudok súdu iného štátu ako je Slovenská republika. Žalovaný zastáva názor, že účastník cestnej premávky je na území Slovenskej republiky povinný dodržiavať platné a účinné pravidlá cestnej premávky v zmysle zákona o cestnej premávke, dožadovať sa práv, ktoré z jeho jednotlivých ustanovení vyplývajú, bez ohľadu na práva a povinnosti vyplývajúce zo zákonnej úpravy iného štátu. Žalovaný sa vo vzťahu k vyjadreniu E. I. F., B. uviedol, že táto nemala podrobnú znalosť o prejednávanom prípade a elektronická komunikácia medzi ňou a právnym zástupcom žalobcu v žiadnom prípade nemôže nahrádzať vypracovaný znalecký posudok. Menovaná lekárka odporúča verifikovať pravosť výsledkom metódou plynovej chromatografie, ktorá však v danom prípade bola vykonaná. Predmetná štúdia s názvom "Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě" sa zaoberal pozitívnym nálezom opiátov v moči po zjedení makového koláča. V tejto štúdii bola použitá imunochemická metóda, ktorá detekuje pozitivitu len na opiáty. Výsledok by mal ešte overený jednou zo špecifických metód ako napr. metódou plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS), ktorá určí konkrétnu zakázanú látku (napr. morfín) a určí jej hodnotu nielen v moči, ale ako to bolo aj v prejednávanom prípade v krvi vyšetrovanej osoby. Sama štúdia v závere poukazuje na povinnosť podrobiť testované osoby niektorej zo špecifických metód, aby bola potvrdená alebo vyvrátená pozitivita testovaných osôb. Žalovaný sa tak na základe uvedeného stotožnil s právnym posúdením konania žalobcu prvostupňovým orgánom verejnej správy a to vrátane jeho odôvodnenia. Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového orgánu verejnej správy pri určení druhu sankcie a jej výmery. Žalovaný zistil, že prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, ako aj na spoločenskú nebezpečnosť. Žalovaný rovnako uviedol, že sa jedná o konanie vedomé. V neprospech žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy zhodnotil to, že vedenie motorového vozidla po požití návykovej látky býva jednou z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd, pričom zároveň najvýraznejšie negatívne ovplyvňuje ich následky. Ovplyvnenie vodiča návykovou látkou výrazne znižuje jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, čím vytvára potenciálne nebezpečenstvo pre seba a pre iných účastníkov cestnej premávky. Vedenie vozidla v čase, keď sa návyková látka nachádzala v organizme vodiča sa podľa § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. V neprospech žalobcu správny orgán zhodnotil to, že za posledných 5 rokov sa dopustil troch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prvostupňový orgán verejnej správy zhodnotil v neprospech žalobcu to, že obdobného skutku sa dopustil dňa 10.07.2019, za čo mu Okresný súd Trenčín dňa 12.07.2019 uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov a pokutu vo výške 800,- eur. V prospech žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy zhodnotil to, že spáchaným priestupkom nebola spôsobená žiadna ujma na zdraví alebo škoda na majetku. Podľa žalovaného prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi za ním spáchaný priestupok sankciu – pokutu v súlade so zákonom. Správna žaloba – žalobné body 15. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 07.03.2023 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 16. Žalobca sa s napadnutým rozhodnutím nestotožnil a podal žalobu z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca opätovne zhrnul dôvody, pre ktoré sa nestotožňuje s rozhodnutím žalovaného, na ktoré poukázal už v administratívnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že správny orgán v rámci napadnutého rozhodnutia, sám na základ vlastných úvah posudzoval odborné otázky, na ktorých objektívne a nezávislé posúdenie je nevyhnutné disponovať odbornými znalosťami. Základnou odbornou otázkou v rámci prešetrovania priestupku bolo, či je

možné, aby sa množstvo detekovaného morfínu v krvi žalobcu v hodnotách 0,059 µg/ml, dostalo do organizmu požitím 400g-500g makového koláča. Znalec E. G. H., B., ktorý bol správnym orgánom do administratívneho konania prizvaný, za účelom vypracovania znaleckého posudku a zodpovedanie odborných otázok, sa v rámci znaleckého dokazovania vyjadril, že nie je možné, aby sa množstvo detekovaného morfínu v krvi žalobcu v hodnotách 0,059 µg/ml, dostalo do organizmu žalobcu požitím 400g-500g makového koláča. V tomto smere však žalobca dal do pozornosti znalecký posudok E. G. H., B., ktorý uviedol, že „Koncentrácia 59 ng/ml stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfínu (20 – 40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť.“ Na druhej strane však podľa žalobcu výsledky Toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 konštatujú, že v organizme žalobcu bol morfín detekovaný len v stopovom množstve, a to v hodnote 0,059 µg/ml. Inými slovami, znalecký posudok hovorí, že výška detekovaného morfínu v organizme žalobcu v hodnote 0,059 µg/ml, má byť nad koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfínu pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť. Na druhej strane však výsledky toxikologického vyšetrenia hovoria, že morfín bol v organizme obvineného detekovaný len a výlučne v stopovom množstve. 