{"guid": "098d61f9-62ba-44df-9dff-49a867c51a54:d158398f-d3b9-4e37-80ba-9013865178c4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201720.4", "spisova_znacka": "BA-6S/278/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/278/2022 z 5. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. júna 2026, sp. zn. BA-6S/278/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201720.4", "identifikacne_cislo": "1022201720", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-06-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/608", "nazov": "zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/608", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/608-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/575-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d158398f-d3b9-4e37-80ba-9013865178c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201720.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201720.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201720.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/278/2022\n1022201720\n05. 06. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201720.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-6S/278/2022\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a\nčlenov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. A., zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA\nGROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti\nžalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, so sídlom Piešťanská 8188/3,\n917 01 Trnava, za ktorý zo zákona koná: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky\nso sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nG. XXXX/XX, XXX XX H., 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. XXXX/XX, XXX XX H., 3/ G. F.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX H., 4/ C. D., trvale bytom H. XX, XXX XX H., 5/\nSlovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2022/122804/CUJ zo dňa 10.10.2022, takto\nrozhodol:\nBA-6S/278/2022\nI. Správny súd návrh žalobcu zo dňa 11.03.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z\na m i e t a.\nII. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nIV. Ďalším účastníkom konania súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nBA-6S/278/2022\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Mesto Svätý Jur ako príslušný stavebný úrad a prvostupňový správny orgán v roku 2013 zistil, že\nna pozemku, parcele č. XXXX/XX v katastrálnom území D. A. sú uskutočňované stavebné práce\nbez príslušného stavebného povolenia. Stavebný úrad podľa § 102 zákon č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku v relevantnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) ústne do zápisnice\na zároveň písomne dňa 22.11.2013 vyzval žalobcu ako vlastníka stavby, aby bezodkladne zastavil všetky\n\nstavebné práce na stavbe, ktorú realizoval bez stavebného povolenia. Túto písomnú výzvu žalobca\nprevzal dňa 29.11.2013.\n2. Žalobca bol vyzvaný na predloženie podkladov potrebných na posúdenie súladu stavby s verejnými\nzáujmami. Napriek opakovaným výzvam a viacnásobným predĺženiam lehôt neboli všetky požadované\npodklady predložené. Počas konania stavebný úrad vykonal viaceré miestne zisťovania a štátne\nstavebné dohľady. Pri kontrolách bolo zistené, že stavba bola postupne realizovaná a dokončená napriek\ntomu, že nebola dodatočne povolená. Pri obhliadke vykonanej dňa 05.11.2020 bolo zistené, že stavba\nje už v značnom rozsahu dokončená, vrátane obvodového plášťa, strešnej konštrukcie a vnútorných\nrozvodov.\n3. Keďže žalobca požadované doklady nepredložil, stavebný úrad začal dňa 05.01.2021 konanie o\ndodatočnom povolení stavby podľa § 88 stavebného zákona. Dňa 15.02.2022 sa uskutočnilo ústne\npojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, na ktorom žalobca uviedol dôvody, pre ktoré podľa jeho\nnázoru nepredložil všetky požadované podklady, a požiadal o ďalšie predĺženie lehoty na doplnenie\nstanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Keďže požadované podklady neboli ani následne\nv potrebnom rozsahu predložené a zároveň boli zistené rozpory stavby s územným plánom mesta,\nstavebný úrad pokračoval v konaní o odstránení stavby.