Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/61/2020 z 7. 5. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave NR-26S/61/2020 4020200506 07. 05. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200506.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, E., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/X, E. – B., obaja zastúpení JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, AK so sídlom Farská 40, Nitra a JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom, AK so sídlom Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o., so sídlom Těšnov 1/1059, Praha, IČO: 285 05 913, konajúca prostredníctvom Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, Bratislava, IČO: 53 650 441, 2/ VALBEK & PRODEX, spol. s r.o., so sídlom Rusovská cesta 16, Bratislava, IČO: 17 314 569, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-NROOP3-2020/030923-002 z 20.08.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu žalobcu v 1. rade zamieta. II. Správny súd žalobu žalobcu v 2. rade zamieta. III. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznáva. IV. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznáva. odôvodnenie: Odôvodnenie I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej ako „OÚ Nitra“) ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) a ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) v súlade s zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. OU-NR- OSZP3-2020/015802-006/F49 zo dňa 22.04.2020 (ďalej

len „prvostupňové rozhodnutie“) vydal spoločnosti MH Invest, s.r.o. ako stavebníkovi (ďalej len „ďalší účastník konania v 1/ rade“) povolenie: I. v zmysle § 26 ods. 1 vodného zákona a § 66 stavebného zákona pre vybudovanie nižšie uvedených stavebných objektov (vodných stavieb): · „SO A 511 Odvedenie dažďových vôd - Prvosienkova ulica“ v rozsahu: „retenčná nádrž“, bude vybudovaná ako povrchová nádrž v dvoch etapách v závislosti na rozrastajúcej sa zástavby v záujmovej lokalite; · „SO A 523 čerpacia stanica splaškových vôd“, ktoré sú súčasťou stavby: „Príprava strategického parku Nitra“: SO A 511 na parc. č.: 4767/179 – parc. registra „C“ - vlastníkom pozemku je MH Invest na základe LV č. XXXX; SO A 523 na parc. č.: 4835/39 – parc. registra „C“ - vlastníkom pozemku je MH Invest na základe LV č. XXXX v k.ú.: H.; účel stavby: odvodnenie komunikácie stavebného objektu, prečistenie v ORL a zaústenie do toku Dobrôtka, čerpacia stanica splaškových vôd, druh stavby: trvalá líniová - vodné stavby. II. v zmysle § 26 ods. 1 vodného zákona a § 66 stavebného zákona v súčinnosti s § 26 ods. 8 vodného zákona na výstavbu verejnej kanalizácie splaškovej, dažďovej, verejného vodovodu mimo zastavaného územia obce na cudzom pozemku v rozsahu stavebných objektov: „SO A 511 Odvedenie dažďových vôd - Prvosienkova ulica“, „SO A 511.1 Odvedenie dažďových vôd z retenčnej nádržestoka „VA“ , „SO A 512 Odvedenie dažďových vôd - ulica Slnečná Dolina“, „SO A 521 Splašková kanalizácia - Prvosienkova ulica“, „SO A 522 Splašková kanalizácia - ulica Slnečná Dolina“, „SO A 524 Preložka výtlačnej kanalizácie DN 200 pozdĺž cesty 1/64“, „SO A 525 Preložka výtlačnej kanalizácie na Prvosienkovej ulici“, „SO A 531 Vodovod - Prvosienkova ulica“, „SO A 532 Vodovod - ulica Slnečná Dolina“, „SO A 533 Preložka vodovodu DN 200 Lupka - ulica Slnečná Dolina“, „SO A 534 Preložka vodovodu DN 100 na Prvosienkovej ulici“, ktoré sú súčasťou stavby: „Príprava strategického parku Nitra“ v k.ú. H., druh stavby: líniová – vodné stavby, účel stavby: odvodnenie komunikácií, odvod splaškových odpadových vôd a prívod pitnej vody spolu s preložkou vodovodu pre ulice Slnečná Dolina a Prvosienkova ulica a preložkou kanalizácií. 2. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu OU-NR-OOP3-2020/030923-002 z 20.08.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu 1/ a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v 1. rade 3. Žalobca 1/ sa žalobou zo dňa 04.11.2020, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 09.11.2020, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 4. Žalobca 1/ odôvodnil žalobu tým, že obe rozhodnutia sú nezákonné, bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, lebo je vlastníkom susediacich pozemkov a aj pozemkov potrebných pre stavbu - stavebný objekt SO A 511.1 Odvedenie dažďových vôd z retenčnej nádrže – stoka „VA“, bude sa realizovať aj na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. 4767/3 v k. ú. H., ktorý „je v jeho vlastníctve, bol mu vyvlastnený“ a nedostal náhradu. 5. Žalobca 1/ svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzuje aj od svojho statusu zainteresovanej verejnosti z dôvodu, že v procese EIA ohľadom stavebného konania bol účastníkom konania v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. Opakovane sa vyjadruje k súvislostiam ohľadom prípravy strategického parku Nitra. 6. Žalobca 1/ v rámci svojej obsiahlej žaloba ďalej namieta že: - mu bol mu odopretý postup podľa § 140c ods. 6 Stavebného zákona, lebo si správne orgány nevyžiadali stanovisko od Ministerstva životného prostredia SR, či strategický park bol posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z.;

