{"guid": "1112dc59-cf06-404c-845a-67312dcba015:dc292b44-5aea-45e4-830d-84375da210b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200529.1", "spisova_znacka": "1Svk/47/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/47/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. novembra 2024, sp. zn. 1Svk/47/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200529.1", "identifikacne_cislo": "5022200529", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc292b44-5aea-45e4-830d-84375da210b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200529.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200529.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200529.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Svk/47/2023\n5022200529\n27. 11. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:5022200529.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny\nCangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.\nXXX, 0XX XX Q., aktuálne umiestnený v ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov,\nprávne zastúpený: Jóža a partneri, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, IČO: 53 815\n963, proti žalovanému Centru právnej pomoci, Kancelária Žilina, Hviezdoslavova 6, 011 00 Žilina, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/15808/2022, ČRZ: 95711/2022 zo dňa 30.\naugusta 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici\nč. k. ZA-30S/231/2022-85 zo dňa 03. augusta 2023, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KaZA/15808/2022, ČRZ: 95711/2022 zo dňa 30.08.2022 na\nzáklade § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení s Organizačným poriadkom Centra\nprávnej pomoci nepriznal žalobcovi ako žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej\nveci správnej žaloby proti rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon\nväzby Leopoldov č. 593051-2/2020-DT zo dňa 05.11.2020. Žiadateľ sa v konaní pred súdom domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 593051-2/2020-DT zo 05. 11.2020, ktorým ÚVTOS\na ÚVV Leopoldov zamietol odvolanie žiadateľa a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa\n15.10.2020 o disciplinárnom treste uloženom žiadateľovi za porušenie zákazu vyrábať a prechovávať\npredmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na\nútek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa § 40 písm. d)\nzákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 475/2005 Z. z.“). Žiadateľ sa dopustil disciplinárneho\nprevinenia tým, že bol u neho pri mimoriadnej čiastkovej prehliadke cely nájdený nožík, ktorý mal\nodlomenú a zabrúsenú rúčku, čím sa stal predmetom, ktorým sa mala ohroziť bezpečnosť osôb a\nmajetku. Zároveň bola u žiadateľa nájdená lieková tobolka s neznámym práškom pod skrinkou, pričom\nuvedené svedčilo o neplnení základnej povinnosti odsúdeného upratovať si osobné veci a ubytovacie\npriestory tak, ako je to uvedené v § 52 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.\n\n2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia\n§ 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správne súdy nepreskúmavajú\nrozhodnutia, ktorých preskúmavanie vylučuje osobitný predpis. V prípade vydaného rozhodnutia o\nuložení disciplinárneho trestu je osobitným predpisom zákon č. 475/2005 Z. z., na základe ktorého\nbolo rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu vydané. Tento zákon v ustanovení § 97n ods. 1\npresne vymedzuje, že rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu nie sú preskúmateľné súdom, okrem\ntých rozhodnutí, ktorými by bol odsúdenému uložený disciplinárny trest za konanie, ktoré má znaky\npriestupku. Žiadateľovi bol uložený disciplinárny trest ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pre jeho disciplinárne\nprevinenia, že prechovával odlomenú zabrúsenú rúčku z príborového noža v skrinke a pod skrinkou\nliekovú tobolku s obsahom neznámeho prášku. Takto uložený disciplinárny trest by podliehal prieskumu\nv zmysle ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. v tom prípade, ak by toto konanie žiadateľa\nmalo znaky priestupku. Nakoľko však prechovávanie odlomenej zabrúsenej rúčky z príborového noža\nv skrinke a pod skrinkou prechovávanie liekovej tobolky s obsahom neznámeho prášku nie je možné\nv prenesení do civilného prostredia subsumovať pod definíciu priestupku v zmysle zákona č. 372/1990\nZb. o priestupkoch, nebol podľa tvrdenia žalovaného naplnený predpoklad toho, aby bolo rozhodnutie o\nuložení disciplinárneho trestu žiadateľovi spôsobilým rozhodnutím na jeho prieskum zo strany správneho\nsúdu. Keďže na základe vyššie uvedeného bol podľa vyjadrenia žalovaného daný dôvod na odmietnutie\nžaloby pre jej neprípustnosť podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP, a tým nebola splnená\npodmienka toho, že spor nie je zrejme bezúspešný, žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych\npodmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Vychádzajúc z tejto skutočnosti sa žalovaný už\nbližšie nezaoberal tým, či žalobca splnil podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu,\nnakoľko to nebolo nevyhnutné.