\n4. Po vyhodnotení všetkých podkladov vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SÚ/3394/40/2022-Po zo\ndňa 08.04.2022 o nariadení odstránenia stavby (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňový\nsprávny orgán dospel k záveru, že predmetná stavba bola realizovaná bez stavebného povolenia,\npričom vlastník stavby napriek opakovaným výzvam nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre jej\ndodatočné povolenie podľa § 88a stavebného zákona. Stavebný úrad zdôraznil, že dôkazné bremeno\nv konaní o dodatočnom povolení stavby nesie stavebník a jeho povinnosťou je preukázať, že ďalšia\nexistencia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými\npredpismi. Za rozhodujúce stavebný úrad považoval zistenie, že stavba nie je v súlade s platnou\núzemnoplánovacou dokumentáciou mesta Svätý Jur, konkrétne so Zmenami a doplnkami územného\nplánu č. 2/2014, keďže sa stavba nachádza v území určenom na záhradkárske využitie, v ktorom\nje prípustná iba jedna záhradná stavba pri dodržaní stanovených regulatív. Predmetná stavba však\npodľa zistení stavebného úradu prekračovala maximálnu prípustnú zastavanú plochu, prekračovala\nprípustný koeficient zastavanosti a nespĺňala ani požiadavku minimálnej výmery uceleného pozemku\npre umiestnenie takejto stavby.\n5. Správny orgán ďalej vychádzal zo stanovísk dotknutých orgánov, najmä Okresného úradu Pezinok,\nodboru starostlivosti o životné prostredie a z podmienok určených Krajským pamiatkovým úradom\nBratislava. Stavebný úrad zohľadnil aj skutočnosť, že stavba bola realizovaná na pozemku vedenom\nako vinica bez príslušného rozhodnutia o vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Správny\norgán poukázal aj na to, že stavebník dlhodobo nerešpektoval výzvy stavebného úradu, opakovane\nnepredkladal požadované doklady a napriek prebiehajúcemu konaniu pokračoval v realizácii stavby.\nKeďže išlo o stavbu uskutočnenú bez stavebného povolenia a zároveň neboli splnené podmienky na jej\ndodatočné povolenie, stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a stavebného zákona\nnariadil jej odstránenie.\n6. Žalovaný rozhodnutím č č. OU-BA-OVBP2-2022/122804/CUJ zo dňa 10.10.2022 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n7. Žalovaný po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého prvostupňového rozhodnutia dospel\nk záveru, že stavebný úrad postupoval v súlade so stavebným zákonom a správnym poriadkom,\nskutkový stav bol dostatočne zistený a rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu. Žalovaný za rozhodujúce považoval zistenie, že stavebník nepreukázal súlad\nstavby s verejnými záujmami, keďže stavba nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou.\nUviedol, že stavba svojimi parametrami prekračuje maximálnu prípustnú zastavanú plochu 60 m2,\nkeďže jej zastavaná plocha predstavuje 88 m2, prekračuje maximálny prípustný koeficient zastavanosti\n0,03, keď dosahuje hodnotu 0,064, a zároveň sa nachádza na pozemku, ktorý nespĺňa požadovanú\nminimálnu výmeru uceleného pozemku 2 000 m2. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol,\n\nže rozhodujúcim podkladom bola aktuálne platná územnoplánovacia dokumentácia, podľa ktorej stavba\nnie je prípustná. Poukázal na to, že stavebník vedome realizoval stavbu bez právoplatného stavebného\npovolenia, nerešpektoval výzvy stavebného úradu na zastavenie stavebných prác a počas celého\nkonania pokračoval vo výstavbe.\nII. Správna žaloba\n8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n9. Žalobca namietal, že počas celého konania o dodatočnom povolení stavby so stavebným úradom\nspolupracoval a predkladal požadované doklady. Tvrdil, že jeho úmyslom bolo splniť požiadavky\nsprávnych orgánov a dosiahnuť legalizáciu stavby, avšak nepodarilo sa mu zabezpečiť všetky\npožadované podklady v určených lehotách.\n10. Žalobca ďalej namietal porušenie § 3 ods. 4 a § 32 správneho poriadku. Uviedol, že prvostupňový\naj druhostupňový správny orgán nezistili skutkový stav veci riadne, nedodržali zásadu súčinnosti\na nepostupovali tak, aby mu umožnili predložiť všetky požadované podklady, keďže mu napriek\nprejavenému záujmu o doplnenie dokladov nepredĺžili lehotu na ich predloženie. Za jeden z dôvodov\nnesplnenia určenej lehoty označil aj pandémiu COVID-19, ktorá mu podľa jeho tvrdenia spôsobovala\nproblémy pri návštevách dotknutých orgánov a pri zabezpečovaní požadovaných dokumentov.