{"guid": "1dfa1b9a-0f55-4640-97a2-998086ec91d9:6c44abdc-1c70-4b76-bdbc-10d96e4d3d20", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:5015201144.1", "spisova_znacka": "BA-2S/141/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/141/2020 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. marca 2026, sp. zn. BA-2S/141/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:5015201144.1", "identifikacne_cislo": "5015201144", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-9.odsek-8", "nazov": "§ 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/#paragraf-9.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/97-2013/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/181", "nazov": "zákon č. 181/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/181", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/181-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/97", "nazov": "zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/97-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/97#paragraf-9", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-70", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-60", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c44abdc-1c70-4b76-bdbc-10d96e4d3d20", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:5015201144.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:5015201144.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:5015201144.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/141/2020\n5015201144\n24. 03. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:5015201144.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členiek\nsenátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Natálie Stahovcovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. - D. XXX, XXX XX C. – D., 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D. XXX,\nXXX XX C. – D., obaja právne zastúpení: Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom Volgogradská 10964/19,\n038 61 Martin, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom\nChlumeckého 2, 820 07 Bratislava, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská 47,\n812 56 Bratislava, 2/ E. A., bytom F. XX, XXX XX G., 3/ H. B., bytom G. XXX, XXX XX G., 4/ I. A., bytom\nJ. XXXX/XX, XXX XX C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO 5839/2015-737/\nVa zo dňa 16.10.2015, takto\nrozhodol:\nI.\n\nSprávny súd žalobu z a m i e t a.\n\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania voči žalobcom\nnepriznáva.\nIII. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r i z n\náva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Právny predchodca ďalších účastníkov 2 až 4 I. A. ako predávajúci\na žalobcovia ako kupujúci\nuzavreli dňa 05.06.2013 kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemkom parcely registra E,\nzapísaným na LV č. XXX, v katastrálnom území C., LV č. XXX a č. XXX v katastrálnom území D., LV\nč. XXX v katastrálnom území G.\na LV č. XXX v katastrálnom území D. vo výške spoluvlastníckeho\npodielu 1/47. Kúpna cena bola pôvodne dohodnutá na sumu 15 000 eur, neskôr bola v znení Dodatku\nč. 1 zo dňa 05.06.2013 Dodatku č. 2 bez uvedenia dátumu znížená na sumu 11 000 eur. V čl. IV. ods.\n2 a 4 kúpnej zmluvy sa uvádza, že predmet kúpy je členským podielom predávajúceho ako člena\npozemkového spoločenstva Diviaky a predmet kúpy je v správe tohto spoločenstva. Predávajúci sa\nzaviazal rozposlať písomné výzvy na uplatnenie predkupného práva\nk predmetu kúpy ostatným\nspoluvlastníkom do 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia platnosti zmluvy. V písomnej\nvýzve mal určiť lehotu na doručenie písomného oznámenia o využití predkupného práva predávajúcemu\nk predmetu kúpy za podmienok totožných s podmienkami tejto zmluvy (t.j. kúpna cena 15 000 eur splatná\npri podpise kúpnej zmluvy, lehota na doručenie písomného oznámenia o využití predkupného práva dňa\n01.07.2013 do 12.00 hod. a lehota na uzavretie kúpnej zmluvy bola určená na 07.07.2013 do 10.00\nhod.). Kúpna zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami okrem čl. II\n\n(predmet kúpy), ktorý nadobudol účinnosť splnením odkladacej podmienky, ktorou bol okamih (deň a\nhodina) márneho uplynutia lehoty určenej predávajúcim ostatným spoluvlastníkom na uzavretie kúpnej\nzmluvy o využití predkupného práva.\n2. Okresný úrad Turčianske Teplice, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 363/13 zo dňa 17.01.2014\npovolil vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2013\nv prospech žalobcov.\n3. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Turčianske Teplice, katastrálneho odboru č.\nV XXX/XX\nzo dňa XX.XX.XXXX podal prokurátor Okresnej prokuratúry Martin protest č. Pd 41/15/5506-5 zo dňa\n30.04.2015. Namietal, že majetkovú podstatu pozemkového spoločenstva - Lesné spol., pozemkové\nspoločenstvo Diviaky evidované v registri pozemkových spoločenstiev pod č. XX - tvorili nehnuteľnosti\nzapísané na LV č. XXX, K. XXX J. K. XXXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území\nG., LV č. XXX, K. XXX J. K. XXX v katastrálnom území C., LV č. XXX J. K. XXXX v katastrálnom území\nD.. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 154/2010 zo dňa 05.10.2010\na výklad pojmu spoločná nehnuteľnosť, ktorá sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového\nspoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je\nvyjadrený zlomkom k celku. Pri porovnaní majetkového substrátu pozemkového spoločenstva a kúpnej\nzmluvy zo dňa 05.06.2013 je zrejmé, že sa kúpnou zmluvou neprevádzalo vlastnícke právo k podielom\nvlastníka na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území D., LV č. XXX, K. XXX\nv katastrálnom území C. a LV č. XXXX v katastrálnom území D.. Nedošlo teda k prevodu vlastníckeho\npráva vlastníka k podielu na spoločnej nehnuteľnosti na všetkých pozemkoch do nej patriacich, v\ndôsledku čoho je kúpna zmluva v rozpore s § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 97/2013 Z. z.“), a teda neplatná\npodľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ“\nalebo aj len „Občiansky zákonník“).\n4. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“)\nrozhodnutím č. UPo 5/2015-Ľu zo dňa 06.07.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyhovel\nprotestu prokurátora a rozhodnutie Okresného úradu Turčianske Teplice, katastrálneho odboru č. E.\nXXX/XX zo dňa 17.01.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru bolo protestom\nnapadnuté rozhodnutie vydané\nv rozpore s § 31 ods. 1, ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o\nkatastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 162/1995 Z. z.“) a § 8 ods. 1, § 9 ods. 8 zákona č.\n97/2013 Z. z. I. A. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vlastnil spoluvlastnícky podiel na prevádzaných\nnehnuteľnostiach a aj na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území D., LV\nč. XXX J. K. XXX v katastrálnom území C., ktoré tvorili\ns prevádzanými pozemkami spoločnú\nnehnuteľnosť; nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území D. nemohli byť predmetom\nkúpnej zmluvy, pretože ich I. A. nevlastnil.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. LPO 5839/2015-737/Va zo dňa 16.10.2015 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcov a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s názorom\nprvostupňového správneho orgánu, že katastrálny odbor okresného úradu mal postupovať podľa § 31\nods. 1, ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., čo však neurobil a neskúmal splnenie podmienok vyplývajúcich\nz § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetom prevodu\nvlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX boli pozemky zapísané na LV č. XXX\nv katastrálnom území C., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č.\nXXX v katastrálnom území G., LV č. XXX v katastrálnom území D., no už nie pozemky zapísané na LV č.\nXXX J. K. XXX v katastrálnom území C. a na LV č. XXXX v katastrálnom území D., ktoré tvoria spoločnú\nnehnuteľnosť s prevádzanými nehnuteľnosťami. Údaj v katastri nehnuteľností je hodnoverný a záväzný v\nzmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z. z., pokiaľ sa nepreukáže opak. Prvostupňový správny orgán správne\nzistil, že predmetom prevodu bol podiel len na niektorých pozemkoch spoločnej nehnuteľnosti, nie na\nspoločnej nehnuteľnosti ako celku. Takýto právny úkon je v rozpore\ns § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013\nZ. z. a podľa § 39 OZ je neplatný. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné protestu prokurátora vyhovieť.