Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Sas/4/2026 2022200080 25. 08. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200080.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. B., v zastúpení: JUDr. Ľudovít Surma, advokát so sídlom Pavlice 183, Pavlice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania ani trov kasačného konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. augusta 2021 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 70 ods. 2, § 82 a § 293 dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) bol žalobcovi od dátumu X. XXXXXXXXX XXXX priznaný invalidný dôchodok v sume 303 eur mesačne, ktorý s poukazom na § 82 a 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára 2021 bol zvýšený na sumu 310,90 eur mesačne. Uvedené rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok pre fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt dovŕšením 18. roku veku, teda od 4. septembra 2020. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu v porovnaní so zdravou osobou je 70 %, jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava posudkom z 9. júna 2021. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu vo veci priznania invalidného dôchodku a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa bol zdravotný stav žalobcu opätovne preskúmaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. V zmysle posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2022 je zdravotné postihnutie žalobcu zaradené medzi choroby nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocefalus,
hodnotí sa dominantnosť končatiny) – ťažké parézy dvoch končatín, nemožnosť aktívneho vôľového pohybu so zvýšenými spastickými reflexami pri centrálnych poškodeniach, prítomnosťou patologických reflexov, svalových kontraktúr, ťažkých chabých paréz podľa kapitoly VI., oddiel A, položka 3., písmeno c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na základe posudku bola žalobcovi miera zdravotného postihnutia zvýšená o 10 % z pôvodných 60 % na výsledných 70 %. Podľa záverov odborného posudku žalobcovi bola tiež určená ľahká mentálna retardácia. Dátum vzniku invalidity bol určený od narodenia. 4. Žalovaná v napádanom rozhodnutí uviedla, že i keď uznala dodatočné zaplatenie poistného pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi nevznikol z dôvodu, že dôchodkové poistenie žalobca za rozhodné obdobie zaplatil až po vzniku invalidity. Žalovaná svoj názor opiera o judikát, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 7/2011 pod č. 108, v ktorom bola riešená otázka deň vzniku invalidity a nárok na invalidný dôchodok pri nesplnení podmienok na započítanie obdobia od 01.09.2019 do XX.XX.XXXX je v súlade aj s príslušnými právnymi predpismi a v súlade s názormi vyjadrenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 9So/127/2003 zo dňa 27.01.2010 a sp. zn. 7So/6/2017. II. Žaloba 5. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu zo dňa 13.04.2022 a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj nadväzujúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a žalobcovi priznal k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoju žalobu žalobca právne odôvodnil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 6. Žalobca v žalobe namietal nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity, nesprávne právne posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok a v nadväznosti na to aj nesprávny výpočet jeho sumy. 7. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity žalobca poukázal na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 15. marca 2022, podľa ktorého jeho invalidita vznikla dňom narodenia a tento dátum bol medicínsky odôvodnený zdravotnou dokumentáciou. S uvedeným záverom však nesúhlasil. Poukázal na § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznil, že invalidita nie je totožná so samotnou existenciou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ale predpokladá aj pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 8. Žalobca namietal, že pri narodení fyzická osoba nemôže vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z., a preto podľa jeho názoru nemožno k tomuto dátumu ani posudzovať pokles tejto schopnosti. Poukázal na to, že jeho povinná školská dochádzka trvala do 31. augusta 2019 a od 1. septembra 2019 bol dôchodkovo poistený. Za prvý možný dátum, od ktorého bolo možné posudzovať pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto považoval 1. september 2019. Záver o vzniku invalidity dňom narodenia preto považoval za nesprávny. 9. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal nesprávny výpočet sumy invalidného dôchodku. Uviedol, že žalovaná pri výpočte nezohľadnila obdobie dôchodkového poistenia od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020 v rozsahu 366 dní, ktoré žalobca získal dodatočným zaplatením poistného. Podľa žalobcu žalovaná vychádzala z nesprávneho názoru, že toto obdobie bolo získané až po vzniku invalidity. Žalobca však poukázal na rozdiel medzi dátumom vzniku invalidity a dátumom vzniku nároku na invalidný dôchodok, keďže podľa napadnutého rozhodnutia mu nárok na invalidný dôchodok vznikol až X. XXXXXXXXX XXXX, dňom dovŕšenia 18 rokov veku. 10. Žalobca preto tvrdil, že pri výpočte sumy invalidného dôchodku malo byť zohľadnené aj obdobie dôchodkového poistenia získané od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020. Podľa jeho výpočtu malo byť zohľadnené celkové obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 47,0328 roka, pričom suma invalidného dôchodku mala byť bez zvýšenia 300,80 eur, a nie 294,40 eur.