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Správny súd v prvom rade ohľadom podania žalobcu, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené\nprostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 15.11.2022, a ktorým žalobca doplnil rozsah, skutkové\na právne dôvody správnej žaloby konštatoval, že všetky tieto zmeny žaloby boli tunajšiemu súdu\ndoručené až po zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného.\nZ uvedeného dôvodu správny súd na tieto zmeny žaloby v zmysle ustanovenia § 62 Správneho poriadku\nneprihliadal. Nakoľko je v správnom súdnictve značne obmedzená možnosť zmeny žaloby po uplynutí\nlehoty na jej podanie, je preto pre rozhodovanie v predmetnom konaní určujúci obsah žaloby (rozsah\na dôvody) bez prihliadania na jej zmeny.\n5. Vo vzťahu k námietkam obsiahnutým v správnej žalobe súd uviedol, že ich vyhodnotil ako nedôvodné.\nŽalovaný neporušil žiadne procesné práva žalobcu a vo svojom rozhodnutí posúdil všetky relevantné\nskutočnosti, keď podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci žalobcovi nepriznal nárok na\nposkytnutie právnej pomoci.\n6. Správny súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplynulo, že\nrozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 15.10.2020 o uložení disciplinárneho trestu bol žalobca\nako odsúdený uznaný za vinného, že prechoval odlomenú zabrúsenú rúčku z príborového noža v\nskrinke a pod skrinkou liekovú tobolku s obsahom neznámeho prášku, teda porušil zákaz vyrábať a\nprechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by moli byť\nzneužité na útek, alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa\n§ 40 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z., a tým spáchal disciplinárne previnenie za čo mu bol uložený\ndisciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) vyššie citovaného zákona - pokarhanie. Rozhodnutím\nÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 05.11.2020 bolo následne odvolanie žalovaného podľa § 97j ods. 9\npísm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste zo dňa 15.10.2020 vydanom\nv disciplinárnom konaní č. 593051-2/2020-DT zamietnuté a označené rozhodnutie bolo potvrdené. Ďalej\nz obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že dňa 08.01.2021 bola Centru právnej pomoci, kancelária\nŽilina doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby proti\nrozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-2/2020-DT. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím\nzo dňa 18.01.2021, číslo spisu KaZA/1249/2021, ČRZ: 3740/2021 podľa § 30 ods. 1 písm. e) SSP v\nspojení so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci\n\nzastavil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v označenej veci. O odvolaní žalobcu\nproti tomuto rozhodnutiu rozhodol riaditeľ žalovaného rozhodnutím číslo spisu KT/5218/2021 zo dňa\n16.02.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca podal dňa 20.04.2021 správnu žalobu voči\nrozhodnutiu o odvolaní žalobu o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia súdom, o ktorej\nKrajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 21S/15/2021 zo dňa 03.05.2022 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie\no odvolaní a vec vrátil Centru právnej pomoci na ďalšie konanie. Rozhodnutím riaditeľa žalovaného\nzo dňa 20.07.2020 (zrejme nesprávny dátum uvedený v rozsudku správneho súdu), číslo spisu\nKT/1686/2020, ČRZ:79929/2020 bolo následne rozhodnuté tak, že rozhodnutie Centra právnej pomoci\nčíslo spisu KaZA/1249/2021, ČRZ: 37040/2021 zo dňa 18.01.2021 bolo zrušené a vec bola vrátená\nžalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom z obsahu predmetného rozhodnutia vyplynulo,\nže Centrum bolo zaviazané predmetnú vec opätovne prejednať a posúdiť, či vo veci žalobcu nejde o\nzrejmú bezúspešnosť sporu a následne rozhodnúť vo veci samej. Žalovaný predmetnú vec opätovne\nprejednal a rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.08.2022, číslo spisu KaZA/15808/2022, ČRZ:\n95711/2022 tak, že žalovanému nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal.\n7. Ako uviedol správny súd, skutkovým základom, pre ktorý sa žalobca domáhal priznania právnej\npomoci bolo uloženie disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z.\nSprávny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/9/2018 zo dňa\n21.02.2019, bod 49., v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „Kasačný súd zastáva zhodný názor ako správny\nsúd, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP. Žalovaného nie je možné pri ukladaní\ndisciplinárneho trestu podľa zákona o VTOS považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je\nobsiahnutá v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), podľa ktorého\nje správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická\nosoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného\nvyplýva záver, že rozhodnutie žalovaného o uložení disciplinárneho trestu vydávané podľa zákona\no VTOS nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej\nprávomoci správnych súdov podľa Správneho súdneho poriadku.“\n8. V bode 50. citovaného uznesenia Najvyšší súd SR ďalej uviedol: „V tejto súvislosti dáva kasačný\nsúd do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 z 03.