Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/126/2022 1022200840 23. 04. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200840.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, právne zastúpený: JUDr. Marek Morochovič, advokát, so sídlom Krížna 56, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8391100122/5912/26/2022-8030/2022 zo dňa 11. apríla 2022, takto pomoci. rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 8391100122/255-3358 zo dňa 01.02.2022, vo výroku I. uložil žalobcovi pokutu v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z.z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 150/2019 Z.z.“) vo výške 500 € za to, že: - neodstraňoval z parcely č. 1352/1, k. ú. A., v lokalite Krátne nižné, pri starom kameňolome, ktorú má v správe žalobca, invázny nepôvodný druh – rod pohánkovec (krídlatka) Fallopia sp. (syn. Reynoutria sp.) (ďalej len „pohánkovec“), čím si nesplnil povinnosť uvedenú v § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z., vo výroku II. Nariadil žalobcovi v zmysle § 21 ods. 8 v nadväznosti na § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z.z. vykonať opatrenia na zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcej z § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. a to tým, že: - odstráni predpísaným spôsobom v termíne do 30.06.2022, a následne bude pravidelne odstraňovať aj po vzídení nových jedincov invázny nepôvodný druh – rod pohánkovec z parcely, a bude sa o pozemok starať tak, aby sa zamedzilo šíreniu inváznych nepôvodných druhov rastlín. Odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov rastlín sa musí vykonávať podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 450/2019 Z.z., ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania ináznych nepôvodných druhov (ďalej len „vyhláška č. 450/2019 Z.z.“). 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 8391100122/5912/26/2022-8030/2022 zo dňa 11.04.2022 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Bratislava potvrdil.
II. Žaloba 3. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), g) SSP, prípadne aby správny súd upustil od uloženia pokuty žalobcovi. 4. Žalobca má za to, že na lesných pozemkoch sa povinnosti odstraňovania inváznych druhov vzťahujú na užívateľa pozemkov len v rozsahu § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. pri činnostiach vykonávaných v rámci bežného hospodárenia v lesoch a pri činnostiach vykonávaných v rámci plnenia opatrení určených akčným plánom. Obhospodarovateľ lesa vykonáva bežné hospodárenie v lese na základe schváleného programu starostlivosti o les (ďalej aj ako „PSL“), prípadne na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Počas konania nebolo preukázané, že by v programe starostlivosti o les bola vyhotoviteľom PSL uložená žalobcovi povinnosť na vykonanie akýchkoľvek opatrení na kontrolovanom pozemku, v rámci ktorých by bolo možné od neho požadovať podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. odstránenie invázneho druhu. V danom prípade nebol vypracovaný ani akčný plán, v ktorom sa určí invázny nepôvodný druh a hlavné čiastkové opatrenia na jeho odstránenie. Podľa názoru žalobcu žalobca aj nesprávne právne posúdil, že bežným hospodárením v lesoch je aj ochrana lesa pred biotickými a abiotickými škodcami vo väzbe na definíciu škodlivého činiteľa podľa § 2 písm. n) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z.z.“). 5. Na predmetnom lesnom pozemku došlo k trvalej zmene jeho funkčného využitia jeho zaradením medzi ostatné lesné pozemky, a preto na tomto lesnom pozemku nie je dôvod a povinnosť vykonávať ochranné opatrenia vyplývajúce z § 28 zákona č. 326/2005 Z.z., nakoľko ak by bola, bola by uvedená v schválenom PSL, prípadne rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva v čase, kedy nový PSL ešte nebol schválený. Správne orgány si svoj právny záver postavili na nesprávnej právnej konštrukcii, podľa ktorej má z § 28 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. vyplývať, že invázny nepôvodný druh je totožný so škodlivým činiteľom. 6. Ďalšie námietky sa týkali neurčitosti výroku, ktorý podľa názoru žalobcu neobsahuje vo výroku I. špecifikáciu deliktu v skutkových údajoch takým spôsobom, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom, najmä neobsahuje údaj o čase prípadne ďalších údajov a vo výroku II. Absentuje uvedenie presného miesta, na ktorom sa nariaďuje vykonávať opatrenia. K uloženej pokute žalobca namietal skutočnosť, že v danom prípade ide len o fakultatívnu možnosť uloženia pokuty. Správne orgány vôbec neodôvodnili nutnosť uloženia a jej výšku, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. Uloženie pokuty považuje žalobca za predčasné, nadbytočné a šikanózne, najmä ak voči iným subjektom pri podobnom porušení postupoval inak. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že námietky v žalobe sú v zásade obsahovo totožné s námietkami uvedenými v odvolaní. Žalovaný trvá na všetkých argumentoch a vyjadreniach uvedených v napadnutých rozhodnutiach. Napadnuté rozhodnutia považuje za preskúmateľné a riadne odôvodnené. Námietky žalobcu považuje za neopodstatnené a žalovaným boli riadne vyvrátené. Napadnutý výrok považuje za určitý, zrozumiteľný, s konkretizáciou skutku takým spôsobom, že v žiadnom prípade nemôže byť zamenený s iným skutkom. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika a duplika 8. Žalobca sa v replike pridržal svojich žalobných námietok a naviac poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 150/2019 Z.z. 9. Žalovaný v duplike zotrval na svojich argumentoch a žiadal žalobu zamietnuť.