11. Žalobca ďalej namietal právne posúdenie jeho nároku podľa § 70 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Tvrdil, že zákon nevylučuje, aby nezaopatrené dieťa, ktoré bolo dôchodkovo poistené, malo nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. V tejto súvislosti poukázal najmä na § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa podmienka potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú u fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, keď bola nezaopatreným dieťaťom. 12. Žalobca žalovanej vytýkal, že sa dostatočne nezaoberala aplikáciou § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a neuviedla dôvody, pre ktoré toto ustanovenie nepoužila. Podľa žalobcu sa uvedená právna fikcia uplatní aj v jeho prípade a pri posudzovaní nároku nebolo rozhodujúce, či mal status poistenca práve v deň vzniku invalidity, ale či získal obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom nároku na invalidný dôchodok. 13. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 6 ods. 2 a § 60 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedol, že za poistenca sa považuje aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného. Tvrdil preto, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, teda X. XXXXXXXXX XXXX, mal status poistenca, stal sa invalidným v období nezaopatrenosti, vzťahovala sa na neho právna fikcia splnenia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a nevznikol mu nárok na starobný ani predčasný starobný dôchodok. 14. Z uvedených dôvodov žalobca zastával názor, že spĺňal podmienky na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a výška jeho dôchodku mala byť určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Nesprávne právne posúdenie veci žalovanou sa podľa žalobcu premietlo aj do nesprávneho výpočtu sumy invalidného dôchodku. Napadnuté rozhodnutie preto považoval za nezákonné. III. Vyjadrenie žalovanej 15. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Trvá na tom, že dátum vzniku invalidity musí byť medicínsky odôvodnený, na čo nemá vplyv skutočnosť, v akom veku žalobca mohol vykonávať zárobkovú činnosť, keby vykonával povinnú školskú dochádzku alebo za aké obdobie bolo dodatočne uhradené poistné na dôchodkové poistenie. Poukazuje na vyjadrenie žalobcu v žalobe, kedy uvádza, že prvý možný dátum na určenie invalidity je od 1. septembra 2019 a zároveň súčasne uvádza, že všeobecnou podmienkou pre dosahovanie príjmov zo závislej činnosti je dosiahnutie 18 rokov veku. Avšak dátum vzniku invalidity požaduje určiť skôr, teda pred 18. rokom veku, od dátumu dobrovoľného dôchodkového poistenia. Takýto právny záver žalovaná považuje za účelový, nakoľko žalobca dosiahol 18 rokov veku dátumom X. XXXXXXXXX XXXX. Žalovaná opakovane poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2018 pod sp. zn. 7So/6/2017, z ktorého vyplýva, že: „dodatočne zaplatené poistné poistencom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, pričom rozhodujúcim je preukázanie, či poistné bolo zaplatené pred určením vzniku invalidity alebo až po tomto dni.“ Rovnaký názor bol vyjadrený, resp. vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. januára 2010 pod sp. zn. 9So/127/2009, kedy: „...je potrebné skúmať, či dodatočne zaplatené poistné má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Následne bude potom potrebné rozhodnúť o tom, či žiadateľovi o invalidný dôchodok, ktorého invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti, patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.“ Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne s príslušnými predpismi o sociálnom poistení a obe napádané rozhodnutia sú zákonné a správne. IV. Replika žalobcu 16. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca zotrval na dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Poukázal a podrobne rozpísal svoj zdravotný stav a následky z neho vyplývajúce.
V. Rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave zo dňa 29.04.2025 17. Vo veci žalobcu rozhodol Správny súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. TT-44Sa/7/2022 dňa 29.04.2025, ktorým zamietol žalobu žalobcu. Na podklade žalobcom podanej kasačnej sťažnosti voči tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a to rozsudkom sp. zn. 7Ssk/69/2025 zo dňa 17.12.2025, ktorým zrušil rozsudok Správneho súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia kasačný súd uviedol, že v administratívnom spise absentoval originál odborného lekárskeho posudku z 15. 3. 2022 a lekárska správa - zápisnica z ústneho pojednávania z toho istého dňa. Uložil preto súdu opätovne posúdiť, či skutkový stav uvedený v rozhodnutí Sociálnej poisťovne má oporu v administratívnom spise, a v prípade neúplnosti spisu vykonať príslušné procesné opatrenia 18. Po zrušení veci kasačným súdom a jej vrátení na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, vyzval tunajší súd žalovaného výzvou na predloženie úplného administratívneho spisu týkajúceho sa veci. Podaním zo dňa 10.02.2026 žalovaná doplnila do konania originál zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.03.2022 a originál odborného lekárskeho posudku zo dňa 15.03.2022, podpísaný posudkovou lekárkou sociálneho poistenia MUDr. Bibianou Hrnčiarovou a opatrený pečiatkou posudkového lekára (viď prílohová obálka č.l. 146 súdneho spisu). VI. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 22. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j), alebo rozhoduje podľa § 192 . 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 24. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 25. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 26. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 27. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
28. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky, b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1/ sa sústavne pripravuje na povolanie, 2/ pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3/ pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. 30. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. 31. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa končí a/ žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, b/ študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. 32. Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. 33. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 34. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 35. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 37. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 38. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
39. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako. 40. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 41. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 42. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 43. Na prvom pojednávaní vo veci dňa 29.04.2025 žalobca zotrval na svojej žalobe. Namieta, že v predmetnom rozhodnutí bol nesprávne aplikovaný § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého mala suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby, osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok. Výpočet výšky invalidného dôchodku u žalobcu však v rámci súčinu neobsahuje obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok podľa napadnutého rozhodnutia vznikol žalobcovi dovŕšením 18. roku veku. Pred týmto dátumom získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 366 dní, t.j. viac ako jeden rok. Uvedený výpočet ako aj napadnuté rozhodnutie však opomenulo uvedenú skutočnosť a do výšky invalidného dôchodku túto nezapočítalo. Ďalej namieta skutočnosť, že v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. nie je možné a prípustne určiť dátum vzniku invalidity do dňa narodenia osoby, ktorej sa invalidný dôchodok priznáva. Uvedené je v rozpore s § 2 písm. b) bod 2. zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že invalidné poistenie je poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky neustanovuje inak, je činnosť vyplývajúceho z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitého predpisu, alebo dosahovanie príjmu z podnikania. Akákoľvek fyzická osoba v čase narodenia nemá žiadnu schopnosť svojim úkonom vstúpiť do toho, že by bola zaviazaná vykonávať závislú činnosť v zmysle osobitého predpisu ktorým je Zákonník práce, zároveň táto osoba nie je schopná výkonu podnikania. K uvedenému bráni jednak právny poriadok Slovenskej republiky a to ako Zákon o živnostenskom podnikaní, tak aj Zákonník práce a rovnako uvedenému bránia medzinárodné dohovory, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a to jednak Dohovor medzinárodnej
