{"guid": "22a6ce82-e4f6-4a46-9562-75e408061121:5b63db2d-94f2-401f-910c-b16b81fc7785", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201243.4", "spisova_znacka": "BA-5S/210/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/210/2022 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. marca 2026, sp. zn. BA-5S/210/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201243.4", "identifikacne_cislo": "1022201243", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 182 ods. 1 písm. a) ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/45", "nazov": "zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/45-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/452", "nazov": "zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/452", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/452-2021"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-18", "/SK/ZZ/2015/343#paragraf-182", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b63db2d-94f2-401f-910c-b16b81fc7785", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201243.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201243.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201243.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/210/2022\n1022201243\n24. 03. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201243.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a\nčlenov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866,\nproti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO:\n31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7795-P/2022 zo dňa 06.07.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 7795-P/2022 zo dňa 06.07.2022 a rozhodnutie žalovaného\nč. 5490-3000/2020, 1078-3000/2021, 102-3000/2022 zo dňa 29.03.2022 z r u š u j e a vec v r a c i\na žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný listom č. 5490-3000/2020 zo dňa 10.03.2020 oznámil žalobcovi začatie správneho konania\npodľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015\nZ. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) za to, že žalobca bez použitia postupov podľa zákona\no verejnom obstarávaní uzavrel dňa 16.03.2017 so spoločnosťou SWAN, a.s. zmluvu označenú ako\n„Dodatok č. 36 k Zmluve o dielo a poskytovaní telekomunikačných služieb č. 1054/1998, uzatvorenej\ndňa 5.5.1998“, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa\nzákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. Ďalším listom,\na to listom č. 5490-3000/2020, 1078-3000/2021 zo dňa 17.12.2021, potom žalovaný oboznámil žalobcu\ns podkladmi pre rozhodnutie v správnom konaní vo veci predmetného správneho deliktu s tým, že ho\nzároveň vyzval, aby v prípade, ak mu boli podklady pre rozhodnutie známe, sa k nim písomne vyjadril\nv termíne do 11.01.2022.\n2. Žalobca sa k podkladom pre rozhodnutie vyjadril podaním zo dňa 24.01.2022 konštatujúc, že\nžalovaný ako aj Rada žalovaného (ďalej len „Rada“) postupovali v predmetnej právnej veci nezákonne\na dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym záverom o porušení § 10 ods. 1\na ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní uzatvorením Dodatku č. 36 k Zmluve o dielo a poskytovaní\ntelekomunikačných služieb č. 1054/1998 zo dňa 05.05.1998 (ďalej len „dodatok č. 36“). Žalobca preto\nnavrhol správne konanie vo veci predmetného správneho deliktu zastaviť.\n\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 5490-3000/2020, 1078-3000/2021, 102-3000/2022 zo dňa 29.03.2022 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 367 500,00 eur za\nto, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom\nobstarávaní tým, že bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní uzavrel dňa 16.03.2017\nso spoločnosťou SWAN, a.s. zmluvu označenú ako „Dodatok č. 36 k Zmluve o dielo a poskytovaní\ntelekomunikačných služieb\nč. 1054/1998, uzavretej dňa 5. 5. 1998“ a využíval služby v zmysle\ntejto zmluvy v období od 16.03.2017 do 13.03.2020, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú\nzmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom\nustanoveným týmto zákonom.\n4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že za zákazku v zmysle\nzákona o verejnom obstarávaní bolo potrebné považovať všetky novo vznikajúce záväzky verejného\nobstarávateľa bez ohľadu na označenie úkonu, ktorým záväzok vznikal. Z formálneho hľadiska nebolo\nrozhodujúce, či zákazka bola zadaná na základe dodatku k pôvodnej zmluve alebo na základe\nsamostatnej zmluvy. Novými zákazkami preto boli aj tzv. „dodatky k zmluvám“, pokiaľ nimi dochádzalo\nk rozšíreniu predmetu pôvodnej zmluvy a tomu zodpovedajúcemu zvýšeniu peňažného záväzku\nverejného obstarávateľa. Prípady, kedy bola prípustná zmena zmluvy počas jej trvania bez toho, aby\nsa vyžadovalo vyhlásenie nového verejného obstarávania, boli taxatívne ustanovené v § 18 ods. 1\nzákona o verejnom obstarávaní. V prípadoch, kedy neboli splnené podmienky pre zmenu zmluvy podľa\ntohto ustanovenia, bolo potrebné aplikovať postupy a pravidlá v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.\nVerejný obstarávateľ bol pri zadávaní „novej“ zákazky, výsledkom ktorej malo byť uzatvorenie nového\nzáväzku, povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom v čase\nzadávania tejto zákazky, a to bez ohľadu na to, ako označil výsledok takéhoto verejného obstarávania.\n5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že sám žalobca argumentoval\ntým, že predchádzajúce zazmluvnené plnenie už bolo technologicky zastaralé, a preto bolo potrebné\npristúpiť k nutnej rekonfigurácii a zmene technického nastavenia pôvodných služieb a nevyhnutnej\nvýmene koncových zariadení, na ktorých sa služby ukončovali z dôvodu „end of sale“. Bolo pritom\nzrejmé, že predmetom plnenia dohodnutého v rozsahu dodatku č. 36 boli (oproti predchádzajúcemu\nstavu) iné technologicky modernejšie plnenia za účelom zabezpečenia kvalitatívne a technologicky\nmodernejších telekomunikačných služieb. Dodatkom č. 36 sa tiež v plnom rozsahu zrušili prílohy\nč. 95 a č. 96 Zmluvy o dielo a poskytovaní telekomunikačných služieb č. 1054/1998 uzatvorenej\ndňa 05.05.1998 (ďalej len „zmluva o poskytovaní telekomunikačných služieb“). Dodatkom č. 36 sa\nk zmluve o poskytovaní telekomunikačných služieb pripojila nová príloha č. 100 s názvom „Zoznam\nlokalít poskytovania služieb a zoznam ďalších služieb“. Dodatkom č. 36 sa k zmluve o