Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 9S/24/2026 1022201656 03. 07. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201656.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. Ei 358/22/1000-7 z 23. novembra 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Predmet súdneho prieskumu 1. Povinná osoba (Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky) odmietla sprístupniť informácie prvostupňovým rozhodnutím (č. II Spr 392/22/1000 – 2 z 24. októbra 2022) žiadané žiadateľom (žalobca A. B.), ktorými bolo „sprístupnenie celého obsahu spisu sp. zn. VII/2 Gn 573/21/1000“ podľa infozákona [zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom do 31. decembra 2022]. 2. Žalovaný (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky konajúca prostredníctvom generálneho prokurátora Slovenskej republiky) prvostupňové rozhodnutie potvrdil (napadnuté rozhodnutie č. Ei 358/22/1000-7 z 23. novembra 2022). II. Priebeh administratívneho konania 3. Povinná osoba v prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že rozsah a podmienky sprístupňovania a zverejňovania informácií vo vzťahu k prokuratúre sú upravené v infozákone, zákone o prokuratúre a v Trestnom poriadku. Spis sp. zn. VII/2 Gn 573/21/1000 vznikol vyťažením z iného dozorového spisu (VII/2 Gn 411/19/1000) vedeného úradom špeciálnej prokuratúry v decembri 2021, v ktorom bol dozorovým prokurátorom JUDr. Cisarik. Žiadaný spis bol pridelený ako dozorujúcemu prokurátorovi špeciálnemu prokurátorovi JUDr. Danielovi Lipšicovi. 4. Dôvodom jeho založenia bolo, že žiadateľ ako advokát žiadosťou požiadal nadriadeného prokurátora o preskúmanie postupu prokurátora pri výkone dozoru v dozorovom spise VII/2 Gn 411/19/1000. Žiadosťou podľa infozákona tak bol žiadaný spis, ktorý bol vyťažený (založený) na účely preskúmania postupu prokurátora v trestnej veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gn 411/19/1000. V tejto veci bolo o trestnom oznámení podanom žiadateľom rozhodnuté tak, že policajt Národnej kriminálnej agentúry trestné
oznámenie odstúpil z dôvodu vecnej príslušnosti na ďalšie konanie na obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava - Nové Mesto - východ. S týmto postupom policajta sa stotožnil aj dozorujúci prokurátor JUDr. Cisarik. V dôsledku toho došlo k zmene vo vecnej príslušnosti prokurátora na vykonávanie dozoru v tzv. predprípravnom konaní a na konanie už nebol vecne príslušný prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, ale prokurátor okresnej prokuratúry. 5. Žiadateľom namietaný postup prokurátora bol špeciálnym prokurátorom preskúmaný a o výsledku preskúmania bol žiadateľ písomne upovedomený. 6. Povinná osoba uviedla, že žiadateľ nepožadoval sprístupniť konkrétnu informáciu ako výsledok rozhodovacej činnosti prokurátora, ale požadoval sprístupnenie obsahu celého konkrétneho dozorového spisu. Ten neobsahuje žiadne meritórne ani procesné rozhodnutie prokurátora vydané podľa Trestného poriadku. Keďže neobsahuje žiadne právoplatné uznesenie prokurátora a ani iné, ktoré by boli výsledkom rozhodovacej činnosti prokurátora, tak s poukazom na § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre (zákon č. 153/2001 Z. z.) nemožno písomnosť z tohto dozorového spisu sprístupňovať akémukoľvek žiadateľovi. Pri prípadnom vyhovení žiadosti v požadovanom rozsahu by vo svojej podstate došlo k nahliadnutiu do tohto spisu, pričom nahliadnuť do spisu má možnosť podľa zákona iba generálny prokurátor alebo na základe generálnym prokurátorom udeleného súhlasu iný prokurátor. 7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pokiaľ existuje popri sebe všeobecná a osobitná úprava, potom osobitná úprava má prednosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sži/4/2009). Osobitnou právnou úpravou informačnej povinnosti prokuratúry sa má na mysli § 55m zákona o prokuratúre. Toto ustanovenie v jednotlivých odsekoch vymedzuje, aké rozhodnutia je prokuratúra povinná zverejniť a sprístupniť. Žalovaný skonštatoval, že žalobcom požadované informácie nemožno podradiť pod § 55m zákona o prokuratúre. 