Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/50/2022 1022200309 25. 06. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200309.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-1S/50/2022
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: Správa štátnych hmotných rezerv SR, Pražská 29, 812 63 Bratislava, IČO: 30 844 363, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: 14338-9000/2021 zo dňa 27.01.2022, takto rozhodol: BA-1S/50/2022
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: BA-1S/50/2022
I. Priebeh administratívneho konania 1. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „žalobca) ako verejný obstarávateľ na obstaranie predmetu zákazky „Jednorazový ochranný oblek vrátane návlekov na nohy“ zvolil postup zadávania nadlimitných zákaziek postupom verejnej súťaže v zmysle § 66 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej jen „zákon o verejnom obstarávaní“). Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej Únie č. S 230/2020 dňa 25.11.2020 pod č. 566360 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 250/2020 zo dňa 26.11.2020 pod značkou 43801 – MST. Vzhľadom na predpokladanú hodnotu zákazky išlo o nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru. Žalobca v časti A „Pokyny pre uchádzačov“, v bode 1 „Príprava
ponuky“, v podbode X.X „Obsah ponuky“ súťažných podkladov uviedol, cit.: „X.X.X Ponuka predložená uchádzačom musí obsahovať: (...) X.X.X.X. Splnenie podmienok účasti podľa § 34 ods. 1 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní – preukazuje uchádzač predložením vzorky na adresu verejného obstarávateľa bod 1.1 týchto súťažných podkladov – vzorka a jej príslušné dokumenty sa predkladajú v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a v súlade so súťažnými podkladmi - časť B. a časť C“ . Následne v časti „C“ Podmienky účasti súťažných podkladov o.i. uviedol: „Uchádzač preukáže technickú a odbornú spôsobilosť predložením vzorky a popisu výrobku podľa § 34 ods. 1 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní. Ku vzorke žalobca požadoval nasledujúce doklady: technický (produktový) list výrobku, EÚ vyhlásenie o zhode podľa nariadenia (EÚ) 2016/425 a Certifikát EÚ skúšky typu (modul B) a správa o skúške (modul C2) alebo rozhodnutie/záver zo schválenia systému kvality (modul D). V lehote na predkladanie ponúk predložili ponuku 8 uchádzači. Žalobca v procese verejnej súťaže po otváraní ponúk pristúpil k vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti podľa § 40 zákona o verejnom obstarávaní a z predmetnej verejnej súťaže boli vylúčení štyria uchádzači. Uchádzač PPSK invest družstvo predložil elektronicky prostredníctvom systému EVO v predmetnej verejnej súťaži dňa 7. 12. 2020 ponuku, pričom v predložených dokladoch absentovala správa o skúške (modul C2) alebo rozhodnutie/záver zo schválenia systému kvality (modul D). Žalobca požiadal uchádzača PPSK Invest družstvo o vysvetlenie svojej ponuky, pričom tento vo vysvetlení uviedol, že výrobca ho informoval, že správu o skúške (modul C2) poskytne notifikovaná osoba výrobcovi do konca februára 2021. Žalobca vysvetlenie akceptoval, uchádzača zo súťaže nevylúčil. Na základe stanoveného kritéria na vyhodnotenie ponúk „celková cena v EUR bez DPH na predmet zákazky„ žalobca vyhodnotil ako úspešného uchádzača PPSK Invest družstvo Odborárska 50, 831 02 Bratislava, IČO: 50476246. Žalobca dňa 04.02.2021 uzavrel s úspešným uchádzačom PPSK Invest družstvo kúpnu zmluvu. Dňa 24.05.2021 bolo vo Vestníku verejného obstarávania a dňa 21.05.2021 v Úradnom vestníku EU uverejnené oznámenie o výsledku verejného obstarávania. 2. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „žalovaný“) listom č. 9259-6000/2021-OD/1 „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“ z 29. 7. 2021 (ďalej len „Oznámenie o začatí konania“), doručeným 29. 7. 2021, oznámil žalobcovi začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy pri zadávaní nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru na predmet zákazky „Jednorazový ochranný oblek vrátane návlekov na nohy“. 3. Rozhodnutím č. 9259-6000/2021-OD/5 z 02.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie„) Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní rozhodol, že žalobca svojím konaním porušil § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a zároveň § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to najmä princíp transparentnosti, keď vyhodnotil splnenie podmienky účasti stanovenej v zmysle § 34 ods. 1 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní úspešným uchádzačom PPSK invest družstvo, Odborárska 50, 831 02 Bratislava, IČO: 50 476 246 v rozpore so znením tejto podmienky účasti stanovenej v oznámení a v súťažných podkladoch a nevylúčil uvedeného uchádzača z predmetnej verejnej súťaže v zmysle § 40 ods. 6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní mali vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom rozhodnutím č. spisu 14338-9000/2021 z 27.01.