Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/67/2022 1022200377 01. 07. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200377.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: Strana práce - v likvidácii, Záleská 2106/56, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 37 784 871, právne zastúpená: Nechala and partners s.r.o., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 54 749 565, proti žalovaným: 1) Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, so sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava, 2) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní I. o preskúmanie zákonnosti uznesenia žalovanej v 1. rade č. 21.4.5 zo dňa 18.01.2022, II. o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného v 2. rade č. SVS-OVR1-2022/013487-002 zo dňa 19.01.2022, III. o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zapísať zmenu údajov žalobkyne v registri politických strán a politických hnutí tak, že bude vymazaný dodatok „v likvidácii“, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovaným právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa je politickou stranou zapísanou v registri politických strán a hnutí (ďalej len „Register“) vedenom žalovaným v 2. rade. 2. Žalobkyňa zaslala dňa 31.03.2021 žalovanej v 1. rade výročnú správu za rok 2019, ktorá neobsahovala účtovnú závierku overenú audítorom ani ďalšie údaje podľa § 30 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o politických stranách“). Žalobkyňa priložila k výročnej správe za rok 2019 vysvetľujúci sprievodný list, v ktorom uviedla objektívne prekážky, pre ktoré nebola v tom čase schopná predložiť auditovanú účtovnú závierku a kompletnú výročnú správu za rok 2019. 3. Hlavným dôvodom, pre ktorý žalobkyňa nedokázala predložiť včas kompletnú výročnú správu a auditovanú účtovnú závierku za rok 2019, bol zdravotný stav predsedu žalobkyne A. B. C. A., D. (v tom čase jediného štatutára), ktorý utrpel dňa 19.08.2019 B. E.. Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.12.2019, č. k. 38P/247/2019-44 (ďalej len „uznesenie Okresného súdu Bratislava III“), bol A. B. C. A. ustanovený opatrovník. Audítorka F. G. F., určená na vykonanie auditu účtovnej závierky, odmietla uzatvoriť zmluvu o poskytovaní audítorských služieb so žalobkyňou za stavu, kedy by za žalobkyňu konal jej podpredseda H. I., ktorý nemal právomoc konať v mene žalobkyne navonok bez toho, aby bol splnomocnený predsedom strany. O tejto skutočnosti bola informovaná Slovenská komora audítorov ako
aj žalovaná v 1. rade. Audítorka F. G. F. aj po zlepšení zdravotného stavu a podpise zmluvy o poskytovaní audítorských služieb predsedom strany odmietla vykonať audit k výročnej správe, lebo mala pochybnosti o podpise tejto zmluvy A. B. C. A.. Žalobkyňa vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu COVID-19 nemala možnosť zvolať urgentný snem strany, na ktorom by došlo k voľbe nového štatutára. Keďže vyššie uvedené prekážky pokračovali aj v roku 2020 a 2021, žalobkyňa nemohla žalovanej v 1. rade predložiť ani výročnú správu za rok 2020. 4. Žalovaná v 1. rade vyhodnotila predloženú výročnú správu za rok 2019 ako neúplnú a listom zo dňa 29.04.2021 vyzvala žalobkyňu na odstránenie jej nedostatkov v lehote 20 pracovných dní od doručenia výzvy. Na výzvu, doručenú dňa 10.05.2021, žalobkyňa nereagovala. Žalovaná v 1. rade oznámila žalobkyni listom zo dňa 15.07.2021 začatie konania o uložení pokuty za správny delikt uvedený v § 31 ods. 8 zákona o politických stranách, to znamená za neodstránenie nedostatkov vo výročnej správe za rok 2019 v určenej lehote. Rozhodnutím č. SVS-OVR2-2021/016755-004 zo dňa 26.08.2021 žalovaná v 1. rade uložila žalobkyni za uvedený správny delikt pokutu vo výške X.XXX eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2021. 