Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/141/2020 5015201144 24. 03. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:5015201144.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Natálie Stahovcovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D. XXX, XXX XX C. – D., 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D. XXX, XXX XX C. – D., obaja právne zastúpení: Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom Volgogradská 10964/19, 038 61 Martin, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 07 Bratislava, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, 2/ E. A., bytom F. XX, XXX XX G., 3/ H. B., bytom G. XXX, XXX XX G., 4/ I. A., bytom J. XXXX/XX, XXX XX C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO 5839/2015-737/ Va zo dňa 16.10.2015, takto rozhodol: I.
Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania voči žalobcom nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r i z n áva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Právny predchodca ďalších účastníkov 2 až 4 I. A. ako predávajúci a žalobcovia ako kupujúci uzavreli dňa 05.06.2013 kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemkom parcely registra E, zapísaným na LV č. XXX, v katastrálnom území C., LV č. XXX a č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území G. a LV č. XXX v katastrálnom území D. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/47. Kúpna cena bola pôvodne dohodnutá na sumu 15 000 eur, neskôr bola v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.06.2013 Dodatku č. 2 bez uvedenia dátumu znížená na sumu 11 000 eur. V čl. IV. ods. 2 a 4 kúpnej zmluvy sa uvádza, že predmet kúpy je členským podielom predávajúceho ako člena pozemkového spoločenstva Diviaky a predmet kúpy je v správe tohto spoločenstva. Predávajúci sa zaviazal rozposlať písomné výzvy na uplatnenie predkupného práva k predmetu kúpy ostatným spoluvlastníkom do 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia platnosti zmluvy. V písomnej výzve mal určiť lehotu na doručenie písomného oznámenia o využití predkupného práva predávajúcemu k predmetu kúpy za podmienok totožných s podmienkami tejto zmluvy (t.j. kúpna cena 15 000 eur splatná pri podpise kúpnej zmluvy, lehota na doručenie písomného oznámenia o využití predkupného práva dňa 01.07.2013 do 12.00 hod. a lehota na uzavretie kúpnej zmluvy bola určená na 07.07.2013 do 10.00 hod.). Kúpna zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami okrem čl. II
(predmet kúpy), ktorý nadobudol účinnosť splnením odkladacej podmienky, ktorou bol okamih (deň a hodina) márneho uplynutia lehoty určenej predávajúcim ostatným spoluvlastníkom na uzavretie kúpnej zmluvy o využití predkupného práva. 2. Okresný úrad Turčianske Teplice, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 363/13 zo dňa 17.01.2014 povolil vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2013 v prospech žalobcov. 3. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Turčianske Teplice, katastrálneho odboru č. V XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX podal prokurátor Okresnej prokuratúry Martin protest č. Pd 41/15/5506-5 zo dňa 30.04.2015. Namietal, že majetkovú podstatu pozemkového spoločenstva - Lesné spol., pozemkové spoločenstvo Diviaky evidované v registri pozemkových spoločenstiev pod č. XX - tvorili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, K. XXX J. K. XXXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území G., LV č. XXX, K. XXX J. K. XXX v katastrálnom území C., LV č. XXX J. K. XXXX v katastrálnom území D.. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 154/2010 zo dňa 05.10.2010 a výklad pojmu spoločná nehnuteľnosť, ktorá sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom k celku. Pri porovnaní majetkového substrátu pozemkového spoločenstva a kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2013 je zrejmé, že sa kúpnou zmluvou neprevádzalo vlastnícke právo k podielom vlastníka na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území D., LV č. XXX, K. XXX v katastrálnom území C. a LV č. XXXX v katastrálnom území D.. Nedošlo teda k prevodu vlastníckeho práva vlastníka k podielu na spoločnej nehnuteľnosti na všetkých pozemkoch do nej patriacich, v dôsledku čoho je kúpna zmluva v rozpore s § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 97/2013 Z. z.“), a teda neplatná podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ“ alebo aj len „Občiansky zákonník“). 4. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. UPo 5/2015-Ľu zo dňa 06.07.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie Okresného úradu Turčianske Teplice, katastrálneho odboru č. E. XXX/XX zo dňa 17.01.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru bolo protestom napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore s § 31 ods. 1, ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 162/1995 Z. z.“) a § 8 ods. 1, § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. I. A. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vlastnil spoluvlastnícky podiel na prevádzaných nehnuteľnostiach a aj na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území D., LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území C., ktoré tvorili s prevádzanými pozemkami spoločnú nehnuteľnosť; nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území D. nemohli byť predmetom kúpnej zmluvy, pretože ich I. A. nevlastnil. 5. Žalovaný rozhodnutím č. LPO 5839/2015-737/Va zo dňa 16.10.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcov a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že katastrálny odbor okresného úradu mal postupovať podľa § 31 ods. 1, ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., čo však neurobil a neskúmal splnenie podmienok vyplývajúcich z § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX boli pozemky zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území C., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území G., LV č. XXX v katastrálnom území D., no už nie pozemky zapísané na LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území C. a na LV č. XXXX v katastrálnom území D., ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť s prevádzanými nehnuteľnosťami. Údaj v katastri nehnuteľností je hodnoverný a záväzný v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z., pokiaľ sa nepreukáže opak. Prvostupňový správny orgán správne zistil, že predmetom prevodu bol podiel len na niektorých pozemkoch spoločnej nehnuteľnosti, nie na spoločnej nehnuteľnosti ako celku. Takýto právny úkon je v rozpore s § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. a podľa § 39 OZ je neplatný. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné protestu prokurátora vyhovieť. 6. Vzhľadom na to, že žalobca 1/ podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu oneskorene, žalovaný ho posudzoval podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) ako podnet na obnovu konania alebo na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Uviedol, že oba podnety môžu smerovať len proti právoplatným rozhodnutiam a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Žilina túto podmienku nespĺňa. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. Namietali, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa ich názoru nedáva odpoveď na to, na základe akých skutočností a dôkazov žalovaný dospel k záveru o existencii spoločnej nehnuteľnosti, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplne zisteného skutkového stavu veci. Mali za to, že pozemky zapísané na LV č. XXX, K. XXX J. K. XXXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území G., LV č. XXX, K. XXX J. K. XXX v katastrálnom území C. nie sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, pretože nespĺňajú základný znak spoločnej nehnuteľnosti, ktorým je ten istý okruh podielových spoluvlastníkov na všetkých nehnuteľnostiach tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť a veľkosť podielu. Ak má byť spoločná nehnuteľnosť posudzovaná ako jedna vec, nemožno pripustiť, aby v každej jej časti nemal spoluvlastnícky podiel každý jej spoluvlastník. Z uvedeného dôvodu nemožno na vec aplikovať § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. a kúpnu zmluvu zo dňa 05.06.2013 považovali za platnú. 9. Bolo potrebné skúmať, či vôbec platne vznikla spoločná nehnuteľnosť zahŕňajúca pozemky zapísané na vyššie uvedených listoch vlastníctva. V čase, keď malo dôjsť k vytvoreniu spoločnej nehnuteľnosti, nemalo pozemkové spoločenstvo - Lesné spol., pozem. spol D. (v tom čase zapísané v Registri pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu v Martine vo vložke č. 20-96/01304) právnu subjektivitu. Poukázali na § 10 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.4.2013 (ďalej aj len „zákon č. 181/1995 Z. z.“) s tým, že zoznam spoluvlastníkov nebol nikdy spísaný, a preto pozemkové spoločenstvo nikdy nevzniklo. Z uvedeného dôvodu sa režim nehnuteľností spravuje § 140 OZ a nie zákonom č. 97/2013 Z. z., resp. zákonom č. 181/1995 Z. z. V prípade, že k založeniu a vzniku spoločenstva spôsobom uvedeným v § 10 zákona č. 181/1995 Z. z. nedošlo, nemohlo dôjsť ani k vzniku spoločnej nehnuteľnosti, pretože tento pojem je spájaný výlučne s pozemkovým spoločenstvom. Záver žalovaného, že táto skutočnosť nie je významná pre konanie, je nesprávny. 10. Žalovaný nevykonal dokazovanie oboznámením spisov vedených na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/137/2014 a sp. zn. 7C/288/2014, čo by mohlo prispieť k zisteniu skutkového stavu. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.03.2016 navrhol žalobu zamietnuť. Vo veci sa bude ďalej konať, pretože napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to je napadnuté rozhodnutie žalovaného rozhodnutím predbežnej povahy a ako také nepodlieha preskúmaniu súdom. 12. Okrem toho, žalobcovia podali žalobu predčasne, t. j. pred nadobudnutím právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pretože sa ho nepodarilo doručiť ďalšiemu účastníkovi konania I. A.. 13. Ďalší účastníci konania sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. IV. Replika žalobcov 14. Žalobcovia v replike poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/140/2015, z ktorého vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby môže byť aj rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku katastra, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa o vyhovení protestu prokurátora a zrušení právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra. Nejde teda o rozhodnutie predbežnej povahy, ako tvrdil žalovaný. Ďalej z rozhodnutia vyplýva, že orgány štátnej správy na úseku katastra nemajú kompetenciu zrušiť právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu. Ak tak rozhodnú, konajú v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. 15. Ďalej žalobcovia navrhli prerušiť konanie do skončenia prebiehajúceho konania na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7C/288/2014 o určenie absolútnej neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva Lesné spol., pozem. spol. D. zo dňa 14.04.2007 o 14:00 hod., ktorým spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, XXX, XXX v katastrálnom území C., LV č. XXX, XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území G. a LV č. XXX v katastrálnom území D. schválili zoznam spoločníkov a ich podielov na týchto nehnuteľnostiach. V konaní sa rieši otázka platnosti vzniku spoločnej nehnuteľnosti a veľkosti spoluvlastníckych podielov. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/ 16. Krajská prokuratúra Bratislava ako ďalší účastník 1/ podaním zo dňa 02.03.2017 oznámil správnemu súdu, že vstupuje do konania podľa § 46 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). 17. Krajská prokuratúra Žilina podaním zo dňa 22.06.2017 zotrvala na vstupe do konania vykonaného ďalším účastníkom 1/ a podaním zo dňa 06.07.2017 sa vyjadrila k žalobe uvádzajúc, že spoločná nehnuteľnosť sa v katastri nehnuteľností eviduje kódom spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 1 písm. h) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška č. 461/2009 Z. z.“). Spoločná nehnuteľnosť je v katastri evidovaná buď ako súbor nehnuteľností na jednom LV, alebo ako súbor nehnuteľností evidovaných na viacerých LV. Okresný úrad, katastrálny odbor plní na účely zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti len funkciu evidenčného orgánu a vychádza z údajov uvedených v potvrdení o registrácii pozemkového spoločenstva a z údajov uvedených v zmluve o pozemkovom spoločenstve. 18. Spoločná nehnuteľnosť bola v katastri zapísaná v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. na základe notárskych zápisníc sp. zn. N 70/93, NZ 67/93 a sp. zn. N 74/2007, NZ 1928/2007 (LV č. 193 a č. 194 v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX, XXX J. XXX v katastrálnom území C. a LV č. XXX v katastrálnom území G.) a úradného záznamu R 106/2014, ÚZ 21/2017 zo dňa 12.06.2017 (LV č. XXXX v katastrálnom území D. a LV č. XXXX v katastrálnom území D.). Zdôraznil, že pozemky evidované na týchto LV boli už v pozemnoknižných vložkách č. XXX v katastrálnom území D., č. XX, XXX J. XXX v katastrálnom území, D., č. XXX, XXX, XXX a XXX v katastrálnom území C. zapísané v prospech Lesného spoločenstva v D. založeného v r. 1932, resp. Urbárskej obce Diviaky. Všetky tieto pozemky mali byť predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2013, keďže sa tak nestalo, kúpna zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Pozemky zapísané na LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území C. (ostatné plochy) tvoria súčasne spoločnú nehnuteľnosť Urbárskej obce G., pozemkové spoločenstvo, pretože ide o spoločnú lesnú cestu. Aj keď je v súčasnosti spoločný právny režim narušený a nie všetky pozemky majú rovnakých vlastníkov, možno konštatovať, že sa na ne vzťahuje režim spoločnej nehnuteľnosti, t. j. princípy nedeliteľnosti, nezrušiteľnosti spoluvlastníctva a zákazu drobenia. 19. Okresný úrad, katastrálny odbor je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. povinný pri rozhodovaní skúmať, či sa prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti týka všetkých pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, pretože inak je prevod zakázaný podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. 20. Na uvedený záver nemá vplyv konanie vedené Okresným súdom Martin pod sp. zn. 7C/288/2014, pretože bez ohľadu na jeho výsledok zostáva právny režim spoločnej nehnuteľnosti zachovaný, keďže k jej vzniku došlo už v minulosti, o čom svedčia aj zápisy v pozemnoknižných vložkách. Navyše, podľa § 31 ods. 11 zákona č. 97/2013 Z. z. spoločná nehnuteľnosť nezaniká zánikom pozemkového spoločenstva (okrem prípadu podľa § 6 písm. a/ zákona) a ani v prípade, že pozemkové spoločenstvo neobnovilo svoju činnosť.
