Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/25/2023 1023200159 04. 06. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200159.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobkyne: A. B., so sídlom C. XXX, D., právne zastúpený: Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 19, Revúca, IČO: 42 312 230, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18546/2022/143 zo dňa 14. decembra 2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, rozhodnutím č. 18546/2022/143 zo dňa 14. decembra 2022, s poukazom na § 2 ods. 1 písm. j) a § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z.z.“) na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 29.06.2022 a jej príloh, žalobkyni odškodnenie za ujmu na zdraví a nemajetkovú ujmu, ktoré utrpela v dôsledku násilného trestného činu, nepriznal. II. Žaloba 2. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 27.01.2023 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej „správny súd“) domáhala voči žalovanému preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žiada zrušiť obe rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP. 3. Žalobkyňa namieta, že jej nebolo doručené úplne znenie napadnutého rozhodnutia, teda doručené rozhodnutie nie je totožné ako rozhodnutie žalovaného založené v administratívnom spise. Žalobkyňa tiež namieta záver žalovaného, že poškodenie zdravia, ktoré jej bolo spôsobené trestným činom nie j možné považovať za ujmu na zdraví podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 274/2017 Z.z. Z dôvodu, že podľa žalovaného zákon č. 274/2017 Z.z. nedefinuje pojem „ublíženie na zdraví“ žalovaný vychádzal z definície uvedenej v Trestnom zákone. Podľa žalobkyne je ale potrebné pojem „ublíženie na zdraví“ odôvodňovať výlučne zo zákona č. 274/2017 Z.z. Žalovaný nepriznal žalobkyni, ako obeti trestného činu odškodnenie ujmy na zdraví a ani odškodnenie nemajetkovej ujmy a to aj napriek tomu, že žalobkyňa v trestnom konaní utrpela násilným trestným činom týrania blízkej a zverenej osoby nemajetkovú ujmu,
ako poškodená si uvedený nárok na náhradu škody nemusela uplatniť v trestnom konaní a vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu je priamo vyplývalo z § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z.z. 4. Žalobkyňa je názoru, že lehota na podanie žiadosti o poskytnutie odškodnenia podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. neuplynula, pretože táto odo dňa začatia exekúcie (od 18.01.2021) prestala plynúť a ďalej neplynie z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania. Lehota plynula od 12.08.2020 do 18.01.2021. Lehota na podanie žiadosti žalovanému v dĺžke trvania jedného roka nemohla uplynúť dom 12.08.2021 s poukazom na § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z.z., a to z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania, vedeným súdnom exekútorom JUDr. Markom Rusom sp. zb. 278EX 33/21. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.11.2023 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uznal, že došlo k administratívnej chybe a zaslal žalobkyni rozhodnutie v nesprávnej podobe. Po zistení chyby žalobkyni opätovne zaslal napadnuté rozhodnutie už v správnej podobe. Žalovaný trval na skutočnosti, že žiadosť o odškodnenie podala žalobkyňa po uplynutí lehoty podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. Žalovaný k spočívaniu lehoty podľa § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z.z. uviedol, že spočívanie nenastalo, keďže škoda na zdraví, ktorej náhrada bola žalobkyni priznaná v trestnom konaní, nemá charakter ujmy na zdraví na účely zákona č. 274/2017 Z.z. Žalovaný je naďalej názoru, aj s poukazom na znalecký posudok C. E. z trestného konania, že v danom prípade sa nejednalo o ujmu na zdraví podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 274/2017 Z.z. Z dôvodu, že žalobkyňa sa stala obeťou trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby s splnila tým podmienku upravenú v § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z.z., bolo by v prípade podania včasnej žiadosti, teda v zákonnej jednoročnej lehote podľa § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 z.z. priznané odškodnenie nemajetkovej ujmy. Takýto nárok vzniká bez ohľadu na to, či bol uplatnený v trestnom konaní. Ani v prípade tohto nároku, ale nedošlo k neplynutiu zákonnej jednoročnej lehoty podľa § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z.z. Žalovaný zdôraznil, že od zavedenia štátneho odškodnenia obetí násilných trestných činov vnútroštátna úprava neupravuje právo na odškodnenie akéhokoľvek poškodenia zdravia, ale len ublíženia na zdraví a ťažkej ujmy na zdraví. IV. Replika a duplika 6. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojej právnej argumentácii a uznala že jej bolo kompletné napadnuté rozhodnutie doručené dňa 10.11.2023. Žalobkyňa zastáva názor, že až účinnosťou zákona č. 217/2021 Z.z. jej bolo, ako obeti násilného trestného činu , priznané právo na odškodnenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú trestným činom týrania blízkej a zverenej osoby, avšak jej bola upretá lehote jedného roka na podanie žiadosti o odškodnenie nemajetkovej ujmy. 7. Žalovaný v duplike zotrval na svojom stanovisku a napadnuté rozhodnutie považuje za správne a zákonné. V. Relevantná právna úprava 8. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 9. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 274/2017 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, ktorej bola 1. úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len "zomretý"), obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a osoba, ktorá žila so zomretým najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa so zomretým starala o spoločnú domácnosť, alebo osoba, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, ak odsek 3 neustanovuje inak, 2. spôsobená nemajetková ujma trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo nedobrovoľného zmiznutia. 10. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 274/2017 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie ujmou na zdraví ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť spôsobené trestným činom spáchaným inou osobou alebo nemajetková ujma spôsobená trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho
násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo nedobrovoľného zmiznutia. 11. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z.z. pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. 12. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. žiadosť sa podáva orgánu podľa odseku 1 najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká, ak odseky 3 a 4 neustanovujú inak. 13. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z.z. lehoty podľa odsekov 2 a 3 neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila. 14. Podľa § 35 zákona č. 274/2017 Z.z. konania vo veciach podľa tretej časti začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. 15. Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. 16. Podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 17. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/25/2023. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/25/2023. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 4. júna 2026 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
19. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18546/2022/143 zo dňa 14. decembra 2022, ktorým žalovaný s poukazom na § 2 ods. 1 písm. j) a § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. nepriznal žalobkyni odškodnenie za ujmu na zdraví a nemajetkovú ujmu, ktoré utrpela v dôsledku násilného trestného činu. 20. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/190/2018 zo dňa 23.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/30/2020 zo dňa 12.08.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2020, bol obžalovaný F. G. H. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Okrem trestu bola obžalovanému uložená podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona povinnosť nahradiť poškodenej strane – žalobkyni škodu vo výške X.XXX €. Trestný súd uložil odsúdenému povinnosť nahradiť škodu žalobkyni bez toho, aby žalobkyňu odkázal na civilné konanie. 21. Listom zo dňa 18.01.2021 upovedomil Okresný súd Banská Bystrica žalobkyňu, že dňa 18.01.2021 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Marko Rusovi na vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX € s príslušenstvom. Dňa 19.01.2021 súdny exekútor pod sp. zn. 278EX 33/21 vydal upovedomenie o začatí exekúcie odsúdenému (F. G. H.). 22. Žalobkyňa dňa 29.06.2022 podala žalovanému žiadosť o odškodnenie obete násilného trestného činu podľa zákona č. 274/2017 Z.z. v celkovej výške X.XXX,XX € z toho náhradu škody za bolestné vo výške X.XXX,XX € a odškodnenie za nemajetkovú ujmu vo výške X.XXX €. Ku dňu podania žiadosti bolo vymožených zo strany súdneho exekútora XXX,XX €, povinný (László János Krivácsi) spláca po X € mesačne. 