Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 1Svk/47/2023 5022200529 27. 11. 2024 JUDr. Jana Hatalová ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200529.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, 0XX XX Q., aktuálne umiestnený v ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov, právne zastúpený: Jóža a partneri, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, IČO: 53 815 963, proti žalovanému Centru právnej pomoci, Kancelária Žilina, Hviezdoslavova 6, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/15808/2022, ČRZ: 95711/2022 zo dňa 30. augusta 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/231/2022-85 zo dňa 03. augusta 2023, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KaZA/15808/2022, ČRZ: 95711/2022 zo dňa 30.08.2022 na základe § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci nepriznal žalobcovi ako žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. 593051-2/2020-DT zo dňa 05.11.2020. Žiadateľ sa v konaní pred súdom domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 593051-2/2020-DT zo 05. 11.2020, ktorým ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zamietol odvolanie žiadateľa a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 15.10.2020 o disciplinárnom treste uloženom žiadateľovi za porušenie zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa § 40 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 475/2005 Z. z.“). Žiadateľ sa dopustil disciplinárneho previnenia tým, že bol u neho pri mimoriadnej čiastkovej prehliadke cely nájdený nožík, ktorý mal odlomenú a zabrúsenú rúčku, čím sa stal predmetom, ktorým sa mala ohroziť bezpečnosť osôb a majetku. Zároveň bola u žiadateľa nájdená lieková tobolka s neznámym práškom pod skrinkou, pričom uvedené svedčilo o neplnení základnej povinnosti odsúdeného upratovať si osobné veci a ubytovacie priestory tak, ako je to uvedené v § 52 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých preskúmavanie vylučuje osobitný predpis. V prípade vydaného rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu je osobitným predpisom zákon č. 475/2005 Z. z., na základe ktorého bolo rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu vydané. Tento zákon v ustanovení § 97n ods. 1 presne vymedzuje, že rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu nie sú preskúmateľné súdom, okrem tých rozhodnutí, ktorými by bol odsúdenému uložený disciplinárny trest za konanie, ktoré má znaky priestupku. Žiadateľovi bol uložený disciplinárny trest ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pre jeho disciplinárne previnenia, že prechovával odlomenú zabrúsenú rúčku z príborového noža v skrinke a pod skrinkou liekovú tobolku s obsahom neznámeho prášku. Takto uložený disciplinárny trest by podliehal prieskumu v zmysle ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. v tom prípade, ak by toto konanie žiadateľa malo znaky priestupku. Nakoľko však prechovávanie odlomenej zabrúsenej rúčky z príborového noža v skrinke a pod skrinkou prechovávanie liekovej tobolky s obsahom neznámeho prášku nie je možné v prenesení do civilného prostredia subsumovať pod definíciu priestupku v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nebol podľa tvrdenia žalovaného naplnený predpoklad toho, aby bolo rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu žiadateľovi spôsobilým rozhodnutím na jeho prieskum zo strany správneho súdu. Keďže na základe vyššie uvedeného bol podľa vyjadrenia žalovaného daný dôvod na odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP, a tým nebola splnená podmienka toho, že spor nie je zrejme bezúspešný, žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Vychádzajúc z tejto skutočnosti sa žalovaný už bližšie nezaoberal tým, či žalobca splnil podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu, nakoľko to nebolo nevyhnutné. II. Konanie na krajskom súde 3. Napadnutým rozsudkom správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Správny súd v prvom rade ohľadom podania žalobcu, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 15.11.2022, a ktorým žalobca doplnil rozsah, skutkové a právne dôvody správnej žaloby konštatoval, že všetky tieto zmeny žaloby boli tunajšiemu súdu doručené až po zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného. Z uvedeného dôvodu správny súd na tieto zmeny žaloby v zmysle ustanovenia § 62 Správneho poriadku neprihliadal. Nakoľko je v správnom súdnictve značne obmedzená možnosť zmeny žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, je preto pre rozhodovanie v predmetnom konaní určujúci obsah žaloby (rozsah a dôvody) bez prihliadania na jej zmeny. 