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Rada Úradu pre verejné obstarávanie odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že úspešný uchádzač v ponuke, ani v rámci vysvetlenia na žiadosť žalobcu o vysvetlenie predložených dokladov, nepredložil správu o skúške (modul C2) alebo rozhodnutie/záver zo schválenia systému kvality (modul D) tak, ako žalobca v tomto verejnom obstarávaní požadoval v súťažných podkladoch. Z predloženej dokumentácie pritom zároveň nevyplýva ani to, že by úspešný uchádzač PPSK invest družstvo požadovaný dokument predložil koncom februára 2021 tak, ako deklaroval vo svojom vysvetlení. Pokiaľ teda žalobca v súťažných podkladoch v tomto verejnom obstarávaní jednoznačne stanovil, že bude od uchádzačov požadovať taktiež predloženie správy o skúške (modul C2) alebo rozhodnutie/záver zo schválenia systému kvality (modul D), potom podľa rady nebol oprávnený v priebehu vyhodnocovania ponúk od danej požiadavky upustiť. 6. Rada zároveň priznala zložitú situáciu, v akej žalobca obstarával daný predmet zákazky (v čase pandémie COVID-19), ani táto skutočnosť však sama osebe nemôže odôvodňovať nedodržanie
požiadaviek, ktoré si sám žalobca stanovil v súťažných podkladoch verejného obstarávania. Rada zároveň zdôraznila, že Odporúčanie komisie, na ktoré sa žalobca odvoláva, je z marca 2020, pričom žalobca predmetné verejné obstarávanie vyhlásil koncom novembra 2020, a teda, pokiaľ mal v úmysle na základe predmetného Odporúčania komisie netrvať na predložení správy o skúške (modul C2) alebo rozhodnutia/záveru zo schválenia systému kvality (modul D), uvedené mal jednoznačne uviesť v súťažných podkladoch na začiatku tohto verejného obstarávania, a nie v jeho priebehu meniť nastavené pravidlá tohto verejného obstarávania. 7. Iní potenciálni uchádzači, ktorí by boli rovnako schopní dodať kontrolovanému obstarávaný predmet zákazky, avšak v danom čase nedisponovali správou o skúške (modul C2) alebo rozhodnutím/záverom zo schválenia systému kvality (modul D) tak, ako žalobca jednoznačne požadoval v súťažných podkladoch, a ktorí z tohto dôvodu nepredložili ponuku v tomto verejnom obstarávaní, nemohli mať vedomosť o tom, že žalobca v konečnom dôsledku nebude v danom verejnom obstarávaní na tejto svojej požiadavke v rámci vyhodnocovania splnenia podmienok účasti trvať. V tejto súvislosti Rada poukazuje na zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorá stanovuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých súťažiteľov. Žalobca by v tomto verejnom obstarávaní rozšíril hospodársku súťaž práve tým, keby už v súťažných podkladoch jednoznačne umožnil dodatočné predloženie správy o skúške (modul C2) alebo rozhodnutia/ záveru zo schválenia systému kvality (modul D). Podľa rady je v tejto súvislosti potrebné uzavrieť, že v priebehu verejného obstarávania (po predložení ponúk) už nie je možné „meniť pravidlá hry“ tak, ako to správne konštatoval aj úrad v preskúmavanom rozhodnutí. 8. Rada zároveň poukázala na skutočnosť, že ešte v rámci samotného vyhodnocovania splnenia podmienok účasti úspešným uchádzačom PPSK invest družstvo žalobca trval na splnení ním stanovenej požiadavky v súťažných podkladoch a požiadal úspešného uchádzača PPSK invest družstvo (ako aj ďalších dvoch uchádzačov) o predloženie správy o skúške (modul C2) alebo rozhodnutia/záveru zo schválenia systému kvality (modul D). Požiadal teda uchádzačov o predloženie dokladov, o ktorých v odvolacom konaní žalobca tvrdil, že ich uchádzači nemuseli predkladať, čo malo všetkým uchádzačom jednoznačne vyplývať z predmetného Odporúčania komisie. Rada aj z tohto dôvodu považuje takúto argumentáciu žalobcu za zmätočnú. 9. Ako podporný argument rada v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vo verejnom obstarávaní, ktoré nie je predmetom tohto odvolacieho konania, kontrolovaný považoval rovnakú situáciu, a teda nepredloženie správy o skúške (modul C2) alebo rozhodnutia/záveru zo schválenia systému kvality (modul D) uchádzačom, za dôvod na vylúčenie tohto uchádzača. 