23. Správny súd v prvom rade skúmal otázku včasnosti podania žiadosti o odškodnenie, teda uplatnenie nároku žalobkyne. S poukazom na § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. správny súd uvádza, že jednoročná lehota na podanie žiadosti je prekluzívnou lehotou, z čoho vyplýva, že uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie zaniká (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/95/2020, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 473/2022). Právoplatnosť odsudzujúceho rozsudku nastala dňa 12.08.2020, a teda od tohto dátumu sa počíta jednoročná lehota na uplatnenie nároku žalobkyne. Koniec jednoročnej lehoty pripadol na deň 12.08.2021. Žalobkyňa podala žiadosť o odškodnenie dňa 29.06.2022, teda po uplynutí jednoročnej lehoty podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. 24. K námietke žalobkyne, že začatím exekučného konania (podľa § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z.z.) došlo k prerušeniu plynutia prekluzívnej lehoty podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Neplynutie jednoročnej lehoty podľa § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z.z. má za následok len uplatnenie si nároku v konaní, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví. Zákon č. 274/2017 Z.z. ujmu na zdraví upravuje v § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 274/2017 Z.z., pričom z odsudzujúceho rozsudku je zrejmé, že odsúdený bol povinný nahradiť škodu žalobkyni. Nárok na náhradu škody, ktorý bol žalobkyni priznaný odsudzujúcim rozsudkom, a ktorý si uplatnila v exekučnom konaní, nepredstavuje nárok na náhradu ujmy na zdraví podľa zákona č. 274/2017 Z.z. V trestnom konaní bol síce priznaný žalobkyni nárok na náhradu škody v zmysle znaleckého posudku č. 49/2018 vypracovaného C. E. E., ale z jeho obsahu vyplýva, že všetky zranenia žalobkyne považoval znalec za ľahké, ktoré nijako neovplyvnili obvyklí spôsob života žalobkyne, pričom doba ich liečenia bola stanovená do 7 dní bez pracovnej neschopnosti. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že pojem ujma na zdraví zákon č. 274/2017 Z.z. upravuje v § 2 ods. 1 písm. j) a podľa tohto ustanovenia na účely zákona č. 274/2017 Z.z. sa rozumie ujmou na zdraví ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť. Ujmou na zdraví podľa zákona č. 274/2017 Z.z. teda nie je akékoľvek poškodenie zdravia, ale len ublíženie na zdraví a ťažká ujma na zdraví. Zákon č. 274/2017 Z.z. definíciu ublíženia na zdraví a ťažkej ujmy na zdraví neobsahuje, a preto žalovaný správne vychádzal z dostupnej definície uvedených inštitútov obsiahnutých v Trestnom zákone (§ 123 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona). Zo záverov znaleckého posudku z trestného konania je teda zrejmé, že poškodenie zdravia žalobkyne nemalo vplyv na obvyklý spôsob života žalobkyne a jej liečenie nepresiahlo 7 dní. Liečenie trvalo krátky čas, bez pracovnej neschopnosti. Vzhľadom na uvedené, tak v prejednávanom prípade neboli naplnené pojmové znaky ujmy na zdraví podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 274/2017 Z.z. Z dôvodu, že poškodenie zdravia žalobkyne nie je možné považovať za ujmu na zdraví podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 274/2017 Z.z., odškodnenie v rozsahu takéhoto poškodenia zdravia nie je možné
priznať podľa zákona č. 274/2017 Z.z. a uplatňovanie tohto práva na náhradu škody v tomto rozsahu nemôže mať následky predpokladané v § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z.z. 25. Účelom § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z.z. je, aby nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. počas toho, čo si obeť násilného trestného činu uplatňuje priamo voči páchateľovi násilného trestného činu nárok na odškodnenie, ktorý si môže uplatniť od štátu podľa zákona č. 274/2017 Z.z. Odškodnenie v časti nemajetkovej ujmy napĺňa pojmové znaky ujmy na zdraví podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 274/2017 Z.z., právo na náhradu nemajetkovej ujmy si žalobkyňa v trestnom konaní neuplatnila, tento nárok je teda v trestnom konaní priznaný nebol a žalobkyňa si ho následne ani nemohla uplatniť v exekučnom konaní. Žalobkyňa si mohla toto právo na odškodnenie uplatniť podľa zákona č. 274/2017 Z.z. len v lehote podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z., teda v jednoročnej lehote od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, teda najneskôr do 12.08.2021. 