Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/55/2023 1023200530 01. 07. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200530.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: D O S spol. s r.o., so sídlom Rajecká 28, 821 07 Bratislava, IČO: 31 339 212, zastúpený: Mills & Associates s. r. o., so sídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 246 812, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, zastúpený: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti: 1/ NOVÉ LIDO s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 957 174, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, 2/ Mestská časť Bratislava – Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, zastúpený: JUDr. Anna Polonyová, advokátka, so sídlom Chorvátska 12, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2023/063380/ZAD zo dňa 12.01.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Mestská časť Bratislava – Petržalka ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie č. 712/2022/05UKSPaŠSÚ/Mi-3 zo dňa 06.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla tak, že nariadila odstránenie stavby „Kryté státie áut“ na pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. A. v Bratislava, pretože sa jednalo o stavbu, ktorej uplynul určitý čas jej trvania a vlastník stavby nepožiadal v určenej lehote o dodatočné povolenie tejto stavby a zároveň nepredložil požadované doklady, ktoré by preukázali, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Odstránenie stavby bolo nariadené jej vlastníkovi – žalobcovi. Predmetom nariadenia odstránenia bola stavba „Kryté státie áut“, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. A. so súpisným číslom XXXX, zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX, druh stavby – iná dopravná a telekomunikačná budova (budova prístavu, garáže, kryté parkovisko, budova na rádiové a televízne vysielanie a iné).
2. Na podklade podaného odvolania vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2023/063380/ZAD zo dňa 12.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že text výrokovej časti upravil tak, aby bola výroková časť prvostupňového rozhodnutia jednoznačná a súladná s § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) nasledovne: „1. časť pôvodného textu vo výroku napadnutého rozhodnutia (na 1. strane rozhodnutia) mení tak, že pôvodné znenie v 1. odseku (preambula): „... rozhodujúc podľa § 88a ods. 2 písm. a) a ...“ nahrádza znením : „ ... rozhodujúc podľa § 88 ods. 1 písm. d) a ...“ 2. Pôvodný text vo výroku napadnutého rozhodnutia (na 1. strane rozhodnutia) mení tak, že pôvodné znenie 2. odseku: „nariaďuje odstránenie stavby „kryté státie áut“ na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území A. B. C., nakoľko ide o stavbu ktorej uplynul určený čas jej trvania a vlastník stavby nepožiadal v určenej lehote o dodatočné povolenie tejto stavby a zároveň nepredložil požadované doklady, ktoré by preukázali, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami“ nahrádza znením: „nariaďuje odstránenie stavby „kryté státie áut“ na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území A. v Bratislava, nakoľko ide o stavbu, ktorej uplynul určený čas jej trvania.“ Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené. 3. Žalovaný uviedol, že bolo pred orgánom verejnej správy zistené, že jedna stavba žalobcu „kryt. státie áut“ umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. A. je povolená a má platné rozhodnutie na dobu trvalú. Druhá stavba „kryté státie áut“ umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. A. nemala podľa predložených dokladov predĺžené užívacie povolenie, čím bolo stavbu nutné považovať za nepovolenú. 4. Stavebný úrad začal z vlastného podnetu konanie podľa § 88 ods. 1 a § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby, pričom bol žalobca vyzvaný, aby v lehote najneskôr do 31.01.2022 predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote nepredložil požadované doklady, stavebný úrad listom zo dňa 15.02.2022 začal konanie o nariadení odstránenia stavby a určil lehotu 7 pracovných dní od doručenia na uplatnenie námietok, pričom dňa 02.03.2022 bola doručená žiadosť žalobcu o nahliadnutie do spisu a predĺženie lehoty na vyjadrenie. Stavebný úrad žiadosti vyhovel, pričom žalobca v predlženej lehote nepredložil požadované doklady. 5. Žalovaný uviedol, že s odkazom na § 88 ods. 1 stavebného zákona, v spojení s § 88a stavebného zákona, dôkazné bremeno leží na stavebníkovi, resp. vlastníkovi stavby, ktorý je povinný preukázať, že existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný uzavrel, že stavba nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XXXX/X sa stala po roku 2008 stavbou, ktorej uplynul čas trvania a stavba sa stala neoprávnenou, pretože bola postavená na cudzom pozemku. Nebol preukázaný zo strany vlastníka žiaden právny vzťah, teda iné právo k pozemku a nebolo preukázané ani predĺženie času trvania dočasnej stavby. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 03.04.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, a ich zrušenia. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci; nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a pred vydaním napadnutých rozhodnutí došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. 7. Žalobca uviedol, že v roku 1997 bolo vydané rozhodnutie na „Stredisko firmy DOS spol. s r.o.“ na pozemku parc. č. XXXX v k . ú. A., pričom stavba pozostávala z objektov – kryté státie áut, skladovacie priestory + údržba, žumpa, oplotenie, spevnené plochy a elektroprípojka. Žalobca konštatoval, že nemá vedomosť, kedy došlo k prevodu časti pozemku parc. č. XXXX (aktuálne pozemok parcela č. XXXX/X),
a o tejto skutočnosti žalobca nebol informovaný pôvodným a ani novým vlastníkom. Žalobca poukázal na zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“), v zmysle ktorého platí, ak nový vlastník pozemku parc. č. XXXX/X vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa vyplývajúcich zo zmluvy o nájme č. 68-69 uzatvorenej medzi Mestskou častou Bratislava – Petržalka a žalobcom, tak žalobca má s odkazom na § 676 ods. 2 občianskeho zákonníka aj ku dňu podania žaloby právo užívať predmetný pozemok. 8. Žalobca uviedol, že požiadal o predĺženie lehoty, pričom rozhodnutie správnych orgánov má vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom tieto základné pravidlá správneho konania boli porušené. 9. Žalobca namietol, že by nepožiadal o dodatočné povolenie stavby a nepredložil požadované doklady. Uviedol, že dňa 31.03.2022 podal žiadosť o predĺženie lehoty, pričom sa správny orgán s uvedeným nevysporiadal. Mal za to, že sa v konaní viackrát vyjadril k tomu, že ako vlastník stavby súpisné číslo XXXX má záujem stavbu ďalej využívať a nevidí dôvod na jej odstránenie. Z dokumentácie totižto jednoznačne vyplýva, že uvedená stavba sa nachádza na pozemku, ku ktorému má žalobca nájomné právo, a preto preukázal záujem a vôľu o dodatočné povolenie stavby. 10. Žalobca uviedol, že je potrebné vždy najskôr skúmať, či stavbu nemožno dodatočne povoliť. Uviedol, že ohľadom na zdravotný stav konateľa žiadal predĺžiť lehotu, no správny orgán o uvedenom nerozhodol, nepokúsil sa o zmierlivé vyriešenie veci a rozhodol predčasne bez riadneho zistenia skutkového stavu. Správny orgán rozhodol arbitrárne, pri vyhodnocovaní dôkazov postupoval svojvoľne a nebral do úvahy dôkazy a skutočnosti obsiahnuté v spise, ktoré sú v prospech žalobcu. 11. Žalobca zopakoval, že správny orgán vedel, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba a že žalobca má k predmetnému pozemku nájomné právo. Ďalej uviedol, že správny orgán mal konanie prerušiť a odkázať vlastníka pozemku na súd, a to z dôvodu, že vyjadril nesúhlas s predĺžením času trvania stavby na jeho nehnuteľnosti. 12. Ďalej žalobca uviedol, že správny orgán vydal v roku 2018 rozhodnutie o povolení stavby „Stredisko firmy DOS spol. s r.o.“ ako stavbu trvalú, pričom stavba v predmetom konaní je súčasťou spomenutej stavby. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.10.2023, pričom uviedol, že námietky žalobcu sú zhodné s jeho námietkami v odvolaní, a preto správny súd odkazuje na stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia uvedené v tomto rozsudku. Žalovaný uviedol, že vlastník stavby nepodal žiadosť o dodatočné povolenie stavby, v určenej lehote nedoplnil žiadne z požadovaných podkladov a ani nepožiadal o predĺženie určenej lehoty, a preto stavebný úrad začal konanie o nariadení odstránenia stavby. Následne stavebný úrad pristúpil k vydaniu rozhodnutia, ktorým nariadil odstránenie stavby. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 14. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania v 1. rade, pričom v podaní zo dňa 20.11.2023 navrhol žalobcu zamietnuť. Podaním zo dňa 15.11.2023 a zo dňa 19.07.2024 sa vyjadril aj ďalší účastník konania v 2. rade, pričom taktiež navrhol žalobu zamietnuť. 15. Žalobca sa vyjadril replikou zo dňa 12.10.2024 a zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 16. Ďalšie písomné podania vo veci samej zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 17. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/55/2023. 18. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva správny súd do pozornosti, že v súlade s § 35 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným - Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý v zmysle § 12 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení účinnom od 01.04.2025 (ďalej len „nový stavebný zákon“) prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni pre rozhodnutia stavebného úradu. Regionálny úrad je explicitne označený ako odvolací orgán pre rozhodnutia stavebného úradu, resp. je zaradený medzi orgány štátnej správy vo výstavbe. Zároveň podľa § 84 ods. 9 nového stavebného zákona je regionálny úrad druhostupňovým správnym orgánom príslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu obce vydanom podľa odsekov 4 až 8. V danom prípade ide preto pre účely súdneho konania podľa SSP o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná. Zo znenia § 35 ods. 1 SSP vyplýva, že orgán verejnej správy má procesnú subjektivitu aj v prípade, ak by nemal všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Ak je aj regionálny úrad preddavkovou organizáciou podľa § 7 ods. 3 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov, pričom preddavková organizácia nie je právnickou osobou (§ 22 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nemá plnú spôsobilosť mať práva a povinnosti, neznamená to, že regionálny úrad nie je orgánom štátnej správy. Z toho dôvodu má regionálny úrad ako orgán štátnej správy administratívnu procesnú subjektivitu na účel správneho súdneho konania. S odkazom na uvedené tak správny súd konal s Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava ako žalovaným. Pre úplnosť správny súd zároveň uvádza, že od 01.03.2026 bol novelizovaný zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“), pričom s odkazom na § 7 ods. 5 zákona o územnom plánovaní Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky koná za regionálny úrad v súdnom konaní, exekučnom konaní alebo ak je regionálny úrad účastníkom konania pred iným orgánom verejnej moci. Správny súd tak ustálil, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je zákonným zástupcom žalovaného v danom súdnom konaní. 19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 20. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 01.07.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 21. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 24. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 25. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 26. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. 27. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie. Správny súd sa vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom zameral na to, či stavebný úrad a žalovaný postupovali v súlade so stavebným zákonom a správnym poriadkom a či nimi vydané rozhodnutia a konanie ktoré im prechádzalo bolo v súlade so zákonom a či sú právne udržateľné. K charakteru konania o odstránení stavby 29. Správny súd v prvom rade konštatuje, že z § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad ex offo nariadi vlastníkovi stavby odstránenie v prípade, že je stavba postavená bez povolenia alebo v rozpore s ním, pričom odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. V zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona pokiaľ stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. Podmienkou uplatnenia výnimky z § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona je vydanie dodatočného povolenia stavby, ktoré nie je v rozpore s verejnými záujmami. To, či nie je stavba postavená bez stavebného povolenia v rozpore s verejnými záujmom preukazuje vlastník stavby (nedisciplinovaný stavebník), teda on nesie bremeno tvrdenia. 30. Nemožno za prípustný a spravodlivý považovať taký stav, kedy by nedisciplinovaný stavebník, ktorý pred začatím stavby nepožiadal o príslušné povolenie, to mal v konaní pred správnym orgánom o čosi „jednoduchšie“ a podľa názoru správneho súdu to ani z ustanovení stavebného zákona nevyplýva. Povinnosťou takéhoto stavebníka je preukázať, a to v lehote stanovenej stavebným úradom, že bez povolenia stavaná stavba vyhovuje podmienkam ustanoveným v § 88a ods. 1 stavebného zákona. O tomto musí stavebník predložiť stavebnému úradu doklady, ktoré stavebný zákon síce bližšie nevymenúva a ani nešpecifikuje, neznamená to však, že postačí predložiť (zabezpečiť) len niektorých z tých, ktoré je potrebné predložiť pri konaní podľa § 58 a nasl. stavebného zákona. Stavebný zákon ustanovuje podmienku, že predložené doklady musia dostatočne preukazovať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom. Zároveň je z dikcie § 88a stavebného zákona zrejmá dôkazná povinnosť zaťažujúca stavebníka, pričom v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas nastupuje dôsledok ustanovený v § 88a ods. 4 stavebného zákona - úprava už realizovanej stavby. 31. Z § 88a ods. 1 stavebného zákona tak následne jednoznačne vyplýva, že dôkazná povinnosť je na strane stavebníka, pričom uvedené vyplýva aj z ustálenej súdne praxe, ktorá uvádza, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/125/2010 zo dňa 28.04.2011).
