{"guid": "3d0dadb8-85ed-47f9-88b2-97beaeb6b9d1:566ffbbc-dd6d-45cd-88e4-4e8000954146", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200620.2", "spisova_znacka": "BA-6S/112/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/112/2023 z 3. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. júna 2026, sp. zn. BA-6S/112/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200620.2", "identifikacne_cislo": "1023200620", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-67.odsek-4", "nazov": "§ 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-67.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-22.odsek-2", "nazov": "§ 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-67", "/SK/ZZ/2004/523#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/566ffbbc-dd6d-45cd-88e4-4e8000954146", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200620.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200620.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200620.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/112/2023\n1023200620\n03. 06. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1023200620.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,\nLL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej,\nv právnej veci žalobcu: Akzent BigBoard, a.s., so sídlom Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, IČO:\n44 540 957, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie\n8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie\na výstavbu Bratislava, so sídlom C. XXXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: Úrad pre územné plánovanie\na výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom C. XXXXX/XXX, XXX XX D., IČO: 54 669 464, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BAOVBP2-2023/63417/FIM zo dňa 15.02.2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobca podal dňa 20.12.2019 žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby (ďalej len „žiadosť“),\na to podľa § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). Jednalo sa o reklamnú stavbu\ns informačnou plochou do 20 m2 (billboard v počte 1 ks), miesto stavby: Špitálska, k. ú. E. F., pričom\nžalobca mal k pozemku iné právo – nájomná zmluva. Na podklade žiadosti začalo konanie o zmene\ndoby trvania reklamnej stavby.\n2. Mestská časť Bratislava – Staré Mesto ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie č.\n2761/42090/2022/STA/Jak zo dňa 12.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietla\nžiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že povolením zmeny doby trvania\nreklamnej stavby by došlo k ohrozeniu verejného záujmu, konkrétne k ohrozeniu pamiatkových hodnôt\nv danom území, čo vyplývalo z nesúhlasného záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu\nBratislava zo dňa 29.10.2021 a záväzného stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky zo\ndňa 18.01.2022, ktorým bolo záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava potvrdené.\nPovolením zmeny doby trvania reklamnej stavby by došlo k ohrozeniu verejného záujmu aj z dôvodu\nnesúladu reklamnej stavby so všeobecne záväzným nariadením (ďalej aj „VZN“) Hlavného mesta\nSlovenskej republiky – Bratislava č. 14/2021 zo dňa 21.10.2021, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne\nzáväzné nariadenie Hlavného mesta Slovenskej republiky – Bratislava č. 4/2007, ktorým sa vyhlasuje\n\nzáväzná časť územného plánu Hlavného mesta Slovenskej republiky – Bratislava v znení všeobecne\nzáväzného nariadenia č. 12/2008, všeobecne záväzného nariadenia č. 17/2011, všeobecne záväzného\nnariadenia č. 5/2014, všeobecne záväzného nariadenia č. 10/2014 a všeobecne záväzného nariadenia\nč. 7/2020, účinným od 01.01.2022.\n3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 09.08.2022, pričom mal za to, že\nprvostupňové rozhodnutie trpí vadami, ktoré majú za následok jeho nezákonnosť.\n4. Na podklade podaného odvolania vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky\nrozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2023/63417/FIM zo dňa 15.02.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n5. Žalovaný uviedol, že stanovisko Krajského pamiatkového úradu je pre správny orgán záväzné, a preto\nnemôže rozhodnúť v jeho rozpore. Súčasne poukázal na účinné VZN Hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky – Bratislava, a pretože VZN reguluje zásady umiestnenia reklamných stavieb, je potrebné ho\nrešpektovať. K tomu, že žiadosť bola podaná v čase, kedy nebol platný územný plán, žalovaný uviedol,\nže prechodné obdobia sa nedefinujú, ale uvádza sa dátum účinnosti. Žalovaný tak potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie ako vecne správne.