Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/133/2022 1022200806 16. 04. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200806.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom Bobot 176, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30 795 141, zastúpenému Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Poľnohospodárska 10, Bratislava, IČO: 36 858 510, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I.ODS-22/2021:2294/2020 zo dňa 03. decembra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Slovenskej advokátskej komory, I. Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory č. I. ODS-22/2021:2294/2020 zo dňa 03. decembra 2021 spolu s rozhodnutím III. Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory č. DS III.- 3/2021:2294/2020 zo dňa 30. apríla 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. III. disciplinárny senát Disciplinárnej komisie žalovaného prvostupňovým rozhodnutím č. DS III.3/2021:2294/2020 zo dňa 30. apríla 2021 uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- eura podľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.“) za spáchanie disciplinárneho deliktu tým, že vykonávajúc advokáciu ako právny zástupca žalobcu TOBRUK s.r.o. v spore proti sťažovateľke C. D. o zaplatenie XX.XXX,XX eura, vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 20C/31/2019, na adresu právneho zástupcu sťažovateľky, advokáta JUDr. Jána Kanabu ml. uviedol tvrdenia: a/ v elektronickom podaní označenom ako „Návrh na pristúpenie účastníkov na strane žalobcu“ zo dňa 22. júla 2020 bod 7, že „ V každom konaní, ktoré prevezme A. B. ml. sa začínajú vyrábať doklady a zmluvy a pácha sa primitívnym spôsobom trestný čin marenia spravodlivosti.“, b/ v elektronickom podaní označenom ako „Návrh na pristúpenie účastníkov na strane žalobcu“ zo dňa 22. júla 2020 bod 7, že „Klamstvá, prekrúcanie pravdy a vyrábanie falšovaných dôkazov je typickou metódou tohto advokáta“, c/ na pojednávaní vo veci dňa 23. júna 2020, že „Či už niekto niekedy takúto dohodu o urovnaní napísal, tak to by som žasol. Takúto dohodu o urovnaní dokáže vyprodukovať len doktor B.. To je úplne absurdné. Normálne mi je z toho na vracanie. A toto robí stále v každom jednom konaní, v každom jednom“.,
čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanoveniach § 18 ods. 3 a § 29a ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., ako aj § 1 ods. 5, a § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „advokátsky poriadok“). Disciplinárne konanie sa začalo na návrh predsedníčky Revíznej komisie zo dňa 19. januára 2021. Sťažnosť sťažovateľky C. D. voči žalobcovi bola Slovenskej advokátskej komore doručená dňa 28. augusta 2020. 2. Prvostupňový orgán konštatoval, že po vypočutí zvukového záznamu z pojednávania dňa 23. júna 2020 pred Okresným súdom Trenčín, má za preukázané, že žalobca sa na adresu právneho zástupcu sťažovateľky vyjadroval expresívne a nedôstojne, a to dokonca opakovane, pričom z písomného vyjadrenia disciplinárne obvineného advokáta je zrejmé, že tento svoje výroky neľutuje a trvá na nich. Rovnako tak vyslovil, a to vzhľadom na celkový kontext prejavu, konkrétne výroky uvedené ako skutkové vety a celkový podtón, ktorý sprevádzal výroky žalobcu, či už vo vyjadrení k sťažnosti, alebo ktorý je zachytený na zvukovom zázname z pojednávania, že výroky žalobcu na adresu právneho zástupcu sťažovateľky sú arogantné a invektívne a celkové správanie žalobcu bolo nedôstojné a v rozpore s advokátskou etikou a advokátskymi predpismi, ktoré znižuje dôstojnosť advokácie. Dospel k záveru, že vyjadrenie žalobcu a jeho správanie bolo mimoriadne nevecné, osobné a hrubým spôsobom nedôstojné. 3. Prvostupňový orgán pri ukladaní sankcie 2.500,- eur prihliadol na rozsah a povahu porušenej povinnosti, ako aj na to, že disciplinárne obvinený svojím konaním resp. opomenutím konania porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 586/2003 Z.z., ako aj povinnosti vyplývajúce z advokátskeho poriadku, pričom svojím konaním porušil aj povinnosti vyplývajúce z profesijnej etiky. 4. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. I. ODS-22/2021:2294/2020 zo dňa 03. decembra 2021 potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. DS III.