5. Žalovaná v 1. rade vyzvala žalobkyňu výzvou zo dňa 01.07.2021 na predloženie výročnej správy za rok 2020. Na výzvu, doručenú dňa 12.07.2021, žalobkyňa nereagovala. Listom zo dňa 06.07.2021 oznámila žalovaná v 1. rade žalobkyni začatie konania o uložení pokuty za správny delikt uvedený v § 31 ods. 7 zákona o politických stranách, to znamená za nepredloženie výročnej správy v určenej lehote. Rozhodnutím č. SVS-OVR2-2021/024029-003 zo dňa 26.08.2021 žalovaná v 1. rade uložila žalobkyni za uvedený správny delikt pokutu vo výške X.XXX eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2021. Žalobkyňa možnosť vyjadriť sa k správnym konaniam o uložení pokút nevyužila a taktiež nepodala voči žiadnemu rozhodnutiu o uložení pokuty správnu žalobu. 6. Vzhľadom na nepredloženie výročných správ za dve po sebe bezprostredne nasledujúce účtovné obdobia žalovaná v 1. rade prijala dňa 18.01.2022 uznesenie č. 21.4.5 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), na základe ktorého oznámila žalovanému v 2. rade neuposlúchnutie výzvy podľa § 30 ods. 6 zákona o politických stranách a nepredloženie výročnej správy za roky 2019 a 2020 žalobkyňou. V nadväznosti na prijatie napadnutého uznesenia žalovaný v 2. rade vykonal k 19.01.2022 zápis žalobkyne do Registra s dodatkom „v likvidácii“, čo žalobkyni oznámil listom zo dňa 19.01.2022 (ďalej len „Oznámenie“). II. Správna žaloba 7. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.03.2022, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého uznesenia ako aj Oznámenia žalovaného v 2. rade, na základe ktorého bola žalobkyňa zapísaná do Registra s dodatkom ,,v likvidácii“. Žalobkyňa sa zároveň správnou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade zapísať zmenu údajov týkajúcich sa žalobkyne v Registri tak, že bude vymazaný dodatok „v likvidácii“. 8. Nezákonnosť žalobkyňa videla v nesprávnom právnom posúdení veci spočívajúcom v aplikácii ustanovení zákona o politických stranách spôsobom, ktorý bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, čo viedlo k neprimeranému zásahu do práva žalobkyne a jej členov združovať sa v politických stranách a politických hnutiach a do ich pasívneho volebného práva. Žalovaní aplikovali zákon o politických stranách (§ 30 ods. 8 v spojení s § 30 ods. 6) spôsobom, ktorý vykazuje znaky prepiateho formalizmu a rozporu so zásadami materiálneho právneho štátu. 9. Žalovaní sa nesprávneho právneho posúdenia veci dopustili aj v dôsledku opomenutia aplikovať § 34g ods. 1 zákona o politických stranách, ktoré obsahuje osobitnú právnu úpravu lehoty na predloženie výročnej správy politickej strany počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. 10. K podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy došlo v súvislosti s doručovaním výziev na odstránenie nedostatkov, resp. na predloženie výročných správ žalobkyne za roky 2019 a 2020. Podľa tvrdenia žalobkyne existovalo významné podozrenie, že výzvy neboli riadne doručené, pričom v takom prípade by nebola naplnená hypotéza normy obsiahnutej v § 30 ods. 8 zákona o politických stranách.
11. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemohla, napriek preukázateľne vynaloženému úsiliu, podať kompletné výročné správy za roky 2019 a 2020, je zásah žalovaných do základného práva žalobkyne neprimeraný. Takýto zásah v zmysle testu proporcionality je síce zákonný a sleduje legitímny cieľ, no je neprimeraný v demokratickej spoločnosti. 12. Žalovaná v 1. rade stanovila žalobkyni minimálne prípustné lehoty na odstránenie nedostatkov, resp. predloženie perfektných výročných správ, a to len v dĺžke 15 pracovných dní. Zákon o politických stranách pritom ustanovuje len minimálnu dĺžku lehoty (15 pracovných dní) na odstránenie nedostatkov. Žalovaná v 1. rade preto mohla a mala v rámci vlastnej relatívne voľnej diskrécie ustanoviť dlhšiu lehotu na nápravu v záujme zachovania práv žalobkyne, čo neurobila. 13. § 30 ods. 8 zákona o politických stranách (v žalobe nesprávne uvedený § 33, pozn. správneho súdu) svojim účelom sleduje zvyšovanie transparentnosti financovania a konania politických strán a politických hnutí. Zákon o politických stranách práve za týmto účelom ustanovuje sankciu likvidácie a zrušenia politickej strany, ktorá v dvoch po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach, napriek výzve žalovanej v 1. rade, nepredloží perfektné výročné správy. Účelom tejto normy je sankcionovanie tých politických strán a hnutí, ktoré svojim konaním zámerne podkopávajú princípy politickej transparentnosti. V žiadnom prípade však pod tento účel nemožno subsumovať situáciu, kedy predloženiu výročných správ bránia objektívne skutočnosti mimo kontrolu žalobkyne. 14. Výzvy žalovanej v 1. rade na predloženie kompletných a perfektných výročných správ neboli riadne doručené a teda nedošlo k naplneniu hypotézy § 38 ods. 8 zákona o politických stranách, na základe ktorého bolo rozhodnuté o likvidácii žalobkyne. Zdravotný stav vtedajšieho predsedu žalobkyne odôvodňoval ustanovenie opatrovníka na jeho zastupovanie pri značnom rozsahu právnych úkonov. Opatrovníctvo bolo ustanovené aj v rozsahu preberania poštových zásielok, vrátane tých, ktoré sú do vlastných rúk. Výzvy od žalovanej v 1. rade neprevzala osoba oprávnená tieto listiny prevziať (opatrovník). Doručenky výziev žalovanej v 1. rade pre odstránenie nedostatkov výročnej správy žalobkyne za rok 2019, ako aj výročnej správy za rok 2020 sú podpísané p. C. A., predsedom žalobkyne, napriek tomu, že pre tieto úkony mal ustanoveného opatrovníka. Vzhľadom na nedostatky doručenia výziev nemohla začať plynúť výzvami stanovená lehota na odstránenie nedostatkov výročných práv. III. Vyjadrenie žalovaných 15. K žalobe sa vyjadrila žalovaná v 1. rade písomným podaním zo dňa 15.07.2022 a predložila správnemu súdu administratívny spis. Žalovaná v 1. rade poukázala predovšetkým na to, že žalobkyňa nereagovala na výzvy na odstránenie nedostatkov výročnej správy za rok 2019, ani na predloženie výročnej správny za rok 2020 a rovnako nečinná zostala aj v nadväzujúcich konaniach, v ktorých jej boli uložené pokuty. Žaloba nesmeruje proti týmto rozhodnutiam o uložení pokuty a žalobkyňa ich v žalobe ani nespomína. Napadnuté uznesenie malo mať iba deklaratórny charakter skutkového stavu, ktorý bol ustálený práve na základe právoplatných rozhodnutí o uložení pokuty. Podľa názoru žalovanej v 1. rade neexistoval právny podklad na spochybnenie napadnutého uznesenia a preto sa žaloba javí ako účelová, keďže žalobkyni uplynula lehota na podanie žaloby vo vzťahu k rozhodnutiam o uložení pokuty. K zodpovednosti žalobkyne za plnenie vlastných zákonných povinnosti žalovaná v 1. rade uviedla, že každá politická strana ako právnická osoba má mať vlastné vnútorné mechanizmy pre prípady, ktoré obmedzujú činnosť príslušných štatutárnych orgánov. K aplikácii § 34g zákona o politických stranách žalovaná v1. rade poukázala na ustanovenie § 34h ods. 2 a 4 zákona o politických stranách, ktoré aplikáciu § 34g vylúčili. Postup žalovanej v 1. rade v prípade nepredloženia výročnej správy je regulovaný rigoróznym spôsobom zákonom o politických stranách a z uvedeného dôvodu po opakovanom neuposlúchnutí výzvy na predloženie výročnej správy bola žalovaná v 1. rade povinná uplatniť postup podľa § 30 ods. 8 zákona o politických stranách. 16. K žalobe sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade písomným podaním zo dňa 27.09.2022 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Žalovaný v 2. rade mal za to, že postupoval správne a výlučne v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom o politických stranách. Žalovaný v 2. rade konal na základe uznesenia žalovanej v 1. rade. Na základe takéhoto uznesenia mal žalovaný v 2. rade povinnosť (nie možnosť) zapísať politickú stranu do Registra s dodatkom v „likvidácii“. Žalobkyňa v žalobe