organizácie práce č. 138 a č. 182 a taktiež Dohovor o právo dieťaťa v čl. 32 a rovnako aj článok 32 Charty základných práv EÚ. Ak osoba nemá schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, tak v zmysle § 71 ods. 1 nemôže dôjsť k poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak žalovaná určila dátum vzniku invalidity do 1. dňa života žalobcu, urobila tak protiprávne a v rozpore so zákazmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vo vzťahu k postupu žalovanej uvádza, že napadnuté rozhodnutie obsahovalo prílohu, ktorou je odborné posúdenie s tým, že toto nie je podpísané, neobsahuje ani meno a priezvisko osoby, ktorá toto vykonala, nie je teda ani zrejmé, či posudok vydal na to spôsobilý lekár. Z týchto dôvodov má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a preto žiada, aby ho súd zrušil a vrátil žalovanej do konania a aby zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v celom rozsahu. 44. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na doterajších vyjadreniach vo veci. Poukázala na to, že žalobca je z dvojičiek a jeho sestra už bola v obdobnom skutkovom stave prejednávaná aj na Krajskom súde v Trnave č.k. 20Sa/7/2022-53 a tiež NSS SR, kde žalobkyňa – jeho sestra podala kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave a NSS SR túto sťažnosť zamietol - rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/153/2023 zo dňa 29.11.2024. Žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 45. Na pojednávaní dňa 28.07.2026 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobných námietkach a uviedol, že administratívny spis predložený žalovanou končí posúdením zdravotného stavu žalobcu zo dňa 11. januára 2022, hoci napadnuté rozhodnutie vychádza aj z posúdenia zo dňa 15. marca 2022. Tento posudok sa podľa jeho tvrdenia v administratívnom spise nenachádza. V tejto súvislosti poukázal na predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. 46. K vecnej stránke sporu uviedol, že naďalej považuje za nesprávne určenie vzniku invalidity dňom narodenia žalobcu. Poukázal na § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého je invalidita viazaná na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a zdôraznil, že tento pokles je potrebné odlišovať od samotného nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa právneho zástupcu žalobcu nemožno u novorodenca reálne posudzovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže novorodenec nemá ani právnu, ani faktickú možnosť takúto činnosť vykonávať. Poukázal pritom na zákaz detskej práce podľa § 11 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a navrhol vykonať znalecké dokazovanie o schopnostiach dieťaťa pri narodení a o možnosti výkonu zárobkovej činnosti v tomto veku. 47. Ďalej spochybnil spôsobilosť MUDr. Bibiany Hrnčiarovej, ktorá mala byť k 15.03.2022 posudkovou lekárkou sociálneho poistenia. 48. Na pojednávaní zástupca žalovanej zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom v súlade s § 153 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý zveruje túto činnosť výlučne posudkovým lekárom. 49. Ďalej uviedol, že predkladaný výpis z registra Slovenskej lekárskej komory, na ktorý poukázal právny zástupca žalobcu, neobsahuje dátum, kedy bola vznesená požiadavka, ktorou sa má preukázať, či posudková lekárka patrí do organizačnej zložky žalovanej. 50. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené
v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Práve preto, že posudok posudkových lekárov je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú. 51. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 25. marca 2022, bol lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15.03.2022, podľa ktorého žalobca je invalidný v zmysle § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 %. Následne bola táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená v dôsledku prítomnosti iných zdravotných ochorení u žalobcu odôvodňujúcich zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších (najviac možných) 10 %, na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hodnote 70 %. 52. K naplneniu medicínskej stránky invalidity posudkový lekár poisťovne, ústredie zo dňa 15.03.2022 uviedol, že:
sociálneho poistenia Sociálnej