21. Ďalší účastník 1/ nesúhlasil s námietkami žalobcov o neprípustnosti podania protestu proti rozhodnutiu o povolení vkladu a poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci sp. zn. 8Sžo/143/2010 (Rs 95/2012), ktorá prešla aj kontrolou ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 283/2011 zo dňa 16.06.2011. VI. Ďalší účastníci 2/ až 4/ 22. Správny súd uznesením č. k. 2S/13/2018-105 zo dňa 23.04.2018 pribral do konania účastníkov administratívneho konania: E. A., H. B. a I. A., ktorí sú právnymi nástupcami pôvodného predávajúceho I. A. a vstúpili do jeho práv a povinností. 23. Ďalší účastníci 2/ až 4/ sa písomne k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka 1/ nevyjadrili. Na pojednávaní dňa 24.03.2026 ďalší účastník 4/ uviedol, že súhlasí s tvrdeniami uvádzanými žalobcami. 24. Žalobca ani žalovaný sa k vyjadreniu ďalších účastníkov nevyjadrili. VII. Konanie na Krajskom súde v Bratislave 25. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/13/2018-119 zo dňa 27.06.2018 žalobu žalobcov o preskúmanie zákonnosti napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania podľa § 168 a 169 SSP nepriznal. 26. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov na základe podaného protestu prokurátora správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách zákonov č. 162/1995 Z. z. a správneho poriadku a v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. 27. Poukázal tiež na to, že pre ustálenie existencie spoločnej nehnuteľnosti sú určujúce kritériá vyplývajúce zo zákona č. 97/2013 Z. z., a to: a/ nehnuteľnosť musí byť majetkovým substrátom pozemkového spoločenstva, b/ ide o jednu nehnuteľnú vec zloženú z viacerých samostatných pozemkov, c/ nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti okrem oddelenia novovytvoreného pozemku. Podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti je charakteristické tým, že ho nemožno zrušiť a vyporiadať podľa Občianskeho zákonníka. V tomto kontexte je zákon č. 97/2013 Z. z. lex specialis a Občiansky zákonník lex generalis, preto sa primárne postupuje podľa osobitného zákona č. 97/2013 Z. z. Podiely spoluvlastníkov vyjadrujú ich pomer účasti na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve; podiely spoluvlastníkov nemusia byť nevyhnutne rovnaké, tak ako to predpokladá § 9 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 97/2013 Z. z. Spoločná nehnuteľnosť sa nemusí ani viazať na existujúce a nezaniknuté spoločenstvo (§ 1 ods. 2, § 31 ods. 11), pôjde však skôr o výnimočnú situáciu; v prevažnej väčšine prípadov sa spoločná nehnuteľnosť viaže na existujúce spoločenstvo. Spoločná nehnuteľnosť je z hľadiska riadnej identifikácie aj pre nečlenov spoločenstva zapísaná v katastri nehnuteľností podľa § 9 ods. 1 písm. h/ vyhlášky č. 461/2009 Z. z. a prílohy č. 6 k nej. V katastri nehnuteľností je zápis vyjadrený slovami „pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou“, no bez identifikácie konkrétneho pozemkového spoločenstva, keďže to vyhláška ani zákon č. 162/1995 Z. z. a č. 97/2013 Z. z. nevyžadujú. V predmetnej právnej veci to bolo splnené. 28. Podľa krajského súdu nebolo možné pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti postupovať podľa § 140 Občianskeho zákonníka, pretože to zákon č. 97/2013 Z. z. v § 9 ods. 7 priamo vylučuje. Nejde o všeobecné podielové spoluvlastníctvo upravené v Občianskom zákonníku (lex generalis), preto pri osobitnej právnej úprave spoločnej nehnuteľnosti je potrebné postupovať podľa osobitného zákona (lex specialis), ktorým je zákon č. 97/2013 Z. z., čo sa v tomto prípade nestalo. 29. Podľa názoru krajského súdu nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, pretože na Okresnom súde Martin sa pod sp. zn. 7C/288/2014 (konanie o určenie neplatnosti
mimoriadneho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva Lesné spol., pozem. spol. D. zo dňa 14.04.2007) nevedie také konanie, ktoré by mohlo mať vplyv na rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Ustanovenia § 1 ods. 2 a § 31 ods. 11 zákona č. 97/2013 Z. z. predpokladajú aj situáciu, keď spoločenstvo zaniklo a spoločná nehnuteľnosť naďalej existuje; v takom prípade upravuje spôsob nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou v § 10 a nasl. VIII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie 30. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobcovia z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) rozsudok krajského súdu zrušil, vyhovel žalobe a zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedli, že krajský súd v bodoch 15. a 16. rozsudku citoval stanovisko ďalšieho účastníka 1/ k predmetu konania, avšak toto vyjadrenie ani jeho prílohy neboli žalobcom zo strany krajského súdu doručené. O tom, že uvedený účastník vo veci zaujal stanovisko, a to s obsahom citovaným v rozsudku, sa žalobcovia dozvedeli až zo samotného rozsudku, pričom ďalší účastník 1/ sa vyjadril k podstatnej otázke, ktorou je existencia a rozsah spoločnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na § 106 ods. 1 SSP a § 5 ods. 9 SSP a uviedli, že v zmysle princípu kontradiktórnosti má mať strana právo vyjadriť sa k tvrdeniam, námietkam a argumentom druhej strany. Uvedený princíp sa prejavuje aj v zásade „rovnosti zbraní“, pričom v konaní pred krajským súdom mal ďalší účastník 1/ možnosť vyjadriť sa k žalobe a argumentom žalobcov v nej uvedených, avšak žalobcovia túto možnosť nedostali. Ďalší účastník 1/ pritom vo svojom vyjadrení poukázal na viaceré relevantné skutočnosti a listiny, ktoré podľa neho dokazujú, že kúpna zmluva zo dňa 05.06.2013 neobsahuje vo svojom predmete všetky podiely na všetkých pozemkoch, ktoré v čase jej uzavretia tvorili spoločnú nehnuteľnosť. Ďalší účastník 1/ tvrdil, že zápisy ohľadom spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu všetkých LV boli už v pozemkovej knihe. O tom je však potrebné doložiť dôkaz, ktorý sa, ak aj bol doložený do spisu, do rúk žalobcov nedostal. Aj keby boli zápisy na všetkých pozemkoch v súčasnosti evidovaných na LV vymenovaných ďalším účastníkom 1/, je podľa žalobcov otázne, či ku dňu podpisu kúpnej zmluvy boli splnené všetky podmienky trvania spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z. z., a to vo vzťahu ku všetkým pozemkom. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na to, že z bodov 42. a 45. odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd sa pri rozhodovaní priklonil a zobral do úvahy argumentáciu ďalšieho účastníka 1/. Ak by mali žalobcovia k dispozícií jeho vyjadrenie pred vyhlásením rozsudku, mohli zvrátiť výsledok konania tým, že by k predostretým argumentom predložili protiargumenty. Uvedeným postupom krajského súdu, keď rozsudok obsahuje množstvo prekvapivých a pre žalobcov nových skutočností a odkazov na listiny, ktoré im neboli doručené, bola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom a uplatniť svoje argumenty. Žalobcom nebolo zrejmé, ako majú reagovať na obsah notárskej zápisnice č. 67/93 a úradného záznamu R 106/2014 a ÚZ 214/2017, keď im neboli doručené. 31. Žalobcovia v podanej kasačnej sťažnosti trvali na tom, že právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva nie je možné zrušiť správnym orgánom, ale iba rozsudkom súdu. V tejto súvislosti poukázali na § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., z ktorého nevyplýva podľa nich právo správneho orgánu konajúceho na úseku katastra zrušiť právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo vydané v katastrálnom konaní iným správnym orgánom. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 84/99, v zmysle ktorého rozhodovať o zániku vlastníckeho práva zapísaného do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona prináleží len súdu. K bodu 43. odôvodnenia rozsudku krajského súdu žalobcovia uviedli, že pozemky zapísané na LV č. XXX podľa nich tým, že nemajú rovnaký okruh vlastníkov ako ostatné pozemky, nespĺňajú definičný znak spoločnej nehnuteľnosti. Z argumentácie žalobcov a vymedzenia pojmu spoločná nehnuteľnosť možno podľa žalobcov vyvodiť, prečo nevidia problém v tom, že na LV č. XXX nie je ten istý okruh spoluvlastníkov. Tieto pozemky, ani ďalšie netvoria spoločnú nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu uzavreli v dobrej viere, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva splnili všetky zákonné podmienky. 32. K tomu, že súd v rozsudku vytkol, že predávajúci neponúkli pozemky ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva, žalobcovia uviedli, že podľa nich sa na prevod nevzťahoval zákon č. 97/2013 Z. z., lebo pozemky v rozsahu, ako ich vymedzil krajský súd, nespĺňajú znak spoločnej nehnuteľnosti. Ak by sa aj tento zákon na prevod vzťahoval, podiely ponúknuté boli, a aj keby neboli, nespôsobovalo by to absolútnu, ale iba relatívnu neplatnosť, tej sa však nikto nedomáha.