namietala postup oboch žalovaných a to aj napriek tomu, že sa namietané konanie týka výlučne úkonov žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa nepreukázala nezákonnosť Oznámenia, preto žalovaný v 2. rade považoval body III. a IV. žalobného návrhu za neopodstatnené. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 17. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-1S/67/2022BA-1S/198/2022, BA-1S/199/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 18. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté opatrenia žalovaných, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú a to postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). 19. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 01.07.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 20. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 6 ods. 8 písm. b) zákona o politických stranách, do pôsobnosti najvyššieho orgánu strany patrí voľba a odvolanie štatutárneho orgánu strany alebo členov štatutárneho orgánu strany. 22. Podľa § 30 ods. 1 zákona o politických stranách, strana je povinná vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok doručuje strana štátnej komisii každoročne najneskôr do 30. apríla v listinnej podobe. Výročná správa strany je verejná. Výročné správy strán zverejňuje štátna komisia na svojom webovom sídle a v rovnakom formáte ich uloží vo verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 31. júla, a to na desať rokov odo dňa ich zverejnenia. Rodné čísla a čísla občianskych preukazov nie sú súčasťou zverejňovaných ani sprístupňovaných údajov. Štátna komisia predkladá informáciu o výročných správach Národnej rade Slovenskej republiky do 31. augusta. 23. Podľa § 30 ods. 6 zákona o politických stranách, ak politická strana výročnú správu v lehote podľa odseku 1 nedoručila alebo výročná správa neobsahuje údaje podľa odseku 2, ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé alebo ak sa z výročnej správy zistí iné porušenie zákona, vyzve štátna komisia stranu, aby výročnú správu doručila alebo odstránila jej nedostatky v ňou určenej lehote; táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 pracovných dní. 24. Podľa § 30 ods. 8 zákona o politických stranách, ak strana neuposlúchne výzvu štátnej komisie v lehote podľa odseku 6 v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach, ministerstvo na základe oznámenia štátnej komisie túto stranu zapíše v registri strán s dodatkom „v likvidácii“. Dňom zápisu vstupuje strana do likvidácie a bude môcť vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany. 25. Podľa § 34g ods. 1 zákona o politických stranách (vložené s účinnosťou od 09.04.2020 zákonom č. 73/2020 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky v súvislosti s ochorením COVID-19), počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) sa lehota na doručenie výročnej správy považuje za dodržanú, ak politická strana výročnú správu doručí do konca štvrtého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola krízová situácia odvolaná. 26. Podľa § 34h ods. 1 zákona o politických stranách (vložené s účinnosťou od 01.12.2020 zákonom č. 314/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ), na účely splnenia povinnosti podľa § 30 ods. 1 doručí strana štátnej komisii výročnú správu za rok 2019 najneskôr do 31. marca 2021 a výročnú správu za rok 2020 najneskôr do 31. mája 2021. 27. Podľa § 34h ods. 5 zákona o politických stranách, ustanovenia § 34g sa na účely odsekov 2 až 4 nepoužijú. 28. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade dospel k záveru, že žalobkyňa si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a svoje výročné správy za roky 2019 a 2020 nepredložila v zákonom určenej podobe a lehote, čo v konečnom dôsledku nebolo medzi stranami ani sporné. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaná v 1. rade aplikovala zákon o politických stranách nesprávne, formalistickým spôsobom, v rozpore s ústavnými princípmi a neprihliadla na objektívne skutočnosti, ktoré bránili žalobkyni splniť si jej zákonné povinnosti. Správny súd vyhodnotil tieto námietky ako neopodstatnené. 