\n6. Vzhľadom na to, že žalobca 1/ podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu oneskorene,\nžalovaný ho posudzoval podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) ako podnet na obnovu konania alebo na preskúmanie\n\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania. Uviedol, že oba podnety môžu smerovať len proti právoplatným\nrozhodnutiam a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Žilina túto podmienku nespĺňa.\nII.\nŽaloba\n7. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nnavrhujúc, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n8. Namietali, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa ich názoru\nnedáva odpoveď na to, na základe akých skutočností a dôkazov žalovaný dospel k záveru o existencii\nspoločnej nehnuteľnosti, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplne zisteného\nskutkového stavu veci. Mali za to, že pozemky zapísané na LV č. XXX, K. XXX J. K. XXXX v katastrálnom\núzemí D., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území G., LV č. XXX, K.\nXXX J. K. XXX v katastrálnom území C. nie sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, pretože nespĺňajú\nzákladný znak spoločnej nehnuteľnosti, ktorým je ten istý okruh podielových spoluvlastníkov na všetkých\nnehnuteľnostiach tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť a veľkosť podielu. Ak má byť spoločná nehnuteľnosť\nposudzovaná ako jedna vec, nemožno pripustiť, aby v každej jej časti nemal spoluvlastnícky podiel každý\njej spoluvlastník. Z uvedeného dôvodu nemožno na vec aplikovať § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. a\nkúpnu zmluvu zo dňa 05.06.2013 považovali za platnú.\n9. Bolo potrebné skúmať, či vôbec platne vznikla spoločná nehnuteľnosť zahŕňajúca pozemky zapísané\nna vyššie uvedených listoch vlastníctva. V čase, keď malo dôjsť\nk vytvoreniu spoločnej\nnehnuteľnosti, nemalo pozemkové spoločenstvo - Lesné spol., pozem. spol D. (v tom čase zapísané\nv Registri pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu v Martine vo vložke č. 20-96/01304)\nprávnu subjektivitu. Poukázali na § 10 zákona\nč. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v\nznení účinnom do 30.4.2013 (ďalej aj len „zákon č. 181/1995 Z. z.“) s tým, že zoznam spoluvlastníkov\nnebol nikdy spísaný, a preto pozemkové spoločenstvo nikdy nevzniklo. Z uvedeného dôvodu sa režim\nnehnuteľností spravuje § 140 OZ a nie zákonom č. 97/2013 Z. z., resp. zákonom č. 181/1995 Z. z.\nV prípade, že k založeniu a vzniku spoločenstva spôsobom uvedeným v § 10 zákona\nč.\n181/1995 Z. z. nedošlo, nemohlo dôjsť ani k vzniku spoločnej nehnuteľnosti, pretože tento pojem je\nspájaný výlučne s pozemkovým spoločenstvom. Záver žalovaného, že táto skutočnosť nie je významná\npre konanie, je nesprávny.\n10. Žalovaný nevykonal dokazovanie oboznámením spisov vedených na Okresnom súde Martin pod sp.\nzn. 10C/137/2014 a sp. zn. 7C/288/2014, čo by mohlo prispieť k zisteniu skutkového stavu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.03.2016 navrhol žalobu zamietnuť. Vo veci sa bude\nďalej konať, pretože napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zrušení\nrozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to je\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného rozhodnutím predbežnej povahy a ako také nepodlieha preskúmaniu\nsúdom.\n12. Okrem toho, žalobcovia podali žalobu predčasne, t. j. pred nadobudnutím právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia, pretože sa ho nepodarilo doručiť ďalšiemu účastníkovi konania I. A..\n13. Ďalší účastníci konania sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili.\nIV.\nReplika žalobcov\n14. Žalobcovia v replike poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/140/2015, z\nktorého vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby môže byť aj rozhodnutie orgánu\nštátnej správy na úseku katastra, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa\no vyhovení protestu prokurátora a zrušení právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho\n\npráva do katastra. Nejde teda\no rozhodnutie predbežnej povahy, ako tvrdil žalovaný. Ďalej z\nrozhodnutia vyplýva, že orgány štátnej správy na úseku katastra nemajú kompetenciu zrušiť právoplatné\nrozhodnutie o povolení vkladu. Ak tak rozhodnú, konajú v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.\n15. Ďalej žalobcovia navrhli prerušiť konanie do skončenia prebiehajúceho konania na Okresnom súde\nMartin pod sp. zn. 7C/288/2014 o určenie absolútnej neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného\nzhromaždenia pozemkového spoločenstva Lesné spol., pozem. spol. D. zo dňa 14.04.2007 o 14:00\nhod., ktorým spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných\nv katastri nehnuteľností na LV č. XXX, XXX,\nXXX v katastrálnom území C., LV č. XXX, XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom\núzemí G. a LV č. XXX v katastrálnom území D. schválili zoznam spoločníkov a ich podielov na\ntýchto nehnuteľnostiach. V konaní sa rieši otázka platnosti vzniku spoločnej nehnuteľnosti a veľkosti\nspoluvlastníckych podielov.\nV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka 1/\n16. Krajská prokuratúra Bratislava ako ďalší účastník 1/ podaním zo dňa 02.03.2017 oznámil správnemu\nsúdu, že vstupuje do konania podľa § 46 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“).\n17. Krajská prokuratúra Žilina podaním zo dňa 22.06.2017 zotrvala na vstupe do konania vykonaného\nďalším účastníkom 1/ a podaním zo dňa 06.07.2017 sa vyjadrila k žalobe uvádzajúc, že spoločná\nnehnuteľnosť sa v katastri nehnuteľností eviduje kódom spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 1 písm.\nh) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a\niných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška č.\n461/2009 Z. z.“). Spoločná nehnuteľnosť je v katastri evidovaná buď ako súbor nehnuteľností na jednom\nLV, alebo ako súbor nehnuteľností evidovaných na viacerých LV. Okresný úrad, katastrálny odbor plní\nna účely zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti len funkciu evidenčného orgánu\na vychádza z\núdajov uvedených v potvrdení o registrácii pozemkového spoločenstva\na z údajov uvedených\nv zmluve o pozemkovom spoločenstve.\n18. Spoločná nehnuteľnosť bola v katastri zapísaná v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. na základe\nnotárskych zápisníc sp. zn. N 70/93, NZ 67/93 a sp. zn. N 74/2007, NZ 1928/2007 (LV č. 193 a č. 194\nv katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX, XXX J. XXX v katastrálnom\núzemí C. a LV č. XXX v katastrálnom území G.) a úradného záznamu R 106/2014, ÚZ 21/2017 zo dňa\n12.06.2017 (LV č. XXXX v katastrálnom území D. a LV č. XXXX v katastrálnom území D.). Zdôraznil, že\npozemky evidované na týchto LV boli už v pozemnoknižných vložkách č. XXX v katastrálnom území D.,\nč. XX, XXX J. XXX v katastrálnom území, D., č. XXX, XXX, XXX a XXX v katastrálnom území C. zapísané\nv prospech Lesného spoločenstva v D. založeného v r. 1932, resp. Urbárskej obce Diviaky. Všetky tieto\npozemky mali byť predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2013, keďže sa tak nestalo, kúpna zmluva je\nabsolútne neplatná podľa § 39 OZ. Pozemky zapísané na LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území C.\n(ostatné plochy) tvoria súčasne spoločnú nehnuteľnosť Urbárskej obce G., pozemkové spoločenstvo,\npretože ide o spoločnú lesnú cestu. Aj keď je v súčasnosti spoločný právny režim narušený a nie\nvšetky pozemky majú rovnakých vlastníkov, možno konštatovať, že sa na ne vzťahuje režim spoločnej\nnehnuteľnosti, t. j. princípy nedeliteľnosti, nezrušiteľnosti spoluvlastníctva a zákazu drobenia.\n19. Okresný úrad, katastrálny odbor je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. povinný pri\nrozhodovaní skúmať, či sa prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti týka všetkých\npozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, pretože inak je prevod zakázaný podľa § 9 ods. 8\nzákona č. 97/2013 Z. z.\n20. Na uvedený záver nemá vplyv konanie vedené Okresným súdom Martin pod sp. zn. 7C/288/2014,\npretože bez ohľadu na jeho výsledok zostáva právny režim spoločnej nehnuteľnosti zachovaný, keďže\nk jej vzniku došlo už v minulosti, o čom svedčia aj zápisy\nv pozemnoknižných vložkách. Navyše,\npodľa § 31 ods. 11 zákona č. 97/2013 Z. z. spoločná nehnuteľnosť nezaniká zánikom pozemkového\nspoločenstva (okrem prípadu podľa § 6 písm. a/ zákona) a ani v prípade, že pozemkové spoločenstvo\nneobnovilo svoju činnosť.\n\n21. Ďalší účastník 1/ nesúhlasil s námietkami žalobcov o neprípustnosti podania protestu proti\nrozhodnutiu o povolení vkladu a poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky napr. vo veci sp. zn. 8Sžo/143/2010 (Rs 95/2012), ktorá prešla aj kontrolou ústavnosti v\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 283/2011 zo dňa 16.06.2011.