\n11. Žalobca poukázal na to, že predložil vyjadrenia dotknutých orgánov uvedené v rozhodnutí\nprvostupňového orgánu a tvrdil, že z týchto vyjadrení vyplýva, že dotknuté orgány nemali námietky\nproti realizácii stavby. Z uvedeného dôvodu bol presvedčený, že pri realizácii stavby konal vo verejnom\nzáujme.\n12. Žalobca namietal, že lokalita bola v roku 2004 podľa územného plánu určená na rekreačné účely\ns možnosťou výstavby do 25 m2. Následne bolo v roku 2014 schválené nové územnoplánovacie\nriešenie, s ktorým nesúhlasil. Tvrdil, že o prerokovaní zmien a doplnkov územného plánu nevedel,\nnezúčastnil sa ho a schválený územný plán podľa jeho názoru nevyhovoval ani veľkej časti verejnosti.\nUviedol, že zmena využitia predmetného územia z rekreačnej oblasti na záhradkársku oblasť bola pre\nväčšinu vlastníkov pozemkov neprijateľná. Žalobca ďalej namietal, že Mesto Svätý Jur vykonáva v\nkrátkych časových intervaloch zmeny a doplnky územného plánu a že tieto zmeny podľa jeho názoru\nnezohľadňujú záujmy všetkých vlastníkov pozemkov. Poukázal na to, že už pri prerokovávaní zmien\na doplnkov územného plánu č. 2/2014 pred rokom 2019 požadoval zrušenie regulatívy minimálnej\nvýmery uceleného pozemku 2 000 m2 a požadoval umožniť výstavbu záhradnej stavby pri maximálnom\nkoeficiente zastavanosti 0,03, avšak jeho požiadavke nebolo vyhovené. Žalobca namietal, že v čase\nrealizácie novej stavby bolo predmetné územie podľa územného plánu určené na rekreačné účely, zatiaľ\nčo v súčasnosti je určené na záhradkárske účely s obmedzeniami spočívajúcimi najmä v požiadavke\nminimálnej výmery pozemku 2 000 m2. Tvrdil, že takáto úprava je výhodná len pre niektorých vlastníkov\npozemkov a nevýhodná pre ostatných. Poukazoval na to, že vlastníci pozemkov s výmerou menšou\nako 2 000 m2 nemajú možnosť postaviť si rekreačnú chatu a podľa jeho názoru je diskriminačná aj\npožiadavka úrodnosti pôdy. Žalobca uviedol, že územný plán považuje za účelový a vyjadril nádej, že\nMestské zastupiteľstvo vo Svätom Jure neschváli ďalšie zmeny a doplnky územného plánu. Tvrdil, že\nplatná územnoplánovacia regulácia je pre mnohých občanov diskriminačná a poukazoval na rozdielny\nrežim výstavby na vinohradníckych pozemkoch a na pôde, ktorú označil za neúrodnú. V tejto súvislosti\nspochybňoval, prečo bolo rozhodnuté o odstránení stavby práve na jeho pozemku.\n13. Žalobca poukázal tiež na to, že realizovaná stavba bola pre neho potrebná aj z dôvodu existencie\nstaršej stavby nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti novej stavby, ktorá je podľa jeho tvrdenia postavená\nmnoho rokov a ohrozuje okolie, pričom ju považoval za potrebné odstrániť. Uviedol, že práve z tohto\ndôvodu začal stavať nový objekt určený na rekreačné účely.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a ďalší priebeh súdneho konania\n14. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného\nskutkového stavu, pričom predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu\n\npreskúmaný. Podľa žalovaného boli skutkové aj právne otázky riadne posúdené a v konaní boli\nzabezpečené procesné práva účastníkov konania.\n15. Žalovaný ďalej uviedol, že obsah žaloby sa v podstate zhoduje s námietkami, ktoré žalobca\nuplatňoval už v konaní o dodatočnom povolení stavby. Poukázal na to, že s týmito námietkami sa\nvysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že na toto odôvodnenie v\nplnom rozsahu odkazuje a považuje ho za dostatočné. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n16. Žalobca nevyužil možnosť podať vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Ďalší účastníci konania\nnevyužili možnosť vyjadriť sa k žalobe.\n17. Žalobca podal návrh zo dňa 11.03.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žaloby,\nktorý odôvodnil tým, že mesto Svätý Jur pristúpilo k podaniu návrhu na výkon exekúcie a upovedomením\nč. XXXXX XX/XXXX - X zo dňa 12.02.2026 došlo k oznámeniu exekúcie na vymoženie nepeňažného\nplnenia a uložených povinností, t.j. odstránenie stavby na podklade exekučného titulu, ktorým je\nnapadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Žalobca poukázal na to, že okamžitým\nvýkonom rozhodnutia by došlo k nenapraviteľným následkom a k finančnej ujme, ktorá predstavuje\nnáklady na vybudovanie stavby a náklady spojené s jej odstránením. Súčasne uviedol, že nedochádza\nk ohrozeniu verejného záujmu, nakoľko z vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých orgánov\nvyplýva, že tieto orgány dali súhlas s vydaním dodatočného povolenia stavby, respektíve deklarovali,\nže dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom.\nIV. Relevantná právna úprava\n18. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\núčinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n19. Podľa § 135 ods. 1 zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len\n„SSP“), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n20. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie\nstavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia\nstavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi\niba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom alebo ak je stavba\ndokončená a spĺňa podmienky preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie.\n21. Podľa § 88a ods.1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená\nbez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie o odstránení\nstavby, pričom je povinný posúdiť možnosť preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie, ak je stavba\ndokončená, alebo možnosť dodatočného povolenia stavby. Stavebný úrad vyzve vlastníka stavby, aby\nv určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 60 dní, predložil žiadosť o preskúmanie spôsobilosti\nstavby na užívanie spolu s dokladmi podľa § 140d alebo žiadosť o dodatočné povolenie stavby a\ndoklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto\nzákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba\nzačatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad\nstavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených\nv stavebnom konaní.\n22. Podľa § 88a ods. 2, ods. 3 a ods. 7 stavebného zákona, ak vlastník stavby žiadosť o dodatočné\npovolenie stavby a požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade\npreukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ak vlastník\nstavby predloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady podľa odseku 1, stavebný úrad\npokračuje v konaní o dodatočnom povolení stavby. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby\npreukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia\no dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.\n\n23. Podľa § 88a ods. 8 písm. a) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v\nprípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady podľa\nodseku 1.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n24. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom\npráce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec\nnáhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho\nsúdu.\n25. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6,\n§ 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou\nadvokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach\nžalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté\nrozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n26. Žalobca v žalobe namietal, že počas celého konania o dodatočnom povolení stavby so stavebným\núradom spolupracoval, predkladal požadované podklady a mal záujem zabezpečiť všetky doklady\npotrebné na legalizáciu stavby. Súčasne tvrdil, že správne orgány porušili § 3 ods. 4 a § 32\nsprávneho poriadku, keď skutkový stav veci dostatočne nezistili, neposkytli mu dostatočnú súčinnosť\na napriek jeho snahe mu neumožnili predložiť všetky požadované podklady. Ako jeden z dôvodov\nnepredloženia dokladov v stanovenej lehote označil aj okolnosti súvisiace s pandémiou COVID-19.\nZ administratívneho spisu súd zistil, že stavebný úrad viedol konanie o nepovolenej stavbe od roku\n2013, pričom žalobcu opakovane vyzýval na predloženie podkladov potrebných na posúdenie možnosti\ndodatočného povolenia stavby a na jeho žiadosti mu opakovane predlžoval lehoty na ich doplnenie.\nŽalobca naposledy žiadal o predĺženie lehoty dňa 05.05.2021 a to o 90 dní. Svoju žiadosť odôvodnil\npandemickou situáciou a súvisiacimi lehotami na niektorých dotknutých inštitúciách. Stavebný úrad v\nžiadosti vyhovel a listom zo dňa 17.05. 2021 lehotu predĺžil do 04.08.2021, žalobca upovedomenie\no predĺžení lehoty prevzal dňa 04.06.2021. Keďže žalobca v určenej lehote nedoplnil požadované\ndoklady a nepožiadal o predĺženie lehoty stavebný úrad mu listom zo dňa 05.01.2022 oznámil začatie\nkonania o odstránení nepovolenej stavby podľa § 88 stavebného zákona, pričom vo veci nariadil\nústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Stavebný úrad dňa 19.01.2022 obdržal ďalšiu\nžiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na doloženie dokladov o 90 dní, stavebný úrad však listom zo dňa\n04.02.2020 nesúhlasil s predĺžením lehoty z dôvodu, že už bolo začaté konanie o odstránení stavby.