Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-21S/4/2022 4022200252 23. 06. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200252.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: UNICHOV s.r.o., so sídlom 956 07 Veľké Ripňany 616, IČO: 35 953 624, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100551935/2022 zo dňa 22.03.2022 takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 101837555/2021 zo dňa 30.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 3 256,20 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 103748738/2016 zo dňa 17.08.2016 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane konštatoval, že vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012. Na základe výsledkov tejto daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 103748738/2016 zo dňa 17.08.2016, ktorým určil rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu vo výške 6 132,32 eura tým, že znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 zo sumy 6 531,60 eur na sumu 399,28 eur. Žalovaný toto rozhodnutie správcu dane potvrdil rozhodnutím č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016, ktoré sa stalo právoplatným dňa 07.12.2016. Správca dane ďalej citoval relevantnú právnu úpravu a uviedol spôsob a okolnosti týkajúce sa výpočtu úroku z omeškania. 3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100551935/2022 zo dňa 22.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní boli právne irelevantné. Tieto námietky nezakladali dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na princíp obligatórnosti pri ukladaní sankcie bol správca dane povinný úrok z omeškania vyrubiť. Limitom pre vyrubenie úroku z omeškania bola povinnosť správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania dodržať zákonom stanovenú prekluzívnu lehotu. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu nezakladali dôvod na nevyrubenie úroku z omeškania a neboli ani dôvodom, ktorý by preukazoval nesprávnosť výpočtu úroku z omeškania alebo nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Správca dane postupoval pri vyrubení úroku z omeškania v súlade s relevantnou právnou úpravou. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Nitre toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania“) a vrátenia veci na ďalšie konanie správcovi dane. 6. Rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania bolo nesprávne. K zastaveniu konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo podkladom aj pre rozhodnutie o vyrubení sankcie, nedošlo vinou žalovaného, ale pre nečinnosť tretej osoby, vo vzťahu ku ktorej žalobca už podnikal aj právne kroky. Za tejto situácie bolo nanajvýš nespravodlivé, aby bol žalobca poškodený ešte aj ďalšou sankciou v zmysle rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania. 7. Rozhodnutie, od ktorého sa odvíjalo aj rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania, bolo vydané nezákonne a z absolútne účelových dôvodov. Žalobca bol totiž dlhodobo doslova perzekvovaný zo strany vybraných orgánov štátnej správy ako dôsledok toho, že osoby konajúce a vystupujúce v mene žalobcu dlhodobo poukazovali na možné ohýbanie zákona (práva) zamestnancami žalovaného. Osoby konajúce a vystupujúce v mene žalobcu taktiež prispeli k prerušeniu spolupráce medzi vybranými podnikateľskými subjektami a niektorými vplyvnými zamestnancami štátnej správy, pričom zároveň opakovane upozorňovali na možné páchanie ekonomickej trestnej činnosti správcu dane. Žalobca v procesnom postavení oznamovateľa vystupoval vo viacerých trestných konaniach, v ktorých sa snažil preukázať opodstatnenosť, dôvodnosť a pravdivosť svojich tvrdení tak, ako tieto žalobca prezentoval aj vo svojej žalobe. Práve uvedená skutočnosť mala za následok postupnú ekonomickú likvidáciu žalobcu, a to aj formou vydávania rozhodnutí ukladajúcich žalobcovi rôzne sankcie, či pokuty alebo formou vyrubenia nedoplatkov. 8. Rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania bolo vydané predčasne. Toto rozhodnutie finančných orgánov malo svoj prvotný základ v rozhodnutí správcu dane č. 102783289/2019 zo dňa 03.12.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 10681431/2020 zo dňa 13.03.2020. Rozhodnutie žalovaného č. 10681431/2020 zo dňa 13.03.2020 bolo v rámci správneho súdnictva predmetom správneho súdneho prieskumu, pričom proti rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté. 9. Pre ďalšie zachovanie svojej ekonomickej životnosti bol žalobca nútený využiť všetky dostupné právne prostriedky proti rozhodnutiu finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania, pretože v prípade zaplatenia vyrubeného sankčného úroku by žalobca fakticky konvalidoval predchádzajúci nesprávny a nezákonný postup správcu dane ako aj nesprávne súdne rozhodnutie. Obchody, ktoré neboli správcom dane uznané, v dôsledku ktorého postupu došlo následne k dovyrubeniu daňovej povinnosti žalobcovi a napokon až k vyrubeniu sankčného úroku z omeškania, v rámci výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu reálne prebehli tak, ako to žalobca deklaroval príslušnými účtovnými a daňovými dokladmi. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.09.2022 navrhujúc žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
11. Námietky uvedené v žalobe boli takmer identické s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, pričom s týmito námietkami sa žalovaný už podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Po stručnom zhrnutí rozhodujúcich skutkových okolností žalovaný konštatoval, že správca dane bol sankciu povinný vyrubiť, pretože išlo o povinnosť a nie možnosť správcu dane. Predmetná povinnosť správcovi dane vyplývala zo zákona. Žalobca mohol požiadať správcu dane o odklad platenia dane, resp. o platenie dane v splátkach, čo však žalobca nevyužil. Pokiaľ nebolo o žalobcom uvádzanej kasačnej sťažnosti rozhodnuté, správca dane bol povinný postupovať pri vyrubení sankcie v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Z dikcie tejto právnej normy vyplývalo, že vyrubenie úroku z omeškania bolo obligatórne. Keďže žalobca neuhradil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, správca dane bol povinný pristúpiť k vyrubeniu úroku z omeškania. Ak by kasačný súd rozhodol vo veci žalobcom uvádzanej kasačnej sťažnosti v prospech žalobcu, potom by správca dane postupoval podľa § 156 ods. 7 daňového poriadku. 12. Žalovaný mal za preukázané, že správca dane postupoval pri vyrubení úroku z omeškania v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Poukazujúc na uvedené skutočnosti a na princíp obligatórnosti pri ukladaní sankcie bol žalovaný toho názoru, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zásad pri správe daní zakotvených v § 3 daňového poriadku. 13. Námietky žalobcu týkajúce sa ohýbania zákona boli neopodstatnené, keďže nesúviseli s vyrubením sankcie, ale s výkonom daňovej kontroly. Ak mal žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly „nejaké nejasnosti“ voči zamestnancom štátnej správy, mohol si ich uplatniť v inom konaní. 14. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov ao zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 21S/4/2022 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-21S/4/2022. 16. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní dňa 23.06.2026. V. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.
18. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Ak nebol úrok z omeškania správcom dane vyrubený právoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa; takto vypočítaný úrok z omeškania sa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu konkurzu, začatiu reštrukturalizačného konania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 19. Podľa § 156 ods. 7 daňového poriadku, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a); novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 20. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo posúdiť, či finančné orgány pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a to v medziach žalobných námietok ako aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania v medziach žalobných námietok, správny súd pripomína, že samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Správny súd v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobným námietkam taktiež pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania za žalobcu konkretizovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34). 21. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania, správny súd prvotne poukazuje na to, že vznik pohľadávky na úroku z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Možno tak uzavrieť, že daňová pohľadávka na úroku z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania (porovnaj napr. rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, ods. 41, 42 a 43). 22. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú právnu vec.
23. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane rozhodnutím č. 103748738/2016 zo dňa 17.08.2016 určil žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu vo výške 6 132,32 eura tým, že znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 zo sumy 6 531,60 eur na sumu 399,28 eura. Žalovaný rozhodnutím č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016 uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016 sa stalo právoplatným dňa 07.12.2016. Žalobca bol teda povinný zaplatiť rozdiel v sume nadmerného odpočtu do dňa 22.12.2016. Časť rozdielu v sume nadmerného odpočtu bola uhradená po lehote splatnosti dane, a to konkrétne v rozsahu 878,06 eura. Zvyšná časť rozdielu v sume nadmerného odpočtu nebola do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia uhradená. Boli tak nepochybne naplnené predpoklady pre vyrubenie úroku z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Na tomto závere žalobné námietky nemohli nič zmeniť. 24. Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa rozhodnutí finančných orgánov, ktoré boli podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania žalobcovi, resp. ktoré boli podkladom pre rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania (ďalej len „podkladové rozhodnutia finančných orgánov“), správny súd uvádza, že tieto podkladové rozhodnutia finančných orgánov neboli predmetnom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní. Správny súd sa preto týmito námietkami bližšie nezaoberal. Pre úplnosť správny súd uvádza, že na podkladové rozhodnutia finančných orgánov nazeral ako na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktoré tvorili zákonný podklad pre vyrubenie úroku z omeškania žalobcovi. Žalobca totiž nijako nepreukázal, že by podkladové rozhodnutia finančných orgánov boli zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. 25. Vo vzťahu k žalobným námietkam, v zmysle ktorých žalobca dlhodobo poukazuje na možné ohýbanie práva zamestnancami správcu dane (i), poukazuje na možné páchanie ekonomickej trestnej činnosti zo strany správcu dane (ii) a vystupuje v rámci viacerých trestných konaní (iii), správny súd uvádza, že tieto námietky nie sú objektívne schopné spochybniť závery finančných orgánov prezentované v ich rozhodnutí vo veci vyrubenia úroku z omeškania. Ide totiž o všeobecné, relevantnými dôkazmi nepodporené tvrdenia, ktoré nemajú žiaden konkrétny súvis s predmetnou preskúmavanou právnou vecou. 26. Vo vzťahu k žalobnej námietke predčasnosti vydania rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania, t.j. prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. Žalobca ju totiž odôvodňoval tým, že rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania bolo vydané na základe rozhodnutia správcu dane č. 102783289/2019 zo dňa 03.12.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 10681431/2020 zo dňa 13.03.2020, pričom rozhodnutie žalovaného č. 10681431/2020 zo dňa 13.03.2020 bolo predmetom správneho súdneho prieskumu. Z doposiaľ uvedené je však zrejmé, že rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania nebolo vydané na základe rozhodnutia správcu dane č. 102783289/2019 zo dňa 03.12.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 10681431/2020 zo dňa 13.03.2020. Žalobca nijako neozrejmil súvis týchto ním uvádzaných rozhodnutí finančných orgánov z roku 2019, resp. 2020 s predmetnou preskúmavanou právnou vecou. 27. Vo vzťahu k žalobnej námietke predčasnosti vydania rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania, t.j. prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, správny súd tiež uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právny nástroj, ktorý žalobcovi alebo teda daňovému subjektu poskytuje možnosť dosiahnuť zmenu výšky úroku z omeškania (aj v prípade, ak by správny súd zrušil rozhodnutie finančných orgánov, ktoré bolo podkladom pre vydanie ich rozhodnutia vo veci vyrubenia úroku z omeškania), pričom túto zákonnú možnosť viaže na právoplatnú zmenu samotnej sumy dane alebo rozdielu dane, od ktorej sa v konečnom dôsledku odvíja výška úroku z omeškania. Ustanovenie § 156 ods. 7 daňového poriadku totiž určuje, že ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a); novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Je tak zrejmé, že daňový poriadok predpokladá situácie, kedy by došlo k zrušeniu rozhodnutia finančných orgánov, ktoré bolo podkladom pre vydanie ich rozhodnutia vo veci vyrubenia úroku z omeškania, čo automaticky vylučuje nutnosť prerušenia daňového konania vo veci vyrubenia úroku z omeškania z dôvodu prebiehajúceho správneho súdneho konania, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia finančných orgánov, ktoré má byť podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania.