poskytovaní\ntelekomunikačných služieb pripojila aj nová príloha č. 101 s názvom „Cenník komunikačných služieb\na ďalších služieb“. Za (nové) dohodnuté plnenia bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá odplata vo\nvýške 175 000,00 eur bez dane z pridanej hodnoty mesačne. Žalobca síce poukázal na to, že cena\nza tieto služby zostala nezmenená oproti cene dohodnutej dodatkom č. 35 k zmluve o poskytovaní\ntelekomunikačných služieb (ďalej len „dodatok č. 35“), avšak žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že\nuplynutím doby 24 mesiacov dojednaných v dodatku č. 35 vzniklo žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy\nv časti týchto plnení, pričom žalobca sa uzatvorením dodatku č. 36 nanovo zaviazal uhrádzať spoločnosti\nSWAN, a.s. mesačný poplatok vo výške minimálne 175 000,00 eur za poskytnuté služby po dobu\nďalších 24 mesiacov. Dodatkom č. 36 sa žalobca tiež zaviazal doplatiť spoločnosti SWAN, a.s. rozdiel\nv zmluvnej cene a skutočným plnením, ak by odstúpil od zmluvy o poskytovaní telekomunikačných\nslužieb skôr. Uzatvorením dodatku č. 36 bola predĺžená doba viazanosti na poskytovanie služieb\nspoločnosťou SWAN, a.s., čím došlo k rozšíreniu plnenia zo zmluvy o poskytovaní telekomunikačných\nslužieb z časového hľadiska. Uzatvorením dodatku č. 36 sa žalobca tiež zaviazal poskytovať nové\nfinančné plnenie za poskytované služby spoločnosti SWAN, a.s. minimálne vo výške 175 000,00 eur\nmesačne po dobu ďalších 24 mesiacov, čím došlo k rozšíreniu plnenia zo zmluvy o poskytovaní\ntelekomunikačných služieb z finančného hľadiska.\n6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný napokon konštatoval, že uzatvorením dodatku\nč. 36 došlo medzi zmluvnými stranami k dojednaniu predmetu plnenia odlišnému od pôvodnej zmluvy\no poskytovaní telekomunikačných služieb ako aj odplaty za poskytnuté plnenie, a teda k dojednaniu\nnového odplatného záväzku účastníka konania\n(k zadaniu zákazky). Žalobca pritom nepreukázal,\nže hlavným účelom uzatvorenia dodatku č. 36 bolo umožniť mu poskytovanie verejných elektronických\nkomunikačných sietí alebo služieb, o ktoré sa mohol uchádzať každý záujemca, t.j. umožniť účastníkovi\n\nkonania podnikať v oblasti elektronických komunikácií, a teda žalobca nepreukázal oprávnenú aplikáciu\nvýnimky podľa § 1 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca teda naplnil skutkovú podstatu\nsprávneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní tým, že bez použitia\npostupov podľa zákona o verejnom obstarávaní uzavrel dňa 16.03.2017 so spoločnosťou SWAN, a.s.\nzmluvu označenú ako dodatok č. XX, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo\nrámcovú dohodu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto\nzákonom.\n7. Žalovaný rozhodnutím č. 7795-P/2022 zo dňa 06.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\no rozklade žalobcu rozhodol tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že výrok i odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia boli správne a zákonné. Žalobca bez použitia postupov podľa zákona o verejnom\nobstarávaní uzavrel dňa 16.03.2017 so spoločnosťou SWAN, a.s. zmluvu označenú ako „Dodatok č.\n36 k Zmluve o dielo a poskytovaní telekomunikačných služieb\nč. 1054/1998, uzatvorenej dňa\n5. 5. 1998“ a využíval služby v zmysle tejto zmluvy v období od 16.03.2017 do 13.03.2020, čím sa\nvyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona o verejnom\nobstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. Žalobca tak svojim konaním\nnaplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom\nobstarávaní.\n9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že sa stotožnil s postupom\nprvostupňového orgánu, ktorý s poukazom na § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní pristúpil\nk vyčísleniu zmluvnej ceny na účely výpočtu výšky pokuty na základe predpokladanej hodnoty plnenia\npodľa dodatku č. 36 v období od apríla 2017 do konca mesiaca február 2020, keďže žalobca v tomto\nobdobí naďalej využíval služby spoločnosti SWAN, a.s. podľa dodatku č. 36. Predpokladaná hodnota\nplnenia za dané obdobie predstavovala sumu 6 125 000,00 eur bez dane z pridanej hodnoty (mesačný\npoplatok 175 000,00 eur bez dane z pridanej hodnoty vynásobený počtom mesiacov plnenia, a to\n35\nmesiacov plnenia), t.j. 7 350 000,00 eur s daňou z pridanej hodnoty, z ktorej pokuta vo výške 5 %\npredstavovala sumu vo výške 367 500,00 eur.\n10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný napokon konštatoval, že postup prvostupňového\norgánu bol v súlade so zákonom, a že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi\npredpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom toto rozhodnutie obsahovalo\nvšetky zákonom predpísané náležitosti. Prvostupňový orgán svoje skutkové ako aj právne závery\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia náležite zdôvodnil.\nII.\nŽaloba\n11. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.09.2022,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového\nrozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu“) a vrátenia veci\nžalovanému na ďalšie konanie.\n12. Žalobca sa nestotožňoval s rozhodnutím žalovaného vo veci správneho deliktu, pretože predmetné\nrozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný totiž nedostatočne zistil skutkový stav a na\ntento aplikoval nesprávne hmotnoprávne i procesné normy. Nedostatočné zistenie skutkového stavu\nbolo v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.\n13. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k predkladaným technologickým argumentom.\nPredmetom dodatku č. 36 bola technologicky nevyhnutná (z pohľadu optimálnej správy, prevádzky\na bezpečnosti) migrácia služieb L3 RM OSI na L2 VPN RM OSI v prospech osobitnej dátovej siete MPLS\nMV SR, ktorá bola v podmienkach žalobcu prevádzkovaná ako kritická infraštruktúra. Žalobca musel\npri zabezpečovaní poskytovania verejnej siete prostredníctvom pripojenia osobitnej siete postupovať\nv súlade so zákonom\nč. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o kritickej infraštruktúre“) a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 347/2018.\n\nŽalobca bol povinný podľa § 12 ods. 2 zákona o kritickej infraštruktúre zachovávať mlčanlivosť o citlivej\ninformácii, pričom citlivou informáciou sa podľa § 2 písm. k) zákona o kritickej infraštruktúre rozumela\nneverejná informácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu\nalebo zničeniu prvku. Zmluvy, ktorými sa zabezpečovalo poskytovanie verejnej siete prostredníctvom\npripojenia osobitnej siete, takéto prvky obsahovali.