53. „19. ročný účastník konania je z prvej fyziologicky prebiehajúcej gravidity dvojičiek, predčasne narodený v 32. týždni, pôrod sekciou. Pri pôrode bol pridusený s krvácaním do mozgu, po narodení dva mesiace v inkubátore. Od narodenia je v starostlivosti neurológa pre detskú mozgovú obrnu. Rehabilitovaný je Vojtovou metódou, od 8. mesiacov absolvoval rehabilitačné pobyty v Kováčovej. Chôdza bola atypická, po špičkách. V roku 2009 sa podrobil operácii s korekčným zákrokom na Achillových šľachách. Po uvedenom zákroku sa chôdza čiastočne zlepšila. Zaškolený bol ako 7. ročný s absolvovaním nultého ročníka, následne integrovaný v základnej škole s určitými úľavami. Opakovanými psychologickými vyšetreniami bola potvrdená mentálna subnorma, až hraničná mentálna retardácia s IQ 80, ale s vysokou diskrepanciou medzi názorovou a verbálnou zložkou intelektu. Vo verbálnej zložke sa intelektové schopnosti držia v pásme priemeru. Má dobre vyvinutú slovnú zásobu, všeobecnú informovanosť, porozumenie významu slova a verbálne porozumenie situácií. Znížená je schopnosť aritmetických operácií a narušená schopnosť priestorovo-vizuálnej organizácie, vizuálna priestorová pamäť a vizuomotorická koordinácia, ako aj spomalené psychomotorické tempo. Psychológ hodnotí intelekt na úrovni ľahkej mentálnej retardácie. Pri stanovenom IQ 80 spĺňa mentálnu subnormu, až hraničnú ľahkú mentálnu retardáciu. Rozhodujúcim ochorením účastníka konania pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je ochorenie nervovej sústavy, ochorenie mozgu - detská mozgová obrna, spastická diparéza stredne ťažká až ťažká forma, preto posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť hodnotí dolnou hranicou percentuálneho rozpätia, to je 60 % vo vyššej položke. Túto zvyšuje o 10 % mentálna subnorma až ľahká mentálna retardácia, konvergentný strabizmus, obojstranná planovalgózna, noha so skrátením Achillových šliach. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %. Účastník konania je invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko invalidita vznikla pred dovŕšením veku v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Právny zástupca účastníka konania sa v odvolaní domáha posúdeniu zdravotného stavu účastníka konania aj podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko účastník konania bol od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020 dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zároveň právny zástupca v odvolaní uvádza, že Sociálna poisťovňa v zmysle ustálenej judikatúry je povinná pri rozhodovaní o dôchodkovej dávke určiť presne deň vzniku invalidity, keďže uvedená skutočnosť je podstatná pre následnú aplikáciu právnych predpisov. Vzhľadom k uvedenému posudkový lekár sociálneho poistenia uznáva účastníka konania invalidným podľa §71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1, pričom invalidita vznikla od narodenia, nakoľko detská mozgová obrna spolu s pridruženými ochoreniami bola zapríčinená predčasným pôrodom nezrelého plodu s centrálnou tonusovou poruchou s prechodom do detskej mozgovej obrny, spastickej diparézy dolných končatín. “
54. Z uvedeného odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce, úvahy lekára o zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená choroba nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocefalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny) - ťažké parézy dvoch končatín, nemožnosť aktívneho vôľového pohybu so zvýšenými spastickými reflexami pri centrálnych poškodeniach, prítomnosťou patologických reflexov, svalových kontraktúr, ťažkých chabých paréz podľa kapitoly VI, oddielu A, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., čo logicky ako aj odborne posudkový lekár riadne odôvodnil aj s poukazom na v administratívnom konaní predložené lekárske správy a nálezy, pričom rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu medzi účastníkmi konania nie je sporné a v súdnom konaní ani nenamietané. 55. Medicínska podmienka priznania invalidného dôchodku, invalidita žalobcu, bola teda v konaní medzi účastníkmi konania nesporná. Sporným však zostal dátum vzniku invalidity žalobcu. Vznik invalidity žalobcu bol podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2022 určený od narodenia. V tomto smere posudkový lekár aj riadne svoj odborný posudok odôvodnil a účastníkovi konania ako aj súdu poskytol dostatočné zdôvodnenie takéhoto určenia času vzniku invalidity tým, že uvedenému nasvedčuje aj odborná lekárska dokumentácia zdravotného stavu žalobcu nachádzajúca sa v administratívnom spise. Takéto určenie dátumu vzniku invalidity u žalobcu posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2022 určil tým, že „Pri pôrode bol pridusený s krvácaním do mozgu, po narodení dva mesiace v inkubátore. Od narodenia je v starostlivosti neurológa pre detskú mozgovú obrnu ... Rozhodujúcim ochorením účastníka konania pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je ochorenie nervovej sústavy, ochorenie mozgu - detská mozgová obrna, spastická diparéza stredne ťažká až ťažká forma ... pričom invalidita vznikla od narodenia, nakoľko detská mozgová obrna spolu s pridruženými ochoreniami bola zapríčinená predčasným pôrodom nezrelého plodu s centrálnou tonusovou poruchou s prechodom do detskej mozgovej obrny, spastickej