Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/210/2022 1022201243 24. 03. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201243.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7795-P/2022 zo dňa 06.07.2022, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 7795-P/2022 zo dňa 06.07.2022 a rozhodnutie žalovaného č. 5490-3000/2020, 1078-3000/2021, 102-3000/2022 zo dňa 29.03.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný listom č. 5490-3000/2020 zo dňa 10.03.2020 oznámil žalobcovi začatie správneho konania podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) za to, že žalobca bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní uzavrel dňa 16.03.2017 so spoločnosťou SWAN, a.s. zmluvu označenú ako „Dodatok č. 36 k Zmluve o dielo a poskytovaní telekomunikačných služieb č. 1054/1998, uzatvorenej dňa 5.5.1998“, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. Ďalším listom, a to listom č. 5490-3000/2020, 1078-3000/2021 zo dňa 17.12.2021, potom žalovaný oboznámil žalobcu s podkladmi pre rozhodnutie v správnom konaní vo veci predmetného správneho deliktu s tým, že ho zároveň vyzval, aby v prípade, ak mu boli podklady pre rozhodnutie známe, sa k nim písomne vyjadril v termíne do 11.01.2022. 2. Žalobca sa k podkladom pre rozhodnutie vyjadril podaním zo dňa 24.01.2022 konštatujúc, že žalovaný ako aj Rada žalovaného (ďalej len „Rada“) postupovali v predmetnej právnej veci nezákonne a dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym záverom o porušení § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní uzatvorením Dodatku č. 36 k Zmluve o dielo a poskytovaní telekomunikačných služieb č. 1054/1998 zo dňa 05.05.1998 (ďalej len „dodatok č. 36“). Žalobca preto navrhol správne konanie vo veci predmetného správneho deliktu zastaviť.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 5490-3000/2020, 1078-3000/2021, 102-3000/2022 zo dňa 29.03.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 367 500,00 eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní tým, že bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní uzavrel dňa 16.03.2017 so spoločnosťou SWAN, a.s. zmluvu označenú ako „Dodatok č. 36 k Zmluve o dielo a poskytovaní telekomunikačných služieb č. 1054/1998, uzavretej dňa 5. 5. 1998“ a využíval služby v zmysle tejto zmluvy v období od 16.03.2017 do 13.03.2020, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že za zákazku v zmysle zákona o verejnom obstarávaní bolo potrebné považovať všetky novo vznikajúce záväzky verejného obstarávateľa bez ohľadu na označenie úkonu, ktorým záväzok vznikal. Z formálneho hľadiska nebolo rozhodujúce, či zákazka bola zadaná na základe dodatku k pôvodnej zmluve alebo na základe samostatnej zmluvy. Novými zákazkami preto boli aj tzv. „dodatky k zmluvám“, pokiaľ nimi dochádzalo k rozšíreniu predmetu pôvodnej zmluvy a tomu zodpovedajúcemu zvýšeniu peňažného záväzku verejného obstarávateľa. Prípady, kedy bola prípustná zmena zmluvy počas jej trvania bez toho, aby sa vyžadovalo vyhlásenie nového verejného obstarávania, boli taxatívne ustanovené v § 18 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. V prípadoch, kedy neboli splnené podmienky pre zmenu zmluvy podľa tohto ustanovenia, bolo potrebné aplikovať postupy a pravidlá v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ bol pri zadávaní „novej“ zákazky, výsledkom ktorej malo byť uzatvorenie nového záväzku, povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom v čase zadávania tejto zákazky, a to bez ohľadu na to, ako označil výsledok takéhoto verejného obstarávania. 5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že sám žalobca argumentoval tým, že predchádzajúce zazmluvnené plnenie už bolo technologicky zastaralé, a preto bolo potrebné pristúpiť k nutnej rekonfigurácii a zmene technického nastavenia pôvodných služieb a nevyhnutnej výmene koncových zariadení, na ktorých sa služby ukončovali z dôvodu „end of sale“. Bolo pritom zrejmé, že predmetom plnenia dohodnutého v rozsahu dodatku č. 36 boli (oproti predchádzajúcemu stavu) iné technologicky modernejšie plnenia za účelom zabezpečenia kvalitatívne a technologicky modernejších telekomunikačných služieb. Dodatkom č. 36 sa tiež v plnom rozsahu zrušili prílohy č. 95 a č. 96 Zmluvy o dielo a poskytovaní telekomunikačných služieb č. 1054/1998 uzatvorenej dňa 05.05.1998 (ďalej len „zmluva o poskytovaní telekomunikačných služieb“). Dodatkom č. 36 sa k zmluve o poskytovaní telekomunikačných služieb pripojila nová príloha č. 100 s názvom „Zoznam lokalít poskytovania služieb a zoznam ďalších služieb“. Dodatkom č. 36 sa k zmluve o poskytovaní telekomunikačných služieb pripojila aj nová príloha č. 101 s názvom „Cenník komunikačných služieb a ďalších služieb“. Za (nové) dohodnuté plnenia bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá odplata vo výške 175 000,00 eur bez dane z pridanej hodnoty mesačne. Žalobca síce poukázal na to, že cena za tieto služby zostala nezmenená oproti cene dohodnutej dodatkom č. 35 k zmluve o poskytovaní telekomunikačných služieb (ďalej len „dodatok č. 35“), avšak žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že uplynutím doby 24 mesiacov dojednaných v dodatku č. 35 vzniklo žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy v časti týchto plnení, pričom žalobca sa uzatvorením dodatku č. 36 nanovo zaviazal uhrádzať spoločnosti SWAN, a.s. mesačný poplatok vo výške minimálne 175 000,00 eur za poskytnuté služby po dobu ďalších 24 mesiacov. Dodatkom č. 36 sa žalobca tiež zaviazal doplatiť spoločnosti SWAN, a.s. rozdiel v zmluvnej cene a skutočným plnením, ak by odstúpil od zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb skôr. Uzatvorením dodatku č. 36 bola predĺžená doba viazanosti na poskytovanie služieb spoločnosťou SWAN, a.s., čím došlo k rozšíreniu plnenia zo zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb z časového hľadiska. Uzatvorením dodatku č. 36 sa žalobca tiež zaviazal poskytovať nové finančné plnenie za poskytované služby spoločnosti SWAN, a.s. minimálne vo výške 175 000,00 eur mesačne po dobu ďalších 24 mesiacov, čím došlo k rozšíreniu plnenia zo zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb z finančného hľadiska. 6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný napokon konštatoval, že uzatvorením dodatku č. 36 došlo medzi zmluvnými stranami k dojednaniu predmetu plnenia odlišnému od pôvodnej zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb ako aj odplaty za poskytnuté plnenie, a teda k dojednaniu nového odplatného záväzku účastníka konania (k zadaniu zákazky). Žalobca pritom nepreukázal, že hlavným účelom uzatvorenia dodatku č. 36 bolo umožniť mu poskytovanie verejných elektronických komunikačných sietí alebo služieb, o ktoré sa mohol uchádzať každý záujemca, t.j. umožniť účastníkovi
konania podnikať v oblasti elektronických komunikácií, a teda žalobca nepreukázal oprávnenú aplikáciu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca teda naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní tým, že bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní uzavrel dňa 16.03.2017 so spoločnosťou SWAN, a.s. zmluvu označenú ako dodatok č. XX, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 7795-P/2022 zo dňa 06.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o rozklade žalobcu rozhodol tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že výrok i odôvodnenie napadnutého rozhodnutia boli správne a zákonné. Žalobca bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní uzavrel dňa 16.03.2017 so spoločnosťou SWAN, a.s. zmluvu označenú ako „Dodatok č. 36 k Zmluve o dielo a poskytovaní telekomunikačných služieb č. 1054/1998, uzatvorenej dňa 5. 5. 1998“ a využíval služby v zmysle tejto zmluvy v období od 16.03.2017 do 13.03.2020, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. Žalobca tak svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. 9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu, ktorý s poukazom na § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní pristúpil k vyčísleniu zmluvnej ceny na účely výpočtu výšky pokuty na základe predpokladanej hodnoty plnenia podľa dodatku č. 36 v období od apríla 2017 do konca mesiaca február 2020, keďže žalobca v tomto období naďalej využíval služby spoločnosti SWAN, a.s. podľa dodatku č. 36. Predpokladaná hodnota plnenia za dané obdobie predstavovala sumu 6 125 000,00 eur bez dane z pridanej hodnoty (mesačný poplatok 175 000,00 eur bez dane z pridanej hodnoty vynásobený počtom mesiacov plnenia, a to 35 mesiacov plnenia), t.j. 7 350 000,00 eur s daňou z pridanej hodnoty, z ktorej pokuta vo výške 5 % predstavovala sumu vo výške 367 500,00 eur. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný napokon konštatoval, že postup prvostupňového orgánu bol v súlade so zákonom, a že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom toto rozhodnutie obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti. Prvostupňový orgán svoje skutkové ako aj právne závery v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia náležite zdôvodnil. II. Žaloba 11. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.09.2022, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 12. Žalobca sa nestotožňoval s rozhodnutím žalovaného vo veci správneho deliktu, pretože predmetné rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný totiž nedostatočne zistil skutkový stav a na tento aplikoval nesprávne hmotnoprávne i procesné normy. Nedostatočné zistenie skutkového stavu bolo v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 13. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k predkladaným technologickým argumentom. Predmetom dodatku č. 36 bola technologicky nevyhnutná (z pohľadu optimálnej správy, prevádzky a bezpečnosti) migrácia služieb L3 RM OSI na L2 VPN RM OSI v prospech osobitnej dátovej siete MPLS MV SR, ktorá bola v podmienkach žalobcu prevádzkovaná ako kritická infraštruktúra. Žalobca musel pri zabezpečovaní poskytovania verejnej siete prostredníctvom pripojenia osobitnej siete postupovať v súlade so zákonom č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kritickej infraštruktúre“) a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 347/2018.
