Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20Sa/2/2023 2023200025 20. 02. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200025.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.12.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania, správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu. 1. Žalobca požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil o dávku v nezamestnanosti, pričom žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 03. 06. 2022 (z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 24. 05. 2022 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; od 01. 10 2012 do 11. 11. 2020 a od 12.11.2020 do 01.12.2021 bol zamestnaný v Nórskom kráľovstve /ďalej aj len ako „Nórsko“/) 2. - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 19. 07 2022, Číslo: XXXX/XXXX-XX-XXX, žiadosti žalobcu o dávku v nezamestnanosti nevyhovela (dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej žiadosti nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobca si nezachoval centrum záujmov vo vzťahu k Slovenskej republike) 3. - na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán napadnutým rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.12.2022 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie (žalovaná sa stotožnila so závermi, ku ktorým dospela pobočka žalovanej a s ohľadom na všetky dostupné informácie dospela k záveru, že nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Nórsku za zachované na území Slovenskej republiky. 4. Žalobca sa správnou žalobou v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.12.2022, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava Číslo: XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 19.07.2022. 5. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávnosť záverov o ním uvádzaných väzbách na Slovensko (registrácia vo futbalovom klube, mobilný operátor, PZP auta, osobný účet v banke) v porovnaní
s rozhodujúcimi skutočnosťami (dlhodobá orientácia na nórsky pracovný trh, malá frekvencia návratov na Slovensko, stabilná bytová situácia v Nórsku, krátka pracovná história na Slovensku) ktoré preukazujú silnejšie väzby k štátu zamestnania. 6. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci žalovanou, tak aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobca mal zachované bydlisko na území SR a pevné väzby a v tomto smere sa malo vykonať potrebné dokazovanie, čo sa nestalo. Okolnosti pobytu žalobcu v Nórsku boli hodnotené bez ich vzájomnej súvislosti a v rozpore s ich logickým významom. 7. Z odôvodnenia žalovanej nevyplýva na základe čoho konštatovala že dĺžka pobytu v rozhodnom období v štáte zamestnania je rozhodujúca a ostatné väzby v SR uvádzané žalobcom sa javia ako menej významné. 8. Žalovaná nesprávne vyhodnotila skutočnosti získané v správnom konaní za účelom zistenia presného, a úplného skutkového stavu a dokazovania skutočností pre posúdenia zachovania bydliska na území SR a zachovania centra záujmov. Počas výkonu práce v zahraničí žila rodina žalobcu na území SR. Na Slovensko cestoval 2 krát ročne najmä letecky, niekedy autom, trávil tam všetku svoju dovolenku v dĺžke 60 dní každý rok a to 4-5 týždňov v lete a 3 týždne v zime, za účelom návštevy rodiny, vybavovania úradných záležitostí a rekonštrukcie rodičovského domu. Zdôvodnil prečo nebolo z jeho strany objektívne možné cestovať na Slovensko častejšie (najmä vzdialenosť a časové hľadisko) Počas pobytu v zahraničí žil v dvoch podnájmoch. Uvedené prisvedčuje len dočasnému charakteru pobytu v Nórsku. Akékoľvek úvahy o úmysle žalobcu vytvoriť si trvalé väzby na Nórsko sú nelogické a vnútorne si odporujúce, keďže nikdy nepodnikol kroky k zaisteniu trvalého bývania, ktoré by zodpovedalo jeho potrebám. Na Slovensku je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, kde má svoju izbu, plánuje si ho s rodinou vyporiadať. Počas dovoleniek sa dom rekonštruoval s financií usporených v Nórsku. Zo zamestnania dosahoval zdaniteľné príjmy na území Nórska, k zdaňovaní príjmov dochádzalo na území členského štátu prostredníctvom zamestnávateľa. Na Slovensku podával nulové daňové priznanie. Dôvodom jeho návratu na územie SR je skutočnosť že nasporil dostatočné množstvo finančných prostriedkov , na území SR mu zostali zachované väzby k SR s rodinou, blízke soby mali bydlisko na Slovensku. Po príchode na Slovensko požiadal o dávku v nezamestnanosti, pretože tu má a mal trvalé bydlisko, má záujem ostať na Slovensku žiť a pracovať. 9. Žalovaná a ani prvostupňový orgán neozrejmili spoluprácu so zahraničnou inštitúciou pri určení bydliska žalobcu a nezaoberali sa ani úmyslom žalobcu zachovať si bydlisko na území SR. Vzťah žalobcu k Nórsku bol čisto pracovným vzťahom. Poukázal na rozhodnutie NSS SR sp. zn. 4Sžso/3/2013 – a povinnosť žalovanej riadne zistiť skutkový stav, vykonať dokazovanie a to aj výsluchom žiadateľa. 