- špeciálny stavebný úrad neprerušil stavebné konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, síce doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho správnych žalobách, ktoré sa týkajú aj pozemkov, na ktorých má byť zrealizovaná stavba; - nekonalo sa ústne pojednávanie, čím mu bolo odňaté právo klásť otázky znalcom, projektantom, architektom a ďalším odborníkom; - vo veci nebolo vydané územné rozhodnutie na umiestnenie povoľovanej stavby a že sa konalo podľa vodného zákona; - správny orgán nezohľadnil aplikáciu § 117b Stavebného zákona, ale podľa žalobcu 1/ sa jedná o stavbu, ktorá je významnou investíciou; - prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, lebo vodné stavby súvisia s cestou, ktorá predstavuje 700 metrový úsek obchvatu Dražoviec, pritom podľa § 16a ods. 23 vodného zákona povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní; - jeho syn ako odvolateľ (A. B. ml.) nebol upovedomený o obsahu jeho odvolania s výzvou na vyjadrenie, pritom podal tiež odvolanie, správne orgány sa tým nezaoberali, len ho upovedomili osobitným listom. - špeciálny stavebný úrad si nesplnil povinnosť oznámiť účastníkom konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, že majú právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia; - špeciálny stavebný úrad rozhodol bez existencie právoplatného podkladového rozhodnutia o výrube drevín; - špeciálny stavebný úrad odignoroval jeho odvolací dôvod, že je právoplatný rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/164/2017-323 zo dňa 13.11.2019, ktorý zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14.08.2017 i rozhodnutie OU NR, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo dňa 31.03.2017, ktorým bolo zrušené stavebné povolenie (pre objekty SO 581 preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku Dobrotka v križovatke D, SO 583 Preložka toku Dobrotka v križovatke B) a vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie; - správne orgány sa nedostatočne zaoberali jeho námietkami, v rozhodnutiach nie sú úvahy ohľadom hodnotenia dôkazov. Špeciálny stavebný úrad sa v rozhodnutí nevysporiadal s tým, že sa nekonalo územné konanie. Žalovaný sa nevyporiadal s jeho občianskou námietkou, že hlavná stavba sa zasahuje do jeho vlastníctva, že strategický park musí podliehať procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie minimálne vo forme zisťovacieho konania. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje odôvodnenie, ako sa správne orgány vyporiadali s odvolaním jeho syna voči prvostupňovému rozhodnutiu; - Namieta zmätočnosť konania, lebo špeciálny stavebný úrad vo vodoprávnom povolení uvádzal na prvej strane, že vec vybavuje I. H., pod čiarou je uvedená E. G.; spis prebral I. H., oznámenie o začatí konania oznamoval J. K. (všetci traja sú pracovníci Okresného úradu Nitra) a rozhodnutie podpísala J. L., ktorá je pracovníkom okresného úradu v sídle kraja. Čiže nemal možnosť podať námietku predpojatosti voči osobe pre nepriateľské vzťahy. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v 2. rade 7. Žalobca 2/ sa žalobou zo dňa 06.11.2020, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 09.11.2020, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 8. Odôvodnil žalobu tým, že - je aktívne vecne oprávnený na podanie žaloby z dvoch dôvodov: a) je blízkou osobou žalobcu 1/, jeho synom, povoľovanie stavieb sa dotýka lukratívnych stavebných pozemkov vo vlastníctve jeho otca a oboch ich obmedzujú v podnikateľskom zámere s pozemkami. Jeho otec je vlastníkom pozemkov potrebných pre stavbu, aj vlastníkom priamo susediacich pozemkov, čím je on ako fyzická osoba obomi rozhodnutiami ukrátený na svojich právach a je nezákonne vyvlastnený.; b) je zainteresovanou verejnosťou v procese EIA ohľadom povoľovacieho konania.; - žalovaný s ním opomenul konať ako s účastníkom konania a jeho odvolanie bez odôvodnenia nesprávne vyhodnotil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, čím mu bol

odopretý prístup ku konaniu a boli porušené jeho práva. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal jeho odvolaním.; - namieta postup správnych orgánov, lebo pred vydaním vodoprávneho povolenia mal prebiehať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.; - namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, lebo si nesplnil povinnosť v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a potvrdil ho.; - nebol vylúčený z vodoprávneho konania, preto bol jeho účastníkom aj v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, voči ktorému podal odvolanie v zákonnej lehote dňa 22.05.2020. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia špeciálny stavebný úrad oboznámil s odvolaniami ( jeho aj žalobcu 1/) verejnou vyhláškou zo dňa 19.06.2020, jemu bolo doručené oboznámenie na vedomie poštou. V napadnutom rozhodnutí žalovaného bolo zamietnuté len odvolanie jeho otca ( žalobca 1/) a jemu ani rozhodnutie doručené nebolo, pritom nebol osobitne z konania vylúčený. Namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, lebo v odôvodnení je len uvedené, že podal odvolanie a bude upovedomený osobitným listom.; - V ďalších žalobných námietkach namieta, že špeciálny stavebný úrad nemal konať v vodoprávnom konaní pred vydaním územného rozhodnutia, ktoré ani vydané nebolo. Stavba nebola zahrnutá v územnom pláne mesta Nitra, územné konanie sa vedie na všeobecnom stavebnom úrade, preto špeciálny stavebný úrad ani nemal oprávnenie na územné konanie podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona. Stavba nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z. IV. Vyjadrenia žalovaného 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.06.2021 žiadal žalobu žalobcu 1/ ako nedôvodnú zamietnuť, žalobu žalobcu 2/ odmietnuť v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Stavba bola posudzovaná podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a bolo vydané rozhodnutie č. OU-NROSZP3-2020/015802-006/F49 z 22.4.2020 ( právoplatné dňa 7.9.2020). Ani jedna námietka žalobcov nesmeruje voči samotnému povoleniu na výstavbu vodných stavieb a verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce na cudzom pozemku, ale len voči umiestneniu strategického parku. 10. K žalobným námietkam žalobcu 1/ uviedol: - Preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a nezistil porušenie právnych noriem, rozhodnutia spĺňajú všetky náležitosti podľa § 46 a §47 správneho poriadku a § 38 vodného zákona. - Územné rozhodnutie sa na vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 a osvedčení č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017 vydaných Ministerstvom hospodárstva SR podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Vo vzťahu k povoľovanej stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie, ktoré bolo skončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. 10. 2017 (právoplatné 30. 04. 2018), nebolo porušené ustanovenie § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Stanoviskom príslušného orgánu (§ 140b ods. 1 stavebného zákona a § 38 ods. 4 písm. c) zákona o posudzovaní vplyvov) č. OU-NROSZP3-2020/017382 zo dňa 12. 03. 2020 bol potvrdený súlad projektovej dokumentácie ako aj súlad návrhu na začatie povoľovacieho konania s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a jeho podmienkami. Súladom povoľovanej stavby, resp. navrhovanej činnosti s územnoplánovacími podkladmi mesta Nitra sa zaoberal príslušný orgán v rámci zisťovacieho konania a Mesto Nitra ako dotknutá obec v procese zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa vyjadrila kladným stanoviskom č. UHA 11282/2017 zo dňa 18.07.2017. - Stavebník k žiadosti o vydanie vodoprávneho povolenia predložil záväzné stanovisko mesta Nitra č. 18903/2017, 9814/2018, 10904/2018 zo dňa 11. 09. 2018 v znení jeho doplnenia a potvrdenia zo dňa 28. 11. 2018, ktoré je použiteľné pre toto vodoprávne konanie ako jeden celok vrátane doplnenia a potvrdenia jeho obsahu. Povoľovaná stavba v tomto vodoprávnom konaní je súčasťou realizácie stavby významnej investície „Vybudovanie strategického parku“. Vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 95/2017 zo dňa 22. 02. 2017 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo pre uvedenú stavbu osvedčenie o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017. Žalovaný dal súdu