- 3/2021:2294/2020 zo dňa 30. apríla 2021. Podľa názoru žalovaného odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je vecne správne a v jednotlivých súvislostiach naň poukázal. 5. Uviedol, že na nariadené pojednávanie dňa 03. decembra 2021 sa žalobca nedostavil, doručenie o termíne pojednávania neprevzal v odbernej lehote. Zásielka mu bola uložená na pošte odo dňa 10. novembra 2021 na dobu 10 dní, po úložnej lehote bola vrátená žalovanému dňa 25. novembra 2021. Poukázal na § 50 ods. 7 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „disciplinárny poriadok“), v zmysle ktorého sa písomnosť považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky. Mal za to, že podmienky na pojednávanie v neprítomnosti disciplinárne obvineného boli splnené. Dospel k záveru, že prvostupňový disciplinárny senát v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 58 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. v spojení s § 21 ods. 3 disciplinárneho poriadku, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa tiež s rozhodujúcimi skutočnosťami. Zároveň uviedol, že rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Napokon konštatoval, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti k prejednávanej veci, ani ich nedoplnil dodatočne. II. Žaloba 6. Správnou žalobou zo dňa 06. júna 2022 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I. ODS-22/2021:2294/2020 zo dňa 03. decembra 2021, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. DS III.- 3/2021:2294/2020 zo dňa 30. apríla 2021. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 7. V podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého, ako aj preskúmavaného rozhodnutia, ktoré podľa žalobcu trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a taktiež skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
8. Uviedol, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa konštatuje, že sa žalobca nedostavil na pojednávanie vytýčené na 30. apríla 2021, a to aj napriek vykázanému doručeniu, pričom sa ani písomne neospravedlnil. Zdôraznil, že na uvedené pojednávanie sa dostaviť nemohol, nakoľko bol vo výkone väzby. Následne dodal, že z doručenky je zrejmé, že mu zásielka bola doručovaná na adresu trvalého bydliska, pričom samotné rozhodnutie mu bolo do ústavu na výkon väzby doručené prostredníctvom obhajcu, a preto s ohľadom na väzenské podmienky iba „bianco a manus“ napísal odvolanie proti danému rozhodnutiu. 9. Ďalej dal do pozornosti, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného sa konštatuje, že sa žalobca na pojednávanie vytýčené na deň 03. decembra 2021 nedostavil, zásielku neprevzal v odbernej lehote a bola vrátená. Zdôraznil však, že z doručenky je zrejmé, že zásielka nebola doručovaná na tú istú adresu ako prvostupňové rozhodnutie, teda na adresu trvalého bydliska žalobcu E. XXX, ale na adresu F. XXXX/ X G. H.. Zároveň poukázal na skutočnosť, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obchodná spoločnosť A. A. B. a spol. s r.o. mala na F. I. J. XXXX/X G. H. sídlo iba do 16. júna 2020, pričom žalobca ako fyzická osoba tam nikdy nemal trvalý ani prechodný pobyt a nikdy tam ani nepôsobil ako fyzická osoba – advokát. 10. Vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu, ktoré je mu kladené za vinu uviedol, že jedným zo základných práv každého občana je sloboda prejavu, pričom ústavná ochrana sa jednotlivcovi poskytuje len v prípadoch neoprávnených zásahov do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a dobrého mena. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Lingens proti Rakúsku, v ktorom tento vyslovil, že v diskusii o veciach verejného záujmu možno používať aj silnejšie výrazy. Za prípustné ESĽP dokonca považoval aj preháňanie, či dokonca provokáciu. Doplnil, že ESĽP vo svojich rozhodnutiach už viackrát konštatoval, že aj použitie expresívnych až urážlivých výrazov s prihliadnutím na okolnosti danej situácie, v ktorej boli použité, bolo primerané a v rámci prípustných hraníc slobody prejavu. Preto tvrdil, že problematika neoprávneného zásahu do osobnostného práva by mala byť predovšetkým predmetom konania občianskych súdov. Podľa žalobcu v prejednávanej veci nejde o disciplinárne previnenie, avšak ide o využitie prostriedkov procesného útoku a o sanovanie práv klienta. 