17. Žalobca si zabezpečil tiež odborné stanovisko lekárky E. I. F., B. psychiatra z psychiatrickej ambulancie s miestom prevádzky: I. XXXX/XX, XXX XX B., ktorá na otázku právneho zástupcu žalobcu, zaslanú formou e mailu v znení: či prítomnosť morfínu v koncentrácií 0,059 µg/ml, by mohla byť spôsobená zjedením 400-500g makového koláča, odpovedala, že „Teoreticky to možné je, hladina to není vysoká, klidně to po snězení koláče být může. Definitivně odlišit to lze vyšetřením vzorku plynovou chromatografií, kde by byly nalezeny i jiné látky, které jsou pouze v máku“. Lekár E. I. F. je spoluautorom klinickej štúdie s názvom: „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě“, a teda v tejto otázke, je odborníkom s náležitými skúsenosťami. Žalobca dáva do pozornosti, že na to, aby mohlo byť rozlíšené, či ide o morfín z maku je nutné preukázať prítomnosť aj iných opiátov predovšetkým thebainu. Plynová chromatografia sa však musí vykonať veľmi skoro po užití maku, keďže thebain má veľmi krátky biologický polčas rozpadu, rádovo v hodinách (klinická štúdia „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě“, autori: F. I., F. J., J. K., L.. Biochem. Metab., 28 (49), 2020, No. 2, str. 44). V prípade žalobcu však toxikologickochemická analýza, ktorej súčasťou bola aj plynová chromatografia, bola vykonaná až dňa 30.04.2021, teda až 24 dní po odbere analyzovaných vzoriek (06.04.2021). Uvedené následne znamená, že síce plynová chromatografia bola pri skúmaní odobratých vzoriek žalobcu vykonaná, no za účelom zistenia presného a úplného skutočného stavu veci, bola vykonaná neskoro, a to aj napriek tomu, že na žiadosti o vykonanie toxikologicko-chemickej analýzy, bolo jasným spôsobom uvedené, že žalobca mal pred odberom vzoriek zjesť makový koláč. V dôsledku uvedeného možno preto konštatovať, že zistenie skutkového stavu veci žalobcu odvolacím správny orgánom bolo v tomto smere nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 18. Odvolací správny orgán v tomto kontexte tiež podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď v závere napadnutého rozhodnutia laicky, bez odborných znalostí a teda subjektívne a v konečnom dôsledku aj nesprávne hodnotí závery odborného stanoviska E. I. F., B., ako aj odborných článkov na túto tému a vykladá ich v neprospech žalobcu, pričom argumentuje analýzou, ktorá síce boli vykonaná, ale nebola vykonaná spôsobom, ktorý by mohol odborným a definitívnym spôsobom potvrdiť alebo vyvrátiť obhajobu žalobcu, že morfín v detekovanom množstve, sa do jeho tela dostal prostredníctvom zjedenia makového koláča. 19. Vo vzťahu k materiálnej stránke priestupku žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že odvolací správny orgán sa zároveň v rámci napadnutého rozhodnutia v podstate odmietol zaoberať skúmaním naplnenia materiálnej stránky priestupku, ktorého spáchanie sa kladie žalobcovi za vinu. 20. Žalobca zároveň navrhol priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a odložiť vykonateľnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného do rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že okamžitým účinkom napadnutého rozhodnutia v spočívajúcom v odňatí vodičského oprávnenia, došlo k výraznému obmedzeniu mobility žalobcu, a tým jeho slobody pohybu, čo ma zrejmý dopad aj na jeho súkromný život. Správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením č. k. TN-12Sa/6/2023-41 zo dňa 22.06.2023 o zamietnutí návrhu žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2023. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 21. Žalovaný sa písomne vyjadril k podanej správnej žalobe, pričom uviedol, že netrvá na tom, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. K samotnej správnej žalobe uviedol, že ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o priestupkoch“) uložil podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch žalobcovi sankciu – pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o cestnej premávke“), pretože žalobca dňa 06.04.2021 v čase o 06.48 od viedol motorové vozidlo značky C. B., ev. č. D., po ceste 1/61 mimo obce Trenčín, v takom čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka nachádzala v jeho organizme. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z.z. ODI v Trenčíne uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33, eur. Uloženú pokutu ako aj trovy konania bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia , poštovými poukážkami. 22. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu vyslovenými v podanej správnej žalobe, pričom uviedol, že po zhodnotení zhromaždených dôkazov dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané vecne a miestne príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutia ako aj prvostupňové rozhodnutie sa opierajú o dôkazy získané a zistené jednak počas objasňovania priestupku, ako aj počas vykonaného dokazovania počas následného priestupkového konania. V zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a jeho príloh je morfin zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Žalovaný na základe uvedeného trval na tom, že konaním žalobcu došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke a tým k spáchaniu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Žalobca (vodič) viedol motorové vozidlo značky C. B., evidenčné čísla D. po ceste 1/61 smerom na Trenčín, čo nepopiera a z výsledkov toxikologickochemickej analýzy vzoriek moču a krvi vyplýva, že sa v jeho organizme nachádzala zakázaná látkamorfín. Na základe tvrdenia žalobcu, že látka sa do jeho organizmu dostala zjedením cca. 400-500g makového koláča, ktorý zjedol v práci počas nočnej zmeny, bol E. G. H., B., znalcom menovaným rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor Zdravotníctvo a farmácia odvetvie Súdne lekárstvo toxikológia, alkohológia, sérohematológia vypracovaný znalecký posudok, na posúdenie otázky, či hodnota morfínu v krvi - v koncentrácii 0,059 µg/ml., čo predstavuje hodnotu 59 ng/ ml, mohla vzniknúť' po zjedení makového koláča o hmotnosti 400 - 500 gramov, vyrobeného obchodným reťazcom Billa. Žalovaný na základe odpovede znalca posúdil tvrdenie žalobcu o tom, že