Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/278/2022 1022201720 05. 06. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201720.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-6S/278/2022 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. A., zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, so sídlom Piešťanská 8188/3, 917 01 Trnava, za ktorý zo zákona koná: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX H., 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. XXXX/XX, XXX XX H., 3/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX H., 4/ C. D., trvale bytom H. XX, XXX XX H., 5/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2022/122804/CUJ zo dňa 10.10.2022, takto rozhodol: BA-6S/278/2022 I. Správny súd návrh žalobcu zo dňa 11.03.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. II. Správny súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. IV. Ďalším účastníkom konania súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: BA-6S/278/2022 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Mesto Svätý Jur ako príslušný stavebný úrad a prvostupňový správny orgán v roku 2013 zistil, že na pozemku, parcele č. XXXX/XX v katastrálnom území D. A. sú uskutočňované stavebné práce bez príslušného stavebného povolenia. Stavebný úrad podľa § 102 zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v relevantnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) ústne do zápisnice a zároveň písomne dňa 22.11.2013 vyzval žalobcu ako vlastníka stavby, aby bezodkladne zastavil všetky
stavebné práce na stavbe, ktorú realizoval bez stavebného povolenia. Túto písomnú výzvu žalobca prevzal dňa 29.11.2013. 2. Žalobca bol vyzvaný na predloženie podkladov potrebných na posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami. Napriek opakovaným výzvam a viacnásobným predĺženiam lehôt neboli všetky požadované podklady predložené. Počas konania stavebný úrad vykonal viaceré miestne zisťovania a štátne stavebné dohľady. Pri kontrolách bolo zistené, že stavba bola postupne realizovaná a dokončená napriek tomu, že nebola dodatočne povolená. Pri obhliadke vykonanej dňa 05.11.2020 bolo zistené, že stavba je už v značnom rozsahu dokončená, vrátane obvodového plášťa, strešnej konštrukcie a vnútorných rozvodov. 3. Keďže žalobca požadované doklady nepredložil, stavebný úrad začal dňa 05.01.2021 konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88 stavebného zákona. Dňa 15.02.2022 sa uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, na ktorom žalobca uviedol dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nepredložil všetky požadované podklady, a požiadal o ďalšie predĺženie lehoty na doplnenie stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Keďže požadované podklady neboli ani následne v potrebnom rozsahu predložené a zároveň boli zistené rozpory stavby s územným plánom mesta, stavebný úrad pokračoval v konaní o odstránení stavby. 4. Po vyhodnotení všetkých podkladov vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SÚ/3394/40/2022-Po zo dňa 08.04.2022 o nariadení odstránenia stavby (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že predmetná stavba bola realizovaná bez stavebného povolenia, pričom vlastník stavby napriek opakovaným výzvam nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre jej dodatočné povolenie podľa § 88a stavebného zákona. Stavebný úrad zdôraznil, že dôkazné bremeno v konaní o dodatočnom povolení stavby nesie stavebník a jeho povinnosťou je preukázať, že ďalšia existencia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Za rozhodujúce stavebný úrad považoval zistenie, že stavba nie je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Svätý Jur, konkrétne so Zmenami a doplnkami územného plánu č. 2/2014, keďže sa stavba nachádza v území určenom na záhradkárske využitie, v ktorom je prípustná iba jedna záhradná stavba pri dodržaní stanovených regulatív. Predmetná stavba však podľa zistení stavebného úradu prekračovala maximálnu prípustnú zastavanú plochu, prekračovala prípustný koeficient zastavanosti a nespĺňala ani požiadavku minimálnej výmery uceleného pozemku pre umiestnenie takejto stavby. 