5. Vo vzťahu k námietkam obsiahnutým v správnej žalobe súd uviedol, že ich vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný neporušil žiadne procesné práva žalobcu a vo svojom rozhodnutí posúdil všetky relevantné skutočnosti, keď podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. 6. Správny súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplynulo, že rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 15.10.2020 o uložení disciplinárneho trestu bol žalobca ako odsúdený uznaný za vinného, že prechoval odlomenú zabrúsenú rúčku z príborového noža v skrinke a pod skrinkou liekovú tobolku s obsahom neznámeho prášku, teda porušil zákaz vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by moli byť zneužité na útek, alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa § 40 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z., a tým spáchal disciplinárne previnenie za čo mu bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) vyššie citovaného zákona - pokarhanie. Rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 05.11.2020 bolo následne odvolanie žalovaného podľa § 97j ods. 9 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste zo dňa 15.10.2020 vydanom v disciplinárnom konaní č. 593051-2/2020-DT zamietnuté a označené rozhodnutie bolo potvrdené. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že dňa 08.01.2021 bola Centru právnej pomoci, kancelária Žilina doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby proti rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-2/2020-DT. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 18.01.2021, číslo spisu KaZA/1249/2021, ČRZ: 3740/2021 podľa § 30 ods. 1 písm. e) SSP v spojení so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci
zastavil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v označenej veci. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol riaditeľ žalovaného rozhodnutím číslo spisu KT/5218/2021 zo dňa 16.02.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca podal dňa 20.04.2021 správnu žalobu voči rozhodnutiu o odvolaní žalobu o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia súdom, o ktorej Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 21S/15/2021 zo dňa 03.05.2022 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie o odvolaní a vec vrátil Centru právnej pomoci na ďalšie konanie. Rozhodnutím riaditeľa žalovaného zo dňa 20.07.2020 (zrejme nesprávny dátum uvedený v rozsudku správneho súdu), číslo spisu KT/1686/2020, ČRZ:79929/2020 bolo následne rozhodnuté tak, že rozhodnutie Centra právnej pomoci číslo spisu KaZA/1249/2021, ČRZ: 37040/2021 zo dňa 18.01.2021 bolo zrušené a vec bola vrátená žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom z obsahu predmetného rozhodnutia vyplynulo, že Centrum bolo zaviazané predmetnú vec opätovne prejednať a posúdiť, či vo veci žalobcu nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a následne rozhodnúť vo veci samej. Žalovaný predmetnú vec opätovne prejednal a rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.08.2022, číslo spisu KaZA/15808/2022, ČRZ: 95711/2022 tak, že žalovanému nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. 7. Ako uviedol správny súd, skutkovým základom, pre ktorý sa žalobca domáhal priznania právnej pomoci bolo uloženie disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/9/2018 zo dňa 21.02.2019, bod 49., v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „Kasačný súd zastáva zhodný názor ako správny súd, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP. Žalovaného nie je možné pri ukladaní disciplinárneho trestu podľa zákona o VTOS považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodnutie žalovaného o uložení disciplinárneho trestu vydávané podľa zákona o VTOS nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa Správneho súdneho poriadku.“ 8. V bode 50. citovaného uznesenia Najvyšší súd SR ďalej uviedol: „V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 z 03. mája 2017, podľa ktorého Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdeného nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu proti páchateľom trestných činov. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.“ V bode 51. citovaného uznesenia Najvyšší súd SR taktiež uviedol: „Kasačný súd poukazuje aj na to, že zákonom č. 370/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody bola do zákona o VTOS zavedená celá ôsma časť - Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody. Aj v dôvodovej správe k tomu zákonu je uvedené, vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku.“ V bode 52. citovaného uznesenia Najvyšší súd dodal: „Kasačný súd k uvedenému dodáva, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného (s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, čo nie je prípad žalobcu), výslovne vyňal zo súdneho prieskumu (§ 97n ods. 1 zákona o VTOS). 9. Vychádzajúc zo žalobcom v žalobe obsiahnutých námietok správny súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2021, v zmysle ktorého: „Podľa názoru veľkého senátu, z relatívne otvorenej klauzuly článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky však nie je možné vyvodiť, že by tento ukladal povinnosť poskytovať (súdnu aj mimosúdnu) právnu ochranu mimo rámcov, v ktorých sa tejto právnej ochrany domáha osoba brániaca svoje práva. Z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky teda nevyplýva právo na sua sponte iniciované konania
brániace práva dotknutej osoby, ani na to, aby v rámci takých konaní existovali nejaké námietky povahy ex officio. Rovnako je namieste zdôrazniť, že právo na právnu pomoc nepožaduje bez ďalšieho ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež, že právo na prístup k súdu nie je z dôvodu absencie právnej pomoci automaticky porušené (najmä rozsudok Siałkowska v. Poľsko, resp. Airey v. Írsko). Veľký senát v uvedenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva neidentifikoval, že by bolo potrebné skúmať prípadný titul nároku na právnu pomoc aj bez toho, aby sa tohto nároku (nejakým titulom) domáhala osoba, ktorej sa má právna pomoc poskytovať. S poukazom na uvedené, argumenty vyplývajúce z konkurujúcich rozhodnutí neobstoja.“ 10. V danom prípade žalovaný podľa názoru správneho súdu odkazujúc na citované zákonné ustanovenia a judikatúru vyšších súdnych inštancií dospel k dôvodnému záveru, že sa v prípade preskúmania rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-2/2020-DT zo dňa 05.11.2020 jedná o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ktoré je podľa § 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. vyňaté z pod preskúmania súdom. Pokiaľ teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že v prípade sporu, v ktorom žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, sa jedná o zrejme bezúspešný spor, prvostupňový správny orgán postupoval správne, ak žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal, keďže nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre poskytnutie právnej pomoci ustanovená v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Vzhľadom na to, že kumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v § 6 ods. 1 citovaného zákona, ku ktorému v danom prípade nedošlo, predstavuje pre poskytnutie právnej pomoci conditio sine qua non, nemá význam sa zaoberať ďalšími námietkami žalobcu. 11. V kontexte vyššie uvedeného správny súd ďalej poukázal aj na ustanovenie § 8 citovaného zákona podľa ktorého, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu, t.j. na kritériá pre hodnotenie toho, či ide o zjavne bezúspešnú vec alebo nie, pričom správny súd má za to, že vylúčenie veci zo súdneho prieskumu je ešte „silnejšou“ skutočnosťou, akou je napríklad premlčanie práva, odôvodňujúcou zjavnú bezúspešnosť sporu, keďže v podstate ide o explicitné zákonné vyjadrenie nemožnosti domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti takého aktu v rámci správneho súdnictva, t.j. zo samotnej tejto skutočnosti taký následok bez ďalšieho vyplýva. 12. Správny súd zhrnul, že žalovaný v posudzovanej veci pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vec správne právne posúdil, neporušil ustanovenie § 3 o základných pravidlách konania a ani ustanovenie § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Správny súd porušenie práv žalobcu garantovaných žalobcom označenými článkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavy Slovenskej republiky nezistil. Vyhodnotiac námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, dospejúc k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného a nezistiac, že by preskúmavaným rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 13. Ohľadom návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP za účelom podania návrhu na preskúmanie súladu ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami správny súd uvádza, že tento návrh žalobcu taktiež ako nedôvodný zamietol, keďže pre prejednávanú vec bolo rozhodujúce posúdenie otázky priznania, resp. nepriznania právnej pomoci a nie otázky ochrany práv žalobcu vo vzťahu k udeleniu disciplinárneho trestu. 14. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). III.