11. V závere žaloby namietal, že prvostupňové rozhodnutie v podstate vôbec nie je odôvodnené, jeho text je všeobecný a netvorí aplikáciu všeobecnej právnej normy na konkrétny skutkový stav. Namietal aj záver konštatovaný v tomto rozhodnutí, že na zázname je počuť hlas žalobcu, keďže žiaden z členov senátu nepozná hlas žalobcu, teda uvedené vyslovili bez akýchkoľvek dôkazov. K uvedenému doplnil, že na danej situácii nič nemení skutočnosť, že sám žalobca svoje výroky nepopiera. Za neodôvodnenú pokladal aj výšku uloženej peňažnej pokuty. Napokon uviedol, že žalovaný sa vôbec skutkovou a dôkaznou situáciou nezaoberal, preto vyššie uvedené namietal aj vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19. októbra 2022 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že preskúmavané, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v ich posúdení disciplinárneho previnenia žalobcu považuje za správne a na obsah ich odôvodnenia, s ktorým sa stotožňuje, odkazuje. 13. V priebehu disciplinárneho konania bolo podľa žalovaného nesporne zistené, že tvrdenia a výroky žalobcu je potrebné považovať za porušenie povinností, ktoré ukladá zákon č. 586/2003 Z.z. a advokátsky poriadok. Tieto závery potvrdzujú aj stanoviská ďalších disciplinárnych senátov Slovenskej advokátskej komory, uvádzané v ich rozhodnutiach, keď tieto posudzovali neprimeranosť výrazov, ktoré disciplinárne stíhaní advokáti použili. Zdôraznil tiež, že žalobca sa stotožnil so všetkými svojimi tvrdeniami a na svojich výrokoch trvá. IV. Replika žalobcu 14. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 19. októbra 2022 reagoval žalobca replikou zo dňa 01. decembra 2022, v ktorej uviedol, že v dotknutom vyjadrení sa nenachádzajú žiadne nové skutočnosti
a dôkazy. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/69/2007 zo dňa 18. mája 2012, ktorý je podľa žalobcu aplikovateľný aj na prejednávanú vec. V danom prípade krajský súd vyslovil, že nemohlo dôjsť k fikcii doručenia rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu, že účastník konania sa nezdržiaval na adrese, kam mu boli zásielky doručované. Preto pokladal za zrejmé, že ani v žalovanom prípade nemohlo dôjsť k fikcii doručenia zásielky, ktorej obsahom bolo predvolanie na pojednávanie, keďže žalobca sa pozitívne nezdržiaval na adrese, na ktorú mu zásielka bola doručovaná. S ohľadom na túto skutočnosť malo byť pojednávanie odročené a žalobca mal byť na pojednávanie riadne predvolaný. Keďže žalovaný vo veci konal a rozhodol bez účasti žalobcu, ktorý na pojednávanie preukázateľne nebol predvolaný, došlo ku skráteniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 15. Žalovaný možnosť podať dupliku nevyužil. V. Konanie na správnom súde 16. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/133/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. VI. Pojednávanie 17. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 16. apríla 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobcu. Žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. VII. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. 19. Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je pri výkone povolania aj mimo neho povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta. 20. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. 21. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a/ písomné napomenutie, b/ verejné napomenutie, c/ peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, d/ pozastavenie výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov,
e/ vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov. 22. Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia. 23. Podľa § 1 ods. 5 advokátskeho poriadku advokát sa prezentuje kvalitným výkonom povolania. Advokát je pri výkone povolania aj mimo neho povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta. 24. Podľa § 2 ods. 2 advokátskeho poriadku advokát je povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže a dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu.
VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 25. Podstata a odlišnosť disciplinárneho práva od iných druhov právnej zodpovednosti je v tom, že vznik disciplinárnej zodpovednosti je založený porušením služobnej disciplíny, čiže služobných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, ale tiež z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov označovaných v teórii i v legislatíve rôzne, ako napríklad rozkazy, služobné príkazy, vnútorné predpisy, inštrukcie, pokyny a pod. Disciplinárnu zodpovednosť možno uplatniť predovšetkým voči zamestnancom príslušných orgánov štátnej správy (štátnym zamestnancom), a ďalej voči verejným činiteľom, zamestnancom, ktorí sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k právnickej osobe, ktorá je na základe zákona alebo na základe správneho aktu vydaného na základe zákona, prípadne na základe administratívnej zmluvy uzavretej na základe zákona subjektom verejnej správy. Disciplinárne právo je špecifické v tom, že sú postihované osoby, ktoré majú osobitné právne vzťahy k niektorým inštitúciám s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto právneho vzťahu. Disciplinárne delikty sú druhom správnych deliktov len v prípade, ak o disciplinárnych deliktoch rozhoduje vykonávateľ verejnej správy alebo subjekt, ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc. Subjektívna stránka je vždy založená na zavinení. Protiprávne konanie, zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň priestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne. Právna úprava je roztrúsená vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Súčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti, výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania, ktorú predstavuje Správny poriadok. 26. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal, a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 27. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. I. ODS-22/2021:2294/2020 zo dňa 03. decembra 2021 vo veci navrhovateľa predsedníčky Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory proti disciplinárne obvinenému A. A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX (žalobca), ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie III. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory č. DS III.- 3/2021:2294/2020 zo dňa 30. apríla 2021. Napadnutým rozhodnutím III. Disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory disciplinárne obvineného žalobcu uznal za vinného na tom skutkovom základe, že – vykonávajúc advokáciu ako právny zástupca žalobcu TOBRUK s.r.o. v spore proti sťažovateľke C. D. o zaplatenie XX.XXX,XX eura, vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 20C/31/2019, na adresu právneho zástupcu sťažovateľky, advokáta A. A. B. ml. uviedol tvrdenia: a/ v elektronickom podaní označenom ako „Návrh na pristúpenie účastníkov na strane žalobcu“ zo dňa 22. júla 2020 bod 7, že „ V každom konaní, ktoré prevezme A. B. ml. sa začínajú vyrábať doklady a zmluvy a pácha sa primitívnym spôsobom trestný čin marenia spravodlivosti.“, b/ v elektronickom podaní označenom ako „Návrh na pristúpenie účastníkov na strane žalobcu“ zo dňa 22. júla 2020 bod 7, že „Klamstvá, prekrúcanie pravdy a vyrábanie falšovaných dôkazov je typickou metódou tohto advokáta“, c/ na pojednávaní vo veci dňa 23. júna 2020, že „Či už niekto niekedy takúto dohodu o urovnaní napísal, tak to by som žasol. Takúto dohodu o urovnaní dokáže vyprodukovať len doktor B.. To je úplne absurdné. Normálne mi je z toho na vracanie. A toto robí stále v každom jednom konaní, v každom jednom“. Žalobca sa tak mal dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanoveniach § 18 ods. 3 a § 29a ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., ako aj § 1 ods. 5, a § 2 ods. 2 advokátskeho poriadku. Za to mu podľa § 56 ods. 2 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z.z. bola uložená peňažná pokuta vo výške 2.500,- eura a podľa § 57 ods. 5 cit. zákona povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 623,- eura. 28. Správny súd v prvom rade venoval pozornosť namietanej vade nepreskúmateľnosti napadnutého, ako aj preskúmavaného rozhodnutia, pričom túto vyhodnotil ako opodstatnenú vo vzťahu k obom rozhodnutiam, a to v časti uloženej sankcie. Prvostupňový orgán v časti, týkajúcej sa uloženej sankcie konštatoval, že pri ukladaní sankcie X.XXX,- eur prihliadol na rozsah a povahu porušenej povinnosti, ako aj na to, že disciplinárne obvinený svojím konaním resp. opomenutím konania porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 586/2003 Z.z., ako aj povinnosti vyplývajúce z advokátskeho poriadku, pričom svojím konaním porušil aj povinnosti vyplývajúce z profesijnej etiky. 