\nVI.\nĎalší účastníci 2/ až 4/\n22. Správny súd uznesením č. k. 2S/13/2018-105 zo dňa 23.04.2018 pribral do konania účastníkov\nadministratívneho konania: E. A., H. B. a I. A., ktorí sú právnymi nástupcami pôvodného predávajúceho\nI. A. a vstúpili do jeho práv a povinností.\n23. Ďalší účastníci 2/ až 4/ sa písomne k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka\n1/ nevyjadrili. Na pojednávaní dňa 24.03.2026 ďalší účastník 4/ uviedol, že súhlasí s tvrdeniami\nuvádzanými žalobcami.\n24. Žalobca ani žalovaný sa k vyjadreniu ďalších účastníkov nevyjadrili.\nVII.\nKonanie na Krajskom súde v Bratislave\n25. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/13/2018-119 zo dňa\n27.06.2018 žalobu žalobcov o preskúmanie zákonnosti napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 190\nSSP zamietol a žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania podľa § 168 a 169\nSSP nepriznal.\n26. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov na základe podaného protestu\nprokurátora správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách zákonov č. 162/1995\nZ. z. a správneho poriadku a v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť\nich rozhodnutí.\n27. Poukázal tiež na to, že pre ustálenie existencie spoločnej nehnuteľnosti sú určujúce kritériá\nvyplývajúce zo zákona č. 97/2013 Z. z., a to: a/ nehnuteľnosť musí byť majetkovým substrátom\npozemkového spoločenstva, b/ ide o jednu nehnuteľnú vec zloženú z viacerých samostatných\npozemkov, c/ nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti okrem oddelenia novovytvoreného pozemku.\nPodielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti je charakteristické tým, že ho nemožno zrušiť\na vyporiadať podľa Občianskeho zákonníka.\nV tomto kontexte je zákon č. 97/2013 Z. z. lex\nspecialis a Občiansky zákonník lex generalis, preto sa primárne postupuje podľa osobitného zákona\nč. 97/2013 Z. z. Podiely spoluvlastníkov vyjadrujú ich pomer účasti na výkone práv a povinností\nvyplývajúcich\nz členstva v spoločenstve; podiely spoluvlastníkov nemusia byť nevyhnutne\nrovnaké, tak ako to predpokladá § 9 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 97/2013 Z. z. Spoločná nehnuteľnosť\nsa nemusí ani viazať na existujúce a nezaniknuté spoločenstvo (§ 1 ods. 2, § 31 ods. 11), pôjde však\nskôr o výnimočnú situáciu; v prevažnej väčšine prípadov sa spoločná nehnuteľnosť viaže na existujúce\nspoločenstvo. Spoločná nehnuteľnosť je z hľadiska riadnej identifikácie aj pre nečlenov spoločenstva\nzapísaná v katastri nehnuteľností podľa § 9 ods. 1 písm. h/ vyhlášky č. 461/2009 Z. z. a prílohy č. 6 k\nnej. V katastri nehnuteľností je zápis vyjadrený slovami „pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou“, no bez\nidentifikácie konkrétneho pozemkového spoločenstva, keďže to vyhláška ani zákon č. 162/1995 Z. z. a\nč. 97/2013 Z. z. nevyžadujú. V predmetnej právnej veci to bolo splnené.\n28. Podľa krajského súdu nebolo možné pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti postupovať\npodľa § 140 Občianskeho zákonníka, pretože to zákon č. 97/2013 Z. z. v § 9 ods. 7 priamo vylučuje.\nNejde o všeobecné podielové spoluvlastníctvo upravené\nv Občianskom zákonníku\n(lex generalis), preto pri osobitnej právnej úprave spoločnej nehnuteľnosti je potrebné postupovať podľa\nosobitného zákona (lex specialis), ktorým je zákon č. 97/2013 Z. z., čo sa v tomto prípade nestalo.\n29. Podľa názoru krajského súdu nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a/\nSSP, pretože na Okresnom súde Martin sa pod sp. zn. 7C/288/2014 (konanie o určenie neplatnosti\n\nmimoriadneho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva Lesné spol., pozem. spol. D. zo dňa\n14.04.2007) nevedie také konanie, ktoré by mohlo mať vplyv na rozhodnutie v predmetnej právnej veci.\nUstanovenia § 1 ods. 2 a § 31 ods. 11 zákona č. 97/2013 Z. z. predpokladajú aj situáciu, keď spoločenstvo\nzaniklo a spoločná nehnuteľnosť naďalej existuje; v takom prípade upravuje spôsob nakladania so\nspoločnou nehnuteľnosťou v § 10 a nasl.\nVIII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n30. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobcovia z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len\n„kasačný súd“) rozsudok krajského súdu zrušil, vyhovel žalobe a zrušil napadnuté rozhodnutie a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedli, že krajský súd v bodoch 15. a 16. rozsudku\ncitoval stanovisko ďalšieho účastníka 1/ k predmetu konania, avšak toto vyjadrenie ani jeho prílohy neboli\nžalobcom zo strany krajského súdu doručené. O tom, že uvedený účastník vo veci zaujal stanovisko, a\nto s obsahom citovaným v rozsudku, sa žalobcovia dozvedeli až zo samotného rozsudku, pričom ďalší\núčastník 1/ sa vyjadril k podstatnej otázke, ktorou je existencia a rozsah spoločnej nehnuteľnosti. V tejto\nsúvislosti žalobcovia poukázali na § 106 ods. 1 SSP a § 5 ods. 9 SSP a uviedli, že v zmysle princípu\nkontradiktórnosti má mať strana právo vyjadriť sa k tvrdeniam, námietkam\na argumentom\ndruhej strany. Uvedený princíp sa prejavuje aj v zásade „rovnosti zbraní“, pričom v konaní pred krajským\nsúdom mal ďalší účastník 1/ možnosť vyjadriť sa k žalobe\na argumentom žalobcov v nej uvedených,\navšak žalobcovia túto možnosť nedostali. Ďalší účastník 1/ pritom vo svojom vyjadrení poukázal na\nviaceré relevantné skutočnosti a listiny, ktoré podľa neho dokazujú, že kúpna zmluva zo dňa 05.06.2013\nneobsahuje vo svojom predmete všetky podiely na všetkých pozemkoch, ktoré v čase jej uzavretia tvorili\nspoločnú nehnuteľnosť. Ďalší účastník 1/ tvrdil, že zápisy ohľadom spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu\nvšetkých LV boli už v pozemkovej knihe. O tom je však potrebné doložiť dôkaz, ktorý sa, ak aj bol\ndoložený do spisu, do rúk žalobcov nedostal. Aj keby boli zápisy na všetkých pozemkoch v súčasnosti\nevidovaných na LV vymenovaných ďalším účastníkom 1/, je podľa žalobcov otázne, či ku dňu podpisu\nkúpnej zmluvy boli splnené všetky podmienky trvania spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013\nZ. z., a to vo vzťahu ku všetkým pozemkom. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na to, že z bodov\n42. a 45. odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd sa pri rozhodovaní priklonil a\nzobral do úvahy argumentáciu ďalšieho účastníka 1/. Ak by mali žalobcovia k dispozícií jeho vyjadrenie\npred vyhlásením rozsudku, mohli zvrátiť výsledok konania tým, že by\nk predostretým\nargumentom predložili protiargumenty. Uvedeným postupom krajského súdu, keď rozsudok obsahuje\nmnožstvo prekvapivých a pre žalobcov nových skutočností a odkazov na listiny, ktoré im neboli doručené,\nbola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom\na uplatniť svoje argumenty. Žalobcom nebolo\nzrejmé, ako majú reagovať na obsah notárskej zápisnice č. 67/93 a úradného záznamu R 106/2014 a\nÚZ 214/2017, keď im neboli doručené.\n31. Žalobcovia v podanej kasačnej sťažnosti trvali na tom, že právoplatné rozhodnutie\no povolení\nvkladu vlastníckeho práva nie je možné zrušiť správnym orgánom, ale iba rozsudkom súdu. V tejto\nsúvislosti poukázali na § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.,\nz ktorého nevyplýva podľa nich právo\nsprávneho orgánu konajúceho na úseku katastra zrušiť právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo vydané v\nkatastrálnom konaní iným správnym orgánom. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sž 84/99, v zmysle ktorého rozhodovať o zániku vlastníckeho práva zapísaného do\nkatastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona prináleží len súdu. K bodu 43. odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu žalobcovia uviedli, že pozemky zapísané na LV č. XXX podľa nich tým, že nemajú\nrovnaký okruh vlastníkov ako ostatné pozemky, nespĺňajú definičný znak spoločnej nehnuteľnosti.\nZ\nargumentácie žalobcov a vymedzenia pojmu spoločná nehnuteľnosť možno podľa žalobcov vyvodiť,\nprečo nevidia problém v tom, že na LV č. XXX nie je ten istý okruh spoluvlastníkov. Tieto pozemky,\nani ďalšie netvoria spoločnú nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu uzavreli v dobrej viere, že pre nadobudnutie\nvlastníckeho práva splnili všetky zákonné podmienky.\n32. K tomu, že súd v rozsudku vytkol, že predávajúci neponúkli pozemky ostatným spoluvlastníkom\nprostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva, žalobcovia uviedli, že podľa nich sa na prevod\nnevzťahoval zákon č. 97/2013 Z. z., lebo pozemky v rozsahu, ako ich vymedzil krajský súd, nespĺňajú\nznak spoločnej nehnuteľnosti. Ak by sa aj tento zákon na prevod vzťahoval, podiely ponúknuté boli, a aj\nkeby neboli, nespôsobovalo by to absolútnu, ale iba relatívnu neplatnosť, tej sa však nikto nedomáha.