Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-11S/87/2021 4021200327 05. 06. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200327.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY NR-11S/87/2021 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcov: 1/ Obec Kuzmice, so sídlom: Jacovská 30, Kuzmice, IČO: 31 196 781, zastúpeného JUDr. Petrom Markom, advokátom, so sídlom: Sv. Cyrila a Metoda 4648, Topoľčany, 2/ Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom: Damborského 1, Nitra, IČO: 35 629 061, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom: Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti: 1/ Pozemkové spoločenstvo urbarialistov obce Kuzmice, so sídlom: J. Matušku 2234/28, Topoľčany, IČO: 31 871 003 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ Nitriansky samosprávny kraj, so sídlom Rázusova 2A, Nitra, IČO: 37 861 298, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo č. Co 1/2021-3/Br OU-NROOP5-2021/018158-3 k: C 7/2018-157 zo dňa 11.05.2021, takto rozhodol: NR-11S/87/2021 I. Správny súd žalobu žalobcu v 1. rade a žalobu žalobcu v 2. rade z a m i e t a. II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalším účastníkom konania súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: NR-11S/87/2021 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Ďalší účastník konania v 1. rade Pozemkové spoločenstvo urbarialistov obce Kuzmice (ďalej len „Pozemkové spoločenstvo urbarialistov“) podal dňa 06.12.2017 podnet na Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor, na zmenu údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“), ktorú odôvodnil tým, že nehnuteľnosti uvedené v žiadosti, zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území A., sú nesprávne zapísané v prospech žalobcu v 1. rade, Obce A., ako vlastníka v celosti, hoci podľa pozemnoknižnej vložky č. X a listiny B.. XXXX/XX patrili bývalej urbárskej obci Kuzmice. Pozemkové spoločenstvo urbarialistov sa domáhalo, aby boli predmetné parcely zapísané v prospech jednotlivých podielnikov bývalej urbárskej obce podľa aktuálneho zoznamu podielnikov Pozemkového spoločenstva urbarialistov obce A. ako ich právneho nástupcu. Vo veci tohto podnetu rozhodol Okresný úrad ako prvostupňový správny orgán, pričom jeho rozhodnutie bolo na základe
opravného prostriedku zo strany nadriadeného orgánu (žalovaného) opakovane zrušené. Okresný úrad Topoľčany ako prvostupňový správny orgán po vydaní posledného zrušujúceho rozhodnutia žalovaného vydal rozhodnutie č. C 7/2018-157 zo dňa 08.03.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým na základe vyššie uvedeného podnetu Pozemkového spoločenstva urbarialistov rozhodol vo veci zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“). 2. Správny orgán prvostupňovým rozhodnutím rozhodol tak, že vo vzťahu k parcelám registra C., A. B. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX D. XXX vedeným na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území A. zrušil zápis vlastníckeho práva žalobcu v 1. rade, Obce Kuzmice (v celosti) a predmetné nehnuteľnosti zapísal na novozaložený list vlastníctva v prospech Slovenskej republiky – Školského hospodárstva Topoľčany v celosti. 3. Prvostupňový správny orgán uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že spracovateľ ROEP nesprávne vyhodnotil právny stav vlastníctva predmetných nehnuteľností, keď vychádzal zo zápisu v pozemnoknižnej vložke č. X, ktorý vyhodnotil nesprávne a zároveň nezohľadnil následné prevody vlastníckeho práva. Správny orgán dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti prešli podľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov (ďalej len „zákon č. 81/1949 Zb.“) na Jednotné roľnícke družstvo (JRD) Kuzmice, následne boli prevedené do Školského majetku pri Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Topoľčanoch ku dňu 01.01.1976, pričom vlastnícke právo prešlo na štát. Správny orgán súčasne poukázal na záznamy v zbierke listín, najmä na záznam do katastra nehnuteľností č. Z 1618/1999 až Z 1631/1999, ako aj na protokol o odovzdaní nehnuteľného majetku medzi Školským hospodárstvom Topoľčany a Nitrianskym samosprávnym krajom. Správny orgán zároveň uviedol, že hoci z vykonaného dokazovania vyplýva, že vlastnícke právo by malo svedčiť Nitrianskemu samosprávnemu kraju, vzhľadom na absenciu delimitačného protokolu ku konkrétnym parcelám bolo potrebné zapísať vlastnícke právo v prospech Slovenskej republiky – Školského hospodárstva Topoľčany ako poslednej osobe, ktorej z existujúcich verejných listín svedčilo vlastnícke právo. 4. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán zároveň zamietol žiadosť Pozemkového spoločenstva urbarialistov v časti týkajúcej sa parciel registra C KN č. X, X, X, XX, XX, XX, XX, XX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X a XXX vedených na liste vlastníctva č. XXX, ako aj parcely registra C. A. B. XXX vedenej na liste vlastníctva č. XXX. Prvostupňový správny orgán uviedol, že uvedené nehnuteľnosti neboli predmetom spracovania ROEP, resp. vo vzťahu k parcele registra C. A. E. B. XXX už došlo po schválení ROEP k prevodom vlastníckeho práva na ďalšie osoby, a preto vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam nebolo možné postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. 5. O odvolaniach Pozemkového spoločenstva urbarialistov a žalobcu v 1. rade, Obce Kuzmice následne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Co 1/2021-3/Br zo dňa 11.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že obe odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu. 6. Vo vzťahu k námietke žalobcu v 1. rade smerujúcej k uplynutiu päťročnej lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., žalovaný uviedol, že konanie bolo začaté a vedené v zákonnej lehote, pričom rozhodnutie bolo vydané po uplynutí tejto lehoty z dôvodu opakovaných odvolacích konaní, dopĺňania dokazovania a opakovaného prešetrovania veci. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/219/2010 zo dňa 28.07.2011, podľa ktorého nemožno ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. vykladať v neprospech účastníkov konania, ktorí podali návrh včas a aktívne sa konania zúčastňovali. 7. Proti napadnutému rozhodnutiu podal dňa 27.07.2021 prokurátor protest podľa § 22 ods. 1 písm. a) a § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v relevantnom znení, s poukázaním na to, že napadnutým rozhodnutím mal byť porušený zákon. Protestu však nebolo vyhovené rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) č. LPO/2021/002515-2/ Ja zo dňa 03.11.2021 a následne bol zamietnutý aj rozklad rozhodnutím predsedu ÚGKK SR č. LPO/2022/000703-4/Ja zo dňa 29.03.2022.