10. Žalobca taktiež poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR a rozhodnutia sp. zn. 4Sžo/1/2011, 4Sžo/18/2011, 1Sžo/18/2012, 4Sžso/3/2013 ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Trnave a rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02.03.2015 a č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.07.2014, v ktorých žalovaná mala v dvoch skutkovo podobných veciach rozhodnúť zásadne iným spôsobom čo nepovažuje za predvídateľné rozhodnutie tak ako to vyžadujú zásady správneho konania, pojem právny štát, či ústavný príkaz právnej istoty. 11. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu zamietnuť, odkázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznila, že vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie, ktoré vo veci bydliska žalobcu počas vykonávania jeho zárobkovej činnosti v Nórsku dalo odpoveď na všetky skúmané oblasti vyplývajúce z článku 11 vykonávacieho nariadenia. Nariadenie ústneho pojednávanie nie je obligatórnym dôkazným prostriedkom a nie je naň právny nárok. Na účely nároku na dávku v nezamestnanosti je rozhodujúce obdobie posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V tomto období podľa vykonaného dokazovania prevažovali väzby žalobcu na území Nórska, kde mal stabilné zamestnanie, bol poistený a Slovensko navštevoval len dvakrát ročne. 12. Žalovaná adresovala nórskej inštitúcii sociálneho poistenia dopyt vo veci bydliska žalobcu, na ktorý však nórska inštitúcia nijako nereagovala. Na vznik sporu podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia však musí nórska inštitúcia zaujať voči posúdeniu bydliska žalobcu odlišné stanovisko, čo sa však nestalo. Nejde teda o spor inštitúcií a je legitímne že žalovaná posúdila bydlisko žalobcu
na základe vykonaného dokazovania. Preto je v odôvodnení preskúmavané rozhodnutia uvedené že nórska inštitúcia nerozporovala posúdenie bydliska tak ako ho vykonala žalovaná. Žalovaná poukázala na judikatúru kasačného súdu, kde je ustálené že otázka bydliska je v koordinačných nariadeniach koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko teda miesto, kde osoba zvyčajne býva. 13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.
II. Konanie na správnom súde, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom 14. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa. 15. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 16. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 17. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej , ktorý žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava Číslo: XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 19.07.2022 , ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. 18. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 19. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia:
a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov. 20. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 21. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, "pobyt" znamená prechodné bydlisko. 22. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti. 23. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. 24. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. 25. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. 26. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 27. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
28. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. 29. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. 30. Zo súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že 31. Žalobca požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o dávku v nezamestnanosti, pričom žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 03. 06. 2022 (z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 24. 05. 2022 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; od 01. 10 2012 do 11. 11. 2020 a od 12.11.2020 do 01.12.2021 bol zamestnaný v Nórsku) 32. - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 19. 07 2022, Číslo: XXXX/XXXX-XX-XXX, žiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovela (dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej žiadosti nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobca si nezachoval centrum záujmov vo vzťahu k Slovenskej republike 33. - na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán napadnutým rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.12.2022odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie (žalovaná sa stotožnila so závermi, ku ktorým dospela pobočka žalovanej a s ohľadom na všetky dostupné informácie dospela k záveru, že nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Nórsku za zachované na území Slovenskej republiky. 34. Podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v inom členskom štáte môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia pojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j/ v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). Kritériami na určenie centra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. 35. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., t.j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky. 36. Tiež nebolo sporné, že v zmysle žiadosti, uvedeným skutočnostiam vo vzťahu k výkonu zamestnania v členskom štáte Európskej únie a tiež Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov sa žalobca v príslušnom štvorročnom referenčnom období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdržiaval na území Nórskeho Kráľovstva od mája 2018 až máj 2022 s tým že od 24.05.2018 do 14.11.2021 bol zamestnaný a od 29.10.2021 do 23.05.2022 bol v období pracovnej