28. Vo väzbe na žalobnú námietku predčasnosti vydania rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania, t.j. prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, správny súd napokon pripomína, že hoci právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje účastníkom administratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, podať správnu žalobu proti takémuto rozhodnutiu a správny súd poskytuje ochranu takýmto právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, je potrebné uvedomiť si, že ide o prieskum právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Uvedené tak ani neznamená, že prebiehajúce správne súdne konanie predstavuje konanie o predbežnej otázke, pre ktoré by bolo nutné administratívne konanie vo veci vyrubenia úroku z omeškania prerušiť. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pojem „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“ je v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný jednoznačne. Právoplatným sa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom. Vo všeobecnosti je potrebné vnímať právoplatnosť rozhodnutia ako moment, kedy sa rozhodnutie stáva konečným, záväzným a relatívne nezmeniteľným (nemožno voči nemu podať riadny opravný prostriedok). Právoplatné rozhodnutie potom požíva prezumpciu správnosti správnych aktov, a teda sa vo vzťahu k nemu uplatňuje „vyvrátiteľná právna domnienka (presumptio iuris tantum) o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať ako na správny akt, ktorý je bez právnych vád“ (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/61/2016 zo dňa 23.08.2018). Pojem vykonateľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa s rozhodnutiami, ktoré podľa osobitného právneho predpisu zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú, resp. ukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami. Rozhodnutia orgánov verejnej správy vydané v poslednom stupni (proti ktorým nie je prípustný riadny opravný prostriedok) sú vykonateľnými aj v prípadoch, kedy je proti nim podaná všeobecná správna žaloba, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje inak. Zákonodarca tak rozlišuje medzi situáciou, kedy ide o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, na základe správnej žaloby, o ktorej rozhoduje súd, a úkonom procesnej obrany v rámci správneho konania pred orgánom verejnej správy (podanie odvolania), kedy príslušný právny predpis zväčša pripúšťa odkladný účinok takéhoto úkonu. Daňový poriadok pri podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodnutia neustanovuje. Vychádzajúc z § 184 SSP platí, že vo všeobecnosti podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný právny predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (§ 185 SSP). Je potom zrejmé, že rozhodnutie správcu dane č. 103748738/2016 zo dňa 17.08.2016 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016 bolo spôsobilým podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania žalobcovi, aj keby ten podal správnu žalobu, ktorou by sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správcu dane č. 103748738/2016 zo dňa 17.08.2016 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016. Pre úplnosť správny súd uvázda, že žalobca nijako nepreukázal a ostatne ani netvrdil, že by tieto rozhodnutia finančných orgánov boli v rámci správneho súdnictva zrušené. 29. Vo vzťahu k žalobnej námietke, v zmysle ktorej žalobca považoval za nespravodlivé, ak k zastaveniu konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo podkladom napadnutých rozhodnutí, nedošlo jeho vinou, ale vinou tretej osoby, správny súd uvádza, že táto námietka taktiež nebola dôvodná, keď z nej ani nebolo zrejmé, k čomu vlastne táto námietka smeruje. Žalobca nijako neozrejmil, aké konanie bolo zastavené, kto je uvádzanou treťou osobou a aký súvis majú dané skutočnosti s predmetnou preskúmavanou právnou vecou. 30. Správny súd preskúmal predmetnú právnu vec aj z hľadiska právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP, avšak nezistil žiadnu z tam uvedených okolností, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 196 SSP, a ktorá by následne mohla viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a prípadne aj prvostupňového rozhodnutia. 31. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 33. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave [§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. a) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.