II. Správne žaloby II.1 Žaloba žalobcu v 1. rade (Obec Kuzmice) 8. Žalobca v 1. rade, Obec Kuzmice sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. 9. Žalobca v 1. rade namietal, že rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné a vydané bez zákonného základu. Uviedol, že odvolací orgán sa iba stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu bez toho, aby sa riadne vysporiadal s odvolacími námietkami, pričom iba všeobecne konštatoval, že odvolaním neboli preukázané skutočnosti spôsobilé vyvrátiť závery správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal na to, že žalovaný mechanicky prekopíroval podstatnú časť textu zo svojich predchádzajúcich rozhodnutí, vrátane gramatických chýb a nesprávnych označení dátumov a nehnuteľností, pričom právna argumentácia na stranách 28 až 32 napadnutého rozhodnutia mala byť podľa žalobcu v 1. rade chaotická a bez opory vo vykonanom dokazovaní. 10. Žalobca v 1. rade ďalej namietal, že žalovaný mal konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“). V tejto súvislosti poukázal na to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo podľa zákona č. 81/1949 Zb. na JRD Kuzmice, v dôsledku čoho si Pozemkové spoločenstvo urbarialistov mohlo svoje vlastnícke právo uplatňovať iba v reštitučnom konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“). Žalobca v 1. rade poukazoval na § 6 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého sa oprávneným osobám vydávajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady podľa zákona č. 81/1949 Zb. Žalobca v 1. rade poukázal na to, že ak si Pozemkové spoločenstvo urbarialistov neuplatnilo svoje nároky v reštitučnom konaní v zákonom stanovenej lehote, tieto nároky zanikli a nemohli byť následne obchádzané prostredníctvom konania o zmene údajov ROEP podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalobca v 1. rade v tejto súvislosti uviedol, že správny orgán mal konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“), z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti zastaviť. Žalobca v 1. rade sa dovolával aj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 85/2004 a R 75/2007 týkajúcej sa povinnosti správneho orgánu zastaviť konanie pri existencii zákonných dôvodov. 11. Žalobca v 1. rade ďalej namietal, že správny orgán nesprávne posúdil obsah žiadosti Pozemkového spoločenstva urbarialistov a nevyhodnotil správne, čoho sa navrhovateľ domáhal. Podľa žalobcu správny orgán nepostupoval podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, keď nevyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podania a nepoučil ho o následkoch ich neodstránenia. 12. Žalobca v 1. rade namietal aj nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu uplynutia päťročnej lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Poukázal na to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci zmeny údajov ROEP bolo vydané až dňa 08.03.2021, teda po uplynutí päťročnej lehoty ustanovenej v poslednej vete § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžkr/11/2019 zo dňa 12.02.2020, podľa ktorého uvedená lehota predstavuje procesnú lehotu obmedzujúcu právomoc správneho orgánu konať a vydať meritórne rozhodnutie. Podľa žalobcu v 1. rade správny orgán po uplynutí tejto lehoty stratil právomoc rozhodnúť vo veci a jeho rozhodnutie bolo preto nezákonné. 13. Napokon žalobca v 1. rade namietal aj nezákonnosť poučenia obsiahnutého v rozhodnutí odvolacieho orgánu, podľa ktorého rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Žalobca tvrdil, že takéto poučenie bolo v rozpore s § 47 ods. 4 správneho poriadku, § 70 správneho poriadku a s ustanoveniami správneho súdneho poriadku upravujúcimi právo na súdnu ochranu. Tvrdil, že uvedené poučenie mu odnímalo právo na spravodlivé súdne konanie a bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. II.2 Žaloba žalobcu v 2. rade (Krajská prokuratúra Nitra)
14. Žalobca v 2. rade sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v 2. rade uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu podal protest prokurátora, ktorému však nebolo vyhovené. 15. Žalobca v 2. rade zhodne so žalobcom v 1. rade namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., teda v čase, keď už správnemu orgánu zanikla právomoc rozhodnúť vo veci. Žalobca uviedol, že register obnovenej evidencie pozemkov bol v katastrálnom území A. zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 04.06.2014 záznamom č. F. XXX/XXXX-XX/XX, zatiaľ čo prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa 08.03.2021 a druhostupňové rozhodnutie dňa 11.05.2021, teda po uplynutí päťročnej lehoty stanovenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalobca v 2. rade zdôraznil, že predmetné ustanovenie explicitne stanovuje časové obmedzenie právomoci správneho orgánu konať a rozhodnúť o zmene údajov schváleného ROEP, pričom zákon nepripúšťa žiadnu výnimku ani možnosť predĺženia tejto lehoty. Podľa žalobcu v 2. rade nemožno prijať výklad, podľa ktorého postačuje podanie návrhu v zákonnej lehote a správny orgán môže rozhodnúť aj po jej uplynutí. Žalobca v 2. rade namietal, že správne orgány nesprávne argumentovali rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/219/2010 zo dňa 28.07.2011, pretože od jeho vydania došlo k zmene právnej úpravy a zároveň v danom prípade išlo o skutkovo odlišnú situáciu. Poukázal na aktuálnejšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok sp. zn. 3Sžrk/11/2019 zo dňa 12.02.2020, podľa ktorého lehota podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. predstavuje procesnú lehotu obmedzujúcu právomoc správneho orgánu konať a vydať meritórne rozhodnutie. Žalobca v 2. rade tvrdil, že správne orgány po uplynutí tejto lehoty konali ultra vires, teda bez zákonnej právomoci. 16. Žalobca v 2. rade ďalej namietal, že správne orgány rozhodovali vo veci, ktorá mala povahu vlastníckeho sporu, hoci na rozhodovanie o vlastníckych sporoch nie sú v konaní podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. vecne príslušné. Žalobca poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR, R 43/2017, podľa ktorého konanie o zmene údajov schváleného ROEP slúži iba na opravu nesprávnych údajov registra, avšak neslúži na rozhodovanie sporov o vlastnícke právo. V prípade existencie vlastníckeho sporu sú účastníci odkázaní na civilné sporové konanie, najmä na určovaciu žalobu. Žalobca v 2. rade uviedol, že v predmetnej veci sa Obec Kuzmice a Pozemkové spoločenstvo urbarialistov obce Kuzmice aktívne domáhali vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, predkladali dôkazy a spochybňovali tvrdenia druhej strany, pričom správny orgán sám zabezpečoval listiny, archívne dokumenty a ďalšie podklady a v podstate riešil spor o vlastnícke právo, čo podľa žalobcu prekračovalo rámec jeho zákonnej právomoci. 17. Žalobca v 2. rade zároveň namietal, že správne orgány vytvorili zmätočný a právne neistý stav tým, že vlastnícke právo zapísali v prospech Slovenskej republiky, hoci samotný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Nitriansky samosprávny kraj môže následne predložiť delimitačný protokol a domáhať sa zápisu vlastníckeho práva záznamom. Podľa žalobcu v 2. rade tak správny orgán vedome vytvoril stav, pri ktorom vlastnícke právo nezodpovedalo skutočnému právnemu stavu, pričom nápravu viazal na budúcu neistú udalosť. Žalobca v 2. rade zdôraznil, že ani Slovenská republika ani Nitriansky samosprávny kraj počas konania nevykonávali procesné úkony a neprejavovali záujem o konanie, napriek čomu správny orgán rozhodol v ich prospech. Žalobca v 2. rade uviedol, že z rozhodnutia nie je možné jednoznačne zistiť, na základe akých skutkových a právnych záverov správny orgán dospel k zápisu vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky. 18. Ďalšia žalobná námietka smerovala k tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez splnenia zákonnej podmienky prerokovania veci v komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa § 4 ods. 1 a § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalobca v 2. rade uviedol, že z administratívneho spisu ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by zmena zápisu vlastníctva v prospech Slovenskej republiky bola pred vydaním rozhodnutia prerokovaná v komisii ROEP zriadenej pre obec Kuzmice. Žalobca zdôraznil, že prerokovanie veci v komisii predstavuje zákonnú podmienku vydania rozhodnutia, a preto jej nesplnenie zakladá nezákonnosť rozhodnutia. 19. Napokon žalobca v 2. rade zhodne so žalobcom v 1. rade namietal aj nesprávnosť poučenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí, v ktorom žalovaný uviedol, že rozhodnutie podľa § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení („ďalej len SSP“) nie je preskúmateľné správnym súdom. Žalobca v 2. rade tvrdil, že rozhodnutie podľa § 7 ods. 6 zákona č.
