{"guid": "2df5b26e-7913-4467-b282-f5c77c8c9aa3:32144b3d-0302-4a42-90d0-b38a9c0161f1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200080.2", "spisova_znacka": "TT-44Sa/7/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-44Sa/7/2022 z 25. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. augusta 2026, sp. zn. TT-44Sa/7/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200080.2", "identifikacne_cislo": "2022200080", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "datum_vydania": "2026-08-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-3", "nazov": "§ 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-205", "nazov": "§ 205 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-205", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-205"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-205", "nazov": "§ 205 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-205", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-205"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-130", "nazov": "§ 130 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-130", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-5", "nazov": "§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "nazov": "§ 467 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-205", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-205", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-130", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32144b3d-0302-4a42-90d0-b38a9c0161f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200080.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200080.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200080.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n18Sas/4/2026\n2022200080\n25. 08. 2026\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2026:2022200080.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobcu: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. B., v zastúpení: JUDr. Ľudovít Surma, advokát so sídlom\nPavlice 183, Pavlice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava,\no žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 25. marca 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania ani trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. augusta 2021 Sociálna poisťovňa,\nústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 70 ods. 2, § 82 a § 293 dx zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) bol\nžalobcovi od dátumu X. XXXXXXXXX XXXX priznaný invalidný dôchodok v sume 303 eur mesačne,\nktorý s poukazom na § 82 a 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 1. januára 2021 bol zvýšený na\nsumu 310,90 eur mesačne. Uvedené rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že v zmysle ustanovenia §\n70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok pre fyzickú osobu,\nktorá má na území SR trvalý pobyt dovŕšením 18. roku veku, teda od 4. septembra 2020. Pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu v porovnaní so zdravou osobou je 70 %, jeho\ndlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej\npoisťovne, pobočka Trnava posudkom z 9. júna 2021.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca prostredníctvom\nprávneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého generálny riaditeľ Sociálnej\npoisťovne ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., vydal podľa\n§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022, ktorým\nv celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu vo veci priznania invalidného dôchodku a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n3. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že na podklade podaného odvolania voči\nrozhodnutiu orgánu prvého stupňa bol zdravotný stav žalobcu opätovne preskúmaný posudkovým\nlekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. V zmysle posudku posudkového lekára Sociálnej\npoisťovne ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2022 je zdravotné postihnutie\nžalobcu zaradené medzi choroby nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové\nobrny (parézy plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocefalus,\n\nhodnotí sa dominantnosť končatiny) – ťažké parézy dvoch končatín, nemožnosť aktívneho vôľového\npohybu so zvýšenými spastickými reflexami pri centrálnych poškodeniach, prítomnosťou patologických\nreflexov, svalových kontraktúr, ťažkých chabých paréz podľa kapitoly VI., oddiel A, položka 3., písmeno c)\nprílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na základe posudku bola žalobcovi\nmiera zdravotného postihnutia zvýšená o 10 % z pôvodných 60 % na výsledných 70 %. Podľa záverov\nodborného posudku žalobcovi bola tiež určená ľahká mentálna retardácia. Dátum vzniku invalidity bol\nurčený od narodenia.\n4. Žalovaná v napádanom rozhodnutí uviedla, že i keď uznala dodatočné zaplatenie poistného pre\npriznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na invalidný\ndôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi nevznikol z dôvodu, že dôchodkové\npoistenie žalobca za rozhodné obdobie zaplatil až po vzniku invalidity. Žalovaná svoj názor opiera\no judikát, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 7/2011 pod č. 108, v ktorom\nbola riešená otázka deň vzniku invalidity a nárok na invalidný dôchodok pri nesplnení podmienok na\nzapočítanie obdobia od 01.09.2019 do XX.XX.XXXX je v súlade aj s príslušnými právnymi predpismi\na v súlade s názormi vyjadrenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 9So/127/2003 zo\ndňa 27.01.2010 a sp. zn. 7So/6/2017.\nII. Žaloba\n5. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022 podal žalobca\nprostredníctvom právneho zástupcu žalobu zo dňa 13.04.2022 a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie\nžalovanej ako aj nadväzujúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a žalobcovi priznal k rukám jeho právneho\nzástupcu náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoju žalobu žalobca právne odôvodnil podľa § 191\nods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).\n6. Žalobca v žalobe namietal nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity, nesprávne právne posúdenie\npodmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok a v nadväznosti na to aj nesprávny výpočet jeho sumy.