Krajský súd sa podľa žalobcov nedostatočne zaoberal otázkou vzniku spoločnej nehnuteľnosti a odkázal okrem iného aj na notársku zápisnicu L. H. D. č. XX/XXXX. Krajský súd však neskúmal, že zhromaždenie, z konania ktorého bola táto zápisnica spísaná, bolo vykonané v rozpore so zákonom. Tento rozpor spočíva v rozhodovaní o vytvorení spoločnej nehnuteľnosti zahrňujúcej aj pozemky vlastníkov, ktorí sa zhromaždenia nielenže nezúčastnili, ale na toto ich ani nikto nevolal. 33. Podľa názoru žalobcov krajský súd predčasne a nesprávne uzavrel otázku existencie spoločnej nehnuteľnosti a jej rozsahu. Vychádzal pritom zo zápisov katastra, avšak nezobral do úvahy, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy predávajúci nevlastnil podiely na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX. Preto ich ani nemohol predať žalobcom, a preto táto skutočnosť nemôže ani spôsobiť neplatnosť kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť uviedli žalobcovia aj na pojednávaní. Predávajúci a ani kupujúci nenamietajú neplatnosť kúpnej zmluvy. Rovnako napriek tomu, že o zamýšľanom predaji vedeli ostatní spoluvlastníci a podiely im boli ponúknuté (cez výbor podľa žalobcov ponúknuté nemuseli byť, pretože pozemkové spoločenstvo nebolo založené platne a aj keby bolo, nemalo právnu subjektivitu a teda ani orgány) a títo si právo na kúpu podielov neuplatnili. V tomto prípade ďalší účastník 1/ ako aj krajský súd opreli svoje závery o nezákonnosť rozhodnutia katastra o údajnú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Podľa žalobcov je neprípustné, aby prokuratúra zasahovala do dobromyseľne uzavretých zmluvných vzťahov bez toho, aby podrobne a úplne zistila všetky relevantné skutočnosti, t. j. ako, kedy, rozhodnutím koho a v akom rozsahu vznikla spoločná nehnuteľnosť a či tento stav trval aj ku dňu podania protestu. Riešenie otázky neplatnosti zmluvy nemá byť predmetom rozhodovania správneho súdu ale všeobecných súdov v konaní o určenie vlastníckeho práva. Podľa žalobcov mal krajský súd v danom prípade aplikovať § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., v zmysle ktorého má prokurátor oprávnenie podať protest proti rozhodnutiu o povolení vkladu, avšak kataster nemôže sám svoje rozhodnutie zrušiť. 34. Nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu spočívalo podľa žalobcov v nesprávnom posúdení kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu, v nesprávnej aplikácii ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. na daný prípad, keďže existencia a rozsah spoločnej nehnuteľnosti ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy sú podľa žalobcov sporné a nebolo jednoznačne preukázané a zdokladované, že tento rozsah je práve taký, ako tvrdil krajský súd. Žalobcovia predložili v rámci konania do spisu aj žalobu, ktorou napádajú predmetnú notársku zápisnicu č. N 74/2007 a domáhajú sa určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení, ktorého priebeh táto zápisnica zachytáva. Konanie je vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7C/288/2014. Krajskému súdu teda boli známe argumenty spochybňujúce platnosť vzniku spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu podľa notárskej zápisnice č. 74/2007, napriek tomu sa k týmto argumentom nevyjadril. 35. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcov uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a navrhol, aby ho kasačný súd potvrdil. K tvrdeniu žalobcov, že údaje o zápise kódu spoločnej nehnuteľnosti na LV majú len evidenčný a informatívny charakter, žalovaný uviedol, že informácia na LV o tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú na ňom evidované, sú spoločnou nehnuteľnosťou, je hodnoverným a záväzným údajom katastra. Uvedené znamená, že každý môže veriť, že údaj katastra zodpovedá právu a skutočnosti, pričom opak je potrebné preukázať verejnou alebo inou listinou. Správny orgán katastra rozhodujúci o návrhu na vklad preto musí vychádzať z údajov katastra, ktorých pravdivosť nebola vyvrátená. 36. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcov navrhol, aby ju kasačný súd ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že v predmetnej veci podala vyjadrenie len Krajská prokuratúra Žilina pod sp. zn. Kc 29/17/5500-6 zo dňa 06.07.2017. Uvedené vyjadrenie je citované v bodoch 14. až 19. rozsudku krajského súdu, pričom sa tam nesprávne uvádza, že ide o vyjadrenie Krajskej prokuratúry Bratislava. Ďalší účastník 1/ nemá vedomosť o tom, či a akým spôsobom bolo toto vyjadrenie žalobcom oznámené. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k SSP a dodal, že v prípade, ak uvedené vyjadrenie nebolo žalobcom zaslané, táto skutočnosť sama o sebe dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP nezakladá, pretože žalobcom nebolo znemožnené uskutočnenie ich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, nakoľko vyjadrenie Krajskej prokuratúry Žilina len nadväzovalo na dôvody protestu a rozhodnutia žalovaného. Žalobcom boli známe dôvody nezákonnosti protestom napadnutého rozhodnutia o povolení vkladu. Krajská prokuratúra Žilina vo vyjadrení len reagovala na tvrdenie v žalobe o neexistencii spoločnej nehnuteľnosti, pričom poukázala na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu (citované v bode 16. rozsudku) a nepredkladala žiaden nový dôkaz. Rozsudok krajského súdu nie je založený len na
argumentácii Krajskej prokuratúry Žilina a ani na žiadnych nových skutočnostiach, ktoré by mohli byť pre žalobcov prekvapivé. Vychádza z podkladov a skutočností, ktoré žalobcom boli známe a sú objektivizované v administratívnom spise žalovaného a z týchto vychádza aj záver rozsudku o tom, že v danej veci išlo o spoločnú nehnuteľnosť. 37. Ďalší účastník 4/ sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s názorom žalobcov a ich sťažnostným návrhom uvádzajúc, že v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností neexistovali skutočnosti vylučujúce povolenie vkladu, konalo sa v dobrej viere a nebol porušený verejný záujem, spoluvlastnícke podiely boli ostatným spoluvlastníkom ponúknuté, pričom nikto o ne neprejavil záujem, taktiež nikto nenamietal neplatnosť kúpnej zmluvy. Správne orgány podľa neho nesprávne aplikovali zákon o pozemkových spoločenstvách na zistený skutkový stav, keď sa na tento prípad uvedený zákon nevzťahuje, nakoľko predmetom prevodu neboli spoločné nehnuteľnosti. 38. Ďalší účastníci 2/ a 3/ sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov nevyjadrili. X. Konanie na kasačnom súde 39. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 5Sžrk/4/2019 zo dňa 05.05.2020 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 40. Poukázal na to, že žalobcovia ako sťažovatelia ako dôvod kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu okrem iného uviedli, že im krajský súd pred rozhodnutím vo veci nedoručil vyjadrenie ďalšieho účastníka - krajskej prokuratúry k žalobe, čím im bola odňatá možnosť s týmto vyjadrením sa oboznámiť a zaujať k nemu stanovisko. 