180/1995 Z. z. je meritórnym rozhodnutím zasahujúcim do subjektívnych práv účastníkov konania, keďže má za následok výmaz vlastníckeho práva jedného subjektu a zápis vlastníckeho práva iného subjektu. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu nejde o rozhodnutie procesnej alebo predbežnej povahy vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, ale o rozhodnutie plne preskúmateľné správnym súdom. III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcov, ďalších účastníkov konania a ďalší priebeh súdneho konania 20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu v 1. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a súčasne navrhol prerušiť súdne konanie do právoplatného skončenia konania o proteste prokurátora vedeného proti rozhodnutiu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Podľa žalovaného bolo zistené, že pri zápise vlastníckeho práva obce do ROEP neexistovala žiadna listina z katastrálneho operátu ani iný právny titul, ktorý by odôvodňoval zápis vlastníckeho práva obce Kuzmice do registra obnovenej evidencie pozemkov. Spracovateľ ROEP napriek tomu zapísal žalobcu v 1. rade ako vlastníka, čím podľa žalovaného vznikol rozpor medzi evidovaným stavom a podkladmi, z ktorých mal ROEP vychádzať. 21. K námietke žalobcov, že správny orgán rozhodoval o vlastníckom práve a prekročil svoju právomoc, žalovaný uviedol, že predmetom konania nebolo rozhodovanie o vlastníctve, ale odstránenie nesprávnosti v schválenom registri obnovenej evidencie pozemkov podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Podľa žalovaného nejde o spor o vlastníctvo, pretože správny orgán nevykonával posúdenie konkurujúcich si vlastníckych titulov, ale skúmal iba súlad zápisu ROEP s podkladmi, z ktorých mal register vychádzať. Zdôraznil, že žalobca v 1. rade nepreukázal žiadnu listinu, ktorá by odôvodňovala zápis vlastníckeho práva v jeho prospech. 22. K námietke uplynutia lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. žalovaný uviedol, že nejde o prekluzívnu lehotu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/1/2011 zo dňa 27.01.2011, podľa ktorého lehota uvedená v tomto ustanovení nie je lehotou pre zánik právomoci správneho orgánu konať. Žalovaný zdôraznil, že opačný výklad by znamenal zachovanie protiprávneho stavu v evidencii vlastníckych práv. 23. K procesným námietkam žalobcu v 1. rade žalovaný uviedol, že aj keby bolo poučenie v odvolacom rozhodnutí formulované nesprávne, takáto vada nemala žiadny vplyv na procesné práva účastníkov konania. Poukázal na to, že Obec Kuzmice podala správnu žalobu a svoje procesné práva mohla plne uplatniť. Podľa žalovaného preto nešlo o takú procesnú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu v 2. rade navrhol ako nedôvodnú žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobné námietky sú totožné s námietkami uplatnenými v žalobe obce Kuzmice, pričom sa s nimi už vysporiadal vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. 25. Žalovaný nad rámec toho, čo už uviedol vo vyjadrení k žalobe žalobcu v 1. rade poukázal na to, že oprava schváleného ROEP po uplynutí päťročnej lehoty je možná aj postupom podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona. Podľa jeho názoru toto ustanovenie umožňuje opraviť údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení ROEP aj po uplynutí lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., ak sa preukáže ich nesprávnosť. 26. Vo vzťahu k samotnému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že pôvodný zápis vlastníckeho práva obce Kuzmice v ROEP bol nesprávny. Podľa jeho názoru obec Kuzmice nikdy nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. X pre katastrálne územie A. a zápis vlastníckeho práva obce bol výsledkom nesprávneho spracovania ROEP. Žalovaný zároveň argumentoval, že konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. neslúži na definitívne vyriešenie vlastníckeho sporu, ale iba na odstránenie nesprávneho evidenčného stavu. Ak by niektorá osoba tvrdila, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností napriek oprave vykonanej v ROEP, môže sa svojho práva domáhať v občianskom súdnom konaní. Samotná oprava údajov ROEP preto podľa žalovaného nepredstavuje rozhodovanie o vlastníckom práve. 27. K procesným námietkam žalobcu v 2. rade žalovaný uviedol, že prípadné nesprávne poučenie o možnosti preskúmania rozhodnutia v správnom súdnictve nemalo žiadny vplyv na procesné práva žalobcu v 1. rade, keďže žalobca v 1. rade správnu žalobu podal a svoje práva mohol v plnom
rozsahu uplatniť. Takéto pochybenie preto podľa žalovaného nemohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 28. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sa v replikách k vyjadreniu žalovaného odkázali na svoje žalobné námietky. 29. Ďalší účastník konania v 2. rade Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení uviedol, že skutkový stav bol správnymi orgánmi zistený správne a rozhodnutie o správnych žalobách ponechal na rozhodnutí súdu. 30. Ostatní ďalší účastníci konania nevyužili možnosť v konaní sa vyjadriť a ani žalovaný sa už nevyjadril k replikám žalobcov. IV. Relevantná právna úprava 31. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 32. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len konanie) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len register). 34. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, napr. § 8 zákona č. 162/1995 Z. z., štátnych archívov (§ 15 ods. 2 zákona SNR č. 149/1975 Zb.) z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 35. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z., schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia okresný úrad najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Okresný úrad po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté. 36. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. 37. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z., konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb.). 38. Podľa § 59 ods. 2 písm. e) zákona č. 162/1995 Z. z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v relevantnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“), okresný úrad opraví údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 39. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu. 40. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6, § 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 05.06.2026 na pojednávaní, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu v 1. rade a žaloba žalobcu v 2. rade nie sú dôvodné. V.1 K námietke uplynutia prekluzívnej lehoty upravenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. 