\n7. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity žalobca poukázal na posudok posudkového lekára sociálneho\npoistenia zo dňa 15. marca 2022, podľa ktorého jeho invalidita vznikla dňom narodenia a tento dátum bol\nmedicínsky odôvodnený zdravotnou dokumentáciou. S uvedeným záverom však nesúhlasil. Poukázal\nna § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznil, že invalidita nie je totožná so samotnou existenciou\ndlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ale predpokladá aj pokles schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\n8. Žalobca namietal, že pri narodení fyzická osoba nemôže vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle\nzákona č. 461/2003 Z. z., a preto podľa jeho názoru nemožno k tomuto dátumu ani posudzovať pokles\ntejto schopnosti. Poukázal na to, že jeho povinná školská dochádzka trvala do 31. augusta 2019 a od 1.\nseptembra 2019 bol dôchodkovo poistený. Za prvý možný dátum, od ktorého bolo možné posudzovať\npokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto považoval 1. september 2019. Záver o\nvzniku invalidity dňom narodenia preto považoval za nesprávny.\n9. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal nesprávny výpočet sumy invalidného dôchodku. Uviedol,\nže žalovaná pri výpočte nezohľadnila obdobie dôchodkového poistenia od 1. septembra 2019 do 31.\naugusta 2020 v rozsahu 366 dní, ktoré žalobca získal dodatočným zaplatením poistného. Podľa žalobcu\nžalovaná vychádzala z nesprávneho názoru, že toto obdobie bolo získané až po vzniku invalidity.\nŽalobca však poukázal na rozdiel medzi dátumom vzniku invalidity a dátumom vzniku nároku na\ninvalidný dôchodok, keďže podľa napadnutého rozhodnutia mu nárok na invalidný dôchodok vznikol až\nX. XXXXXXXXX XXXX, dňom dovŕšenia 18 rokov veku.\n10. Žalobca preto tvrdil, že pri výpočte sumy invalidného dôchodku malo byť zohľadnené aj obdobie\ndôchodkového poistenia získané od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020. Podľa jeho výpočtu\nmalo byť zohľadnené celkové obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 47,0328 roka, pričom suma\ninvalidného dôchodku mala byť bez zvýšenia 300,80 eur, a nie 294,40 eur.\n\n11. Žalobca ďalej namietal právne posúdenie jeho nároku podľa § 70 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ. z.. Tvrdil, že zákon nevylučuje, aby nezaopatrené dieťa, ktoré bolo dôchodkovo poistené, malo\nnárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. V tejto súvislosti poukázal\nnajmä na § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa podmienka potrebného počtu rokov\ndôchodkového poistenia považuje za splnenú u fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, keď\nbola nezaopatreným dieťaťom.\n12. Žalobca žalovanej vytýkal, že sa dostatočne nezaoberala aplikáciou § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003\nZ. z. a neuviedla dôvody, pre ktoré toto ustanovenie nepoužila. Podľa žalobcu sa uvedená právna fikcia\nuplatní aj v jeho prípade a pri posudzovaní nároku nebolo rozhodujúce, či mal status poistenca práve\nv deň vzniku invalidity, ale či získal obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom nároku na invalidný\ndôchodok.\n13. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 6 ods. 2 a § 60 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedol, že\nza poistenca sa považuje aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia dodatočným\nzaplatením poistného. Tvrdil preto, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, teda X. XXXXXXXXX\nXXXX, mal status poistenca, stal sa invalidným v období nezaopatrenosti, vzťahovala sa na neho právna\nfikcia splnenia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a nevznikol mu nárok na starobný ani\npredčasný starobný dôchodok.\n14. Z uvedených dôvodov žalobca zastával názor, že spĺňal podmienky na priznanie invalidného\ndôchodku podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a výška jeho dôchodku mala\nbyť určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Nesprávne právne posúdenie veci žalovanou\nsa podľa žalobcu premietlo aj do nesprávneho výpočtu sumy invalidného dôchodku. Napadnuté\nrozhodnutie preto považoval za nezákonné.\nIII. Vyjadrenie žalovanej\n15. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Trvá na\ntom, že dátum vzniku invalidity musí byť medicínsky odôvodnený, na čo nemá vplyv skutočnosť, v akom\nveku žalobca mohol vykonávať zárobkovú činnosť, keby vykonával povinnú školskú dochádzku alebo\nza aké obdobie bolo dodatočne uhradené poistné na dôchodkové poistenie. Poukazuje na vyjadrenie\nžalobcu v žalobe, kedy uvádza, že prvý možný dátum na určenie invalidity je od 1. septembra 2019\na zároveň súčasne uvádza, že všeobecnou podmienkou pre dosahovanie príjmov zo závislej činnosti\nje dosiahnutie 18 rokov veku. Avšak dátum vzniku invalidity požaduje určiť skôr, teda pred 18. rokom\nveku, od dátumu dobrovoľného dôchodkového poistenia. Takýto právny záver žalovaná považuje za\núčelový, nakoľko žalobca dosiahol 18 rokov veku dátumom X. XXXXXXXXX XXXX. Žalovaná opakovane\npoukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2018 pod sp. zn. 7So/6/2017, z ktorého\nvyplýva, že: „dodatočne zaplatené poistné poistencom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku,\npričom rozhodujúcim je preukázanie, či poistné bolo zaplatené pred určením vzniku invalidity alebo\naž po tomto dni.“ Rovnaký názor bol vyjadrený, resp. vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 27. januára 2010 pod sp. zn. 9So/127/2009, kedy: „...je potrebné skúmať, či dodatočne zaplatené\npoistné má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo poistné zaplatené za obdobie pred\nvznikom invalidity alebo až po tomto dni. Následne bude potom potrebné rozhodnúť o tom, či žiadateľovi\no invalidný dôchodok, ktorého invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti, patrí invalidný dôchodok podľa\n§ 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.“ Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobcu\nbol posúdený správne s príslušnými predpismi o sociálnom poistení a obe napádané rozhodnutia sú\nzákonné a správne.\nIV. Replika žalobcu\n16. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca zotrval na dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu.\nPoukázal a podrobne rozpísal svoj zdravotný stav a následky z neho vyplývajúce.\n\nV. Rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave zo dňa 29.04.2025\n17. Vo veci žalobcu rozhodol Správny súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. TT-44Sa/7/2022 dňa\n29.04.2025, ktorým zamietol žalobu žalobcu. Na podklade žalobcom podanej kasačnej sťažnosti\nvoči tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a to rozsudkom sp. zn.\n7Ssk/69/2025 zo dňa 17.12.2025, ktorým zrušil rozsudok Správneho súdu v Bratislave a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia kasačný súd uviedol, že v administratívnom spise\nabsentoval originál odborného lekárskeho posudku z 15. 3. 2022 a lekárska správa - zápisnica z\nústneho pojednávania z toho istého dňa. Uložil preto súdu opätovne posúdiť, či skutkový stav uvedený v\nrozhodnutí Sociálnej poisťovne má oporu v administratívnom spise, a v prípade neúplnosti spisu vykonať\npríslušné procesné opatrenia\n18. Po zrušení veci kasačným súdom a jej vrátení na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave,\nvyzval tunajší súd žalovaného výzvou na predloženie úplného administratívneho spisu týkajúceho sa\nveci. Podaním zo dňa 10.02.2026 žalovaná doplnila do konania originál zápisnice o ústnom pojednávaní\nzo dňa 15.03.2022 a originál odborného lekárskeho posudku zo dňa 15.03.2022, podpísaný posudkovou\nlekárkou sociálneho poistenia MUDr. Bibianou Hrnčiarovou a opatrený pečiatkou posudkového lekára\n(viď prílohová obálka č.l. 146 súdneho spisu).\nVI. Relevantná právna úprava\n19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n22. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom\nverejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo\nveci, rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j), alebo rozhoduje podľa § 192 .\n23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n24. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n25. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n26. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n27. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal\ninvalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n\n28. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak\nsa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky\ntrvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov\nveku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského\nštúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.\n29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa\na/ do skončenia povinnej školskej dochádzky,\nb/ po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak\n1/ sa sústavne pripravuje na povolanie,\n2/ pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne\npripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo\n3/ pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo\nje neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.\n30. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je\nštúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do\nzískania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.\n31. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm.\nb) prvého bodu sa končí\na/ žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,\nb/ študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.\n32. Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného\núrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je\nnezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka\npočtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.\n33. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so\nzdravou fyzickou osobou.\n34. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný\nstav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov\nlekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n35. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nposudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s\ndlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej\nschopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nneprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu.\n36. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nposudzuje na základe\na/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n37. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nje uvedená v prílohe č. 4.\n38. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nv percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\n\n39. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej\nv § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70\n%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú\nčinnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku\nna invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok\ndo dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá\nveta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.\n40. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej\nčinnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej\npoisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.\n41. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nsa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí\nobsahovať predpísané náležitosti.\nVII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n42. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z.\nbol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva\nz Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,\nvrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako\n„SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako\naj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych\nveciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a\n§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po\nnariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n43. Na prvom pojednávaní vo veci dňa 29.04.2025 žalobca zotrval na svojej žalobe. Namieta, že v\npredmetnom rozhodnutí bol nesprávne aplikovaný § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého\nmala suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu\nschopnosti tejto fyzickej osoby, osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia získaného\nku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok. Výpočet výšky invalidného dôchodku u žalobcu však v\nrámci súčinu neobsahuje obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na invalidný\ndôchodok. Nárok na invalidný dôchodok podľa napadnutého rozhodnutia vznikol žalobcovi dovŕšením\n18. roku veku. Pred týmto dátumom získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 366\ndní, t.j. viac ako jeden rok. Uvedený výpočet ako aj napadnuté rozhodnutie však opomenulo uvedenú\nskutočnosť a do výšky invalidného dôchodku túto nezapočítalo. Ďalej namieta skutočnosť, že v zmysle\nzákona č. 461/2003 Z. z. nie je možné a prípustne určiť dátum vzniku invalidity do dňa narodenia\nosoby, ktorej sa invalidný dôchodok priznáva. Uvedené je v rozpore s § 2 písm. b) bod 2. zákona č.