Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/231/2022 5022200529 03. 08. 2023 Mgr. Denisa Slivová ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200529.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov, právne zastúpený: Jóža a partneri, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, IČO: 53 815 963, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: KaZA/15808/2022, ČRZ: 95711/2022 zo dňa 30. augusta 2022, takto rozhodol: Súd žalobu z a m i e t a . Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1) Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina rozhodnutím číslo spisu: KaZA/15808/2022, ČRZ: 95711/2022 zo dňa 30. 08. 2022, na základe § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci (ďalej aj ako „Centrum“) nepriznal žalobcovi (ďalej aj ako „žiadateľovi“) nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05. 11. 2020. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 08. 01. 2021 bola Centru doručená žiadosť žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci (ďalej aj ako „žiadosť“) v právnej veci „preskúmanie rozhodnutia štátneho orgánu. Všeobecná správna žaloba, žaloba vo veci správneho trestania“. O žiadosti žiadateľa rozhodlo Centrum dňa 18. 01. 2021 rozhodnutím číslo spisu KaZA/1249/2021, ČRZ: 3740/2021 zastavením správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že Centrum malo za to, že vo veci súvisiacej s výkonom trestu nie je daná pôsobnosť Centra a vec nebolo možné postúpiť inému príslušnému správnemu orgánu. Žiadateľ sa proti tomuto rozhodnutiu Centra odvolal. O odvolaní rozhodol odvolací orgán Centra dňa 16. februára 2021 rozhodnutím číslo spisu KT/5218/2021, ČRZ: 12916/2021 a to tak, že odvolanie žiadateľa zamietol a rozhodnutie Centra o zastavení konania v celom rozsahu potvrdil. Žiadateľ podal v stanovenej lehote proti rozhodnutiu o odvolaní číslo spisu KT/5218/2021, ČRZ: 12916/2021 zo dňa 16. februára 2021 správnu žalobu. Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 21S/15/2021 zo dňa 03. mája 2022 zrušil rozhodnutie o odvolaní a vec vrátil Centru (odvolaciemu orgánu) na ďalšie konanie. Odvolací orgán v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre rozhodol o odvolaní žiadateľa tak, že rozhodnutím číslo spisu KT/1686/2022, ČRZ: 79929/2022 zo dňa
20. júla 2022 zrušil rozhodnutie Centra číslo spisu KaZA/1249/2021, ČRZ: 3740/2021 zo dňa 18. januára 2021 a vrátil vec Centru na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní bolo Centrum, viazané názorom odvolacieho orgánu následne zaviazané posúdiť vec s ohľadom na to, či bola naplnená podmienka, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. 2) Centrum pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadalo na nasledovné doklady: a) rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 15. októbra 2020 a b) rozhodnutie o odvolaní ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05. novembra 2020. 3) Z dokladov v spise bolo Centru zrejmé, že sa žiadateľ v konaní pred súdom mieni domáhať preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo 05. 11. 2020, ktorým ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zamietol odvolanie žiadateľa a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 15. októbra 2020 o disciplinárnom treste uloženom žiadateľovi za porušenie zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa § 40 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 475/2005 Z. z.“). Žiadateľ sa dopustil disciplinárneho previnenia tým, že bol u neho pri mimoriadnej čiastkovej prehliadke cely nájdený nožík, ktorý mal odlomenú a zabrúsenú rúčku, čím sa stal predmetom, ktorým sa mala ohroziť bezpečnosť osôb a majetku. Zároveň bola u žiadateľa nájdená lieková tobolka s neznámym práškom pod skrinkou, pričom uvedené svedčilo o neplnení základnej povinnosti odsúdeného upratovať si osobné veci a ubytovacie priestory tak, ako je to uvedené v § 52 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. 4) Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 7 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých preskúmavanie vylučuje osobitný predpis. V prípade vydaného rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu je osobitným predpisom zákon č. 475/2005 Z. z., na základe ktorého bolo rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu vydané. Tento zákon v ustanovení § 97n ods. 1 presne vymedzuje, že rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu nie sú preskúmateľné súdom okrem tých rozhodnutí, ktorými by bol odsúdenému uložený disciplinárny trest za konanie, ktoré má znaky priestupku. Žiadateľovi bol uložený disciplinárny trest ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pre jeho disciplinárne previnenia, že prechovával odlomenú zabrúsenú rúčku z príborového noža v skrinke a pod skrinkou liekovú