41. Žalobca v 1. rade a rovnako aj žalobca v 2. rade v podaných správnych žalobách namietali, že žalovaný rozhodol po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Podľa ich názoru bolo možné vykonať opravu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov len v rámci päťročnej lehoty ustanovenej citovaným zákonom, pričom po jej uplynutí už správne orgány neboli oprávnené zasahovať do údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov. S touto žalobnou námietkou sa správny súd nestotožnil. Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, na ktoré poukazovali obaja žalobcovia, a to z rozsudku pod sp. zn. 3Sžk/11/2019 síce vyplýva, že lehota ustanovená v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. je judikatúrou považovaná za lehotu prekluzívnu (obdobne to vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Svk/30/2022), súd však dáva do pozornosti, že predmetom prieskumu v žalobcami uvádzanom rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžk/11/2019 a rovnako aj v rozsudku pod sp. zn. 4svk/30/2022 boli rozhodnutia vydané pred účinnosťou novely katastrálneho zákona, ktorá je účinná od 01.10.2018. 42. V tomto prejedávanom prípade je však predmetom prieskumu prvostupňové a napadnuté rozhodnutie, ktoré boli vydané v čase účinnosti novely katastrálneho zákona (zákonom č. 212/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o katastri nehnuteľností), ktorá z dôvodu potreby odstránenia nesprávnych údajov prevzatých do katastra nehnuteľností zo schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov do katastrálneho zákona doplnila ustanovenie § 59 ods. 2 písm. e), ktoré umožňuje opravu údajov zapísaných na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov aj po uplynutí lehoty ustanovenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. (porov. G., H. – I., J.. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: Woltes Kluwer, 2021). 43. Uvedený záver potvrdil Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 8Svk/34/2024, podľa ktorého účelom § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona je umožniť opravu údajov zapísaných na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v situáciách, keď už došlo k uplynutiu lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Z tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že chybou katastrálneho operátu sa v takom prípade stáva údaj o pozemku alebo právnom vzťahu k nemu, ktorý bol zapísaný na základe schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov, avšak je v rozpore s podkladmi, z ktorých bol register vytvorený. 44. Správne orgány v prvostupňovom ani v napadnutom rozhodnutí na § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona výslovne nepoukázali, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri posúdení lehoty
upravenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. vychádzal zo staršej judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/219/2010 zo dňa 28.07.2011, podľa ktorej bol okresný úrad oprávnený vydať rozhodnutie aj po uplynutí lehoty upravenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., ak rozhodoval na základe podnetu/návrhu podaného v rámci tejto lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedený judikatórny posun vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 3Sžk/11/2019 v posúdení uvedenej lehoty, je potrebné lehotu upravenú v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. považovať za prekluzívnu, po uplynutí ktorej (bez zohľadnenia iných predpisov) správny orgán nemôže rozhodnutie vydať. Súd však dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, mal vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu katastrálneho zákona, účinnú v čase vydania rozhodnutia (§ 59 ods. 2 písm. e/ katastrálneho zákona), právomoc vo veci rozhodnúť aj po uplynutí lehoty ustanovenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. 45. Súd sa preto zaoberal otázkou, či je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyslovene neuviedol ustanovenie právneho predpisu, ktoré mu zverovalo právomoc vo veci rozhodnúť a to § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona. Podľa § 22 ods. 2 katastrálneho zákona sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje správny poriadok. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V súvislosti s tým, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol príslušné ustanovenie právneho predpisu, ktoré zakladalo jeho právomoc vo veci rozhodnúť aj po uplynutí lehoty ustanovenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. (§ 59 ods. 2 písm. e/ katastrálneho zákona), súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov, podľa ktorej nie každé procesné alebo formálne pochybenie správneho orgánu predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Správne súdnictvo neslúži na odstraňovanie formálnych nedostatkov správnych rozhodnutí, ale na ochranu subjektívnych práv dotknutých nezákonným výkonom verejnej správy (§ 178 ods. 1 SSP). K zrušeniu rozhodnutia preto možno pristúpiť len v prípade takej vady konania alebo rozhodnutia, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej alebo zasiahnuť do procesných práv účastníkov konania (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016). To platí aj vo vzťah k námietke žalobcu v 2. rade, u ktorého ide o žalobu prokurátora, pričom dôvodnosť žaloby súd posudzuje bez ohľadu na to, či došlo k porušeniu subjektívnych práv účastníka konania (§ 178 ods. 2 SSP). Ani s ohľadom na túto skutočnosť súd v tomto konkrétnom prípade nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre formálne neuvedenie právneho predpisu, ktorý žalovanému umožnil vydať napadnuté rozhodnutie aj po uplynutí prekluzívnej procesnej lehoty ustanovenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., keďže zrušenie napadnutého rozhodnutia by viedlo len k formálnemu zopakovaniu správneho konania. Absencia výslovného odkazu na § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona nemala žiadny vplyv na skutkové zistenia, z ktorých správny orgán vychádzal, ani na možnosť žalobcov uplatňovať svoje procesné práva ani na postup správneho orgánu. Správny orgán disponoval zákonnou právomocou rozhodnúť vo veci aj po uplynutí lehoty uvedenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., pričom zrušenie napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodu, že správny orgán na toto ustanovenie v odôvodnení výslovne nepoukázal, by predstavovalo neprimerane formalistický prístup nezodpovedajúci účelu správneho súdnictva. 46. Keďže žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia na základe § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona nepochybne mal oprávnenie rozhodnúť o zmene údajov ROEP aj po uplynutí prekluzívnej lehoty upravenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., dospel súd k záveru, že nesprávnosť odôvodnenia a výroku spočívajúca v absencii výslovného odkazu na § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, jeho rozhodnutie nemožno považovať za vydané bez právneho základu. 47. Z uvedených dôvodov správny súd tejto žalobnej námietke žalobcov neprisvedčil. V.2 K námietke nesporového charakteru opravy údajov ROEP 48. Žalobca v 2. rade, Krajská prokuratúra Nitra, poukázal na to, že v konaní sa žalobca v 1. rade, Obec Kuzmice a ďalší účastník konania v 1. rade, Pozemkové spoločenstvo urbarialistov, aktívne domáhali vlastníckeho práva, predkladali dôkazy a spochybňovali tvrdenia druhej strany. Podľa žalobcu v 2. rade preto žalovaný rozhodol nezákonne, keďže v rozpore judikatúrou a právnou úpravou rozhodnutím vo svojej podstate riešil spor o vlastnícke právo.