neschopnosti ( za obdobie od 29.10.2021 – 23.05.2022 si uplatnila nárok na nemocenské v Nórsku, časť pracovnej neschopnosti pritom strávil v Nórsku a časť na území Slovenskej republiky). Posledné zamestnanie – inštalatér na dobu neurčitú bolo ukončené výpoveďou zo strany zamestnanca resp. dohodou 37. Z posledného zamestnania sa nevracal denne, alebo aspoň raz týždenne do miesta bydliska. V súvislosti s posudzovaním rodinnej situácie žalobca sa v inom členskom štáte nachádzal sám, v danej dobe bol zároveň slobodný a bezdetný. 38. K bytovej situácii bolo preukázané, že žalobca býval v nájme, ktorý počas pobytu v Nórskom kráľovstve za celé obdobie zmenil jedenkrát. Na územie Slovenska sa žalobca vracal dvakrát ročne a býval u rodičov. 39. Na Slovensku vlastní podiel na nehnuteľnosti – rodinnom dome – v podiele 1/10. Na Slovensku zároveň nevykonával inú zárobkovú činnosť, dane a odvody platil v inom členskom štáte. Z obsahu žalobcom vyplnených listín a ďalších podaní vyplynuli ďalšie skutočnosti, jeho registrácia vo futbalovom klubu C. C., využívanie služieb slovenského mobilného D. D., uzavretie povinného zmluvného poistenia na motorového vozidlo a vedenie osobného účtu v banke E.. 40. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, správny súd podporuje záver správnych orgánov, že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti nachádzalo v príslušnom referenčnom období v inom členskom štáte, t. j. v Nórskom Kráľovstve. Za podstatnú bolo potrebné vyhodnotiť tú skutočnosť, že žalobca sa počas celej rozhodnej doby zdržiaval v F. G., čo následne rozvíja aj správne ustálená stabilita zamestnania a s tým spojené zákonné odvodové povinnosti, ako aj pomerne (s ohľadom na osobný status žalobcu) stabilné bytové podmienky v inom členskom štáte, ako aj žalobcom deklarované návraty na Slovensko. Tieto závery nie sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie (sprievodné) skutočnosti ako registrácia vo futbalovom klubu C. C., využívanie služieb slovenského mobilného D. D., uzavretie povinného zmluvného poistenia na motorového vozidlo a vedenie osobného účtu v banske E. ale tiež spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti (1/10) , pretože uvedené skutočnosti nemôžu predstavovať zásadnú skutočnosť, spôsobilú zvrátiť správnymi orgánmi prijaté závery o nezachovaní centra záujmov na Slovensku. 41. V tejto súvislosti správny súd konštatuje , že nie je nezvyčajné, že ľudia si zakúpia nehnuteľnosť aj na inom mieste než v mieste svojho bydliska (napríklad prázdninové alebo víkendové domy, chalupy, alebo ako investícia a pod, či prípadne zdedia alebo darovaním nadobudnú nehnuteľnosť). Takisto aj úmysel žalobcu, že chce zotrvať na Slovensku, pre prejednávanú vec nebol relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia (kladúci dôraz na úmysel osoby) prichádza do úvahy iba subsidiárne, teda iba v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžsk/5/2016). Navyše úmysel žalobcu je v zmysle článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia rozhodujúci len vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V predmetnej veci nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou inštitúciou Nórskeho kráľovstva a žalovanou. Inštitúcia Nórskeho kráľovstva bydlisko žalobcu neposudzovala, pretože na to nemala žiaden právny dôvod. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná inštitúcia iného členského štátu usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo v inom členskom štáte. Keďže však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1. 42. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2018, sp. zn. 1Sžso/26/2016, bod 30 a 31. K evidencii trvalého pobytu žalobcu na Slovensku, správny súd uvádza, že trvalý pobyt v ponímaní vnútroštátnom (zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky) nemožno stotožňovať s pojmami „bydlisko“ a „pobyt“ v zmysle úniovom, pretože trvalý pobyt má skôr charakter evidenčný, neodzrkadľujúci realitu (v tomto smere porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13 Ministerstvo práce a sociálních věcí c/a B.). 43. Pokiaľ žalobca ďalej zachovanie centra záujmov na Slovensku odvodzoval od toho, že na Slovensku žijú jeho rodičia, u ktorých aj býval v prípade svojich návratov, súd uvádza, že kritérium rodinnej situácie