29. Z uvedeného jasne vyplýva, že napadnuté rozhodnutia žalovaného nie sú v časti, týkajúcej sa druhu a výšky uloženej sankcie, odôvodnené dostatočne. Je potrebné zdôrazniť, že ukladanie sankcií za správne delikty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. S uvedeným bezprostredne súvisí riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania, čo je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu. 30. Z dikcie ustanovenia § 56 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. vyplýva, že disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia. Žalovaný však úplne opomenul, že jeho povinnosťou je skúmať každé jedno z vyššie uvedených zákonných kritérií. Prvostupňové rozhodnutie sa ohľadom odvodnenia druhu a výšky uloženej sankcie obmedzuje na stručnú rekapituláciu jednotlivých zákonných kritérií, zakotvených v cit. ustanovení zákona č. 586/2003 Z.z. V plnej miere však absentuje vyhodnotenie každého jedného z uvedených kritérií. Napokon v napadnutom rozhodnutí žalovaný úplne opomenul venovať akúkoľvek pozornosť odôvodneniu druhu a výšky uloženej sankcie, keď v odôvodnení tohto rozhodnutia o tejto otázke chýba akákoľvek zmienka. Takéto odôvodnenie výšky uloženej pokuty, ktoré nereflektuje na zákonnú požiadavku skúmať všetky ustanovené kritériá na uloženie disciplinárneho opatrenia, a fakticky uvedené v plnej miere opomína, nespĺňa zákonné kritérium preskúmateľnosti správneho rozhodnutia. Navyše, vzhľadom k tomu, že sa jedná o výpočet taxatívny, správny orgán je povinný, realizujúc správne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať. Tieto hľadiská je potrebné
zohľadňovať a posudzovať vždy a za každých okolností (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/37/2020 zo dňa 26. mája 2021). 31. Žalovaný taktiež zaťažil svoje konanie aj vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, keďže v rámci odvolacieho disciplinárneho konania došlo k vade doručovania predvolania žalobcovi na disciplinárne pojednávanie, keď predvolanie bolo žalobcovi doručované na pôvodnú adresu sídla advokátskej kancelárie F. X G. H.. Na uvedenej adrese v čase doručovania písomnosti (10. novembra 2021) však už advokátska kancelária nesídlila (od 17. júna 2020 bolo sídlo na adrese E. XXX, XXX XX E.), a z tohto dôvodu si žalobca na tejto adrese zásielku neprevzal. Podstatnou skutočnosťou v danom prípade však je, že správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca mal s účinnosťou od 24. marca 2021 podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. pozastavený výkon advokácie. V zmysle § 50 ods. 2 písm. b/, veta za bodkočiarkou disciplinárneho poriadku ak má advokát pozastavený výkon advokácie, písomnosti sa doručujú na poslednú oznámenú adresu trvalého bydliska evidovanú v zozname vedenom komorou, ktorou bola adresa E. XXX, XXX XX E.. Uvedeným postupom žalovaného, ktorý vo veci rozhodol, hoci žalobcovi nebolo riadne doručené predvolanie na disciplinárne pojednávanie, tak došlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred správnym orgánom, keď mu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred správnym orgánom spočívajúca v práve argumentovať skutkovú a právnu stránku prejednávanej veci. 32. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. 33. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, najmä rozhodnutie náležite a riadne odôvodniť s poukazom na § 58 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. v spojení s § 21 ods. 3 disciplinárneho poriadku tak, aby bolo preskúmateľné, pričom v časti odôvodnenia výšky uloženej pokuty vyhodnotí každý jeden zo zákonom ustanovených predpokladov, teda aby z rozhodnutia bolo zrejmé, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol. 34. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).