10. Vzhľadom na všetky uvedené argumenty rada žalovaného ako odvolací orgán dospela k záveru, že pri vyhodnocovaní splnenia podmienky účasti stanovenej podľa § 34 ods. 1 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní žalobca postupoval v rozpore s § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď posúdil splnenie danej podmienky účasti uchádzačom PPSK invest družstvo v rozpore so znením tejto podmienky účasti stanovenej v súťažných podkladoch, a nevylúčil tohto uchádzača z predmetnej verejnej súťaže v zmysle § 40 ods. 6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pričom uchádzač PPSK invest družstvo sa stal úspešným uchádzačom v predmetnej verejnej súťaži. Žalobca zároveň postupoval pri vyhodnocovaní ponuky úspešného uchádzača PPSK invest družstvo v rozpore s princípmi verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní pritom podľa Rady mali vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania, nakoľko uchádzač PPSK invest družstvo sa stal úspešným uchádzačom v predmetnej verejnej súťaži, a to aj napriek tomu, že v čase vyhodnocovania ponúk tento uchádzač nepreukázal splnenie danej podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní stanovenej žalobcom v súťažných podkladoch. II. Správna žaloba 11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Rady Úradu číslo spisu 14338-9000/2021 z 27.01.2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia Úradu č. 250/2020 z 26.11.2020. Napadnuté rozhodnutie, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní považoval za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
12. Úvodom žaloby žalobca zdôraznil, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, keďže napadnuté rozhodnutia sú podkladom pre začatie konania o uloženie pokuty podľa § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Podľa názoru žalobcu nemožno považovať napadnuté rozhodnutia za rozhodnutia predbežnej povahy, keďže na ich základe vyniká žalovanému zákonná povinnosť zahájiť proces správneho trestania, pričom žalovaný má zákonnú povinnosť uložiť pokutu za konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Keďže zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje možnosť preskúmať rozhodnutie Rady o odvolaní súdom, žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že zásah do jeho subjektívnych práv nemusí mať nevyhnutne povahu majetkovej ujmy a nemusí byť spôsobený iba uložením sankcie. Konštatovanie porušenia postupov verejného obstarávania je v praxi predmetom negatívnej medializácie a môže byť zásadné vo vzťahu k žalobcovmu dobrému menu a povesti. 13. Pokiaľ ide o samotné žalobné námietky, žalobca uviedol, že bral do úvahy, že proces posudzovania zhody obstarávaného tovaru nemusí byť ukončený, a vtedy bude oprávnene požadovať od uchádzača vysvetlenie ako alternatívu. Jedným z akceptovateľných vysvetlení je aj tzv. výnimka udelená Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Alternatívou je však aj Odporúčanie komisie, ktoré žalobca aplikoval pri vyhodnocovaní tejto zákazky. Žalobca ako verejný obstarávateľ nemienil aplikovať iné pravidlá a mienil postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi ako aj podzákonnými predpismi a legislatívou Európskej únie – ktorou je aj predmetné Odporúčanie komisie. Zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže nesprávne konštatoval, že aplikáciu Odporúčania komisie mal žalobca uvádzať explicitne. Dôvodom nesprávnosti tohto tvrdenia je skutočnosť, že Odporúčanie komisie je viazané na Nariadenie (ktoré je v zmysle práva EÚ priamo účinné a je súčasťou právneho poriadku SR), v zmysle ktorého mali hospodárske subjekty predkladať doklady ku vzorke. Od verejných obstarávateľov nemožno spravodlivo požadovať, aby hospodárskym subjektom uvádzali všetky ich zákonné povinnosti, ktoré majú či už pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, alebo pri umiestňovaní svojich produktov na trh, spĺňať. Aj vo verejnom obstarávaní platí zásada „ignorantia iuris non excusat“, teda neznalosť práva neospravedlňuje. Argument žalovaného, že žalobca mal predmetné Odporúčanie komisie a jeho možnú aplikáciu v rámci zadanej zákazky uviesť v súťažných podkladoch alebo oznámení preto nemožno akceptovať, nakoľko Odporúčanie komisie je viazané na nariadenie a platí prezumpcia, že hospodárske subjekty sú si svojich práv a povinností vedomé aj bez toho, aby im verejný obstarávateľ tieto doslovne uvádzal a pripomínal. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že Odporúčanie komisie má aj pre verejného obstarávateľa záväzný charakter a verejný obstarávateľ nemôže jeho aplikáciu bez náležitého zdôvodnenia vylúčiť. 14. Žalobca v súťažných pokladoch stanovil podmienky, z ktorých jasne vyplýva, že obstarávané osobné ochranné pomôcky majú byť spôsobilé na distribúciu, a teda majú oprávnenia na ich uvedenie na trh. Dodal, že žalobca nemôže obstarávať tovar, ktorý nie je obchodovateľný v súlade s právnymi predpismi. Z takto stanovených podmienok sa dá podľa žalobcu vyvodiť jedine záver, že žalobca požadoval od záujemcov preukázanie, že nimi ponúkané osobné ochranné pomôcky sú spôsobilé na účinnú ochranu a verejný obstarávateľ ich môže poskytovať zdravotnému personálu na ochranu ich zdravia. Toto spôsobilé preukázanie je v zmysle zákona možné preukázať len spôsobom dokončeného procesu posudzovania výrobkov, a teda prostredníctvom požadovaných certifikátov. Odporúčanie komisie je zásah do uvedeného zákonného procesu a žalobca pri tvorbe súťažných podkladov nemal právomoc nepožadovať potrebnú certifikáciu k osobným ochranným pomôckam, avšak na základe predmetného Odporúčania komisie uplatneného samotnými záujemcami prostredníctvom vysvetľovania mal žalobca vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú COVID – 19 zohľadniť Odporúčanie komisie, čo aj vykonal. 