26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nemohla ihneď od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, t.j. od 12.08.2020, požiadať o odškodnenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu, pretože až zákonom č. 217/2021 Z.z., účinným od 01.07.2021, sa v § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z.z. rozšíril okruh osôb, ktoré môžu žiadať o odškodnenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu o obete domáceho násilia, a to vo vzťahu k trestnému činu týrania blízkej a zverenej osoby správny súd uvádza, že jednoročná lehota na podanie žiadosti na odškodnenie sa stále, aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 217/2021 Z.z., počíta od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Výklad žalobkyne, že jednoročná lehota sa má počítať od účinnosti novely zákona č. 217/2021 Z.z. nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Žalobkyňa mala v prejednávavom prípade možnosť podať žiadosť o odškodnenie za nemajetkovú ujmu v jednoročnej lehote od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, pričom po nadobudnutí účinnosti zákona č. 217/2021 Z.z. od 01.07.2021 do 12.08.2021, teda 43 dní. Udalosť, ktorá spúšťa plynutie jednoročnej lehoty, je vždy právoplatnosť rozsudku (§ 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z.). Novela zákona č. 217/2021 Z.z. tento fakt nezmenila. V prípade, že by sa predĺžila lehota na podanie žiadosti o odškodnenie od účinnosti novely zákona č. 217/2021 Z.z. tak by vznikla žalobkyni lehota na podanie žiadosti trvajúca od 12.08.2020 do 01.07.2022, teda v trvaní viac ako jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, čo by bolo zjavne v rozpore so zákonom č. 274/2017 Z.z. (§ 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z.). Správny súd dodáva, že obetiam trestných činov vymenovaných v § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z.z. štát poskytne odškodnenie nemajetkovej ujmy bez toho, aby je vznik museli akokoľvek preukazovať. Jedinou podmienkou je, aby obete týchto trestných činov podali žiadosť v lehote podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z., čo však žalobkyňa v tomto prípade nestihla, keď podala žiadosť až dňa 29.06.2022, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty uvedenej v § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. Z konania žalovaného nevyplýva, že by konal v rozpore s európskymi smernicami. Nevyhovenie žiadosti žalobkyne je odôvodnené práveže pasivitou žalobkyne, ktorá svoje právo neuplatnila v lehote ustanovenej zákonom č. 274/2017 Z.z. (§ 15 ods. 2) a nie z dôvodu neuplatnenia nemajetkovej ujmy v trestnom konaní. 27. Vzhľadom na uvedené sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, ktorý odškodnenie bolestného vo výške X.XXX,XX € žalobkyni s ohľadom na § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 274/2017 Z.z. a závery prijaté na základe znaleckého posudku z trestného konania nepriznal, pretože v danom prípade nemožno hovoriť o ujme na zdraví a odškodnenie v časti nemajetkovej ujmy v sume X.XXX € nepriznal, a to z dôvodu, že žiadosť o odškodnenie bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. 28. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že jej nebolo doručené napadnuté rozhodnutie v správnej, kompletnej podobe. Uvedený nedostatok však žalovaný napravil a žalobkyni dodatočne zaslal žalobkyni už napadnuté rozhodnutie v kompletnej podobe. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj sama žalobkyňa, ktorá prevzala od žalovaného kompletné napadnuté rozhodnutie dňa 10.11.2023. Z pôvodne doručeného rozhodnutia však podľa názoru správneho súdu bolo možné porozumieť jeho obsahu a boli v ňom uvedené dôvody, na základe ktorých žalovaný rozhodol. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa mohla s podstatnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia oboznámiť už z pôvodne nekompletného napadnutého rozhodnutia, nepovažoval správny súd túto vadu za takú vážnu, aby napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu zrušil. V konaní nebola žalobkyňa nijako ukrátená na svojich právach. Vzhľadom aj na hospodárnosť konania nepovažoval správny súd za potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie, pretože zrušenie napadnutého rozhodnutia a následne vrátenie veci na ďalšie konanie, by neprinieslo pre žalobkyňu iný, pre ňu priaznivý výsledok.
29. Správny súd sa nestotožnil ani na žalobkyňou poukázaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/142/2018, ktorý podľa žalobkyne riešil obdobnú problematiku prechodných ustanovení zákona č. 274/2017 Z.z. Predmetný rozsudok však rieši inú skutkovú situáciu, a preto na neho správny súd neprihliadal. Správny súd považuje tiež za irelevantné poukazovanie žalobkyne na § 35a zákona č. 217/2021 Z.z., pretože toto ustanovenie nebolo predmetom tohto konania. 30. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk v zmysle žalobných bodov má správny súd za to, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými právnymi normami. V rámci konania žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil a v rozhodnutí dostatočne odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 31. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.