Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/50/2022 6021200515 02. 06. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:6021200515.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., IČO: 35 270 578, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101967716/2021 zo dňa 18.10.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 101097055/2021 zo dňa 24.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) pokutu vo výške 1 029,00 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, a to za uvedenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 v daňovom priznaní v sume nižšej, ako mal uviesť. V odôvodnení tohto rozhodnutia správca dane konštatoval, že Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 101416846/2020 zo dňa 09.09.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 563,81 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, pričom toto rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica bolo žalobcovi doručené dňa 11.09.2020. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane ďalej citoval relevantnú právnu úpravu a uviedol spôsob výpočtu výšky pokuty. 2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101967716/2021 zo dňa 18.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že jednou zo základných zásad správy daní bola zásada zákonnosti. Správca dane postupoval pri uložení pokuty podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého sa pri správe daní postupovalo podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránili sa záujmy štátu a obcí a dbalo sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených na daňovom konaní. K návrhu žalobcu, aby bolo vzhľadom na prebiehajúce správne súdne konanie odvolacie konanie prerušené podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku,
žalovaný uviedol, že prebiehajúce správne súdne konanie nebolo dôvodom na prerušenie predmetného konania. Žiadne zákonné ustanovenie neustanovovalo správcovi dane povinnosť v prípade začatia správneho súdneho konania súvisiaceho s vyrubením rozdielu dane pristúpiť k uloženiu pokuty až po jeho právoplatnom skončení. II. Žaloba 3. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt“), pričom si zároveň uplatnil aj právo na náhradu trov konania. 4. Žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaným ako aj správcom dane (ďalej spolu len „finančné orgány“) bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnym spisom, a že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. 5. S poukazom na § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku bolo povinnosťou žalovaného prerušiť konanie o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak mal vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Žalobca pritom uviedol a listinnými dôkazmi preukázal, že prebiehalo správne súdne konanie o predbežnej otázke, a to správne súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885784/2020 zo dňa 02.12.2020 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 101416846/2020 zo dňa 09.09.2020, v ktorom žalobca navrhoval zrušiť tieto rozhodnutia finančných orgánov z dôvodu ich nezákonnosti. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, a preto mal konanie o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu obligatórne prerušiť. Právna úprava ustanovená v § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku ukladala správcovi dane povinnosť predmetné konanie prerušiť, ak mal vedomosť o konaní o predbežnej otázke. Sankciu nebolo možné uložiť vopred, t.j. pokiaľ ešte prebiehalo správne súdne konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane, ktorý bol základom pre posúdenie, či vôbec došlo k spomínanému správnemu deliktu. Rozhodnutie finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt teda bolo nezákonné, keďže nebol dostatočne zistený skutkový stav, a keďže toto rozhodnutie bolo v rozpore s administratívnym spisom a bolo tiež založené na nesprávnom právnom posúdení veci. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.07.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú konštatujúc, že rozhodnutie finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu, a že toto rozhodnutie bolo jasné, zrozumiteľné a obsahovalo všetky zákonné náležitosti podľa daňového poriadku. Finančné orgány v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom ich rozhodnutia, a tiež aj právne normy, podľa ktorých rozhodli. 7. Žalovaný už v napadnutom rozhodnutí objasnil, že podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemalo odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovoval inak. Opakujúca sa námietka žalobcu, že rozhodnutie finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt bolo vydané predčasne, keďže sa viedlo správne súdne konanie súvisiace s vyrubením rozdielu dane, teda nebola dôvodná. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí taktiež objasnil, že žiadne zákonné ustanovenie nestanovovalo správcovi dane povinnosť v prípade začatia správneho súdneho konania súvisiaceho s vyrubením rozdielu dane pristúpiť k uloženiu sankcie až po jeho právoplatnom skončení. Z dôvodu, že v predmetnej právnej veci došlo k naplneniu všetkých zákonných skutočností uvedených v § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku, správca dane bol nielen oprávnený, ale aj povinný žalobcovi pokutu uložiť.