Žalobca bol povinný podľa § 12 ods. 2 zákona o kritickej infraštruktúre zachovávať mlčanlivosť o citlivej informácii, pričom citlivou informáciou sa podľa § 2 písm. k) zákona o kritickej infraštruktúre rozumela neverejná informácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku. Zmluvy, ktorými sa zabezpečovalo poskytovanie verejnej siete prostredníctvom pripojenia osobitnej siete, takéto prvky obsahovali. 14. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že uzatvorením dodatku č. 36 došlo k navýšeniu ceny. V skutočnosti došlo len k navýšeniu technickej kvality. V tejto súvislosti žalobca poukázal na dôvodovú správu predkladanú v rámci referátnika na podpis dodatku č. 36 oprávnenými subjektmi žalobcu. 15. Žalobca poskytoval verejné služby prostredníctvom prepojenia s osobitnými sieťami vrátane MPLS MV SR, kde išlo o typické verejné elektronické komunikačné služby, napríklad volania na tiesňové linky. V tejto súvislosti bolo možné poukázať na definíciu elektronickej komunikačnej služby v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona o elektronických komunikačných službách elektronickou komunikačnou službou sa rozumela služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočívala úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Službou ale nebolo poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb. Služba pritom nezahŕňala ani služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívali úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Túto skutočnosť potvrdzoval aj v čase spísania žaloby platný zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách z roku 2021“), ktorý v § 12 ods. 4 ustanovoval, že prevádzkovatelia osobitných sietí nesmeli poskytovať verejne dostupné služby, ani umožňovať poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám s tým, že toto ustanovenie sa nevzťahovalo na žalobcu, ktorý na účely bezpečnosti štátu mohol bezodplatne poskytovať verejne dostupné služby alebo umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám. Touto právnou normou bola vyprecizovaná právna úprava vzťahov medzi žalobcom a ďalšími subjektami, ktoré verejnú sieť využívali na ochranu života, zdravia a majetku občanov Slovenskej republiky. Táto právna norma potvrdzovala aj právnu argumentáciu, že žalobca nevyužíval verejnú sieť prostredníctvom pripojenia osobitnej siete pre svoju potrebu, ale ju poskytoval ďalším subjektom, ktoré verejnú sieť využívali na ochranu života, zdravia a majetku občanov Slovenskej republiky. Nebolo možné klásť za vinu žalobcovi, že § 49 zákona o elektronických komunikáciách nebol dostatočne konkrétny a neobsiahol všetky právne vzťahy, ktoré vznikali pri zriaďovaní a prevádzkovaní osobitných sietí žalobcom. Právnou úpravou ustanovenou v § 12 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách z roku 2021 dalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky jasne najavo, aký bol rozsah práv a povinností žalobcu pri prevádzkovaní osobitných sietí a zároveň tak potvrdilo aj správnosť postupu žalobcu pri prevádzkovaní osobitných sietí podľa § 49 zákona o elektronických komunikáciách. 16. Počas celej kontroly žalobca opakovane argumentoval technickými a fyzikálnymi možnosťami, ktoré boli dostupné a vykonateľné. Na tieto argumenty žalovaný ani raz počas celej kontroly nereagoval. Touto nečinnosťou žalovaný porušil § 3 ods. 5 správneho poriadku, pretože nereagovaním na technologické stanoviská žalobcu zo strany žalovaného nebol spoľahlivo zistený stav veci na vydanie rozhodnutia. 17. Žalovaný pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobcovi neoznámil skutočnosti zistené pri preskúmaní úkonov žalobcu ako kontrolovaného a ani mu neoznámil, ktoré zo zistených skutočností boli správnym deliktom. Takisto žalovaný pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobcovi neoznámil pokutu, ktorú zamýšľal žalobcovi uložiť a ani ho neoboznámil o možnosti zníženia pokuty o 50 %. Žalovaný tiež znemožnil žalobcovi pred vydaním svojho rozhodnutia vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri preskúmaní úkonov žalobcu ako kontrolovaného. S poukazom na uvedené malo prvostupňové rozhodnutie, resp. konanie žalovaného vady spôsobujúce nezákonnosť tohto rozhodnutia. 18. V predmetnej právnej veci pri vydaní napadnutého rozhodnutia nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia. V zmysle § 60a a § 49 ods. 2 správneho poriadku bol žalovaný povinný rozhodnúť do 30, resp. maximálne 60 dní. Ak žalovaný nebol schopný v tejto lehote rozhodnúť o rozklade, bol povinný informovať žalobcu aj s uvedením dôvodu, prečo tak neurobil. Tieto ustanovenia správneho poriadku boli zo strany žalovaného porušené, keďže žalovaný nerozhodol v lehote stanovenej v správnom poriadku
a ani neinformoval žalobcu o dôvodoch nedodržania zákonom stanovenej lehoty. Týmto postupom bol porušený § 3 ods. 1 správneho poriadku. 19. Žalobca nesúhlasil so stanovením výšky pokuty, keďže absentovala metodológia výpočtu samotného základu pre pokutu. Ďalej nebolo zrejmé, ako žalovaný dospel k zmluvnej pokute vo výške 5 % (t.j. 367 500,00 eur) zo zmluvnej ceny, ktorá v danom prípade za obdobie od apríla 2017 do konca februára 2020 predstavovala sumu z uhradených faktúr súhrne vo výške 7 350 000,00 eur s daňou z pridanej hodnoty. Samotný výpočet pokuty bol nesprávny. Podpísaním dodatku č. 36 nedošlo k predĺženiu doby platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb v porovnaní s dodatkom č. 35, a teda dodatkom č. 36 sa nedojednalo nové obdobie poskytovania plnení žalobcovi. Uzatvorením dodatku č. 36 nedošlo ani k zmene obsahu plnení poskytovaných žalobcovi. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.09.2023 navrhol žalobu zamietnuť. 21. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí náležite vysporiadal s argumentáciou žalobcu, pričom žalobca dostal relevantné právne odpovede na všetky právne významné argumenty. Žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný sa preto vo vyjadrení k žalobe odvolal na znenie napadnutého rozhodnutia a poukázal na podstatné argumenty uvádzané vo svojom rozhodnutí vo veci správneho deliktu. 22. K argumentácii žalobcu, že v predmetnej právnej veci neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia uvedené v § 173 ods. 13 a ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, a že teda žalovaný pri vydaní svojho rozhodnutia vo veci správneho deliktu postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, žalovaný uviedol, že žalobca spájal dva rôzne druhy konaní vedené žalovaným. Namietané nedoručenie výzvy súviselo s konaním o preskúmanie úkonov žalobcu po uzatvorení zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie žalovaného č. 15458-6000/2019-OD/5, 15241-6000/2018-OD/5 zo dňa 21.04.2020, proti ktorému žalobca podal riadny opravný prostriedok, v ktorom okrem iného namietal aj nedoručenie výzvy. Rada sa v rozhodnutí č. 7487-9000/2020 zo dňa 12.11.2021 vysporiadala s namietaným nedoručením výzvy, pričom žalobcovi zaslala dňa 25.06.2021 „Výzvu na vyjadrenie ku skutočnostiam, ktoré Rada Úradu pre verejné obstarávanie zistila v odvolacom konaní“. Rada poukázala na to, že z § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní vyplývalo, že ak to bolo potrebné, Rada doterajšie konanie doplnila, prípadne zistené nedostatky odstránila. Rada tak v odvolacom konaní vyzvala žalobcu na vyjadrenie ku skutočnostiam, ktoré zistila v odvolacom konaní (v konaní o preskúmanie úkonov žalobcu po uzatvorení zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb) podľa § 173 ods. 13 v spojení s § 177 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní a zároveň podľa § 173 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní informovala žalobcu o možnosti zníženia pokuty o 50 %. Žalovaný podotkol, že žalobca mohol namietať zákonnosť predmetného rozhodnutia Rady na súde, čo však neurobil. Žalobca v žalobe nesprávne spájal dva rôzne druhy konaní pred žalovaným, pričom jeho argumentácia v tejto časti nesúvisela s napadnutým rozhodnutím. IV. Replika žalobcu 23. Žalobca v replike zo dňa 05.10.2023 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná. 24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol skutočnosti totožné s argumentáciou uvedenou v jeho rozhodnutí vo veci správneho deliktu, pričom neuviedol žiadne nové relevantné skutkové tvrdenia ani nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené sa žalobca v plnom rozsahu pridržiaval žaloby a svojich ďalších písomných podaní a zotrval aj na všetkých skutočnostiach a svojich tvrdeniach uvedených v predmetnej žalobe a písomných podaniach. 25. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcu nevyužil.
V. Konanie na správnom súde 26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/210/2022 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-5S/210/2022. 27. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O žalobe správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.03.2026. VI. Relevantné právne predpisy 28. Podľa § 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, zákazka na poskytnutie služby na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby, okrem zákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3. 29. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 30. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržiavať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 31. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2024, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 32. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 01.08. 2024, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 33. Podľa § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota. 34. Podľa § 182 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2024, ak sa konanie o uložení pokuty začína za porušenie zákona, pri ktorom úrad nevyužil postup podľa § 173 ods. 14,
úrad pred vydaním rozhodnutia oznámi verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi výšku pokuty, ktorú mu zamýšľa uložiť a informáciu o tom, že ak v lehote do 15 dní od doručenia tohto oznámenia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oznámi úradu, že so všetkými porušeniami zákona, ktoré sú predmetom konania súhlasí v plnom rozsahu, pokuta, ktorá by bola inak verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uložená, sa zníži o 50%. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v lehote podľa prvej vety písomne oznámi úradu, že v plnom rozsahu, bezpodmienečne a neodvolateľne súhlasí s porušeniami zákona, ktoré sú predmetom konania a zároveň v plnom rozsahu, bezpodmienečne a neodvolateľne súhlasí s tým, že sa dopustil prejednávaných správnych deliktov, uloží úrad v rozhodnutí verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu zníženú o 50%. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty zníženej o 50% nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o uložení pokuty zníženej o 50% nie je preskúmateľné súdom. 35. Podľa § 5 ods. 7 SSP, správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne. 36. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 37. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 39. Podľa § 195 písm. d) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 40. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu, a to konkrétne vo veci uloženia pokuty za správny delikt na úseku verejného obstarávania. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a to v medziach žalobných námietok ako aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného v medziach žalobných námietok, správny súd pripomína, že samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Správny súd v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobným námietkam taktiež pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia predmetného rozhodnutia žalovaného za žalobcu konkretizovať (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34). VII/a Posúdenie žalobných námietok 41. V nadväznosti na žalobné námietky správny súd v prvom rade poukazuje na vymedzenie skutku, ktorý bol predmetom správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu (ďalej len „posudzovaný skutok“). V zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní tým, že bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní uzavrel dňa 16.03.2017 so spoločnosťou SWAN, a.s. zmluvu označenú ako dodatok č. XX a využíval služby v zmysle tejto zmluvy v období od 16.03.2017 do 13.03.2020, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným
týmto zákonom. V nadväznosti na takto vymedzený posudzovaný skutok správny súd (v zhode so žalovaným) uvádza, že za zákazku v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je potrebné považovať novo vznikajúce záväzky verejného obstarávateľa bez ohľadu na formálne označenie úkonu, ktorým takýto záväzok vzniká. Správny súd ďalej (v zhode so žalovaným) uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje podmienky, za ktorých si aj zmena zmluvy počas jej plnenia vyžaduje nový postup verejného obstarávania s tým, že nový postup verejného obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zmluve majú uskutočniť závažné (podstatné) zmeny. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (porovnaj napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-454/06, pressetext Nachrichtenagentur). Žalobca v žalobe uvedené všeobecné východiská posudzovania uzatvárania „dodatkov“ k zmluvám, ktoré zmluvy boli uzatvorené na základe realizovaného verejného obstarávania, z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní ostatne ani nijako nespochybňoval. 42. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že v preskúmavanej právnej veci malo podstatný význam posúdenie otázky, či uzatvorením dodatku č. 36 došlo k závažnej (podstatnej) zmene zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb. K tejto otázke sa žalovaný vyjadril už v prvostupňovom rozhodnutí (napr. ods. 90, ods. 91, ods. 94 až ods. 98 prvostupňového rozhodnutia), pričom správny súd považuje túto argumentáciu za logickú a dostatočnú s tým, že východiská argumentácie žalovaného majú oporu v administratívnom spise. Správny súd stotožniac sa zo závermi žalovaného vo vzťahu k predmetnej otázke zásadného významu osobitne poukazuje na skutočnosť, že samotný žalobca v žalobe uvádza, že uzatvorením dodatku č. 36 došlo k navýšeniu technickej kvality, a že uzatvorením dodatku č. 36 došlo k zvýšeniu technologickej úrovne poskytovaných plnení a homologizácii technologickej štruktúry prepojenia jednotlivých prípojných bodov siete. Inými slovami, podľa samotného žalobcu uzatvorením dodatku č. 36 malo dôjsť k tomu, že spoločnosť SWAN, a.s. mala (zjednodušené vyjadrené) v zmysle dodatku č. 36 poskytovať žalobcovi plnenia inej, technologicky kvalitnejšej úrovne. V tejto súvislosti možno poukázať aj na prílohu žaloby označenú ako „Dôvodová správa“, keď v tejto písomnosti sa uvádza, že dodatok č. 36 umožní vymedzeným útvarom a zariadeniam efektívnejšie využívať na plnenie služobných povinností kvalitatívne a technologicky modernejšie telekomunikačné služby. 43. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu zákonom o elektronických komunikáciách z roku 2021 správny súd uvádza, že táto argumentácia nie je relevantná, pretože dodatok č. 36 bol uzatvorený za účinnosti zákona o elektronických komunikáciách. Inými slovami, dodatok č. 36 bol uzatvorený ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o elektronických komunikáciách z roku 2021, resp. pred schválením tohto zákona Národnou radou Slovenskej republiky vôbec. 44. V nadväznosti na žalobnú námietku, že žalovaný nereagoval na technologické stanoviská žalobcu, správny súd uvádza, že táto (pomerne všeobecne a abstraktne formulovaná) námietka nebola dôvodná. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že orgán verejnej správy musí dať odpoveď na tie námietky vznesené účastníkom administratívneho konania, ktoré majú pre rozhodnutie veci podstatný význam. Ako to už bolo uvedené, v preskúmavanej právnej veci malo podstatný význam posúdenie otázky, či uzatvorením dodatku č. 36 došlo k závažnej (podstatnej) zmene zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb. S touto otázkou sa žalovaný v intenciách doposiaľ uvedeného vo svojom rozhodnutí vo veci správneho deliktu náležite vysporiadal. 