49. Správny súd pri posudzovaní tohto žalobného bodu vychádzal z ustálenej judikatúry súdov, podľa ktorej má oprava chyby v registri obnovenej evidencie pozemkov výlučne evidenčný a nesporový charakter. V konaní o oprave chyby podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. nie je možné rozhodovať o existencii, zmene alebo zániku vlastníckeho práva ani určovať, komu vlastnícke právo k pozemku patrí, keďže takéto otázky presahujú rámec evidenčnej činnosti správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností a patria výlučne do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2017, sp. zn. 10Sžo/301/2015, R 4/2017, „konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov slúži v podstate len na zmenu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť. Nie je však v právomoci orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval v prípade „sporu o vlastníctvo“ o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí účastníci majú však právo domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv napr. určovacou žalobou v civilnom konaní.“ 50. Súd v súvislosti s posúdením otázky zákonnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k tvrdenej spornosti vlastníctva poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/12/2024 zo dňa 27.02.2025, podľa ktorého „konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je koncipované ako konanie nesporovej povahy. V praxi to znamená, že orgán katastra nemôže v rámci tohto konania rozhodovať spor o vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Takú právomoc má iba civilný súd. Samotné nepodložené namietanie spornosti určitého práva k nehnuteľnosti zo strany jedného alebo viacerých z dotknutých subjektov v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte však nevylučuje právomoc orgánu katastra meritórne rozhodnúť vo veci opravy chyby tak, že sa údaje katastra opravia. Otázku existencie sporu o vlastnícke práva k nehnuteľnosti musí orgán katastra vždy posúdiť s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti individuálneho prípadu.“. Zároveň je možné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžrk/4/2021 zo dňa 26.08.2022, podľa ktorého „Predmetom opravy môžu byť všetky údaje katastra nehnuteľností vymedzené v § 7 katastrálneho zákona, t.j. aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. To znamená, že na podklade rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte možno opraviť, t.j. zmeniť aj vlastnícky alebo iný vecnoprávny zápis v katastri nehnuteľností. Takáto oprava môže mať podobu buď zmeny zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva na liste vlastníctva alebo aj zmeny zákresu hraníc pozemku na katastrálnej mape, resp. mape určeného operátu a s tým súvisiacu zmenu zápisu výmery dotknutých pozemkov na príslušných listoch vlastníctva.“ 51. V nadväznosti na uvedenú judikatúru preto správny súd predovšetkým skúmal, či prvostupňovým rozhodnutím bola vykonaná oprava takej chyby v registri obnovenej evidencie pozemkov, ktorá je podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. spôsobilá na opravu v tomto type konania, teda či išlo o zjavnú chybu zápisu nesporového charakteru alebo či zo strany žalovaného došlo k neprípustnému určeniu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. 52. V súvislosti s touto žalobnou námietkou žalobcu v 2. rade súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca len stručne poukázal na to, že v danom prípade išlo o spor o vlastnícke právo, túto námietku však bližšie neodôvodnil, teda neuviedol, v čom mal spor o vlastnícke právo spočívať. Pod pojmom spor o vlastnícke právo treba rozumieť taký stav, keď vyriešenie veci vyžaduje autoritatívne posúdenie konkurujúcich si vlastníckych titulov alebo určenie, komu vlastnícke právo patrí. O spor o vlastnícke právo ide najmä vtedy, ak správny orgán musí posudzovať platnosť právnych úkonov, vydržanie, alebo iné právne skutočnosti zakladajúce či meniace vlastnícke právo. Naopak, za spor o vlastnícke právo nemožno považovať situáciu, keď správny orgán skúma, či údaje zapísané v registri obnovenej evidencie pozemkov alebo v katastrálnom operáte zodpovedajú listinám a podkladom, z ktorých mala evidencia vychádzať a ktoré mal spracovateľ ROEP k dispozícii. Ak je nesprávnosť zápisu zistiteľná priamo z týchto podkladov bez potreby rozhodovať medzi konkurujúcimi si vlastníckymi titulmi, ide o odstránenie nesprávnosti evidencie, nie o rozhodovanie vlastníckeho sporu. 53. S ohľadom na znenie § 7 ods. 6 v spojení s § 6 od. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., na účely posúdenia toho, či správne orgány vychádzali z listín, ktoré mal alebo mohol mať spracovateľ ROEP k dispozícii, súd z administratívneho spisu zistil, že na základe ROEP bol ako vlastník k predmetným nehnuteľnostiam zapísaný žalobca v 1. rade, Obec Kuzmice, jeho vlastnícke právo však z dokumentov, ktoré mal spracovateľ ROEP nevyplývalo (pozemnoknižná vložka č. X). Túto skutočnosť žalobca v 1. rade nepoprel ani v administratívnom konaní a ani v podanej žalobe. Naopak, žalobca
v 1. rade v podanej žalobe (a rovnako aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu) tvrdil, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na Nitriansky samosprávny kraj. V tomto smere teda nešlo o spor o vlastnícke právo medzi subjektom pôvodne zapísaným na liste vlastníctva na základe ROEP (Obec Kuzmice) a subjektom, ktorého vlastnícke právo má byť zapísané na základe napadnutého rozhodnutia (Slovenská republika). Súd tiež z administratívneho spisu zistil, že ďalší účastník konania v 1. rade, Pozemkové spoločenstvo urbarialistov, ktorý podal podnet na opravu údajov ROEP, v konaní nepreukázal listinu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť závery žalovaného vyplývajúce zo zabezpečených listín, nasvedčujúcich prevodu a prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako vyplývajú z napadnutého rozhodnutia. Pozemkové spoločenstvo urbarialistov sa v administratívnom konaní primárne domáhalo napravenia krivdy spôsobenej prevodom majetku na štát. Ako už bolo uvedené vyššie, v pozemnoknižnej vložke č. X bola k predmetným nehnuteľnostiam ako vlastník zapísaná bývalá Urbárska obec Kuzmice. Žalovaný zároveň zo zápisnice o schôdzi a schválení prípravného