\n\nKrajský súd sa podľa žalobcov nedostatočne zaoberal otázkou vzniku spoločnej nehnuteľnosti a odkázal\nokrem iného aj na notársku zápisnicu L. H. D. č. XX/XXXX. Krajský súd však neskúmal, že zhromaždenie,\nz konania ktorého bola táto zápisnica spísaná, bolo vykonané v rozpore so zákonom. Tento rozpor\nspočíva v rozhodovaní o vytvorení spoločnej nehnuteľnosti zahrňujúcej aj pozemky vlastníkov, ktorí sa\nzhromaždenia nielenže nezúčastnili, ale na toto ich ani nikto nevolal.\n33. Podľa názoru žalobcov krajský súd predčasne a nesprávne uzavrel otázku existencie spoločnej\nnehnuteľnosti a jej rozsahu. Vychádzal pritom zo zápisov katastra, avšak nezobral do úvahy, že v čase\nuzavretia kúpnej zmluvy predávajúci nevlastnil podiely na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX. Preto\nich ani nemohol predať žalobcom, a preto táto skutočnosť nemôže ani spôsobiť neplatnosť kúpnej\nzmluvy. Túto skutočnosť uviedli žalobcovia aj na pojednávaní. Predávajúci a ani kupujúci nenamietajú\nneplatnosť kúpnej zmluvy. Rovnako napriek tomu, že o zamýšľanom predaji vedeli ostatní spoluvlastníci\na podiely im boli ponúknuté (cez výbor podľa žalobcov ponúknuté nemuseli byť, pretože pozemkové\nspoločenstvo nebolo založené platne a aj keby bolo, nemalo právnu subjektivitu a teda ani orgány) a\ntíto si právo na kúpu podielov neuplatnili. V tomto prípade ďalší účastník 1/ ako aj krajský súd opreli\nsvoje závery o nezákonnosť rozhodnutia katastra o údajnú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Podľa\nžalobcov je neprípustné, aby prokuratúra zasahovala do dobromyseľne uzavretých zmluvných vzťahov\nbez toho, aby podrobne a úplne zistila všetky relevantné skutočnosti, t. j. ako, kedy, rozhodnutím koho a\nv akom rozsahu vznikla spoločná nehnuteľnosť a či tento stav trval aj ku dňu podania protestu. Riešenie\notázky neplatnosti zmluvy nemá byť predmetom rozhodovania správneho súdu ale všeobecných súdov\nv konaní o určenie vlastníckeho práva. Podľa žalobcov mal krajský súd v danom prípade aplikovať\n§\n31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., v zmysle ktorého má prokurátor oprávnenie podať protest proti\nrozhodnutiu o povolení vkladu, avšak kataster nemôže sám svoje rozhodnutie zrušiť.\n34. Nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu spočívalo podľa žalobcov\nv nesprávnom\nposúdení kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu,\nv nesprávnej aplikácii\nustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. na daný prípad, keďže existencia a rozsah spoločnej nehnuteľnosti\nku dňu uzavretia kúpnej zmluvy sú podľa žalobcov sporné\na nebolo jednoznačne preukázané a\nzdokladované, že tento rozsah je práve taký, ako tvrdil krajský súd. Žalobcovia predložili v rámci konania\ndo spisu aj žalobu, ktorou napádajú predmetnú notársku zápisnicu č. N 74/2007 a domáhajú sa určenia\nneplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení, ktorého priebeh táto zápisnica zachytáva. Konanie je\nvedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7C/288/2014. Krajskému súdu teda boli známe argumenty\nspochybňujúce platnosť vzniku spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu podľa notárskej zápisnice č. 74/2007,\nnapriek tomu sa k týmto argumentom nevyjadril.\n35. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcov uviedol, že sa stotožňuje\ns odôvodnením\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a navrhol, aby ho kasačný súd potvrdil. K tvrdeniu žalobcov,\nže údaje o zápise kódu spoločnej nehnuteľnosti na LV majú len evidenčný a informatívny charakter,\nžalovaný uviedol, že informácia na LV o tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú na ňom evidované, sú spoločnou\nnehnuteľnosťou, je hodnoverným\na záväzným údajom katastra. Uvedené znamená, že každý môže\nveriť, že údaj katastra zodpovedá právu a skutočnosti, pričom opak je potrebné preukázať verejnou\nalebo inou listinou. Správny orgán katastra rozhodujúci o návrhu na vklad preto musí vychádzať\nz\núdajov katastra, ktorých pravdivosť nebola vyvrátená.\n36. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcov navrhol, aby ju kasačný súd ako\nnedôvodnú zamietol. Uviedol, že v predmetnej veci podala vyjadrenie len Krajská prokuratúra Žilina\npod sp. zn. Kc 29/17/5500-6 zo dňa 06.07.2017. Uvedené vyjadrenie je citované v bodoch 14. až 19.\nrozsudku krajského súdu, pričom sa tam nesprávne uvádza, že ide o vyjadrenie Krajskej prokuratúry\nBratislava. Ďalší účastník 1/ nemá vedomosť o tom, či a akým spôsobom bolo toto vyjadrenie žalobcom\noznámené. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k SSP a dodal, že v prípade, ak uvedené\nvyjadrenie nebolo žalobcom zaslané, táto skutočnosť sama o sebe dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440\nods. 1 písm. f) SSP nezakladá, pretože žalobcom nebolo znemožnené uskutočnenie ich procesných práv\nv takej miere, že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, nakoľko vyjadrenie Krajskej\nprokuratúry Žilina len nadväzovalo na dôvody protestu a rozhodnutia žalovaného. Žalobcom boli známe\ndôvody nezákonnosti protestom napadnutého rozhodnutia o povolení vkladu. Krajská prokuratúra Žilina\nvo vyjadrení len reagovala na tvrdenie v žalobe\no neexistencii spoločnej nehnuteľnosti,\npričom poukázala na skutočnosti vyplývajúce\nz administratívneho spisu (citované v bode\n16. rozsudku) a nepredkladala žiaden nový dôkaz. Rozsudok krajského súdu nie je založený len na\n\nargumentácii Krajskej prokuratúry Žilina\na ani na žiadnych nových skutočnostiach, ktoré by mohli\nbyť pre žalobcov prekvapivé. Vychádza z podkladov a skutočností, ktoré žalobcom boli známe a sú\nobjektivizované\nv administratívnom spise žalovaného a z týchto vychádza aj záver rozsudku o\ntom, že v danej veci išlo o spoločnú nehnuteľnosť.\n37. Ďalší účastník 4/ sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s názorom žalobcov\na\nich sťažnostným návrhom uvádzajúc, že v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností neexistovali skutočnosti vylučujúce povolenie vkladu, konalo sa\nv dobrej viere\na nebol porušený verejný záujem, spoluvlastnícke podiely boli ostatným spoluvlastníkom ponúknuté,\npričom nikto o ne neprejavil záujem, taktiež nikto nenamietal neplatnosť kúpnej zmluvy. Správne orgány\npodľa neho nesprávne aplikovali zákon\no pozemkových spoločenstvách na zistený skutkový\nstav, keď sa na tento prípad uvedený zákon nevzťahuje, nakoľko predmetom prevodu neboli spoločné\nnehnuteľnosti.\n38. Ďalší účastníci 2/ a 3/ sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov nevyjadrili.\nX.\nKonanie na kasačnom súde\n39. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 5Sžrk/4/2019 zo dňa 05.05.2020 zrušil rozsudok krajského súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n40. Poukázal na to, že žalobcovia ako sťažovatelia ako dôvod kasačnej sťažnosti vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu okrem iného uviedli, že im krajský súd pred rozhodnutím vo veci\nnedoručil vyjadrenie ďalšieho účastníka - krajskej prokuratúry k žalobe, čím im bola odňatá možnosť s\ntýmto vyjadrením sa oboznámiť a zaujať k nemu stanovisko.\n41. V tejto súvislosti kasačný súd uviedol, že právo účastníkov konania na doručenie procesných\nvyjadrení ostatných účastníkov je aj v správnom súdnom konaní potrebné považovať za súčasť práva\nna spravodlivý proces a za naplnenie princípu rovnosti zbraní; na druhej strane správnemu súdu potom\ndoručenie vyjadrení slúži ako ucelený podklad pre jeho rozhodnutie vo veci. Komunikácia správneho\nsúdu s účastníkmi konania po podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy je\nupravená v § 105 a § 106 SSP. V zmysle § 105 ods. 1 SSP, ak správny súd nariadi pojednávanie, pripraví\nho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní. Na uvedený účel predseda\nsenátu podľa § 105 ods. 2 písm. a/ SSP doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom\npodľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili,\na\nzároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej. Podľa § 106 ods. 1 SSP,\nak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania,\nzašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe, pričom žalobca sa\nk nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. K vyjadreniu žalobcu sa v zmysle § 106 ods. 2\nSSP môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny\nsúd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí.\n42. Z uvedeného vyplýva, že ak sa žalovaný alebo ďalší účastník podľa § 32 ods. 3 SSP, v tomto\nprípade krajská prokuratúra (§ 32 ods. 3 písm. c/ SSP v spojení s § 48 SSP), vyjadrí k žalobe, prikročí\nsprávny súd k bezodkladnému doručeniu vyjadrenia žalovaného alebo ďalšieho účastníka žalobcovi s\ntým, aby sa žalobcovi umožnilo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného alebo ďalšieho účastníka. Reagovať\nna vyjadrenie žalovaného alebo ďalšieho účastníka replikou je procesným právom, nie povinnosťou\nžalobcu. Vo výzve na tzv. repliku zároveň správny súd žalobcovi na zaslanie repliky určí lehotu.\nPodstatné v tomto prípade je umožniť žalobcovi reagovať na všetky relevantné skutkové a právne\ntvrdenia žalovaného alebo ďalšieho účastníka, aby bol dodržaný princíp rovnosti zbraní. To, či žalobca\ntoto svoje procesné oprávnenie využije, je vecou jeho rozhodnutia.\n43. Preskúmaním obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že krajský súd pred rozhodnutím vo\nveci nedoručil žalobcom vyjadrenie ďalšieho účastníka, v tom čase Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa\n06.07.2017 k podanej žalobe, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Žiline dňa 07.07.2017. Ani zo\nzápisnice o pojednávaní krajského súdu zo dňa 13.06.2018 nevyplýva, že by krajský súd toto vyjadrenie\nžalobcom doručil na pojednávaní resp. že by ich s jeho obsahom inak oboznámil a dal im možnosť k\n\ntomuto sa vyjadriť. Z obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že toto vyjadrenie krajský\nsúd začlenil do jeho odôvodnenia (bod 15. až 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku), hoci v rozsudku\nkrajského súdu je nesprávne uvedené, že ide o vyjadrenie Krajskej prokuratúry Bratislava.\n44. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať\nza súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi\nkonania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom\nkontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 209/2014 zo dňa 28.08.2014).\n45. Kasačný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\naj len „ESĽP“) zo dňa 13.01.2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, z ktorého vyplýva, že\naj keď vyjadrenie odporcu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa\nsťažovateľka už nebola vyjadrila\nv predchádzajúcom priebehu konania, a podľa vlády\nnemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo formulované ako právna a skutková argumentácia\na sťažovateľke mala byť daná možnosť oboznámiť sa s ním.\n46. Ďalej kasačný súd poukázal na ďalšie rozhodnutia ESĽP, napr. vo veci Ringier Axel Springer proti\nSlovenskej republike zo dňa 04.10.2011 a F. a ďalší proti Slovenskej republike zo dňa 27.04.2010, podľa\nktorých požiadavka, že účastníci v súdnom konaní musia mať možnosť dozvedieť sa a reagovať na\nvšetky predložené dôkazy a vyjadrenia, sa v ich prípade uplatňuje na odvolacie konanie, ako aj na\nkonanie na prvom stupni bez ohľadu na skutočnosť, že odvolanie nemusí obsahovať nové tvrdenia.\n47. Vzhľadom na uvedené podľa názoru kasačného súdu postupom krajského súdu\nv prejednávanej\nveci bol nepochybne porušený jeden z princípov spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania,\nkeďže žalobcom nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia ďalšieho účastníka k žalobe a\nzaujať k nemu stanovisko, čím bol daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. S ohľadom na\nuvedené závery sa kasačný súd vecnou stránkou predmetu konania nezaoberal, keď vecné posúdenie\nby bolo v tomto štádiu konania predčasné. Na základe uvedených dôvodov kasačný súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie\ns tým, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude dodržať postup podľa § 106 SSP, vo veci\nopätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo\nv\nsúlade s ústavným právom účastníka konania na spravodlivé súdne konanie.\nXI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n48. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\nao\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal\ns účinnosťou\nod 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý\nprešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende\nz Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp.\nzn. 2S/141/2020 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v\nBratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-2S/141/2020.\n49. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených\nv žalobe a dospel k záveru,\nže žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 24.03.2026.\n50. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy\na iných zásahov orgánov\nverejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n51. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie\n§ 493f tým nie je dotknuté.\n52. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n53. Skôr ako správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, bolo potrebné v súlade s právnym\nnázorom kasačného súdu umožniť žalobcom oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia ďalšieho účastníka\n1/ k žalobe (v tom čase Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 06.07.2017, č. l. 82-85 spisu) a zaujať k nemu\nstanovisko, a to v súlade s princípom spravodlivého procesu a kontradiktórnosti konania.\n54. Krajský súd podaním zo dňa 01.06.2020 zaslal vyjadrenie Krajskej prokuratúry Žilina (č. l. 82-85)\nako aj vyjadrenie Krajskej prokuratúry Bratislava (č. l. 104) na vedomie právnemu zástupcovi žalobcov\na ďalším účastníkom 2/ až 4/. Predmetné vyjadrenia boli doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa\n17.06.2020.\n55. Žalobca 1/ v podaní zo dňa 18.10.2021 navrhol, aby krajský súd neodkladne vyhovel žalobe v celom\nrozsahu. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 17C/3/2021-54 zo dňa 12.08.2021 bolo\npotvrdené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na ktoré podala protest Okresná prokuratúra Martin pod\nsp. zn. Pd41/15/5506-6 dňa 30.04.2015. Pretože tento protest podľa názoru žalobcu 1/ nemá oporu\nv zákone a predmetné nehnuteľnosti nikdy neboli a nie sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č.\n97/2013 Z. z., nikdy nemohlo dôjsť k porušeniu tohto zákona.\n56. Dňa 18.11.2021 bolo krajskému súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcov, v ktorom\nuviedol, že ku dnešnému dňu existuje právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že žalobcovia sú vlastníkmi\npodielov kupovaných kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol zrušený. Ich vlastníctvo je teda dané rozhodnutím\nsúdu a nie je dôvod na to, aby orgány štátnej správy na úseku katastra toto vlastníctvo spochybňovali\na rozhodli v tejto veci inak. Toto vyjadrenie žalobcov bolo doručené ostatným účastníkom konania a bolo\nim umožnené vyjadriť sa k nemu v lehote 15 dní od doručenia výzvy.\n57. Žalobca 1/ sa k veci vyjadril podaním zo dňa 28.01.2022 a žalobkyňa 2/ podaním zo dňa 24.03.2022.\nV podaní zo dňa 18.03.2026 žalobcovia opätovne navrhli, aby správny súd žalobe vyhovel a vec vrátil\nžalovanému za účelom objasnenia otázky existencie a rozsahu spoločnej nehnuteľnosti. Zdôraznili, že\nsprávne orgány mali pred vyhovením protestu vykonať podrobné šetrenie a preskúmať, na základe\nakých listín, kedy a akým úkonom došlo k zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti a či tieto listiny preukazujú\nsplnenie všetkých zákonných podmienok na to, aby spoločná nehnuteľnosť vôbec vznikla a vznikla aj\nv tvrdenom rozsahu.\n58. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n59. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145\nods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým\núkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju\nsám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov\n(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný\niba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti\ndovolá.\n60. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže\nide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,\nmajú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.\n61. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu\nz hľadiska, či\nobsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený\nnakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité\na zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť\nalebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon\n\nneobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na\nskutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n62. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, tento zákon upravuje aj\nnakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorých spoločenstvo zaniklo.