29. Správny súd nepopiera, že volebné právo a voľná súťaž politických síl predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického zriadenia, ktorý je garantovaný Ústavou Slovenskej republiky. S voľnou súťažou politických strán a hnutí priamo súvisí aj kontrola činnosti politických strán, ich práv a povinnosti. Zákon o politických stranách prísne obmedzuje spôsoby financovania politických strán a hnutí. Na zabezpečenie transparentnosti pri financovaní politických strán slúži kontrolný mechanizmus upravený v zákone o politických stranách, ktorý bol zverený do právomoci žalovanej v 1. rade. Každá strana je povinná vyhotoviť výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok a doručiť ju žalovanej v 1. rade v zákonnom stanovenej lehote a forme. Výročné správy sa následne zverejňujú na webovej stránke žalovanej v 1. rade, čím je umožnená verejná kontrola financovania a činnosti politických strán. Takáto kontrola prostredníctvom predkladania a zverejňovania výročných správ nepredstavuje zásah do voľnej súťaže politických síl, ale naopak zabezpečuje jej transparentnosť, rovnosť, pomáha predchádzať korupcii, dohliada na nakladanie s verejnými prostriedkami, ktoré majú politické strany a hnutia k dispozícii a zároveň zvyšuje legitimitu politickej súťaže. Plnenie zákonnej povinnosti predkladať výročné správy zo strany politickej strany alebo hnutia tak predstavuje jednu zo základných povinností, ktorej dodržanie musí byť dôsledne dodržiavané a kontrolované. Kontrola financovania politických strán a hnutí by nebola účinná bez možnosti postihovať porušenia zákonných pravidiel. Zákon o politických stranách preto zveruje žalovanej v 1. rade nielen kompetenciu vykonávať kontrolu výročných správ politických strán, ale aj sankcionovať politické subjekty v prípade, ak si túto povinnosť riadne a včas nesplnia. 30. V prejednávanom prípade síce došlo k objektívnym okolnostiam, ktoré mali vplyv na chod a činnosť žalobkyne, avšak je nutné zdôrazniť, že k zdravotným komplikáciám predsedu žalobkyne došlo v auguste 2019, to znamená ešte v období pred epidémiou choroby COVID-19. Žalobkyňa bola vyzvaná na predloženie výročných správ za roky 2019 a 2020 až v roku 2021, čo znamená, že mala dostatočný časový priestor na odstránenie vzniknutých prekážok, resp. na voľbu nového štatutára žalobkyne. Ani samotný priebeh epidémie spojenej so šírením choroby COVID-19, a s tým spojené vládne opatrenia, nemohli ospravedlniť skutočnosť, že žalobkyňa od augusta 2019 do 12.11.2021 (viac ako dva roky) nemala štatutára, ktorý by mohol riadne vykonávať svoju funkciu a zabezpečiť plnenie zákonnom uložených povinností žalobkyňou. Trvanie na plnení zákonných povinnosti, ktoré politickej strane vyplývajú zo zákona o politických stranách a s ktorými bola riadne uzrozumená, nie je možné považovať za prepiaty formalizmus a neprimeraný zásah do základných práv a slobôd žalobkyne a nepredstavuje ani porušenie ústavne garantovaného práva na zakladanie a združovanie sa v politických stranách a hnutiach uvedeného v čl. 29 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky. Kontrola transparentnosti financovania politických strán a hnutí je garanciou dodržiavania
čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Jasne stanovené pravidlá pre fungovanie politických strán a ich kontrolu nie je preto možné považovať za obmedzovanie politickej súťaže, ale naopak, za záruku napĺňania princípov materiálneho právneho a demokratického štátu. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalobkyne, že z postupu žalovanej v 1. rade nie je zrejmá nevyhnutnosť zásahu na účely bezpečnosti a ochrany verejného poriadku. 31. Správny súd vyhodnotil ako nesprávne tvrdenie žalobkyne, že žalovaná v 1. rade chybne aplikovala osobitnú právnu úpravu lehôt na predloženie výročných správ prijatú v súvislosti s ochorením COVID-19. Novela zákona o politických stranách s účinnosťou od 09.04.2020 z dôvodu šírenia ochorenia COVID-19 predĺžila lehotu na doručenie výročnej správy, a to až do konca štvrtého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala byť odvolaná krízová situácia (mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav). Vďaka uvedenému ustanoveniu dostali politické strany a hnutia možnosť predĺžiť si lehotu a podanie výročných správ za rok 2019, ktoré by inak museli predložiť do 30.04.2020. Uvedená novela bola prijatá v čase, keď bolo nutné okamžite reagovať na vzniknutú situáciu z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu na území Slovenskej republiky. 