5. Správny orgán ďalej vychádzal zo stanovísk dotknutých orgánov, najmä Okresného úradu Pezinok, odboru starostlivosti o životné prostredie a z podmienok určených Krajským pamiatkovým úradom Bratislava. Stavebný úrad zohľadnil aj skutočnosť, že stavba bola realizovaná na pozemku vedenom ako vinica bez príslušného rozhodnutia o vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Správny orgán poukázal aj na to, že stavebník dlhodobo nerešpektoval výzvy stavebného úradu, opakovane nepredkladal požadované doklady a napriek prebiehajúcemu konaniu pokračoval v realizácii stavby. Keďže išlo o stavbu uskutočnenú bez stavebného povolenia a zároveň neboli splnené podmienky na jej dodatočné povolenie, stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a stavebného zákona nariadil jej odstránenie. 6. Žalovaný rozhodnutím č č. OU-BA-OVBP2-2022/122804/CUJ zo dňa 10.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. Žalovaný po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že stavebný úrad postupoval v súlade so stavebným zákonom a správnym poriadkom, skutkový stav bol dostatočne zistený a rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný za rozhodujúce považoval zistenie, že stavebník nepreukázal súlad stavby s verejnými záujmami, keďže stavba nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Uviedol, že stavba svojimi parametrami prekračuje maximálnu prípustnú zastavanú plochu 60 m2, keďže jej zastavaná plocha predstavuje 88 m2, prekračuje maximálny prípustný koeficient zastavanosti 0,03, keď dosahuje hodnotu 0,064, a zároveň sa nachádza na pozemku, ktorý nespĺňa požadovanú minimálnu výmeru uceleného pozemku 2 000 m2. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol,
že rozhodujúcim podkladom bola aktuálne platná územnoplánovacia dokumentácia, podľa ktorej stavba nie je prípustná. Poukázal na to, že stavebník vedome realizoval stavbu bez právoplatného stavebného povolenia, nerešpektoval výzvy stavebného úradu na zastavenie stavebných prác a počas celého konania pokračoval vo výstavbe. II. Správna žaloba 8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. 9. Žalobca namietal, že počas celého konania o dodatočnom povolení stavby so stavebným úradom spolupracoval a predkladal požadované doklady. Tvrdil, že jeho úmyslom bolo splniť požiadavky správnych orgánov a dosiahnuť legalizáciu stavby, avšak nepodarilo sa mu zabezpečiť všetky požadované podklady v určených lehotách. 10. Žalobca ďalej namietal porušenie § 3 ods. 4 a § 32 správneho poriadku. Uviedol, že prvostupňový aj druhostupňový správny orgán nezistili skutkový stav veci riadne, nedodržali zásadu súčinnosti a nepostupovali tak, aby mu umožnili predložiť všetky požadované podklady, keďže mu napriek prejavenému záujmu o doplnenie dokladov nepredĺžili lehotu na ich predloženie. Za jeden z dôvodov nesplnenia určenej lehoty označil aj pandémiu COVID-19, ktorá mu podľa jeho tvrdenia spôsobovala problémy pri návštevách dotknutých orgánov a pri zabezpečovaní požadovaných dokumentov. 11. Žalobca poukázal na to, že predložil vyjadrenia dotknutých orgánov uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu a tvrdil, že z týchto vyjadrení vyplýva, že dotknuté orgány nemali námietky proti realizácii stavby. Z uvedeného dôvodu bol presvedčený, že pri realizácii stavby konal vo verejnom záujme. 12. Žalobca namietal, že lokalita bola v roku 2004 podľa územného plánu určená na rekreačné účely s možnosťou výstavby do 25 m2. Následne bolo v roku 2014 schválené nové územnoplánovacie riešenie, s ktorým nesúhlasil. Tvrdil, že o prerokovaní zmien a doplnkov územného plánu nevedel, nezúčastnil sa ho a schválený územný plán podľa jeho názoru nevyhovoval ani veľkej časti verejnosti. Uviedol, že zmena využitia predmetného územia z rekreačnej oblasti na záhradkársku oblasť bola pre väčšinu vlastníkov pozemkov neprijateľná. Žalobca ďalej namietal, že Mesto Svätý Jur vykonáva v krátkych časových intervaloch zmeny a doplnky územného plánu a že tieto zmeny podľa jeho názoru nezohľadňujú záujmy všetkých vlastníkov pozemkov. Poukázal na to, že už pri prerokovávaní zmien a doplnkov územného plánu č. 2/2014 pred rokom 2019 požadoval zrušenie regulatívy minimálnej výmery uceleného pozemku 2 000 m2 a požadoval umožniť výstavbu záhradnej stavby pri maximálnom koeficiente zastavanosti 0,03, avšak jeho požiadavke nebolo vyhovené. Žalobca namietal, že v čase realizácie novej stavby bolo predmetné územie podľa územného plánu