\nŽalobca sa následne dňa 15.02.2022 zúčastnil ústneho pojednávania s miestnym zisťovaním.\n27. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca disponoval časovým priestorom na zabezpečenie\npožadovaných dokladov v rozsahu niekoľkých rokov, pričom správne orgány jeho žiadostiam o\npredĺženie lehôt opakovane vyhovovali. Preto nemožno dospieť k záveru, že by správne orgány porušili\nzásadu súčinnosti alebo že by žalobcovi neposkytli primeraný priestor na splnenie jeho povinností. V\ntejto súvislosti správny súd poukazuje na právnu úpravu § 88a stavebného zákona, podľa ktorej dôkazné\nbremeno v konaní o dodatočnom povolení stavby nesie vlastník nepovolenej stavby. Vlastník stavby je\npovinný preukázať, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými\nstavebným zákonom a osobitnými predpismi. Ak tak neurobí alebo ak sa na základe predložených\npodkladov preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad je povinný nariadiť odstránenie\n\nstavby (§ 88a stavebného zákona, porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n8Sžo/154/2010).\n28. Žalobca ani po viacnásobných predĺženiach lehôt nepredložil všetky podklady potrebné na\npreukázanie toho, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a ostatnými záujmami podľa\nosobitných predpisov. Pokiaľ žalobca namietal, že požadované podklady nemohol predložiť z dôvodu\npretrvávajúcej pandémie COVID-19, správny súd poukazuje na to, že stavebný úrad žalobcovi\nopakovane poskytol dodatočný časový priestor na splnenie tejto povinnosti, pričom naposledy mu\ndňa 05.05.2021 predĺžil lehotu o ďalších 90 dní. Žalobca pritom nepreukázal existenciu konkrétnych\nobjektívnych prekážok, ktoré by mu bránili zabezpečiť požadované podklady ani v dodatočne poskytnutej\nlehote. Naopak, z listín predložených v administratívnom konaní priamo vyplýva rozpor predmetnej\nstavby s územnoplánovacou dokumentáciou, čo viedlo správne orgány k záveru o rozpore stavby\ns vereným záujmom. Správny súd preto považoval túto námietku nedostatočnej súčinnosti správneho\norgánu smerujúcu k tomu, že správne orgány žalobcovi neposkytli priestor na predloženie požadovaných\ndokladov, za nedôvodnú.\n29. K žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu súd uvádza, že žalobca v\npredmetnom žalobnom bode nekonkretizoval, ktoré rozhodujúce skutkové okolnosti mali zostať\nsprávnymi orgánmi nezistené, aké konkrétne dôkazy mali byť opomenuté, ani akým spôsobom by\ntieto tvrdené nedostatky mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Súd v tejto súvislosti\npripomína, že v správnom súdnictve preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia zásadne len\nv rozsahu a z dôvodov vymedzených žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP). Povinnosťou žalobcu je\nformulovať žalobné body dostatočne určito a konkrétne tak, aby bolo zrejmé, v čom konkrétne vidí\nnezákonnosť postupu alebo rozhodnutia správnych orgánov. Úlohou správneho súdu nie je za žalobcu\ndomýšľať obsah jeho žalobných námietok, dopĺňať absentujúcu argumentáciu alebo vyhľadávať možné\npochybenia správnych orgánov nad rámec riadne a konkrétne vymedzených žalobných bodov. Keďže\nžalobca svoje tvrdenia v tomto smere nijako nekonkretizoval, súd nezistil nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia ani z takto vymedzeného žalobného bodu. Správny súd zároveň nezistil, že by správne\norgány rozhodovali na základe neúplne zisteného skutkového stavu alebo v rozpore so zásadou\nsúčinnosti s účastníkom konania.