\n14. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že uzatvorením dodatku č. 36 došlo k navýšeniu ceny.\nV skutočnosti došlo len k navýšeniu technickej kvality. V tejto súvislosti žalobca poukázal na dôvodovú\nsprávu predkladanú v rámci referátnika na podpis dodatku\nč. 36 oprávnenými subjektmi žalobcu.\n15. Žalobca poskytoval verejné služby prostredníctvom prepojenia s osobitnými sieťami vrátane MPLS\nMV SR, kde išlo o typické verejné elektronické komunikačné služby, napríklad volania na tiesňové\nlinky. V tejto súvislosti bolo možné poukázať na definíciu elektronickej komunikačnej služby v zákone\nč. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no elektronických komunikáciách“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona o elektronických komunikačných\nslužbách elektronickou komunikačnou službou sa rozumela služba obvykle poskytovaná za odplatu,\nktorá spočívala úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb\na prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Službou ale\nnebolo poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom\nprenášaným pomocou sietí a služieb. Služba pritom nezahŕňala ani služby informačnej spoločnosti,\nktoré nespočívali úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Túto skutočnosť potvrdzoval aj\nv čase spísania žaloby platný zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon\no elektronických komunikáciách z roku 2021“), ktorý v § 12 ods. 4 ustanovoval, že prevádzkovatelia\nosobitných sietí nesmeli poskytovať verejne dostupné služby, ani umožňovať poskytovanie takýchto\nslužieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám s tým, že toto ustanovenie sa nevzťahovalo\nna žalobcu, ktorý na účely bezpečnosti štátu mohol bezodplatne poskytovať verejne dostupné služby\nalebo umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám. Touto\nprávnou normou bola vyprecizovaná právna úprava vzťahov medzi žalobcom a ďalšími subjektami,\nktoré verejnú sieť využívali na ochranu života, zdravia a majetku občanov Slovenskej republiky. Táto\nprávna norma potvrdzovala aj právnu argumentáciu, že žalobca nevyužíval verejnú sieť prostredníctvom\npripojenia osobitnej siete pre svoju potrebu, ale ju poskytoval ďalším subjektom, ktoré verejnú sieť\nvyužívali na ochranu života, zdravia a majetku občanov Slovenskej republiky. Nebolo možné klásť za\nvinu žalobcovi, že § 49 zákona o elektronických komunikáciách nebol dostatočne konkrétny a neobsiahol\nvšetky právne vzťahy, ktoré vznikali pri zriaďovaní a prevádzkovaní osobitných sietí žalobcom. Právnou\núpravou ustanovenou v § 12 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách z roku 2021 dalo Ministerstvo\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky jasne najavo, aký bol rozsah práv a povinností žalobcu pri\nprevádzkovaní osobitných sietí a zároveň tak potvrdilo aj správnosť postupu žalobcu pri prevádzkovaní\nosobitných sietí podľa § 49 zákona o elektronických komunikáciách.\n16. Počas celej kontroly žalobca opakovane argumentoval technickými a fyzikálnymi možnosťami, ktoré\nboli dostupné a vykonateľné. Na tieto argumenty žalovaný ani raz počas celej kontroly nereagoval. Touto\nnečinnosťou žalovaný porušil § 3 ods. 5 správneho poriadku, pretože nereagovaním na technologické\nstanoviská žalobcu zo strany žalovaného nebol spoľahlivo zistený stav veci na vydanie rozhodnutia.\n17. Žalovaný pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobcovi neoznámil skutočnosti zistené pri\npreskúmaní úkonov žalobcu ako kontrolovaného a ani mu neoznámil, ktoré zo zistených skutočností boli\nsprávnym deliktom. Takisto žalovaný pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobcovi neoznámil\npokutu, ktorú zamýšľal žalobcovi uložiť a ani ho neoboznámil o možnosti zníženia pokuty o 50 %.\nŽalovaný tiež znemožnil žalobcovi pred vydaním svojho rozhodnutia vyjadriť sa ku skutočnostiam\nzisteným pri preskúmaní úkonov žalobcu ako kontrolovaného. S poukazom na uvedené malo\nprvostupňové rozhodnutie, resp. konanie žalovaného vady spôsobujúce nezákonnosť tohto rozhodnutia.\n18. V predmetnej právnej veci pri vydaní napadnutého rozhodnutia nebola dodržaná lehota na vydanie\nrozhodnutia. V zmysle § 60a a § 49 ods. 2 správneho poriadku bol žalovaný povinný rozhodnúť do 30,\nresp. maximálne 60 dní. Ak žalovaný nebol schopný v tejto lehote rozhodnúť o rozklade, bol povinný\ninformovať žalobcu aj s uvedením dôvodu, prečo tak neurobil. Tieto ustanovenia správneho poriadku boli\nzo strany žalovaného porušené, keďže žalovaný nerozhodol v lehote stanovenej v správnom poriadku\n\na ani neinformoval žalobcu o dôvodoch nedodržania zákonom stanovenej lehoty. Týmto postupom bol\nporušený § 3 ods. 1 správneho poriadku.\n19. Žalobca nesúhlasil so stanovením výšky pokuty, keďže absentovala metodológia výpočtu samotného\nzákladu pre pokutu. Ďalej nebolo zrejmé, ako žalovaný dospel k zmluvnej pokute vo výške 5 % (t.j.\n367 500,00 eur) zo zmluvnej ceny, ktorá v danom prípade za obdobie od apríla 2017 do konca februára\n2020 predstavovala sumu z uhradených faktúr súhrne vo výške 7 350 000,00 eur s daňou z pridanej\nhodnoty. Samotný výpočet pokuty bol nesprávny. Podpísaním dodatku č. 36 nedošlo k predĺženiu doby\nplatnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb v porovnaní s dodatkom č. 35,\na teda dodatkom\nč. 36 sa nedojednalo nové obdobie poskytovania plnení žalobcovi. Uzatvorením\ndodatku č. 36 nedošlo ani k zmene obsahu plnení poskytovaných žalobcovi.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.09.2023 navrhol žalobu zamietnuť.\n21. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí náležite vysporiadal\ns argumentáciou žalobcu, pričom žalobca dostal relevantné právne odpovede na všetky právne\nvýznamné argumenty. Žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Rozhodnutie\nžalovaného vo veci správneho deliktu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vychádzalo zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný\nsa preto vo vyjadrení k žalobe odvolal na znenie napadnutého rozhodnutia a poukázal na podstatné\nargumenty uvádzané vo svojom rozhodnutí vo veci správneho deliktu.