určené na rekreačné účely, zatiaľ čo v súčasnosti je určené na záhradkárske účely s obmedzeniami spočívajúcimi najmä v požiadavke minimálnej výmery pozemku 2 000 m2. Tvrdil, že takáto úprava je výhodná len pre niektorých vlastníkov pozemkov a nevýhodná pre ostatných. Poukazoval na to, že vlastníci pozemkov s výmerou menšou ako 2 000 m2 nemajú možnosť postaviť si rekreačnú chatu a podľa jeho názoru je diskriminačná aj požiadavka úrodnosti pôdy. Žalobca uviedol, že územný plán považuje za účelový a vyjadril nádej, že Mestské zastupiteľstvo vo Svätom Jure neschváli ďalšie zmeny a doplnky územného plánu. Tvrdil, že platná územnoplánovacia regulácia je pre mnohých občanov diskriminačná a poukazoval na rozdielny režim výstavby na vinohradníckych pozemkoch a na pôde, ktorú označil za neúrodnú. V tejto súvislosti spochybňoval, prečo bolo rozhodnuté o odstránení stavby práve na jeho pozemku. 13. Žalobca poukázal tiež na to, že realizovaná stavba bola pre neho potrebná aj z dôvodu existencie staršej stavby nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti novej stavby, ktorá je podľa jeho tvrdenia postavená mnoho rokov a ohrozuje okolie, pričom ju považoval za potrebné odstrániť. Uviedol, že práve z tohto dôvodu začal stavať nový objekt určený na rekreačné účely. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalší priebeh súdneho konania 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu
preskúmaný. Podľa žalovaného boli skutkové aj právne otázky riadne posúdené a v konaní boli zabezpečené procesné práva účastníkov konania. 15. Žalovaný ďalej uviedol, že obsah žaloby sa v podstate zhoduje s námietkami, ktoré žalobca uplatňoval už v konaní o dodatočnom povolení stavby. Poukázal na to, že s týmito námietkami sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že na toto odôvodnenie v plnom rozsahu odkazuje a považuje ho za dostatočné. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. Žalobca nevyužil možnosť podať vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Ďalší účastníci konania nevyužili možnosť vyjadriť sa k žalobe. 17. Žalobca podal návrh zo dňa 11.03.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorý odôvodnil tým, že mesto Svätý Jur pristúpilo k podaniu návrhu na výkon exekúcie a upovedomením č. XXXXX XX/XXXX - X zo dňa 12.02.2026 došlo k oznámeniu exekúcie na vymoženie nepeňažného plnenia a uložených povinností, t.j. odstránenie stavby na podklade exekučného titulu, ktorým je napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Žalobca poukázal na to, že okamžitým výkonom rozhodnutia by došlo k nenapraviteľným následkom a k finančnej ujme, ktorá predstavuje náklady na vybudovanie stavby a náklady spojené s jej odstránením. Súčasne uviedol, že nedochádza k ohrozeniu verejného záujmu, nakoľko z vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých orgánov vyplýva, že tieto orgány dali súhlas s vydaním dodatočného povolenia stavby, respektíve deklarovali, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom. IV. Relevantná právna úprava 18. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 135 ods. 1 zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom alebo ak je stavba dokončená a spĺňa podmienky preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie. 21. Podľa § 88a ods.1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie o odstránení stavby, pričom je povinný posúdiť možnosť preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie, ak je stavba dokončená, alebo možnosť dodatočného povolenia stavby. Stavebný úrad vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 60 dní, predložil žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie spolu s dokladmi podľa § 140d alebo žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 22. Podľa § 88a ods. 2, ods. 3 a ods. 7 stavebného zákona, ak vlastník stavby žiadosť o dodatočné povolenie stavby a požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ak vlastník stavby predloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady podľa odseku 1, stavebný úrad pokračuje v konaní o dodatočnom povolení stavby. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