do pozornosti, že žalobca už v inom stavebnom konaní vzniesol rovnaké námietky proti obsahu tohto záväzného stanoviska, čiže bol aplikovaný postup podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona, mesto Nitra ako dotknutý orgán sa s námietkou žalobcu vysporiadalo a svoje záväzné stanovisko potvrdilo s doplnením, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Mesto Nitra ako dotknutý orgán s realizáciou stavby súhlasilo, čím bola splnená podmienka podľa § 120 ods. 2 druhej vety stavebného zákona a v liste č. ÚHA-DaCH-18137/1/2018 zo dňa 28. 11. 2018 označilo svoje záväzné stanovisko ako stanovisko o súlade stavby s územným plánom obce. Z tohto dôvodu je aj námietka dopravného napojenia stavieb irelevantná, lebo sa týka iného špeciálneho stavebného úradu (mesta Nitra a Okresného úradu Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií). - K námietke ohľadom vlastníctva k pozemkom uviedol, že na povolenie realizácie predmetných vodných stavieb bolo potrebné preukázať vlastnícke alebo iné právo len pre povoľované stavby: „SO A 511 Odvedenie dažďových vôd – Prvosienkova ulica“ v rozsahu „retenčná nádrž“ a SO A 523 ČS splaškových vôd v rozsahu „čerpacia stanica splaškových vôd“, ktoré sa majú realizovať na pozemkoch parc. reg. „C“ parc. č. 4767/179 a 4835/39, ktoré sú vo vlastníctve stavebníka a nie žalobcu. Pri ostatných vodných stavbách sa jedná o povoľovací proces podľa § 26 ods. 1 vodného zákona a § 66 stavebného zákona v súčinnosti s § 26 ods. 8 vodného zákona. - Žalovaný potvrdil, že stavebný objekt SO A 511.1 Odvedenie dažďových vôd z retenčnej nádrže – stoka „VA“ sa bude realizovať aj na pozemku vo vlastníctve žalobcu (parc. reg. „C“ parc. č. 4767/3 v k. ú. H.), ale podľa zásady lex specialis derogat legi generali sa na konanie aplikuje v prvom rade vodný zákon ako špeciálny predpis k všeobecnej úprave preukazovania majetkových vzťahov pri vydávaní stavebného povolenia v stavebnom zákone, lebo vodný zákon priamo neuvádza v § 26 ods. 8 pri uskutočnení a prevádzkovaní stavby na cudzom pozemku, že sa vyžaduje súhlas vlastníka pozemku alebo preukázanie vlastníckeho alebo iného práva, preto sa neuplatnil postup podľa § 137 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona. Žalobcovi 1/ bolo doručené rozhodnutie o obmedzení jeho vlastníckeho práva k predmetnej parc. č. reg. „C“ parc. č. 4767/3, vydané Okresným úradom Nitra, odborom výstavby a bytovej politiky dňa 20. 12. 2018 pod č. OU-NR-OVBP2-2018/031215-051 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 12907/2019/SV/48457 zo dňa 07. 06. 2019, právoplatné dňa 08. 07. 2019. - Nebol porušený § 33 ods. 2 správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom verejnou vyhláškou začatie vodoprávneho konania listom č. OU-NROSZP-2020/015802-02/F13 zo dňa 10.03.2020, upovedomil ich o upustení od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, na podanie pripomienok a námietok stanovil lehotu, žalobca možnosť podať námietky využil písomným podaniami dňa 02.04.2020 a dňa 07.04.2020. S jeho pripomienkami sa vysporiadal v prvostupňovom rozhodnutí. Prvostupňový správny orgán umožnil prístup k podkladom pre rozhodnutie, ako aj sa vyjadriť k týmto podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie, žalobca 1/ túto možnosť nevyužil a do podkladov k rozhodnutiu nenahliadol. Od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania prvostupňový správny orgán upustil, lebo lokalita povoľovanej stavby je pre neho dobre známa zo svojej úradnej činnosti. - K námietke o nepríslušnosti správneho orgánu žalovaný uviedol, že rozhodoval o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode a nie voči rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle kraja. Odvolanie voči prvostupňového rozhodnutiu riešil Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ktorému táto kompetencia vyplýva z § 4 ods. 2 a 4 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Smernice Ministerstva vnútra č. 142/2013 a prílohy č. 3 predmetnej smernice. Nedôvodnou je námietka o nezákonnosti vodoprávneho konania pre absenciu rozhodnutia o výrube drevín, lebo vzhľadom na predmet vodoprávneho konania sa neriešilo rozhodnutie o výrube drevín. Rozhodnutie Krajského súdu Nitra vo veci sp. zn. 11S/164/2017 ohľadom preložky toku Dobrotka sa netýka stavebných objektov, ktoré sú predmetom tohto vodoprávneho konania. 11. K žalobným námietkam žalobcu 2/ uviedol, že nebol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „I/64-I. Etapa“, ktoré predchádzalo stavebnému konaniu a ani mu účastníctvo nevyplývalo z § 59 ods. 1 stavebného zákona. Z týchto dôvodov žalovaný vyhodnotil podanie žalobcu 2/ z 26.05.2020 (podané na pošte dňa 22.05.2020) ako oneskorene podané odvolanie dotknutej verejnosti v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona. Žalobcu 2/ ako dotknutú verejnosť nemožno z konania vylúčiť, lebo podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona má právo využiť každý, kto má spôsobilosť na procesnoprávne úkony a to aj bez hmotnoprávneho vzťahu k veci. Z tohto dôvodu ani nemohol rozhodnúť v odvolacom

