Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/16/2022 2022200040 25. 06. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200040.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY TT-20S/16/2022
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar, XX. XXXX XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. F., zastúpeného: AKAIS s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 53 864 611, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102582717/2021 zo dňa 15. decembra 2021, takto rozhodol: TT-20S/16/2022
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: TT-20S/16/2022
I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9201402/5/5266449/2014 zo dňa 02. decembra 2014 (ďalej len „protokol“). 2. Na základe výsledkov predmetnej daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 103215833/2016 zo dňa 25. mája 2016 (ďalej aj „rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane“ alebo „podkladové rozhodnutie“), ktorým bol vyrubený rozdiel DPH v sume XXX XXX eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 103865861/2016 zo dňa 08. septembra 2016, právoplatným dňa 19. septembra 2016, tak, že rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu dane potvrdil. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane sa stalo splatným dňa 04. októbra 2016, t. j. žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel DPH do dňa 04. októbra 2016. 3. Žalobca následne podal všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trnave o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103865861/2016 zo dňa 08. septembra 2016, právoplatného dňa 19. septembra 2016. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S/106/2016 - 75 zo dňa 24. januára 2017 dané konanie zastavil. Žalobca podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Sžfk/55/2017 zo dňa 26. februára 2019 odmietol. 4. Správca dane rozhodnutím č. 101713564/2021 zo dňa 13. septembra 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume XXX XXX,XX eur za nezaplatenie DPH vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. 103215833/2016 zo dňa 25. mája 2016 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 5. S poukazom na § 156 ods. 2 daňového poriadku konštatoval, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 05. októbra 2016 predstavovala 0,00 %, a teda štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, a preto pri výpočte použil ročnú úrokovú sadzbu 15 %. Podľa § 161 daňového poriadku úrok z omeškania zaokrúhlil na desiatky eurocentov nadol. Úrok z omeškania žalobcovi vyrubil odo dňa splatnosti dane 04. októbra 2016 do dňa 04. októbra 2020, t. j. za 1 461 dní omeškania. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. 102582717/2021 zo dňa 15. decembra 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. Zo spisového materiálu zistil, že rozdiel dane vyrubený rozhodnutím č. 103215833/2016 zo dňa 25. mája 2016 bol žalobca povinný zaplatiť do dňa 04. októbra 2016. Konštatoval, že v danom prípade skutočnosťou rozhodujúcou pri vyrubení úroku z omeškania bolo nezaplatenie rozdielu dane v lehote alebo výške určenej právoplatným rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane. Tým, že žalobca neuhradil rozdiel dane v určenej lehote a v určenej výške, bol naplnený § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, podľa ktorého správca dane má povinnosť vyrubiť úrok z omeškania. Pri správe daní správca dane postupuje podľa ustanovení daňového poriadku, ktorý v § 156 ods. 6 a 8 ustanovuje prípady, kedy sa úrok z omeškania nevyrubí, prípadne ho nemožno vyrubiť. Daňový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by vylučovali vyrubovanie úroku z omeškania žalobcovi z dôvodu, že žalobca vyhodnotí úrok z omeškania ako diskriminačný. 8. V súvislosti s námietkou žalobcu o tom, že voči nemu bola a je vedená daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov - z dôchodku starobného dôchodkového sporenia a uvedené zrážky z iného príjmu neboli pri vyrubení úroku z omeškania z dlžnej sumy zohľadnené, uviedol, že predmetné zrážky boli použité na úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov fyzickej osoby, o čom bol žalobca upovedomený listom č. 100240505/2021 zo dňa 10. februára 2021. II. Správna žaloba 9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102582717/2021 zo dňa 15. decembra 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 101713564/2021 zo dňa 13. septembra 2021 a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ako aj správca dane v priebehu správneho konania nepostupoval v súlade so zákonom, na základe čoho nesprávne zistil skutkový stav veci, nesprávne právne vec posúdil a nesprávne právne rozhodol o vydaní prvostupňového rozhodnutia. 10. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie v spojitosti s rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011 je voči nemu diskriminačného charakteru. Zároveň poukázal na skutočnosť, že úrok z omeškania je správcom dane vyrubený z celej dlžnej sumy, avšak voči žalobcovi bola a je vedená daňová exekúcia zrážkami z iných
príjmov - z dôchodku starobného dôchodkového sporenia a uvedené zrážky z iného príjmu neboli pri vyrubení úroku z omeškania z dlžnej sumy zohľadnené. Naďalej trval na tom, že z jeho strany bola daň uvedená v daňovom priznaní v správnej výške a žiadnym konaním sa nedostal do rozporu s daňovými právnymi predpismi. Tvrdil, že na základe vykonaného dokazovania a záverov správcu dane je odôvodnený záver, že sa nedopustil porušenia zákona, a teda nie je odôvodnený záver, ku ktorému dospel správca dane a žalovaný, a teda sú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 13. apríla 2022, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že v danom prípade skutočnosťou rozhodujúcou pre vyrubenie úrokov z omeškania bolo nezaplatenie rozdielu dane v lehote alebo výške určenej právoplatným rozhodnutím správcu dane č. 103215833/2016 zo dňa 25. mája 2016. Tým, že žalobca neuhradil rozdiel dane v určenej lehote a v určenej výške, bolo naplnené ustanovenie § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, podľa ktorého správca dane má povinnosť vyrubiť úrok z omeškania. Pri správe daní správca dane postupuje podľa ustanovení daňového poriadku, ktorý v § 156 ods. 6 a 8 ustanovuje prípady, kedy sa úrok z omeškania nevyrubí, prípadne ho nemožno vyrubiť. Daňový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by vylučovali vyrubovanie úroku z omeškania žalobcovi z dôvodu, že žalobca vyhodnotí úrok z omeškania či vyrubený rozdiel dane ako diskriminačné. Vyjadril sa tiež, že žalobcom namietané zrážky z iných príjmov boli použité na úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov fyzickej osoby, o čom bol žalobca upovedomený listom č. 100240505/2021 zo dňa 10. februára 2021. 12. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že zo strany žalobcu bola daň uvedená v daňovom priznaní v správnej výške a žalobca sa žiadnym konaním nedostal do rozporu s daňovými právnymi predpismi, uviedol, že z podkladového rozhodnutia správcu dane č. 103215833/2016 zo dňa 25. mája 2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 103865861/2026 zo dňa 08. septembra 2016, je zrejmé, že výška dane uvedená v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie september 2011 nebola správna. Podotkol, že uvedené rozhodnutia neboli zrušené ani v súdnom konaní, keď Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S/106/2016 - 75 zo dňa 24. januára 2017 konanie o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103865861/2026 zo dňa 08. septembra 2016 zastavil a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Sžfk/55/2017 zo dňa 26. februára 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. apríla 2019, odvolanie žalobcu v predmetnej veci odmietol. 13. Žalobca následne nevyužil právo podať repliku v súdom určenej lehote. IV. Konanie na správnom súde 14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/16/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 16. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 25. júna 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 21. mája 2026 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. VI. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 21. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane. 22. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2021 správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 23. Podľa § 161 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2025 ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol. VII. Posúdenie veci správnym súdom 24. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102582717/2021 zo dňa 15. decembra 2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101713564/2021 zo dňa 13. septembra 2021 o vyrubení úroku z omeškania v sume 155 267,40 eur
za nezaplatenie DPH vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. 103215833/2016 zo dňa 25. mája 2016 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 25. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný, resp. správca dane v priebehu správneho konania nepostupoval v súlade so zákonom, nesprávne zistil skutkový stav veci, nesprávne právne vec posúdil a nesprávne právne rozhodol o vydaní prvostupňového rozhodnutia. Konkrétne tvrdil, že napadnuté rozhodnutie v spojitosti s rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane je voči nemu diskriminačné. Zároveň poukázal na skutočnosť, je voči nemu vedená daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov, ktoré zrážky neboli pri vyrubení úroku z omeškania zohľadnené. Trval tiež na tom, že z jeho strany bola daň uvedená v daňovom priznaní v správnej výške a nedostal sa do rozporu s daňovými predpismi. 26. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady, ktoré by zakladali dôvod na ich zrušenie. 27. Správny súd s poukazom na svoju viazanosť rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP vyhodnotil námietky žalobcu ohľadom neúplného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a rozporu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia so zákonom ako veľmi všeobecne formulované. Žalobca svoje tvrdenia ohľadom diskriminačného charakteru napadnutého rozhodnutia a správneho uvedenia dane v daňovom priznaní nepodložil žiadnymi podrobnejšími argumentmi. Pokiaľ aj žalobca uvádzal, že pri vyrubení úroku z omeškania z dlžnej sumy neboli zohľadnené zrážky z iných príjmov vykonané v rámci voči nemu vedenej daňovej exekúcie, túto námietku v správnej žalobe nepodložil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, keď neuviedol, či ním uvádzané daňové exekučné konanie bolo proti nemu vedené práve na vymoženie rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie september 2011 vyrubeného podkladovým rozhodnutím vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a súčasne nekonkretizoval, v akej výške mali byť vykonané zrážky z iných príjmov pri vyrubení úroku z omeškania zohľadnené. Navyše z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcom uvádzané zrážky z iných príjmov neboli použité na úhradu vyrubeného rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie september 2011, ale na úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov fyzickej osoby, o čom bol žalobca upovedomený listom č. 100240505/2021 zo dňa 10. februára 2021, ktorý je súčasťou predloženého administratívneho spisu. Žalobca pritom na uvedenú argumentáciu žalovaného v podanej žalobe nijakým spôsobom nereflektoval. Správny súd preto nebol oprávnený bližšie skúmať konkrétne okolnosti vykonania žalobcom zmieňovaných zrážok z iných príjmov v rámci daňového exekučného konania, keďže by tým prekročil rámec podanej správnej žaloby a neprípustným spôsobom by tak nahrádzal aktivitu žalobcu. 28. Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Má zásadný význam z pohľadu žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať, a z pohľadu správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je teda jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29. septembra 2021). Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen na strane správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným
odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, na ktorý odkazuje aj judikatúra kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29. septembra 2021). 29. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol. 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania, pričom tomuto žiadne trovy konania ani nevznikli. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: TT-20S/16/2022
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.