8. K žalobcom tvrdenej povinnosti prerušiť predmetné konanie žalovaný uviedol, že išlo o subjektívny názor žalobcu, ktorý nemal oporu v zákone. Prebiehajúce správne súdne konanie nebolo dôvodom na prerušenie predmetného konania, pričom uvedené vyplývalo aj z § 155 ods. 13 daňového poriadku. 9. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 10. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 76S/94/2021 – 25 zo dňa 04.01.2022 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému. 11. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/50/2022 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-5S/50/2022. 12. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadiť pojednávanie. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.06.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). V. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, správca dane daňové konanie preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. 14. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 15. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f). 16. Podľa § 155 ods. 14 daňového poriadku, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 17. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo posúdiť, či finančné orgány pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a to v medziach žalobných námietok ako aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Pokiaľ ide
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt v medziach žalobných námietok, správny súd pripomína, že samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Správny súd v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobným námietkam taktiež pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia uvedeného rozhodnutia finančných orgánov za žalobcu konkretizovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34). 18. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky z administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 101416846/2020 zo dňa 09.09.2020 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 101885784/2020 zo dňa 02.12.2020 (ďalej spolu len „podkladové rozhodnutie“) bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, a to vo výške 4 563,81 eura. Uvedené podkladové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2020 a v nadväznosti na túto právnu skutočnosť boli potom finančné orgány v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku povinné žalobcovi uložiť sankciu za správny delikt, a to správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. V danom prípade išlo o zákonnú a obligatórnu povinnosť finančných orgánov. Tie boli povinné uložiť pokutu v prípade, ak boli naplnené všetky znaky správneho deliktu. Finančné orgány tak nemohli postupovať inak, ako vydať rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložili pokutu za správny delikt. 19. Samotné podkladové rozhodnutie bolo v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia právoplatné a vykonateľné, pričom jeho vykonateľnosť nebola odložená ani po podaní správnej žaloby smerujúcej proti podkladovému rozhodnutiu. Opak ostatne žalobca v tomto správnom súdnom konaní ani netvrdil. Nejestvoval tak dôvod, pre ktorý by mal správca dane a následne žalovaný daňové konanie o uložení pokuty žalobcovi podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku prerušiť. 20. K žalobnej námietke, že žalobca bol sankcionovaný za niečo, čo bolo v čase vydania rozhodnutia finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt predmetom správneho súdneho prieskumu, správny súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. Žalobca totiž vychádza z mylného predpokladu, že možnosť podania správnej žaloby proti podkladovému rozhodnutiu bráni správcovi dane začať administratívne konanie a rozhodnúť o správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil konaním opísaným v rozhodnutí finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt. Hoci právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje účastníkom administratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, podať správnu žalobu proti takémuto rozhodnutiu a správny súd poskytuje ochranu takýmto právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, je potrebné uvedomiť si, že ide o prieskum právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Uvedené tak ani neznamená, že prebiehajúce správne súdne konanie predstavuje konanie o predbežnej otázke, pre ktoré je nutné daňové konanie prerušiť. 21. Pojem „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“ je v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný jednoznačne. Právoplatným sa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom. Vo všeobecnosti je potrebné vnímať právoplatnosť rozhodnutia ako moment, kedy sa rozhodnutie stáva konečným, záväzným a relatívne nezmeniteľným (nemožno voči nemu podať riadny opravný prostriedok). Právoplatné rozhodnutie potom požíva prezumpciu správnosti správnych aktov, a teda sa vo vzťahu k nemu uplatňuje „vyvrátiteľná právna domnienka (presumptio iuris tantum) o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať ako na správny akt, ktorý je bez právnych vád“ (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/61/2016 zo dňa 23.08.2018). Pojem vykonateľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa s rozhodnutiami, ktoré podľa osobitného predpisu zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú, resp. ukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami.