Konanie na kasačnom súde 15. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ dôvodil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby zmenil rozsudok správneho súdu, zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. 16. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne v rozsudku uviedol, že žalobca nereagoval na dupliku žalovaného v súdom stanovenej lehote. V tejto súvislosti uviedol, že súd mal zrejme na mysli repliku - vyjadrenie žalovaného k žalobe, nakoľko duplika je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Súd žiadne vyjadrenie žalovaného nedoručoval sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi, teda sťažovateľovi odňal právo reagovať na vyjadrenie - repliku žalovaného. 17. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na princíp rovnosti zbraní a princíp kontradiktórnosti. (CSP, judikatúra ESĽP, ÚS SR a NS SR) 18. Sťažovateľ sa taktiež nestotožnil s právnou argumentáciou správneho súdu ohľadne jeho názoru k otázke prerušenia konania v zmysle §100 ods. 1 písm. b) SSP za účelom podania návrhu na preskúmanie ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. s Ústavou SR. Skutočnosť, že je vylúčený súdny prieskum určitých rozhodnutí, je v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. 19. Podľa názoru sťažovateľa súd si neuvedomil, že správny orgán prejudikoval výsledok konania z vecnej stránky, čo je neprípustné. 20. Sťažovateľ následne poukázal na judikatúru napr. rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 14S/104/2007 zo dňa 12.05.2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/226/2010 zo dňa 28.09.2011, 8Sžo/16/2011 zo dňa 22.03.2012, rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžo/42/2012 zo dňa 18.09.2012, sp. zn. 2Sžo/39/2011, 8Sžo/36/2011, podľa ktorej je jednoznačné, že disciplinárne rozhodnutia vydané v zmysle zákona č 475/2005 Z. z. sú aj napriek ustanoveniu § 97n tohto zákona preskúmateľné súdom. 21. Podľa názoru sťažovateľa správny súd poukázal na judikatúru, ktorou argumentoval žalovaný a má opačný záver, ale žiadnym spôsobom tento rozpor neodôvodnil, teda prečo sa rozhodol, že judikatúra uvádzaná žalovaným je tá správna a uvádzaná sťažovateľom tá nesprávna. Odklon, resp. rozpor by mal byť dôkladne a presvedčivo odôvodnený. IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu 23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. novembra 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 24. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia o nepriznaní právnej pomoci zo dňa 30.08.2022. Predmetným rozhodnutím žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby proti rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-2/2020-DT zo dňa 05.11.2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené rozhodnutie zo dňa 15.10.2020 o disciplinárnom treste uloženom sťažovateľovi za porušenie zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa § 40 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z.
25. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 26. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 27. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutie, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 32. Podľa § 97n zákona č. 475/2005 Z. z. rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. 33. Podľa § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4- násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 34. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím čase, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 35. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“ 36. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom a pred tým istým senátom 1S už v minulosti bola skutkovo aj právne obdobná veci identických účastníkov konania. V tomto smere kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/19/2021 zo dňa 30. novembra 2022. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých
zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 37. „24. Kasačný súd po vyhodnotení dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov krajského súdu, spolu so správnym poukazom na relevantnú právnu úpravu [§ 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n zákona o výkone TOS a § 6 v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci]. 38. 25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v administratívnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či opatrením orgánu verejnej správy poškodená, dovolala ochrany zo strany správneho súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom orgán verejnej správy už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018). 39. 26. V predmetnej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či vo veci nároku sťažovateľa na ustanovenie zástupcu v konaní o správnej žalobe, predmetom ktorej je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚVTOS Leopoldov týkajúce sa uloženia disciplinárneho trestu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, teda skutočnosť, ktorá vylučuje sťažovateľa z poskytnutia právnej pomoci. 40. 27. Kasačný súd tu dáva do pozornosti, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2014 výslovne vyňal zo správneho súdneho prieskumu rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku (zákon č. 370/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 370/2013“)). V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 370/2013 právna úprava v oblasti správneho súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby zakotvuje v súlade s čl. 46 Ústavy SR a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/53/2011 zo dňa 20.03.2012 možnosť preskúmania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu jedine v prípade konania obvineného, ktoré má znaky priestupku. 