morfin v danej koncentrácii sa do jeho krvi dostal zjedením 400-500 gramov makového koláča za účelové v snahe vyhnúť sa prípadnej sankcii. K námietkam žalobcu, že zo strany správneho orgánu v rámci napadnutého rozhodnutia došlo k posúdeniu otázok, ktorých posúdenie nevyhnutne vyžaduje odborné znalosti žalovaný uviedol, že základnou odbornou otázkou v rámci prešetrovania priestupku bolo, či je možné, aby sa množstvo morfínu detekovaného v krvi žalobcu v hodnotách 0,059 µg/ml dostalo do jeho organizmu požitím 400 - 500 g makového koláča zjedeného cca. 7-9 hodín pred vykonaným odberom, žalovaný opätovne uviedol, že daná otázka bola zodpovedaná znalcom E. G. H., B.. Žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z predloženého spisového materiálu. Hlavnú dôkaznú silu prisúdil najmä vypracovanému odbornému vyjadreniu, ktoré preukazuje prítomnosť' zakázanej látky - morfínu v krvi žalobcu v koncentrácii 0,059 µg/ml v krvi a znaleckému posudku, ktorý tvrdenie menovaného o tom, že morfin sa do jeho organizmu dostal zjedením makového koláča považuje za nepravdepodobné. Klinická štúdia vypracovaná E. I. F., B., ktorú predložil žalobca sa zaoberá detekciou opiátov v po jednorazovom požití maku siateho v kuchynskej úprave. E. I. F., B. v danom prípade odporučila vykonať' vyšetrenie vzorky plynovou chromatografiou, ktorá by preukázala aj iné látky nachádzajúce iba v maku. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade bola vzorka krvi skúmaná metódou plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou. Táto preukázala prítomnosť morfínu v krvi žalobcu, pričom znalec E. G. H., B.. vzhľadom k výsledku vyšetrenia, vylúčil možnosť, že by sa

hodnota morfinu v koncentrácii 0,059 µg/ml dostala do krvi žalobcu zjedením makového koláča. V závere žalovaný dáva do pozornosti, že klinická štúdia „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě” sa zaoberala prítomnosťou opiátov v moči, pričom v prípade žalobcu sa morfín nachádzal nielen v jeho moči, ale i v krvi. Žalobca ďalej namietal, že podľa toxikologického vyšetrenia sa morfín nachádzal v organizme obvineného len v stopovom množstve. Žalovaný tomto smere poukazuje na to, že toxikologicko-chemická analýza vykonaná metódou plynovej chromatografie na vzorke moči detekuje prítomnosť morfínu v stopovom množstve, avšak v prípade analýzy krvi, kde je preukázaná prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml sa neuvádza informácia o tom, že by sa malo jednat' len o stopové množstvo. file_0.jpg file_1.wmf file_2.jpg file_3.wmf

K námietke žalobcu, že žalovaný a ani prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadali s nenaplnením materiálnej stránky priestupku, ktorého spáchanie sa žalobcovi kladie za vinu a taktiež k tvrdeniu, že žalovaný sa podstate odmietol zaoberať skúmaním naplnenia materiálnej stránky priestupku, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy, vychádzajúc zo znaleckého posudku, opísal účinky ópioidov na ľudský organizmus v rozhodnutí o priestupku. Taktiež v ňom uviedol, že vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky býva jednou z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd a ovplyvnenie vodiča návykovou látkou výrazne znižuje jeho schopnosť bezpečne viest' vozidlo, čím potenciálne nebezpečenstvo pre seba a pre iných účastníkov cestnej premávky. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom v rozhodnutí o odvolaní dodal, že konaním alebo opomenutím konania žalobcu nemuselo dôjsť ku skutočnej škode na zdraví alebo na majetku, ale postačovalo to, že tento záujem bol takýmto konaním ohrozený. Vychádzal pri tom z pojmu priestupku, ako zavineného konania, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti. V rozhodnutí o odvolaní ďalej uvádza, že platná právna úprava používa na vymedzenie pojmu priestupok kombináciu materiálneho znaku a formálnych znakov, pričom materiálny znak je vyjadrený charakteristikou, že konanie, ale aj opomenutie konania, ku ktorému je adresát zaviazaný právom, porušuje alebo ohrozuje spoločenský záujem. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy sa v organizme vodiča počas vedenia vozidla nesmie nachádzať' návyková látka v žiadnom množstve. Zároveň v zmysle § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke zákonodarca považuje jazdu pod vplyvom návykovej látky za závažné porušenie právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Priestupkom file_4.jpg file_5.wmf tomto prípade je už samotné konanie porušujúce zákon, pričom sa súčasne nevyžaduje žiaden bezprostredný negatívny následok a stačí, aby bol záujem spoločnosti porušený, či ohrozený iba file_6.jpg file_7.wmf nepatrnej miere tak, ako tomu bolo aj uvedenom konkrétnom prípade. V uvedenom prípade podľa názoru žalovaného spoločenská nebezpečnosť konania obvineného nebola znížená na takú mieru, že by nebola naplnená materiálna stránka priestupku. Na základe uvedeného má za to, že samotné vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky vykazovalo takú mieru spoločenskej nebezpečnosti, ktorá odôvodňuje prijať záver o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku ako z formálnej tak i z materiálnej stránky. K námietkam uvádzaným žalobcom v podanej žalobe, poukazujúc najmä na vybranú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky žalovaný uviedol, že žalobca si vybral pre neho najvyhovujúcejšie časti a zároveň, že tieto vychádzajú