\nmája 2017, podľa ktorého Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu\nodsúdeného nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone\ntrestu, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu\ntrestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním\nvýkonu trestnej politiky štátu proti páchateľom trestných činov. Podradenie disciplinárneho trestania\nodsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmanie\nsprávnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických\nprávnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.“ V bode 51.\ncitovaného uznesenia Najvyšší súd SR taktiež uviedol: „Kasačný súd poukazuje aj na to, že zákonom\nč. 370/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody\nbola do zákona o VTOS zavedená celá ôsma časť - Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu\nodňatia slobody. Aj v dôvodovej správe k tomu zákonu je uvedené, vzťahy v oblasti výkonu trestu\npatria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno\npovažovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc,\nktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku.“ V bode\n52. citovaného uznesenia Najvyšší súd dodal: „Kasačný súd k uvedenému dodáva, že zákonodarca\ns účinnosťou od 01.01.2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného (s\nvýnimkou konaní majúcich znaky priestupku, čo nie je prípad žalobcu), výslovne vyňal zo súdneho\nprieskumu (§ 97n ods. 1 zákona o VTOS).\n9. Vychádzajúc zo žalobcom v žalobe obsiahnutých námietok správny súd ďalej poukazuje aj na\nrozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2021, v zmysle ktorého:\n„Podľa názoru veľkého senátu, z relatívne otvorenej klauzuly článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky však nie je možné vyvodiť, že by tento ukladal povinnosť poskytovať (súdnu aj mimosúdnu)\nprávnu ochranu mimo rámcov, v ktorých sa tejto právnej ochrany domáha osoba brániaca svoje práva.\nZ článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky teda nevyplýva právo na sua sponte iniciované konania\n\nbrániace práva dotknutej osoby, ani na to, aby v rámci takých konaní existovali nejaké námietky povahy\nex officio. Rovnako je namieste zdôrazniť, že právo na právnu pomoc nepožaduje bez ďalšieho ani\nDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež, že právo na prístup k súdu nie je z dôvodu\nabsencie právnej pomoci automaticky porušené (najmä rozsudok Siałkowska v. Poľsko, resp. Airey v.\nÍrsko). Veľký senát v uvedenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva neidentifikoval, že by bolo\npotrebné skúmať prípadný titul nároku na právnu pomoc aj bez toho, aby sa tohto nároku (nejakým\ntitulom) domáhala osoba, ktorej sa má právna pomoc poskytovať. S poukazom na uvedené, argumenty\nvyplývajúce z konkurujúcich rozhodnutí neobstoja.“\n10. V danom prípade žalovaný podľa názoru správneho súdu odkazujúc na citované zákonné\nustanovenia a judikatúru vyšších súdnych inštancií dospel k dôvodnému záveru, že sa v prípade\npreskúmania rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-2/2020-DT zo dňa 05.11.2020 jedná o\nrozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ktoré je podľa § 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n ods.\n1 zákona č. 475/2005 Z. z. vyňaté z pod preskúmania súdom. Pokiaľ teda žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí uzavrel, že v prípade sporu, v ktorom žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, sa jedná\no zrejme bezúspešný spor, prvostupňový správny orgán postupoval správne, ak žalobcovi nárok na\nposkytnutie právnej pomoci nepriznal, keďže nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre\nposkytnutie právnej pomoci ustanovená v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Vzhľadom na to, že\nkumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v § 6 ods. 1 citovaného zákona, ku ktorému\nv danom prípade nedošlo, predstavuje pre poskytnutie právnej pomoci conditio sine qua non, nemá\nvýznam sa zaoberať ďalšími námietkami žalobcu.\n11. V kontexte vyššie uvedeného správny súd ďalej poukázal aj na ustanovenie § 8 citovaného\nzákona podľa ktorého, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to,\nči právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu, t.j. na kritériá pre\nhodnotenie toho, či ide o zjavne bezúspešnú vec alebo nie, pričom správny súd má za to, že vylúčenie\nveci zo súdneho prieskumu je ešte „silnejšou“ skutočnosťou, akou je napríklad premlčanie práva,\nodôvodňujúcou zjavnú bezúspešnosť sporu, keďže v podstate ide o explicitné zákonné vyjadrenie\nnemožnosti domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti takého aktu v rámci správneho súdnictva, t.j.\nzo samotnej tejto skutočnosti taký následok bez ďalšieho vyplýva.