V. Relevantná právna úprava 10. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. vlastník alebo správca pozemku sú povinní za podmienok a spôsobom, ktoré ustanoví ministerstvo vykonávacím predpisom, odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie okrem druhov podľa odsekov 3 a 4 a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu; ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku, tieto povinnosti má užívateľ pozemku. Ak ide o výskyt inváznych nepôvodných druhov rastlín uvedených v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie na lesných pozemkoch, povinnosti podľa prvej vety plní obhospodarovateľ lesa pri činnostiach vykonávaných v rámci bežného hospodárenia v lesoch a pri činnostiach vykonávaných v rámci plnenia opatrení určených akčným plánom (§ 6 ods. 1). 12. Podľa § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z.z. ak orgán štátneho dozoru na základe vykonaného štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba nesplnila povinnosť alebo nedodržala zákaz alebo podmienky podľa tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov, osobitného predpisu a právne záväzných aktov Európskej únie vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe, nariadi kontrolovanej osobe vykonanie opatrení na zabezpečenie plnenia takejto povinnosti alebo dodržanie takéhoto zákazu alebo podmienky v určenej lehote. 13. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z.z. iného správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 1 až 4. 14. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z.z. za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. b), e) a g) inšpekcia alebo okresný úrad môže uložiť pokutu do 15 000 eur. 15. Podľa § 21 ods. 6 zákona č. 150/2019 Z.z. pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu, a opakovanie protiprávneho konania. 16. Podľa § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z.z. v rozhodnutí o pokute je možné povinnému nariadiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia podľa § 16 ods. 15 a 16. Ak povinný opatrenia podľa prvej vety v určenej lehote nevykoná, je možné mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty, a to aj opakovane. 17. Podľa § 2 písm. k) zákona č. 326/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie bežným hospodárením v lesoch taký spôsob vykonávania obnovy lesa, výchovy lesa, ťažby, prepravy dreva, sprístupňovania lesa, lesníckotechnických meliorácií, zahrádzania bystrín a ochrany lesa, ktorý aj bez požiadaviek vyplývajúcich zo zákazov alebo iných podmienok a obmedzení ustanovených osobitnými predpismi alebo zo zákazov alebo iných podmienok a obmedzení uložených na ich základe umožňuje pri dodržaní tohto zákona trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch; zákazy alebo iné podmienky a obmedzenia ustanovené týmito osobitnými predpismi nie sú touto definíciou dotknuté. 18. Podľa § 2 písm. n) zákona č. 326/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie škodlivým činiteľom činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti; člení sa na 1. biotický, ktorým je najmä hmyz, zver alebo iný živý organizmus, 2. abiotický, ktorým je najmä vietor, povodeň, sucho, námraza, sneh alebo iný prírodný jav, 3. antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä znečistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami podľa osobitného predpisu (ďalej len "imisie"). 19. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. obhospodarovateľ lesa je povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä
a) zabezpečiť zisťovanie a evidenciu výskytu a vývoja škodlivých činiteľov, a nimi spôsobeného poškodenia lesa; pri ich nadmernom výskyte bezodkladne informovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva a orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa ( § 29), b) vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov vrátane opatrení určených projektom na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov [§ 48 ods. 2 písm. g)] v rozsahu a spôsobom podľa posudku orgánu štátnej odbornej kontroly ochrany lesa [§ 29 ods. 2 písm. g)], c) odstraňovať z lesných porastov prednostne choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany, d) uprednostňovať šetrné postupy a prípravky na ochranu lesa s osobitným dôrazom na biologické a biotechnické postupy pri ochrane pred škodami spôsobovanými biotickými škodlivými činiteľmi, e) hospodáriť v lesoch pod vplyvom imisií podľa hospodárskych opatrení konkretizovaných v programoch starostlivosti o lesy tak, aby sa zmiernili negatívne dôsledky ich pôsobenia, f) vykonávať opatrenia na zamedzenie škôd spôsobených zverou, g) vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, h) hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov, i) plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. 