tobolku s obsahom neznámeho prášku. Takto uložený disciplinárny trest by podliehal prieskumu v zmysle ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. v tom prípade, ak by toto konanie žiadateľa malo znaky priestupku. Nakoľko však prechovávanie odlomenej zabrúsenej rúčky z príborového noža v skrinke a pod skrinkou prechovávanie liekovej tobolky s obsahom neznámeho prášku nie je možné v prenesení do civilného prostredia subsumovať pod definíciu priestupku v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nebol podľa tvrdenia žalovaného naplnený predpoklad toho, aby bolo rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu žiadateľovi spôsobilým rozhodnutím na jeho prieskum zo strany správneho súdu. Keďže na základe vyššie uvedeného bol podľa vyjadrenia žalovaného daný dôvod na odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, a tým nebola splnená podmienka toho, že spor nie je zrejme bezúspešný, žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Vychádzajúc z tejto skutočnosti sa žalovaný už bližšie nezaoberal tým, či žalobca splnil podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu, nakoľko to nebolo nevyhnutné. 5) Žalovaný v napadnutom rozhodnutí záverom poukázal na príslušnú judikatúru v danej oblasti, konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/155/2015 zo dňa 08. 08. 2017, ďalej na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/183/2019 zo dňa 23. 02. 2021, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 23. 03. 2018, v ktorých bolo súdmi konštatované, že rozhodnutia o uložení disciplinárnych trestov podľa zákona č. 475/2005 Z. z., ktoré nemajú znaky priestupku, sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Správna žaloba – žalobné body
6) Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 21. 09. 2022 sa žalobca domáhal v zákonnej lehote preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu KaZA/15808/2022, ČRZ: 95711/2022 zo dňa 30. 08. 2022, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 7) V podanej správnej žalobe žalobca uviedol, že žiadosťou podanou dňa 08. 01. 2021 požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci ustanovením advokáta na zastupovanie jeho osoby so všetkým, čo s tým súvisí vo vnútroštátnom súdnom spore bez jeho finančnej účasti z dôvodu, že: a) jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemá žiaden majetok, v dôsledku čoho nemá finančné prostriedky na úhradu trov právneho zastúpenia zvoleným advokátom b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, lebo žaloba bola vyhotovená a podaná oprávnenou osobou (žalobcom), obsahuje všetky zákonné obsahové náležitosti a je podaná v zákonnej lehote, c) hodnota sporu sa nedá vyčísliť v peniazoch. 8) Žalobca sa domnieva, že výrok rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. a jeho odôvodnenie sú nesprávne, nezákonné a proti ľudskosti. Rovnako má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí prekročil svoju zákonnú právomoc pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. Žalobca je toho presvedčenia, že rozhodnutie č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo 05. 11. 2020, ktorým ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 15. októbra 2020 o disciplinárnom treste uloženom žalobcovi za porušenie zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek, alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa § 40 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z. je preskúmateľné súdom. Uvedené tvrdenia opiera o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/226/2010, sp. zn. 8Sžo/16/2011, sp. zn. 4Sžo/21/2011, sp. zn. 8Sžo/36/2011, sp. zn. 2Sžo/39/2011, sp. .zn. 2Sžo/46/2011 a sp. zn. 4Sžo/42/2012. 9) V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobca poukázal na to, že ako väznený občan bol nesprávne, nezákonne a proti ľudskosti potrestaný rozhodnutím ÚVTOS Leopoldov. Podľa jeho názoru, je mu na podklade ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. bránené v uplatnení práva na prístup k súdu a zároveň práva na súdnu ochranu garantovaného v čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR, ktorému sa žalovaný na úkor spravodlivosti svojim rozhodnutím podriadil. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, je nesvedomité, nezodpovedne sa zaoberajúce vecou a vydané v rozpore s právnymi predpismi, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 3 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Žalovaný zdôraznil, že príslušný správny súd nebude môcť z dôvodu vydania v tomto súdnom konaní napadnutého rozhodnutia následne konať a rozhodnúť vo veci samej v inom správnom konaní, pôvodne vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/12/2021, nakoľko bude musieť uvedené súdne konanie z dôvodu nesplnenia podmienky povinného zastúpenia advokátom zastaviť. 