45. V nadväznosti na žalobnú námietku, že uzatvorením dodatku č. 36 nedošlo k predĺženiu doby platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb v porovnaní s dodatkom č. 35, správny súd uvádza, že pokiaľ by aj bola táto námietka dôvodná, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že uzatvorením dodatku č. 36 došlo k závažnej (podstatnej) zmene zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, keď spoločnosť SWAN, a.s. mala (zjednodušene vyjadrené) v zmysle dodatku č. 36 poskytovať žalobcovi plnenia inej, technologicky kvalitnejšej úrovne. Opomenúť nemožno skutočnosť, že uplynutím doby 24 mesiacov dojednaných v dodatku č. 35 vzniklo žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb v príslušných častiach plnení, avšak žalobca sa dodatkom č. 36 zaviazal uhrádzať spoločnosti SWAN, a.s. mesačný poplatok vo výške minimálne 175 000,00 eur za poskytnuté služby po dobu ďalších 24 mesiacov s tým, že ak odstúpi od zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb skôr, doplatí spoločnosti SWAN, a.s. rozdiel v zmluvnej cene a skutočným plnením. Aj táto okolnosť nepochybne predstavuje závažnú (podstatnú) zmenu zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb. Je tak zrejmé, že uzatvorenie dodatku č. 36 predstavuje v konečnom dôsledku uzatvorenie novej zmluvy. Je takisto zrejmé, že žalobca uzatvoril dodatok č. 36 bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, a že využíval služby v zmysle
dodatku č. 36. Inými slovami, žalobca vzhľadom na uvedené okolnosti posudzovaným skutkom naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a to aj vtedy, ak by uzatvorením dodatku č. XX nedošlo k predĺženiu doby platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb v porovnaní s dodatkom č. 35. Ten istý záver pritom platí aj vo vzťahu k žalobnej námietke, že uzatvorením dodatku č. 36 nedošlo k navýšeniu finančného plnenia. 46. S poukazom na doposiaľ uvedené správny súd konštatuje, že ak by aj bol čiastkový záver žalovaného, že uzatvorením dodatku č. 36 bola predĺžená doba viazanosti na poskytovanie služieb poskytovateľom, a to spoločnosťou SWAN, a.s., nesprávny, táto okolnosť by nezakladala dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia (a prípadne aj prvostupňového rozhodnutia) a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu totiž obsahuje dostatok ďalších dôvodov, ktoré odôvodňujú záver, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní skutkom vymedzeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Ten istý záver pritom platí aj vo vzťahu k žalobnej námietke, že uzatvorením dodatku č. 36 nedošlo k navýšeniu finančného plnenia. 47. V nadväznosti na žalobnú námietku neoznámenia skutočností zistených pri preskúmaní úkonov žalobcu zo strany žalovaného, neoznámenia toho, ktoré zo zistených skutočností boli správnym deliktom, neoznámenia výšky pokuty, ktorú zamýšľal žalovaný žalobcovi uložiť, a neoboznámenia o možnosti zníženia pokuty o 50%, a to pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, správny súd uvádza, že táto žalobná námietka nie je dôvodná. Ako na to správne poukázal žalovaný, v čase vydania prvostupňového rozhodnutia zákon o verejnom obstarávaní žalovanému takúto povinnosť, t.j. povinnosť oznámiť vyššie uvedené okolnosti subjektu, voči ktorému bolo vedené konanie o správnom delikte, v konaní o správnom delikte podľa § 182 ods. 1 písm. a) tohto právneho predpisu neukladal. Pokiaľ ide o právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vydaní prvostupňového rozhodnutia a ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia, v jej zmysle žalovaný v správnom konaní predmetnú výzvu účastníkom konania nemal povinnosť zasielať, ak žalovaný už postup podľa § 173 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní využil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. V preskúmavanej právnej veci žalovaný postup podľa § 173 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní využil už v konaní o preskúmanie úkonov žalobcu ako kontrolovaného, a teda nebol povinný túto výzvu opätovne zasielať žalobcovi pred vydaním napadnutého rozhodnutia ani v zmysle právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť po vydaní prvostupňového rozhodnutia. 48. V nadväznosti na žalobnú námietku neoznámenia skutočností zistených pri preskúmaní úkonov žalobcu zo strany žalovaného, neoznámenia toho, ktoré zo zistených skutočností boli správnym deliktom, neoznámenia výšky pokuty, ktorú zamýšľal žalovaný žalobcovi uložiť, a znemožnenia vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným pri preskúmaní úkonov žalobcu ako kontrolovaného, správny súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v liste č. 5490-3000/2020 zo dňa 10.03.2020, t.j. v oznámení o začatí správneho konania, riadne oboznámil žalobcu s predmetom daného správneho konania. Inými slovami, žalovaný v liste č. 5490-3000/2020 zo dňa 10.03.2020, t.j. v oznámení o začatí správneho konania, dostatočne vymedzil skutok, ktorý mal byť predmetom daného správneho konania. Žalovaný pritom v liste č. 5490-3000/2020 zo dňa 10.03.2020, t.j. v oznámení o začatí správneho konania, taktiež poukázal na právnu úpravu, v zmysle ktorej mal žalovaný uložiť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný potom umožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie žalovaného. Je tak zrejmé, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými okolnosťami relevantnými pre rozhodovanie žalovaného vo veci správneho deliktu, ktorý bol predmetnom správneho konania, ktorého začatie žalovaný oznámil žalobcovi listom č. 5490-3000/2020 zo dňa 10.03.2020. Žalobca mal napokon možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záznam č. 5490-3000/2020, 1078-3000/2021, 102-3000/2022 zo dňa 12.01.2022, v zmysle ktorého žalobca požiadal o možnosť písomne sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia v lehote do 24.01.2022, ktorej žiadosti žalovaný aj vyhovel. 49. V nadväznosti na žalobnú námietku nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade správny súd uvádza, že táto žalobná námietka nie je dôvodná. Správny súd pripomína, že rozklad žalobcu bol žalovanému doručený dňa 14.04.2022. Žalovaný následne v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku, a teda v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozkladu, postúpil spis na rozhodnutie druhostupňovému