konaní o jeho podaní, ale bolo potrebné vec vybaviť osobitným konaním. Vychádzajúc z § 140c ods. 9 stavebného poriadku poukázal na to, že aj ak by mu bolo priznané právo riadneho účastníka konania, nebolo odvolanie doručené v zákonnej lehote na odvolanie, ktorá uplynula 15.05.2020. Podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa považuje aj oneskorene podané odvolanie dotknutej verejnosti, preto nemohol žalovaný o odvolaní žalobcu 2/ rozhodnúť v odvolacom konaní, o čom odvolateľa upovedomil osobitným listom (je to uvedené na strane 3 napadnutého rozhodnutia žalovaného ). Odvolateľ v podaní uviedol, že podáva odvolanie voči stavebnému povoleniu, preto prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že ide o dovolanie dotknutej verejnosti, lebo podávateľ podnetu nebol účastníkom zisťovacieho konania, ktoré bolo ukončené rozhodnutím číslo 2017/026765 - 052 - F21 zo dňa 27.10.2017 (právoplatné 30.04.2018), realizovanej vo vzťahu k hlavnej stavbe - Príprava strategického parku Nitra. Pokiaľ by bol žalobca 2/ účastníkom zisťovacieho konania, zaobchádzal by s ním prvostupňový správny orgán už v stavebnom konaní podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Odvolanie žalobcu 2/ bolo vyhodnotené ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasledujúci správneho poriadku. V. Vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v 1. rade 12. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení zo dňa 1.10.2021 žiadal posúdiť obe žaloby aj v zmysle § 5 ods. 12 a § 28 SSP pre šikanózny postup žalobcov, žiadal ich odmietnuť v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP, alternatívne zamietnuť. 13. K žalobe žalobcu 1/ uviedol, že ten len opakuje všetky svoje argumenty a námietky podávané v priebehu správneho konania a v svojich súdnych podaniach. Namieta nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu 1/, ktorý nekonkretizoval práva, na ktorých mal byť rozhodnutiami ukrátený. Správna žaloba žalobcu 1/ nespĺňa ani základnú náležitosť správnej žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, lebo v nej nešpecifikoval, aký konkrétny verejný záujem v oblasti životného prostredia bol v vodoprávnom konaní porušený, k akému konkrétnemu ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia došlo. Stavby riešené vo vodoprávnom povolení sú súčasťou strategického parku a umiestnenie strategického parku s osvedčením o významnej investícii predstavuje investíciu, pre ktorú sa územné rozhodnutie nevyžaduje. Súhlas žalobcu 1/ sa nevyžadoval na realizáciu stavebného objektu SO A 511.1 na jeho pozemku (parc. reg. „C“ parc. č. 4767/3 v k.ú. H.) vzhľadom na § 26 ods. 8 vodného zákona. Stavebník doložil rozhodnutia o obmedzení vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vo vlastníctve žalobcu 1 č. OU-NR-OVBP2- 2018/031215-051 zo dňa 20.12.2018 ( právoplatné dňa 08.07.2019), preto nebol povinný dokladovať existenciu vlastníckeho alebo iného práva podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona. 14. K žalobe žalobcu 2/ uviedol, že tento nebol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „1/64 – I. Etapa“, účastníctvo mu nevyplývalo ani z § 59 ods.1 stavebného zákona, preto žalovaný správne vyhodnotil podanie žalobcu 2/ ako oneskorene podané odvolanie dotknutej verejnosti v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona. Väčšina žalobných argumentov žalobcu 2/ bola zhodná so žalobnými argumentmi žalobcu 1/, preto už len odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe žalobcu 1/. 15. Ďalší účastník v 2. rade sa k žalobám nevyjadril. VI. Replika žalobcu 1/, Duplika žalovaného, Duplika ďalšieho účastníka konania 1/, Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 16. Žalobca 1/ v replike zo dňa 26.11.2021 zotrval na všetkých žalobných bodoch zo žaloby. Zároveň uviedol nový žalobný bod, že má pochybnosť o nepredpojatosti celého OÚ Nitra. 17. Žalovaný v duplike zo dňa 13.1.2022 zotrval na návrhu zamietnuť žalobu ako nedôvodnú. 18. Ďalší účastník konania 1/ v duplike zo dňa 15.3.2022 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a aj na návrhu obe žaloby odmietnuť, alternatívne zamietnuť. Repliku žalobcu považuje za zavádzajúcu, nesúvisiacu s prejednávacou vecou.

19. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 29.1.2026 predložil na podporu svojej žaloby rozsudok KS Nitra č. k. 11S/103/2019 -651 zo dňa 20.09.2022 a rozsudok NSS SR sp. zn. 2Svk/13/2023 zo dňa 31.07.2024, mapy a stanovisko Mesta Nitra z 05.03.2020 ohľadom križovatky C.. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania v 1. rade na to reagoval písomne podaním zo dňa 22.04.2026 poukážuc na to, že vyššie uvedené rozsudky nesúvisia s vecou posudzovanou v tomto súdnom konaní. VII. Konanie na správnom súde 20. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26S/61/2020 – 227 zo dňa 12.02.2021 ( právoplatné dňa 18.02.2021) spojil na spoločné konanie správne žaloby vedené od sp. zn. 26S/61/2020 a sp. zn. 15S/66/2020, ďalej boli už vedené pod spoločnou sp. zn. 26S/61/2020. 21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. NR-26S/61/2020. 22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloby žalobcov v 1/ a 2/ rade nie sú dôvodné. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 07.05.2026. VIII. Relevantné právne predpisy 23. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 24. Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, (1) Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená: a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. (2) Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.36. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. 25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 177 ods. 1,2 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 27. Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, (1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. (3) Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy

alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 28. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 29. Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis ( §57 stavebného zákona). Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. 30. Podľa § 26 ods. 8 vodného zákona pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej vety možno určiť pásmo ochrany verejného vodovodu a verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisu, ak to vyplýva z podmienok územného rozhodnutia a jej umiestnenia a na základe písomnej dohody s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností. 31. Podľa § 26 ods. 9 vodného zákona za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odsekov 7 a 8 patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu. V sporoch o náhradu rozhoduje súd. 32. Podľa § 27 ods. 3, 6 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. 33. Podľa § 32 ods. 1, 2 stavebného zákona, (1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je: a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. (2) Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. 34. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. 35. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 36. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý

overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. 37. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinný v čase vydanie druhostupňového rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.“) (3) Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať: a) podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b) podnik so 100% majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. (8) Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. 38. Podľa § 3 písm. r), s) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinný v čase vydanie druhostupňového rozhodnutia (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“), na účely tohto zákona: r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní, 39. Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a), ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, (1) Dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. (2) Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí fyzická osoba staršia ako 18 rokov. Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. 40. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 41. Podľa § 24 ods. 3, 5 písm. c) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním: a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. 42. Podľa § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného

stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 43. Podľa § 38 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu, vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu: a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b) k územnému konaniu o využití územia, c) k stavebnému konaniu, d) ku kolaudačnému konaniu. 44. Podľa § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku (účinný v čase vydanie druhostupňového rozhodnutia), (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. IX. Právne posúdenie veci správnym súdom 45. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o povolení vybudovať vodné stavby, výstavby verejnej kanalizácie a verejného vodovodu mimo zastavaného územia obce v rozsahu stavebných objektov. 46. Žalobcovia v svojich žalobách proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného vzniesli viacero námietok, ktorými bol správny súd viazaný (§ 134 ods. 1 SSP). Pre súd bol podstatný rozhodujúci stav v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). 47. Žalobca 1/ aj žalobca 2/ namietajú vecnú nepríslušnosť Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie na vydanie prvostupňového rozhodnutia. Súd odkazuje na rozsudky NSS SR, kde sa už obdobná námietka rovnakého žalobcu 1/ v obdobnej veci ,,vodnej“ stavby riešila, pr.: 7Svk/22/2023 zo dňa 30.04.2025; sp. zn. 5Svk/15/2022 zo dňa 27.09.2023. Súd je toho názoru, že aj v tu posudzovanom prípade správne orgány rozhodli správne v rámci svojej právomoci a pôsobnosti, správny súd preto posúdil túto námietku žalobcov za nedôvodnú z nasledovných dôvodov: 47.1. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 správneho poriadku a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v posudzovanej veci, ktorým je stavebné, resp. vodoprávne konanie, je vodný zákon, ktorý v § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V § 61 písm. a) vodného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 22.04.2020 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 citovaného zákona a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, okrem iného aj vodné stavby. Čiže pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu špeciálne stavebné úrady. 47.2. Z dôvodovej správy k § 61 vodného zákona vyplýva, že „Obvodný úrad životného prostredia je prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení vodných stavieb. V rámci správneho konania rozhoduje najmä pri povoľovaní osobitného užívanie vôd a pri činnostiach, ktoré ovplyvňujú vodné pomery“. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch

používajú slová „obvodný úrad životného prostredia“, rozumie sa tým „okresný úrad“, čo vyplýva z § 9 ods. 16 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 47.3. Z dôvodovej správy k § 60 vodného zákona ďalej vyplýva, že „Krajský úrad životného prostredia má v zásade postavenie druhostupňového orgánu štátnej vodnej správy. Zákon krajskému úradu životného prostredia zveruje pôsobnosť prvostupňového orgánu najmä vo veciach medzinárodných vôd a hraničných vôd a vo veciach, ktoré svojím významom presahujú hranice okresov“. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „krajský úrad životného prostredia“, rozumie sa tým „okresný úrad v sídle kraja“, čo vyplýva z § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný úrad v sídle kraja by bol v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) bod 2 vodného zákona oprávnený vo veci konať ako správny orgán prvého stupňa v prípade, ak by išlo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojím významom presahujú hranice okresu. Žalobcovia súdu nepredložili a ani neoznačili žiadny dôkaz, že by takáto situácia vplyvom výstavby predmetných vodných stavieb nastala. V zmysle prvostupňového rozhodnutia ide o vodné stavby slúžiace na odvodnenie komunikácie stavebného objektu, prečistenie v ORL a zaústenie do toku Dobrôtka, čerpacia stanica splaškových vôd, odvodnenie komunikácií a odvod splaškových odpadových vôd a prívod pitnej vody spolu s preložkou vodovodu pre ulice Slnečná Dolina a Prvosienkova ulica vrátane preložky kanalizácií. 47.4. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnom vodoprávnom konaní rozhodol dňa 22.04.2020 ako príslušný správny orgán prvého stupňa a to i s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon č. 525/2003 Z.z.). O odvolaní žalobcu 1/ proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.08.2020, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona. 48. Súd sa ďalej vyporiadal s tým, či sú žalobcovia 1/ a 2/ aktívne procesne legitimovaní na podanie žaloby. Žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe tvrdili, že žalobu podávajú podľa § 177 SSP z dôvodu, že sa domáhajú ochrany svojich subjektívnych práv, na ktorých boli ukrátení z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako i rozhodnutia žalovaného. Žiadnym spôsobom však relevantne nevymedzili práva, na ktorých mali byť týmito rozhodnutiami ukrátení, resp. ktoré jeho práva mali byť napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté. 48.1. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva nárok uplatňovať si takéto právo na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP. 48.2. Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného správneho poriadku, a to s poukazom na § 140 stavebného zákona. Keďže stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je v danej veci vylúčená aplikácia § 14 správneho poriadku. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má len subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené osobitným zákonom. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom

konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Stavebný zákon v § 59 definuje účastníkov stavebného konania pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. 48.3. V priebehu stavebného (vodoprávneho) konania bolo nepochybné, že žalobca 1/ a ani žalobca 2/ nie sú stavebníkmi predmetnej stavby, nie sú osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že predmetné vodné stavby sa realizovali v katastrálnom území H. na parc. registra „C“ č. parc. č.: 4767/179, parc. č.: 4835/39, ale žalobcovia 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi týchto pozemkov a nie sú vlastníkmi ani susedných pozemkov, teda ich vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Žalobca 1/ je síce vlastníkom parc. reg. „C“ č. 4767/3 zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. H., na ktorom sa bude realizovať odvedenie dažďových vôd z retenčnej nádrže – stoka „VA“( stavebný objekt SO A 511.1), ale vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali a aplikujúc § 26 ods. 8 vodného zákona nebol potrebný jeho súhlas vo vodoprávnom konaní na vydanie povolenia, lebo v čase rozhodovania správnych orgánov bolo právoplatné rozhodnuté o obmedzení jeho vlastníckeho práva k predmetnej parcele vo verejnom záujme podľa § 13 ods. 2 písm. a), b) v spojení s § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní na dobu jedného roka v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v rozsahu stavebného objektu SO A511.1 odvedenie dažďových vôd z retenčnej nádrže - stoka VA. Konkrétne išlo o rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/031215-051 zo dňa 20. 12. 2018 (právoplatné dňom 08. 07. 2019) v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 12907/2019/SV/48457 zo dňa 07. 06. 2019. Vzhľadom na vyššie uvedené súdu vyplynula nepravdivosť tvrdenia žalobcu 1/, že mu bol pozemok ( parc. č. 4767/3) vyvlastnený bez náhrady. 48.4. Ustanovenie § 139 stavebného zákona definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“. Žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona. Taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom (vodoprávnom) konaní žalobcovia 1/ a 2/ neboli ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby. Žalobcom 1/ a 2/ teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. a), b), d), e), stavebného zákona. 48.5. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo, že účastníkom zisťovacieho konania vedeného na Okresnom úrade Nitra, odbore starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ktoré výsledkom bolo rozhodnutie č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. 10. 2017 (právoplatné 30. 04. 2018), v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „I/64-I. etapa“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bol žalobca 1/ ale nie žalobca 2/. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom 1/ ako s účastníkom stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona (dotknutá verejnosť). Čiže bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 24/2006 Z. z. (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť. 48.6. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že žalobu žalobcu 1/ je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca 1/ žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom (vodoprávnom) konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle § 59 ods. 1 písm. a) až e) stavebného zákona, čo je dôležité aj z hľadiska posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom 1/ v predmetnej veci takéto tvrdenie obsahuje, avšak žalobca 1/ v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté.