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n6. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 19.04.2023 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia\na ich zrušenia.\n7. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci, pretože orgány verejnej správy odôvodnili\nnapadnuté rozhodnutia tým, že reklamná stavba je v rozpore s územným plánom mesta Bratislava.\nTu žalobca odkázal na to, že obsahové náležitosti územného plánu obce vymedzil v § 11 ods. 5\nstavebný zákon a vyhláška č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej\ndokumentácii v § 12 ods. 6. Žalobca mal za to, že územným plánom sa podľa stavebného zákona\nmajú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (§ 1 stavebného zákona) a určiť\nzásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (§ 2 ods. 1 stavebného\nzákona). V územnom pláne obce sa, okrem iného, určuje prípustné, obmedzené a zakázané funkčné\nvyužívanie plôch (odsek 5 písm. b) stavebného zákona). Plošná regulácia umiestňovania reklamných\nstavieb však podľa žalobcu nie je v súlade s týmto obsahom, pretože reklama nie je funkciou územia\n(plôch). Umiestňovanie reklamných stavieb preto nemôže byť územnoplánovacím regulatívom, takáto\nplošná regulácia je mimo predmetu územného plánu. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb\nnemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklama nie\nje územnoplánovacou funkciou v území. Nijaké ustanovenie stavebného zákona v časti o územnom\nplánovaní neumožňuje obci plošne zakázať alebo obmedziť existenciu reklamných stavieb v území.\nMožné výnimky sú len v osobitných predpisoch (v cestnom zákone a v pamiatkovom zákone).\n8. Ďalej žalobca namietol nezákonný postup v konaní o predĺženie doby trvania reklamnej stavby\na namietol, že postup bol v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity.\n9. Žalobca mal za to, že stavebný úrad postupoval v prípade podanej žiadosti v rozpore s príslušnými\nprávnymi predpismi. Žalobca odkázal na usmernenie k povoľovaniu reklamných stavieb vydaného\nMinisterstvom dopravy a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, na podklade ktorého je stavebník\nk žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby povinný predložiť len doklady, ktorým sa preukáže\nvzťah k pozemku, pričom žalobca predložil aktuálne znenie nájomnej zmluvy a stavebný úrad mal\npostupovať v súlade s usmernením a žiadosti vyhovieť. Žalobca uviedol, že tak ako stavebný úrad\nnemôže jednostranne rozhodnúť o odstránení stavby platne povolenej a skolaudovanej budovy len preto,\nže bol vydaný nový územný plán, nemôže tak konať ani v prípade reklamnej stavby, ktorej „dočasnosť“\nje zapríčinená len dočasnosťou právneho vzťahu k pozemku, na ktorom je postavená.\n10. Žalobca namietol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané bez akejkoľvek opory v platnom práve.\nŽalovaný a stavebný úrad v danej veci postavili svoju argumentáciu na tvrdení že územný plán Mesta\n\nBratislava nepripúšťa umiestňovanie reklamných stavieb na pozemku, ktoré je vo vzťahu k predĺženiu\nplatnosti trvania reklamnej stavby podľa názoru žalobcu nadbytočné a stavebný úrad na jeho aplikáciu\nnemal žiadny zákonný dôvod.\n11. Žalobca mal ďalej za to, že postupom správnych orgánov došlo k porušeniu princípu právnej istoty\na k zásahu do práv žalobcu, ktorý je neprípustný. Mal za to, že správny orgán mal jednoznačne\ndospieť ku výkladu, že pre predĺženie doby trvania reklamnej stavby, ktorá bola zrealizovaná na základe\nplatne udeleného povolenia už nie je nevyhnutné akékoľvek ďalšie posudzovanie s výnimkou posúdenia\nexistencie právneho vzťahu k pozemku, na ktorom je stavba postavená. Konaním a postupom správnych\norgánov došlo k porušeniu práva žalobcu vlastniť majetok a práva podnikať.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.08.2024, pričom uviedol, že návrh žalobcu bol\nstavebný úrad povinný vyhodnotiť v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie, pričom správne\norgány postupovali správne, ak skúmali, či predložená dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky\nv zmysle platného územného plánu Hlavného mesta Slovenskej republiky – Bratislava. Ďalej správne\norgány prihliadli aj na nesúhlasné stanoviská. Žalovaný zastal názor, že napadnuté rozhodnutia sú\nsprávne a zákonné. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n13. Žalobca následne zaslal repliku zo dňa 18.10.2024, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii.\nŽalovaný na svojej argumentácii zotrval v duplike zo dňa 08.01.2025.