diparézy dolných končatín. “ 56. Ako už správny súd uvádza, z vyššie uvedeného odôvodnenia svojho odborného lekárskeho posudku zo dňa 15.03.2022, posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici dáva dostatočné a vyčerpávajúce odôvodnenie svojho odborného medicínskeho záveru o presnom dátume určenia vzniku invalidity u žalobcu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je choroba nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocefalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny) - ťažké parézy dvoch končatín, nemožnosť aktívneho vôľového pohybu so zvýšenými spastickými reflexami pri centrálnych poškodeniach, prítomnosťou patologických reflexov, svalových kontraktúr, ťažkých chabých paréz podľa kapitoly VI, oddielu A, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. uvedená skutočnosť nie je ani medzi účastníkmi konania sporná, pričom dôvody tohto zdravotného postihnutia je možné pozorovať u žalobcu už odo dňa jeho narodenia a to tak, ako ich popísal a zdôvodnil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vo svojom odbornom lekárskom posudku, teda z dôvodu pridusenia žalobcu pri pôrode (zapríčinená predčasným pôrodom nezrelého plodu s centrálnou tonusovou poruchou s prechodom do detskej mozgovej obrny, spastickej diparézy dolných končatín) a potrebe starostlivosti o žalobcu neurológom pre detskú mozgovú obrnu. 57. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní namieta, že nie je možné určiť invaliditu fyzickej osoby od jej narodenia, tunajší súd nemôže s touto námietkou žalobcu súhlasiť. Základným východiskom pre posúdenie uvedenej žalobcovej námietky je analýza zákonného inštitútu invalidity v systéme sociálneho poistenia a to § 71 ods. 1 , 2 a 3 zákona č, 461/2003 Z.z. 58. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
59. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 60. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 61. Citované zákonné vymedzenie invalidity nie je postavené na empirickom zisťovaní aktuálneho zapojenia jednotlivca do pracovného procesu, ani na existencii konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu v rozhodujúci deň. Ide o abstraktné normatívne a funkčné porovnanie biologického a mentálneho fondu posudzovanej osoby s fondom zdravej fyzickej osoby. 62. Pri vrodených anomáliách, genetických poruchách či perinatálnych poškodeniach mozgu (napr. detská mozgová obrna) existuje organický a funkčný deficit už v okamihu narodenia dieťaťa. Tento deficit podľa poznatkov lekárskej vedy trvalo a nezvratne determinuje nemožnosť dosiahnuť plný telesný a duševný potenciál zdravej dospelej osoby. Určenie dňa vzniku invalidity na deň narodenia preto neznamená, že novorodenec mal v ten deň vykonávať prácu, ale predstavuje medicínske a právne konštatovanie, že rozhodujúca príčina dlhodobého funkčného poklesu pracovného potenciálu bola prítomná a pôsobila už v deň narodenia žalobcu. Ak by bola správna téza žalobcu, že invalidita nemôže vzniknúť pred dosiahnutím veku spôsobilosti na prácu, zákonná úprava tzv. invalidity z mladosti by bola v praxi nevykonateľná a popierala by vlastný zmysel. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia § 71 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. je možné pozorovať, že zákonodarca výslovne rátal so situáciami, kedy invalidizujúce zdravotné postihnutie vznikne počas nezaopatrenosti, vrátane raného detstva a okamihu narodenia. Zmyslom a účelom tejto úpravy je garantovať sociálne zabezpečenie osobám, ktoré v dôsledku skorého ťažkého zdravotného postihnutia nikdy nemali objektívnu možnosť vstúpiť na trh práce a získať potrebnú dobu poistenia a nenechať tieto osoby bez akéhokoľvek sociálneho zaopatrenia, ktoré z dôvodu ochorenia/úrazu bez vlastnej vôle nemohli dosiahnuť (čo je aj prípad žalobcu). Uvedená skutočnosť nie je v rozhodovacej praxi súdov nová a nezvyčajná, súdna prax dlhodobo prejednáva a rozhoduje právne veci žalobcov, kde bol dátum vzniku invalidity určený od narodenia žiadateľa o invalidný dôchodok napr.: rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/67/2021, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 47Sa/10/2020, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 30Sa/2/2021 a ďalšie. Správny súd nepovažoval vzhľadom na uvedené za potrebné, aby vo veci nariadil znalecké dokazovanie, tak ako to na súdnom pojednávaní navrhoval žalobca, za účelom zistenia „akú prácu by v rámci zostatku svojho pracovného potenciálu, keďže dieťa 20 hodín prespí, mohol žalobca vykonávať v deň narodenia.“ 63. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa stal v zmysle záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia invalidným už od narodenia (teda evidentne do 16. roku veku). Pokiaľ žalobca splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka (do 16. roku veku) rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky (do 16. roku veku) a nie obdobie, v ktorom bolo zaňho zaplatené poistenie ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Vzhľadom na túto skutočnosť, potom i napriek tomu, že žalobca podľa § 142 ods. 3 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020, teda po vzniku invalidity, žalované správne orgány nemohli vychádzať pri určení výšky dôchodku zo sumy, ktorú za toto obdobie žalobca zaplatil. Poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020 (po vzniku invalidity) preto nebolo možné zohľadniť pri určení výšky vymeriavacieho základu pre výpočet invalidného dôchodku žalobcu a skutočnosť, že tento bol od 16. roku veku rok dobrovoľne dôchodkovo poistený, nemalo na určenie rozhodného obdobia pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok vplyv. 64. Ak teda žalobcovi vznikla invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá
vplyv na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa vyššie citovaného § 73 ods. 4 menovaného zákona s tým, že získanie obdobia dôchodkového poistenia sa neskúma. 65. V tomto ohľade Správny súd v Bratislave ďalej poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2024, sp. zn. 6Ssk/153/2023, kde Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej veci uviedol, že „Kasačný súd uvádza, že zákonodarca v § 70 zákona o sociálnom poistení rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou podľa § 70 ods. 1, je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16. roku veku) a druhou možnosťou podľa § 70 ods. 2 je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je pre vznik nároku na invalidný dôchodok rozhodné, aký status mala osoba v momente vzniku invalidity (slovné spojenie „stal sa invalidný“). Kým podľa § 70 ods. 1 v tom čase musela byť poistencom, podľa § 70 ods. 2 ide o fyzickú osobu, ktorá mala v tom momente na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a v období, kedy sa stala invalidnou, bola nezaopatreným dieťaťom. 66. V tu prejednávanej veci sa sťažovateľka stala v zmysle záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia invalidnou v čase nezaopatrenosti, pričom tento čas bol bližšie špecifikovaný na obdobie do skončenia povinnej školskej dochádzky a následne posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2022 stanovený na deň narodenia. Pokiaľ sťažovateľka splnila zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jej nároku na invalidný dôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky. V tom čase nebola poistencom. Žalobkyni invalidita vznikla ako fyzickej osobe podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a skutočnosť, že po jej vzniku doplatila poistné, na to nemá žiaden vplyv. Obdobne v rozsudku NS SR sp. zn. 7So/72/2016 sa uvádza, že „Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tá skutočnosť, či v čase vzniku invalidity podľa lekárskeho posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca.“ Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k X. F. XXXX žalobkyňa nespĺňala podmienku poistenca, a preto dodatočným zaplatením poistného žalobkyni status poistenca ku dňu vzniku invalidity nevznikol. 67. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sk/19/2019, podľa ktorého: „Ak teda žalobkyni vznikla invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá vplyv na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa vyššie citovaného § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení s tým, že získanie obdobia dôchodkového poistenia sa neskúma. 68. Preto napriek tomu, že sťažovateľka podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020, teda po vzniku invalidity, žalované správne orgány nemohli vychádzať pri určení výšky dôchodku zo sumy, ktorú za toto obdobie zaplatila. Poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020 preto nebolo možné zohľadniť pri určení výšky vymeriavacieho základu pre výpočet invalidného dôchodku sťažovateľky. Vzhľadom na tieto skutočnosti kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku sťažovateľky, že jej nárok mal byť posúdený výlučne v zmysle § 70 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 3 a § 73 ods. 1 cit. zákona.“ 69. Ďalej žalobca namieta, že z administratívneho spisu nie je zrejmé, či posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici bola dňa 15. marca 2022 registrovanou lekárkou so špecializáciou na posudkové lekárstvo. V tomto ohľade tunajší súd poukazuje na to, že odborný lekársky posudok zo dňa 15.03.2022 je podpísaný posudkovým lekárom Sociálneho poistenia MUDr. Bibianou Hrnčiarovou a zároveň je tento aj opatrený oficiálnou pečiatkou uvedenej posudkovej lekárky ako posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie.