správnemu orgánu. O tejto skutočnosti žalovaný informoval žalobcu, a to listom zo dňa 16.05.2022. Až od tohto dátumu plynula žalovanému lehota 30, resp. 60 dní na vydanie rozhodnutia o rozklade. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 06.07.2022, je zrejmé, že bolo vydané ešte pred uplynutím 60 – dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade, ktorá uplynula dňa 15.07.2022. Lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade je navyše lehotou poriadkovou a jej zmeškania tak nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia vydaného po jej uplynutí. Ak by teda aj napadnuté rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty na jeho vydanie, nebola by táto skutočnosť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že správna súdna prax je jednotná v tom, že nedodržanie procesných lehôt na vydanie správnych rozhodnutí nie je samo osebe takým porušením procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/205/2022 zo dňa 20.12.2023, ods. 33). 50. V nadväznosti na žalobnú námietku nesúhlasu žalobcu so stanovením výšky pokuty a žalobnú námietku absencie metodológie výpočtu samotného základu pre stanovenie pokuty správny súd uvádza, že tieto vo svojej podstate vzájomne prepojené žalobné námietky nie sú dôvodné. Žalovaný totiž tak v prvostupňovom rozhodnutí (ods. 149 a ods. 150 prvostupňového rozhodnutia) ako aj v napadnutom rozhodnutí (ods. 58 napadnutého rozhodnutia) súladne s relevantnou právnou úpravou logicky a v dostatočnom rozsahu vysvetlil, akým spôsobom stanovil výšku pokuty, pričom východiská jeho argumentácie majú oporu v administratívnom spise. 51. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie dôkazu, a to znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 21.09.2023 vypracovaného znaleckou organizáciou Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti, správny súd ho nevykonal, keďže jeho vykonaním sa mala preukázať taká okolnosť, vo vzťahu ku ktorej žalobca dostatočne nevymedzil, aký dopad by malo preukázanie predmetnej okolnosti na zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu. Žalobca síce v žalobe uviedol, že osobitná dátová sieť MPLS MV SR je v podmienkach žalobcu prevádzkovaná ako kritická infraštruktúra, pričom následne uviedol, že musí pri zabezpečovaní poskytovania verejnej siete prostredníctvom pripojenia osobitnej siete postupovať v súlade so zákonom o kritickej infraštruktúre a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 347/2018, avšak už bližšie nevysvetlil (nenamietal), aké to malo mať dôsledky vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim zo zákona o verejnom obstarávaní, s ktorými by sa žalovaný nesprávne vysporiadal v kontexte problematiky kritickej infraštruktúry a verejného obstarávania. Správny súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu za žalobcu konkretizovať (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34). 52. Pokiaľ žalobca argumentoval prevádzkovaním osobitnej siete, resp. verejnej siete a výnimkou v zmysle § 1 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, t.j. tzv. telekomunikačnou výnimkou, s touto argumentáciou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vo veci správneho deliktu náležite vysporiadal (napr. ods. 99 až ods. 139 prvostupňového rozhodnutia). Na zdôraznenie správnosti argumentácie žalovaného správny súd pripomína, že vo svojej rozhodovacej praxi už konštatoval, že „podstata tzv. telekomunikačnej výnimky tkvie v tom, že keď je účelom verejného obstarávania zabezpečiť poskytovanie služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. (resp. v súčasnosti účinného zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov), okrem verejného sektora aj subjektom v súkromnom sektore, tak sa nevyžaduje, aby verejný obstarávateľ postupoval podľa zákona č. 343/2015 Z. z. v prípadoch, keď bude verejný obstarávateľ tieto služby sám poskytovať alebo využívať. V opačnom prípade, keď verejný obstarávateľ služby len „nakupuje“ od poskytovateľov týchto služieb a neposkytuje ich verejnosti zo súkromného sektora, tak je nevyhnutné, aby postupoval pri obstarávaní takéhoto plnenia podľa ustanovení zákona č. 343/2015 Z. z.“ (napr. rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/343/2021 zo dňa 13.08.2024, ods. 43). 53. Sumarizujúc doposiaľ uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky neboli dôvodné, resp. neboli spôsobilé viesť k záveru, že napadnuté rozhodnutie (a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie) je potrebné zrušiť pre jeho nezákonnosť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. VII/b Posúdenie veci z hľadiska právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP
54. Správny súd po posúdení žalobných námietok pristúpil k posúdeniu preskúmavanej právnej veci z pohľadu právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Predmetná žaloba je totiž žalobou vo veciach správneho trestania a správny súd je tak povinný nad rozsah žalobných námietok posudzovať, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 SSP. 55. Posudzujúc preskúmavanú právnu vec z pohľadu právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP správny súd prvotne uvádza, že podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania rozhoduje v plnej jurisdikcii. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti. Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, a preto sa súdom vytvára priestor, aby v procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie prihliadli na zmenu právnej úpravy (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022). 56. Posudzujúc preskúmavanú právnu vec z pohľadu právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP správny súd tiež uvádza, že pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z Ústavy SR a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa posudzuje trestnosť činu a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 57. Správny súd skúmajúc vývoj právnej úpravy sankcionovania posudzovaného skutku zistil, že v období po vydaní rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu nadobudol účinnosť zákon č. 179/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona o verejnom obstarávaní“). Týmto zákonom došlo okrem iného k zmene právnej úpravy sadzby pokuty za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Úprava sadzby pokuty za tieto správne delikty vykonaná vyššie uvedenou novelou zákona o verejnom obstarávaní spočívala v tom, že z pevnej sadzby 5 % zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných cien sa zmenila na sadzbu od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných cien. 58. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že právna úprava rozpätia sadzby pokuty za posudzovaný skutok ustanovená vyššie uvedenou novelou zákona o verejnom obstarávaní je pre žalobcu nepochybne priaznivejšia. Vzhľadom na správnu súdnu prax preto bolo v preskúmavanej právnej veci potrebné uplatniť pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu, ktorou je právna úprava stanovujúca sankciu za posudzovaný skutok v podobe pokuty v rozpätí od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny. Táto skutočnosť potom musela viesť k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 59. Správny súd pre úplnosť uvádza, že s poukazom na § 5 ods. 7 SSP nepovažoval za potrebné v intenciách § 196 SSP vyzývať účastníkov konania na vyjadrenie sa k možnosti posúdenia preskúmavanej právnej veci z hľadiska vyššie uvedenej novely zákona o verejnom obstarávaní. Účelom právnej úpravy ustanovenej v § 196 SSP je zjavne vytvoriť priestor na to, aby sa účastníci konania mohli vyjadriť k možnosti posúdenia konkrétnej preskúmavanej právnej veci z hľadiska právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. V nadväznosti na právnu úpravu ustanovenú v § 196 SSP je potrebné osobitne dbať, aby sa k možnosti posúdenia konkrétnej preskúmavanej právnej veci z hľadiska právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP mohol vyjadriť predovšetkým žalovaný, v ktorého neprospech bude spravidla aplikovanie právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. V preskúmavanej právnej veci sa pritom žalovaný k možnosti posúdenia veci z hľadiska vyššie uvedenej novely zákona o verejnom obstarávaní vyjadril v podaní zo dňa 06.10.2025. V tomto podaní žalovaný uviedol, že v priebehu aj tohto správneho
súdneho konania došlo s účinnosťou od 01.08.2024 k nadobudnutiu účinnosti vyššie uvedenej novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorá skutočnosť mala za následok nevyhnutnosť postupu správneho súdu v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe a aplikácie povinnej retroaktivity v prospech páchateľa. Je tak zrejmé, že žalovaný sa sám „aktívne“ vyjadril k možnosti posúdenia preskúmavanej právnej veci z hľadiska vyššie uvedenej novely zákona o verejnom obstarávaní. Keďže prípadné vyjadrenie žalobcu by nemohlo nič zmeniť na závere o tom, že rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu, t.j. že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie vzhľadom na vyššie uvedenú novelu zákona o verejnom obstarávaní a v nej ustanovenú pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu ukladania sankcie za posudzovaný skutok, správny súd nepovažoval s poukazom na § 5 ods. 7 SSP za potrebné adresovať žalobcovi výzvu v intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 196 SSP. VII./c Záver 60. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil postupujúc analogicky podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 61. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku a jeho úlohou bude vec opätovne posúdiť. Žalovaný sa pritom vysporiada s novou, pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou ukladania sankcie za posudzovaný skutok. 62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, v zmysle ktorého správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V intenciách tejto právnej úpravy správny súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa správny súd v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci vzhliadol v okolnosti, že žalobcom bol orgán štátnej správy, ktorý pri podaní žaloby a ani v konaní pred správnym súdom nebol zastúpený advokátom, ale konal prostredníctvom svojich poverených zamestnancov, a to A. B. C. a A. D. E.. Inými slovami, správny súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa neuložil žalovanému ako orgánu štátnej správy povinnosť nahradiť žalobcovi ako orgánu štátnej správy trovy konania, keď žalobca pri podaní žaloby a ani v konaní pred správnym súdom nebol zastúpený advokátom, ale konal prostredníctvom svojich poverených zamestnancov, a to A. B. C. a A. D. E.. 63. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca nežiadal, aby mu správny súd voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Správny súd napriek tomu pristúpil k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania, keďže v zmysle § 175 ods. 1 SSP správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu, a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 64. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.