\n14. Ďalšie písomné podania vo veci samej zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n15. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/112/2023.\n16. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva správny súd do pozornosti, že v súlade\ns § 35 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným - Regionálnym úradom pre územné\nplánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý v zmysle § 12 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025\nZ. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení účinnom\nod 01.04.2025 (ďalej len „nový stavebný zákon“) prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom\nstupni pre rozhodnutia stavebného úradu. Regionálny úrad je explicitne označený ako odvolací orgán\npre rozhodnutia stavebného úradu, resp. je zaradený medzi orgány štátnej správy vo výstavbe. Zároveň\npodľa § 84 ods. 9 nového stavebného zákona je regionálny úrad druhostupňovým správnym orgánom\npríslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu obce vydanom podľa odsekov\n4 až 8. V danom prípade ide preto pre účely súdneho konania podľa SSP o tzv. administratívnu\nprocesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu\nverejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto\nsprávnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná. Zo znenia § 35 ods. 1 SSP vyplýva, že\norgán verejnej správy má procesnú subjektivitu aj v prípade, ak by nemal všeobecnú spôsobilosť mať\npráva a povinnosti. Ak je aj regionálny úrad preddavkovou organizáciou podľa § 7 ods. 3 zákona č.\n200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov, pričom preddavková organizácia\nnie je právnickou osobou (§ 22 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nemá\nplnú spôsobilosť mať práva a povinnosti, neznamená to, že regionálny úrad nie je orgánom štátnej\n\nsprávy. Z toho dôvodu má regionálny úrad ako orgán štátnej správy administratívnu procesnú subjektivitu\nna účel správneho súdneho konania. S odkazom na uvedené tak správny súd konal s Regionálnym\núradom pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava ako žalovaným. Pre úplnosť správny súd zároveň\nuvádza, že od 01.03.2026 bol novelizovaný zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“), pričom s odkazom na § 7 ods. 5 zákona\no územnom plánovaní Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky koná za regionálny\núrad v súdnom konaní, exekučnom konaní alebo ak je regionálny úrad účastníkom konania pred iným\norgánom verejnej moci. Správny súd tak ustálil, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky je zákonným zástupcom žalovaného v danom súdnom konaní.\n17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s\nodkazom na § 190 SSP žalobu zamietol.\n18. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 03.06.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n19. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní o. i. namietol aj závery, ktoré v rámci správneho konania\nprezentovali Krajský pamiatkový úrad Bratislava a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky – k danému\nsprávny súd uvádza, že uvedené námietky neboli zo strany žalobcu vznesené v žalobe a ani v lehote,\nv rámci ktorej mohol žalobca svoju argumentáciu rozširovať. Správny súd uvádza, že s odkazom na § 154\nods. 1 SSP je správny súd prísne viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom sa na predmetný prípad\nneaplikuje žiadna z výnimiek, uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby. V prizme uvedeného tak správny súd neprihliadal na námietky, na ktoré žalobca\npoukázal na pojednávaní, a to z dôvodu, že neboli uplatnené riadne a včas tak, ako to predpokladá SSP.\nSprávny súd tak napadnuté rozhodnutie a k tomu prislúchajúci žalovaným predložený administratívny\nspis preskúmal výlučne s odkazom na včas uplatnené žalobné body.\n22. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pričom správny súd sa zameral na to, či orgány\nverejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a či vec správne právne posúdili. Správny súd\nuvádza, že z vlastnej činnosti zistil, že v obdobnej veci žalobcu už bolo rozhodnuté aj kasačným\nsúdom – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/22/2021 zo dňa\n29.03.2023, pričom toto rozhodnutie prešlo aj testom ústavnosti, kedy Ústavný súd Slovenskej republiky\nuznesením sp. zn. III. ÚS 399/2023 zo dňa 18.08.2023 ústavnú sťažnosť odmietol.