\n30. Žalobca ďalej uviedol, že predložil vyjadrenia dotknutých orgánov uvedené v rozhodnutí\nprvostupňového orgánu, pričom z týchto vyjadrení podľa jeho názoru vyplývalo, že dotknuté orgány\nnemali proti realizácii stavby námietky, a preto bol presvedčený, že pri realizácii stavby nekonal\nv rozpore s verejným záujmom. Z administratívneho spisu však tieto skutočnosti nevyplývajú. Súd\nz administratívneho spisu zistil, že žalobca v konaní predložil: (i) geometrický plán č. G1 - 844/2021\nzo dňa 21.10.2021, z ktorého vyplýva, že predmetná stavba rekreačnej chaty má výmeru zastavanej\nplochy 88 m2, (ii) vyjadrenie Okresného úradu Pezinok, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa\n20.11.2014, v ktorom Okresný úrad uvádza, že nemá námietky proti realizácii predmetnej stavby,\n(iii) vyjadrenie Okresného úradu Pezinok odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 16.12.2014,\nz ktorého vyplýva, že Okresný úrad nemá k vydaniu dodatočného stavebného povolenia zásadné\npripomienky, (iv) vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Bratislava zo dňa 08.12.2014, z ktorého\nvyplýva že stavba rekreačného objektu je v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý\nJur, ktorá bola vyhlásená rozhodnutím obvodného úradu Pezinok číslo 36/1996 zo dňa 22.04.1996\nprávoplatného od 20.05.1996 a preto na týchto pozemkoch nie je možné realizovať akúkoľvek novú\nvýstavbu, resp. je možné vykonať len rekonštrukciu už v existujúcom rozsahu a preto túto stavbu nie\nje možné schváliť, (v) ďalej predložil rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, pozemkového odboru\nzo dňa 15.12.2021, ktorým bolo rozhodnuté o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej\npôde a zmene druhu poľnohospodárskeho pozemku z druhu pozemku vinice na druh pozemku\nzastavaná plocha a nádvorie s výmerou 88 m2, (vi) ďalej predložil vyhodnotenie súladu stavby\ns územnoplánovacou dokumentáciou a funkčným a priestorovým usporiadaním zo dňa 13.02.2022\nvypracovaným autorizovaným stavebným inžinierom I. A. D., z ktorého vyplýva, že nie je splnená\nminimálna výmera uceleného pozemku pre záhradnú stavbu 2000 m2 a koeficient zastavanosti je 0,063\nčo je viac ako 0,03, a teda nie je splnená podmienka súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou.\nKrajský pamiatkový úrad dňa 07.07.2021 vyzval žalobcu, aby v lehote 60 dní preukázal súlad stavby\ns platnou územnoplánovacou dokumentáciou.\n\n31. V súvislosti s touto žalobnou námietkou súd v prvom rade uvádza, že predmetom konania podľa\n§ 88a stavebného zákona je komplexné posúdenie súladu stavby so všetkými verejnými záujmami\nchránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Správne orgány boli preto oprávnené a\npovinné vyhodnotiť všetky zabezpečené podklady vo vzájomných súvislostiach a posúdiť, či žalobca\npreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok na dodatočné povolenie stavby. Súd poukazuje\nna to, že rozhodnutie správnych orgánov bolo založené najmä na závere, že predmetná stavba\nnespĺňa regulatívy vyplývajúce z platného územného plánu mesta Svätý Jur. Práve pre tento rozpor\nstavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou správne orgány dospeli k záveru, že neboli\nsplnené podmienky pre jej dodatočné povolenie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 341/2022, v ktorom ústavný súd aproboval právny\nzáver správnych súdov, podľa ktorého ak je stavba v rozpore s územným plánom, ide zároveň o\nstavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Ústavný súd pritom poukázal\nna skutočnosť, že územný plán predstavuje vyjadrenie verejného záujmu na usporiadaní a využívaní\núzemia. Rozpor stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou preto nepredstavuje len nesúlad\ns technickým alebo administratívnym regulatívom, ale zároveň rozpor s verejným záujmom, ktorého\nochranu stavebný zákon sleduje. Pokiaľ teda správne orgány v preskúmavanej veci dospeli k záveru,\nže predmetná stavba nespĺňa regulatívy vyplývajúce z platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta\nSvätý Jur, išlo o zistenie, ktoré samo osebe predstavovalo relevantný podklad pre záver o nesplnení\npodmienok na dodatočné povolenie stavby podľa § 88a stavebného zákona. Správny súd preto nezistil\nnezákonnosť v postupe správnych orgánov, keď na základe uvedeného rozporu dospeli k záveru,\nže žalobca nepreukázal súlad stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a túto\nskutočnosť vyhodnotili ako dôvod na nariadenie odstránenia nepovolenej stavby podľa §88a stavebného\nzákona.\n32. Žalobca ďalej namietal, že o prerokovaní zmien a doplnkov územného plánu mesta Svätý Jur\nnevedel, nezúčastnil sa ho a s prijatými regulatívmi nesúhlasil. Súčasne uviedol, že už v procese\nobstarávania zmien a doplnkov územného plánu požadoval zrušenie niektorých regulatívov, najmä\npožiadavky minimálnej výmery uceleného pozemku 2 000 m2, avšak jeho požiadavkám nebolo\nvyhovené. Z uvedených dôvodov považoval prijaté regulatívy za nespravodlivé a diskriminačné.