41. 28. Kasačný súd tu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016 a vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018, ktoré zhodne judikovali, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nemajúce povahu priestupku nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu a z tohto dôvodu podanie správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu možno zo strany Centra právnej pomoci vyhodnotiť ako zrejme bezúspešné. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018 prešiel napokon aj testom ústavnosti, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 629/2018 zo dňa 22.11.2018 odmietol ústavnú sťažnosť, ktorá smerovala proti uvedenému rozsudku a uviedol, že „nepovažuje najvyšším súdom vyslovený kľúčový právny názor o tom, že sťažovateľ žiadal o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci vo veci, v ktorej zjavne nemal nádej na úspech, za arbitrárny, naopak, uvedený záver najvyššieho súdu považuje za ústavne súladný, vychádzajúci nielen z platnej legislatívy, ale aj príslušnej judikatúry“. Kasačný súd taktiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 715/2016 zo dňa 18.10.2016, v ktorom Ústavný súd vyslovil právny názor, že „Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone TOS, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom“. 42. 29. Aj s ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva zhodný názor ako krajský súd a žalovaný, že rozhodnutie ÚVTOS Leopoldov nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy
podliehajúceho správnemu súdnemu prieskumu. Ako jasne vyplýva z § 97n zákona o výkone trestu odňatia slobody, rozhodnutia, ktoré sa vydávajú v disciplinárnom konaní, či už ide o rozhodnutia o udelení disciplinárnej odmeny, alebo rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu, nepodliehajú preskúmateľnosti (správneho) súdu. Výnimkou z tohto pravidla je rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za spáchanie disciplinárneho previnenia, ktoré má súčasne znaky priestupku. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu je preskúmateľné správnym súdom výlučne iba v tomto jednom prípade (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/3/2017 zo dňa 28.03.2018). Konanie sťažovateľa, ktorému boli dňa 20.06.2019 v uzamykateľnej skrinke, ktorá mu bola poskytnutá za účelom uloženia jeho osobných vecí, nájdené nepovolené veci (koaxiálny kábel a dva kusy drôtov) jednoznačne nenapĺňa znaky priestupku. Preto toto rozhodnutie je vylúčené zo správneho súdneho prieskumu. 43. 30. Vzhľadom na uvedené kasačný súd posudzoval otázku, či v danej veci išlo o zrejmú bezúspešnosť konania, ktorá bránila sťažovateľovi v priznaní právnej pomoci. 44. 31. Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok (1) žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze, (2) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a (3) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť. Pre nenaplnenie zákonných požiadaviek v zmysle § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci je potrebné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa o právnu pomoc bola jednoznačná a zrejmá z bežného právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku zrejmej bezúspešnosti sporu, je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o pojem výlučne pre účely konania o priznaní nároku na právnu pomoc, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha žalovaného a rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu. 45. 32. Kasačný súd má za to, že žalovaný správne posúdil otázku zrejmej bezúspešnosti veci, vec správne právne posúdil, pričom v rámci správnej úvahy nevybočil z hľadísk ustanovených v § 6 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Nemožnosť preskúmania rozhodnutia ÚVTOS Leopoldov správnym súdom má objektívnu povahu a túto okolnosť žalovaný pri poskytovaní právnej pomoci nemá možnosť ovplyvniť a prekonať v prospech sťažovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva sťažovateľa na poskytnutie mu právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu postupoval žalovaný v súlade s § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Krajský súd vyhodnotil závery žalovaného ako podložené a správne, preto je namieste konštatovať vecnú a právnu správnosť jeho hodnotenia, a teda aj vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu. 46. 33. Vzhľadom na uvedené kasačný súd po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.“ 47. Kasačný súd k námietke sťažovateľa ohľadne nedoručenia vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe sťažovateľovi uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu z č.l. 65 Krajský súd v Žiline zaslal vyjadrenie žalovaného sťažovateľovi spolu s poučením, že sa k nemu môže vyjadriť v lehote 20 dní. Podľa priloženej doručenky sťažovateľ uvedenú výzvu prevzal dňa 31.03.2023. 48. Taktiež námietku ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti so zamietnutím návrhu na prerušenie konania vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že v danom prípade je návrh nedôvodný. V danej veci sa riešila otázka splnenia podmienok pre priznanie, resp., nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci a nie otázka ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu. 49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.