10) Súčasťou správnej žaloby bol i návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, za účelom podania návrhu na preskúmanie súladu ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. 11) Žalobca neskôr podaním doručeným už prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 15. 11. 2022 doplnil rozsah a skutkové a právne dôvody žaloby. V prvom rade poukázal na to, že žalovaný okrem iného odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že „Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu“. Posúdil doklady predložené do konania (rozhodnutie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 15. 10. 2020 a rozhodnutie o odvolaní ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05. 11. 2020) a zhodnotil, že podľa ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom, a preto nebola splnená jedna z podmienok, že spor nie je zrejeme bezúspešný, keďže je podľa názoru žalovaného dôvod na odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť. Žalobca sa s takýmto podľa jeho názoru nezákonným a diskriminačným rozhodnutím správneho orgánu nestotožnil a má za
to, že žalovaný svojím rozhodnutím ústavne neudržateľne a v rozpore s eurokomformným výkladom práva interpretoval podmienky priznania nároku na právnu pomoc. Žalovaný nevzal pri posudzovaní žiadosti žalobcu do úvahy Dohovor o ľudských právach a základných slobodách, resp. Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „Európsky dohovor“), ktoré jasne ukladajú povinnosť štátu zabezpečiť účinný opravný prostriedok pred nezávislým vnútroštátnym orgánom, čo je v tomto prípade súd, ak boli porušené práva priznané uvedenými dokumentmi. Ďalej žalobca poukázal a to, že Európsky dohovor v článku 6 priznáva každému právo na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie, ktorého základnou podmienkou je v prvom rade prístup k súdu, aby mohlo byť uvedené právo naplnené. Uviedol, že aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, štát má zakázané vytvárať akékoľvek prekážky, či formálne, napr. zákonom odnímať súdom právomoc ochraňovať základné ľudské práva a slobody občanov, alebo procesnoprávne, napr. zákonom vytvárať procesnoprávne podmienky sťažujúce prístup na súd, napríklad formou krátkej premlčacej doby, prílišným formalizmom alebo povinnosťou zastupovania (viď napr. D. proti Slovensku, rozhodnutie zo dňa 02. 09. 1998, E. proti Slovensku, rozhodnutie zo dňa 16. 11. 2004, k sť. č. XXXX/XX, F. F. proti Slovensku, rozhodnutie zo dňa 23. 05. 2017, k sť. č. 33392/12). Po ďalšie žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. .zn. 8Sžo/249/2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zvýraznil skutočnosť, že: „pre naplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa z. 327/2005 Z. z.“ . Správny orgán teda nemá prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale len preskúmať odôvodnenosť návrhu žiadateľa. 12) Taktiež žalobca uviedol, že štát právnou úpravou, zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, nezasahuje negatívne do práva na súdnu a inú právnu ochranu, ale preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívy záväzok štátu sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, za zákonom stanovených podmienok a vychádzajúc z účelu zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a nie je úlohou správneho orgánu určeného na plnenie tohto záväzku štátu prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale zistiť procesné podmienky, a ak sú splnené, tak priznať bezplatnú právnu pomoc. V kontexte vyššie uvedeného žalobca ďalej apeloval na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 13) Ďalším podkladom pre vyvrátenie nesprávneho posúdenia veci je podľa tvrdenia žalobcu odporúčanie výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách zo dňa 11. januára 2006, ktoré v bode č. 61 ustanovuje, že: „Väzeň, ktorý je uznaný z vykonania disciplinárneho previnenia má mať možnosť podať odvolanie u kompetentného nezávislého vyššieho orgánu“. 14) Pozornosť súdu upriamil žalobca aj na rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 14S/104/2007 zo dňa 12. 05. 2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/226/2010 zo dňa 28. 09. 2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sžo/21/2011 zo dňa 31. 10. 2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/16/2011 zo dňa 22. 03. 2012, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo/39/2011 zo dňa 18. 04. 2012, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo/46/2011 zo dňa 22. 08. 2012, rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/36/2011 zo dňa 28. 08. 2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžo/42/2012 zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 2Sžo/39/2011 a sp. zn. 8Sžo/36/2011, z obsahu ktorých vyplýva, že disciplinárne rozhodnutia vydané v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z. sú aj napriek ustanoveniu § 97n tohto zákona preskúmateľné súdom. Žalobca zastáva názor, že žalovaný uvedenú vec nesprávne právne posúdil, a len na základe formálnych dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, čím došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať
pred súdom, najmä ak je podmienkou konania povinné zastúpenie a žalobca nemá inú možnosť, než sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 15) Žalovaný v podaní zo dňa 08. 03. 2023 uviedol, že žalobu žiada v celom rozsahu ako bezdôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutím číslo spisu KaZA/15808/2022, ČRZ: 95711/2022 zo dňa 30. 08. 2022 nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby proti rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/G. zo dňa 05. 11. 2020 z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku ustanovenú zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi uvedenú v ustanovení § 6 ods. 1 písm. b), a to že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Žalobca sa domáhal u žalovaného priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci do konania o preskúmanie zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05. 11. 2020, ktorým ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 15. 10. 2020 o disciplinárnom treste uloženom žalobcovi za porušenie zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa § 40 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z. Žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia tým, že bol u neho pri mimoriadnej čiastkovej prehliadke cely nájdený nožík, ktorý mal odlomenú a zabrúsenú rúčku, čím sa stal predmetom, ktorým sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku. Zároveň bola u žalobcu nájdená lieková tobolka s neznámym práškom pod skrinkou, pričom uvedené svedčilo o neplnení základnej povinnosti odsúdeného upratovať si osobné veci a ubytovacie priestory tak, ako je to uvedené v § 52 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. 16) Pred vydaním žalobcom napadnutého rozhodnutia žalovaný zisťoval, či je v prípade žalobcu možné preskúmať rozhodnutie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05. 11. 2020 súdom, keďže ide o rozhodnutie ktoré sa týka uloženia disciplinárneho trestu žalobcovi za disciplinárne previnenie, pričom žalovaný dospel k záveru, že vyššie uvedené rozhodnutie disciplinárneho trestu nie je možné preskúmať súdom, keďže nejde o situáciu, kedy by bol žalobcovi uložený disciplinárny trest za konanie, ktoré by malo znaky priestupku. Preto bolo žalovanému už zo zbežného posúdenia veci zrejmé, že rozhodnutie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05. 11. 2020 nie je preskúmateľné súdom. Toto preskúmanie vylučuje osobitný predpis, a to zákon č. 475/2005 Z. z. vo svojom ustanovení § 97n ods. 1. Na základe uvedeného potom žalovaný dospel k jednoznačnému záveru, že v žalobcovom prípade nebola naplnená podmienka, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia teda neprejudikoval výsledok súdneho sporu, ale iba posúdil oprávnenosť nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci. 17) Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na to, že každý žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je povinný kumulatívne splniť tri podmienky obsiahnuté v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a to, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v jeho prípade nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a že hodnota jeho sporu je vyššia ako hodnota minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom. Žalovaný je preto nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať, či každý žiadateľ o právnu pomoc spĺňa všetky tri vyššie uvedené podmienky. V žalobcovom prípade nebola splnená podmienka, že nejde o bezúspešný spor. Žalovaný zdôraznil, že je povinný pri zisťovaní splnenia tejto podmienky skúmať aj to, či je prípustné v zmysle Správneho poriadku, aby bolo rozhodnutie preskúmavané v rámci správneho súdnictva. V kontexte uvedeného žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/249/2015 zo dňa 23. 06. 2016 v zmysle ktorého: „za plne opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde o zneužitie práva, alebo či už zo skutkových tvrdení navrhovateľa – žiadateľa, bez potreby vykonať dokazovanie, nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. prišlo k zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať situáciu, keď navrhovateľ – žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov“. 18) Žalovaný taktiež uviedol že jeho právny názor v obdobnej právnej veci potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Svk/19/2021 zo dňa 30. 11. 2022, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp zn. 30S/183/2019 zo dňa 23.
