{"guid": "cd534a6f-4664-47d0-b25a-12fb77c99e46:6995dba0-cae7-4b24-bade-560514940e35", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200252.3", "spisova_znacka": "NR-21S/4/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-21S/4/2022 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. júna 2026, sp. zn. NR-21S/4/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200252.3", "identifikacne_cislo": "4022200252", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6995dba0-cae7-4b24-bade-560514940e35", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200252.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200252.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200252.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-21S/4/2022\n4022200252\n23. 06. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:4022200252.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: UNICHOV\ns.r.o., so sídlom 956 07 Veľké Ripňany 616, IČO: 35 953 624, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nJUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), so sídlom Mierové námestie\n14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n100551935/2022 zo dňa 22.03.2022 takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 101837555/2021 zo dňa 30.09.2021\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 3 256,20 eur za nezaplatenie rozdielu\ndane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím správcu dane č. 103748738/2016 zo dňa 17.08.2016\nv ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.\n2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane konštatoval, že vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012. Na základe výsledkov tejto daňovej\nkontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 103748738/2016 zo dňa 17.08.2016, ktorým určil rozdiel\ndane v sume nadmerného odpočtu vo výške 6 132,32 eura tým, že znížil nadmerný odpočet na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 zo sumy 6 531,60 eur na sumu 399,28 eur. Žalovaný\ntoto rozhodnutie správcu dane potvrdil rozhodnutím č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016, ktoré sa\nstalo právoplatným dňa 07.12.2016. Správca dane ďalej citoval relevantnú právnu úpravu a uviedol\nspôsob a okolnosti týkajúce sa výpočtu úroku z omeškania.\n3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n100551935/2022 zo dňa 22.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového\nporiadku tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu uvedené\nv jeho odvolaní boli právne irelevantné. Tieto námietky nezakladali dôvod na zrušenie prvostupňového\nrozhodnutia. Vzhľadom na princíp obligatórnosti pri ukladaní sankcie bol správca dane povinný úrok\nz omeškania vyrubiť. Limitom pre vyrubenie úroku z omeškania bola povinnosť správcu dane pri\nvyrubení úroku z omeškania dodržať zákonom stanovenú prekluzívnu lehotu. Skutočnosti uvedené\nv odvolaní žalobcu nezakladali dôvod na nevyrubenie úroku z omeškania a neboli ani dôvodom, ktorý by\npreukazoval nesprávnosť výpočtu úroku z omeškania alebo nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.\nSprávca dane postupoval pri vyrubení úroku z omeškania v súlade s relevantnou právnou úpravou.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Nitre toho istého dňa, domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia (ďalej\nspolu len „rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania“) a vrátenia veci na\nďalšie konanie správcovi dane.\n6. Rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania bolo nesprávne. K zastaveniu\nkonania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo podkladom aj pre rozhodnutie o vyrubení\nsankcie, nedošlo vinou žalovaného, ale pre nečinnosť tretej osoby, vo vzťahu ku ktorej žalobca už\npodnikal aj právne kroky. Za tejto situácie bolo nanajvýš nespravodlivé, aby bol žalobca poškodený ešte\naj ďalšou sankciou v zmysle rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania.\n7. Rozhodnutie, od ktorého sa odvíjalo aj rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku\nz omeškania, bolo vydané nezákonne a z absolútne účelových dôvodov. Žalobca bol totiž dlhodobo\ndoslova perzekvovaný zo strany vybraných orgánov štátnej správy ako dôsledok toho, že osoby\nkonajúce a vystupujúce v mene žalobcu dlhodobo poukazovali na možné ohýbanie zákona (práva)\nzamestnancami žalovaného. Osoby konajúce a vystupujúce v mene žalobcu taktiež prispeli k prerušeniu\nspolupráce medzi vybranými podnikateľskými subjektami a niektorými vplyvnými zamestnancami štátnej\nsprávy, pričom zároveň opakovane upozorňovali na možné páchanie ekonomickej trestnej činnosti\nsprávcu dane. Žalobca v procesnom postavení oznamovateľa vystupoval vo viacerých trestných\nkonaniach, v ktorých sa snažil preukázať opodstatnenosť, dôvodnosť a pravdivosť svojich tvrdení\ntak, ako tieto žalobca prezentoval aj vo svojej žalobe. Práve uvedená skutočnosť mala za následok\npostupnú ekonomickú likvidáciu žalobcu, a to aj formou vydávania rozhodnutí ukladajúcich žalobcovi\nrôzne sankcie, či pokuty alebo formou vyrubenia nedoplatkov.