\n63. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, spoločnou nehnuteľnosťou\nna účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva\nz viacerých\nsamostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2.\nPodielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť\na vyporiadať podľa\nvšeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.\n64. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, členmi spoločenstva\npodľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní\nzhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje\nalebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm.\na), b), d), h) a i) (ods. 1). Členstvo\nv spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom\nvlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti (ods. 2).\n65. Podľa § 9 ods. 4 až ods. 6 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, pomer účasti\nčlenov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva\nv spoločenstve\nje vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti (ods. 4). Ak je spoločná nehnuteľnosť zapísaná v\nkatastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva a pomer účasti členov spoločenstva na výkone\npráv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve nemožno určiť podľa odseku 4, možno ho\nurčiť dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia (ods. 5). Ak nemožno preukázať\nveľkosť podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. a), považujú\nsa ich podiely za rovnaké (ods. 6).\n66. Podľa § 9 ods. 7 až ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, na prevod\npodielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o\npredkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti\nprevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov\nspoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci\npodielov, môže ho predať tretej osobe (ods. 7). Prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej\nnehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný (ods.\n8). Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne\nobhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je zakázaný (ods. 9).\n67. Podľa § 31 ods. 11 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, na nakladanie so\nspoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorí boli členmi zaniknutého spoločenstva,\nsa primerane vzťahujú § 8 a 11.\n68. V rozhodovanej veci je predmetom správneho súdneho prieskumu zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora a o zrušení\nrozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu,\nna základe ktorého bol vklad povolený. Primárne je v tomto kontexte potrebné zodpovedať otázku\ncharakteru prevádzaných nehnuteľností, teda či ide o spoločnú nehnuteľnosť, čo má význam pre\nnásledné určenie právneho režimu jej prevodu a právne posúdenie veci.\n69. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje\nkomplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na\nrozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné,\nako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené\nprocesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného\npráva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ku dňu svojho rozhodovania. Výsledkom tohto\nrozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení\nkonania alebo o zamietnutí vkladu (pozri M., M., L., G. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie.\nBratislava: N. F. C., 2021, s. 393).\n\n70. Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995\nZ. z. v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice\nalebo autorizovaná advokátom.\n71. Z citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. vyplýva, že okresný úrad preskúmava\nzmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je\nprevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či\nzmluvná voľnosť alebo právo nakladať\ns nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje\nzákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada\nokresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n72. Zákon č. 162/1995 Z. z. ukladá v § 31 ods. 1 orgánu katastra povinnosť skúmať oprávnenie prevodcu\nnakladať s nehnuteľnosťou. Orgán katastra je vo vkladovom konaní povinný skúmať nielen oprávnenie\nprevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, ale nepochybne aj oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou iným\nspôsobom ako prevedením vlastníckeho práva, napríklad oprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby zaťažiť nehnuteľnosť zriadením záložného práva alebo zriadením vecného bremena. Orgán\nkatastra je tak povinný vo vkladovom konaní v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. skúmať\noprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s určitou nehnuteľnosťou. Povinnosť orgánu\nkatastra vždy skúmať, či je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou,\na to nielen pri vkladových zmluvách o prevode nehnuteľnosti, možno jednoznačne odvodiť z povinnosti\norgánu katastra skúmať, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pritom aj povinnosť orgánu katastra\nskúmať oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, sa prekrýva s povinnosťou orgánu katastra\nskúmať, či zmluva neodporuje zákonu.\n73. „Účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s\nnehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať\nplatnosť zmluvy a oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Ak nemožno vklad povoliť a nie je dôvod\nna zastavenie konania, je potrebné návrh zamietnuť, pričom jedným z dôvodov na zamietnutie návrhu\nje práve nedostatok oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/5/2019 zo dňa 30.06.2020)\n74. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svk/64/2022 zo dňa 29.02.2024\nkonštatoval, že pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo\nautorizovaná advokátom, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných § 31 ods. 1 katastrálneho\nzákona. Pri tomto type prieskumu je orgán katastra oprávnený\na povinný preskúmavať platnosť\nvkladovej zmluvy. Aj keď od 01.09.2009 už nie je v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. „expressis\nverbis“ uvedené, že sa preskúmava platnosť vkladovej zmluvy, je nesporné, že v rozsahu zákonom\nustanovených hľadísk tomu tak naďalej je. Postup a rozhodovanie orgánu katastra v takomto prípade\npritom nesie v sebe určité prvky justičnej činnosti. Tie spočívajú v tom, že i keď o samotnej platnosti\nvkladovej zmluvy orgán katastra nerozhoduje, pretože na to je oprávnený výlučne súd v civilnom\nsporovom procese, ak príde k záveru, že vkladová zmluva nie je platná, nemôže na jej podklade\nrozhodnúť\no povolení vkladu. Zjednodušene povedané orgán katastra skúma „vkladuschopnosť“\nvkladovej zmluvy, a to z hľadiska absolútnej neplatnosti zohľadňujúc nesporový charakter vkladového\nkonania... (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008\nalebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 21/2011 zo dňa 30.01.2013).\n75. Je tiež potrebné uviesť, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva môže byť napadnuté\nprotestom prokurátora a v prípade zistenej nezákonnosti vkladového rozhodnutia môže byť aj zrušené,\ntak ako to vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad\nsp. zn. 1Sžo/42/2008, 8Sžo/143/2010;\nR 95/2012) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS\n283/2011), preto túto námietku žalobcov správny súd vyhodnotil ako právne irelevantnú.\n76. Vo všeobecnosti platí, že nie každý rozpor so zákonnou normou spôsobuje bez ďalšieho absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Pokiaľ si strany svoj právny vzťah upravili odchylne od\ndispozitívnych právnych noriem, nemožno hovoriť o rozpore so zákonom a ani o neplatnosti právneho\núkonu. Účelom dispozitívnych právnych noriem je suplovať dohodu strán v časti, v ktorej nie je úplná; ak\nstrany dospeli k dohode odchylnej od dispozitívnej právnej normy, má ich dohoda prednosť. O rozpore\n\nso zákonom však možno hovoriť v prípade rozporu s kogentnou právnou normou, ktorá obmedzuje\nprincíp autonómie vôle strán, a pre toto obmedzenie musí existovať racionálny dôvod, najmä ochrana\nverejného poriadku, ochrana tretích osôb, a podobne. Z tohto hľadiska je nevyhnutné zobrať do úvahy\núčel zákonného príkazu alebo zákazu a úmysel zákonodarcu.\n77. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona\n(ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným\nschválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.\nAbsolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo\nkladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 96/1995 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998).