20. Podľa bodu 2 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1143/2014 zo dňa 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (ďalej len „Nariadenie č. 1143/2014“) invázne nepôvodné druhy predstavujú jednu z hlavných hrozieb pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, najmä v geograficky a evolučne izolovaných ekosystémoch, ako sú malé ostrovy. Riziká, ktoré takéto druhy predstavujú, sa môžu zvyšovať v dôsledku rastúceho svetového obchodu, dopravy, cestovného ruchu a zmeny klímy. 21. Podľa bodu 3 Nariadenia č. 1143/2014 hrozba pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ktorú predstavujú invázne nepôvodné druhy, má rozličné formy, vrátane vážnych vplyvov na pôvodné druhy a štruktúru a fungovanie ekosystémov, a to zmenou biotopov, predátorským správaním, konkurenciou, prenosom chorôb, nahradením pôvodných druhov vo významnej časti ich oblasti výskytu a genetickými vplyvmi prostredníctvom hybridizácie. Okrem toho môžu mať invázne nepôvodné druhy významný nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie a hospodárstvo. Hrozbou pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ľudské zdravie alebo hospodárstvo sú iba živé jedince a ich časti, ktoré sa môžu rozmnožovať, a preto by len tieto mali podliehať obmedzeniam podľa tohto nariadenia. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 22. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 23. apríla 2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 30. marca 2026 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 23. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/126/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/126/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 25. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým podľa § 21 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 € za porušenie povinností podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z., ktorého sa žalobca ako účastník konania dopustil tým, že ako správca pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na parcele 1352/1, k. ú. A., v lokalite Krátne nižné, pri starom kameňolome, žiadnym zo spôsobov odstraňovania ustanovených vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 450/2019 Z.z. neodstraňoval z uvedeného pozemku invázny nepôvodný druh Fallopia japonica (pohánkovec japonský), ktorý je podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z.z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky uvedený v národnom zozname, a nestaral sa o uvedený pozemok tak, aby sa zamedzilo jeho šíreniu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z.z., čo bolo zistené vykonaným štátnym dozorom dňa 20.10.2021. Prvostupňovým rozhodnutím podľa § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z.z. v nadväznosti na § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z. z. prvostupňový správny orgán zároveň nariadil žalobcovi do 30.06.2024 vykonať opatrenia na zabezpečenie dodržiavania povinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z., podľa ktorého sú vlastník alebo správca pozemku povinní za podmienok a spôsobom ustanoveným vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 450/2019 Z.z., ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov, odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy rastlín a následne bude pravidelne odstraňovať aj po vzídení nových jedincov invázny nepôvodný druh – rod pohánkovec z parcely, a bude sa o pozemok starať tak, aby zamedzilo šíreniu inváznych nepôvodných druhov rastlín. 