48.7. Žalobca 1/ neidentifikoval v správnej žalobe, o ktoré jeho susedné pozemky by malo ísť, ku ktorým mal byť ukrátený na svojich právach a právach chránených záujmoch, preto súd vyhodnotil túto námietku ako všeobecnú bez možnosti sa ňou zaoberať. 48.8. Pokiaľ ide o žalobcu 2/, tento svoje oprávnenie na podanie správnej žalobu odvodzuje od svojho statusu blízkej osoby žalobcu 1/ (syn) a tiež tým, že jeho otec bol nezákonne vyvlastnený. Taktiež v žalobe uviedol, že sa s ním opomenulo konať v procese EIA v povoľovacom konaní ako s zainteresovanou verejnosťou. 48.8.1. Žalobná legitimácia (aktívna procesná legitimácia) sa skúma podľa jednotlivých typov konaní (§ 6 ods. 2 SSP), v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Ide o účastníka administratívneho konania, voči ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalobná legitimácia je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný (§ 98 ods. 1 písm. e/ SSP). Podmienkou účastníctva v správnom (administratívnom) konaní je potenciálne dotknutie na právach a povinnostiach fyzickej či právnickej osoby napadnutým rozhodnutím, avšak v správnom súdnictve je aktívne procesne legitimovaná osoba na podanie žaloby len tá osoba, ktorá tvrdí, že ako účastník správneho konania bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 177, § 178 ods. 1 SSP). Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného práva fyzických a právnických osôb domáhať sa na nezávislom a nestrannom súde súdnej ochrany vlastných subjektívnych práv, ktoré sú ohrozené alebo porušené nezákonnými rozhodnutiami, zásahmi a nečinnosťou orgánov verejnej správy. Vzhľadom na vyššie uvedené, je súd toho názoru, že status blízkej osoby je sám o sebe bezpredmetným na oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu. Žalobca 2/ ako blízka osoba žijúceho žalobcu 1/ nebol dotknutý na svojich právach a povinnostiach, resp. súdu to v žalobe nepreukázal. Správna žaloba má žalobcovi 2/ slúžiť na ochranu jeho vlastných práv a povinností a nie ako podpora niekoho iného. 48.8.2. Tvrdenie žalobcu 2/, že správne orgány s ním v stavebnom (vodoprávnom) konaní opomenuli konať ako s zainteresovanou verejnosťou si súd ustálil, že podáva žalobu aj ako opomenutý účastník. Svoje postavenie opomenutého účastníka konania odôvodnil tým, že v procese EIA bol v povoľovacom konaní zainteresovanou verejnosťou. Z administratívneho spisu správny súd však zistil, že žalobca 2/ nebol účastníkom zisťovacieho konania, v ktorom sa rozhodlo o neaplikovaní zákona č. 24/2006 Z. z. (zákona o EIA). Správny súd preto v zmysle § 179 SSP overil v záujme hospodárnosti konania v rámci tohto súdneho konania správnosť tvrdenia žalobcu 2/, že mal byť účastníkom stavebného (vodoprávneho) konania a zistil, že so žalobcom 2/ sa v predmetnej veci nemalo konať ako s účastníkom z dôvodov ako súd už uviedol vyššie ( viď ods. 47.2 až 47.4. odôvodnenia tohto rozsudku). Tieto skutočnosti uvedené v tomto odseku by boli dôvodom na odmietnutie žaloby žalobcu 2/. 48.8.3. Nakoľko žalobca 2/ sa v svojej žalobe stavia aj do pozície zainteresovanej verejnosti, podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, dňom doručenia odvolania správnemu orgánu vstúpil do správneho konania ako zainteresovaná verejnosť. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že po podaní odvolania (hoc oneskoreného) prihliadal na žalobcu 2/ tiež ako na dotknutú verejnosť. Z týchto dôvodov sa súd rozhodol neodňať právo žalobcovi 2/ na prerokovanie jeho žaloby, neodňať mu jeho práva na prístup k súdu, jeho žalobu prerokovať ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou v zmysle § 178 ods. 3 SSP, lebo žalobca 2/ rovnako ako žalobca 1/ žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom (vodoprávnom) konaní nepreukázal. 48.8.4. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynulo a potvrdila to aj Krajská prokuratúra Nitra listom zo dňa 21.12.2020, že žalobca 2/ podal odvolanie oneskorene. Prvostupňové rozhodnutie bolo verejnou vyhláškou vyvesené na úradnej tabuli Okresného úradu v Nitre od 22.04.2020 do zvesenia 07.05.2020, lehota na podanie odvolania uplynula v zmysle § 140c ods. 9 stavebného zákona dňa 15.05.2020 ( 15 dní od zverejnenia rozhodnutia). Ďalšia lehota podľa § 53 a nasl. Správneho poriadku (§54 - 15 dní od oznámenia rozhodnutia) uplynula dňa 21.05.2020. Žalobca 2/ podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu dňa 22.05.2020 na poštu a Okresnému úradu bolo doručené 26.05.2020, po uplynutí lehoty určenej na podanie odvolania tzv. dotknutou verejnosťou ale aj po uplynutí lehoty určenej pre účastníkov konania, preto nemohol odvolací orgán o jeho odvolaní rozhodovať. Až po podaní odvolania sa stal účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona), preto odvolací správny orgán pokračoval

voči oneskorene podanému odvolaniu v zmysle § 60 správneho poriadku ex offo, preskúmal ho ako podnet sui generis či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. V liste zo dňa 8.4.2021 žalovaný oznámil žalobcovi 2/, že vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie vo veci sp. zn. 26S/61/2020 sa bude s jeho vecou zaoberať až po ukončení súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného. 49. Súd sa ďalej zaoberal ďalšími námietkami žalobcov 1/ a 2/. Námietku žalobcov 1/ a 2/ o nezákonnosti vydania stavebného (vodoprávneho) povolenia pre nesplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Územné rozhodnutie sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov nevyžadovalo na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v rozsudku sp. zn. 10Sžk/20/2021 zo dňa 17.02.2023 k totožnej žalobnej námietke žalobcu: „39. Námietka sťažovateľa, týkajúca sa porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona v dôsledku absencie územného rozhodnutia, bola zo strany kasačného súdu vyhodnotená ako nedôvodná z dôvodu, že táto otázka už bola riešená v konaní o vydaní stavebného povolenia. Kasačný súd navyše uvádza, že právny názor sťažovateľa v danom prípade nemá oporu v zákonom texte. V zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale ani na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii (podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Prípravou územia sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností. 40. V danom prípade osvedčenie o významnej investícií na umiestnenie strategického parku vyplývalo z osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 z 13.7.2015 a č. 20801/2015-1000-35613 z 22.7.2015 vydaných pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest s.r.o. (navyše bolo vydané aj osvedčenie č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14.01.2016 pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. pre vybudovanie stavby automobilového projektu v rámci strategického parku). Tieto považuje kasačný súd na účely splnenia prvej podmienky § 32 ods. 2 stavebného zákona za dostatočné, pretože v prejednánavej veci kolaudované stavby sa takisto nachádzajú na území strategického parku, a sú súčasťou prípravy objektov v rámci územia strategického parku, hoci ich aj realizuje ako stavebník spoločnosť Jaguar Land Rover s.r.o. avšak opäť len v rámci územia strategického parku. Kasačný súd je teda v zhode s názorom žalovaného i krajského súdu v tom, že umiestnenie kolaudovaných stavieb spadalo pod rozsah ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože sa priestorovo i z hľadiska účelu ich umiestnenia na ne dopadá výnimka z potreby územného rozhodnutia vyplývajúca z citovaných osvedčení o významnej investícii. 41. Splnená pritom bola aj ďalšia zákonná podmienka § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože umiestnenie výstavby strategického parku nebolo v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra, keďže vyplývalo z územného plánu mesta (bez potreby vypracovania územného plánu zóny pre priestorovo funkčný celok Dražovce), ktorý bol schválený Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Samotná skutočnosť, že v územnom pláne sú príslušné lokality označené s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a nie „strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než bol termín „strategický park“ normatívne zavedený (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/19/2021 z 29.9.2022).“ 49.1. Správny súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28.09.2022 v obdobnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol, že „18. Sťažovateľ v podstate tvrdí, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje

územie, kde má byť strategický park umiestnený. Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu.“, a tiež že „..pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod.“. 49.2. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo 16.02.2022, ktorý prešiel testom ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 416/2022-21 zo 17.08.2022. Totožný právny záver Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky i keď k iným stavbám je obsiahnutý aj v rozsudkoch sp. zn. 10Sžk/40/2020 zo dňa 23.02.2022 a sp. zn. 8Sžk/42/2020 zo dňa 24.11.2021. 50. Súd nepriznal právnu relevanciu námietke žalobcov 1/ a 2/, že stavebnému (vodoprávnemu) konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia. Správny súd poukazuje na § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Takéto záväzné stanovisko Mesta Nitra č. 18903/2017, 9814/2018, 10904/2018 zo dňa 11.09.2018 v znení jeho doplnenia a potvrdenia zo dňa 28.11.2018 bolo v priebehu stavebného konania predložené, správny orgán prvého stupňa ako špeciálny stavebný úrad bol týmto stanoviskom viazaný a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzal. 51. Nedôvodnou je aj námietka žalobcov 1/ a 2/, že žalovaný nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a nezohľadnil porušenie § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, keď pre absenciu územného rozhodnutia mala dokumentácia spĺňať zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, ktorý vypracovaný nebol. Správny súd uvádza, že Mesto Nitra ako orgán územného plánovania v liste č. ÚHA-DaCH-18137/1/2018 zo dňa 28. 11. 2018 označilo svoje záväzné stanovisko ako stanovisko o súlade predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra a prvostupňový správny orgán v jeho intenciách stavebné (vodoprávne) povolenie aj vydal. Žalovaný dostatočne posúdil prvostupňové rozhodnutie. 52. K námietke žalobcu 1/, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a námietke oboch žalobcov, že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd poznamenáva, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca 1/ v žalobe poukázal na § 18 ods. 2 písm. b) vyššie citovaného zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia, Časť A Časť B(povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie), 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov. Pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V súvislosti s touto námietkou je potrebné poukázať na skutočnosť, že k povoľovanej stavbe bolo vykonané zisťovacie konanie, skončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. 2017/026765-052F21 zo dňa 27. 10. 2017 (právoplatné 30. 04. 2018). Z tohto dôvodu nebolo porušené ustanovenie §

38 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Stanoviskom príslušného orgánu (§ 140b ods. 1 stavebného zákona a § 38 ods. 4 písm. c) zákona o posudzovaní vplyvov) č. OU-NR-OSZP3-2020/017382 zo dňa 12. 03. 2020 bol potvrdený súlad projektovej dokumentácie ako aj súlad návrhu na začatie povoľovacieho konania s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a jeho podmienkami. Súladom povoľovanej stavby, resp. navrhovanej činnosti s územnoplánovacími podkladmi mesta Nitra sa zaoberal príslušný orgán v rámci zisťovacieho konania a Mesto Nitra ako dotknutá obec dala kladné stanovisko č. UHA 11282/2017 zo dňa 18. 07. 2017. Tento stav je rozhodujúci aj pre správny súd, a to s poukazom na § 135 ods. 1 SSP. 53. Žalobcovia v žalobách poukazovali na Aarhuský dohovor. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že žalobca 1/ bol účastníkom predmetného stavebného (vodoprávneho) konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia, pričom správny orgán sa týmito námietkami zaberal, posudzoval ich a vo svojom prvostupňovom rozhodnutí ich považoval za neopodstatnené. Rovnako sa námietkami žalobcov na základe ich odvolania proti stavebnému (vodoprávnemu) povoleniu zaoberal aj žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí. Nakoľko v správnom konaní žalobca 1/ so svojimi námietkami nebol úspešný a rovnako žalovaný 2/ v odvolacom konaní, iniciovali toto súdne konanie, v ktorom sa domáhajú zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov. 53.1. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu 1/ správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (viď rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“. 53.2. Nebola teda dôvodná ani námietka žalobcu 1/, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dospieť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal, na preskúmanie správnym súdom nepostačuje. 54. Súd nedal za pravdu žalobcovi 1/ ani v námietke, že si špeciálny stavebný úrad nesplnil neupovedomil účastníkov o možnosti vyjadriť sa ešte pred vydaním rozhodnutia. Irelevantnou je jeho námietka, že mu bolo odňaté právo klásť otázky odborníkom, keďže sa nekonalo ústne pojednávanie. Všeobecnou je námietka žalobcu 2/, že oznámenie o začatí vodoprávneho konania, upustení od ústneho konania a miestneho šetrenia a oznámenie o odvolaniach účastníkov bolo oznámené verejnou vyhláškou, hlavne ak v čase začatia konania nebol účastníkom konania. 54.1. K uvedeným námietkam správny súd uvádza, že doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania, umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 zo dňa 01.10.2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/125/2009 zo dňa 21.01.2010). 54.2. Správny súd dodáva, že tento spôsob doručovania v stavebnom konaní vyžaduje od účastníka stavebného konania vyššiu mieru obozretnosti a procesnej aktivity, nezbavuje ho však reálnej možnosti zúčastniť sa daného konania a požívať všetky práva zaručené v tomto konaní, vrátane práva uplatniť voči