\n78. Od absolútne neplatného právneho úkonu sa odlišuje relatívna neplatnosť právnych úkonov\ntaxatívne vymenovaných v ustanovení § 40a OZ, ak sa jej oprávnený subjekt dovolá; dovtedy sa právny\núkon považuje za platný. Medzi relatívne neplatné právne úkony zákon zaradil právneho úkony podľa\n§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1. Považujú sa za platné, pokiaľ sa ten, kto je\ntakýmito úkonmi dotknutý, ich neplatnosti nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám\nspôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40).\nRelatívna neplatnosť právneho úkonu teda nevzniká „ex lege“, ale až na základe dispozitívneho úkonu\ndotknutého subjektu namietajúceho relatívnu neplatnosť právneho úkonu, o ktorom rozhoduje súd.\n79. Vo vkladovom konaní podľa zákona č. 162/1995 Z. z. je predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho\npráva k pozemkom do katastra nehnuteľností na základe zmluvy splnenie podmienok ustanovených v §\n31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. [podstatné náležitosti zmluvy, dodržanie predpísanej formy právneho\núkonu, oprávnenie prevodcu nakladať\ns nehnuteľnosťou, dostatočná určitosť a zrozumiteľnosť\nprejavov vôle, neobmedzená zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou, súlad zmluvy\nso zákonom (teda či neodporuje zákonu, či zákon neobchádza) a s dobrými mravmi]. Inak povedané,\nokresný úrad skúma aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, čo je v § 31 ods. 1 zákona\nč. 162/1995 Z. z. vyjadrené slovami: „či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza“. Keďže je\nokresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu, resp. ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností. Uvedené skutočnosti posudzuje ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na\nvklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\n80. Pre ustálenie existencie spoločnej nehnuteľnosti sú určujúce nasledovné kritériá vyplývajúce zo\nzákona č. 97/2013 Z. z.:\na) nehnuteľnosť musí byť majetkovým substrátom pozemkového spoločenstva,\nb) ide o jednu nehnuteľnú vec zloženú z viacerých samostatných pozemkov,\nc) nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti okrem oddelenia novovytvoreného pozemku.\n81. Podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti je charakteristické tým, že ho nemožno zrušiť\na vyporiadať podľa Občianskeho zákonníka. V tomto kontexte je zákon č. 97/2013 Z. z. lex specialis a\nObčiansky zákonník lex generalis, preto sa primárne postupuje podľa osobitného zákona č. 97/2013 Z. z.\nPodiely spoluvlastníkov vyjadrujú ich pomer účasti na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva\nv spoločenstve; podiely spoluvlastníkov nemusia byť nevyhnutne rovnaké, tak ako to predpokladá § 9\nods. 4 a ods. 6 zákona\nč. 97/2013 Z. z. Spoločná nehnuteľnosť sa nemusí ani nevyhnutne viazať\nna existujúce\na nezaniknuté spoločenstvo (§ 1 ods. 2, § 31 ods. 11), pôjde však skôr o výnimočnú\nsituáciu; v prevažnej väčšine prípadov sa spoločná nehnuteľnosť viaže na existujúce spoločenstvo.\n82. Spoločná nehnuteľnosť je z hľadiska riadnej identifikácie aj pre nečlenov spoločenstva zapísaná v\nkatastri nehnuteľností podľa § 9 ods. 1 písm. h/ vyhlášky č. 461/2009 Z. z.\na prílohy č. 6 k\nnej. V katastri nehnuteľností je zápis vyjadrený slovami „pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou“, no bez\nidentifikácie konkrétneho pozemkového spoločenstva, keďže to vyhláška ani zákony č. 162/1995 Z. z.\na č. 97/2013 Z. z. nevyžadujú. V predmetnej právnej veci to bolo splnené.\n83. Správny súd opakuje, že u spoločnej nehnuteľnosti nemusí nevyhnutne ísť vždy len\no ten istý\nspoluvlastnícky podiel všetkých spoluvlastníkov, dokonca to zákon č. 97/2013 Z. z. aj predpokladá, keď\n\naž v prípade pochybností o veľkosti spoluvlastníckych podielov sa má za to, že sú rovnaké (obdobná\nje aj všeobecná právna úprava podielov v podielovom spoluvlastníctve zakotvená v § 137 ods. 2 OZ).\nSvedčí o tom napríklad aj LV č. XXX v katastrálnom území D. (nehnuteľnosti na ňom zapísané boli\npredmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2013), keď prevažná väčšina podielových spoluvlastníkov\nvlastní podiel 1/47 na spoločnej nehnuteľnosti, zvyšní napríklad podiel 1/94, 4/235 a žalobcovia podiel\n1/282. Žalobcovia tento rozdiel nevysvetlili, hoci sa ich bezprostredne dotýka. Správny súd preto\nvyhodnotil uvedenú námietku žalobcov ako právne irelevantnú.\n84. Výkladom pojmu „spoločná nehnuteľnosť“ v režime zákona č. 181/1995 Z. z. sa zaoberal aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 154/2010 zo dňa 05.10.2010. Podľa jeho názoru sa\nspoločná nehnuteľnosť vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže každý\nspoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom z celku (§\n5 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z.,\n§ 9 ods. 4 zákona č. 97/2013 Z. z.). Pri prevode podielu alebo\njeho časti dochádza síce\nk prevodu častí jednotlivých parciel, ale tie je potrebné zrátať, pretože\nsa jednoznačne hovorí o zákaze vzniku vlastníckych podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) spoločnej\nnehnuteľnosti menších než 2000 m2. K drobeniu pôdy by dochádzalo len v tom prípade, ak by pri prevode\nčasti vlastníckeho podielu na nečlena spoločenstva bol súčet výmer jednotlivých pozemkov označených\nparcelnými číslami patriacich do tohto prevádzaného podielu v súhrne menší ako 2 000 m2, respektíve\nvtedy, ak by prevodcovi ostal podiel (v súhrne) menší ako\n2 000 m2. Zákon č. 97/2013 Z. z. v § 8 ods.\n1 ustanovuje, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť\nalebo vysporiadať podľa Občianskeho zákonníka. Táto zákonom zakotvená nedeliteľnosť spoločnej\nnehnuteľnosti naznačuje, že zákonodarca nemal na mysli nedeliteľnosť jednotlivých parciel patriacich do\nspoločnej nehnuteľnosti, ale to, že spoločná nehnuteľnosť je ako celok nedeliteľná, teda že má jednotný\nprávny režim. Tento jednotný právny režim sa potom musí pri dispozícii\ns vlastníckym podielom\nspoločnej nehnuteľnosti vzťahovať aj na zákaz drobenia spoluvlastníckych podielov k nemu ako k celku.\n85. Podľa názoru správneho súdu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, K. XXX J. K. XXXX\nv katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX, XXX\nJ. XXX v katastrálnom\núzemí C. a LV č. XXX v katastrálnom území G. spĺňajú podmienky spoločnej nehnuteľnosti. Z notárskej\nzápisnice napísanej notárom JUDr. Miroslavom Debnárom sp. zn. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX dňa\n18.05.2007 vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, K. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX\nv katastrálnom území D., LV č. XXX, XXX J. XXX v katastrálnom území C. a LV č. XXX v katastrálnom\núzemí G. tvoria spoločnú nehnuteľnosť Lesného spoločenstva - pozemkového spoločenstva v Diviakoch.\nNa základe tejto notárskej zápisnice Správa katastra Turčianske Teplice zapísala dňa 06.09.2007 na\ncitované listy vlastníctva charakter nehnuteľností: spoločná nehnuteľnosť podľa § 9 ods. 1 písm. h/\nvyhlášky č. 461/2009 Z. z. Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo D. vzniklo podľa § 10 zákona\nč. 181/1995 Z. z. a Obvodný úrad Turčianske Teplice, referát poľnohospodárstva, o tom vydal dňa\n20.03.1996 potvrdenie č. 96/01304. Prokuratúra správne zdôraznila, že pozemky evidované na týchto\nlistoch vlastníctva už historicky tvorili spoločnú nehnuteľnosť\nv pozemnoknižných vložkách č. XXX\nv katastrálnom území D., č. XX, 299 a 300 v katastrálnom území D., č. 190, 226, 194 a 192 v katastrálnom\núzemí C. a ich stav sa nezmenil. Spoločná nehnuteľnosť je majetkovým substrátom spoločenstva,\nskladá sa\nz viacerých samostatných pozemkov, čo dokladuje aj notárska zápisnica napísaná\nnotárom JUDr. Miroslavom Debnárom sp. zn. N XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX dňa 18.05.2007. Preto\nminimálne pri nehnuteľnostiach uvedených v citovanej notárskej zápisnici bolo potrebné pri prevode\nspoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti zvoliť zákonný postup vyplývajúci zo zákona č.\n97/2013 Z. z., t. j. pôvodný vlastník svoj podiel musel najskôr ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom\npodielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru spoločenstva; a až keď o podiel neprejavia\nzáujem ostatní vlastníci podielov, mohol ho predať tretej osobe. V kúpnej zmluve zo dňa 05.06.2013\nsa v čl. IV. ods. 4 jednoznačne uvádza, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpy, sú súčasťou\nspoločnej nehnuteľnosti Lesného spoločenstva, pozemkového spoločenstva Diviaky; zmluvné strany\nzvolili postup ponukového konania tak, že priamo predávajúci (právny predchodca ďalších účastníkov),\nnie prostredníctvom výboru spoločenstva, ponúkal podielovým spoluvlastníkom svoj podiel na predaj.