22. Rozhodnutia správnych orgánov vydané v poslednom stupni (proti ktorým nie je prípustný riadny opravný prostriedok) sú vykonateľnými aj v prípadoch, kedy je proti nim podaná všeobecná správna žaloba, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Zákonodarca tak rozlišuje medzi situáciou, kedy ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni, na základe správnej žaloby, o ktorej rozhoduje súd, a úkonom procesnej obrany v rámci správneho konania pred správnym orgánom (podanie odvolania), kedy príslušný právny predpis zväčša pripúšťa odkladný účinok takéhoto úkonu. 23. Daňový poriadok pri podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodnutia neustanovuje. Vychádzajúc z § 184 SSP platí, že vo všeobecnosti podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (§ 185 SSP). 24. To, že prebiehajúce správne súdne konanie nemožno považovať za konanie o predbežnej otázke (a teda konanie, pre ktoré je nutné prerušiť daňové konanie o uložení pokuty), potvrdzuje aj to, že právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právny nástroj, ktorý žalobcovi poskytuje možnosť dosiahnuť zmenu výšky pokuty za predmetný delikt, príp. úplné zrušenie takéhoto rozhodnutia aj dodatočne (aj v prípade, ak by správny súd zrušil podkladové rozhodnutia), pričom túto zákonnú možnosť viaže na právoplatnú zmenu samotnej sumy rozdielu dane, od ktorej sa odvíja výška pokuty. Ustanovenie § 155 ods. 13 (resp. ods. 14 - v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozsudku) daňového poriadku totiž určuje, že ak bola „novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená“, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku; ako aj to, že novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Žalobca však neuviedol, či došlo k zrušeniu podkladového rozhodnutia a vydaniu nového rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, že ustanovenie § 155 ods. 13 (resp. ods. 14) daňového poriadku neuvádza ako právny základ pre zmenu rozhodnutia o pokute len vlastné zrušenie alebo zmenu rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ale dôvodom pre takúto zmenu má byť úprava (teda zmena) samotnej sumy rozdielu dane, ktorá je základom pre výpočet pokuty. Je tak zrejmé, že daňový poriadok predpokladá situácie, kedy by došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí, čo automaticky vylučuje nutnosť prerušenia daňového konania z dôvodu prebiehajúceho správneho súdneho konania. 25. Ak by v rámci správneho súdneho prieskumu došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí (či už správnym súdom alebo kasačným súdom) a následne by v novom vyrubovacom konaní právoplatným rozhodnutím došlo k úprave rozdielu dane (t. j. došlo by k materiálnej zmene v rozhodnutiach, a to v časti sumy rozdielu dane), žalobcovi by v takom prípade patrila zákonná ochrana spočívajúca v povinnosti orgánu verejnej správy pokutu ustáliť tak, aby zodpovedala tomuto novému rozdielu dane, príp. ju zrušiť en bloc. Neuplatnenie tohto postupu zo strany príslušného orgánu verejnej správy by zároveň mohlo byť vnímané ako jeho nečinnosť (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/9/2024 zo dňa 22.01.2025). 26. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny súd konštatuje, že podkladové rozhodnutie, t.j. rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101416846/2020 zo dňa 09.09.2020 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 101885784/2020 zo dňa 02.12.2020, napriek podaniu správnej žaloby smerujúcej proti nemu zostalo relevantným zákonným podkladom pre uloženie sankcie žalobcovi (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Stk/7/2021 zo dňa 28.02.2023, ods. 22 a sp. zn. 10Asan/19/2020 zo dňa 24.02.2022, ods. 19). 27. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žalobných námietok. Správny súd teda dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu zo strany finančných orgánov bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzali finančné orgány za základ svojho rozhodnutia vo veci uloženia pokuty za správny delikt, mal oporu v administratívnom spise, a že rozhodnutie finančných orgánov vo veci uloženia pokuty za správny delikt vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci. 28. Správny súd preskúmal predmetnú právnu vec aj z hľadiska právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP, avšak nezistil žiadnu z tam uvedených okolností, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 196 SSP, a ktorá by následne mohla viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
29. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 31. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave § 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. a) SSP. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.