z iného skutkového základu ako žalovaným posudzovaný skutok. Na jednej strane žalovaný chápe pohnútku účastníka konania, ktorou sa akokoľvek snaží spochybniť vypracovaný znalecký posudok a následne samotné rozhodnutie o priestupku, na druhej strane však uviedol, že účastníkom konania uvedené závery súdov sa vzťahujú na konkrétny prípady, ktoré s prejednávanou vecou v merite veci spolu žiadnym spôsobom nesúvisia a iná spoločná črta neexistuje (napr. aspoň štádium konania, resp. podobnosť skutku a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že si nemožno vyberať len niektoré všeobecné časti z odôvodnení rozsudkov a tieto závery aplikovať na každú prejednávanú vec, tak ako to vykonal žalobca. 23. Správny súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.08.2023, avšak žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na vyjadrenie žiadnym spôsobom nereagoval. 24. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod spisovou značkou 12Sa/6/2023 sa vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou TN-12Sa/6/2023. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 25. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 27.05.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 14.05.2024 do 29.05.2024. 26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 28. Podľa § 194 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 29. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. (2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a)primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. 31. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 32. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o priestupkoch, (1) Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. (2) Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. (3) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný. 33. Podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme. 34. Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch, podkladom pre začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu, obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. 35. Podľa prílohy č. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch je v Zozname omamných látok a psychotropných látok do II. skupiny zaradený Morfín, chemicky N-metyl-4,5-epoxy-7,8-didehydromorfinán-3,6-diol. 36. Podľa § 5 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (1) Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len "policajný orgán") a zamestnanci Dopravného úradu, ktorí vykonávajú štátny odborný dozor sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok. (2) Policajný orgán je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj iné osoby, ako sú uvedené v § 4 ods. 1, a to vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Policajný orgán je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj osoby uvedené v § 2 ods. 2, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu v § 2 ods. (3) Vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných omamných prostriedkov u zamestnancov uvedených v § 4 ods. 2 ustanovuje osobitný predpis. (4) Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov. (5) Vyšetrenie na prítomnosť omamných látok alebo psychotropných látok sa vykonáva a) orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu alebo b) orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobratej vzorky biologického materiálu. (6) Z lekárskej správy o výsledku laboratórneho vyšetrenia musí byť jasné, či sa v organizme vyšetrovanej osoby nachádzal alkohol, omamná látka alebo psychotropná

látka. Ak sa vykonáva vyšetrenie na alkohol, v lekárskej správe sa uvedie aj jeho množstvo. V prípade vyšetrenia na omamné látky alebo psychotropné látky sa za rozhodujúci výsledok považuje len výsledok laboratórneho vyšetrenia odobratej krvi alebo iného biologického materiálu, realizovaného v zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. (7) Lekárske vyšetrenie spojené s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu sa okrem prípadu uvedeného v odseku 4 vykoná vždy, a to i bez predchádzajúcej dychovej skúšky prístrojom na zistenie alkoholu alebo bez predchádzajúceho orientačného psychomotorického vyšetrenia alebo orientačného vyšetrenia testovacím prístrojom na zistenie omamných látok a psychotropných látok, ak a) vyšetrovaná osoba nie je pri vedomí, b) o tom rozhodne policajný orgán a vyzve kontrolovanú osobu na vyšetrenie na zistenie alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) o to požiada osoba, ktorá sa vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo omamných látok a psychotropných látok má podrobiť. (8) Lekárske vyšetrenie podľa odsekov 4 až 7 sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach. Náklady na lekárske vyšetrenie uhradí ten, kto o takéto vyšetrenie požiadal, a to vo výške určenej osobitným predpisom. (9) V prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia je vyšetrovaná osoba povinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené náklady spojené s takýmto vyšetrením. 37. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. 38. Podľa § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o cyklistu podľa § 4 ods. 2 písm. d). 39. Podľa § 59 ods. 1 a 2 Správny poriadok (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 40. Podľa § 47 ods. 3 Správny poriadok, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 41. Správny súd v Banskej Bystrici preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP; čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie z priestupku zo znenia právnej normy v znení účinnom v čase spáchania skutku – 06.04.2021), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodu žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, konštatujúc, že neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov na základe právnej úpravy § 195 písm. a) až e) SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP z nasledujúcich dôvodov: 42. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 43. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj

procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 44. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že priestupkové konanie začalo z podnetu Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne, a to na základe Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 06.04.2021, z ktorej vyplynulo, že žalobca dňa 06.04.2021 v čase o 6.48 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky C. B., evidenčné číslo D. po ceste I/61 v smere jazdy na obec Trenčín, kde bol následne v uvedenom úseku 150 m pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín na pravej strane na odstavnej ploche predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, pričom počas kontroly bol zákonne poučený a vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorá bola s negatívnym výsledkom, avšak po vystúpení z vozidla javil známky požitia omamných a psychotropných látok, nakoľko mal rozšírené zreničky, preto bol žalobca vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a laboratórnemu vyšetreniu krvi a iného biologického materiálu, s čím súhlasil, pričom v následne odobratých vzorkách vo Fakultnej nemocnici Trenčín mu bolo vyšetrením toxikologicky významných látok zistený pozitívny nález opiátov. Žalobcovi nebola zakázaná ďalšia jazda a nebol zadržaný vodičský preukaz. Uvedeným konaním porušil § 4 ods. 2 psím. d) zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Žalobca bol poučený o svojich právach a k priestupku sa vyjadril tak, že v noci o 2.00 hodine v práci zjedol makový koláč, neužíva drogy, ale aj napriek tomu rešpektuje prácu polície. Zároveň žalobca uviedol, že súhlasí s obsahom Správy o výsledku objasňovania priestupku. Žalobca bol pred vykonaním odberov biologického materiálu osobitne poučený pre účel vyšetrenia na prítomnosť omamných alebo psychotropných látok. Z Protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči vyplynulo, že žalobca nejavil príznaky požitia návykovej látky. Z lekárskej správy Pracoviska klinickej biochémie, Oddelenie klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice Trenčín vyplýva, že z výsledku orientačnej toxikologickej analýzy bol u žalobcu zistený pozitívny nález opiátov, pričom žalobca v čase 9.30 hodine opakovane uviedol, že nemal žiadne psychoaktívne látky, neužil žiadne lieky a približne pred 7-9 hodinami počas nočnej služby jedol makový koláč. Prvostupňový orgán verejnej správy vykonal dokazovanie obsahom vyšetrovacieho spisu ORPZ-TN-OPP3-471/TN-2021-P a vykonal došetrenie odborným vyjadrením Súdnolekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska Martin, pričom z Výsledku toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021 vyplynulo, že „imunochromatografické testy zamerané na prítomnosť konkrétnych látok v natívnom moči boli pozitívne na obsah ópioidov, skríning liečiv pôsobiacich tlmivo alebo stimulačne na centrálny nervový systém vykonaný metódou GC-MS v spracovanej vzorke moču bol negatívny, z ostatných látok bol pozitívny nikotín a kofeín, vyšetrenie spracovanej vzorky moču zamerané na dôkaz omamných a psychotropných látok zo skupiny budivých amínov, ópioidov (morfín, etylmorfín, 6-monoacetylmorfín, oxykodón) a kokaínu vykonané metódou GC-MS preukázalo prítomnosť morfínu v stopovom množstve a z analýzy krvi zameranej na stanovenie látok zo skupiny ópioidov preukázalo prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml“. Po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy vykonal došetrenie Znaleckým posudkom č. 42/2022 vo veci posúdenia ovplyvnenia psychoaktívnymi látkami (morfium) u žalobcu, z ktorého okrem iného vyplynulo, že „koncentrácia 59 ng/ml stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného množstva podávaného injekčného morfínu (20 – 40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť...v danom prípade nie je pravdepodobné, že by zjedením 400 – 500g makového koláča dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou účinnou koncentráciou morfia podávaného v rámci lekárskej indikácie“. Následne po takto vykonanom dokazovaní prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru o spáchaní priestupku žalobcom, preto prvostupňovým rozhodnutím uznal žalobcu vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke tým, že dňa 06.04.2021 v čase o 6.48 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky C. B., evidenčné číslo D. po ceste I/61 v smere jazdy na obec Trenčín, kde bol následne v uvedenom úseku 150 m pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín na pravej strane na odstavnej ploche predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou

Policajného zboru, pričom počas kontroly bol zákonne poučený a vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorá bola s negatívnym výsledkom a následne ho vyzvali, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a laboratórnemu vyšetreniu krvi a iného biologického materiálu, s čím súhlasil a podrobil sa, pričom v následne odobratých vzorkách vo Fakultnej nemocnici Trenčín za prítomnosti službukonajúcej lekárky E. E. F., mu bolo vyšetrením toxikologicky významných látok zistený pozitívny nález opiátov, teda viedol vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme. Za spáchaný skutok správny orgán uložil obvinenému (žalobcovi) podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,- eur. Druhostupňový orgán sa vyrovnal s námietkami uplatnenými v odvolaní a prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodov uvedených v bode 14. odôvodnenia tohto rozsudku. 45. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť ako bolo vlastne rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené, alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom úplne absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, ak chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia však nespôsobuje to, že účastník konania nesúhlasí s dôvodmi. Musí ísť o vady v skutkových zisteniach, a to buď že je rozhodnutie založené na nezisťovaných skutočnostiach, alebo na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutie ale netrpí. Skutkové závery žalovaného vyplývajú z dôkazov, ktoré boli v správnom konaní vykonané a ktoré sú v odôvodnení rozhodnutia jasne označené. Na konanie o priestupkoch sa v zmysle § 51 zákona o priestupkoch vzťahuje § 34 Správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Nepochybne sú nimi aj dôkazy získané orgánmi činnými v trestom konaní vo veci, ktorú v zmysle zákona postúpili správnemu orgánu na priestupkové konanie. Žalobca ani v odvolaní a ani v žalobe netvrdí, že pri zabezpečovaní dôkazov bol porušený zákon. Dôkaz o prítomnosti návykových látok v tele žalobcu spochybňuje z iných dôvodov. Preto správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú s tým, že dôkazy boli získané na základe postupu súladného so zákonom. Skutkové závery, ku ktorým dospel žalovaný vyplývajú z hodnotenia zákonným spôsobom získaných dôkazov, pričom toto hodnotenie je v súlade s logickým uvažovaním. 46. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, správny súd túto vyhodnotil taktiež za nedôvodnú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva dostatok dôkazov o priestupku, za spáchanie ktorého bol žalobca uznaný vinným, konkrétne išlo o: Úradný záznam hliadky OOPZ Trenčín zo dňa 06.04.2021, Správa o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-TN-OPP3-471/2021P, č. DU: 631/TN-2021 zo dňa 06.04.2021, Zápis o dychovej skúške zo dňa 06.04.2021, Poučenie osoby pre účel vyšetrenia na prítomnosť omamných alebo psychotropných látok zo dňa 06.04.2021, Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči zo dňa 06.04.2021, Výsledok orientačnej toxikologickej analýzy zo dňa 06.04.2021, Žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie zo dňa 06.04.2021, Výsledky toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021, Záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 13.08.2021 držiteľom vozidla E. L., Evidenčná karta vozidla C. B. ev. č.: D. zo dňa 08.04.2021, Evidenčná karta vodiča (žalobcu) zo dňa 28.09.2021, Výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 28.09.2021, Zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku č. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 25.11.2021 za osobnej účasti žalobcu, pôvodného rozhodnutia, Odvolanie proti pôvodnému rozhodnutiu zo dňa 17.12.2021, Stanovisko prvostupňového orgánu verejnej správy k odvolaniu, zrušujúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.03.2022, Predvolania na ústne pojednávanie zo dňa 28.03.2022, Zápisnica z ústneho pojednávania č. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 25.04.2022 za osobnej účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, Rozhodnutie o ustanovení znalca č. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 26.04.2022, Znalecký posudok č. 42/2022 zo dňa 09.08.2022 vypracovaný znalcom E. G. H., B., Zápisnica z pokračovania ústneho pojednávania zo dňa 25.04.2022 (ústne pojednávanie pokračovalo dňa 23.09.2022), prvostupňové rozhodnutie, Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 31.10.2022, Emailová komunikácia medzi E. I. F. a právnym zástupcom žalobcu, odborný článok s názvom „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě“, novinový článok názvom „Pozor! Otestovali sme nevinnú dobrotu. Z koláča pozitívni na heroín!“ a Stanovisko prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu. Na základe uvedeného mal správny súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný, ako aj orgán verejnej správy

prvého stupňa si zadovážili dostatok skutkových podkladov, náležite zistili vo veci skutkový stav, konali v súčinnosti so žalobcom a odôvodnenie svojich rozhodnutí založili na dôkazoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise, preto námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní napokon ani nebolo sporné, že žalobca viedol motorové vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme. Sporným zostalo iba to, či sa množstvo návykovej látky dostalo do organizmu žalobcu požitím potraviny (požitím 400-500g makového koláča). 47. Pokiaľ ide o odborné stanovisko E. I. F., B. a predloženej klinickej štúdie, správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý sa týmito podkladmi dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď konštatoval, že „E. I. F., B. nemala podrobnú znalosť o prejedávanom prípade a elektronická komunikácia medzi ňou a právnym zástupcom obvineného v žiadnom prípade nemôže nahrádzať vypracovaný znalecký posudok. Z predmetnej elektronickej komunikácie navyše vyplýva, že E. I. F., B. odporúča verifikovať pravosť výsledkov metódou plynovej chromatografie, ktorá však v danom prípade bola vykonaná. Predmetná štúdia (pozn. ,,Detekce opiátu v moči po jenorazovém požití maku setého v kuchyňské úrpave“) sa zaoberala pozitívnym nálezom opiátov v moči po zjedení makového koláča. V tejto štúdii bola použitá imunochemická metóda, ktorá detekuje pozitivitu len na opiáty. Výsledok by mal byť ešte overený jednou zo špecifických metód ako napr. metódou plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS), ktorá určí konkrétnu zakázanú látku (napr. morfín) a urči jej hodnotu nielen v moči ale ako to bolo i v prejedávanom prípade v krvi vyšetrovanej osoby. Sama štúdia v závere poukazuje na povinnosť podrobiť testované osoby niektorej zo špecifických metód aby bola potvrdená alebo vyvrátená pozitivita testovaných osôb.