\n22. K argumentácii žalobcu, že v predmetnej právnej veci neboli splnené zákonné podmienky na\nvydanie rozhodnutia uvedené v § 173 ods. 13 a ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, a že teda\nžalovaný pri vydaní svojho rozhodnutia vo veci správneho deliktu postupoval v rozpore so zákonom\no verejnom obstarávaní, žalovaný uviedol, že žalobca spájal dva rôzne druhy konaní vedené žalovaným.\nNamietané nedoručenie výzvy súviselo s konaním o preskúmanie úkonov žalobcu po uzatvorení\nzmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie žalovaného č.\n15458-6000/2019-OD/5, 15241-6000/2018-OD/5 zo dňa 21.04.2020, proti ktorému žalobca podal riadny\nopravný prostriedok, v ktorom okrem iného namietal aj nedoručenie výzvy. Rada sa v rozhodnutí č.\n7487-9000/2020 zo dňa 12.11.2021 vysporiadala s namietaným nedoručením výzvy, pričom žalobcovi\nzaslala dňa 25.06.2021 „Výzvu na vyjadrenie ku skutočnostiam, ktoré Rada Úradu pre verejné\nobstarávanie zistila v odvolacom konaní“. Rada poukázala na to, že z § 177 ods. 11 zákona o verejnom\nobstarávaní vyplývalo, že ak to bolo potrebné, Rada doterajšie konanie doplnila, prípadne zistené\nnedostatky odstránila. Rada tak v odvolacom konaní vyzvala žalobcu na vyjadrenie ku skutočnostiam,\nktoré zistila v odvolacom konaní (v konaní o preskúmanie úkonov žalobcu po uzatvorení zmluvy\no poskytovaní telekomunikačných služieb) podľa § 173 ods. 13 v spojení s § 177 ods. 9 zákona\no verejnom obstarávaní a zároveň podľa § 173 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní informovala\nžalobcu o možnosti zníženia pokuty o 50 %. Žalovaný podotkol, že žalobca mohol namietať zákonnosť\npredmetného rozhodnutia Rady na súde, čo však neurobil. Žalobca v žalobe nesprávne spájal dva\nrôzne druhy konaní pred žalovaným, pričom jeho argumentácia v tejto časti nesúvisela s napadnutým\nrozhodnutím.\nIV.\nReplika žalobcu\n23. Žalobca v replike zo dňa 05.10.2023 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná.\n24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol skutočnosti totožné s argumentáciou uvedenou v jeho\nrozhodnutí vo veci správneho deliktu, pričom neuviedol žiadne nové relevantné skutkové tvrdenia ani\nnepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené sa žalobca v plnom rozsahu\npridržiaval žaloby a svojich ďalších písomných podaní a zotrval aj na všetkých skutočnostiach a svojich\ntvrdeniach uvedených v predmetnej žalobe a písomných podaniach.\n25. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcu nevyužil.\n\nV.\nKonanie na správnom súde\n26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\na\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal\ns účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny\nsúd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/210/2022\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená\npod sp. zn.\nBA-5S/210/2022.\n27. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP\nv spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako\naj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O žalobe\nsprávny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal\nnariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.03.2026.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n28. Podľa § 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, zákazka na poskytnutie služby na účely tohto\nzákona je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby, okrem zákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3.\n29. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní\npri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.\n30. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia\ndodržiavať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp\ntransparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n31. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2024, úrad\nuloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol\npovinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom\nalebo postupom ustanoveným týmto zákonom.\n32. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 01.08. 2024, úrad\nuloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny,\nak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona,\nspôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom.\n33. Podľa § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky\npokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet\nzákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet\nzákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo\nobstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo\nkoncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie\ncena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo\nv pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa\nrozumie predpokladaná hodnota.\n34. Podľa § 182 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.07.2024, ak sa konanie\no uložení pokuty začína za porušenie zákona, pri ktorom úrad nevyužil postup podľa § 173 ods. 14,\n\núrad pred vydaním rozhodnutia oznámi verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi výšku pokuty,\nktorú mu zamýšľa uložiť a informáciu o tom, že ak v lehote do 15 dní od doručenia tohto oznámenia\nverejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oznámi úradu, že so všetkými porušeniami zákona, ktoré sú\npredmetom konania súhlasí v plnom rozsahu, pokuta, ktorá by bola inak verejnému obstarávateľovi\nalebo obstarávateľovi uložená, sa zníži o 50%. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v lehote\npodľa prvej vety písomne oznámi úradu, že v plnom rozsahu, bezpodmienečne a neodvolateľne súhlasí\ns porušeniami zákona, ktoré sú predmetom konania a zároveň v plnom rozsahu, bezpodmienečne a\nneodvolateľne súhlasí s tým, že sa dopustil prejednávaných správnych deliktov, uloží úrad v rozhodnutí\nverejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu zníženú o 50%. Proti rozhodnutiu o uložení\npokuty zníženej o 50% nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o uložení pokuty zníženej o\n50% nie je preskúmateľné súdom.\n35. Podľa § 5 ods. 7 SSP, správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby\nkonanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.\n36. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom\nalebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\n37. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n38. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n39. Podľa § 195 písm. d) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n40. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci\nsprávneho deliktu, a to konkrétne vo veci uloženia pokuty za správny delikt na úseku verejného\nobstarávania. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo posúdiť, či\nžalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a to v medziach žalobných\nnámietok ako aj v medziach právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Pokiaľ ide o preskúmanie\nzákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného v medziach žalobných námietok, správny súd\npripomína, že samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú\nmieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Správny súd v tejto súvislosti\nvo vzťahu k žalobným námietkam taktiež pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené\ndôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu uvedené v žalobe podľa\nobsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia predmetného rozhodnutia žalovaného za žalobcu\nkonkretizovať (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34).\nVII/a\nPosúdenie žalobných námietok\n41. V nadväznosti na žalobné námietky správny súd v prvom rade poukazuje na vymedzenie skutku,\nktorý bol predmetom správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného vo veci\nsprávneho deliktu (ďalej len „posudzovaný skutok“). V zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia\nžalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom\nobstarávaní tým, že bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní uzavrel dňa 16.03.2017\nso spoločnosťou SWAN, a.s. zmluvu označenú ako dodatok č. XX a využíval služby v zmysle tejto zmluvy\nv období od 16.03.2017 do 13.03.2020, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu\nalebo rámcovú dohodu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom ustanoveným\n\ntýmto zákonom. V nadväznosti na takto vymedzený posudzovaný skutok správny súd (v zhode so\nžalovaným) uvádza, že za zákazku v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je potrebné považovať novo\nvznikajúce záväzky verejného obstarávateľa bez ohľadu na formálne označenie úkonu, ktorým takýto\nzáväzok vzniká. Správny súd ďalej (v zhode so žalovaným) uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní\nustanovuje podmienky, za ktorých si aj zmena zmluvy počas jej plnenia vyžaduje nový postup verejného\nobstarávania s tým, že nový postup verejného obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zmluve majú\nuskutočniť závažné (podstatné) zmeny. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodovacej praxe Súdneho dvora\nEurópskej únie (porovnaj napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-454/06, pressetext\nNachrichtenagentur). Žalobca v žalobe uvedené všeobecné východiská posudzovania uzatvárania\n„dodatkov“ k zmluvám, ktoré zmluvy boli uzatvorené na základe realizovaného verejného obstarávania,\nz pohľadu zákona o verejnom obstarávaní ostatne ani nijako nespochybňoval.\n42. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že v preskúmavanej právnej veci malo podstatný význam posúdenie\notázky, či uzatvorením dodatku č. 36 došlo k závažnej (podstatnej) zmene zmluvy o poskytovaní\ntelekomunikačných služieb. K tejto otázke sa žalovaný vyjadril už v prvostupňovom rozhodnutí (napr.\nods. 90, ods. 91, ods. 94 až ods. 98 prvostupňového rozhodnutia), pričom správny súd považuje túto\nargumentáciu za logickú a dostatočnú s tým, že východiská argumentácie žalovaného majú oporu\nv administratívnom spise. Správny súd stotožniac sa zo závermi žalovaného vo vzťahu k predmetnej\notázke zásadného významu osobitne poukazuje na skutočnosť, že samotný žalobca v žalobe uvádza,\nže uzatvorením dodatku č. 36 došlo k navýšeniu technickej kvality, a že uzatvorením dodatku č. 36\ndošlo k zvýšeniu technologickej úrovne poskytovaných plnení a homologizácii technologickej štruktúry\nprepojenia jednotlivých prípojných bodov siete. Inými slovami, podľa samotného žalobcu uzatvorením\ndodatku č. 36 malo dôjsť k tomu, že spoločnosť SWAN, a.s. mala (zjednodušené vyjadrené) v zmysle\ndodatku č. 36 poskytovať žalobcovi plnenia inej, technologicky kvalitnejšej úrovne. V tejto súvislosti\nmožno poukázať aj na prílohu žaloby označenú ako „Dôvodová správa“, keď v tejto písomnosti sa\nuvádza, že dodatok č. 36 umožní vymedzeným útvarom a zariadeniam efektívnejšie využívať na plnenie\nslužobných povinností kvalitatívne a technologicky modernejšie telekomunikačné služby.\n43. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu zákonom o elektronických komunikáciách z roku 2021\nsprávny súd uvádza, že táto argumentácia nie je relevantná, pretože dodatok č. 36 bol uzatvorený za\núčinnosti zákona o elektronických komunikáciách. Inými slovami, dodatok č. 36 bol uzatvorený ešte pred\nnadobudnutím účinnosti zákona o elektronických komunikáciách z roku 2021, resp. pred schválením\ntohto zákona Národnou radou Slovenskej republiky vôbec.\n44. V nadväznosti na žalobnú námietku, že žalovaný nereagoval na technologické stanoviská žalobcu,\nsprávny súd uvádza, že táto (pomerne všeobecne a abstraktne formulovaná) námietka nebola\ndôvodná. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že orgán verejnej správy musí dať odpoveď na tie\nnámietky vznesené účastníkom administratívneho konania, ktoré majú pre rozhodnutie veci podstatný\nvýznam. Ako to už bolo uvedené, v preskúmavanej právnej veci malo podstatný význam posúdenie\notázky, či uzatvorením dodatku č. 36 došlo k závažnej (podstatnej) zmene zmluvy o poskytovaní\ntelekomunikačných služieb. S touto otázkou sa žalovaný v intenciách doposiaľ uvedeného vo svojom\nrozhodnutí vo veci správneho deliktu náležite vysporiadal.\n45. V nadväznosti na žalobnú námietku, že uzatvorením dodatku č. 36 nedošlo k predĺženiu doby\nplatnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb v porovnaní s dodatkom č.