8. Ďalej uviedol, že žalobca požadoval sprístupniť registratúrne záznamy tvoriace spis vedený prokurátorom, do ktorého však nemá právny nárok nahliadať každý, ale podľa § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre iba nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor. Spravovanie spisov na prokuratúre upravuje príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 6/19 zo 4. septembra 2019, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok prokuratúry v platnom znení. Registratúrny poriadok je určený pre vnútornú potrebu a činnosť prokuratúry. Spisom, ktorý vedie prokurátor, je registratúrny záznam alebo súbor registratúrnych záznamov, ktoré vznikli v súvislosti s vybavovaním tej istej veci a sú evidované v spisovom prehľade každého spisu. Spis vedený na prokuratúre je vnútornou pracovnou pomôckou, ktorý nespĺňa znaky či už súdneho alebo vyšetrovacieho spisu, pričom obmedzujúce ustanovenie nazerania do spisu, najmä z uvedeného dôvodu, nemožno prelomiť ani aplikáciou infozákona. Žalobca je tak neoprávnenou osobou na nazeranie do spisu. Ust. § 55 zákona o prokuratúre je tak lex specialis vo vzťahu k infozákonu. 9. Ďalej sa žalovaný venoval vymedzeniu pojmu informácia pričom uviedol, že pojmovým znakom informácie je vždy jej konkrétnosť a individuálna identita. Za informáciu však nemožno považovať sprístupnenie obsahu celého spisu. 10. Žalovaný sa plne stotožnil s názorom povinnej osoby v tom, že žiadateľ nepožiadal o sprístupnenie informácie, ktorú by bola povinná osoba povinná zverejniť a sprístupniť. III. Správna žaloba 11. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 12. Podľa žalobcu právna úprava nazerania do prokurátorského spisu podľa § 55 zákona o prokuratúre nevylučuje sprístupňovanie informácií v režime infozákona. Poukázal preto na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sži 1/2010. Ďalej poukázal na text § 3 ods. 1 infozákona, ako aj na ústavnoprávne vymedzenie práva na informácie podľa Ústavy Slovenskej republiky, kde podľa jeho názoru žalovaný ignoroval aj ústavnoprávne aspekty práva na informácie. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože vôbec nebolo v ňom vysvetlené, prečo bolo nevyhnuté v demokratickej spoločnosti utajiť prokurátorský spis.
13. Žalobca ďalej uviedol, že požadovaný spis sa týka ukončeného trestného konania, ktoré bolo vedené na základe trestného oznámenia samotného žalobcu. Žalobca má ako oznamovateľ podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku právo nazrieť do vyšetrovacieho spisu. Nie je preto podľa neho odôvodnené odopierať mu sprístupnenie informácií z dozorového spisu, pretože ide o spis vedený v tej istej veci. 14. Ďalej uviedol, že snaha chrániť pred vyzradením informácie o výkone právomoci prokuratúry nepatrí medzi legitímne záujmy umožňujúce obmedziť právo na informácie. Aj činnosť prokuratúry musí podliehať verejnej kontrole, čo platí osobitne pre činnosť prvostupňového orgánu, cit.: „aktuálne vedenom bývalým politikom F., pred ním zasa odsúdeným zločincom G.“. Napokon uviedol, že teória implicitného obmedzenia práva na informácie bola ústavným súdom zrušená a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 522/2021. IV. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril podaním z 27. apríla 2023, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že pri vybavovaní žiadosti vychádzal z ustálenej judikatúry súdov aj pri samotnom vymedzení pojmu informácia, s tým, že za informácie nemožno považovať sprístupnenie obsahu celého spisu povinných osôb. Pojmovým znakom každej informácie je jej konkrétnosť a individuálna identita. Súdna prax sa stavia reštriktívne k žiadostiam, ktoré nie sú konkrétne, v ktorých žiadatelia žiadajú „všetko“, vrátane sprístupnenia obsahu celého spisu alebo rôznych dokumentov a ich kópií. Žiadateľ by mal byť v zásade spôsobilý identifikovať a konkrétne popísať informáciu, ktorú požaduje sprístupniť. 16. Podľa žalovaného sa žalovaný nijak nezbavuje informačnej povinnosti podľa všeobecnej aj osobitnej právnej úpravy, tá sa však striktne týka informačnej povinnosti o výsledku rozhodovacej pôsobnosti prokuratúry, ako to bolo aj v tomto prípade. 17. Nazeraním do spisu vedeného prokurátorom sa nedosiahne verejná kontrola postupu žalovaného, pretože verejná kontrola rozhodovacej pôsobnosti prokuratúry sa uskutočňuje prostredníctvom zverejňovania a sprístupnenia rozhodnutí, ako výsledku zákonnej kompetencie prokuratúry. Žalovaný tiež nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ možno nazrieť a oboznamovať sa s obsahom vyšetrovacieho spisu v trestnej veci, rovnako by malo byť možné nazerať do spisu vedeného prokurátorom a uviedol, že zatiaľ čo spis vedený na prokuratúre je pracovnou pomôckou, vyšetrovací spis policajného orgánu, ktorý sa zakladá po prijatí prvého podania vo veci, tvoria všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vyšetrovanú trestnú vec. Právo oboznamovať sa s obsahom tohto spisu vyplýva priamo z trestného poriadku. 