15. Žalobca opätovne zdôraznil mimoriadnu situáciu spôsobenú pandémiou COVID – 19, ktorá je na konanie žalobcu a Odporúčanie komisie priamo naviazaná. Odporúčanie Komisie bolo vydané Európskou komisiou s cieľom uľahčenia dostupnosti ochranných osobných pomôcok. Samotným cieľom Odporúčania komisie bolo, aby sa osobné ochranné pomôcky stali prístupnejšími v pretrvávajúcej zložitej situácií. Jeho neakceptovaním v procese verejného obstarávania by došlo k jeho obsolentnosti. 16. K zamedzeniu prístupu k súťaži potenciálnym uchádzačom žalobca uviedol, že každý záujemca pri zvažovaní svojej ponuky môže využiť právo na poskytnutie vysvetlenia v zmysle § 48 zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca opäť zdôraznil názor, že v zmysle zásady vigilantibus iura bolo na uchádzačoch, aby svoje právo na poskytnutie vysvetlenia využili a dopytovali sa na možnosť uplatnenia
Odporúčania komisie. Žalobca taktiež uviedol, že každý uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom žalobcu ako verejného obstarávateľa, môže podať žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť. Žalobca akcentoval, že žiadosť o nápravu v zmysle § 164 zákona o verejnom obstarávaní nebola žiadnym subjektom uplatnená. 17. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nezákonné, keďže nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi, preto nemožno ani konštatovať porušenie princípu transparentnosti. Vo vzťahu k potenciálnym uchádzačom, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, žalobca zabezpečil rovnaký prístup k právam vyplývajúcim zo zákona o verejnom obstarávaní a nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu, že uchádzači neboli dostatočne v svojich právach bdelí a uvedomelí. 18. Tvrdil, že skutočnosť, že žalobca uviedol konkrétne doklady, ktoré mali hospodárske subjekty dokladať ku vzorke, nepreukazuje skutočnosť, že žalobca nepripúšťal aplikáciu Odporúčania komisie, a teda dodatočného predloženia niektorých dokladov ku vzorke. 19. Ďalej uviedol, že nedostatok v podobe absencie správy o skúške (modul C2) alebo rozhodnutia/ záveru zo schválenia systému kvality (modul D) sa objavil okrem uchádzača PPSK Invest družstvo aj u uchádzačov KORAKO plus, s. r. o. a Solarprojekt s. r. o., pričom uchádzač KORAKO plus, s. r. o. odôvodňoval absenciu predmetných dokumentov obdobne a uchádzač Solarprojekt s. r. o. na základe žiadosti o vysvetlenie správu o skúške (modul C2) predložil. Pri všetkých uvedených uchádzačoch žalobca zasielal z dôvodu absencie vyššie uvedených dokumentov žiadosť o vysvetlenie v súlade s princípmi verejného obstarávania a § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. V prípade, ak uchádzač reagoval na žiadosť o vysvetlenie obdobným spôsobom ako vyššie uvedení uchádzači, že správou o skúške (modul C2) alebo rozhodnutím/záverom zo schválenia systému kvality (modul D) nedisponuje a je ho opravený predložiť do jedného roka od vydania certifikátu EÚ skúšky typu (časť B), žalobca akceptoval toto vyjadrenie najmä s ohľadom na Odporúčanie komisie s tým, že proces posudzovania zhody nie je náležite ukončený. Žalobca nevylučoval uchádzačov najmä z dôvodu Odporúčania komisie v prípade, že nemali ukončený proces posudzovania zhody. Vo svetle uvedeného, tieto kroky viedli v danom čase k širšej hospodárskej súťaži. 20. Žalovanému vyčítal, že sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal s právnou povahou Odporúčania komisie a s vyjadreniami žalobcu o tom, že ochranné osobné pomôcky žalobca obstarával v súlade so svojimi kompetenciami do pohotovostných zásob, ktoré boli a sú určené pre príslušný zdravotnícky personál, čím postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). 21. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, keď žalovaný naformuloval výrok s použitím častice „najmä“, čo je formulované neurčito, nejednoznačne a nezrozumiteľne, nakoľko je použitý exemplifikatívny výpočet, teda výpočet len príkladmý a nie je z neho zrejmé, ktoré ďalšie povinnosti žalobca podľa názoru žalovaného porušil. Z formulácie použitej žalovaným vyplýva, že žalobca mal porušiť princíp transparentnosti a ďalší, neurčený okruh princípov verejného obstarávania vymedzených ustanovením § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré však vo výroku napadnutých rozhodnutí nie sú špecifikované a ani nie sú bližšie vysvetlené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberá dôvodmi, pre ktoré považuje konanie žalobcu za netransparentné vo vzťahu k ostatným (aj potenciálnym) uchádzačom obstarávania predmetnej zákazky, pričom uvádza princíp rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi. Žalovaný však vôbec neodôvodnil jeho porušenie zo strany žalobcu. Žalobca sa môže iba domnievať, že práve porušenie tohto princípu mal žalovaný na mysli, keď formuloval výrok prvostupňového rozhodnutia s použitím častice „najmä“. Podľa zásad správneho konania a špeciálne administratívneho trestania (pre ktoré sú napadnuté rozhodnutia podkladom) je neakceptovateľné, aby žalovaný neurčito definoval a rozširoval rozsah porušení zákona v odôvodnení rozhodnutia (v porovnaní s jeho výrokovou časťou). Odôvodnenie rozhodnutia nesmie ísť rozsahom tvrdených porušení nad rámec výroku. 22. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania 25. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 02.06.2022, v ktorom ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 26. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že ak žalobca v časti C Podmienky účasti súťažných podkladov o.i. uviedol, že požadoval, aby vzorka jednorazového ochranného obleku vrátane návlekov, vyrobená v súlade s technickými parametrami uvedenými v špecifikácii predmetu zákazky disponovala označením CE, pričom ďalej požadoval predložiť EÚ vyhlásenia o zhode podľa nariadenia (EÚ) 2016/425 a Certifikát EÚ skúšky typu (modul B) a správu o skúške (modul C) alebo rozhodnutie/záver zo schválenia systému kvality (modul D), avšak v procese vyhodnocovania predmetnej zákazky aplikoval Odporúčanie Komisie bez toho, aby to uviedol v oznámení o vyhlásení predmetného verejného obstarávania a v súťažných podkladoch, konal nepredvídateľne a v rozpore so znením tejto podmienky. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil porušenia ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a zároveň § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a to najmä princípu transparentnosti. Spolu s následným nevylúčením uchádzača PPSK invest družstvo z predmetnej verejnej súťaže podľa § 40 ods. 6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, tieto porušenia zákona o verejnom obstarávaní mali vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. Základnou zásadou vyhodnocovania splnenia podmienok účasti je, že sa musí uskutočniť v súlade s vopred stanovenými pravidlami uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. v súťažných podkladoch, čím zároveň dochádza k naplneniu princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Podľa názoru žalovaného tak žalobca v posudzovanom verejnom obstarávaní pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti nepostupoval. 27. Z príslušného nariadenia, ako ani z predmetného Odporúčania Komisie žiadnym spôsobom nevyplýva záver o tom, že by žalobca v dôsledku aktuálnej pandemickej situácie (nech by bola akákoľvek), nemusel pri vyhodnocovaní ponuky úspešného uchádzača v danom verejnom obstarávaní postupovať v súlade s požiadavkami, ktoré si sám žalobca na začiatku stanovil v súťažných podkladoch v tomto verejnom obstarávaní. Tiež zo skutočnosti, že osoby zúčastnené na predmetnom verejnom obstarávaní neuplatnili žiadosť o nápravu v zmysle § 164 zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, prípadne záujemcovia nevyužili svoje právo podľa § 48 zákona o verejnom obstarávaní na poskytnutie vysvetlenia zo strany verejného obstarávateľa, nemožno podľa názoru žalovaného odvodzovať a následne obhajovať konanie žalobcu, ktorým vyhodnocoval podmienky účasti v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. 28. Žalovaný opakovane zdôraznil, že žalobca nepostupoval v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania voči tým potenciálnym uchádzačom, ktorí z dôvodu, že v danom čase nedisponovali správou o skúške (modul C2) alebo rozhodnutím/záverom zo schválenia systému kvality (modul D) tak, ako žalobca jednoznačne požadoval v súťažných podkladoch, a ktorí nemohli mať žiadnu vedomosť o tom, že žalobca v konečnom dôsledku nebude v danom verejnom obstarávaní na tejto svojej požiadavke v rámci vyhodnocovania splnenia podmienok účasti trvať, v tomto verejnom obstarávaní nepredložili svoju ponuku. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností mohli potenciálni uchádzači dôvodne predpokladať, že za situácie, kedy bolo žalobcovi známe Odporúčanie Komisie, na ktoré sa teraz odvoláva, a napriek tomu v súťažných podkladoch v tomto verejnom obstarávaní stanovil jednoznačnú požiadavku na predloženie správy o skúške (modul C2) alebo rozhodnutia/záveru zo schválenia systému kvality (modul D), žalobca nebude pri vyhodnocovaní splnenia danej podmienky účasti na tejto ním (jednoznačne) stanovenej požiadavke trvať, resp. že od tejto požiadavky žalobca v konečnom dôsledku upustí. Práve tým, že žalobca upustil od predloženia dokladov požadovaných v oznámení a súťažných podkladoch, porušil princíp transparentnosti. 29. K tvrdeniu žalobcu, že umožnil súťažiť širšiemu okruhu subjektov, čím bola preukázaná jeho vôľa aplikovať odporúčanie Komisie od počiatku žalovaný uviedol, že jednak žalobca nemôže svojvoľne v čase vyhodnocovania podmienok účasti meniť spôsob posudzovania stanovenej podmienky účasti, resp. upustiť od predloženia dokladov požadovaných v oznámení a súťažných podkladoch a zároveň