\n35, správny súd uvádza, že pokiaľ by aj bola táto námietka dôvodná, nič by to nezmenilo na\nskutočnosti, že uzatvorením dodatku č. 36 došlo k závažnej (podstatnej) zmene zmluvy o poskytovaní\ntelekomunikačných služieb, keď spoločnosť SWAN, a.s. mala (zjednodušene vyjadrené) v zmysle\ndodatku č. 36 poskytovať žalobcovi plnenia inej, technologicky kvalitnejšej úrovne. Opomenúť nemožno\nskutočnosť, že uplynutím doby 24 mesiacov dojednaných v dodatku č. 35 vzniklo žalobcovi právo\nodstúpiť od zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb v príslušných častiach plnení, avšak\nžalobca sa dodatkom č. 36 zaviazal uhrádzať spoločnosti SWAN, a.s. mesačný poplatok vo výške\nminimálne 175 000,00 eur za poskytnuté služby po dobu ďalších 24 mesiacov s tým, že ak odstúpi\nod zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb skôr, doplatí spoločnosti SWAN, a.s. rozdiel\nv zmluvnej cene a skutočným plnením. Aj táto okolnosť nepochybne predstavuje závažnú (podstatnú)\nzmenu zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb. Je tak zrejmé, že uzatvorenie dodatku č. 36\npredstavuje v konečnom dôsledku uzatvorenie novej zmluvy. Je takisto zrejmé, že žalobca uzatvoril\ndodatok č. 36 bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, a že využíval služby v zmysle\n\ndodatku č. 36. Inými slovami, žalobca vzhľadom na uvedené okolnosti posudzovaným skutkom naplnil\nskutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní,\na to aj vtedy, ak by uzatvorením dodatku č. XX nedošlo k predĺženiu doby platnosti a účinnosti zmluvy\no poskytovaní telekomunikačných služieb v porovnaní s dodatkom č. 35. Ten istý záver pritom platí aj\nvo vzťahu k žalobnej námietke, že uzatvorením dodatku č. 36 nedošlo k navýšeniu finančného plnenia.\n46. S poukazom na doposiaľ uvedené správny súd konštatuje, že ak by aj bol čiastkový záver\nžalovaného, že uzatvorením dodatku č. 36 bola predĺžená doba viazanosti na poskytovanie služieb\nposkytovateľom, a to spoločnosťou SWAN, a.s., nesprávny, táto okolnosť by nezakladala dôvod\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia (a prípadne aj prvostupňového rozhodnutia) a vrátenie veci\nžalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného vo veci správneho deliktu totiž obsahuje\ndostatok ďalších dôvodov, ktoré odôvodňujú záver, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho\ndeliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní skutkom vymedzeným vo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia. Ten istý záver pritom platí aj vo vzťahu k žalobnej námietke, že\nuzatvorením dodatku č. 36 nedošlo k navýšeniu finančného plnenia.\n47. V nadväznosti na žalobnú námietku neoznámenia skutočností zistených pri preskúmaní úkonov\nžalobcu zo strany žalovaného, neoznámenia toho, ktoré zo zistených skutočností boli správnym\ndeliktom, neoznámenia výšky pokuty, ktorú zamýšľal žalovaný žalobcovi uložiť, a neoboznámenia\no možnosti zníženia pokuty o 50%, a to pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, správny súd uvádza,\nže táto žalobná námietka nie je dôvodná. Ako na to správne poukázal žalovaný, v čase vydania\nprvostupňového rozhodnutia zákon o verejnom obstarávaní žalovanému takúto povinnosť, t.j. povinnosť\noznámiť vyššie uvedené okolnosti subjektu, voči ktorému bolo vedené konanie o správnom delikte,\nv konaní o správnom delikte podľa § 182 ods. 1 písm. a) tohto právneho predpisu neukladal. Pokiaľ ide\no právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vydaní prvostupňového rozhodnutia a ešte pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia, v jej zmysle žalovaný v správnom konaní predmetnú výzvu účastníkom\nkonania nemal povinnosť zasielať, ak žalovaný už postup podľa § 173 ods. 14 zákona o verejnom\nobstarávaní využil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. V preskúmavanej právnej veci\nžalovaný postup podľa § 173 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní využil už v konaní o preskúmanie\núkonov žalobcu ako kontrolovaného, a teda nebol povinný túto výzvu opätovne zasielať žalobcovi pred\nvydaním napadnutého rozhodnutia ani v zmysle právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť po vydaní\nprvostupňového rozhodnutia.\n48. V nadväznosti na žalobnú námietku neoznámenia skutočností zistených pri preskúmaní úkonov\nžalobcu zo strany žalovaného, neoznámenia toho, ktoré zo zistených skutočností boli správnym\ndeliktom, neoznámenia výšky pokuty, ktorú zamýšľal žalovaný žalobcovi uložiť, a znemožnenia vyjadriť\nsa k skutočnostiam zisteným pri preskúmaní úkonov žalobcu ako kontrolovaného, správny súd taktiež\npoukazuje na skutočnosť, že žalovaný v liste č. 5490-3000/2020 zo dňa 10.03.2020, t.j. v oznámení\no začatí správneho konania, riadne oboznámil žalobcu s predmetom daného správneho konania. Inými\nslovami, žalovaný v liste č. 5490-3000/2020 zo dňa 10.03.2020, t.j. v oznámení o začatí správneho\nkonania, dostatočne vymedzil skutok, ktorý mal byť predmetom daného správneho konania. Žalovaný\npritom v liste č. 5490-3000/2020 zo dňa 10.03.2020, t.j. v oznámení o začatí správneho konania,\ntaktiež poukázal na právnu úpravu, v zmysle ktorej mal žalovaný uložiť verejnému obstarávateľovi alebo\nobstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú\nzmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona o verejnom obstarávaní spôsobom alebo postupom\nustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný potom umožnil žalobcovi oboznámiť sa\ns podkladom pre rozhodnutie žalovaného. Je tak zrejmé, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa\nso všetkými okolnosťami relevantnými pre rozhodovanie žalovaného vo veci správneho deliktu,\nktorý bol predmetnom správneho konania, ktorého začatie žalovaný oznámil žalobcovi listom č.\n5490-3000/2020 zo dňa 10.03.2020. Žalobca mal napokon možnosť vyjadriť sa k podkladom pre\nrozhodnutie žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záznam č. 5490-3000/2020,\n1078-3000/2021, 102-3000/2022 zo dňa 12.01.2022, v zmysle ktorého žalobca požiadal o možnosť\npísomne sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia v lehote do 24.01.2022, ktorej žiadosti žalovaný aj vyhovel.\n49. V nadväznosti na žalobnú námietku nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade správny\nsúd uvádza, že táto žalobná námietka nie je dôvodná. Správny súd pripomína, že rozklad žalobcu bol\nžalovanému doručený dňa 14.04.2022. Žalovaný následne v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku,\na teda v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozkladu, postúpil spis na rozhodnutie druhostupňovému\n\nsprávnemu orgánu. O tejto skutočnosti žalovaný informoval žalobcu, a to listom zo dňa 16.05.2022.