\nV súvislosti s touto žalobnou námietkou súd v prvom rade uvádza, že samotná skutočnosť, že žalobca o\nprerokovaní zmien a doplnkov územného plánu nevedel alebo sa ho nezúčastnil, nemá žiadny vplyv na\nzáväznosť schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Územný plán po jeho schválení a nadobudnutí\núčinnosti predstavuje záväzný podklad pre rozhodovanie stavebných orgánov a jeho obsah je pre\nčinnosti v danom území záväzný bez ohľadu na to, či sa dotknuté osoby zúčastnili procesu jeho\nprerokovania alebo s jeho obsahom súhlasili. Rovnako ani okolnosť, že žalobca v procese obstarávania\núzemnoplánovacej dokumentácie uplatňoval pripomienky alebo nesúhlasil s navrhovanými regulatívmi\nnemá vplyv na jej záväznosť. Samotné podanie pripomienok alebo námietok nezakladá osobe\noprávnenie postupovať v rozpore s následne schválenou a účinnou územnoplánovacou dokumentáciou,\nani nezbavuje vlastníka stavby povinnosti rešpektovať regulatívy platné v čase rozhodovania správnych\norgánov. Skutočnosť, že príslušný orgán pripomienkam žalobcu nevyhovel, preto sama osebe nemôže\nmať vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí.\n33. Pokiaľ žalobca namietal samotný obsah územného plánu, resp. jeho údajný diskriminačný alebo\nneprimeraný charakter, uvedené námietky nemohli byť predmetom posúdenia v konaní o dodatočnom\npovolení stavby ani v konaní o jej odstránení. Územnoplánovacia dokumentácia je normatívnym\nprávnym aktom prijímaným orgánom obce/mesta, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce\nči mesta ako celku, upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území. Súd poukazuje\nna závery Najvyššieho súdu SR uvedené v uznesení sp. zn. 3 Sžo/53/2016 zo dňa 20.09.2016,\npodľa ktorého, ak bol územný plán prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, tak\nsa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti nastávajú účinky jeho nepravej retroaktivity tak,\nže musí byť aplikovaný na všetky ešte právoplatne neskončené konania, pokiaľ on sám nestanoví\nvýnimky zo svojej aplikovateľnosti. Tento právny názor bol pritom podrobený kontrole ústavnosti v\nuznesení Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 280/2018-2 zo dňa 13.6.2018. Správne orgány teda mohli\npri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzať iba z územnoplánovacej dokumentácie platnej a účinnej\nv čase rozhodovania správnych orgánov, v zmysle ktorej je predmetná stavba žalobcu v danom\núzemí neprípustnou. Súd preto žalobným námietkam smerujúcim proti obsahu územnoplánovacej\ndokumentácie a jej záväzným regulatívnom neprisvedčil.\n\n34. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť,\nvhodnosť alebo účelnosť jednotlivých regulatívov územného plánu ani posudzovať, či sú pre jednotlivých\nvlastníkov pozemkov výhodné alebo nevýhodné. Predmetom súdneho prieskumu je výlučne zákonnosť\nnapadnutých správnych rozhodnutí. Pokiaľ správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z platnej\na účinnej územnoplánovacej dokumentácie, postupovali v súlade so zákonom (§62 ods. 1 písm. c/\nstavebného zákona) a nemohli sa od jej záväzných regulatívov odchýliť.\n35. Súd dáva tiež do pozornosti, že zo samotnej žaloby vyplýva, že stavba bola neprípustná aj z pohľadu\núzemnoplánovacej dokumentácie platnej v čase začatia stavby, keď samotný žalobca poukázal na to,\nže bola prípustná len stavba s rozmermi do 25 m2 (pričom predmetná stavba prekročila aj túto výmeru),\nzároveň je možné poukázať na vyššie uvedené záväzné stanovisko Pamiatkového úradu Bratislava,\npodľa ktorého už od roku 1996 bola možná len rekonštrukcia stavby na pôvodnom pôdoryse.\n36. K žalobnej námietke, že žalobca novú stavbu realizoval z dôvodu existencie staršej stavby\nnachádzajúcej sa v tesnej blízkosti, ktorú považoval za nevyhovujúcu a ohrozujúcu okolie súd uvádza,\nže uvedené tvrdenia nemajú právny význam pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí.\nPredmetom konania o dodatočnom povolení stavby nie je posudzovanie subjektívnych dôvodov, ktoré\nstavebníka viedli k realizácii stavby, ale splnenie zákonných podmienok ustanovených stavebným\nzákonom pre jej dodatočné povolenie. Ani prípadná potreba výstavby z pohľadu žalobcu preto nemôže\nnahradiť splnenie zákonných podmienok vyžadovaných stavebným zákonom.