26. Správny súd na úvod uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na predmetnom pozemku (na parcele č. 1352/1, k. ú. A.), ktoré sú podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX vo vlastníctve Slovenskej republiky a ktorých správcom je žalobca, sa v čase vykonania štátneho dozoru dňa 20.10.2021 nachádzal invázny nepôvodný druh Fallopia japonica (pohánkovec japonský), ktorý je podľa nariadenia vlády SR č. 449/2019 Z.z. uvedený v národnom zozname. Tieto skutočnosti vyplývali aj z protokolu štátneho dozoru, ktorý sa nachádza v administratívnom spise. Sporným bolo, či správne orgány zistili skutkový stav dostatočne na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcovi za iný správny delikt podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z.z., resp. či žalobca ako správca predmetných nehnuteľností bol nositeľom povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. Žalobca v tejto súvislosti namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, pretože mal za to, že na lesných pozemkoch sa povinnosti odstraňovania inváznych druhov vzťahujú na užívateľa pozemkov len v rozsahu § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. pri činnostiach vykonávaných v rámci bežného hospodárenia v lesoch a pri činnostiach vykonávaných v rámci plnenia opatrení určených akčným plánom. Obhospodarovateľ lesa vykonáva bežné hospodárenie v lese na základe schváleného PSL, prípadne na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Z dôvodu, že nič nebolo schválené, tak žalobca povinnosť odstraňovať invázne druhy nemal. Z dikcie zákona č. 150/2019 Z. z. vyplýva, že iného správneho deliktu podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 1 až 4, pričom z ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona jednoznačne vyplýva, že primárnym nositeľom zákonom ustanovenej povinnosti odstraňovať invázne druhy rastlín je vlastník alebo správca pozemku. Užívateľ pozemku je nositeľom tejto povinnosti len v prípade, ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku. V posudzovanej veci bolo jednoznačné, že správcom pozemkov bol v čase porušenia zákonnej povinnosti práve žalobca, ktorý zastupoval štát ako vlastníka predmetných pozemkov. V konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané (a žalobca to ani netvrdil), že by užívateľom predmetných pozemkov bola tretia osoba. Možno teda uzavrieť, že správcom predmetných nehnuteľností bol práve žalobca, ktorému zákon č. 150/2019 Z.z. ukladá povinnosti spočívajúce v odstraňovaní inváznych nepôvodných druhov rastlín na pozemkoch, ktoré sú v jeho správe, preto správne orgány postupovali v súlade so zákonom, ak v rámci konania o vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti za spáchaný iný správny delikt po vykonanom dokazovaní identifikovali žalobcu ako subjekt zodpovedný za nesplnenie jeho zákonnej povinnosti a uložili mu sankciu vo forme pokuty.
27. K absencii PSL správny súd uvádza, že podľa zákona č. 326/2005 Z.z. je PSL zameraný na trvalo udržateľný rozvoj hospodárenia v lesoch a zákazy alebo iné podmienky a obmedzenia ustanovené osobitnými predpismi tým nie sú dotknuté. Absencia PSL alebo nezaradenie povinnosti odstraňovať invázne nepôvodné druhy do PSL nie je prekážkou vlastníka alebo správcu lesného pozemku odstraňovať tieto invázne nepôvodné druhy, pretože táto povinnosť vyplýva vlastníkovi alebo správcovi pozemku priamo zo zákona č. 150/2019 Z.z. (§ 3 ods. 2). Ani absencia akčného plánu nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože žalobcovi bola uložená pokuta za nedodržanie povinností podľa zákona č. 150/2019 Z.z. a nie za porušenie opatrení alebo povinností určených akčným plánom. 28. K žalobcovmu názoru, že bežným hospodárením v lese sú iba činnosti uvedené v PSL, správny súd uvádza, že § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. ukladá vlastníkovi alebo správcovi daného lesného pozemku povinnosť starať sa o tento pozemok. Dané ustanovenie aj odkazuje na § 2 písm. k) zákona č. 326/2005 Z.z., ktoré vymedzuje bežné hospodárenie v lesoch. Z uvedeného dôvodu správny súd považuje námietky žalobcu za nedôvodné. 29. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia, že bežným hospodárením je aj ochrana lesa pred biotickými a abiotickými škodcami vo väzbe na definíciu škodlivého činiteľa podľa § 2 písm. n) zákona č. 326/2005 Z.z. Bližšie odôvodnenie svojej námietky žalobca v žalobe neposkytol. Napriek tomu však správny súd konštatuje, že aj v tomto prípade je uvedená námietka nedôvodná. K danej námietke správny súd poukazuje na Nariadenie č. 1143/2014, konkrétne na bod 2 a 3, z ktorého jasne vyplýva, že invázny nepôvodný druh je živý, teda biotický, teda v prípade invázneho nepôvodného druhu ide o škodlivého činiteľa podľa § 2 písm. n) zákona č. 326/2005 Z.z. Z uvedeného dôvodu, je správny právny záver žalovaného, že obhospodarovateľ lesa je povinný v rámci bežného hospodárenia v lese ochraňovať les pred biotickými a abiotickými škodcami nadväzujúc na definíciu škodlivého činiteľa