\nAž od tohto dátumu plynula žalovanému lehota 30, resp. 60 dní na vydanie rozhodnutia o rozklade.\nKeďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 06.07.2022, je zrejmé, že bolo vydané ešte pred\nuplynutím 60 – dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade, ktorá uplynula dňa 15.07.2022. Lehota\nna vydanie rozhodnutia o rozklade je navyše lehotou poriadkovou a jej zmeškania tak nezakladá\ndôvod na zrušenie rozhodnutia vydaného po jej uplynutí. Ak by teda aj napadnuté rozhodnutie bolo\nvydané po uplynutí zákonnej lehoty na jeho vydanie, nebola by táto skutočnosť dôvodom na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že správna súdna prax je jednotná\nv tom, že nedodržanie procesných lehôt na vydanie správnych rozhodnutí nie je samo osebe takým\nporušením procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\n(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/205/2022 zo\ndňa 20.12.2023, ods. 33).\n50. V nadväznosti na žalobnú námietku nesúhlasu žalobcu so stanovením výšky pokuty a žalobnú\nnámietku absencie metodológie výpočtu samotného základu pre stanovenie pokuty správny súd\nuvádza, že tieto vo svojej podstate vzájomne prepojené žalobné námietky nie sú dôvodné. Žalovaný\ntotiž tak v prvostupňovom rozhodnutí (ods. 149 a ods. 150 prvostupňového rozhodnutia) ako aj\nv napadnutom rozhodnutí (ods. 58 napadnutého rozhodnutia) súladne s relevantnou právnou úpravou\nlogicky a v dostatočnom rozsahu vysvetlil, akým spôsobom stanovil výšku pokuty, pričom východiská\njeho argumentácie majú oporu v administratívnom spise.\n51. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie dôkazu, a to znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa\n21.09.2023 vypracovaného znaleckou organizáciou Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej\nbezpečnosti, správny súd ho nevykonal, keďže jeho vykonaním sa mala preukázať taká okolnosť,\nvo vzťahu ku ktorej žalobca dostatočne nevymedzil, aký dopad by malo preukázanie predmetnej\nokolnosti na zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu. Žalobca síce v žalobe\nuviedol, že osobitná dátová sieť MPLS MV SR je v podmienkach žalobcu prevádzkovaná ako\nkritická infraštruktúra, pričom následne uviedol, že musí pri zabezpečovaní poskytovania verejnej siete\nprostredníctvom pripojenia osobitnej siete postupovať v súlade so zákonom o kritickej infraštruktúre\na uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 347/2018, avšak už bližšie nevysvetlil (nenamietal), aké to\nmalo mať dôsledky vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim zo zákona o verejnom obstarávaní, s ktorými\nby sa žalovaný nesprávne vysporiadal v kontexte problematiky kritickej infraštruktúry a verejného\nobstarávania. Správny súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne\nuplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu uvedené v žalobe\npodľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo veci správneho\ndeliktu za žalobcu konkretizovať (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34).\n52. Pokiaľ žalobca argumentoval prevádzkovaním osobitnej siete, resp. verejnej siete a výnimkou\nv zmysle § 1 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, t.j. tzv. telekomunikačnou výnimkou,\ns touto argumentáciou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vo veci správneho deliktu náležite vysporiadal\n(napr. ods. 99 až ods. 139 prvostupňového rozhodnutia). Na zdôraznenie správnosti argumentácie\nžalovaného správny súd pripomína, že vo svojej rozhodovacej praxi už konštatoval, že „podstata\ntzv. telekomunikačnej výnimky tkvie v tom, že keď je účelom verejného obstarávania zabezpečiť\nposkytovanie služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. (resp. v súčasnosti účinného zákona č. 452/2021 Z.\nz. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov), okrem verejného sektora aj subjektom\nv súkromnom sektore, tak sa nevyžaduje, aby verejný obstarávateľ postupoval podľa zákona č. 343/2015\nZ. z. v prípadoch, keď bude verejný obstarávateľ tieto služby sám poskytovať alebo využívať. V opačnom\nprípade, keď verejný obstarávateľ služby len „nakupuje“ od poskytovateľov týchto služieb a neposkytuje\nich verejnosti zo súkromného sektora, tak je nevyhnutné, aby postupoval pri obstarávaní takéhoto\nplnenia podľa ustanovení zákona č. 343/2015 Z. z.“ (napr. rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp.\nzn. BA-2S/343/2021 zo dňa 13.08.2024, ods. 43).\n53. Sumarizujúc doposiaľ uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky neboli\ndôvodné, resp. neboli spôsobilé viesť k záveru, že napadnuté rozhodnutie (a prípadne aj prvostupňové\nrozhodnutie) je potrebné zrušiť pre jeho nezákonnosť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nVII/b\nPosúdenie veci z hľadiska právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP\n\n54. Správny súd po posúdení žalobných námietok pristúpil k posúdeniu preskúmavanej právnej veci\nz pohľadu právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Predmetná žaloba je totiž žalobou vo veciach\nsprávneho trestania a správny súd je tak povinný nad rozsah žalobných námietok posudzovať, či v\nkonaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 SSP.\n55. Posudzujúc preskúmavanú právnu vec z pohľadu právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP správny\nsúd prvotne uvádza, že podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd\nv prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania rozhoduje\nv plnej jurisdikcii. Podstatou\nplnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a aby\ndisponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu.\nSprávny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky\nrelevantné skutkové, ako aj právne okolnosti. Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na\nspravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania.\nK zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa\nzákona účinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie, a preto sa súdom vytvára priestor, aby v procese súdneho prieskumu právoplatných\nrozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie prihliadli na zmenu právnej úpravy (porovnaj\nnapr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022).