32. Žalobca o. i. namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd uvádza, že preskúmal ako napadnuté rozhodnutie, tak aj prvostupňové rozhodnutie, pričom tieto považuje za preskúmateľne odôvodnené. Orgány verejnej správy (stavebný úrad a žalovaný) vo svojich rozhodnutiach pomenovali právny dôvod vydania rozhodnutia a nariadenia odstránenia stavby, ako aj pomenovali vykonaným a vyhodnoteným dokazovaním preukázaný skutkový základ pre tento záver. Úvahy orgánov verejnej správy sú jasné a zrozumiteľné, spôsobilé byť preskúmané správnym súdom v správnom súdnom konaní. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia K námietke žalobcu ohľadom rozporu s administratívnym spisom K námietke žalobcu ohľadom porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy 33. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci, kedy uviedol, že nemal vedomosť o tom, kedy presne došlo k prevodu pozemku parcela č. XXXX, pričom v zmysle príslušných ustanovení občianskeho zákonníka (§ 680 ods. 2 občianskeho zákonník) vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa, a preto mal žalobca za to, že mal neustále právo užívať predmetný pozemok. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. 34. Správny súd uvádza, že predmetom tohto súdneho konania nie sú súkromnoprávne vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom, ale prieskum toho, či orgány verejnej správy dospeli k správnym právnym záverom, ak nariadili odstránenie stavby. Žalobca správne poukazuje na § 680 ods. 2 občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmena v osobe vlastníka prenajatej veci spôsobuje automatický vstup nového vlastníka do právneho postavenia prenajímateľa, so zachovaním všetkých práv a povinností, ktoré si nájomca dohodol s pôvodným prenajímateľom, a to aj takých, na ktoré sa zaviazal pôvodný vlastník veci z osobitných dôvodov (napr. pre svoj osobný vzťah k nájomcovi), pokiaľ k zániku týchto záväzkov nedošlo z iných dôvodov. Z administratívneho spisu však vyplýva, že na stavbu na parcele č. XXXX bola uzatvorená zmluva na dobu do 31.12.2018, teda nájomná zmluva bola časovo obmedzená, pričom žalobca v žalobe nenamietal, že by mu do tohto času bolo obmedzené vo výkone jeho nájomného práva. 35. Naopak, ako vyplýva za administratívneho spisu, žalobca, zjavne vedomý si toho, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu do 31.12.2018, požiadal o povolenie zmeny v užívaní dočasnej stavby, parcela č. XXXX/X, k. ú. A., na stavbu trvalú, čo mu bolo rozhodnutím zo dňa 22.11.2018 povolené. Argumentácia žalobcu o tom, že nevedel o zmenách na parcele č. XXXX neobstojí, keďže sám v roku 2018 požiadal o zmenu v užívaní dočasnej stavby (žiadosť zo dňa 25.08.2018),výlučne na parcelu č. XXXX/X, k. ú. A.. 36. Ak ďalej žalobca namietol, že opakovane žiadal o predĺženie lehoty trvania stavby, resp. o dodatočné povolenie stavby ako trvalej, uvedené nemá oporu v administratívnom spise. Na parcelu č. XXXX/ X (táto je predmetom súdneho konania) sa v administratívnom spise nenachádza žiadna žiadosť žalobcu, ktorou by mimo konania o odstránení stavby požiadal o predĺženia lehoty trvania stavby, resp. o dodatočné povolenie stavby ako trvalej. Žalobca v rámci konania len požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, pričom však tieto žiadosti nemožno považovať za žiadosti o predĺženie lehoty trvania stavby, resp. o dodatočné povolenie stavby ako trvalej (uvedené z obsahu žiadosti nevyplýva). 37. Ďalej nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu, že by správne orgány nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Naopak, z administratívneho spisu vyplýva, že orgány verejnej správy postupovali správne a opakovane vyzývali žalobcu na to, aby predložil relevantnú dokumentáciu. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd konštatuje, že stavebný úrad oznámením o začatí konania o nariadení odstránenia stavby zo dňa 15.02.2022 oznámil žalobcovi začatie konania, pričom v obsahu tohto oznámenia stavebný úrad konštatoval, že z dôvodu, že vlastník (teda žalobca) v určenej lehote nepredložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby a ani ďalšie doklady, stavebný úrad podľa § 88a ods. 2 a 6 stavebného zákona začal toto konanie. Stavebný úrad priamo konštatoval, že sa jedná o odstránenie stavby – „Kryté státie áut“, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X. 38. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal žiadosť o nahliadnutie do spisu a žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie zo dňa 02.03.2022, doručená stavebnému úradu toho istého dňa. Stavebný úrad žalobcovi vyhovel a predĺžil lehotu do 31.03.2022. Žalobca podaním zo dňa 31.03.2022 uviedol, že ako vlastník stavby súpisné číslo XXXX má záujem stavbu ďalej využívať a nevidel dôvod na jej odstránenie, pričom mal za to, že stavba sa nachádza na pozemku, ku ktorému mal žalobca nájomné
právo, a preto požiadal o predĺženie lehoty trvania stavby, resp. o dodatočné povolenie stavby ako stavby trvalej – tu je potrebné uviesť, že daná žiadosť bola podaná až v konaní o odstránení stavby. Následne došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. 39. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd súhlasí s orgánmi verejnej správy, že žalobca nepreukázal požadované doklady, a preto pristúpili k odstráneniu stavby. V administratívnom spise je zároveň rozhodnutie o povolení zmeny v užívaní stavby zo dňa 22.11.2018, ktorým sa stavba na pozemku parc. č. XXXX/X zmenila na stavbu trvalú (na podklade žiadosti žalobcu zo dňa 25.08.2018). K stavbe evidovanej na pozemku par. č. XXXX/X takéto rozhodnutie v administratívnom spise absentuje. 40. Žalobca mal za to, že stavebný úrad mal najskôr skúmať, či stavu nemožno dodatočne povoliť. Súčasne namietol, že stavebný úrad nepostupoval v súlade s úzkou súčinnosťou so žalobcom, neposkytol mu pomoc a ani poučenie. Uvedenej argumentácii žalobcu však nemožno pripísať dôvodnosť. Vychádzajúc z administratívneho spisu je potrebné uviesť, že stavebný úrad výzvou zo dňa 28.06.2021 vyzval žalobcu k tomu, aby v lehote 15 dní od doručenia predložil doklady o povolení a užívaní stavby na pozemku parc. č. XXXX/X (výzva bola doručená žalobcovi dňa 01.07.2021). Následne vydal stavebný úrad rozhodnutie zo dňa 20.08.2021 (žalobcovi doručené dňa 11.09.2021), ktorým vyzval žalobcu k tomu, aby najneskôr v lehote do 31.01.2022 predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby na pozemku parcela č. XXXX/X nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom z rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad odkázal aj na § 88a ods. 3 stavebného zákona. V stanovenej lehote žalobca požadované doklady nepredložil, následkom čoho bolo oznámenie o začatí konania o nariadení odstránenia stavby zo dňa 15.02.2022. Stavebný úrad tak predtým, ako začal konanie o nariadení odstránenia stavby skúmal, či stavbu nemožno dodatočne povoliť, avšak žalobca ako vlastník a subjekt, na ktorom je dôkazné bremeno, zostal pasívny. Zo strany stavebného úradu nemožno vzhliadnuť pochybenie. 41. Posledne, ak žalobca odkázal na to, že stavebný úrad mal prerušiť konanie, tu je potrebné uviesť, že žalobca odkazuje na stanovisko, podľa ktorého je zrejmé, že sa musí preukázať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom žalobca uvedené skutočnosti v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň je potrebné rozlišovať pozemok parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/ X a samostatné konania k uvedeným parcelám. Súhrnom tak správny súd uvádza, že žalobca bol v konaní pred orgánom verejnej správy pasívny, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a ani na výzvy stavebného úradu nepredložil požadované doklady. 42. S odkazom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že v postupe orgánov verejnej správy nevzhliadol také pochybenia, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto správny súd žalobu s odkazom na § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania, pretože si právo na náhradu trov konania neuplatnili a správny súd súčasne nezistil, že im trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).