podľa § 2 písm. n) zákona č. 326/2005 Z.z. 30. K námietke neurčitosti výroku napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že nie je dôvodná, pretože z jeho výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, akého protiprávneho konania sa žalobca dopustil a akú zákonnú povinnosť nesplnil, pričom opatrenia na zabezpečenie plnenia porušenej povinnosti boli uložené na základe zákona a ich charakter vyplýva zo samotnej povahy skutku, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu. Navyše spôsob formulácie uložených opatrení je dostatočne konkrétny na to, že zo samotného výroku je zrejmé, že dôvodom ich uloženia bolo nesplnenie povinností, ktoré boli bližšie špecifikované v prvom výroku rozhodnutia. Správny súd uvádza, že jednotlivé časti rozhodnutí správnych orgánov (výrok, odôvodnenie a poučenie) je nutné vnímať vo vzájomnej súvislosti, preto správny súd v danom prípade nevzhliadol dôvodnosť žalobcovej námietky. Všetky podstatné náležitosti výroku ako je napr. miesto a čas spáchania iného správneho deliktu jasne z výroku I. prvostupňového rozhodnutia vyplývajú (konkrétna parcela, deň vykonania kontroly). Napadnutý výrok je tak podľa názoru správneho súdu dostatočne určitý, zrozumiteľný a v danom prípade neprichádza do úvahy ani jeho zámena s iným skutkom. 31. K uloženej pokute správny súd uvádza, že správny súd nepovažoval za neprimerané uloženie sankcie vo výške 500 € vzhľadom na možnosť uloženia pokuty do 15.000 €. Tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný jednoznačne odôvodnili, čo ich viedlo k uloženiu sankcie vo výške 500 €, pričom uviedli jednotlivé poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, ktoré ovplyvňovali určovanie výšky sankcie. Správne orgány sa v dostatočnej miere venovali v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj závažnosti iného správneho deliktu. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány v rámci svojej správnej úvahy pri uložení pokuty naplnili zákonné požiadavky ustanovenia § 21 ods. 6 zákona č. 150/2019 Z.z., podľa ktorého pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu. Správny súd teda v tomto smere žiadne pochybenia nezistil a neidentifikoval, že by správne orgány vybočili z medzí správnej úvahy. Orgány verejnej správy obidvoch stupňov správne prihliadali na účel uloženej sankcie, ktorou je jej represívna zložka ako aj úloha individuálnej a generálnej prevencie. Prvostupňový správny orgán uviedol aj skutočnosti, ktoré bral do úvahy a boli v prospech žalobcu. Odôvodnenie uloženia pokuty poskytuje žalobcovi dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď, prečo mu bola opodstatnene uložená pokuta vo výške 500 €, ktorej výšku považuje správny súd ako primeranú a uloženú v súlade so zákonom. V danom prípade je možné uloženie pokuty až do 15.000 €, teda žalobcovi bola uložená pokuta na spodnej hranici sadzby určenej zákonom. K priťažujúcej okolnosti uvedenej žalovaným v jeho rozhodnutí týkajúcej sa toho, že žalobca je štátnym podnikom správny súd uvádza, že s touto priťažujúcou okolnosťou sa nestotožnil. Táto
skutočnosť, že žalobca je štátnym podnikom, nie je dôvodom, aby bola sama o sebe priťažujúcou okolnosťou. Uvedená skutočnosť, ale nemala vplyv na výšku uloženej pokuty, preto ju správny súd iba ako obiter dictum spomenul. 32. Z dôvodu, že predmetný iný správny delikt je založený na objektívnej zodpovednosti a že v danom prípade bolo spáchanie iného správneho deliktu žalobcovi jednoznačne preukázané, čo ani žalobca nerozporoval, bola žalobcovi pokuta uložená opodstatnene. 33. Správny súd sa tiež nestotožnil s námietkami žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov správny súd uvádza, že uvedené námietky nie sú dôvodné. Žalovaný sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami žalobcu. To, že sa žalobca so závermi správnych orgánov nestotožnil neznamená, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné. Správny súd je názoru, že správne orgány ozrejmili svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodili správne právne závery takým spôsobom, že výsledok rozhodovacej činnosti je jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. Správny súd pripomína žalobcovi, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na úspech vo veci. 34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, sú vecne správne, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 35. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.