\n8. Rozhodnutie finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania bolo vydané predčasne. Toto\nrozhodnutie finančných orgánov malo svoj prvotný základ v rozhodnutí správcu dane č. 102783289/2019\nzo dňa 03.12.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 10681431/2020 zo dňa 13.03.2020.\nRozhodnutie žalovaného č. 10681431/2020 zo dňa 13.03.2020 bolo v rámci správneho súdnictva\npredmetom správneho súdneho prieskumu, pričom proti rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal\nžalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté.\n9. Pre ďalšie zachovanie svojej ekonomickej životnosti bol žalobca nútený využiť všetky dostupné\nprávne prostriedky proti rozhodnutiu finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania, pretože\nv prípade zaplatenia vyrubeného sankčného úroku by žalobca fakticky konvalidoval predchádzajúci\nnesprávny a nezákonný postup správcu dane ako aj nesprávne súdne rozhodnutie. Obchody, ktoré\nneboli správcom dane uznané, v dôsledku ktorého postupu došlo následne k dovyrubeniu daňovej\npovinnosti žalobcovi a napokon až k vyrubeniu sankčného úroku z omeškania, v rámci výkonu\npodnikateľskej činnosti žalobcu reálne prebehli tak, ako to žalobca deklaroval príslušnými účtovnými\na daňovými dokladmi.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.09.2022 navrhujúc žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n\n11. Námietky uvedené v žalobe boli takmer identické s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu,\npričom s týmito námietkami sa žalovaný už podrobne vysporiadal\nv napadnutom rozhodnutí.\nPo stručnom zhrnutí rozhodujúcich skutkových okolností žalovaný konštatoval, že správca dane bol\nsankciu povinný vyrubiť, pretože išlo o povinnosť a nie možnosť správcu dane. Predmetná povinnosť\nsprávcovi dane vyplývala zo zákona. Žalobca mohol požiadať správcu dane o odklad platenia dane, resp.\no platenie dane v splátkach, čo však žalobca nevyužil. Pokiaľ nebolo o žalobcom uvádzanej kasačnej\nsťažnosti rozhodnuté, správca dane bol povinný postupovať pri vyrubení sankcie v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Z dikcie tejto právnej normy vyplývalo,\nže vyrubenie úroku z omeškania bolo obligatórne. Keďže žalobca neuhradil rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, správca dane\nbol povinný pristúpiť k vyrubeniu úroku z omeškania. Ak by kasačný súd rozhodol vo veci žalobcom\nuvádzanej kasačnej sťažnosti v prospech žalobcu, potom by správca dane postupoval podľa § 156 ods.\n7 daňového poriadku.\n12. Žalovaný mal za preukázané, že správca dane postupoval pri vyrubení úroku z omeškania v súlade\ns ustanoveniami daňového poriadku. Poukazujúc na uvedené skutočnosti a na princíp obligatórnosti pri\nukladaní sankcie bol žalovaný toho názoru, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zásad pri správe daní\nzakotvených v § 3 daňového poriadku.\n13. Námietky žalobcu týkajúce sa ohýbania zákona boli neopodstatnené, keďže nesúviseli s vyrubením\nsankcie, ale s výkonom daňovej kontroly. Ak mal žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly „nejaké\nnejasnosti“ voči zamestnancom štátnej správy, mohol si ich uplatniť v inom konaní.\n14. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyužil.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\nao\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou\nod 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý\nprešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu\nv Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola\nvec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 21S/4/2022 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená\ndo senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-21S/4/2022.\n16. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s\n§ 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\na dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nSprávny súd vec rozhodol na pojednávaní dňa 23.06.2026.\nV.