\n56. Posudzujúc preskúmavanú právnu vec z pohľadu právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP správny\nsúd tiež uvádza, že pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva\npriamo z Ústavy SR a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa\nposudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa\npoužije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa posudzuje trestnosť\nčinu a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním\nčinu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa\nukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\n57. Správny súd skúmajúc vývoj právnej úpravy sankcionovania posudzovaného skutku zistil, že\nv období po vydaní rozhodnutia žalovaného vo veci správneho deliktu nadobudol účinnosť zákon č.\n179/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony (ďalej len „novela zákona o verejnom obstarávaní“). Týmto zákonom došlo okrem iného k zmene\nprávnej úpravy sadzby pokuty za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.\nÚprava sadzby pokuty za tieto správne delikty vykonaná vyššie uvedenou novelou zákona o verejnom\nobstarávaní spočívala v tom, že z pevnej sadzby 5 % zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných cien sa\nzmenila na sadzbu od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných cien.\n58. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že právna úprava rozpätia sadzby pokuty\nza posudzovaný skutok ustanovená vyššie uvedenou novelou zákona o verejnom obstarávaní je pre\nžalobcu nepochybne priaznivejšia. Vzhľadom na správnu súdnu prax preto bolo v preskúmavanej\nprávnej veci potrebné uplatniť pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu, ktorou je právna úprava\nstanovujúca sankciu za posudzovaný skutok v podobe pokuty v rozpätí od 0,1 % do 5 % zmluvnej\nceny. Táto skutočnosť potom musela viesť k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové\nrozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n59. Správny súd pre úplnosť uvádza, že s poukazom na § 5 ods. 7 SSP nepovažoval za potrebné\nv intenciách § 196 SSP vyzývať účastníkov konania na vyjadrenie sa k možnosti posúdenia\npreskúmavanej právnej veci z hľadiska vyššie uvedenej novely zákona o verejnom obstarávaní. Účelom\nprávnej úpravy ustanovenej v § 196 SSP je zjavne vytvoriť priestor na to, aby sa účastníci konania\nmohli vyjadriť k možnosti posúdenia konkrétnej preskúmavanej právnej veci z hľadiska právnej úpravy\nustanovenej v § 195 SSP. V nadväznosti na právnu úpravu ustanovenú v § 196 SSP je potrebné\nosobitne dbať, aby sa k možnosti posúdenia konkrétnej preskúmavanej právnej veci z hľadiska právnej\núpravy ustanovenej v § 195 SSP mohol vyjadriť predovšetkým žalovaný, v ktorého neprospech bude\nspravidla aplikovanie právnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. V preskúmavanej právnej veci sa pritom\nžalovaný k možnosti posúdenia veci z hľadiska vyššie uvedenej novely zákona o verejnom obstarávaní\nvyjadril v podaní zo dňa 06.10.2025. V tomto podaní žalovaný uviedol, že v priebehu aj tohto správneho\n\nsúdneho konania došlo s účinnosťou od 01.08.2024 k nadobudnutiu účinnosti vyššie uvedenej novely\nzákona o verejnom obstarávaní, ktorá skutočnosť mala za následok nevyhnutnosť postupu správneho\nsúdu v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe a aplikácie povinnej retroaktivity v prospech páchateľa.\nJe tak zrejmé, že žalovaný sa sám „aktívne“ vyjadril k možnosti posúdenia preskúmavanej právnej\nveci z hľadiska vyššie uvedenej novely zákona o verejnom obstarávaní. Keďže prípadné vyjadrenie\nžalobcu by nemohlo nič zmeniť na závere o tom, že rozhodnutie žalovaného vo veci správneho\ndeliktu, t.j. že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie vzhľadom na vyššie uvedenú novelu zákona o verejnom obstarávaní\na v nej ustanovenú pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu ukladania sankcie za posudzovaný skutok,\nsprávny súd nepovažoval s poukazom na § 5 ods. 7 SSP za potrebné adresovať žalobcovi výzvu\nv intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 196 SSP.\nVII./c\nZáver\n60. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie\nzrušil postupujúc analogicky podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n61. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto\nrozsudku a jeho úlohou bude vec opätovne posúdiť. Žalovaný sa pritom vysporiada s novou, pre žalobcu\npriaznivejšou právnou úpravou ukladania sankcie za posudzovaný skutok.\n62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, v zmysle ktorého\nsprávny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú\ndôvody hodné osobitného zreteľa. V intenciách tejto právnej úpravy správny súd z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa\nsprávny súd v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci vzhliadol v okolnosti,\nže žalobcom bol orgán štátnej správy, ktorý pri podaní žaloby a ani v konaní pred správnym súdom\nnebol zastúpený advokátom, ale konal prostredníctvom svojich poverených zamestnancov, a to A. B.\nC. a A. D. E.. Inými slovami, správny súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa neuložil žalovanému\nako orgánu štátnej správy povinnosť nahradiť žalobcovi ako orgánu štátnej správy trovy konania, keď\nžalobca pri podaní žaloby a ani v konaní pred správnym súdom nebol zastúpený advokátom, ale konal\nprostredníctvom svojich poverených zamestnancov, a to A. B. C. a A. D. E..\n63. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca nežiadal, aby mu správny súd voči žalovanému priznal\nprávo na náhradu trov konania. Správny súd napriek tomu pristúpil k rozhodovaniu o nároku na náhradu\ntrov konania, keďže v zmysle § 175 ods. 1 SSP správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu, a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\n64. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení\ns § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.\nc/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\n\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a1a6baa-9722-42de-baba-b4a86e50e1e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2019 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2019.1"}, {"guid": "bc95f089-4261-42ff-95fc-a51bd5a70aac:02ae2575-f371-43ed-9e56-c650efad1010", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200177.1", "spisova_znacka": "7Ssk/205/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/205/2022 z 20. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200177.1"}], "citovane_v": []}