18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril. V. Konanie na Správnom súde v Bratislave a na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky Konanie na správnom súde 19. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-1S/245/2022-37 zo 4. apríla 2025 (v poradí prvý rozsudok správneho súdu) zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konanie na kasačnom súde 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd rozsudkom č. k. 1Svk/19/2025-58 z 13. februára 2026 zrušil v poradí prvý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd zaviazal správny súd posúdiť a zaoberať sa v ďalšom konaní s tým, či právne obstoja závery i dôvody žalovaného a povinnej osoby vo vzťahu podriadeniu požadovaných informácií pod § 11 ods. 1 písm. d) infozákona v spojitosti s § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre, a to aj s ohľadom na žalobcom akcentovanú potrebu materiálneho prístupu k informáciám. VI. Relevantná právna úprava
21. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 22. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Odkaz 24): § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z. z. 23. Podľa § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor. 24. Podľa § 55m ods. 1 zákona o prokuratúre prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. 25. Podľa § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh. 26. Podľa § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona. VII. Verejné vyhlásenie rozsudku 27. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario), ako aj v rozsahu právne záväzného názoru kasačného súdu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 28. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený 3. júla 2026 (§137 ods. 4 SSP). VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom Všeobecné východiská 29. Infozákon predstavuje predpis verejného práva upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie podľa infozákona je osobitným druhom administratívneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, okrem tých, u ktorých to zákon neumožňuje. Toto obmedzenie nemusí byť explicitne ustanovené priamo infozákonom, ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva. 30. Infozákon teda predstavuje právnu úpravu, ktorá ustanovuje povinnosť povinným osobám sprístupňovať informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 infozákona), a to ich aktívnym zverejňovaním (§ 5 až 5b infozákona) alebo na základe žiadosti (§ 14 infozákona). Z uvedeného vyplýva základný princíp tohto zákona – čo nie je tajné, je verejné. Už priamo infozákon zároveň formuluje aj výnimky z tohto pravidla, kedy možno rozhodnúť o odmietnutí sprístupnenia informácie, a to ak táto nie je k dispozícii
(§ 3 ods. 1 infozákona) alebo ak je naplnený niektorý z dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám (§ 8 až 11a infozákona alebo podľa osobitného predpisu). V takom prípade povinná osoba vydá vo veci rozhodnutie (§ 18 ods. 2 infozákona). Aplikácia na prípad žalobcu 31. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa žalobcovi nesprístupnili požadované informácie z dôvodu, že nepožiadal o sprístupnenie informácie, ktorú by bola povinná osoba povinná sprístupniť a na sprístupnenie informácie sa vzťahovali obmedzujúce ustanovenia § 55 a § 55m zákona o prokuratúre. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, a to na podklade uplatnených žalobných bodov a právne záväzného názoru kasačného súdu, či žalovaný postupoval v súlade s infozákonom, keď nevyhovel žiadosti žalobcu. 32. Správny súd má z administratívneho spisu za preukázané, že žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácie výslovne žiadal o jej sprístupnenie v režime infozákona. Tým žalobca vymedzil zákonný režim, podľa ktorého sa domáhal poskytnutia informácií. Ak žalobca má oprávnenie žiadať o informácie na základe iného právneho predpisu (tu podľa Trestného poriadku, tvrdiac, že ako oznamovateľ trestného činu mal oprávnenie nazerať do vyšetrovacieho spisu; § 69 ods. 1 Trestného poriadku), tak túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Pokiaľ si žalobca sám zvolí režim infozákona, musí byť zároveň uzrozumený s tým, že bez ohľadu na jeho osobitné postavenie v konaní (ktoré existuje súbežne s jeho postavením ako žiadateľa o poskytnutie informácie podľa infozákona), sa na neho budú vzťahovať obmedzenia poskytnutia informácií podľa infozákona (primerane porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/23/2022 z 3. augusta 2022). 