\n12. Správny súd zhrnul, že žalovaný v posudzovanej veci pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci, vec správne právne posúdil, neporušil ustanovenie § 3 o základných pravidlách\nkonania a ani ustanovenie § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade\nso zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Správny súd porušenie\npráv žalobcu garantovaných žalobcom označenými článkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd a Ústavy Slovenskej republiky nezistil. Vyhodnotiac námietky žalobcu uvedené v\nsprávnej žalobe ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného\nrozhodnutia, dospejúc k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného a nezistiac, že by\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu,\nsprávny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n13. Ohľadom návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP za účelom podania\nnávrhu na preskúmanie súladu ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. s Ústavou SR a\nmedzinárodnými zmluvami správny súd uvádza, že tento návrh žalobcu taktiež ako nedôvodný zamietol,\nkeďže pre prejednávanú vec bolo rozhodujúce posúdenie otázky priznania, resp. nepriznania právnej\npomoci a nie otázky ochrany práv žalobcu vo vzťahu k udeleniu disciplinárneho trestu.\n14. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa\nktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v\nkonaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania\nrozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nIII.\n\nKonanie na kasačnom súde\n15. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ\ndôvodil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Správny súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a\nodklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok\nsprávneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby zmenil rozsudok správneho súdu,\nzrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov konania\nv rozsahu 100%.\n16. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne v rozsudku uviedol, že žalobca nereagoval na dupliku\nžalovaného v súdom stanovenej lehote. V tejto súvislosti uviedol, že súd mal zrejme na mysli repliku\n- vyjadrenie žalovaného k žalobe, nakoľko duplika je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k\nžalobe. Súd žiadne vyjadrenie žalovaného nedoručoval sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi,\nteda sťažovateľovi odňal právo reagovať na vyjadrenie - repliku žalovaného.\n17. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na princíp rovnosti zbraní a princíp kontradiktórnosti. (CSP,\njudikatúra ESĽP, ÚS SR a NS SR)\n18. Sťažovateľ sa taktiež nestotožnil s právnou argumentáciou správneho súdu ohľadne jeho názoru\nk otázke prerušenia konania v zmysle §100 ods. 1 písm. b) SSP za účelom podania návrhu na\npreskúmanie ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. s Ústavou SR. Skutočnosť, že je\nvylúčený súdny prieskum určitých rozhodnutí, je v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami.\n19. Podľa názoru sťažovateľa súd si neuvedomil, že správny orgán prejudikoval výsledok konania z\nvecnej stránky, čo je neprípustné.\n20. Sťažovateľ následne poukázal na judikatúru napr. rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 14S/104/2007\nzo dňa 12.05.2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/226/2010 zo dňa 28.09.2011, 8Sžo/16/2011 zo\ndňa 22.03.2012, rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžo/42/2012 zo dňa 18.09.2012, sp. zn. 2Sžo/39/2011,\n8Sžo/36/2011, podľa ktorej je jednoznačné, že disciplinárne rozhodnutia vydané v zmysle zákona č\n475/2005 Z. z. sú aj napriek ustanoveniu § 97n tohto zákona preskúmateľné súdom.\n21. Podľa názoru sťažovateľa správny súd poukázal na judikatúru, ktorou argumentoval žalovaný a má\nopačný záver, ale žiadnym spôsobom tento rozpor neodôvodnil, teda prečo sa rozhodol, že judikatúra\nuvádzaná žalovaným je tá správna a uvádzaná sťažovateľom tá nesprávna. Odklon, resp. rozpor by mal\nbyť dôkladne a presvedčivo odôvodnený.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho správneho súdu\n23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd\n(§ 438\nods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť\nbola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n27. novembra 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n24. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia o nepriznaní právnej pomoci zo dňa 30.08.2022. Predmetným\nrozhodnutím žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby\nproti rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-2/2020-DT zo dňa 05.11.2020, ktorým bolo\nzamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené rozhodnutie zo dňa 15.10.2020 o disciplinárnom treste\nuloženom sťažovateľovi za porušenie zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla\nohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol\nnarušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie podľa § 40 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z.\n\n25. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát.\n26. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky.\n27. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutie, ak zákon\nneustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd.\n28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n29. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n31. Podľa § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia,\npríkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých\npreskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n32. Podľa § 97n zákona č. 475/2005 Z. z. rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie\no uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení\ndisciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.