výboru Jednotného roľníckeho družstva v Kuzmiciach zo dňa 23.10.1950 a zápisu Okresného súdu do podnikového registra zo dňa 26.04.1951 zistil, že v obci Kuzmice bolo v roku 1950 založené Jednotné roľnícke družstvo Kuzmice. Z listín ďalej podľa záverov žalovaného vyplynulo (položka výkazu zmien č. 13/66, č. 7/83, č. 18/71 a č. 14/68), že s vlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam nakladalo Jednotné roľnícke družstvo Kuzmice ako právny nástupca bývalých urbarialistov obce Kuzmice. Žalovaný preto nepostupoval nezákonne, keď na základe týchto listín dospel k záveru, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nepochybne prešlo na JRD podľa § 1 ods. 1 zákona č. 81/1949 Sb. Zo zbierky listín žalovaný ďalej zistil, že dňa 25.05.1999 bola Okresnému úradu Topoľčany doručená žiadosť o zápis nehnuteľností na základe dohody uzatvorenej medzi JRD Kuzmice s Školského majetku pri Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Topoľčanoch, ktorej predmetom mal byť prevod majetku k 01.01.1976. Z tejto listiny podľa záverov žalovaného vyplynulo, že týmto dňom prevodu prešli všetky práva a záväzky k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom bol JDR Kuzmice na preberajúcu organizáciu, t. j. do vlastníctva štátu v správe Školského majetku pri Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Topoľčanoch. Súd v postupe žalovaného, ktorý dospel k záveru o tom, že z listín nepochybne vyplýva postupný prevod a prechod vlastníctva na Slovenskú republiku a na základe zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov následne na Nitriansky samosprávny kraj, nezistil nezákonnosť. Za nezákonný postup súd nepovažuje ani skutočnosť, že napriek tomuto zisteniu bolo vlastnícke právo zapísané v prospech Slovenskej republiky – Školského hospodárstva Topoľčany, k čomu sa súd bližšie vyjadruje v bode 55. tohto rozsudku. 54. Ďalší účastník konania v 1. rade, Pozemkové spoločenstvo urbarialistov, sa k žalobe písomne nevyjadril, vyjadril sa ústne na pojednávaní, na ktorom tvrdil že členom Pozemkového spoločenstva urbarialistov svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam najmä na základe rozhodnutia obvodného úradu Topoľčany č. J Práv. 96/1044 zo dňa 12.03.1996, ktorým bol povolený zápis spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev. Z obsahu tejto listiny súd zistil, že ide o registráciu pozemkového spoločenstva do príslušného registra a k návrhu na registráciu pozemkového spoločenstva bola priložená zmluva o založení spoločenstva uzatvorená medzi podielovými spoluvlastníkmi, pričom v uzatvorenej zmluve mali byť vymenované aj predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. X. Žalovaný túto listinu v napadnutom rozhodnutí posúdil tak, že ju nepovažoval za listinu, ktorá preukazuje vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Súd v tomto smere nezistil nezákonný postup žalovaného, keďže daná listina nie je potvrdením vlastníckeho práva k pozemkom, ani titulom nadobudnutia vlastníctva, touto listinou došlo len k registrácii pozemkového spoločenstva do príslušného registra. Žalovaný nezistil spornosť vlastníctva ani z ďalšieho dokazovania a to vzhľadom na stanovisko Okresného úradu Topoľčany, pozemkového a lesného odboru, ktorý sa vyjadril k uplatnenému reštitučnému nároku k predmetným pozemkom. Zo stanoviska vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli uplatnené ako reštitučný nárok podľa zákona číslo 229/1991 Zb. a z dôvodu, že žiadatelia nevydokladovali vzťah k požadovanému majetku a oprávnenosť reštitučného nároku do 31.12.1995, tak toto ich právo zaniklo. Žalovaný preto ani pri posúdení tejto skutočnosti nepostupoval nezákonne, keď v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že ďalší účastník konania v 1. rade si svoje vlastnícke právo mohol uplatniť v reštitučnom konaní a zánik tohto nároku nie je možné nahrádzať konaním o oprave chyby zápisu ROEP podľa § 7 ods. 6 zákona číslo 180/1995 Z. z. 55. Zo správneho spisu vzhľadom na vyššie uvedené vyplýva, že žalovaný pri posudzovaní veci nevychádzal zo skutočností, ktoré vznikli až po schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, neposudzoval vlastnícke právo na základe dodatočne predložených listín a neposudzoval rôzne sporné
nadobúdacie tituly vlastníckeho práva. Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/12/2024, nepodložené namietanie spornosti vlastníckeho práva zo strany dotknutých subjektov nevylučuje právomoc orgánu katastra meritórne rozhodnúť vo veci opravy chyby tak, že sa údaje katastra opravia. Z toho vyplýva, že hoci jednotlivé subjekty tvrdia spornosť vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, neznamená to, že správny orgán v tom prípade aj musí vec automaticky posúdiť ako spor o vlastníctvo a nemá právomoc o oprave chyby rozhodnúť. V prejednávanej veci žalobca ani ďalší účastník konania nepredložili také listiny alebo dôkazy, ktoré by vyvracali skutkové zistenia správnych orgánov a teda by spôsobili pochybnosti o tom, komu má vlastnícke právo patriť. Žalovaný naopak skúmal, či údaje zapísané v registri obnovenej evidencie pozemkov zodpovedajú listinám, z ktorých mal spracovateľ ROEP pri vyhotovovaní registra vychádzať, resp. ktoré mal v čase spracovania registra k dispozícii. Na základe vykonaného dokazovania žalovaný dospel k záveru, že zápis vlastníckeho práva v prospech Obce Kuzmice nezodpovedal obsahu týchto listín a že už v čase schvaľovania registra existoval rozpor medzi údajmi registra a podkladmi, z ktorých mal byť register vytvorený. 56. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný neprekročil rozsah svojej právomoci, keďže nerozhodoval o vlastníckom práve. Žalovaný postupoval v medziach § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. a § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona, keď odstránil nesúlad medzi údajmi evidovanými v registri a listinnými podkladmi, z ktorých mal register vychádzať. Súd preto túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 57. V súvislosti s vyjadrením ďalšieho účastníka konania v 1. rade, Pozemkového spoločenstva urbarialistov, predneseného na pojednávaní súd dodáva, že rozhodnutie o schválení ROEP nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemku, má len deklaratórne účinky. Táto skutočnosť preto zakladá možnosť domáhať sa určenia vlastníctva v civilnom sporovom konaní. Rozhodnutie o oprave údajov ROEP (a ani rozhodnutie vydané v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o oprave údajov ROEP na základe správnej žaloby) preto nebráni subjektu, ktorý tvrdí, že mu vlastnícke právo patrí (Pozemkové spoločenstvo urbarialistov) a má k tomu aj kvalifikovaný právny titul, domáhať sa svojho vlastníckeho práva prostredníctvom žaloby v civilnom sporovom konaní. V.3 K námietke smerujúcej proti vydaniu napadnutého rozhodnutia bez prerokovania v komisii ROEP 58. Správny súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou, podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané bez splnenia zákonnej podmienky predchádzajúceho prerokovania veci v komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Z administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. a činnosť komisií zriadených na účely obnovy evidencie pozemkov bola ukončená. Správny súd zároveň poukazuje na to, že právny poriadok následne reagoval na potrebu odstraňovania nesprávností evidovaných v katastri nehnuteľností aj po ukončení procesu obnovy evidencie pozemkov. Vyššie uvedenou novelizáciou katastrálneho zákona bol do právnej úpravy zaradený § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona, ktorý umožňuje opravu údajov katastra zapísaných na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov. Účelom tejto právnej úpravy bolo vytvoriť zákonný mechanizmus na odstraňovanie nesprávnych údajov evidovaných v katastri aj po skončení činnosti orgánov a komisií zriadených pre potreby ROEP. 59. Z uvedeného dôvodu nemožno dospieť k záveru, že prerokovanie veci v komisii ROEP predstavovalo aj po ukončení jej činnosti nevyhnutnú zákonnú podmienku pre rozhodnutie o oprave nesprávnych údajov. 60. Správny súd preto dospel k záveru, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia nepredstavovalo neprerokovanie veci v komisii ROEP skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a tejto žalobnej námietke neprisvedčil. V.4 K námietkam nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia 61. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku žalobcu v 2. rade, podľa ktorej správne orgány vytvorili právne neistý a vnútorné rozporný stav tým, že vlastnícke právo zapísali v prospech Slovenskej republiky, hoci v odôvodnení rozhodnutia uviedli, že vlastnícke právo by mohlo patriť
Nitrianskemu samosprávnemu kraju, ktorý by sa následne mohol domáhať zápisu svojho vlastníckeho práva na základe delimitačného protokolu. 62. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Sžrk/2/2020 zo dňa 24.02.2022, „Register obnovenej evidencie pozemkov všeobecne známy pod skratkou ROEP, konštituovaný zákonom č. 180/1995 Z. z., predstavuje v slovenskom pozemkovom práve osobitný právny inštitút, ktorého účelom je zapísanie neevidovaných alebo neúplne evidovaných pozemkov a právnych vzťahov k nim do katastra nehnuteľností (§ 1 ods. 1 a 5 zákona č. 180/1995 Z. z.). Zákonodarca týmto inštitútom reagoval na „pokrivený“ pohľad na pozemkové vlastníctvo spred roka 1989, v rámci ktorého sa preferoval užívací vzťah pred vlastníckym, v dôsledku čoho sa do pozemkových registrov (pozemková kniha, evidencia nehnuteľností) nedôsledne zapisovali vlastnícke práva k pozemkom. Schválený ROEP je výsledkom síce administratívneho konania a prijíma sa v podobe rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), avšak toto rozhodnutie má špecifickú povahu. Rozhodnutie o schválení ROEP totiž nie je titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemkom. Titulom zostáva naďalej pôvodná právna skutočnosť, na podklade ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníctva, ktoré sa však nezapísalo do pôvodného pozemkového registra, resp. súčasného katastra nehnuteľností. Inými slovami ROEP predstavuje len formalizovaný postup, výsledkom ktorého je zápis vlastníckeho a prípadne aj iného vecného práva k pozemkom do katastra nehnuteľností.“ 63. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán v rámci konania neposudzoval, komu má vlastnícke právo patriť z hľadiska hmotného práva, ale skúmal, aký subjekt vyplýva z listín a podkladov, ktoré boli podkladom pre vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Pokiaľ správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vlastnícke právo by podľa osobitných hmotnoprávnych predpisov mohlo patriť Nitrianskemu samosprávnemu kraju, súd poukazuje na to, že žalovaný súčasne konštatoval, že nie je oprávnený autoritatívne rozhodovať o vlastníckom práve ani nahrádzať postupy ustanovené osobitnými právnymi predpismi pre preukázanie a zápis vlastníckeho práva. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že dňa 30.06.2003 bola Okresnému úradu doručená žiadosť Nitrianskeho samosprávneho kraja na zápis vlastníctva k nehnuteľnostiam, ku ktorej bol priložený protokol o odovzdaní nehnuteľného majetku v súlade s § 5 ods. 1 a 2 v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z. z. (ďalej len „zákon č. 446/2001 Z. z.“), podpísaný Školským hospodárstvom Topoľčany ako odovzdávajúci a Nitrianskym samosprávnym krajom ako preberajúcim. V priloženom delimitačnom protokole však predmetné nehnuteľnosti neboli uvedené, preto správny orgán nepostupoval nezákonne, keď vzhľadom na absenciu delimitačného protokolu ku konkrétnym parcelám (§ 5 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v relevantnom znení.) rozhodol, že je potrebné zapísať vlastnícke právo v prospech Slovenskej republiky – Školského hospodárstva Topoľčany ako poslednému subjektu, ktorému z existujúcich verejných listín svedčilo vlastnícke právo. 64. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal výlučne z listín a údajov, ktoré boli spôsobilým podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, a rozhodol, že ako vlastník má byť zapísaný subjekt, ktorého vlastnícke právo z týchto listín vyplývalo. Tento postup preto nie je možné považovať za vnútorné rozporný, nelogický alebo zmätočný. Naopak, vzhľadom na už uvedený evidenčný charakter ROEP (bod 62. rozsudku) takýto postup zodpovedá zásade, že správny orgán nemôže v konaní o oprave údajov ROEP rozhodovať o otázkach vlastníckeho práva. 