41. V tejto súvislosti kasačný súd uviedol, že právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov je aj v správnom súdnom konaní potrebné považovať za súčasť práva na spravodlivý proces a za naplnenie princípu rovnosti zbraní; na druhej strane správnemu súdu potom doručenie vyjadrení slúži ako ucelený podklad pre jeho rozhodnutie vo veci. Komunikácia správneho súdu s účastníkmi konania po podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy je upravená v § 105 a § 106 SSP. V zmysle § 105 ods. 1 SSP, ak správny súd nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní. Na uvedený účel predseda senátu podľa § 105 ods. 2 písm. a/ SSP doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej. Podľa § 106 ods. 1 SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe, pričom žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. K vyjadreniu žalobcu sa v zmysle § 106 ods. 2 SSP môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí. 42. Z uvedeného vyplýva, že ak sa žalovaný alebo ďalší účastník podľa § 32 ods. 3 SSP, v tomto prípade krajská prokuratúra (§ 32 ods. 3 písm. c/ SSP v spojení s § 48 SSP), vyjadrí k žalobe, prikročí správny súd k bezodkladnému doručeniu vyjadrenia žalovaného alebo ďalšieho účastníka žalobcovi s tým, aby sa žalobcovi umožnilo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného alebo ďalšieho účastníka. Reagovať na vyjadrenie žalovaného alebo ďalšieho účastníka replikou je procesným právom, nie povinnosťou žalobcu. Vo výzve na tzv. repliku zároveň správny súd žalobcovi na zaslanie repliky určí lehotu. Podstatné v tomto prípade je umožniť žalobcovi reagovať na všetky relevantné skutkové a právne tvrdenia žalovaného alebo ďalšieho účastníka, aby bol dodržaný princíp rovnosti zbraní. To, či žalobca toto svoje procesné oprávnenie využije, je vecou jeho rozhodnutia. 43. Preskúmaním obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že krajský súd pred rozhodnutím vo veci nedoručil žalobcom vyjadrenie ďalšieho účastníka, v tom čase Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 06.07.2017 k podanej žalobe, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Žiline dňa 07.07.2017. Ani zo zápisnice o pojednávaní krajského súdu zo dňa 13.06.2018 nevyplýva, že by krajský súd toto vyjadrenie žalobcom doručil na pojednávaní resp. že by ich s jeho obsahom inak oboznámil a dal im možnosť k
tomuto sa vyjadriť. Z obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že toto vyjadrenie krajský súd začlenil do jeho odôvodnenia (bod 15. až 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku), hoci v rozsudku krajského súdu je nesprávne uvedené, že ide o vyjadrenie Krajskej prokuratúry Bratislava. 44. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 209/2014 zo dňa 28.08.2014). 45. Kasačný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“) zo dňa 13.01.2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, z ktorého vyplýva, že aj keď vyjadrenie odporcu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa sťažovateľka už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a podľa vlády nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a sťažovateľke mala byť daná možnosť oboznámiť sa s ním. 46. Ďalej kasačný súd poukázal na ďalšie rozhodnutia ESĽP, napr. vo veci Ringier Axel Springer proti Slovenskej republike zo dňa 04.10.2011 a F. a ďalší proti Slovenskej republike zo dňa 27.04.2010, podľa ktorých požiadavka, že účastníci v súdnom konaní musia mať možnosť dozvedieť sa a reagovať na všetky predložené dôkazy a vyjadrenia, sa v ich prípade uplatňuje na odvolacie konanie, ako aj na konanie na prvom stupni bez ohľadu na skutočnosť, že odvolanie nemusí obsahovať nové tvrdenia. 47. Vzhľadom na uvedené podľa názoru kasačného súdu postupom krajského súdu v prejednávanej veci bol nepochybne porušený jeden z princípov spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania, keďže žalobcom nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia ďalšieho účastníka k žalobe a zaujať k nemu stanovisko, čím bol daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. S ohľadom na uvedené závery sa kasačný súd vecnou stránkou predmetu konania nezaoberal, keď vecné posúdenie by bolo v tomto štádiu konania predčasné. Na základe uvedených dôvodov kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude dodržať postup podľa § 106 SSP, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ústavným právom účastníka konania na spravodlivé súdne konanie. XI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 48. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov ao zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/141/2020 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-2S/141/2020. 49. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 24.03.2026. 50. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
51. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 52. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 53. Skôr ako správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, bolo potrebné v súlade s právnym názorom kasačného súdu umožniť žalobcom oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia ďalšieho účastníka 1/ k žalobe (v tom čase Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 06.07.2017, č. l. 82-85 spisu) a zaujať k nemu stanovisko, a to v súlade s princípom spravodlivého procesu a kontradiktórnosti konania. 54. Krajský súd podaním zo dňa 01.06.2020 zaslal vyjadrenie Krajskej prokuratúry Žilina (č. l. 82-85) ako aj vyjadrenie Krajskej prokuratúry Bratislava (č. l. 104) na vedomie právnemu zástupcovi žalobcov a ďalším účastníkom 2/ až 4/. Predmetné vyjadrenia boli doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 17.06.2020. 55. Žalobca 1/ v podaní zo dňa 18.10.2021 navrhol, aby krajský súd neodkladne vyhovel žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 17C/3/2021-54 zo dňa 12.08.2021 bolo potvrdené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na ktoré podala protest Okresná prokuratúra Martin pod sp. zn. Pd41/15/5506-6 dňa 30.04.2015. Pretože tento protest podľa názoru žalobcu 1/ nemá oporu v zákone a predmetné nehnuteľnosti nikdy neboli a nie sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z., nikdy nemohlo dôjsť k porušeniu tohto zákona. 56. Dňa 18.11.2021 bolo krajskému súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcov, v ktorom uviedol, že ku dnešnému dňu existuje právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že žalobcovia sú vlastníkmi podielov kupovaných kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol zrušený. Ich vlastníctvo je teda dané rozhodnutím súdu a nie je dôvod na to, aby orgány štátnej správy na úseku katastra toto vlastníctvo spochybňovali a rozhodli v tejto veci inak. Toto vyjadrenie žalobcov bolo doručené ostatným účastníkom konania a bolo im umožnené vyjadriť sa k nemu v lehote 15 dní od doručenia výzvy. 57. Žalobca 1/ sa k veci vyjadril podaním zo dňa 28.01.2022 a žalobkyňa 2/ podaním zo dňa 24.03.2022. V podaní zo dňa 18.03.2026 žalobcovia opätovne navrhli, aby správny súd žalobe vyhovel a vec vrátil žalovanému za účelom objasnenia otázky existencie a rozsahu spoločnej nehnuteľnosti. Zdôraznili, že správne orgány mali pred vyhovením protestu vykonať podrobné šetrenie a preskúmať, na základe akých listín, kedy a akým úkonom došlo k zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti a či tieto listiny preukazujú splnenie všetkých zákonných podmienok na to, aby spoločná nehnuteľnosť vôbec vznikla a vznikla aj v tvrdenom rozsahu. 58. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 59. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 60. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 61. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 62. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, tento zákon upravuje aj nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorých spoločenstvo zaniklo. 63. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. 64. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) (ods. 1). Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti (ods. 2). 65. Podľa § 9 ods. 4 až ods. 6 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti (ods. 4). Ak je spoločná nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva a pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve nemožno určiť podľa odseku 4, možno ho určiť dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia (ods. 5). Ak nemožno preukázať veľkosť podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. a), považujú sa ich podiely za rovnaké (ods. 6). 66. Podľa § 9 ods. 7 až ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe (ods. 7). Prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný (ods. 8). Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je zakázaný (ods. 9). 67. Podľa § 31 ods. 11 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, na nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorí boli členmi zaniknutého spoločenstva, sa primerane vzťahujú § 8 a 11. 68. V rozhodovanej veci je predmetom správneho súdneho prieskumu zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora a o zrušení rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého bol vklad povolený. Primárne je v tomto kontexte potrebné zodpovedať otázku charakteru prevádzaných nehnuteľností, teda či ide o spoločnú nehnuteľnosť, čo má význam pre následné určenie právneho režimu jej prevodu a právne posúdenie veci. 69. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ku dňu svojho rozhodovania. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu (pozri M., M., L., G. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie. Bratislava: N. F. C., 2021, s. 393).
70. Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. 71. Z citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. vyplýva, že okresný úrad preskúmava zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 72. Zákon č. 162/1995 Z. z. ukladá v § 31 ods. 1 orgánu katastra povinnosť skúmať oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Orgán katastra je vo vkladovom konaní povinný skúmať nielen oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, ale nepochybne aj oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou iným spôsobom ako prevedením vlastníckeho práva, napríklad oprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby zaťažiť nehnuteľnosť zriadením záložného práva alebo zriadením vecného bremena. Orgán katastra je tak povinný vo vkladovom konaní v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. skúmať oprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s určitou nehnuteľnosťou. Povinnosť orgánu katastra vždy skúmať, či je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, a to nielen pri vkladových zmluvách o prevode nehnuteľnosti, možno jednoznačne odvodiť z povinnosti orgánu katastra skúmať, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pritom aj povinnosť orgánu katastra skúmať oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, sa prekrýva s povinnosťou orgánu katastra skúmať, či zmluva neodporuje zákonu. 73. „Účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy a oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Ak nemožno vklad povoliť a nie je dôvod na zastavenie konania, je potrebné návrh zamietnuť, pričom jedným z dôvodov na zamietnutie návrhu je práve nedostatok oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/5/2019 zo dňa 30.06.2020) 74. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svk/64/2022 zo dňa 29.02.2024 konštatoval, že pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri tomto type prieskumu je orgán katastra oprávnený a povinný preskúmavať platnosť vkladovej zmluvy. Aj keď od 01.09.2009 už nie je v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. „expressis verbis“ uvedené, že sa preskúmava platnosť vkladovej zmluvy, je nesporné, že v rozsahu zákonom ustanovených hľadísk tomu tak naďalej je. Postup a rozhodovanie orgánu katastra v takomto prípade pritom nesie v sebe určité prvky justičnej činnosti. Tie spočívajú v tom, že i keď o samotnej platnosti vkladovej zmluvy orgán katastra nerozhoduje, pretože na to je oprávnený výlučne súd v civilnom sporovom procese, ak príde k záveru, že vkladová zmluva nie je platná, nemôže na jej podklade rozhodnúť o povolení vkladu. Zjednodušene povedané orgán katastra skúma „vkladuschopnosť“ vkladovej zmluvy, a to z hľadiska absolútnej neplatnosti zohľadňujúc nesporový charakter vkladového konania... (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 21/2011 zo dňa 30.01.2013). 75. Je tiež potrebné uviesť, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva môže byť napadnuté protestom prokurátora a v prípade zistenej nezákonnosti vkladového rozhodnutia môže byť aj zrušené, tak ako to vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. 1Sžo/42/2008, 8Sžo/143/2010; R 95/2012) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 283/2011), preto túto námietku žalobcov správny súd vyhodnotil ako právne irelevantnú. 76. Vo všeobecnosti platí, že nie každý rozpor so zákonnou normou spôsobuje bez ďalšieho absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Pokiaľ si strany svoj právny vzťah upravili odchylne od dispozitívnych právnych noriem, nemožno hovoriť o rozpore so zákonom a ani o neplatnosti právneho úkonu. Účelom dispozitívnych právnych noriem je suplovať dohodu strán v časti, v ktorej nie je úplná; ak strany dospeli k dohode odchylnej od dispozitívnej právnej normy, má ich dohoda prednosť. O rozpore
so zákonom však možno hovoriť v prípade rozporu s kogentnou právnou normou, ktorá obmedzuje princíp autonómie vôle strán, a pre toto obmedzenie musí existovať racionálny dôvod, najmä ochrana verejného poriadku, ochrana tretích osôb, a podobne. Z tohto hľadiska je nevyhnutné zobrať do úvahy účel zákonného príkazu alebo zákazu a úmysel zákonodarcu. 77. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 96/1995 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998). 78. Od absolútne neplatného právneho úkonu sa odlišuje relatívna neplatnosť právnych úkonov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 40a OZ, ak sa jej oprávnený subjekt dovolá; dovtedy sa právny úkon považuje za platný. Medzi relatívne neplatné právne úkony zákon zaradil právneho úkony podľa § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1. Považujú sa za platné, pokiaľ sa ten, kto je takýmito úkonmi dotknutý, ich neplatnosti nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Relatívna neplatnosť právneho úkonu teda nevzniká „ex lege“, ale až na základe dispozitívneho úkonu dotknutého subjektu namietajúceho relatívnu neplatnosť právneho úkonu, o ktorom rozhoduje súd. 79. Vo vkladovom konaní podľa zákona č. 162/1995 Z. z. je predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemkom do katastra nehnuteľností na základe zmluvy splnenie podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. [podstatné náležitosti zmluvy, dodržanie predpísanej formy právneho úkonu, oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, dostatočná určitosť a zrozumiteľnosť prejavov vôle, neobmedzená zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou, súlad zmluvy so zákonom (teda či neodporuje zákonu, či zákon neobchádza) a s dobrými mravmi]. Inak povedané, okresný úrad skúma aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, čo je v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. vyjadrené slovami: „či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza“. Keďže je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu, resp. ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedené skutočnosti posudzuje ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 80. Pre ustálenie existencie spoločnej nehnuteľnosti sú určujúce nasledovné kritériá vyplývajúce zo zákona č. 97/2013 Z. z.: a) nehnuteľnosť musí byť majetkovým substrátom pozemkového spoločenstva, b) ide o jednu nehnuteľnú vec zloženú z viacerých samostatných pozemkov, c) nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti okrem oddelenia novovytvoreného pozemku. 81. Podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti je charakteristické tým, že ho nemožno zrušiť a vyporiadať podľa Občianskeho zákonníka. V tomto kontexte je zákon č. 97/2013 Z. z. lex specialis a Občiansky zákonník lex generalis, preto sa primárne postupuje podľa osobitného zákona č. 97/2013 Z. z. Podiely spoluvlastníkov vyjadrujú ich pomer účasti na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve; podiely spoluvlastníkov nemusia byť nevyhnutne rovnaké, tak ako to predpokladá § 9 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 97/2013 Z. z. Spoločná nehnuteľnosť sa nemusí ani nevyhnutne viazať na existujúce a nezaniknuté spoločenstvo (§ 1 ods. 2, § 31 ods. 11), pôjde však skôr o výnimočnú situáciu; v prevažnej väčšine prípadov sa spoločná nehnuteľnosť viaže na existujúce spoločenstvo. 82. Spoločná nehnuteľnosť je z hľadiska riadnej identifikácie aj pre nečlenov spoločenstva zapísaná v katastri nehnuteľností podľa § 9 ods. 1 písm. h/ vyhlášky č. 461/2009 Z. z. a prílohy č. 6 k nej. V katastri nehnuteľností je zápis vyjadrený slovami „pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou“, no bez identifikácie konkrétneho pozemkového spoločenstva, keďže to vyhláška ani zákony č. 162/1995 Z. z. a č. 97/2013 Z. z. nevyžadujú. V predmetnej právnej veci to bolo splnené. 83. Správny súd opakuje, že u spoločnej nehnuteľnosti nemusí nevyhnutne ísť vždy len o ten istý spoluvlastnícky podiel všetkých spoluvlastníkov, dokonca to zákon č. 97/2013 Z. z. aj predpokladá, keď
až v prípade pochybností o veľkosti spoluvlastníckych podielov sa má za to, že sú rovnaké (obdobná je aj všeobecná právna úprava podielov v podielovom spoluvlastníctve zakotvená v § 137 ods. 2 OZ). Svedčí o tom napríklad aj LV č. XXX v katastrálnom území D. (nehnuteľnosti na ňom zapísané boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2013), keď prevažná väčšina podielových spoluvlastníkov vlastní podiel 1/47 na spoločnej nehnuteľnosti, zvyšní napríklad podiel 1/94, 4/235 a žalobcovia podiel 1/282. Žalobcovia tento rozdiel nevysvetlili, hoci sa ich bezprostredne dotýka. Správny súd preto vyhodnotil uvedenú námietku žalobcov ako právne irelevantnú. 84. Výkladom pojmu „spoločná nehnuteľnosť“ v režime zákona č. 181/1995 Z. z. sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 154/2010 zo dňa 05.10.2010. Podľa jeho názoru sa spoločná nehnuteľnosť vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom z celku (§ 5 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z., § 9 ods. 4 zákona č. 97/2013 Z. z.). Pri prevode podielu alebo jeho časti dochádza síce k prevodu častí jednotlivých parciel, ale tie je potrebné zrátať, pretože sa jednoznačne hovorí o zákaze vzniku vlastníckych podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) spoločnej nehnuteľnosti menších než 2000 m2. K drobeniu pôdy by dochádzalo len v tom prípade, ak by pri prevode časti vlastníckeho podielu na nečlena spoločenstva bol súčet výmer jednotlivých pozemkov označených parcelnými číslami patriacich do tohto prevádzaného podielu v súhrne menší ako 2 000 m2, respektíve vtedy, ak by prevodcovi ostal podiel (v súhrne) menší ako 2 000 m2. Zákon č. 97/2013 Z. z. v § 8 ods. 1 ustanovuje, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť alebo vysporiadať podľa Občianskeho zákonníka. Táto zákonom zakotvená nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti naznačuje, že zákonodarca nemal na mysli nedeliteľnosť jednotlivých parciel patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ale to, že spoločná nehnuteľnosť je ako celok nedeliteľná, teda že má jednotný právny režim. Tento jednotný právny režim sa potom musí pri dispozícii s vlastníckym podielom spoločnej nehnuteľnosti vzťahovať aj na zákaz drobenia spoluvlastníckych podielov k nemu ako k celku. 85. Podľa názoru správneho súdu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, K. XXX J. K. XXXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX, XXX J. XXX v katastrálnom území C. a LV č. XXX v katastrálnom území G. spĺňajú podmienky spoločnej nehnuteľnosti. Z notárskej zápisnice napísanej notárom JUDr. Miroslavom Debnárom sp. zn. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX dňa 18.05.2007 vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, K. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX, XXX J. XXX v katastrálnom území C. a LV č. XXX v katastrálnom území G. tvoria spoločnú nehnuteľnosť Lesného spoločenstva - pozemkového spoločenstva v Diviakoch. Na základe tejto notárskej zápisnice Správa katastra Turčianske Teplice zapísala dňa 06.09.2007 na citované listy vlastníctva charakter nehnuteľností: spoločná nehnuteľnosť podľa § 9 ods. 1 písm. h/ vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo D. vzniklo podľa § 10 zákona č. 181/1995 Z. z. a Obvodný úrad Turčianske Teplice, referát poľnohospodárstva, o tom vydal dňa 20.03.1996 potvrdenie č. 96/01304. Prokuratúra správne zdôraznila, že pozemky evidované na týchto listoch vlastníctva už historicky tvorili spoločnú nehnuteľnosť v pozemnoknižných vložkách č. XXX v katastrálnom území D., č. XX, 299 a 300 v katastrálnom území D., č. 190, 226, 194 a 192 v katastrálnom území C. a ich stav sa nezmenil. Spoločná nehnuteľnosť je majetkovým substrátom spoločenstva, skladá sa z viacerých samostatných pozemkov, čo dokladuje aj notárska zápisnica napísaná notárom JUDr. Miroslavom Debnárom sp. zn. N XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX dňa 18.05.2007. Preto minimálne pri nehnuteľnostiach uvedených v citovanej notárskej zápisnici bolo potrebné pri prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti zvoliť zákonný postup vyplývajúci zo zákona č. 97/2013 Z. z., t. j. pôvodný vlastník svoj podiel musel najskôr ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru spoločenstva; a až keď o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, mohol ho predať tretej osobe. V kúpnej zmluve zo dňa 05.06.2013 sa v čl. IV. ods. 4 jednoznačne uvádza, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpy, sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti Lesného spoločenstva, pozemkového spoločenstva Diviaky; zmluvné strany zvolili postup ponukového konania tak, že priamo predávajúci (právny predchodca ďalších účastníkov), nie prostredníctvom výboru spoločenstva, ponúkal podielovým spoluvlastníkom svoj podiel na predaj. Tento postup je však v rozpore s § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z., ktorý bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy účinný. 86. Ďalším predpokladom na zákonný prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti bol predaj podielu na celej spoločnej nehnuteľnosti, pretože opačný postup považuje zákon za neprípustný (§ 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z.). Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2013 neboli pozemky