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2,\nak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo\nv lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane\na) daň alebo rozdiel dane,\nb) preddavok na daň,\nc) splátku dane,\nd) vybraný preddavok na daň,\ne) daň vybranú zrážkou,\nf) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.\n\n18. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy\npodľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej\ncentrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom\nmal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení\núroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky\nplatná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok\nzákladnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania\nsa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň\nomeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane\nalebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní\ndodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa\npodania dodatočného daňového priznania. Ak nebol úrok z omeškania správcom dane vyrubený\nprávoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do\nrozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do\nzačatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa; takto vypočítaný úrok z omeškania\nsa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu konkurzu, začatiu reštrukturalizačného\nkonania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej\nsumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky\nomeškania s platbou.\n19. Podľa § 156 ods. 7 daňového poriadku, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu\ndane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci aj úrok z omeškania\npodľa odseku 1 písm. a); novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n20. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie finančných orgánov\nvo veci vyrubenia úroku z omeškania. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú\nžalobu bolo posúdiť, či finančné orgány pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a to\nv medziach žalobných námietok ako aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Pokiaľ\nide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania\nv medziach žalobných námietok, správny súd pripomína, že samotné žalobné námietky, presnejšie\nmiera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na\ntieto námietky. Správny súd v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobným námietkam taktiež pripomína,\nže nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia finančných orgánov vo\nveci vyrubenia úroku z omeškania uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo\nodôvodnenia rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania za žalobcu\nkonkretizovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025\nzo dňa 29.01.2026, ods. 34).\n21. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie finančných\norgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania, správny súd prvotne poukazuje na to, že vznik pohľadávky\nna úroku z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane,\nnesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti\na trvanie omeškania so zaplatením dane\n(plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Možno tak uzavrieť,\nže daňová pohľadávka na úroku\nz omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky\nsplatnej dane, dňa jej splatnosti\na doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku\nktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Rozhodnutie\no vyrubení úroku z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa\njej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre\nprípad jej vymáhania (porovnaj napr. rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, ods. 41, 42 a 43).\n22. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú právnu vec.\n\n23. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane rozhodnutím č. 103748738/2016 zo\ndňa 17.08.2016 určil žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu vo výške 6 132,32 eura tým, že\nznížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 zo sumy 6 531,60\neur na sumu 399,28 eura. Žalovaný rozhodnutím č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016 uvedené\nrozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016\nsa stalo právoplatným dňa 07.12.2016. Žalobca bol teda povinný zaplatiť rozdiel v sume nadmerného\nodpočtu do dňa 22.12.2016. Časť rozdielu v sume nadmerného odpočtu bola uhradená po lehote\nsplatnosti dane, a to konkrétne v rozsahu 878,06 eura. Zvyšná časť rozdielu v sume nadmerného\nodpočtu nebola do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia uhradená. Boli tak nepochybne naplnené\npredpoklady pre vyrubenie úroku z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Na\ntomto závere žalobné námietky nemohli nič zmeniť.