\n23. Ako to už správny súd uviedol vyššie, obdobná právna vec bola opakovane riešená kasačným\nsúdom, a preto správny súd odkazuje na nasledovné východiská (uvedené v rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/22/2021 zo dňa 29.03.2023):\n„IV.A Dodržiavanie územného plánu obce v konaní o povolení reklamnej stavby\n... 30. Vo vzťahu k prvej nastolenej právnej otázke kasačný súd považuje za potrebné v prvom rade\nzdôrazniť, že reklamné stavby, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie (teda s najväčšou informačnou\nplochou 3 a viac m2 - § 55 ods. 1 Stavebného zákona v spojení argumentum a contrario § 55 ods.\n2 písm. h) a § 56 písm. j) Stavebného zákona), majú v posudzovanom prípade charakter dočasných\nstavieb (bod 1). V súvislosti s konaním o povolení reklamnej stavby je preto nepochybné, že jeho\nvýsledkom je vydanie stavebného povolenia, na ktoré sa aplikuje všeobecný postup rozhodovania\no žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 a nasl. Stavebného zákona. Tým, že bola povolením\nstanovená dočasnosť reklamných stavieb a zároveň zákonodarca predpokladá možnosť požiadať\n\no predĺženie trvania reklamnej stavby podaním žiadosti podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona, sa\nkasačný súd stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že aj na procesný postup rozhodovania\na posudzovania žiadosti stavebníka o predĺženie doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať\nustanovenia Stavebného zákona upravujúce postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie\n(§ 58 a nasl. Stavebného zákona). Teda rovnaký procesný postup ako v prípade podania žiadosti\no stavebné povolenie reklamnej stavby prvý krát, pretože jedine vtedy môže stavebný úrad, vzhľadom\nna dočasnosť reklamnej stavby, znova riadne posúdiť dôvodnosť jej opätovného povolenia...\n... 33. Navyše zákonodarca v § 62 ods. 1 Stavebného zákona jasne stanovuje podmienky, ktoré musí\nv každom stavebnom konaní stavebný úrad pred vydaním stavebného povolenia zohľadniť, pričom\nmedzi ne podľa písm. b) patrí aj to, či „dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,\npredovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným\ntechnickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi“. Následne\nsa povinnosť súladu s verejnými záujmami v stavebnom konaní podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona\nprejavuje až do tej miery, že „ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné\nzáujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva\na oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný\núrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.“...\n... 42. Pokiaľ sa sťažovateľka domáha zohľadnenia § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, kasačný\nsúd v tejto súvislosti dodáva, že z vylúčenia niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby\nnemožno bez ďalšieho dovodzovať, že ich súlad s územným plánom obce nemá byť posudzovaný\na poukazuje na svoju argumentáciu v bode 40 a 41. Vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania\no umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosť zohľadnenia územného\nplánu (ktorá primárne patrí územnému konaniu) priamo do stavebného konania.\n43. Doteraz uvedené úvahy vedú kasačný súd k záveru, že nič nebráni stavebnému úradu, aby\nza predpokladu že (i) stavba nepodlieha samostatnému územnému konaniu, avšak (ii) ju možno\nrealizovať len na základe stavebného povolenia, posudzoval súlad tejto stavby s územným plánom obce\nv intenciách § 62 ods. 4 Stavebného zákona priamo v stavebnom konaní. Uskutočnenie, resp. povolenie\ntakejto stavby v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce by mohlo ohroziť verejný záujem\nchránený Stavebným zákonom, ktorý je daný povahou a účelom územného plánu obce. Vyššie uvedené\nprincípy sa vzťahujú tak na stavebné konanie týkajúce sa povolenia reklamnej stavby, ako aj na konanie\no žiadosti o predĺženie trvania reklamnej stavby...\nIV.B\nÚprava podmienok a limitov umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce\n... 46. Druhá zásadná právna otázka, ktorú sťažovateľka nastolila svojou kasačnou sťažnosťou je,\nči územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov\n(prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov...\n... 56. Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona zásady a regulatívy priestorového a funkčného\nvyužívania územia obce upravuje práve územný plán obce a podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného\nzákona sa tieto zásady a regulatívy schvaľujú v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.