\nTento postup je však v rozpore s § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z., ktorý bol v čase uzatvorenia kúpnej\nzmluvy účinný.\n86. Ďalším predpokladom na zákonný prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti bol\npredaj podielu na celej spoločnej nehnuteľnosti, pretože opačný postup považuje zákon za neprípustný\n(§ 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z.). Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2013 neboli pozemky\n\nzapísané na LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území C. a LV č. XXXX v katastrálnom území D., hoci v\nčase uzatvorenia kúpnej zmluvy tvorili spoločnú nehnuteľnosť s prevádzanými podielmi na pozemkoch\nzapísaných na LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území D., LV č. XXX v katastrálnom území C.,\nLV č. XXX v katastrálnom území G. a LV č. XXX v katastrálnom území D.. Sumár týchto pozemkov\nspoločnej nehnuteľnosti vyplýva z už citovanej notárskej zápisnice sp. zn.\nN XX/XXXX, NZ\n19280/2007 dňa 18.05.2007, ktorú v administratívnom konaní predložili samotní žalobcovia. Vzhľadom\nna uvedenú skutočnosť kúpna zmluva zo dňa 05.06.2013 je v rozpore s § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013\nZ. z. a ako taká je absolútne neplatná podľa § 39 OZ, čo mal okresný úrad, katastrálny odbor skúmať\npostupom podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. V tejto situácii sa má za to, že kúpna zmluva\nnebola uzatvorená a okresný úrad, katastrálny odbor nebol oprávnený na základe nej vykonať vklad\nvlastníckeho práva\nv prospech žalobcov. Ak tak okresný úrad urobil, konal v rozpore s § 31 ods. 1\nzákona\nč. 162/1995 Z. z. a § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z.\n87. Z uvedených dôvodov nebolo možné pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti postupovať\npodľa § 140 OZ, pretože to zákon č. 97/2013 Z. z. v § 9 ods. 7 priamo vylučuje. Nejde o všeobecné\npodielové spoluvlastníctvo upravené v Občianskom zákonníku (lex generalis), preto pri osobitnej právnej\núprave spoločnej nehnuteľnosti je potrebné postupovať podľa osobitného zákona (lex specialis), ktorým\nje zákon č. 97/2013 Z. z., čo sa v tomto prípade nestalo.\n88. Podľa názoru správneho súdu nebol daný zákonom predpokladaný dôvod na prerušenie konania\npodľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, pretože na Okresnom súde Martin sa pod sp. zn. 7C/288/2014 nevedie\ntaké konanie, ktoré by mohlo mať vplyv na rozhodnutie\nv predmetnej právnej veci. Ustanovenia\n§ 1 ods. 2 a § 31 ods. 11 zákona č. 97/2013 Z. z. predpokladajú aj situáciu, keď spoločenstvo zaniklo\na spoločná nehnuteľnosť naďalej existuje; v takom prípade upravuje spôsob nakladania so spoločnou\nnehnuteľnosťou v § 10\na nasl. Z uvedeného dôvodu nemá na rozhodnutie v predmetnej právnej\nveci vplyv konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7C/288/2014 o určenie absolútnej\nneplatnosti mimoriadneho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva Lesné spol., pozem. spol.\nD. zo dňa 14.04.2007.\n89. Na základe uvedeného možno konštatovať, že právny úkon, ktorým je kúpna zmluva zo dňa\n05.06.2013, je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, pretože sa ním obchádzal zákon\nč. 97/2013 Z. z. a postup pri prevode vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti ním\npredpokladaný má kogentný charakter, od ktorého sa nemožno odchýliť. Na právny úkon sa hľadí,\nakoby nebol urobený a nadobudnutie účinkov z neho nemôže zhojiť ani prípadné kladné rozhodnutie o\nvklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (už citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Cdo 96/1995). Vo veci nejde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a ods.\n140 OZ, pretože (ako už bolo uvedené) nejde o predkupné právo upravené vo všeobecnom ustanovení\n§ 140 OZ, ale o rozpor so zákonom č. 97/2013 Z. z. a jeho ustanovením § 9 ods. 8.\n90. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku v\nspojení s § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie\npredpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie, ktoré zákonodarca zveril správnemu orgánu,\na táto povinnosť trvá až do vydania rozhodnutia. Ako už bolo uvedené, správny súd je toho názoru, že\nOkresný úrad Turčianske Teplice, katastrálny odbor nedostatočne skúmal skutkové a právne skutočnosti\nexistujúce v čase jeho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva a ak povolil vklad vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcov, konal v rozpore s § 31 ods. 1, ods. 3 zákona\nč.\n162/1995 Z. z. a § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z.\n91. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 17C/3/2021-54 zo dňa 12.08.2021, ktorý\ndoručili žalobcovia, správny súd uvádza, že okresný úrad, katastrálny odbor, teda aj žalovaný, skúma\npodmienky pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku dňu povolenia vkladu.\nPri rozhodovaní o návrhu je správny orgán povinný skúmať, či nastali skutkové a právne skutočnosti,\nktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. ktoré by bránili vkladu práva do katastra. To\nznamená, že predmetný rozsudok, vydaný po vydaní napadnutého rozhodnutia, nemôže mať žiadnu\nrelevanciu v rámci konania o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.\n92. Aj z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že „Okresný úrad musí o návrhu\nna vklad rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia o návrhu na\n\nvklad“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Sžo 49/2009 zo dňa 25.11.2009).\nObdobne sa v odbornej literatúre uvádza, že „orgán katastra preskúmava v rámci vkladového konania\nzmluvu doloženú k návrhu na vklad vždy ku dňu svojho rozhodovania a to bez ohľadu na to, kedy majú\nnastať účinky povolenia vkladu podľa § 28 ods. 3 až 5 katastrálneho zákona. Pri postupe podľa § 31 ods.\n1 katastrálneho zákona to navyše zdôrazňuje aj znenie druhej vety zaväzujúce orgán katastra prihliadať\naj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.“ (P., H., D., J., C., L.,\nM., H., Q., M., R., H. a kol.: Občiansky zákonník I., § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 903).\n93. Záverom správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že kataster nehnuteľností predstavuje\ninformačný systém, evidenciu údajov. Vkladové konanie a všeobecne konanie/postup pred katastrálnymi\norgánmi slúži na aktualizáciu a zaznamenanie nesporných a preukázaných údajov k nehnuteľnostiam.\nNie je úlohou katastrálnych orgánov rozhodovať spory o práva k nehnuteľnostiam či nahrádzať právomoc\npríslušných civilných súdov pri rozhodovaní týchto sporov.\n94. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry slovenských\nsúdov správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov na základe podaného protestu\nprokurátora správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili\nv intenciách zákonov č.\n162/1995 Z. z., č. 97/2013 Z. z. a správneho poriadku a v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by\nmali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd preto žalobu žalobcov zamietol ako\nnedôvodnú podľa § 190 SSP.\n95. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní\núspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože\nz obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,\nktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.\n96. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania postupoval podľa § 169 SSP v\nspojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že im náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, nepriznal,\npretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalším účastníkom konania správny súd\nneuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti\nnemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili\ns poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie\nvyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalšieho účastníka konania, ktoré môže,\nale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti\nv tomto\nsúdnom konaní správny súd ďalším účastníkom konania neukladal. V predmetnej veci správny súd\nnezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom\nkonania priznať právo na náhradu trov konania.\n97. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443\nods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\n\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}