23. Podľa § 88a ods. 8 písm. a) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady podľa odseku 1. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 24. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu. 25. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6, § 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 26. Žalobca v žalobe namietal, že počas celého konania o dodatočnom povolení stavby so stavebným úradom spolupracoval, predkladal požadované podklady a mal záujem zabezpečiť všetky doklady potrebné na legalizáciu stavby. Súčasne tvrdil, že správne orgány porušili § 3 ods. 4 a § 32 správneho poriadku, keď skutkový stav veci dostatočne nezistili, neposkytli mu dostatočnú súčinnosť a napriek jeho snahe mu neumožnili predložiť všetky požadované podklady. Ako jeden z dôvodov nepredloženia dokladov v stanovenej lehote označil aj okolnosti súvisiace s pandémiou COVID-19. Z administratívneho spisu súd zistil, že stavebný úrad viedol konanie o nepovolenej stavbe od roku 2013, pričom žalobcu opakovane vyzýval na predloženie podkladov potrebných na posúdenie možnosti dodatočného povolenia stavby a na jeho žiadosti mu opakovane predlžoval lehoty na ich doplnenie. Žalobca naposledy žiadal o predĺženie lehoty dňa 05.05.2021 a to o 90 dní. Svoju žiadosť odôvodnil pandemickou situáciou a súvisiacimi lehotami na niektorých dotknutých inštitúciách. Stavebný úrad v žiadosti vyhovel a listom zo dňa 17.05. 2021 lehotu predĺžil do 04.08.2021, žalobca upovedomenie o predĺžení lehoty prevzal dňa 04.06.2021. Keďže žalobca v určenej lehote nedoplnil požadované doklady a nepožiadal o predĺženie lehoty stavebný úrad mu listom zo dňa 05.01.2022 oznámil začatie konania o odstránení nepovolenej stavby podľa § 88 stavebného zákona, pričom vo veci nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Stavebný úrad dňa 19.01.2022 obdržal ďalšiu žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na doloženie dokladov o 90 dní, stavebný úrad však listom zo dňa 04.02.2020 nesúhlasil s predĺžením lehoty z dôvodu, že už bolo začaté konanie o odstránení stavby. Žalobca sa následne dňa 15.02.2022 zúčastnil ústneho pojednávania s miestnym zisťovaním. 27. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca disponoval časovým priestorom na zabezpečenie požadovaných dokladov v rozsahu niekoľkých rokov, pričom správne orgány jeho žiadostiam o predĺženie lehôt opakovane vyhovovali. Preto nemožno dospieť k záveru, že by správne orgány porušili zásadu súčinnosti alebo že by žalobcovi neposkytli primeraný priestor na splnenie jeho povinností. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právnu úpravu § 88a stavebného zákona, podľa ktorej dôkazné bremeno v konaní o dodatočnom povolení stavby nesie vlastník nepovolenej stavby. Vlastník stavby je povinný preukázať, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Ak tak neurobí alebo ak sa na základe predložených podkladov preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad je povinný nariadiť odstránenie
stavby (§ 88a stavebného zákona, porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/154/2010). 28. Žalobca ani po viacnásobných predĺženiach lehôt nepredložil všetky podklady potrebné na preukázanie toho, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a ostatnými záujmami podľa osobitných predpisov. Pokiaľ žalobca namietal, že požadované podklady nemohol predložiť z dôvodu pretrvávajúcej pandémie COVID-19, správny súd poukazuje na to, že stavebný úrad žalobcovi opakovane poskytol dodatočný časový priestor na splnenie tejto povinnosti, pričom naposledy mu dňa 05.05.2021 predĺžil lehotu o ďalších 90 dní. Žalobca pritom nepreukázal existenciu konkrétnych objektívnych prekážok, ktoré by mu bránili zabezpečiť požadované podklady ani v dodatočne poskytnutej lehote. Naopak, z listín predložených v administratívnom konaní priamo vyplýva rozpor predmetnej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, čo viedlo správne orgány k záveru o rozpore stavby s vereným záujmom. Správny súd preto považoval túto námietku nedostatočnej súčinnosti správneho orgánu smerujúcu k tomu, že správne orgány žalobcovi neposkytli priestor na predloženie požadovaných dokladov, za nedôvodnú. 