02. 2021, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu KaZA/29275/2019 zo dňa 15. 11. 2019 o nepriznaní nároku žalobcovi z dôvodu, že nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, vo veci preskúmania rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. 07. 2019. Rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. 07. 2019 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi z dôvodu porušenia zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie. Najvyšší správny súd vo svojom rozsudku sp. zn. 1Svk/19/2021 zo dňa 30. 11. 2022 uviedol: „Kasačný súd má za zo, že žalovaný správne posúdil otázku zrejmej bezúspešnosti veci, vec správne právne posúdil, pričom v rámci správnej úvahy nevybočil z hľadísk ustanovených v § 6 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Nemožnosť preskúmania rozhodnutia ÚVTOS Leopoldov správnym súdom má objektívnu povahu a túto okolnosť žalovaný pri poskytovaní právnej pomoci nemá možnosť ovplyvniť a prekonať v prospech sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva sťažovateľa na poskytnutie právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu postupoval žalovaný v súlade s § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci“. 19) Okrem vyššie uvedených rozhodnutí žalovaný ďalej upriamil pozornosť súdu aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 23. 03. 2018, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/34/2017-35 zo dňa 02. 05. 2017, z obsahu ktorého vyplýva, že bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Nitra sp. zn.: 10557/2016-KaNR, r. z.: 58374/16 zo dňa 08. 09. 2016, ktorým nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi vo veci správnej žaloby podanej žalobcom proti rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 09. 06. 2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie o disciplinárnom treste zo dňa 12. 05. 2016 a to z dôvodu, že nebola splnená podmienka, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. 20) Ohľadom námietky žalobcu spočívajúcej v tom, že mu mal byť priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z toho dôvodu, že konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejne správy je konaním, v ktorom sa obligatórne vyžaduje povinné právne zastúpenie sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že túto námietku považuje za nedôvodnú. Svoje tvrdenie žalovaný opiera o to, že nemá v zmysle ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z. povinnosť skúmať okrem troch základných podmienok uvedených v ustanovení § 6 ods. 1 daného zákona aj podmienku, či nejde o právnu vec s povinným právnym zastúpením. Napriek tomu, že má každý právo na prístup k súdu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, neplatí toto právo úplne absolútne a neobmedzene v tom zmysle, že ho žalovaný automaticky prizná každému žiadateľovi o právnu pomoc. Zákonodarca nastavil presné podmienky, ktoré treba naplniť na to, aby mohol štát prevziať na seba záväzok v tom, že zabezpečí úhradu právnych služieb žiadateľovi. Ak žiadateľ nesplní tieto podmienky, nemôže ani na štát prejsť záväzok poskytnúť žiadateľovi právne zastúpenie. Keďže žalobca nesplnil podmienku zrejmej bezúspešnosti sporu, preto nemohol žalovaný rozhodnúť inak, než mu nárok na právnu pomoc nepriznať a neustanoviť mu advokáta na zastupovanie iba preto, že ide o konanie s povinným právnym zastúpením. 21) Na dupliku žalovaného žalobca v súdom stanovenej lehote už nereagoval. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 22) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03. 08. 2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 27. 07. 2023 (§ 137 ods. 4 SSP). Zároveň Správny súd v Banskej Bystrici poznamenáva, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici.
23) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24) Podľa § 63 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 25) Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 26) Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 27) Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 28) Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 29) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 30) Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu 05. 09. 2022 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. 31) Podľa § 2 citovaného zákona, tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci. 32) Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. 33) Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
34) Podľa § 8 citovaného zákona, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 35) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1996 Zb. Správneho poriadku (ďalej iba ako „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 36) Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 37) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 38) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 327/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 39) Podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. 40) Správny súd v prvom rade ohľadom podania žalobcu, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 15. 11. 2022 a ktorým žalobca doplnil rozsah a skutkové a právne dôvody správnej žaloby konštatuje, že všetky tieto zmeny žaloby boli tunajšiemu súdu doručené až po zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného. Z uvedeného dôvodu správny súd na tieto zmeny žaloby v zmysle ustanovenia § 62 SSP neprihliadal. Nakoľko je v správnom súdnictve značne obmedzená možnosť zmeny žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, je preto pre rozhodovanie v predmetnom konaní určujúci obsah žaloby (rozsah a dôvody) bez prihliadania na jej zmeny. 41) Vo vzťahu k námietkam obsiahnutým v správnej žalobe súd uvádza, že ich vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný neporušil žiadne procesné práva žalobcu a vo svojom rozhodnutí posúdil všetky relevantné skutočnosti, keď podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení so Správnym poriadkom a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. 42) Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 15. 10. 2020 o uložení disciplinárneho trestu bol žalobca ako odsúdený uznaný za vinného, že prechoval odlomenú zabrúsenú rúčku z príborového noža v skrinke a pod skrinkou liekovú tobolku s obsahom neznámeho prášku, teda porušil zákaz vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by moli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa § 40 písm. d) zákona č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a tým spáchal disciplinárne previnenie za čo mu bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) vyššie citovaného zákona – pokarhanie. Rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 05. 11. 2020 bolo následne odvolanie žalovaného podľa § 97j ods. 9 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste zo dňa 15. 10. 2020 vydanom v disciplinárnom konaní č. XXXXXXX/XXXX-XX zamietnuté a označené rozhodnutie bolo potvrdené. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 08. 01. 2021 bola Centru právnej pomoci, kancelária Žilina doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby proti rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 18. 01. 2021, číslo spisu KaZA/1249/2021, ČRZ: 3740/2021 podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku v spojení
so zákonom č. 327/2005 Z. z. a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci zastavil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v označenej veci. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol riaditeľ žalovaného rozhodnutím číslo spisu KT/5218/2021 zo dňa 16. 02. 2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca podal dňa 20. 04. 2021 voči rozhodnutiu o odvolaní žalobu o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia súdom, o ktorej Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 21S/15/2021 zo dňa 03. 05. 2022 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie o odvolaní a vec vrátil Centru právnej pomoci na ďalšie konanie. Rozhodnutím riaditeľa žalovaného zo dňa 20. 07. 2020, číslo spisu KT/1686/2020, ČRZ:79929/2020 bolo následne rozhodnuté tak, že rozhodnutie Centra právnej pomoci číslo spisu KaZA/1249/2021, ČRZ: 37040/2021 zo dňa 18. 01. 2021 bolo zrušené a vec bola vrátená žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom z obsahu predmetného rozhodnutia vyplynulo, že Centrum bolo zaviazané predmetnú vec opätovne prejednať a posúdiť, či vo veci žalobcu nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a následne rozhodnúť vo veci samej. Žalovaný predmetnú vec opätovne prejednal a rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 30. 08. 2022, číslo spisu KaZA/15808/2022, ČRZ: 95711/2022 tak, že žalovanému nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. 43) Skutkovým základom, pre ktorý sa žalobca domáhal priznania právnej pomoci bolo uloženie disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/9/2018 zo dňa 21.02.2019, bod 49., v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „Kasačný súd zastáva zhodný názor ako správny súd, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP. Žalovaného nie je možné pri ukladaní disciplinárneho trestu podľa zákona o VTOS považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodnutie žalovaného o uložení disciplinárneho trestu vydávané podľa zákona o VTOS nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa Správneho súdneho poriadku.