Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/112/2023 1023200620 03. 06. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200620.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: Akzent BigBoard, a.s., so sídlom Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, IČO: 44 540 957, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom C. XXXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom C. XXXXX/XXX, XXX XX D., IČO: 54 669 464, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BAOVBP2-2023/63417/FIM zo dňa 15.02.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Žalobca podal dňa 20.12.2019 žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby (ďalej len „žiadosť“), a to podľa § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). Jednalo sa o reklamnú stavbu s informačnou plochou do 20 m2 (billboard v počte 1 ks), miesto stavby: Špitálska, k. ú. E. F., pričom žalobca mal k pozemku iné právo – nájomná zmluva. Na podklade žiadosti začalo konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby. 2. Mestská časť Bratislava – Staré Mesto ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie č. 2761/42090/2022/STA/Jak zo dňa 12.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietla žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že povolením zmeny doby trvania reklamnej stavby by došlo k ohrozeniu verejného záujmu, konkrétne k ohrozeniu pamiatkových hodnôt v danom území, čo vyplývalo z nesúhlasného záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava zo dňa 29.10.2021 a záväzného stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky zo dňa 18.01.2022, ktorým bolo záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava potvrdené. Povolením zmeny doby trvania reklamnej stavby by došlo k ohrozeniu verejného záujmu aj z dôvodu nesúladu reklamnej stavby so všeobecne záväzným nariadením (ďalej aj „VZN“) Hlavného mesta Slovenskej republiky – Bratislava č. 14/2021 zo dňa 21.10.2021, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie Hlavného mesta Slovenskej republiky – Bratislava č. 4/2007, ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť územného plánu Hlavného mesta Slovenskej republiky – Bratislava v znení všeobecne záväzného nariadenia č. 12/2008, všeobecne záväzného nariadenia č. 17/2011, všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2014, všeobecne záväzného nariadenia č. 10/2014 a všeobecne záväzného nariadenia č. 7/2020, účinným od 01.01.2022. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 09.08.2022, pričom mal za to, že prvostupňové rozhodnutie trpí vadami, ktoré majú za následok jeho nezákonnosť. 4. Na podklade podaného odvolania vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2023/63417/FIM zo dňa 15.02.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný uviedol, že stanovisko Krajského pamiatkového úradu je pre správny orgán záväzné, a preto nemôže rozhodnúť v jeho rozpore. Súčasne poukázal na účinné VZN Hlavného mesta Slovenskej republiky – Bratislava, a pretože VZN reguluje zásady umiestnenia reklamných stavieb, je potrebné ho rešpektovať. K tomu, že žiadosť bola podaná v čase, kedy nebol platný územný plán, žalovaný uviedol, že prechodné obdobia sa nedefinujú, ale uvádza sa dátum účinnosti. Žalovaný tak potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 19.04.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. 7. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci, pretože orgány verejnej správy odôvodnili napadnuté rozhodnutia tým, že reklamná stavba je v rozpore s územným plánom mesta Bratislava. Tu žalobca odkázal na to, že obsahové náležitosti územného plánu obce vymedzil v § 11 ods. 5 stavebný zákon a vyhláška č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v § 12 ods. 6. Žalobca mal za to, že územným plánom sa podľa stavebného zákona majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (§ 1 stavebného zákona) a určiť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (§ 2 ods. 1 stavebného zákona). V územnom pláne obce sa, okrem iného, určuje prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch (odsek 5 písm. b) stavebného zákona). Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb však podľa žalobcu nie je v súlade s týmto obsahom, pretože reklama nie je funkciou územia (plôch). Umiestňovanie reklamných stavieb preto nemôže byť územnoplánovacím regulatívom, takáto plošná regulácia je mimo predmetu územného plánu. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklama nie je územnoplánovacou funkciou v území. Nijaké ustanovenie stavebného zákona v časti o územnom plánovaní neumožňuje obci plošne zakázať alebo obmedziť existenciu reklamných stavieb v území. Možné výnimky sú len v osobitných predpisoch (v cestnom zákone a v pamiatkovom zákone). 