29. K žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu súd uvádza, že žalobca v predmetnom žalobnom bode nekonkretizoval, ktoré rozhodujúce skutkové okolnosti mali zostať správnymi orgánmi nezistené, aké konkrétne dôkazy mali byť opomenuté, ani akým spôsobom by tieto tvrdené nedostatky mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Súd v tejto súvislosti pripomína, že v správnom súdnictve preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia zásadne len v rozsahu a z dôvodov vymedzených žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP). Povinnosťou žalobcu je formulovať žalobné body dostatočne určito a konkrétne tak, aby bolo zrejmé, v čom konkrétne vidí nezákonnosť postupu alebo rozhodnutia správnych orgánov. Úlohou správneho súdu nie je za žalobcu domýšľať obsah jeho žalobných námietok, dopĺňať absentujúcu argumentáciu alebo vyhľadávať možné pochybenia správnych orgánov nad rámec riadne a konkrétne vymedzených žalobných bodov. Keďže žalobca svoje tvrdenia v tomto smere nijako nekonkretizoval, súd nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ani z takto vymedzeného žalobného bodu. Správny súd zároveň nezistil, že by správne orgány rozhodovali na základe neúplne zisteného skutkového stavu alebo v rozpore so zásadou súčinnosti s účastníkom konania. 30. Žalobca ďalej uviedol, že predložil vyjadrenia dotknutých orgánov uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu, pričom z týchto vyjadrení podľa jeho názoru vyplývalo, že dotknuté orgány nemali proti realizácii stavby námietky, a preto bol presvedčený, že pri realizácii stavby nekonal v rozpore s verejným záujmom. Z administratívneho spisu však tieto skutočnosti nevyplývajú. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca v konaní predložil: (i) geometrický plán č. G1 - 844/2021 zo dňa 21.10.2021, z ktorého vyplýva, že predmetná stavba rekreačnej chaty má výmeru zastavanej plochy 88 m2, (ii) vyjadrenie Okresného úradu Pezinok, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 20.11.2014, v ktorom Okresný úrad uvádza, že nemá námietky proti realizácii predmetnej stavby, (iii) vyjadrenie Okresného úradu Pezinok odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 16.12.2014, z ktorého vyplýva, že Okresný úrad nemá k vydaniu dodatočného stavebného povolenia zásadné pripomienky, (iv) vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Bratislava zo dňa 08.12.2014, z ktorého vyplýva že stavba rekreačného objektu je v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur, ktorá bola vyhlásená rozhodnutím obvodného úradu Pezinok číslo 36/1996 zo dňa 22.04.1996 právoplatného od 20.05.1996 a preto na týchto pozemkoch nie je možné realizovať akúkoľvek novú výstavbu, resp. je možné vykonať len rekonštrukciu už v existujúcom rozsahu a preto túto stavbu nie je možné schváliť, (v) ďalej predložil rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, pozemkového odboru zo dňa 15.12.2021, ktorým bolo rozhodnuté o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde a zmene druhu poľnohospodárskeho pozemku z druhu pozemku vinice na druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 88 m2, (vi) ďalej predložil vyhodnotenie súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou a funkčným a priestorovým usporiadaním zo dňa 13.02.2022 vypracovaným autorizovaným stavebným inžinierom I. A. D., z ktorého vyplýva, že nie je splnená minimálna výmera uceleného pozemku pre záhradnú stavbu 2000 m2 a koeficient zastavanosti je 0,063 čo je viac ako 0,03, a teda nie je splnená podmienka súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou. Krajský pamiatkový úrad dňa 07.07.2021 vyzval žalobcu, aby v lehote 60 dní preukázal súlad stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.
31. V súvislosti s touto žalobnou námietkou súd v prvom rade uvádza, že predmetom konania podľa § 88a stavebného zákona je komplexné posúdenie súladu stavby so všetkými verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Správne orgány boli preto oprávnené a povinné vyhodnotiť všetky zabezpečené podklady vo vzájomných súvislostiach a posúdiť, či žalobca preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok na dodatočné povolenie stavby. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie správnych orgánov bolo založené najmä na závere, že predmetná stavba nespĺňa regulatívy vyplývajúce z platného územného plánu mesta Svätý Jur. Práve pre tento rozpor stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou správne orgány dospeli k záveru, že neboli splnené podmienky pre jej dodatočné povolenie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 341/2022, v ktorom ústavný súd aproboval právny záver správnych súdov, podľa ktorého ak je stavba v rozpore s územným plánom, ide zároveň o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Ústavný súd pritom poukázal na skutočnosť, že územný plán predstavuje vyjadrenie verejného záujmu na usporiadaní a využívaní územia. Rozpor stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou preto nepredstavuje len nesúlad s technickým alebo administratívnym regulatívom, ale zároveň rozpor s verejným záujmom, ktorého ochranu stavebný zákon sleduje. Pokiaľ teda správne orgány v preskúmavanej veci dospeli k záveru, že predmetná stavba nespĺňa regulatívy vyplývajúce z platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Svätý Jur, išlo o zistenie, ktoré samo osebe predstavovalo relevantný podklad pre záver o nesplnení podmienok na dodatočné povolenie stavby podľa § 88a stavebného zákona. Správny súd preto nezistil nezákonnosť v postupe správnych orgánov, keď na základe uvedeného rozporu dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal súlad stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a túto skutočnosť vyhodnotili ako dôvod na nariadenie odstránenia nepovolenej stavby podľa §88a stavebného zákona. 32. Žalobca ďalej namietal, že o prerokovaní zmien a doplnkov územného plánu mesta Svätý Jur nevedel, nezúčastnil sa ho a s prijatými regulatívmi nesúhlasil. Súčasne uviedol, že už v procese obstarávania zmien a doplnkov územného plánu požadoval zrušenie niektorých regulatívov, najmä požiadavky minimálnej výmery uceleného pozemku 2 000 m2, avšak jeho požiadavkám nebolo vyhovené. Z uvedených dôvodov považoval prijaté regulatívy za nespravodlivé a diskriminačné. V súvislosti s touto žalobnou námietkou súd v prvom rade uvádza, že samotná skutočnosť, že žalobca o prerokovaní zmien a doplnkov územného plánu nevedel alebo sa ho nezúčastnil, nemá žiadny vplyv na záväznosť schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Územný plán po jeho schválení a nadobudnutí účinnosti predstavuje záväzný podklad pre rozhodovanie stavebných orgánov a jeho obsah je pre činnosti v danom území záväzný bez ohľadu na to, či sa dotknuté osoby zúčastnili procesu jeho prerokovania alebo s jeho obsahom súhlasili. Rovnako ani okolnosť, že žalobca v procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie uplatňoval pripomienky alebo nesúhlasil s navrhovanými regulatívmi nemá vplyv na jej záväznosť. Samotné podanie pripomienok alebo námietok nezakladá osobe oprávnenie postupovať v rozpore s následne schválenou a účinnou územnoplánovacou dokumentáciou, ani nezbavuje vlastníka stavby povinnosti rešpektovať regulatívy platné v čase rozhodovania správnych orgánov. Skutočnosť, že príslušný orgán pripomienkam žalobcu nevyhovel, preto sama osebe nemôže mať vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí. 33. Pokiaľ žalobca namietal samotný obsah územného plánu, resp. jeho údajný diskriminačný alebo neprimeraný charakter, uvedené námietky nemohli byť predmetom posúdenia v konaní o dodatočnom povolení stavby ani v konaní o jej odstránení. Územnoplánovacia dokumentácia je normatívnym právnym aktom prijímaným orgánom obce/mesta, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce či mesta ako celku, upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území. Súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v uznesení sp. zn. 3 Sžo/53/2016 zo dňa 20.09.2016, podľa ktorého, ak bol územný plán prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, tak sa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti nastávajú účinky jeho nepravej retroaktivity tak, že musí byť aplikovaný na všetky ešte právoplatne neskončené konania, pokiaľ on sám nestanoví výnimky zo svojej aplikovateľnosti. Tento právny názor bol pritom podrobený kontrole ústavnosti v uznesení Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 280/2018-2 zo dňa 13.6.2018. Správne orgány teda mohli pri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzať iba z územnoplánovacej dokumentácie platnej a účinnej v čase rozhodovania správnych orgánov, v zmysle ktorej je predmetná stavba žalobcu v danom území neprípustnou. Súd preto žalobným námietkam smerujúcim proti obsahu územnoplánovacej dokumentácie a jej záväzným regulatívnom neprisvedčil.
34. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť, vhodnosť alebo účelnosť jednotlivých regulatívov územného plánu ani posudzovať, či sú pre jednotlivých vlastníkov pozemkov výhodné alebo nevýhodné. Predmetom súdneho prieskumu je výlučne zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí. Pokiaľ správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z platnej a účinnej územnoplánovacej dokumentácie, postupovali v súlade so zákonom (§62 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona) a nemohli sa od jej záväzných regulatívov odchýliť. 35. Súd dáva tiež do pozornosti, že zo samotnej žaloby vyplýva, že stavba bola neprípustná aj z pohľadu územnoplánovacej dokumentácie platnej v čase začatia stavby, keď samotný žalobca poukázal na to, že bola prípustná len stavba s rozmermi do 25 m2 (pričom predmetná stavba prekročila aj túto výmeru), zároveň je možné poukázať na vyššie uvedené záväzné stanovisko Pamiatkového úradu Bratislava, podľa ktorého už od roku 1996 bola možná len rekonštrukcia stavby na pôvodnom pôdoryse. 36. K žalobnej námietke, že žalobca novú stavbu realizoval z dôvodu existencie staršej stavby nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti, ktorú považoval za nevyhovujúcu a ohrozujúcu okolie súd uvádza, že uvedené tvrdenia nemajú právny význam pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Predmetom konania o dodatočnom povolení stavby nie je posudzovanie subjektívnych dôvodov, ktoré stavebníka viedli k realizácii stavby, ale splnenie zákonných podmienok ustanovených stavebným zákonom pre jej dodatočné povolenie. Ani prípadná potreba výstavby z pohľadu žalobcu preto nemôže nahradiť splnenie zákonných podmienok vyžadovaných stavebným zákonom. 37. K žalobnej námietke smerujúcej k tomu, že napadnutými rozhodnutiami bol poškodený na svojich právach správny súd uvádza, že vlastnícke právo nie je právom neobmedzeným a jeho výkon musí byť v súlade so zákonom. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca realizoval stavbu bez stavebného povolenia. Samotná skutočnosť, že odstránenie nepovolenej stavby má nepriaznivý dopad na jeho právne postavenie alebo majetkové pomery, preto sama osebe neznamená nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by preukazovali, že správne orgány pri rozhodovaní zasiahli do jeho práv spôsobom odporujúcim právnym predpisom. Z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol už v roku 2013 a to v čase, keď sa stavba nachádzala len v počiatočnom štádiu rozostavanosti (na úrovni suterénu), zo strany stavebného úradu ústne aj písomne vyzvaný na bezodkladné zastavenie všetkých stavebných prác. Napriek tomu žalobca vo výstavbe pokračoval a stavbu postupne realizoval až do jej podstatného dokončenia. Žalobca si tak musel byť vedomý skutočnosti, že stavbu uskutočňuje bez príslušného stavebného povolenia a že ďalšie pokračovanie vo výstavbe je spojené s rizikom, že v prípade nesplnenia podmienok na jej dodatočné povolenie bude nariadené jej odstránenie. Ak teda žalobca aj po výzve stavebného úradu pokračoval vo vykonávaní stavebných prác, robil tak s vedomím možných právnych následkov takéhoto konania. Za týchto okolností nemožno prisvedčiť tvrdeniu, že následné nariadenie odstránenia stavby predstavuje neprimeraný zásah do jeho práv, keďže žalobca sa do predmetnej situácie dostal vlastným vedomým konaním nerešpektujúcim požiadavky stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu správny súd ani tento žalobný bod nepovažoval za dôvodný. 38. Pre úplnosť správny súd dodáva, že dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č.608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania. Zákonom č. 46/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) došlo k prechodu kompetencií z okresných úradov v sídle kraja na regionálne rady územného plánovania. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak je namiesto pôvodného žalovaného v tomto konaní žalovaným Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, za ktorý podľa § 7 ods. 5 zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov zo zákona koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 39. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
neprisvedčil námietkam žalobcu, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 40. V súvislosti s návrhom žalobcu zo dňa 11.03.2026, ktorým sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žaloby súd uvádza, že z dôvodu, že súd týmto rozsudkom rozhodol o zamietnutí žaloby a teda rozhodol o merite veci, súd vo výroku I. rozsudku rozhodol aj o zamietnutí tohto návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a to z dôvodu, že odkladný účinok predstavuje procesný inštitút slúžiaci na ochranu práv žalobcu len do právoplatného skončenia konania, ku ktorému dôjde doručením tohto rozsudku (§ 145 SSP). Preto priznanie odkladného účinku bolo v tomto štádiu konania - vydania rozhodnutia vo veci samej – irelevantné, a zároveň neboli dané ani dôvody na priznanie odkladného účinku podľa § 185 SSP, keďže žalobca v nich neosvedčil hrozbu závažnej ujmy. 41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. Ďalším účastníkom konania nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im vznikol nárok na náhradu trov konania, súd im preto podľa § 169 SSP náhradu trov konania nepriznal, zároveň nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov konania. 42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-6S/278/2022 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.