\n24. Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa rozhodnutí finančných orgánov, ktoré boli podkladom\npre vyrubenie úroku z omeškania žalobcovi, resp. ktoré boli podkladom pre rozhodnutie finančných\norgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania (ďalej len „podkladové rozhodnutia finančných orgánov“),\nsprávny súd uvádza, že tieto podkladové rozhodnutia finančných orgánov neboli predmetnom správneho\nsúdneho prieskumu v tomto konaní. Správny súd sa preto týmito námietkami bližšie nezaoberal.\nPre úplnosť správny súd uvádza, že na podkladové rozhodnutia finančných orgánov nazeral ako na\nprávoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktoré tvorili zákonný podklad pre vyrubenie úroku z omeškania\nžalobcovi. Žalobca totiž nijako nepreukázal, že by podkladové rozhodnutia finančných orgánov boli\nzmenené alebo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\n25. Vo vzťahu k žalobným námietkam, v zmysle ktorých žalobca dlhodobo poukazuje na možné ohýbanie\npráva zamestnancami správcu dane (i), poukazuje na možné páchanie ekonomickej trestnej činnosti\nzo strany správcu dane (ii) a vystupuje v rámci viacerých trestných konaní (iii), správny súd uvádza,\nže tieto námietky nie sú objektívne schopné spochybniť závery finančných orgánov prezentované\nv ich rozhodnutí vo veci vyrubenia úroku z omeškania. Ide totiž o všeobecné, relevantnými dôkazmi\nnepodporené tvrdenia, ktoré nemajú žiaden konkrétny súvis s predmetnou preskúmavanou právnou\nvecou.\n26. Vo vzťahu k žalobnej námietke predčasnosti vydania rozhodnutia finančných orgánov vo veci\nvyrubenia úroku z omeškania, t.j. prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, správny súd\nuvádza, že táto námietka nebola dôvodná. Žalobca ju totiž odôvodňoval tým, že rozhodnutie finančných\norgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania bolo vydané na základe rozhodnutia správcu dane č.\n102783289/2019 zo dňa 03.12.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 10681431/2020 zo dňa\n13.03.2020, pričom rozhodnutie žalovaného č. 10681431/2020 zo dňa 13.03.2020 bolo predmetom\nsprávneho súdneho prieskumu. Z doposiaľ uvedené je však zrejmé, že rozhodnutie finančných\norgánov vo veci vyrubenia úroku z omeškania nebolo vydané na základe rozhodnutia správcu dane\nč. 102783289/2019 zo dňa 03.12.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 10681431/2020 zo dňa\n13.03.2020. Žalobca nijako neozrejmil súvis týchto ním uvádzaných rozhodnutí finančných orgánov\nz roku 2019, resp. 2020 s predmetnou preskúmavanou právnou vecou.\n27. Vo vzťahu k žalobnej námietke predčasnosti vydania rozhodnutia finančných orgánov vo veci\nvyrubenia úroku z omeškania, t.j. prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, správny súd\ntiež uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právny nástroj, ktorý žalobcovi alebo teda\ndaňovému subjektu poskytuje možnosť dosiahnuť zmenu výšky úroku z omeškania (aj v prípade, ak by\nsprávny súd zrušil rozhodnutie finančných orgánov, ktoré bolo podkladom pre vydanie ich rozhodnutia vo\nveci vyrubenia úroku z omeškania), pričom túto zákonnú možnosť viaže na právoplatnú zmenu samotnej\nsumy dane alebo rozdielu dane, od ktorej sa v konečnom dôsledku odvíja výška úroku\nz omeškania.\nUstanovenie § 156 ods. 7 daňového poriadku totiž určuje, že ak daň alebo rozdiel dane vyrubený\nrozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci\naj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a); novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Je\ntak zrejmé, že daňový poriadok predpokladá situácie, kedy by došlo k zrušeniu rozhodnutia finančných\norgánov, ktoré bolo podkladom pre vydanie ich rozhodnutia vo veci vyrubenia úroku z omeškania, čo\nautomaticky vylučuje nutnosť prerušenia daňového konania vo veci vyrubenia úroku z omeškania z\ndôvodu prebiehajúceho správneho súdneho konania, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia finančných orgánov, ktoré má byť podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania.\n\n28. Vo väzbe na žalobnú námietku predčasnosti vydania rozhodnutia finančných orgánov vo\nveci vyrubenia úroku z omeškania, t.j. prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia,\nsprávny súd napokon pripomína, že hoci právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje účastníkom\nadministratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, podať správnu žalobu proti takémuto rozhodnutiu\na správny súd poskytuje ochranu takýmto právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby\na právnickej osoby v oblasti verejnej správy, je potrebné uvedomiť si, že ide o prieskum právoplatných\na vykonateľných rozhodnutí. Uvedené tak ani neznamená, že prebiehajúce správne súdne konanie\npredstavuje konanie o predbežnej otázke, pre ktoré by bolo nutné administratívne konanie vo veci\nvyrubenia úroku z omeškania prerušiť. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pojem „právoplatnosť“\na „vykonateľnosť“ je v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný jednoznačne. Právoplatným\nsa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom.\nVo všeobecnosti je potrebné vnímať právoplatnosť rozhodnutia ako moment, kedy sa rozhodnutie\nstáva konečným, záväzným a relatívne nezmeniteľným (nemožno voči nemu podať riadny opravný\nprostriedok). Právoplatné rozhodnutie potom požíva prezumpciu správnosti správnych aktov, a teda\nsa vo vzťahu k nemu uplatňuje „vyvrátiteľná právna domnienka (presumptio iuris tantum) o tom, že\ntreba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať ako na správny akt, ktorý je bez právnych\nvád“ (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/61/2016 zo dňa 23.08.2018).\nPojem vykonateľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa\ns rozhodnutiami, ktoré\npodľa osobitného právneho predpisu zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú, resp.\nukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť rozhodnutia,\nktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými\nprostriedkami. Rozhodnutia orgánov verejnej správy vydané v poslednom stupni (proti ktorým nie je\nprípustný riadny opravný prostriedok) sú vykonateľnými aj v prípadoch, kedy je proti nim podaná\nvšeobecná správna žaloba, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje inak. Zákonodarca tak\nrozlišuje medzi situáciou, kedy ide o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol\nv poslednom stupni, na základe správnej žaloby, o ktorej rozhoduje súd, a úkonom procesnej obrany\nv rámci správneho konania pred orgánom verejnej správy (podanie odvolania), kedy príslušný právny\npredpis zväčša pripúšťa odkladný účinok takéhoto úkonu. Daňový poriadok pri podaní správnej\nžaloby proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodnutia\nneustanovuje. Vychádzajúc z § 184 SSP platí, že vo všeobecnosti podanie správnej žaloby nemá\nodkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný právny predpis neustanovuje inak. Správny súd môže\nna návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (§\n185 SSP). Je potom zrejmé, že rozhodnutie správcu dane č. 103748738/2016 zo dňa 17.08.2016\nv spojení s rozhodnutím žalovaného č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016 bolo spôsobilým podkladom\npre vyrubenie úroku z omeškania žalobcovi, aj keby ten podal správnu žalobu, ktorou by sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia správcu dane č. 103748738/2016 zo dňa 17.08.2016 v spojení\ns rozhodnutím žalovaného č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016. Pre úplnosť správny súd uvázda,\nže žalobca nijako nepreukázal a ostatne ani netvrdil, že by tieto rozhodnutia finančných orgánov boli\nv rámci správneho súdnictva zrušené.\n29. Vo vzťahu k žalobnej námietke, v zmysle ktorej žalobca považoval za nespravodlivé, ak k zastaveniu\nkonania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo podkladom napadnutých rozhodnutí, nedošlo\njeho vinou, ale vinou tretej osoby, správny súd uvádza, že táto námietka taktiež nebola dôvodná, keď\nz nej ani nebolo zrejmé, k čomu vlastne táto námietka smeruje. Žalobca nijako neozrejmil, aké konanie\nbolo zastavené, kto je uvádzanou treťou osobou a aký súvis majú dané skutočnosti s predmetnou\npreskúmavanou právnou vecou.\n30. Správny súd preskúmal predmetnú právnu vec aj z hľadiska právnej úpravy ustanovenej v § 195\nSSP, avšak nezistil žiadnu z tam uvedených okolností, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 196 SSP,\na ktorá by následne mohla viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a prípadne aj prvostupňového\nrozhodnutia.\n31. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju postupom\npodľa § 190 SSP zamietol.\n\n32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v\nsúdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n33. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave [§ 493e SSP v spojení\ns § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. a) SSP]. Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}