8. Ďalej žalobca namietol nezákonný postup v konaní o predĺženie doby trvania reklamnej stavby a namietol, že postup bol v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity. 9. Žalobca mal za to, že stavebný úrad postupoval v prípade podanej žiadosti v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Žalobca odkázal na usmernenie k povoľovaniu reklamných stavieb vydaného Ministerstvom dopravy a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, na podklade ktorého je stavebník k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby povinný predložiť len doklady, ktorým sa preukáže vzťah k pozemku, pričom žalobca predložil aktuálne znenie nájomnej zmluvy a stavebný úrad mal postupovať v súlade s usmernením a žiadosti vyhovieť. Žalobca uviedol, že tak ako stavebný úrad nemôže jednostranne rozhodnúť o odstránení stavby platne povolenej a skolaudovanej budovy len preto, že bol vydaný nový územný plán, nemôže tak konať ani v prípade reklamnej stavby, ktorej „dočasnosť“ je zapríčinená len dočasnosťou právneho vzťahu k pozemku, na ktorom je postavená. 10. Žalobca namietol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané bez akejkoľvek opory v platnom práve. Žalovaný a stavebný úrad v danej veci postavili svoju argumentáciu na tvrdení že územný plán Mesta
Bratislava nepripúšťa umiestňovanie reklamných stavieb na pozemku, ktoré je vo vzťahu k predĺženiu platnosti trvania reklamnej stavby podľa názoru žalobcu nadbytočné a stavebný úrad na jeho aplikáciu nemal žiadny zákonný dôvod. 11. Žalobca mal ďalej za to, že postupom správnych orgánov došlo k porušeniu princípu právnej istoty a k zásahu do práv žalobcu, ktorý je neprípustný. Mal za to, že správny orgán mal jednoznačne dospieť ku výkladu, že pre predĺženie doby trvania reklamnej stavby, ktorá bola zrealizovaná na základe platne udeleného povolenia už nie je nevyhnutné akékoľvek ďalšie posudzovanie s výnimkou posúdenia existencie právneho vzťahu k pozemku, na ktorom je stavba postavená. Konaním a postupom správnych orgánov došlo k porušeniu práva žalobcu vlastniť majetok a práva podnikať. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.08.2024, pričom uviedol, že návrh žalobcu bol stavebný úrad povinný vyhodnotiť v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie, pričom správne orgány postupovali správne, ak skúmali, či predložená dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky v zmysle platného územného plánu Hlavného mesta Slovenskej republiky – Bratislava. Ďalej správne orgány prihliadli aj na nesúhlasné stanoviská. Žalovaný zastal názor, že napadnuté rozhodnutia sú správne a zákonné. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 13. Žalobca následne zaslal repliku zo dňa 18.10.2024, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Žalovaný na svojej argumentácii zotrval v duplike zo dňa 08.01.2025. 14. Ďalšie písomné podania vo veci samej zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 15. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/112/2023. 16. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva správny súd do pozornosti, že v súlade s § 35 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným - Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý v zmysle § 12 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení účinnom od 01.04.2025 (ďalej len „nový stavebný zákon“) prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni pre rozhodnutia stavebného úradu. Regionálny úrad je explicitne označený ako odvolací orgán pre rozhodnutia stavebného úradu, resp. je zaradený medzi orgány štátnej správy vo výstavbe. Zároveň podľa § 84 ods. 9 nového stavebného zákona je regionálny úrad druhostupňovým správnym orgánom príslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu obce vydanom podľa odsekov 4 až 8. V danom prípade ide preto pre účely súdneho konania podľa SSP o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná. Zo znenia § 35 ods. 1 SSP vyplýva, že orgán verejnej správy má procesnú subjektivitu aj v prípade, ak by nemal všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Ak je aj regionálny úrad preddavkovou organizáciou podľa § 7 ods. 3 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov, pričom preddavková organizácia nie je právnickou osobou (§ 22 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nemá plnú spôsobilosť mať práva a povinnosti, neznamená to, že regionálny úrad nie je orgánom štátnej
správy. Z toho dôvodu má regionálny úrad ako orgán štátnej správy administratívnu procesnú subjektivitu na účel správneho súdneho konania. S odkazom na uvedené tak správny súd konal s Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava ako žalovaným. Pre úplnosť správny súd zároveň uvádza, že od 01.03.2026 bol novelizovaný zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“), pričom s odkazom na § 7 ods. 5 zákona o územnom plánovaní Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky koná za regionálny úrad v súdnom konaní, exekučnom konaní alebo ak je regionálny úrad účastníkom konania pred iným orgánom verejnej moci. Správny súd tak ustálil, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je zákonným zástupcom žalovaného v danom súdnom konaní. 17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 18. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 03.06.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 19. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní o. i. namietol aj závery, ktoré v rámci správneho konania prezentovali Krajský pamiatkový úrad Bratislava a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky – k danému správny súd uvádza, že uvedené námietky neboli zo strany žalobcu vznesené v žalobe a ani v lehote, v rámci ktorej mohol žalobca svoju argumentáciu rozširovať. Správny súd uvádza, že s odkazom na § 154 ods. 1 SSP je správny súd prísne viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom sa na predmetný prípad neaplikuje žiadna z výnimiek, uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. V prizme uvedeného tak správny súd neprihliadal na námietky, na ktoré žalobca poukázal na pojednávaní, a to z dôvodu, že neboli uplatnené riadne a včas tak, ako to predpokladá SSP. Správny súd tak napadnuté rozhodnutie a k tomu prislúchajúci žalovaným predložený administratívny spis preskúmal výlučne s odkazom na včas uplatnené žalobné body. 22. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pričom správny súd sa zameral na to, či orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a či vec správne právne posúdili. Správny súd uvádza, že z vlastnej činnosti zistil, že v obdobnej veci žalobcu už bolo rozhodnuté aj kasačným súdom – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/22/2021 zo dňa 29.03.2023, pričom toto rozhodnutie prešlo aj testom ústavnosti, kedy Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 399/2023 zo dňa 18.08.2023 ústavnú sťažnosť odmietol. 23. Ako to už správny súd uviedol vyššie, obdobná právna vec bola opakovane riešená kasačným súdom, a preto správny súd odkazuje na nasledovné východiská (uvedené v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/22/2021 zo dňa 29.03.2023): „IV.A Dodržiavanie územného plánu obce v konaní o povolení reklamnej stavby ... 30. Vo vzťahu k prvej nastolenej právnej otázke kasačný súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že reklamné stavby, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie (teda s najväčšou informačnou plochou 3 a viac m2 - § 55 ods. 1 Stavebného zákona v spojení argumentum a contrario § 55 ods. 2 písm. h) a § 56 písm. j) Stavebného zákona), majú v posudzovanom prípade charakter dočasných stavieb (bod 1). V súvislosti s konaním o povolení reklamnej stavby je preto nepochybné, že jeho výsledkom je vydanie stavebného povolenia, na ktoré sa aplikuje všeobecný postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 a nasl. Stavebného zákona. Tým, že bola povolením stanovená dočasnosť reklamných stavieb a zároveň zákonodarca predpokladá možnosť požiadať
o predĺženie trvania reklamnej stavby podaním žiadosti podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona, sa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že aj na procesný postup rozhodovania a posudzovania žiadosti stavebníka o predĺženie doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať ustanovenia Stavebného zákona upravujúce postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie (§ 58 a nasl. Stavebného zákona). Teda rovnaký procesný postup ako v prípade podania žiadosti o stavebné povolenie reklamnej stavby prvý krát, pretože jedine vtedy môže stavebný úrad, vzhľadom na dočasnosť reklamnej stavby, znova riadne posúdiť dôvodnosť jej opätovného povolenia... ... 33. Navyše zákonodarca v § 62 ods. 1 Stavebného zákona jasne stanovuje podmienky, ktoré musí v každom stavebnom konaní stavebný úrad pred vydaním stavebného povolenia zohľadniť, pričom medzi ne podľa písm. b) patrí aj to, či „dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi“. Následne sa povinnosť súladu s verejnými záujmami v stavebnom konaní podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona prejavuje až do tej miery, že „ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.“... ... 42. Pokiaľ sa sťažovateľka domáha zohľadnenia § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že z vylúčenia niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby nemožno bez ďalšieho dovodzovať, že ich súlad s územným plánom obce nemá byť posudzovaný a poukazuje na svoju argumentáciu v bode 40 a 41. Vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosť zohľadnenia územného plánu (ktorá primárne patrí územnému konaniu) priamo do stavebného konania. 43. Doteraz uvedené úvahy vedú kasačný súd k záveru, že nič nebráni stavebnému úradu, aby za predpokladu že (i) stavba nepodlieha samostatnému územnému konaniu, avšak (ii) ju možno realizovať len na základe stavebného povolenia, posudzoval súlad tejto stavby s územným plánom obce v intenciách § 62 ods. 4 Stavebného zákona priamo v stavebnom konaní. Uskutočnenie, resp. povolenie takejto stavby v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce by mohlo ohroziť verejný záujem chránený Stavebným zákonom, ktorý je daný povahou a účelom územného plánu obce. Vyššie uvedené princípy sa vzťahujú tak na stavebné konanie týkajúce sa povolenia reklamnej stavby, ako aj na konanie o žiadosti o predĺženie trvania reklamnej stavby... IV.B Úprava podmienok a limitov umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce ... 