povoľovanej stavbe námietky v príslušnej lehote, podať proti stavebnému povoleniu rozklad, prípadne sa následne brániť proti rozhodnutiu o rozklade správnou žalobou. Doručovaním rozhodnutia verejnou vyhláškou bol v tomto prípade sledovaný legitímny cieľ, nakoľko stavba s veľkým počtom účastníkov konania predstavuje špecifický typ stavby, pri ktorej doručovanie verejnou vyhláškou slúži na dosiahnutie efektívneho a hospodárneho vedenia tohto konania tak, aby bolo možné ukončiť ho v primeranej lehote, pričom toto doručovanie bolo na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné a tomuto cieľu zodpovedajúce. Rovnako tak nie je možné konštatovať, že by inštitút doručovania verejnou vyhláškou podľa Stavebného zákona niečím znevýhodňoval niektorého z účastníkov stavebného konania oproti iným, teda, že by spôsob vyvesenia písomnosti, prípadne doba vyvesenia písomnosti (15 dní) znemožňovali, aby sa účastník konania o takto doručovanej písomnosti dozvedel. Zároveň možnosť doručovať verejnou vyhláškou aj známym účastníkom stavebného konania je odôvodnená osobitnou povahou konania o stavbách s veľkým počtom účastníkov konania (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Svk/15/2022 zo dňa 29.03.2023). 54.3. V prejednávanej veci žalovaný upovedomil účastníkov konania o začatí stavebného (vodoprávneho) konania verejnou vyhláškou v súlade s § 61 ods. 4 Stavebného zákona. Preto aj stavebné (vodoprávne ) povolenie a odvolanie účastníkov bolo v zmysle § 69 ods. 1 Stavebného zákona oznamované rovnakým spôsobom. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že žalobca 1/ podal v stavebnom (vodoprávnom) konaní námietky. Žalobcovi 1/ tak neboli v stavebnom konaní odopreté žiadne práva tak, ako to namietal v správnej žalobe, keď mohol podať a aj podal v stavebnom (vodoprávnom) konaní odvolanie, odvolací správny orgán sa nimi riadne zaoberal a o ňom aj rozhodol. Žalovaný 2/ podal odvolanie oneskorene ako je to už vyššie uvedené. 54.4. V tejto súvislosti možno poukázať aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp 20/2011 zo dňa 14.12.2011 a sp. zn. 10Sžk/18/2018 zo dňa 10.12.2018 a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011. 55. Správny súd nepriznal opodstatnenosť ani námietke žalobcu 1/ týkajúcu sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu, keďže tieto predmetom stavebného (vodoprávneho) povolenia neboli, a preto ani v súdnom konaní nebol dôvod sa touto námietkou zaoberať. Námietka o absencii úvah v rozhodnutiach ohľadom hodnotenia dôkazov je nedôvodnou, lebo ide o námietku všeobecnú. Mnohé žalobné body žalobcu 1/ sú len spleť všeobecných námietok, použitých už v skorších iných správnych súdnych konaniach a v tomto konaní ich len opakuje. Napríklad námietky, že mu bol odopretý postup podľa § 140c ods. 6 Stavebného zákona, že nebolo prerušené stavebné konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku do rozhodnutia súdu o jeho ďalších správnych žalobách, že nebola zohľadnená aplikácia § 117b stavebného zákona, že sa žalovaný nezaoberal jeho občianskou námietkou (že hlavná stavba sa zasahuje do jeho vlastníctva práva), že špeciálny stavebný úrad neprihliadal na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/164/2017-323 zo dňa 13.11.2019 a tak nemôžu byť ani predmetom prieskumu v prejednávanej veci. Preto sa súd nimi ani nezaoberal. Na žalobný bod žalobcu 1/ podaný po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, že má pochybnosť o nepredpojatosti celého OÚ Nitra súd neprihliadal vzhľadom na koncentračnú zásadu správneho súdneho konania a fakt, že táto námietka nebola podaná po lehote. Všeobecnou bola i námietka o absencii rozhodnutia o výrube drevín. 56. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Správny súd v zásade preskúma iba žalobné body a nevyhľadáva ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu. Od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Nemožno očakávať, že pri všeobecnom výpočte porušených ustanovení zákona môže správny súd žalobu prejednať v takto všeobecných medziach, teda z hľadiska, či neboli porušené označené ustanovenia zákona.

57. K žalobným bodom, ktoré za žalobcu 2/ uvádzal vo svojej správnej žalobe žalobca 1/ súd uvádza, že každý zo žalobcov musí svoju argumentáciou stavať na preukázaní porušenia svojich vlastných práv a právom chránených záujmov a nie tretích osôb. Preto aj súd nemohol prihliadať na žalobné námietky, ktoré žalobca 1/ uvádzal na obhajobu žalobcu 2/. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu 1/, že sa žalovaný v rozhodnutí nevyporiadal s odôvodnením žalobcu 2/ a má za to, že vzhľadom na preukázateľné oneskorené podanie odvolania žalobcom 2/ sa s tým primerane vyporiadal. 58. Inak ako všeobecnú nemohol súd označiť námietku žalobcu 1/ o tom, že pre rôzne uvedené osoby vo vodoprávnom povolení (I. H., J. G., J. K., J. L.) nemal možnosť podať námietku predpojatosti voči osobe pre nepriateľské vzťahy. Súd je toho názoru, že z pohľadu žalobcu 1/ bola niektorá z týchto osôb voči nemu predpojatou, nič mu však nebránilo v administratívnom konaní námietku vzniesť. 59. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali aj s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podaných žalôb správny súd dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, a preto ich rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol. 60. Súd sa oboznámil aj s rozsudkom KS v Nitre č. k. 11S/103/2019 - 651 zo dňa 20.09.2022, ako aj rozsudkom NSS SR sp. zn. 2Svk/13/2023 zo dňa 31.07.2024 (ďalej len „vyššie uvedené rozhodnutia“), na ktoré sa žalobca 1/ odvolával na pojednávaní. Súd dospel k záveru, že na ne nemožno prihliadať, lebo súd bol viazaný postupom podľa § 135 ods. 1 SSP. Rozsudkom č. k. 11S/103/2019 - 651 zo dňa 20.09.2022 bolo síce zrušené rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 12907/2019/SV/48457 zo dňa 07. 06. 2019 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/031215-051 zo dňa 20. 12. 2018, ktorým bolo vo verejnom záujme obmedzené na 1 rok vlastnícke právo žalobcu 1/ k parc. KN „C“ č. 4767/3 (LV č. XXXX), výmera dielu č. 1 2.223 m2. Avšak pre súd bolo podstatné, že predmetné rozhodnutie bolo právoplatné v čase, kedy bolo vydané rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2020/015802-006/F49 zo dňa 22.04.2020. Súd dodáva, že dôvodom zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí bola ich nepreskúmateľnosť pre nedostatočné odôvodnenie zo strany správnych orgánov. NSS SR rozsudkom sp. zn. 2Svk/13/2023 zo dňa 31.07.2024 kasačnú sťažnosť zamietol. 61. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko ide o orgán štátnej správy a v konaní mu žiadne trovy nevznikli. 62. O trovách ďalších účastníkov v 1. a 2. rade rozhodol správny súd tak, že im náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, keď týmto ďalším účastníkom nebola správnym súdom v konaní uložená žiadna povinnosť. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý ďalším účastníkom v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami s výzvou na vyjadrenie. Uvedené platí aj v prípade výzvy správneho súdu podľa § 106 ods. 2 SSP (napr. uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/21/2025 zo dňa 31.07.2025 a sp. zn. 7Svk/1/2025. zo dňa 26.02.2025). Správny súd nezistil a ďalší účastníci netvrdili ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať im právo na náhradu trov konania. 63. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobách, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené.

Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom. 64. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.