\n33. Podľa § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak\njej príjem nepresahuje 1,4- násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n34. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu\ncentrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím čase, či sa právo nepremlčalo a či je\nžiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového\nstavu.\n35. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n36. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom a pred tým istým senátom 1S\nuž v minulosti bola skutkovo aj právne obdobná veci identických účastníkov konania. V tomto smere\nkasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.\nzn. 1Svk/19/2021 zo dňa 30. novembra 2022. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje\nna odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na\ntoto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých\n\nzátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite\ns predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.\n37. „24. Kasačný súd po vyhodnotení dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov krajského súdu, spolu so správnym poukazom na relevantnú právnu\núpravu [§ 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n zákona o výkone TOS a § 6 v spojení s § 8 zákona o\nposkytovaní právnej pomoci].\n38. 25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v administratívnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá\nsa cíti byť rozhodnutím či opatrením orgánu verejnej správy poškodená, dovolala ochrany zo strany\nsprávneho súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom orgán verejnej správy už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho\npráva v konaní ide (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018).\n39. 26. V predmetnej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či vo veci nároku sťažovateľa na\nustanovenie zástupcu v konaní o správnej žalobe, predmetom ktorej je preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia ÚVTOS Leopoldov týkajúce sa uloženia disciplinárneho trestu, ide o zrejmú bezúspešnosť\nsporu, teda skutočnosť, ktorá vylučuje sťažovateľa z poskytnutia právnej pomoci.\n40. 27. Kasačný súd tu dáva do pozornosti, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2014 výslovne vyňal\nzo správneho súdneho prieskumu rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného\ns výnimkou konaní majúcich znaky priestupku (zákon č. 370/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 370/2013“)). V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 370/2013\nprávna úprava v oblasti správneho súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných v konaní vo veciach\nsúvisiacich s výkonom väzby zakotvuje v súlade s čl. 46 Ústavy SR a uznesením Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Sžo/53/2011 zo dňa 20.03.2012 možnosť preskúmania rozhodnutia o uložení disciplinárneho\ntrestu jedine v prípade konania obvineného, ktoré má znaky priestupku.\n41. 28. Kasačný súd tu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa\n25.05.2016 a vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018,\nktoré zhodne judikovali, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nemajúce povahu priestupku\nnie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu a z tohto dôvodu podanie správnej žaloby\nproti takémuto rozhodnutiu možno zo strany Centra právnej pomoci vyhodnotiť ako zrejme bezúspešné.\nRozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018 prešiel napokon aj testom\nústavnosti, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 629/2018 zo dňa 22.11.2018\nodmietol ústavnú sťažnosť, ktorá smerovala proti uvedenému rozsudku a uviedol, že „nepovažuje\nnajvyšším súdom vyslovený kľúčový právny názor o tom, že sťažovateľ žiadal o poskytnutie bezplatnej\nprávnej pomoci vo veci, v ktorej zjavne nemal nádej na úspech, za arbitrárny, naopak, uvedený záver\nnajvyššieho súdu považuje za ústavne súladný, vychádzajúci nielen z platnej legislatívy, ale aj príslušnej\njudikatúry“. Kasačný súd taktiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 715/2016 zo dňa 18.10.2016, v ktorom Ústavný súd vyslovil právny názor, že „Ústav na\nvýkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny\norgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone TOS, ak má konanie odsúdeného\nznaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž\nideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči\npáchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním pokračujúc\nkonaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu\nodňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie\ndisciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho\nnásledné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu\ndvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským\núčelom“.\n42. 