33. Sporným medzi žalobcom a žalovaným bol vzťah infozákona k zákonu o prokuratúre. Ako už správny súd uviedol v bode 30 odôvodnenia, dôvody sprístupnenia či nesprístupnenia informácie môžu vyplývať nielen z infozákona, ale aj z osobitných právnych predpisov, čo je situácia, ktorá nastala v práve prejednávanom prípade. Infozákon v § 11 ods. 1 písm. d) upravuje obmedzenie práva na prístup k informáciám, ak sa týkajú rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Obmedzenie sa neuplatní, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa sprístupňujú podľa osobitného predpisu (t. j. podľa § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre), ďalej rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 34. Za nesporné medzi účastníkmi súdneho konania považuje správny súd to, že obsahom žiadanej informácie je spis, ktorý bol založený na účely preskúmania postupu prokurátora v súvislosti s odstúpením trestného oznámenia žalobcu z úradu špeciálnej prokuratúry na Obvodné oddelenie PZ Bratislava – Nové Mesto – Východ. Z odbornej literatúry vyplýva, že „z limitačnej klauzuly písm. d) vyplýva, že povinnosťou povinnej osoby je posúdiť, či požadovaná informácia súvisí s rozhodovacou činnosťou súdu, medzinárodného súdneho orgánu alebo orgánu činného v trestnom konaní. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné v širšom zmysle slova rozumieť kompetenciu súdnych orgánov konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy SR). V užšom zmysle slova sa rozhodovacou činnosťou súdu rozumie konanie a rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu) cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony účastníkov konania alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia súdu v konkrétnej právnej veci. Za uvedené procesné úkony alebo procesné rozhodnutia možno považovať napríklad vyjadrenie účastníkov konania, ustanovenie tlmočníka, znalca, opatrovníka, rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorých spoločným znakom je, že nejde o rozhodnutia konečné, ale po ich vydaní konanie pred súdom pokračuje (rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sži/7/2009, z 8. 10. 2009, sp. zn. 3Sži/8/2009, z 18. 2. 2010, sp. zn. 5Sži/1/2011 z 15. 12. 2011). Vo všeobecnosti však možno informáciami o rozhodovacej činnosti súdu rozumieť všetky informácie, ktoré sú obsahom súdneho spisu (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Sži/8/2009, z 18. 2. 2010) (IKRÉNYI, P., BAKO, M. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 297). Analogicky, preskúmanie postupu prokurátora týkajúci sa úkonov súvisiacich s postupom vo veci z dôvodu vecnej, či miestnej (ne)príslušnosti (ako procesné úkony nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) vyhodnotil správny súd ako procesný úkon týkajúci sa vedenia konania, a teda aplikáciu § 11 ods. 1 písm. d) infozákona v predmetnej veci vyhodnotil správny súd ako zákonnú, keď žiadanú informáciu možno podradiť pod informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. 35. Následne na to sa správny súd zameral (ako reakcia na materiálne posúdenie prístupu k informáciám) na odôvodnenie možnej aplikácie výnimiek z tohto ustanovenia infozákona, na základe ktorých by mali byť (museli) informácie zo žiadaného spisu sprístupnené žalobcovi. Správny súd dospel k záveru, že tieto podmienky splnené neboli, a to z nasledujúcich dôvodov. 36. Z § 11 ods. 1 písm. d) infozákona vyplýva, že všeobecné pravidlo o zverejňovaní informácií je v ňom modifikované tak, že informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní sa nesprístupňujú, resp. je k nim prístup obmedzený. Z predmetného však zároveň infozákon priamo upravuje výnimky. Sprístupniť sa musia právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh (§ 55m ods. 5 zákona o prokuratúre), rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Predmetnými výnimkami (povinným zverejňovaním daných rozhodnutí/uznesení) je podľa názoru správneho súdu zabezpečená verejná kontrola orgánov činných v trestnom konaní (vrátane žalovaného/povinnej osoby) zo strany verejnosti a zároveň je ním chránené aj zabezpečenie objektivity daného procesu pred možným nenáležitým zasahovaním do procesov vedených orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, a to pred právoplatným ukončením danej veci. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého: „Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (a orgánov činných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve. Tým, že povinné osoby nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach pred konečným rozhodnutím vo veci, je vylúčená verejná diskusia, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov alebo orgány činné v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napríklad o informácie o postupe vyšetrovania, o úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní). Táto výnimka zo sprístupňovania informácií má teda chrániť nezávislosť a nestrannosť dotknutých osôb. Naopak povinné osoby sprístupňujú informáciu o výsledku ich rozhodovacej činnosti, čím je zachovaná verejná kontrola“ (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/207/2020 z 25. mája 2021). 37. Predmetné ustanovenia (§ 11 ods. 1 písm. d/ infozákona a § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre) podľa názoru správneho súdu predstavujú zákonnú výnimku zo všeobecného sprístupňovania informácií, ktorá je v súlade s čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keďže priamo tento ústavný článok odkazuje na možnosť obmedzenia prístupu k informáciám, ktoré však musí mať zákonný podklad. Ten je prejavený priamo v infozákone (§ 11 ods. 1 písm. d/) v spojení so zákonom o prokuratúre (úkony, ku ktorým nesmie byť obmedzený prístup; § 55m ods. 5). Z daného dôvodu preto správny súd vyhodnotil žalobné námietky smerujúce k porušeniu tohto článku ústavy ako nedôvodné. 38. Za nesporné medzi účastníkmi konania správny súd považuje aj to, že obsahom žiadaného spisu neboli uznesenia/návrhy/rozhodnutia, ktoré by boli výsledkom rozhodovacej činnosti prokurátora, keď povinná osoba v prvostupňovom rozhodnutí konštatovala, že žiadaný spis neobsahuje žiadne právoplatné uznesenie prokurátora, ani žiadne uznesenie, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej a ani žiadny obžalobný návrh (žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s uvedeným stotožnil). Žalobca dané nijak v žalobe nespochybnil. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že predmetom žiadosti žalobcu bolo sprístupnenie celého obsahu žiadaného spisu, t. j. vo svojej podstate by došlo k oboznámeniu sa s obsahom daného spisu žalobcom. Oboznámenie sa s obsahom spisu jeho nazretím (ako nižší stupeň oboznámenia sa s ním než sprístupnenie celého obsahu spisu do dispozície žalobcu) je upravené v § 55 zákona o prokuratúre, kde sú vymedzené subjekty, ktoré do spisu môžu nahliadať, pričom fyzické osoby (ako žalobca) to nie sú. Na strane druhej potom § 55m zákona o prokuratúre vymedzuje (s cieľom verejnej kontroly prokuratúry), ktoré časti spisu musia byť verejnosti prístupné a ako boli vymedzené v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku. Žalovaný a povinná osoba preto podľa názoru súdu
dospeli k právne udržateľnému záveru, podľa ktorého preto obsah spisu nemožno sprístupniť, keďže neobsahoval informácie, ktoré sú podľa zákona povinné sprístupniť. 39. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, podľa ktorej je rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože žalovaný nevysvetlil, prečo je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné utajiť prokurátorský spis, tak túto námietku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Ako už bolo konštatované, povinná osoba v prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že obsahom spisu nie sú žiadne rozhodnutia, ktoré by bola povinná v režime § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre (resp. § 11 ods. 1 písm. d/ infozákona) sprístupňovať. Ďalej uviedla, že žiadaním sprístupnenia celého obsahu žiadaného spisu by vo svojej podstate došlo k nahliadnutiu do spisu podľa § 55 zákona o prokuratúre, pričom podľa daného ustanovenia nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k tomu doplnil, že spis vedený na prokuratúre je vnútornou pracovnou pomôckou, ktorý nespĺňa znaky či už súdneho alebo vyšetrovacieho spisu. Správny súd predmetné odôvodnenie vyhodnotil ako logické, právne udržateľné a neodporujúce infozákonu, či inému právnemu predpisu. 40. Pokiaľ tak žalobca v žalobe len všeobecne argumentoval, že rozhodnutie v danom smere vôbec nie je odôvodnené, správny súd vyhodnotil danú námietku ako nedôvodnú, keďže odôvodnenie postupu povinnej osoby je zachytené v prvostupňovom i napadnutom rozhodnutí. IX. Záver 41. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu, sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP). 42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).