46. Druhá zásadná právna otázka, ktorú sťažovateľka nastolila svojou kasačnou sťažnosťou je, či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov... ... 56. Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona zásady a regulatívy priestorového a funkčného využívania územia obce upravuje práve územný plán obce a podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona sa tieto zásady a regulatívy schvaľujú v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Takýto regulatív pritom podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona môže mať aj charakter zákazov či obmedzení vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Inými slovami zásady a regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v záväznej časti územného plánu obce môžu podľa právneho názoru kasačného súdu zahŕňať aj podmienky, zákazy a obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce v závislosti od ich typu či rozmerov s ohľadom na funkciu tohto územia. Relevantná úprava obsiahnutá v Územnom pláne mesta Nitra preto má zákonný základ. 57. Na týchto záveroch kasačného súdu v zásade nič nemení ani argumentácia sťažovateľky odkazom na § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, keďže samotná skutočnosť, že reklamné stavby nepodliehajú územnému konaniu o umiestnení stavby ešte neznamená a nemôže znamenať, že rámce ich umiestňovania nemožno upraviť v územnom pláne obce (bod 51 a 56) a následne ich zohľadniť v stavebnom konaní (bod 43)...“ 24. Správny súd dodáva, že územný plán môže obsahovať regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v jeho záväznej časti tak, že môže obsahovať aj podmienky, zákazy, či obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce s ohľadom na funkciu tohto územia. Námietka žalobcu, že z tohto dôvodu je územný plán nezákonný, je teda nedôvodná. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu, že pokiaľ bola už reklamná stavba povolená, v konaní o predĺžení
platnosti trvania reklamnej stavby je skúmanie súladu územného plánu s umiestnením reklamnej stavby nezákonné. 25. Vyššie uvedené poňatie územnoplánovacej dokumentácie umožňuje bez ďalšieho prijať záver, že územnoplánovacia dokumentácia sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona. Navrhovaná zmena doby trvania reklamnej stavby musí byť v súlade s verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie. K rovnakým záverom dospel už kasačný súd v obdobných prípadoch (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/24/2020 zo dňa 25.01.2021; sp. zn. 5Sžk/10/2020 zo dňa 25.01.2021; sp. zn. 8Sžk/45/2020 zo dňa 08.12.2020 a obdobne tiež sp. zn. 6Sžk/1/2020 zo dňa 16.06.2021 či rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/24/2021 zo dňa 23.02.2022). Nedôvodná je preto aj súvisiaca námietka zákazu retroaktivity opätovného posudzovania súladu povoľovanej stavby s aktuálnym územným plánom. Správny súd konštatuje, ako bolo už uvedené vyššie, že aj na procesný postup rozhodovania a posudzovania žiadosti stavebníka o zmenu doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať ustanovenia stavebného zákona upravujúce postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie, vrátane posúdenia jej súladu so záväznou časťou územného plánu obce resp. mesta. Iný výklad by naopak mohol ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom, ktorý je daný povahou a účelom územného plánu obce. 26. Závery žalobcom prezentovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1As/107/2012 nie je možné aplikovať v danej veci, pretože skutkové a právne východiská tohto rozsudku sú diametrálne odlišné ako v danej veci. Kým v tu prejednávanej veci išlo o povolenie reklamnej stavby, ktorá bola pôvodne povolená bez vydania samostatného územného rozhodnutia ako dočasná stavba, vo veci prejednávanej Najvyšším správnym súdom Českej republiky bolo vydané územné rozhodnutie na trvalú stavbu, ktoré zostalo právoplatné, a preto následne v konaní o vydanie stavebného povolenia už nebolo potrebné opätovne vyhodnocovať súlad povoľovanej stavby s územným plánom. Pokiaľ však v tu prejednávanej veci dočasná reklamná stavba nepodliehala samostatnému územnému konaniu, avšak bolo ju možné realizovať len na základe stavebného povolenia, potom v konaní o pôvodnom stavebnom povolení aj v konaní o žiadosti o zmenu doby trvania stavby sa správne posudzoval súlad stavby s územným plánom. 27. K námietke, že stavebný úrad mal striktne vychádzať z interného normatívneho aktu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky - Usmernenia k povoľovaniu reklamných stavieb, správny súd uvádza, že z jeho dikcie nevyplýva, že by stavebný úrad nebol oprávnený posudzovať súlad umiestnenia dočasnej reklamnej stavby s územným plánom mesta alebo obce. 28. S odkazom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že v postupe orgánov verejnej správy nevzhliadol také pochybenia, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto správny súd žalobu s odkazom na § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).