“ 48. Správny súd zároveň dodáva, že námietku žalobcu, ktorou spochybnil zistenie skutkového stavu oneskoreným vykonaním toxikologicko-chemickej analýzy (24 dní po odbere vzoriek žalobcu) napriek tomu, že na žiadosti o vykonanie toxikologicko-chemickej analýzy bolo uvedené, že žalobca mal pred odberom vzoriek zjesť makový koláč, vyhodnotil správny súd ako účelovú, nakoľko na Žiadanke pre akútne toxikologické vyšetrenie sa nenachádza informácia o zjedení makového koláča žalobcom pred odobratím vzoriek. Zároveň skutočnosť, že látka thebain má veľmi krátky biologický polčas rozpadu, rádovo v hodinách, je vysoko odbornou otázkou, o ktorej nemal v tom čase znalosť správny orgán ani žalobca a zo žiadosti o vypracovanie odborného vyjadrenia vyplýva, že táto bola vyhotovená bez zbytočného odkladu, dňa 07.04.2021. Zároveň treba uviesť, že prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml bola zistená toxikologicko-chemickou analýzou v krvi žalobcu a plynová chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou bola vykonaná zo vzorky moču, teda odhliadnuc od výsledkov zo vzorky moču, bol skutkový stav zistený správnym orgánom o prítomnosti zakázanej látky v organizme žalobcu správny. 49. Čo sa týka námietky žalobcu, podľa ktorej si žalovaný na základe vlastných úvah posudzoval odborné otázky, na ktorých objektívne a nezávislé posúdenie je nevyhnutné disponovať odbornými znalosťami, táto je podľa názoru správneho súdu nedôvodná, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že skutkové zistenia o prítomnosti návykovej látky (morfínu) v organizme žalobcu v čase vedenia motorového vozidla vyplynuli z orientačnej toxikologickej analýzy vykonanej Pracoviskom klinickej biochémie, Oddelenie klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice Trenčín dňa 06.04.2021, teda v deň spáchania priestupku, ako aj z Toxikologicko-chemickej analýzy vypracovanej Súdnolekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom Martin č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021, ktorá potvrdila prítomnosť ópioidov (morfín) v moči žalobcu v stopovom množstve a v krvi žalobcu v koncentrácii 0,059 µg/ml. Tieto odborné závery správne orgány potom prevzali do odôvodnenia svojich rozhodnutí, nakoľko nemali pochybnosti o ich vierohodnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je nepresná konštatácia žalobcu uvedená v správnej žalobe, že výsledky Toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021 konštatujú, že v organizme žalobcu bol morfín detekovaný len v stopovom množstve, a to v hodnote 0,059 µg/ml, nakoľko predmetná analýza rozlišuje medzi zistením prítomnosti morfínu v moči - v stopovom množstve a zistením prítomnosti morfínu v krvi - v hodnote 0,059 µg/ml. Inými slovami koncentrácia morfínu 0,059 µg/ml zistená v krvi žalobcu nepredstavuje len stopové množstvo tejto látky. Pokiaľ správne orgány ako dôkaz vykonali dokazovanie odborným vyjadrením z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: toxikológia, ktoré vypracoval toxikológ E. E. G. (Toxikologicko-chemická analýza č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021) a ktorý zistil určité hodnoty morfínu v krvi a v moči žalobcu a vykonali aj znalecké dokazovanie znalcom E. G. H., B. z odvetvia zdravotnítvo, súdne lekárstvo, súdnolekárska toxikológia, alkohológia a sérológia

(Znalecký posudok č. 42/2022), ktorý obsahoval závery o tom, že nie je pravdepodobné, že by zjedením 400–500 g makového koláča by žalobca dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou účinnou koncentráciou morfia podávaného v rámci lekárskej indikácie, dostatočne tým podľa názoru správneho súdu preukázali, že žalobca bol dňa 06.04.2021 o 6.48 hod. pri vedení motorového vozidla ešte pod vplyvom návykovej látky. Zároveň je treba prisvedčiť žalovanému, že na rozdiel od českej právnej úpravy právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje hraničné hodnoty návykových látok (tzv. cut off), kedy je vodič považovaný za jednoznačne ovplyvneného návykovou látkou alebo psychoaktívnou látkou. V Slovenskej republike platí tzv. nulová tolerancia v súvislosti s vedením motorových vozidiel pod vplyvom návykových látok. 50. Žalobca tiež namietal, že žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy neskúmali materiálny znak priestupku, ktorým sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem. Spoločenská škodlivosť vyjadruje stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, pričom v prípade priestupkov ide o nepatrný, resp. minimálny stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, resp. jej ohrozenie (na rozdiel od súdnych deliktov – trestných činov). S odkazom na skutočnosť, že „spoločenská škodlivosť“ je neurčitý pojem, skpmanie naplnenia materiálneho znaku priestupku v konkrétnej veci je úlohou správneho orgánu, prípadne následne správneho súdu. S naplnením materiálneho znaku (v každom konkrétnom prípade priestupku) sú správne orgány povinné riadne sa vysporiadať a v rámci odôvodnenia rozhodnutia o priestupku jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že konkrétnym protiprávnym konaním alebo opomenutím priestupcu boli naplnené nielen formálne znaky priestupku, ale aj materiálny znak pristupku. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky býva jednou z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd a ovplyvnenie vodiča návykovou látkou výrazne znižuje jeho schopnosť bezpečne viest' vozidlo, čím potenciálne nebezpečenstvo pre seba a pre iných účastníkov cestnej premávky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že žalovaný skúmal aj splnenie materiálnej stránky priestupku, keď konštatoval, že „konaním žalobcu nemuselo dôjsť ku skutočnej škode na zdraví alebo na majetku, ale postačovalo to, že spoločenský záujem bol konaním žalobcu ohrozený. Priestupkom v tomto prípade je už samotné konanie porušujúce zákon, pričom sa súčasne nevyžaduje žiaden bezprostredný negatívny následok, ale stačí, aby bol záujem spoločnosti porušený, či ohrozený iba v nepatrnej miere tak, ako tomu bolo aj uvedenom konkrétnom prípade. V uvedenom prípade podľa názoru žalovaného spoločenská nebezpečnosť konania obvineného nebola znížená na takú mieru, že by nebola naplnená materiálna stránka priestupku. Na základe uvedeného má za to, že samotné vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky vykazovalo takú mieru spoločenskej nebezpečnosti, ktorá odôvodňuje prijať záver o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku ako z formálnej tak i z materiálnej stránky.“ Správny súd zároveň dodáva, že skutočnosť, či detekované množstvo morfínu, prítomné v organizme žalobcu v čase vedenia motorového vozidla malo alebo nemalo vplyv na jeho riadne vedenie, nie je z hľadiska posúdenia zodpovednosti za spáchaný priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch relevantná, nakoľko táto skutočnosť netvorí objektívnu stránku skutkovej podstaty tohto priestupku, ako je tomu napríklad v prípade priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, alebo v prípade skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, pri ktorých je znakom objektívnej stránky stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Na základe uvedeného má správny súd za to, že žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal aj s otázkou splnenia materiálnej stránky priestupku, teda námietka žalobcu o neskúmaní materiálnej stránky priestupku je nedôvodná. 51. K námietke žalobcu, že žalobca vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery (najvyššie dosiahnuté vzdelanie) nemohol vedieť, že potraviny (makový koláč), ktoré konzumoval pred vedením motorového vozidla môžu obsahovať ópiové alkaloidy vrátane morfínu, nakoľko ide o vysoko odbornú informáciu, vo vzťahu k namietanému nedostatku znaku skutkovej podstaty priestupku – zavinenia, ktoré predstavuje vnútorný psychický vzťah človeka k vlastnému protiprávnemu konaniu a k jeho následku, a ktoré všeobecne môže byť úmyselné (priamy alebo nepriamy úmysel) a neúmyselné (vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť), správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade zodpovednosti za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti. V prípade priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky postačuje aj nevedomá nedbanlivosť, teda stav, keď páchateľ priestupku nevedel, že porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti môže spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Žalobca je svojprávnou osobou, ktorá všeobecne má možnosť a schopnosť kontrolovať látky, ktoré požíva a ktorú preto ani prípadná nevedomosť o zložení potraviny zodpovednosti za spáchaný priestupok nezbavuje. Pokiaľ ide

o osobné pomery žalobcu, z jeho výpovede zo dňa 25.11.2021 vyplynulo, že bol pravidelným užívateľom tohto druhu potraviny, preto je možné dôvodne predpokladať, že mohol mať vedomosť o vplyve látok obsiahnutých v maku na ľudský organizmus. V konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané, že prítomnosť návykovej látky v organizme žalobcu bola spôsobená zjedením makového koláča, avšak aj v prípade, ak by tomu tak bolo, táto skutočnosť sama o sebe nezbavuje žalobcu zodpovednosti za spáchaný priestupok. Nakoľko znakom skutkovej podstaty daného priestupku nie je drogová závislosť páchateľa priestupku, za nerelevantné v súvislosti s posudzovaním zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia považoval správny súd aj tvrdenie žalobcu, že nie je drogovo závislou osobou. 52. Podľa správneho súdu niet preto sporu o tom, že žalobca viedol ako vodič motorové vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme, pričom svojím konaním sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. Správny súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ust. § 195 písm. a) až e) SSP, ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zistenia skutkového stavu bolo dostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s obsahom administratívneho spisu, nakoľko z podkladov rozhodnutia je možné spoľahlivo dospieť k preukázanému záveru, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Sankcia vo forme pokuty a zákazu činnosti bola primeraná závažnosti priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútku a na osobu páchateľa. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania, pretože správne konanie o priestupku bolo začaté, vedené a napadnutým rozhodnutím skončené na základe preukázaného porušenia zákona, ktoré bolo zistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobcu. Správny súd nezistil ani porušenie zásad ukladania trestov, ktoré boli uplatniteľné aj pri posudzovaní sankcie uloženej za priestupok, ktorého sa žalobca preukázateľne dopustil a ktorého neodvratným právnym následkom bola práve sankcia uložená formou pokuty vo výške 800,- eur a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 24 mesiacov. Správny súd má za to, že správne orgány posúdili rovnako poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti, pričom svoje rozhodnutia dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnili a pri ukladaní druhu a výšky sankcie nevybočili z rozsahu správnej úvahy, pričom uložené sankcie plnia tak funkciu represívnu, ako aj preventívnu. 53. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia a preto správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 54. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 55. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.