z konania žalobcu v priebehu verejného obstarávania je zrejmé, že žalobca ešte v rámci vyhodnocovania splnenia podmienok účasti trval na splnení ním stanovenej požiadavky a požiadal úspešného uchádzača PPSK invest družstvo o predloženie správy o skúške (modul C2)alebo rozhodnutia /záveru zo schválenia systému kvality (modul D), tak, ako stanovil v súťažných podkladoch, a až následne, po doručení vysvetlenia bez doručenia požadovaného dokladu, žalobca akceptoval jeho nepredloženie. 30. Žalovaný zároveň poukázal na verejnú súťaž na rovnaký predmet zákazky, vyhlásenú vo Vestníku verejného obstarávania č. 114/2021 zo dňa 10. 5. 2021 pod značkou 26669 – MST, ktorá bola následne zrušená podľa § 57ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že ani jeden uchádzač nesplnil podmienky účasti. Ponuku predložili 8 uchádzači, pričom jeden z uchádzačov bol v danom verejnom obstarávaní žalobcom vylúčený z dôvodu nepredloženia správy o skúške (modul C2) alebo rozhodnutia/ záveru zo schválenia systému kvality (modul D). Tento uchádzač podal námietky, ktoré žalovaný zamietol. Vo verejnom obstarávaní, ktoré nie je predmetom tohto konania teda žalobca považoval rovnakú situáciu za dôvod na vylúčenie uchádzača, ktorý nepredložil správu o skúške (modul C2) alebo rozhodnutie / záver zo schválenia systému kvality (modul D). 31. K námietke týkajúcej sa neurčitosti výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutia nie sú rozhodnutiami v správnom trestaní, nebolo nimi rozhodnuté o uložení pokuty. Výroky napadnutých rozhodnutí sú podľa žalovaného dostatočne zrejmé, keď konštatujú výpočet porušení zákona o verejnom obstarávaní. Napadnuté rozhodnutia sú tak podkladom pre prípadné správne konanie, v ktorom bude žalovaný posudzovať naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní. Vo vzťahu k namietanej formulácii výroku žalovaný uviedol, že z výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalobca porušil § 40 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom žalovaný konkrétne zdôraznil, že konaním žalobcu bol porušený najmä princíp transparentnosti. Pre úplnosť žalovaný dodal, že princíp transparentnosti vo svojej podstate zahŕňa najmä predvídateľnosť jednotlivých procesných postupov verejného obstarávateľa v procese verejného obstarávania. Zásada transparentnosti procesu verejného obstarávania tak vyžaduje požiadavku, aby tento proces prebiehal najmä predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu je úzko spojená aj s princípom právnej istoty, čím tak vytvára priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, a ktorá by následne mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných zdrojov. V rozpore s princípom transparentnosti je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľným, nekontrolovateľným alebo horšie kontrolovateľným. Cieľom princípu transparentnosti, ako jedného z najdôležitejších princípov uplatňovaných vo verejnom obstarávaní, je teda aj zabrániť svojvoľnému prístupu verejného obstarávateľa v rámci celého procesu verejného obstarávania. 32. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval napadnuté rozhodnutia za perfektné po formálnej, ako aj materiálnej stránke. 33. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca dňa 20.06.2022 repliku, v ktorej uviedol, že hlavným cieľom verejného obstarávania je zabezpečiť vykonanie verejnej zákazky najhospodárnejším spôsobom. Žalobca postupoval v súlade s uvedeným cieľom a nemenil svojvoľne nastavené podmienky, pričom vychádzal z Odporúčania Komisie, ktoré je viazané na nariadenie EU parlamentu a Rady EU 2016/425 z 09.03.2016 o osobných ochranných prostriedkoch. Argumentáciu žalovaného ohľadom postupu žalobcu v inom verejnom obstarávaní označil za bezpredmetnú, keďže predmetom žaloby nie sú ďalšie verejné obstarávania žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na § 47 Srávneho poriadku a povinnosť správneho orgánu jednoznačne formulovať výrok rozhodnutia. 34. V duplike z 08.01.2026 žalovaný zotrval na všetkých svojich doterajších podaniach, pričom napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie označil za vecne správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu veci a náležite odôvodnené. Žalovaný tiež zdôraznil, že § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní mu ukladá povinnosť uviesť v rozhodnutí taxatívny výpočet ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný mal za to, že výrok napadnutých rozhodnutí s uvedením porušenia konkrétnych ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, a to § 40 ods. 1 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je v súlade so zákonom a obsahuje všetky potrebné náležitosti vyžadované relevantnými právnymi predpismi.