“ 44) V bode 50. citovaného uznesenia Najvyšší súd SR ďalej uviedol: „V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 z 03. mája 2017, podľa ktorého Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdeného nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu proti páchateľom trestných činov. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.“ V bode 51. citovaného uznesenia Najvyšší súd SR taktiež uviedol: „Kasačný súd poukazuje aj na to, že zákonom č. 370/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody bola do zákona o VTOS zavedená celá ôsma časť - Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody. Aj v dôvodovej správe k tomu zákonu je uvedené, vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku.“ V bode 52. citovaného uznesenia Najvyšší súd dodal: „Kasačný súd k uvedenému dodáva, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného (s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, čo nie je prípad žalobcu), výslovne vyňal zo súdneho prieskumu (§ 97n ods. 1 zákona o VTOS). 45) Vychádzajúc zo žalobcom v žalobe obsiahnutých námietok správny súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2021, v zmysle ktorého: „Podľa názoru veľkého senátu, z relatívne otvorenej klauzuly článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky však nie je možné vyvodiť, že by tento ukladal povinnosť poskytovať (súdnu aj mimosúdnu) právnu ochranu mimo rámcov, v ktorých sa tejto právnej ochrany domáha osoba brániaca svoje práva. Z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky teda nevyplýva právo na sua sponte iniciované konania
brániace práva dotknutej osoby, ani na to, aby v rámci takých konaní existovali nejaké námietky povahy ex officio. Rovnako je namieste zdôrazniť, že právo na právnu pomoc nepožaduje bez ďalšieho ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež, že právo na prístup k súdu nie je z dôvodu absencie právnej pomoci automaticky porušené (najmä rozsudok Siałkowska v. Poľsko, resp. Airey v. Írsko). Veľký senát v uvedenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva neidentifikoval, že by bolo potrebné skúmať prípadný titul nároku na právnu pomoc aj bez toho, aby sa tohto nároku (nejakým titulom) domáhala osoba, ktorej sa má právna pomoc poskytovať. S poukazom na uvedené, argumenty vyplývajúce z konkurujúcich rozhodnutí neobstoja.“ 46) V danom prípade žalovaný podľa názoru správneho súdu odkazujúc na citované zákonné ustanovenia a judikatúru vyšších súdnych inštancií dospel k dôvodnému záveru, že sa v prípade preskúmania rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05. 11. 2020 jedná o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ktoré je podľa § 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. vyňaté z pod preskúmania súdom. Pokiaľ teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že v prípade sporu, v ktorom žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, sa jedná o zrejme bezúspešný spor, prvostupňový správny orgán postupoval správne, ak žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal, keďže nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre poskytnutie právnej pomoci ustanovená v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Vzhľadom na to, že kumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v § 6 ods. 1 citovaného zákona, ku ktorému v danom prípade nedošlo, predstavuje pre poskytnutie právnej pomoci conditio sine qua non, nemá význam sa zaoberať ďalšími námietkami žalobcu. 47) V kontexte vyššie uvedeného správny súd ďalej poukazuje aj na ustanovenie § 8 citovaného zákona podľa ktorého, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu, t.j. na kritériá pre hodnotenie toho, či ide o zjavne bezúspešnú vec alebo nie, pričom správny súd má za to, že vylúčenie veci zo súdneho prieskumu je ešte „silnejšou“ skutočnosťou, akou je napríklad premlčanie práva, odôvodňujúcou zjavnú bezúspešnosť sporu, keďže v podstate ide o explicitné zákonné vyjadrenie nemožnosti domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti takého aktu v rámci správneho súdnictva, t.j. zo samotnej tejto skutočnosti taký následok bez ďalšieho vyplýva. 48) Možno zhrnúť, že žalovaný v posudzovanej veci pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vec správne právne posúdil, neporušil ustanovenie § 3 o základných pravidlách konania a ani ustanovenie § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Správny súd porušenie práv žalobcu garantovaných žalobcom označenými článkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavy Slovenskej republiky nezistil. Vyhodnotiac námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, dospejúc k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného a nezistiac, že by preskúmavaným rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 49) Ohľadom návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP za účelom podania návrhu na preskúmanie súladu ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami správny súd uvádza, že tento návrh žalobcu taktiež ako nedôvodný zamietol, keďže pre prejednávanú vec bolo rozhodujúce posúdenie otázky priznania, resp. nepriznania právnej pomoci a nie otázky ochrany práv žalobcu vo vzťahu k udeleniu disciplinárneho trestu. 50) O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2SSP).
51) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.