32. Žalobkyňa však opomenula, že novelou účinnou od 01.12.2020 došlo k ďalšej zmene týkajúcej sa predkladania výročných správ a výročnú správu za rok 2019 bola povinná predložiť žalovanej v 1. rade najneskôr do 31.03.2021 a výročnú správu za rok 2020 najneskôr do 31.05.2021. Nový § 34h ods. 5 zákona o politických stranách vylúčil aplikáciu § 34g na plynutie lehôt týkajúcich sa predloženie uvedených výročných správ. Žalovaná v 1. rade tak postupovala správne, keď vyzvala žalobkyňu výzvou zo dňa 29.04.2021 (rok 2019) a výzvou zo dňa 01.07.2021 (rok 2020) na predloženie výročných správ. Žalobkyňa tak mala možnosť splniť si svoju povinnosť v dodatočnej lehote a zabrániť tak ďalším krokom, ktoré následne bola žalovaná v1. rade povinná podľa zákona o politických stranách vykonať. V prípade výzvy zo dňa 29.04.2021 bola žalobkyni určená lehota 20 pracovných dní na odstránenie nedostatkov predloženej výročnej správy za rok 2019 a vo výzve zo dňa 01.07.2021 lehota 15 pracovných dní na predloženie samotnej výročnej správy za rok 2020. Obidve lehoty boli uložené v rámci zákonnej lehoty upravenej v § 30 ods. 6 zákona o politických stranách. Stanovenie dĺžky lehoty je ponechané v diskrečnej právomoci žalovanej v 1. rade a jej určenie, i keď v prípade druhej lehoty na dolnej zákonnom povolenej hranici, nie je možné považovať za svojvoľné ani nezákonné. Žalobkyňa v podanej žalobe ani netvrdila, že by žalovanej v 1. rade akýmkoľvek spôsobom signalizovala krátkosť určených lehôt alebo sa dožadovala poskytnutia dlhšej lehoty napr. žiadosťou o predĺženie lehoty. 33. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku týkajúcu sa doručovania výziev, ktoré podľa pripojených doručeniek prevzal p. C. A.. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava III., súdom ustanovený opatrovník A. B. C. A. bol oprávnený v jeho mene preberať peňažné a nepeňažné poštové zásielky adresované na jeho meno. Výzvy na predloženie výročných správ boli adresované priamo žalobkyni a ustanovený opatrovník takéto zásielky nebol oprávnený preberať. Zároveň je nutné povedať, že A. B. C. A. nemal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, preto úkony, v ktorých nemal ustanoveného opatrovníka, mohol vykonávať sám a ustanovený opatrovník nebol oprávnený vykonávať žiadne úkony za A. B. C. A. z titulu jeho funkcie predsedu žalobkyne. Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku písomnosti určené do vlastných rúk adresované právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, čo bol v tomto prípade A. B. C. A.. Z uvedeného dôvodu bolo na žalobkyni, aby si v rámci svojich interných postupov určila prípadne aj inú osobu oprávnenú preberať poštové zásielky. 34. Vzhľadom na porušenie povinnosti, ktorá žalobkyni vyplývala z § 30 ods. 1 zákona o politických stranách, žalovaná v 1. rade mala obligatórnu úlohu o nesplnení takejto povinnosti informovať žalovaného v 2. rade. Žalovaný 2. rade následne len registračným úkonom zapísal žalobkyňu do registra politických strán s dodatkom „v likvidácii“. Z uvedeného dôvodu nebolo možné ani postup žalovaného v 2. rade vyhodnotiť ako nezákonný. 35. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
36. Záverom, vo vzťahu k návrhu žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade zapísať zmenu údajov žalobkyne v registri politických strán a politických hnutí tak, že bude vymazaný dodatok „v likvidácii“, správny súd poukazuje, že takto formulovaný petit nie je samostatne vykonateľný pri rozhodovaní o všeobecnej správnej žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a teda výrokom I. tohto rozsudku bol konzumovaný celý predmet konania (preskúmanie zákonnosti administratívnych aktov žalovaných), správny súd v súlade so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie o návrhu na uloženie povinnosti nerozhodoval samostatným výrokom o odmietnutí žaloby v tejto časti. 37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešným žalovaným nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovaným nahradil trovy konania. 38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).