\nTakýto regulatív pritom podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona môže mať aj charakter zákazov či\nobmedzení vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Inými slovami\nzásady a regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v záväznej časti územného\nplánu obce môžu podľa právneho názoru kasačného súdu zahŕňať aj podmienky, zákazy a obmedzenia\numiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce v závislosti od ich typu či rozmerov\ns ohľadom na funkciu tohto územia. Relevantná úprava obsiahnutá v Územnom pláne mesta Nitra preto\nmá zákonný základ.\n57. Na týchto záveroch kasačného súdu v zásade nič nemení ani argumentácia sťažovateľky odkazom\nna § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, keďže samotná skutočnosť, že reklamné stavby\nnepodliehajú územnému konaniu o umiestnení stavby ešte neznamená a nemôže znamenať, že rámce\nich umiestňovania nemožno upraviť v územnom pláne obce (bod 51 a 56) a následne ich zohľadniť\nv stavebnom konaní (bod 43)...“\n24. Správny súd dodáva, že územný plán môže obsahovať regulatívy priestorového a funkčného\núzemia obce obsiahnuté v jeho záväznej časti tak, že môže obsahovať aj podmienky, zákazy, či\nobmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce s ohľadom na funkciu tohto\núzemia. Námietka žalobcu, že z tohto dôvodu je územný plán nezákonný, je teda nedôvodná. Rovnako\nnedôvodná je aj námietka žalobcu, že pokiaľ bola už reklamná stavba povolená, v konaní o predĺžení\n\nplatnosti trvania reklamnej stavby je skúmanie súladu územného plánu s umiestnením reklamnej stavby\nnezákonné.\n25. Vyššie uvedené poňatie územnoplánovacej dokumentácie umožňuje bez ďalšieho prijať záver, že\núzemnoplánovacia dokumentácia sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62\nods. 4 stavebného zákona. Navrhovaná zmena doby trvania reklamnej stavby musí byť v súlade s\nverejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej\ndokumentácie. K rovnakým záverom dospel už kasačný súd v obdobných prípadoch (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/24/2020 zo dňa 25.01.2021; sp. zn. 5Sžk/10/2020\nzo dňa 25.01.2021; sp. zn. 8Sžk/45/2020 zo dňa 08.12.2020 a obdobne tiež sp. zn. 6Sžk/1/2020 zo dňa\n16.06.2021 či rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/24/2021 zo dňa\n23.02.2022). Nedôvodná je preto aj súvisiaca námietka zákazu retroaktivity opätovného posudzovania\nsúladu povoľovanej stavby s aktuálnym územným plánom. Správny súd konštatuje, ako bolo už uvedené\nvyššie, že aj na procesný postup rozhodovania a posudzovania žiadosti stavebníka o zmenu doby\ntrvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať ustanovenia stavebného zákona upravujúce postup\nrozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie, vrátane posúdenia jej súladu so záväznou časťou\núzemného plánu obce resp. mesta. Iný výklad by naopak mohol ohroziť verejný záujem chránený\nstavebným zákonom, ktorý je daný povahou a účelom územného plánu obce.\n26. Závery žalobcom prezentovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.\n1As/107/2012 nie je možné aplikovať v danej veci, pretože skutkové a právne východiská tohto rozsudku\nsú diametrálne odlišné ako v danej veci. Kým v tu prejednávanej veci išlo o povolenie reklamnej stavby,\nktorá bola pôvodne povolená bez vydania samostatného územného rozhodnutia ako dočasná stavba, vo\nveci prejednávanej Najvyšším správnym súdom Českej republiky bolo vydané územné rozhodnutie na\ntrvalú stavbu, ktoré zostalo právoplatné, a preto následne v konaní o vydanie stavebného povolenia už\nnebolo potrebné opätovne vyhodnocovať súlad povoľovanej stavby s územným plánom. Pokiaľ však v tu\nprejednávanej veci dočasná reklamná stavba nepodliehala samostatnému územnému konaniu, avšak\nbolo ju možné realizovať len na základe stavebného povolenia, potom v konaní o pôvodnom stavebnom\npovolení aj v konaní o žiadosti o zmenu doby trvania stavby sa správne posudzoval súlad stavby s\núzemným plánom.\n27. K námietke, že stavebný úrad mal striktne vychádzať z interného normatívneho aktu Ministerstva\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky - Usmernenia k povoľovaniu reklamných stavieb, správny súd\nuvádza, že z jeho dikcie nevyplýva, že by stavebný úrad nebol oprávnený posudzovať súlad umiestnenia\ndočasnej reklamnej stavby s územným plánom mesta alebo obce.\n28. S odkazom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že v postupe orgánov verejnej správy\nnevzhliadol také pochybenia, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto\nsprávny súd žalobu s odkazom na § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v\nsúdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}