70. Podľa § 205 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. 71. Podľa § 130 SSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má správny súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. 72. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak je odborný lekársky posudok vyhotovený v rámci zákonom zverenej pôsobnosti Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z) a je opatrený odtlačkom úradnej pečiatky posudkového lekára Sociálnej poisťovne a jeho podpisom, uvedený odborný lekársky posudok požíva vyvrátiteľnú zákonnú domnienku pravosti a správnosti formálnych údajov a to až do preukázania opaku sa predpokladá, že lekár, ktorý posudok podpísal a opatril úradnou pečiatkou, disponoval v čase jeho vyhotovenia príslušným funkčným a vecným oprávnením vykonávať lekársku posudkovú činnosť za príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne. K prelomeniu tejto zákonnej domnienky nepostačuje samotné tvrdenie či paušálne spochybnenie zo strany účastníka konania. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 8Cdo/204/2020) a Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 70/2021) leží dôkazné bremeno na tom účastníkovi, ktorý správnosť verejnej listiny popiera; takýto účastník musí predložiť konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazy spôsobilé vyvrátiť prezumovaný stav. Čo žalobca v prejednávanom prípade podľa právneho názoru tunajšieho súdu nesplnil. Hoc na súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu predložil vytlačenú webovú stránku slovenskej lekárskej komory, kde je uvedené, že G. H. I. nemá platnú licenciu, ako lekárka so špecializáciou na posudkové lekárstvo, z predloženého dôkazu súd nevie posúdiť dátum, kedy uvedené vyhľadávanie na webovej stránke slovenskej lekárskej komory bolo žalobcom vykonané, či sa nejedná o stav prechádzajúci vydaniu odborného lekárskeho posudku zo dňa 15.03.2022, alebo o stav ku dňu konania súdneho pojednávania zo dňa 28.07.2026, teda o stav kedy už nemusela uvedená lekárka byť posudkovou lekárkou Sociálneho poistenia a teda nejedná sa o dôkaz spôsobilý spochybniť to, že odborný lekársky posudok z 15.03.2022 bol podpísaný na to spôsobilým a príslušným posudkovým lekárom Sociálneho poistenia. Napokon z podania Slovenskej lekárskej komory zo dňa 20.08.2026 je zrejmé, že G. H. I. bola ku dňu 15.03.2022 zapísaná v registri lekárov Slovenskej lekárskej komory so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. 73. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že sa správny súd nezaoberal aplikáciou ním citovaných ustanovení ústavných princípov vo vzťahu k zákazu detskej práce, právu na primerané hmotné zabezpečenia, právu na prípravu na povolanie, na vzdelanie a pod., či aplikáciou citovaných článkov Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, Európskej sociálnej charty, Charty základných práv Európskej únie, poukazuje tunajší súd na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2024, sp. zn. 6Ssk/153/2023, „kasačný súd konštatuje, že otázkami náležitého odôvodnenia rozhodnutí sa už viackrát zaoberali vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II.ÚS 675/2014-40, sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. IV. ÚS 329/04, sp. zn. IV. ÚS, sp. zn. III. ÚS 32/07), ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky žalobkyňou nastolené v žalobe, avšak je povinný zodpovedať zásadné otázky, veci týkajúcej sa. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999). Ak teda krajský súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej zameral svoju pozornosť zásadnej otázke, za ktorú považoval, či žalobkyňa spĺňa zákonné podmienky invalidity podľa právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 461/2003 Z. z. (§§ 70 a nasl.) a na túto otázku dal dostatočnú odpoveď v odôvodnení napadnutého rozsudku, krajský súd nepochybil, keď sa nevyjadril ku všetkým námietkam žalobkyne vznesených v žalobe. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobkyne, ktorou v kasačnej sťažnosti namietala, že správny súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktorými v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.“ 74. Napokon, pokiaľ žalobca namieta zaujatosť posudkových lekárov, nakoľko títo sú v odplatnom vzťahu k žalovanej, v tejto súvislosti zároveň tunajší súd poukazuje na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z., podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Teda aj zákonodarca v zákone o sociálnom poistení počíta s tým, že zdravotný stav fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie invalidného dôchodku v zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., bude skúmať práve posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Teda námietka právneho zástupcu žalobcu o zjavnej zaujatosti posudkových lekárov, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobcu len z toho dôvodu, že sú zamestnancami žalovanej je zrejme nedôvodná, pričom zástupca žalobcu iné dôvody zaujatosti posudkových lekárov a dôkazy na preukázanie prípadnej zaujatosti (okrem všeobecného konštatovania, že sú zamestnancami žalovanej) v konaní neuvádza. 75. Posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na všetky jeho diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkoví lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 76. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 77. O náhrade trov konania pred správnym súdom ako aj kasačného konania rozhodol súd podľa § 168 a § 467 ods. 3 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Nakoľko žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).