\n461/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že invalidné poistenie je poistenie pre prípad poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto\nzákona, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej\nrepubliky neustanovuje inak, je činnosť vyplývajúceho z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem\nzo závislej činnosti podľa osobitého predpisu, alebo dosahovanie príjmu z podnikania. Akákoľvek fyzická\nosoba v čase narodenia nemá žiadnu schopnosť svojim úkonom vstúpiť do toho, že by bola zaviazaná\nvykonávať závislú činnosť v zmysle osobitého predpisu ktorým je Zákonník práce, zároveň táto osoba nie\nje schopná výkonu podnikania. K uvedenému bráni jednak právny poriadok Slovenskej republiky a to ako\nZákon o živnostenskom podnikaní, tak aj Zákonník práce a rovnako uvedenému bránia medzinárodné\ndohovory, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a to jednak Dohovor medzinárodnej\n\norganizácie práce č. 138 a č. 182 a taktiež Dohovor o právo dieťaťa v čl. 32 a rovnako aj článok 32\nCharty základných práv EÚ. Ak osoba nemá schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, tak v zmysle\n§ 71 ods. 1 nemôže dôjsť k poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak žalovaná určila\ndátum vzniku invalidity do 1. dňa života žalobcu, urobila tak protiprávne a v rozpore so zákazmi, ktorými\nje Slovenská republika viazaná. Vo vzťahu k postupu žalovanej uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nobsahovalo prílohu, ktorou je odborné posúdenie s tým, že toto nie je podpísané, neobsahuje ani meno\na priezvisko osoby, ktorá toto vykonala, nie je teda ani zrejmé, či posudok vydal na to spôsobilý lekár.\nZ týchto dôvodov má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a preto žiada, aby ho súd zrušil a\nvrátil žalovanej do konania a aby zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n44. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na doterajších vyjadreniach vo veci. Poukázala na\nto, že žalobca je z dvojičiek a jeho sestra už bola v obdobnom skutkovom stave prejednávaná aj na\nKrajskom súde v Trnave č.k. 20Sa/7/2022-53 a tiež NSS SR, kde žalobkyňa – jeho sestra podala\nkasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave a NSS SR túto sťažnosť zamietol - rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/153/2023 zo dňa 29.11.2024. Žiada\nžalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n45. Na pojednávaní dňa 28.07.2026 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobných námietkach a uviedol,\nže administratívny spis predložený žalovanou končí posúdením zdravotného stavu žalobcu zo dňa 11.\njanuára 2022, hoci napadnuté rozhodnutie vychádza aj z posúdenia zo dňa 15. marca 2022. Tento\nposudok sa podľa jeho tvrdenia v administratívnom spise nenachádza. V tejto súvislosti poukázal na\npredchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.\n46. K vecnej stránke sporu uviedol, že naďalej považuje za nesprávne určenie vzniku invalidity\ndňom narodenia žalobcu. Poukázal na § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého je invalidita\nviazaná na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a zdôraznil, že tento pokles je potrebné\nodlišovať od samotného nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa právneho zástupcu žalobcu nemožno\nu novorodenca reálne posudzovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže novorodenec\nnemá ani právnu, ani faktickú možnosť takúto činnosť vykonávať. Poukázal pritom na zákaz detskej\npráce podľa § 11 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a navrhol vykonať znalecké dokazovanie o\nschopnostiach dieťaťa pri narodení a o možnosti výkonu zárobkovej činnosti v tomto veku.\n47. Ďalej spochybnil spôsobilosť MUDr. Bibiany Hrnčiarovej, ktorá mala byť k 15.03.2022 posudkovou\nlekárkou sociálneho poistenia.\n48. Na pojednávaní zástupca žalovanej zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že\nzdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom v súlade s § 153 zákona č. 461/2003 Z. z.,\nktorý zveruje túto činnosť výlučne posudkovým lekárom.\n49. Ďalej uviedol, že predkladaný výpis z registra Slovenskej lekárskej komory, na ktorý poukázal právny\nzástupca žalobcu, neobsahuje dátum, kedy bola vznesená požiadavka, ktorou sa má preukázať, či\nposudková lekárka patrí do organizačnej zložky žalovanej.\n50. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný\ndôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita\npoistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa\npovažuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudzovanie zdravotného\nstavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne\nodbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového\npoistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme\nlekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení\ns § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár\nsociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods.\n5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či\nkonkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného\npostihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so\nzreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené\n\nv lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom\nposudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu\nkonkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám\nnedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v\nsprávnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych\notázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Práve preto,\nže posudok posudkových lekárov je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol\ndostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky\nposudkových lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú.\n51. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej\nzo dňa 25. marca 2022, bol lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia\nSociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15.03.2022, podľa ktorého žalobca\nje invalidný v zmysle § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v\nporovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola\nposudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 %. Následne bola táto miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená v dôsledku prítomnosti\niných zdravotných ochorení u žalobcu odôvodňujúcich zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť o ďalších (najviac možných) 10 %, na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť v hodnote 70 %.\n52. K naplneniu medicínskej stránky invalidity posudkový lekár\npoisťovne, ústredie zo dňa 15.03.2022 uviedol, že:\n\nsociálneho poistenia Sociálnej\n\n53. „19. ročný účastník konania je z prvej fyziologicky prebiehajúcej gravidity dvojičiek, predčasne\nnarodený v 32. týždni, pôrod sekciou. Pri pôrode bol pridusený s krvácaním do mozgu, po narodení\ndva mesiace v inkubátore. Od narodenia je v starostlivosti neurológa pre detskú mozgovú obrnu.\nRehabilitovaný je Vojtovou metódou, od 8. mesiacov absolvoval rehabilitačné pobyty v Kováčovej.\nChôdza bola atypická, po špičkách. V roku 2009 sa podrobil operácii s korekčným zákrokom na\nAchillových šľachách. Po uvedenom zákroku sa chôdza čiastočne zlepšila. Zaškolený bol ako 7. ročný s\nabsolvovaním nultého ročníka, následne integrovaný v základnej škole s určitými úľavami. Opakovanými\npsychologickými vyšetreniami bola potvrdená mentálna subnorma, až hraničná mentálna retardácia\ns IQ 80, ale s vysokou diskrepanciou medzi názorovou a verbálnou zložkou intelektu. Vo verbálnej\nzložke sa intelektové schopnosti držia v pásme priemeru. Má dobre vyvinutú slovnú zásobu, všeobecnú\ninformovanosť, porozumenie významu slova a verbálne porozumenie situácií. Znížená je schopnosť\naritmetických operácií a narušená schopnosť priestorovo-vizuálnej organizácie, vizuálna priestorová\npamäť a vizuomotorická koordinácia, ako aj spomalené psychomotorické tempo. Psychológ hodnotí\nintelekt na úrovni ľahkej mentálnej retardácie. Pri stanovenom IQ 80 spĺňa mentálnu subnormu, až\nhraničnú ľahkú mentálnu retardáciu.\nRozhodujúcim ochorením účastníka konania pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť je ochorenie nervovej sústavy, ochorenie mozgu - detská mozgová obrna, spastická diparéza\nstredne ťažká až ťažká forma, preto posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť hodnotí dolnou hranicou percentuálneho rozpätia, to je 60 % vo vyššej položke. Túto zvyšuje\no 10 % mentálna subnorma až ľahká mentálna retardácia, konvergentný strabizmus, obojstranná\nplanovalgózna, noha so skrátením Achillových šliach. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť je 70 %. Účastník konania je invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko invalidita vznikla pred dovŕšením veku v ktorom sa končí povinná\nškolská dochádzka. Právny zástupca účastníka konania sa v odvolaní domáha posúdeniu zdravotného\nstavu účastníka konania aj podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko\núčastník konania bol od 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020 dobrovoľne dôchodkovo poistená\nosoba. Zároveň právny zástupca v odvolaní uvádza, že Sociálna poisťovňa v zmysle ustálenej judikatúry\nje povinná pri rozhodovaní o dôchodkovej dávke určiť presne deň vzniku invalidity, keďže uvedená\nskutočnosť je podstatná pre následnú aplikáciu právnych predpisov. Vzhľadom k uvedenému posudkový\nlekár sociálneho poistenia uznáva účastníka konania invalidným podľa §71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1,\npričom invalidita vznikla od narodenia, nakoľko detská mozgová obrna spolu s pridruženými ochoreniami\nbola zapríčinená predčasným pôrodom nezrelého plodu s centrálnou tonusovou poruchou s prechodom\ndo detskej mozgovej obrny, spastickej diparézy dolných končatín. “\n\n54. Z uvedeného odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie,\nje zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal, aké zdravotné postihnutie\nurčil za rozhodujúce, úvahy lekára o zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\npodľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho\nzrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré nevzbudzujú odôvodnené\npochybnosti o jeho správnosti. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená choroba nervového\nsystému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a\nextrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocefalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny)\n- ťažké parézy dvoch končatín, nemožnosť aktívneho vôľového pohybu so zvýšenými spastickými\nreflexami pri centrálnych poškodeniach, prítomnosťou patologických reflexov, svalových kontraktúr,\nťažkých chabých paréz podľa kapitoly VI, oddielu A, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu\nč. 461/2003 Z. z., čo logicky ako aj odborne posudkový lekár riadne odôvodnil aj s poukazom\nna v administratívnom konaní predložené lekárske správy a nálezy, pričom rozhodujúce zdravotné\npostihnutie žalobcu medzi účastníkmi konania nie je sporné a v súdnom konaní ani nenamietané.\n55. Medicínska podmienka priznania invalidného dôchodku, invalidita žalobcu, bola teda v konaní medzi\núčastníkmi konania nesporná. Sporným však zostal dátum vzniku invalidity žalobcu. Vznik invalidity\nžalobcu bol podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so\nsídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2022 určený od narodenia. V tomto smere posudkový\nlekár aj riadne svoj odborný posudok odôvodnil a účastníkovi konania ako aj súdu poskytol dostatočné\nzdôvodnenie takéhoto určenia času vzniku invalidity tým, že uvedenému nasvedčuje aj odborná lekárska\ndokumentácia zdravotného stavu žalobcu nachádzajúca sa v administratívnom spise. Takéto určenie\ndátumu vzniku invalidity u žalobcu posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej\nBystrici zo dňa 15. marca 2022 určil tým, že „Pri pôrode bol pridusený s krvácaním do mozgu, po narodení\ndva mesiace v inkubátore. Od narodenia je v starostlivosti neurológa pre detskú mozgovú obrnu ...