65. Súd sa nestotožnil ani s námietkou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca v 1. neuviedol, v akom smere má byť rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a s akými námietkami žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Žalobca v 1. rade skonštatoval, že žalovaný len skopíroval časti svojich predchádzajúcich rozhodnutí v tejto veci. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre posúdenie veci, uviedol právne dôvody svojho rozhodnutia a zároveň zrozumiteľne vysvetlil správnu úvahu, na základe ktorej dospel k záveru o potrebe opravy chyby v evidovaných údajoch. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje dostatočné skutkové aj právne dôvody, z ktorých je zrejmé, prečo žalovaný považoval vykonanie opravy za dôvodné, z akých podkladov vychádzal a akým spôsobom tieto podklady právne posúdil. 66. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je daná vtedy, ak z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami bol správny orgán vedený, o aké skutkové zistenia svoje rozhodnutie oprel a ako vec právne posúdil. Súd takúto vadu v napadnutom rozhodnutí vo všeobecnej rovine (zodpovedajúcej všeobecnosti
žalobného bodu) nezistil. Rovnako správny súd nezistil ani arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, keďže závery žalovaného nadväzujú na obsah administratívneho spisu a sú výsledkom riadne odôvodnenej správnej úvahy. Správny súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že táto žalobná námietka žalobcu v 1. rade je nedôvodná. V.5 K námietke žalobcu v 1. rade smerujúcej proti procesnému postupu správneho orgánu pri odstraňovaní nedostatkov podania 67. Správny súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou žalobcu v 1. rade, podľa ktorej bol žalovaný povinný vyzvať Urbárske spoločenstvo Kuzmice na odstránenie nedostatkov podania a v prípade ich neodstránenia konanie zastaviť. Zo zákona č. 180/1995 Z. z. v ustanovení § 7 ods. 6 nevyplýva, že ide o konanie, ktorého vedenie by bolo podmienené existenciou návrhu účastníka konania. Rovnako ani oprava údajov katastra podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona nemá charakter výlučne návrhového konania, keďže podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona okresný úrad vykoná opravu chyby aj z vlastného podnetu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konanie bolo vedené na základe podnetu Pozemkového spoločenstva urbarialistov. 68. V preskúmavanej veci preto nebolo rozhodujúce, či podanie Urbárskeho spoločenstva Kuzmice obsahovalo všetky náležitosti podania, ktorých nedostatky by bolo potrebné odstrániť a nebol dôvod na aplikáciu ustanovení správneho poriadku upravujúcich postup pri odstraňovaní nedostatkov návrhu na začatie konania, ani dôvod na zastavenie konania podľa § 30 správneho poriadku. Ak zákon umožňuje správnemu orgánu konať z vlastného podnetu (kedy si tzv. aj môže osvojiť podnet), absencia alebo nedostatky podnetu na začatie konania samy osebe nezakladajú dôvod na zastavenie konania. Žalovaný preto nebol povinný vyzývať Pozemkové spoločenstvo urbarialistov na odstránenie nedostatkov jeho podania a v prípade ich neodstránenia konanie zastaviť. Správny súd preto ani tejto žalobnej námietke neprisvedčil. V.6 K žalobnej námietke smerujúcej proti nesprávnemu poučeniu o možnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia 69. Žalobca v 1. rade a zároveň aj žalobca v 2. rade namietali, že poučenie obsiahnuté v rozhodnutí odvolacieho orgánu, podľa ktorého rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, bolo v rozpore s § 47 ods. 4 a § 70 správneho poriadku, ako aj s ustanoveniami SSP upravujúcimi právo na súdnu ochranu. Súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že toto skutočne obsahuje nesprávne pučenie o možnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak je poučenie o možnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia nesprávne, táto skutočnosť sama osebe nezakladá nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Prípustnosť súdneho prieskumu správneho rozhodnutia totiž nevyplýva z poučenia správneho orgánu, ale priamo zo zákona. Poučenie predstavuje iba informáciu poskytovanú účastníkovi konania, pričom jeho obsah nemôže založiť ani vylúčiť právomoc správneho súdu preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia. Súd preto nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ani na základe tejto žalobnej námietky. 70. Zo samotného priebehu konania je navyše zrejmé, že žalobca v 1. rade napriek obsahu predmetného poučenia podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, o ktorej správny súd vecne koná a rozhoduje. Nesprávnosť poučenia preto žalobcovi v 1. rade neznemožnila prístup k súdu, nebránila im uplatniť ich procesné práva a nemala za následok odňatie súdnej ochrany. Súd preto dospel k záveru, že prípadná nesprávnosť poučenia obsiahnutého v rozhodnutí odvolacieho orgánu nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ani na výkon procesných práv žalobcov. Súd preto ani tejto žalobnej námietke neprisvedčil. V.6 Záverom 71. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcov, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu v 1. rade a žaloby žalobcu v 2. rade a podľa § 190 SSP ich zamietol. 72. Súd osobitným výrokom nerozhodol o návrhu žalovaného na prerušenie konania, ktorý podal spolu s vyjadrením k žalobe žalobcu v 1. rade. Žalovaný navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia o proteste
prokurátora, ktorý podal voči napadnutému rozhodnutiu. Ako je uvedené v bode 7. rozsudku, o proteste prokurátora bolo právoplatne rozhodnuté a toto rozhodnutie bolo dôvodom pre podanie žaloby žalobcu v 2. rade. Keďže v čase prejednávania veci dôvod na prerušenie konania odpadol a súd týmto rozsudkom rozhodoval aj o žalobe žalobcu v 2. rade, súd tento návrh považoval za bezpredmetný (skonzumovaný). 73. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. Ďalším účastníkom konania nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im vznikol nárok na náhradu trov konania, súd im preto podľa § 169 SSP náhradu trov konania nepriznal, zároveň nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov konania. 74. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: NR-11S/87/2021 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.