zapísané na LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území C. a LV č. XXXX v katastrálnom území D., hoci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy tvorili spoločnú nehnuteľnosť s prevádzanými podielmi na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území C., LV č. XXX v katastrálnom území G. a LV č. XXX v katastrálnom území D.. Sumár týchto pozemkov spoločnej nehnuteľnosti vyplýva z už citovanej notárskej zápisnice sp. zn. N XX/XXXX, NZ 19280/2007 dňa 18.05.2007, ktorú v administratívnom konaní predložili samotní žalobcovia. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť kúpna zmluva zo dňa 05.06.2013 je v rozpore s § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. a ako taká je absolútne neplatná podľa § 39 OZ, čo mal okresný úrad, katastrálny odbor skúmať postupom podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. V tejto situácii sa má za to, že kúpna zmluva nebola uzatvorená a okresný úrad, katastrálny odbor nebol oprávnený na základe nej vykonať vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov. Ak tak okresný úrad urobil, konal v rozpore s § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. a § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. 87. Z uvedených dôvodov nebolo možné pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti postupovať podľa § 140 OZ, pretože to zákon č. 97/2013 Z. z. v § 9 ods. 7 priamo vylučuje. Nejde o všeobecné podielové spoluvlastníctvo upravené v Občianskom zákonníku (lex generalis), preto pri osobitnej právnej úprave spoločnej nehnuteľnosti je potrebné postupovať podľa osobitného zákona (lex specialis), ktorým je zákon č. 97/2013 Z. z., čo sa v tomto prípade nestalo. 88. Podľa názoru správneho súdu nebol daný zákonom predpokladaný dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, pretože na Okresnom súde Martin sa pod sp. zn. 7C/288/2014 nevedie také konanie, ktoré by mohlo mať vplyv na rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Ustanovenia § 1 ods. 2 a § 31 ods. 11 zákona č. 97/2013 Z. z. predpokladajú aj situáciu, keď spoločenstvo zaniklo a spoločná nehnuteľnosť naďalej existuje; v takom prípade upravuje spôsob nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou v § 10 a nasl. Z uvedeného dôvodu nemá na rozhodnutie v predmetnej právnej veci vplyv konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7C/288/2014 o určenie absolútnej neplatnosti mimoriadneho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva Lesné spol., pozem. spol. D. zo dňa 14.04.2007. 89. Na základe uvedeného možno konštatovať, že právny úkon, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 05.06.2013, je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, pretože sa ním obchádzal zákon č. 97/2013 Z. z. a postup pri prevode vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti ním predpokladaný má kogentný charakter, od ktorého sa nemožno odchýliť. Na právny úkon sa hľadí, akoby nebol urobený a nadobudnutie účinkov z neho nemôže zhojiť ani prípadné kladné rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (už citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 96/1995). Vo veci nejde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a ods. 140 OZ, pretože (ako už bolo uvedené) nejde o predkupné právo upravené vo všeobecnom ustanovení § 140 OZ, ale o rozpor so zákonom č. 97/2013 Z. z. a jeho ustanovením § 9 ods. 8. 90. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie, ktoré zákonodarca zveril správnemu orgánu, a táto povinnosť trvá až do vydania rozhodnutia. Ako už bolo uvedené, správny súd je toho názoru, že Okresný úrad Turčianske Teplice, katastrálny odbor nedostatočne skúmal skutkové a právne skutočnosti existujúce v čase jeho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva a ak povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcov, konal v rozpore s § 31 ods. 1, ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. a § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. 91. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 17C/3/2021-54 zo dňa 12.08.2021, ktorý doručili žalobcovia, správny súd uvádza, že okresný úrad, katastrálny odbor, teda aj žalovaný, skúma podmienky pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku dňu povolenia vkladu. Pri rozhodovaní o návrhu je správny orgán povinný skúmať, či nastali skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. ktoré by bránili vkladu práva do katastra. To znamená, že predmetný rozsudok, vydaný po vydaní napadnutého rozhodnutia, nemôže mať žiadnu relevanciu v rámci konania o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 92. Aj z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že „Okresný úrad musí o návrhu na vklad rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia o návrhu na
vklad“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 49/2009 zo dňa 25.11.2009). Obdobne sa v odbornej literatúre uvádza, že „orgán katastra preskúmava v rámci vkladového konania zmluvu doloženú k návrhu na vklad vždy ku dňu svojho rozhodovania a to bez ohľadu na to, kedy majú nastať účinky povolenia vkladu podľa § 28 ods. 3 až 5 katastrálneho zákona. Pri postupe podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona to navyše zdôrazňuje aj znenie druhej vety zaväzujúce orgán katastra prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.“ (P., H., D., J., C., L., M., H., Q., M., R., H. a kol.: Občiansky zákonník I., § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 903). 93. Záverom správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že kataster nehnuteľností predstavuje informačný systém, evidenciu údajov. Vkladové konanie a všeobecne konanie/postup pred katastrálnymi orgánmi slúži na aktualizáciu a zaznamenanie nesporných a preukázaných údajov k nehnuteľnostiam. Nie je úlohou katastrálnych orgánov rozhodovať spory o práva k nehnuteľnostiam či nahrádzať právomoc príslušných civilných súdov pri rozhodovaní týchto sporov. 94. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry slovenských súdov správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov na základe podaného protestu prokurátora správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách zákonov č. 162/1995 Z. z., č. 97/2013 Z. z. a správneho poriadku a v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd preto žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 95. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 96. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania postupoval podľa § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že im náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalším účastníkom konania správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalšieho účastníka konania, ktoré môže, ale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom konania neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo na náhradu trov konania. 97. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.