\nRozhodujúcim ochorením účastníka konania pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť je ochorenie nervovej sústavy, ochorenie mozgu - detská mozgová obrna, spastická diparéza\nstredne ťažká až ťažká forma ... pričom invalidita vznikla od narodenia, nakoľko detská mozgová obrna\nspolu s pridruženými ochoreniami bola zapríčinená predčasným pôrodom nezrelého plodu s centrálnou\ntonusovou poruchou s prechodom do detskej mozgovej obrny, spastickej diparézy dolných končatín. “\n56. Ako už správny súd uvádza, z vyššie uvedeného odôvodnenia svojho odborného lekárskeho\nposudku zo dňa 15.03.2022, posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici\ndáva dostatočné a vyčerpávajúce odôvodnenie svojho odborného medicínskeho záveru o presnom\ndátume určenia vzniku invalidity u žalobcu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je choroba\nnervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového\na extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocefalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny)\n- ťažké parézy dvoch končatín, nemožnosť aktívneho vôľového pohybu so zvýšenými spastickými\nreflexami pri centrálnych poškodeniach, prítomnosťou patologických reflexov, svalových kontraktúr,\nťažkých chabých paréz podľa kapitoly VI, oddielu A, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č.\n461/2003 Z. z. uvedená skutočnosť nie je ani medzi účastníkmi konania sporná, pričom dôvody tohto\nzdravotného postihnutia je možné pozorovať u žalobcu už odo dňa jeho narodenia a to tak, ako ich\npopísal a zdôvodnil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vo svojom\nodbornom lekárskom posudku, teda z dôvodu pridusenia žalobcu pri pôrode (zapríčinená predčasným\npôrodom nezrelého plodu s centrálnou tonusovou poruchou s prechodom do detskej mozgovej obrny,\nspastickej diparézy dolných končatín) a potrebe starostlivosti o žalobcu neurológom pre detskú mozgovú\nobrnu.\n57. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní namieta, že nie je možné určiť invaliditu fyzickej osoby od\njej narodenia, tunajší súd nemôže s touto námietkou žalobcu súhlasiť. Základným východiskom pre\nposúdenie uvedenej žalobcovej námietky je analýza zákonného inštitútu invalidity v systéme sociálneho\npoistenia a to § 71 ods. 1 , 2 a 3 zákona č, 461/2003 Z.z.\n58. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so\nzdravou fyzickou osobou.\n\n59. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný\nstav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov\nlekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n60. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nposudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s\ndlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej\nschopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nneprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu.\n61. Citované zákonné vymedzenie invalidity nie je postavené na empirickom zisťovaní aktuálneho\nzapojenia jednotlivca do pracovného procesu, ani na existencii konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu\nv rozhodujúci deň. Ide o abstraktné normatívne a funkčné porovnanie biologického a mentálneho fondu\nposudzovanej osoby s fondom zdravej fyzickej osoby.\n62. Pri vrodených anomáliách, genetických poruchách či perinatálnych poškodeniach mozgu (napr.\ndetská mozgová obrna) existuje organický a funkčný deficit už v okamihu narodenia dieťaťa. Tento\ndeficit podľa poznatkov lekárskej vedy trvalo a nezvratne determinuje nemožnosť dosiahnuť plný telesný\na duševný potenciál zdravej dospelej osoby. Určenie dňa vzniku invalidity na deň narodenia preto\nneznamená, že novorodenec mal v ten deň vykonávať prácu, ale predstavuje medicínske a právne\nkonštatovanie, že rozhodujúca príčina dlhodobého funkčného poklesu pracovného potenciálu bola\nprítomná a pôsobila už v deň narodenia žalobcu. Ak by bola správna téza žalobcu, že invalidita nemôže\nvzniknúť pred dosiahnutím veku spôsobilosti na prácu, zákonná úprava tzv. invalidity z mladosti by bola\nv praxi nevykonateľná a popierala by vlastný zmysel. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia § 71\nods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. je možné pozorovať, že zákonodarca výslovne rátal so situáciami,\nkedy invalidizujúce zdravotné postihnutie vznikne počas nezaopatrenosti, vrátane raného detstva a\nokamihu narodenia. Zmyslom a účelom tejto úpravy je garantovať sociálne zabezpečenie osobám, ktoré\nv dôsledku skorého ťažkého zdravotného postihnutia nikdy nemali objektívnu možnosť vstúpiť na trh\npráce a získať potrebnú dobu poistenia a nenechať tieto osoby bez akéhokoľvek sociálneho zaopatrenia,\nktoré z dôvodu ochorenia/úrazu bez vlastnej vôle nemohli dosiahnuť (čo je aj prípad žalobcu). Uvedená\nskutočnosť nie je v rozhodovacej praxi súdov nová a nezvyčajná, súdna prax dlhodobo prejednáva\na rozhoduje právne veci žalobcov, kde bol dátum vzniku invalidity určený od narodenia žiadateľa\no invalidný dôchodok napr.: rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/67/2021, rozsudok\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 47Sa/10/2020, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n30Sa/2/2021 a ďalšie. Správny súd nepovažoval vzhľadom na uvedené za potrebné, aby vo veci nariadil\nznalecké dokazovanie, tak ako to na súdnom pojednávaní navrhoval žalobca, za účelom zistenia „akú\nprácu by v rámci zostatku svojho pracovného potenciálu, keďže dieťa 20 hodín prespí, mohol žalobca\nvykonávať v deň narodenia.“\n63. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa stal v zmysle záverov posudkových lekárov sociálneho\npoistenia invalidným už od narodenia (teda evidentne do 16. roku veku). Pokiaľ žalobca splnil zdravotnú\npodmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná\nškolská dochádzka (do 16. roku veku) rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku na invalidný\ndôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky (do 16. roku veku) a nie obdobie, v\nktorom bolo zaňho zaplatené poistenie ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Vzhľadom na\ntúto skutočnosť, potom i napriek tomu, že žalobca podľa § 142 ods. 3 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z.\ndodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. septembra 2019 do 31. augusta\n2020, teda po vzniku invalidity, žalované správne orgány nemohli vychádzať pri určení výšky dôchodku\nzo sumy, ktorú za toto obdobie žalobca zaplatil. Poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1.\nseptembra 2019 do 31. augusta 2020 (po vzniku invalidity) preto nebolo možné zohľadniť pri určení\nvýšky vymeriavacieho základu pre výpočet invalidného dôchodku žalobcu a skutočnosť, že tento bol\nod 16. roku veku rok dobrovoľne dôchodkovo poistený, nemalo na určenie rozhodného obdobia pre\nposúdenie nároku na invalidný dôchodok vplyv.\n64. Ak teda žalobcovi vznikla invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové\npoistenie za obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá\n\nvplyv na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže\nsuma tohto invalidného dôchodku je určená podľa vyššie citovaného § 73 ods. 4 menovaného zákona\ns tým, že získanie obdobia dôchodkového poistenia sa neskúma.\n65. V tomto ohľade Správny súd v Bratislave ďalej poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky z 29.11.2024, sp. zn. 6Ssk/153/2023, kde Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky v skutkovo a právne obdobnej veci uviedol, že „Kasačný súd uvádza, že zákonodarca v § 70\nzákona o sociálnom poistení rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou\nmožnosťou podľa § 70 ods. 1, je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne\nalebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr\nod 16. roku veku) a druhou možnosťou podľa § 70 ods. 2 je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa\nstala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území\nSlovenskej republiky. V oboch prípadoch je pre vznik nároku na invalidný dôchodok rozhodné, aký status\nmala osoba v momente vzniku invalidity (slovné spojenie „stal sa invalidný“). Kým podľa § 70 ods. 1 v tom\nčase musela byť poistencom, podľa § 70 ods. 2 ide o fyzickú osobu, ktorá mala v tom momente na území\nSlovenskej republiky trvalý pobyt a v období, kedy sa stala invalidnou, bola nezaopatreným dieťaťom.\n66. V tu prejednávanej veci sa sťažovateľka stala v zmysle záverov posudkových lekárov sociálneho\npoistenia invalidnou v čase nezaopatrenosti, pričom tento čas bol bližšie špecifikovaný na obdobie\ndo skončenia povinnej školskej dochádzky a následne posudkom posudkového lekára sociálneho\npoistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. marca 2022 stanovený\nna deň narodenia. Pokiaľ sťažovateľka splnila zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný\ndôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, rozhodujúcim obdobím\npre posúdenie jej nároku na invalidný dôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky.\nV tom čase nebola poistencom. Žalobkyni invalidita vznikla ako fyzickej osobe podľa § 70 ods. 2 zákona\no sociálnom poistení a skutočnosť, že po jej vzniku doplatila poistné, na to nemá žiaden vplyv. Obdobne\nv rozsudku NS SR sp. zn. 7So/72/2016 sa uvádza, že „Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie\ninvalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tá skutočnosť, či v čase vzniku\ninvalidity podľa lekárskeho posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca.“ Skutkové zistenia\nv danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k X. F. XXXX žalobkyňa nespĺňala podmienku\npoistenca, a preto dodatočným zaplatením poistného žalobkyni status poistenca ku dňu vzniku invalidity\nnevznikol.\n67. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sk/19/2019, podľa ktorého: „Ak teda\nžalobkyni vznikla invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie\nza obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona\nč. 461/2003 Z.z., nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá vplyv na\nvýšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže suma tohto\ninvalidného dôchodku je určená podľa vyššie citovaného § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení s tým,\nže získanie obdobia dôchodkového poistenia sa neskúma.\n68. Preto napriek tomu, že sťažovateľka podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dodatočne\nzaplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie 1. septembra 2019 do 31. augusta 2020, teda\npo vzniku invalidity, žalované správne orgány nemohli vychádzať pri určení výšky dôchodku zo sumy,\nktorú za toto obdobie zaplatila. Poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. septembra 2019\ndo 31. augusta 2020 preto nebolo možné zohľadniť pri určení výšky vymeriavacieho základu pre\nvýpočet invalidného dôchodku sťažovateľky. Vzhľadom na tieto skutočnosti kasačný súd ako nedôvodnú\nvyhodnotil námietku sťažovateľky, že jej nárok mal byť posúdený výlučne v zmysle § 70 ods. 1 v spojení\ns § 72 ods. 3 a § 73 ods. 1 cit. zákona.“\n69. Ďalej žalobca namieta, že z administratívneho spisu nie je zrejmé, či posudková lekárka sociálneho\npoistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici bola dňa 15. marca 2022\nregistrovanou lekárkou so špecializáciou na posudkové lekárstvo. V tomto ohľade tunajší súd poukazuje\nna to, že odborný lekársky posudok zo dňa 15.03.2022 je podpísaný posudkovým lekárom Sociálneho\npoistenia MUDr. Bibianou Hrnčiarovou a zároveň je tento aj opatrený oficiálnou pečiatkou uvedenej\nposudkovej lekárky ako posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie.\n\n70. Podľa § 205 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, listiny vydané orgánmi verejnej\nmoci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné,\npotvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.\n71. Podľa § 130 SSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz\nopaku, má správny súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.\n72. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak je odborný lekársky posudok vyhotovený v\nrámci zákonom zverenej pôsobnosti Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. a)\nzákona č. 461/2003 Z. z) a je opatrený odtlačkom úradnej pečiatky posudkového lekára Sociálnej\npoisťovne a jeho podpisom, uvedený odborný lekársky posudok požíva vyvrátiteľnú zákonnú domnienku\npravosti a správnosti formálnych údajov a to až do preukázania opaku sa predpokladá, že lekár,\nktorý posudok podpísal a opatril úradnou pečiatkou, disponoval v čase jeho vyhotovenia príslušným\nfunkčným a vecným oprávnením vykonávať lekársku posudkovú činnosť za príslušnú organizačnú\nzložku Sociálnej poisťovne. K prelomeniu tejto zákonnej domnienky nepostačuje samotné tvrdenie či\npaušálne spochybnenie zo strany účastníka konania. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr.\nsp. zn. 8Cdo/204/2020) a Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 70/2021) leží dôkazné bremeno\nna tom účastníkovi, ktorý správnosť verejnej listiny popiera; takýto účastník musí predložiť konkrétne\nskutkové tvrdenia a dôkazy spôsobilé vyvrátiť prezumovaný stav. Čo žalobca v prejednávanom prípade\npodľa právneho názoru tunajšieho súdu nesplnil. Hoc na súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu\npredložil vytlačenú webovú stránku slovenskej lekárskej komory, kde je uvedené, že G. H. I. nemá\nplatnú licenciu, ako lekárka so špecializáciou na posudkové lekárstvo, z predloženého dôkazu súd\nnevie posúdiť dátum, kedy uvedené vyhľadávanie na webovej stránke slovenskej lekárskej komory bolo\nžalobcom vykonané, či sa nejedná o stav prechádzajúci vydaniu odborného lekárskeho posudku zo\ndňa 15.03.2022, alebo o stav ku dňu konania súdneho pojednávania zo dňa 28.07.2026, teda o stav\nkedy už nemusela uvedená lekárka byť posudkovou lekárkou Sociálneho poistenia a teda nejedná\nsa o dôkaz spôsobilý spochybniť to, že odborný lekársky posudok z 15.03.2022 bol podpísaný na to\nspôsobilým a príslušným posudkovým lekárom Sociálneho poistenia. Napokon z podania Slovenskej\nlekárskej komory zo dňa 20.08.2026 je zrejmé, že G. H. I. bola ku dňu 15.03.2022 zapísaná v registri\nlekárov Slovenskej lekárskej komory so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.\n73. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že sa správny súd nezaoberal aplikáciou ním citovaných ustanovení\nústavných princípov vo vzťahu k zákazu detskej práce, právu na primerané hmotné zabezpečenia, právu\nna prípravu na povolanie, na vzdelanie a pod., či aplikáciou citovaných článkov Dohovoru o ochrane\npráv dieťaťa, Európskej sociálnej charty, Charty základných práv Európskej únie, poukazuje tunajší\nsúd na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2024, sp. zn.\n6Ssk/153/2023, „kasačný súd konštatuje, že otázkami náležitého odôvodnenia rozhodnutí sa už viackrát\nzaoberali vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 22. októbra 2015, sp. zn. II.ÚS 675/2014-40, sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. IV. ÚS 329/04, sp.\nzn. IV. ÚS, sp. zn. III. ÚS 32/07), ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010). Z judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky žalobkyňou nastolené v žalobe, avšak je povinný zodpovedať zásadné\notázky, veci týkajúcej sa. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské\npráva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej\nmiere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999). Ak teda\nkrajský súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej zameral svoju pozornosť\nzásadnej otázke, za ktorú považoval, či žalobkyňa spĺňa zákonné podmienky invalidity podľa právnej\núpravy ustanovenej v zákone č. 461/2003 Z. z. (§§ 70 a nasl.) a na túto otázku dal dostatočnú odpoveď\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, krajský súd nepochybil, keď sa nevyjadril ku všetkým námietkam\nžalobkyne vznesených v žalobe. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil\naj námietku žalobkyne, ktorou v kasačnej sťažnosti namietala, že správny súd sa nevysporiadal so\nvšetkými námietkami, ktorými v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.“\n74. Napokon, pokiaľ žalobca namieta zaujatosť posudkových lekárov, nakoľko títo sú v odplatnom vzťahu\nk žalovanej, v tejto súvislosti zároveň tunajší súd poukazuje na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003\n\nZ. z., podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia\npríslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo\npoškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to\npoistenec alebo poškodený požiada. Teda aj zákonodarca v zákone o sociálnom poistení počíta s tým,\nže zdravotný stav fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie invalidného dôchodku v zmysle ustanovení\nzákona č. 461/2003 Z. z., bude skúmať práve posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky\na posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Teda námietka právneho zástupcu žalobcu o zjavnej\nzaujatosti posudkových lekárov, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobcu len z toho dôvodu, že\nsú zamestnancami žalovanej je zrejme nedôvodná, pričom zástupca žalobcu iné dôvody zaujatosti\nposudkových lekárov a dôkazy na preukázanie prípadnej zaujatosti (okrem všeobecného konštatovania,\nže sú zamestnancami žalovanej) v konaní neuvádza.\n75. Posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na všetky\njeho diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich\nzávery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je\nvydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky\nzákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a\nani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné\nposudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkoví lekári sa vysporiadali so\nvšetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti\na zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.\n76. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto\nžalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n77. O náhrade trov konania pred správnym súdom ako aj kasačného konania rozhodol súd podľa § 168\na § 467 ods. 3 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala\núspech vo veci. Nakoľko žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania,\nktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. O výške náhrady trov konania rozhodne správny\nsúd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná\nna kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\n\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}