29. Aj s ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva zhodný názor ako krajský súd a\nžalovaný, že rozhodnutie ÚVTOS Leopoldov nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy\n\npodliehajúceho správnemu súdnemu prieskumu. Ako jasne vyplýva z § 97n zákona o výkone trestu\nodňatia slobody, rozhodnutia, ktoré sa vydávajú v disciplinárnom konaní, či už ide o rozhodnutia\no udelení disciplinárnej odmeny, alebo rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu, nepodliehajú\npreskúmateľnosti (správneho) súdu. Výnimkou z tohto pravidla je rozhodnutie o uložení disciplinárneho\ntrestu za spáchanie disciplinárneho previnenia, ktoré má súčasne znaky priestupku. Rozhodnutie o\nuložení disciplinárneho trestu je preskúmateľné správnym súdom výlučne iba v tomto jednom prípade\n(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/3/2017 zo dňa 28.03.2018). Konanie\nsťažovateľa, ktorému boli dňa 20.06.2019 v uzamykateľnej skrinke, ktorá mu bola poskytnutá za účelom\nuloženia jeho osobných vecí, nájdené nepovolené veci (koaxiálny kábel a dva kusy drôtov) jednoznačne\nnenapĺňa znaky priestupku. Preto toto rozhodnutie je vylúčené zo správneho súdneho prieskumu.\n43. 30. Vzhľadom na uvedené kasačný súd posudzoval otázku, či v danej veci išlo o zrejmú\nbezúspešnosť konania, ktorá bránila sťažovateľovi v priznaní právnej pomoci.\n44. 31. Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok (1) žiadateľ\nsa nachádza v stave materiálnej núdze, (2) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a (3) hodnota sporu\nprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné\nhodnotu sporu vyčísliť. Pre nenaplnenie zákonných požiadaviek v zmysle § 6 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci je potrebné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa o právnu pomoc bola jednoznačná a\nzrejmá z bežného právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku zrejmej bezúspešnosti\nsporu, je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o pojem výlučne pre účely konania o priznaní nároku na právnu\npomoc, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha\nžalovaného a rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností\nkonkrétneho prípadu.\n45. 32. Kasačný súd má za to, že žalovaný správne posúdil otázku zrejmej bezúspešnosti veci, vec\nsprávne právne posúdil, pričom v rámci správnej úvahy nevybočil z hľadísk ustanovených v § 6 a\n§ 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Nemožnosť preskúmania rozhodnutia ÚVTOS Leopoldov\nsprávnym súdom má objektívnu povahu a túto okolnosť žalovaný pri poskytovaní právnej pomoci\nnemá možnosť ovplyvniť a prekonať v prospech sťažovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené možno\nkonštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu\na vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva sťažovateľa na poskytnutie mu právnej\npomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu postupoval žalovaný v súlade s § 6 ods. 1 písm.\nb) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Krajský súd vyhodnotil závery žalovaného ako\npodložené a správne, preto je namieste konštatovať vecnú a právnu správnosť jeho hodnotenia, a teda\naj vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu.\n46. 33. Vzhľadom na uvedené kasačný súd po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti konštatuje, že\nnámietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.“\n47. Kasačný súd k námietke sťažovateľa ohľadne nedoručenia vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe\nsťažovateľovi uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu z č.l. 65\nKrajský súd v Žiline zaslal vyjadrenie žalovaného sťažovateľovi spolu s poučením, že sa k nemu môže\nvyjadriť v lehote 20 dní. Podľa priloženej doručenky sťažovateľ uvedenú výzvu prevzal dňa 31.03.2023.\n48. Taktiež námietku ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti so zamietnutím návrhu\nna prerušenie konania vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom\nkrajského súdu, že v danom prípade je návrh nedôvodný. V danej veci sa riešila otázka splnenia\npodmienok pre priznanie, resp., nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci a nie otázka\nochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu.\n49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.\n50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/231/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45a06aa9-853c-4438-818f-c39310b46f62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.629.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.629.2018.1"}, {"guid": "ussr:813e0274-bdd7-421c-be87-2ffc00a32df7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.226.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.226.2017.1"}, {"guid": "ussr:4f1002a7-9a4f-47b0-9e8d-aef0fa35cbb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.715.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 715/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 715/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.715.2016.1"}, {"guid": "1f91df6b-b0b4-4641-9b93-09ee5c2fc838:facb6dad-eaf9-47c9-a3c9-23cf71a72a00", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200768.1", "spisova_znacka": "1Svk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/19/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200768.1"}, {"guid": "e23988f7-5574-4e50-a45b-5889076d0d5a:3f33c8c0-1ae8-4a30-8eb8-a8c24af22439", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200499.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2021 z 24. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200499.1"}], "citovane_v": []}