\n37. K žalobnej námietke smerujúcej k tomu, že napadnutými rozhodnutiami bol poškodený na svojich\nprávach správny súd uvádza, že vlastnícke právo nie je právom neobmedzeným a jeho výkon musí byť\nv súlade so zákonom. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca realizoval stavbu\nbez stavebného povolenia. Samotná skutočnosť, že odstránenie nepovolenej stavby má nepriaznivý\ndopad na jeho právne postavenie alebo majetkové pomery, preto sama osebe neznamená nezákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by preukazovali, že\nsprávne orgány pri rozhodovaní zasiahli do jeho práv spôsobom odporujúcim právnym predpisom.\nZ napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol už v roku 2013 a to\nv čase, keď sa stavba nachádzala len v počiatočnom štádiu rozostavanosti (na úrovni suterénu), zo\nstrany stavebného úradu ústne aj písomne vyzvaný na bezodkladné zastavenie všetkých stavebných\nprác. Napriek tomu žalobca vo výstavbe pokračoval a stavbu postupne realizoval až do jej podstatného\ndokončenia. Žalobca si tak musel byť vedomý skutočnosti, že stavbu uskutočňuje bez príslušného\nstavebného povolenia a že ďalšie pokračovanie vo výstavbe je spojené s rizikom, že v prípade\nnesplnenia podmienok na jej dodatočné povolenie bude nariadené jej odstránenie. Ak teda žalobca\naj po výzve stavebného úradu pokračoval vo vykonávaní stavebných prác, robil tak s vedomím\nmožných právnych následkov takéhoto konania. Za týchto okolností nemožno prisvedčiť tvrdeniu, že\nnásledné nariadenie odstránenia stavby predstavuje neprimeraný zásah do jeho práv, keďže žalobca\nsa do predmetnej situácie dostal vlastným vedomým konaním nerešpektujúcim požiadavky stavebného\nzákona. Z uvedeného dôvodu správny súd ani tento žalobný bod nepovažoval za dôvodný.\n38. Pre úplnosť správny súd dodáva, že dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022\nZ. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č.608/2003 Z. z. o\nštátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie prešli kompetencie na úsekoch\núzemného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky. Podľa § 40al zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej\nštátnej správy je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom\nštátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania. Zákonom č. 46/2024 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) došlo k prechodu kompetencií z okresných úradov v sídle kraja na regionálne rady územného\nplánovania. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak je namiesto pôvodného žalovaného v tomto\nkonaní žalovaným Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, za ktorý podľa § 7 ods.\n5 zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov zo zákona koná Úrad pre\núzemné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.\n39. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\n\nneprisvedčil námietkam žalobcu, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení\nzákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.\n40. V súvislosti s návrhom žalobcu zo dňa 11.03.2026, ktorým sa domáhal priznania odkladného účinku\nsprávnej žaloby súd uvádza, že z dôvodu, že súd týmto rozsudkom rozhodol o zamietnutí žaloby\na teda rozhodol o merite veci, súd vo výroku I. rozsudku rozhodol aj o zamietnutí tohto návrhu žalobcu\nna priznanie odkladného účinku správnej žaloby a to z dôvodu, že odkladný účinok predstavuje procesný\ninštitút slúžiaci na ochranu práv žalobcu len do právoplatného skončenia konania, ku ktorému dôjde\ndoručením tohto rozsudku (§ 145 SSP). Preto priznanie odkladného účinku bolo v tomto štádiu konania\n- vydania rozhodnutia vo veci samej – irelevantné, a zároveň neboli dané ani dôvody na priznanie\nodkladného účinku podľa § 185 SSP, keďže žalobca v nich neosvedčil hrozbu závažnej ujmy.\n41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo\nna náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto\ndôvody súd nevzhliadol. Ďalším účastníkom konania nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im\nvznikol nárok na náhradu trov konania, súd im preto podľa § 169 SSP náhradu trov konania nepriznal,\nzároveň nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov konania.\n42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-6S/278/2022\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca\nodo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}