sa vzťahuje len k úzkej rodine, t. j. rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i/ bodu 2 Základného nariadenia sú manžel alebo manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti. Iné rodinné väzby možno považovať len za málo významné (obdobne porovnaj rozsudky najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9Ads/95/2015-39 a 3Ads/55/2018-37). Rodičia sú síce blízkymi rodinami a deti voči nim majú nepopierateľné tak právne, ako aj morálne záväzky, avšak tieto ostatné rodinné väzby majú na uvedenú skutočnosť a kritériám daným Vykonávacím nariadením len zanedbateľný význam. 44. Žalobca poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spisové značky4Sžo/1/2011, 4Sžo/18/2011, 1Sžo/18/2012, 4Sžso/3/2013, vo vzťahu ku ktorým správny súd konštatuje že žalovaná nepostupovala a nerozhodovala v rozpore so závermi v nich zaujatými (rozhodnutie sp. zn. 4Sžo/1/2011 - Najvyšší súd v tomto prípade zrušil rozsudok krajského súdu, pretože sa dostatočne nezaoberal všetkými námietkami žalobcu. Rozhodnutie sp. zn. 4Sžo/18/2011- Najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia v otázke trov konania. Rozhodnutie sp. zn. 4Sžso/3/2013 - Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nepriznaní dávky v nezamestnanosti. Pričom išlo o príliš formalistický prístup pri posudzovaní centra záujmov žiadateľa, ktorý pracoval v inom členskom štáte EÚ. Zdôraznil, že je potrebné komplexne posudzovať všetky relevantné faktory (napr. rodinné väzby, podmienky bývania) v súlade s koordinačnými nariadeniami EÚ – čo v prejednávanom prípade žalovaná učinila. Rozhodnutie sp. zn. 1Sžso/18/2012 Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nepriznaní dávky v nezamestnanosti. Žiadateľ pracoval v Českej republike a Sociálna poisťovňa spochybnila jeho bydlisko na Slovensku. Súd zdôraznil, že pri posudzovaní pojmu "bydlisko" podľa európskych nariadení sa musia zohľadniť všetky skutočné väzby osoby na daný štát (rodina, majetok, úmysel vrátiť sa) a nestačí sa spoliehať len na formálne údaje. Sociálna poisťovňa podľa súdu nedostatočne zistila skutkový stav, čo však nie je možné vztiahnuť na prejednávaný prípad, keďže žalovaná všetky nielen formálne ale aj materiálne a komplexne väzby žalobcu zohľadnila pričom tieto vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, s tým , že ani žalobca podľa obsahu jeho žalobu nenamieta skutkové zistenia žalovanej ale predovšetkým ich samotné právne posúdenie a záver nezachovaní centra záujmov v Slovenskej republike. 45. Správny súd vo vzťahu k predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 274/2015-57, v zmysle ktorého: „K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93,PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. V zásadnej ústavno-právnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu a v rámci neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. V každom prípade však pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe sa vyžaduje cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska v obdobnej otázke. Správny súd vychádzajúc zo záverov žalovanej nevzhliadol žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že zo strany žalovanej došlo k odlišnej praxi v obdobnej právnej otázke. K obsahu rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02.03.2015 a č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.07.2014 sa správny súd nemôže vyjadriť, keďže mu žalobcom neboli predložené a ich obsah nie je súdu známy. 46. K námietke žalobcu ktorou poukazoval na skutočnosť, že žalovaná ho nevypočula, súd uvádza, že žalovaná nemá stanovenú povinnosť vypočuť každého žiadateľa o dávku, jej postup sa riadi zákonom č. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a subsidiárne aj zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Žalovaná je predovšetkým povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Na tento účel si musí obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, ktorými sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy (listiny, znalecké posudky, svedecké výpovede) a čestné vyhlásenia. Výsluch je len jedným z dôkazov t.j. spôsobov, ako zistiť skutkový stav. Správny orgán sa preň rozhodne najmä vtedy, ak sú predložené listinné dôkazy nepostačujúce, nejasné alebo si navzájom odporujú. Nie je to však automatická povinnosť v každom konaní. Žalobca ako účastník konania má právo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a má právo vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním. To znamená, že ak sa žiadateľ domnieva, že jeho osobné vysvetlenie je pre vec dôležité, môže sám iniciovať a požiadať o možnosť byť vypočutý. Žalovaná pristúpi k výsluchu žiadateľa o dávku spravidla len vtedy, ak to považuje za nevyhnutné pre správne
posúdenie nároku a zistenie všetkých relevantných skutočností, ktoré nemožno spoľahlivo preukázať inými prostriedkami (napr. predloženými dokladmi). Nejde teda o povinnosť, a žalovaná tým že žalobcu nevypočula povinnosť riadne zistiť skutkový stav neporušila. 47. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie (tu naposledy na území Spojeného kráľovstva) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval. 48. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovanám Centrum právnej pomoci (písm. c/).