IV. Konanie na správnom súde 35. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/50/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pridelená senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. V. Pojednávanie 36. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 25.06.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti poverených zástupcov žalobcu a žalovaného. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý prechádzal ich vydaniu, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. VI. Relevantné právne predpisy 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 02.12.2021 Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 41. Podľa § 34 ods. 1 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 02.12.2021 Technická spôsobilosť alebo odborná spôsobilosť sa preukazuje podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb doloženým jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: ak ide o tovar, ktorý sa má dodať, 1. vzorkami, opismi alebo fotografiami, ktorých pravosť musí byť overená, ak to verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje alebo 2. certifikátmi alebo potvrdeniami s jasne identifikovanými odkazmi na technické špecifikácie alebo technické normy vzťahujúce sa na tovar, vydanými orgánmi kontroly kvality alebo určenými orgánmi s právomocou posudzovať zhodu. 42. Podľa § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 02.12.2021 verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s dokumentmi potrebnými na vypracovanie ponuky, návrhu alebo na preukázanie splnenia podmienok účasti. Ak sú podmienky účasti uvedené vo viacerých dokumentoch podľa prvej vety, nesmú byť ustanovené vo vzájomnom rozpore. 43. Podľa § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 02.12.2021 verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ písomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo
doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže v súvislosti s dôvodom na vylúčenie podľa odseku 6 písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ neurčí dlhšiu lehotu, uchádzač alebo záujemca doručí vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov do a) dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov, b) piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje inak, ako podľa písmena a). 44. Podľa § 40 ods. 6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 02.12.2021 Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia kedykoľvek počas verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak nesplnil podmienky účasti. 45. Podľa § 175 ods. 4 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 02.12.2021 ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 46. Podľa § 178 ods. 4 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní Rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. 47. Podľa bodov 1a 2 čl. 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425z 09.03.2016 (ďalej aj „nariadenie“) Výrobcovia pri uvádzaní OOP na trh zabezpečia, aby boli navrhnuté a vyrobené v súlade s uplatniteľnými základnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia stanovenými v prílohe II. Výrobcovia vypracujú technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe III (ďalej len „technická dokumentácia“) a vykonajú alebo dajú vykonať uplatniteľný postup posudzovania zhody uvedený v článku 19. Ak sa vhodným postupom preukáže, že OOP spĺňajú uplatniteľné základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, výrobcovia vydajú EÚ vyhlásenie o zhode uvedené v článku 15 a na výrobok umiestnia označenie CE uvedené v článku 16. 48. Podľa čl. 19 písm. c) nariadenia pre všetky rizikové kategórie stanovené v prílohe I sa musia dodržiavať tieto postupy posudzovania zhody: kategória III: EÚ skúška typu(modul B) stanovená v prílohe V a buď: i)zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby a skúškach výrobku pod dohľadom v ľubovoľných intervaloch (modul C2) uvedená v prílohe VII; ii) zhoda s typom založená na zabezpečení kvality výrobného procesu (modul D) uvedená v prílohe VIII. 49. Podľa podbodu 4.2 prílohy VII nariadenia skúšky výrobku sa vykonávajú aspoň raz ročne v náhodných intervaloch určených notifikovanou osobou. Prvé skúšky výrobku sa vykonajú najneskôr jeden rok po dátume vydania certifikátu EÚ skúšky typu. 50. Podľa podbodu 4.3 prílohy VIII nariadenia Notifikovaná osoba vykonáva aspoň raz ročne pravidelné audity s cieľom zabezpečiť, aby výrobca zachovával a uplatňoval systém kvality, pričom výrobcovi poskytne správu o audite. 51. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.
Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné. 52. Podľa čl. 292 Zmluvy o fungovaní EU Rada prijíma odporúčania. Uznáša sa na návrh Komisie vo všetkých prípadoch, v ktorých zmluvy ustanovujú, že prijíma akty na návrh Komisie. Uznáša sa jednomyseľne v tých oblastiach, v ktorých sa na prijatie aktu Únie vyžaduje jednomyseľnosť. Komisia, a v osobitných prípadoch ustanovených v zmluvách Európska centrálna banka, prijímajú odporúčania. 53. Podľa bodu 8 Odporúčania Komisie (EÚ) 2020/403 z 13. marca 2020 (ďalej tiež „odporúčanie Komisie“) o postupoch posudzovania zhody a dohľadu nad trhom v kontexte hrozby súvisiacej s ochorením COVID-19 OOP alebo zdravotnícke pomôcky bez označenia CE by sa takisto mohli posudzovať v rámci nákupu organizovaného príslušnými orgánmi členských štátov za predpokladu, že je zabezpečené, že takéto výrobky budú dostupné len pre zdravotníckych pracovníkov počas trvania súčasnej zdravotnej krízy a že nevstúpia do bežných distribučných kanálov ani nebudú dostupné iným používateľom. 54. Podľa § 4 ods. 5 zákona č.56/2018 Z.z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 01.12.2021 (ďalej len „zákon o posudzovaní zhody“) Určený výrobok môže byť rozhodnutím úradu uvedený na trh bez posudzovania zhody podľa § 22 na základe žiadosti ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, v pôsobnosti ktorých je vydanie technického predpisu z oblasti posudzovania zhody, hospodárskeho subjektu16a počas mimoriadnej situácie17 z dôvodu nevyhnutnej ochrany oprávneného záujmu alebo podľa osobitného predpisu.17a V rozhodnutí podľa prvej vety sa uvedie najmä špecifikácia určeného výrobku, hospodársky subjekt zodpovedný za sprístupňovanie určeného výrobku na trhu a obdobie určené úradom, počas ktorého je možné uvedenie určeného výrobku na trh bez posudzovania zhody podľa § 22. Na vydanie rozhodnutia podľa prvej vety nie je právny nárok. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nie je možné sa odvolať. Úrad informuje Komisiu podľa osobitného predpisu.17b 55. Podľa § 22 zákona o posudzovaní zhody (1) Základnými postupmi posudzovania zhody sú: a) vnútorná kontrola výroby (modul A), b) vnútorná kontrola výroby a skúška výrobku pod dohľadom (modul A1), c) vnútorná kontrola výroby a skúšky výrobku pod dohľadom v ľubovoľných intervaloch (modul A2), d) EÚ skúška typu (modul B), e) zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby (modul C), f) zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby a skúške výrobku pod dohľadom (modul C1), g) zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby a skúškach výrobku pod dohľadom v ľubovoľných intervaloch (modul C2), h) zhoda s typom založená na zabezpečení kvality výrobného procesu (modul D), i) zabezpečenie kvality výrobného procesu (modul D1), j) zhoda s typom založená na zabezpečení kvality výrobku (modul E), k) zabezpečenie kvality kontroly a skúšok konečného výrobku (modul E1), l) zhoda s typom založená na overovaní výrobku (modul F), m) zhoda založená na overovaní výrobku (modul F1), n) zhoda založená na overovaní jednotky (modul G), o) zhoda založená na úplnom zabezpečení kvality (modul H), p)zhoda založená na úplnom zabezpečení kvality a preskúmaní návrhu (modul H1). q)iný postup posudzovania zhody, ak tak ustanoví technický predpis z oblasti posudzovania zhody. (2) Pri posudzovaní zhody určeného výrobku výrobca, alebo ak sa rozšíri povinnosť podľa § 9 z výrobcu na dovozcu alebo na distribútora, dovozca alebo distribútor zvolí postup posudzovania zhody podľa odseku 1 ustanovený technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody. (3)Autorizovaná osoba alebo notifikovaná osoba vykonáva na žiadosť výrobcu, alebo ak sa rozšíri povinnosť podľa § 9 z výrobcu na dovozcu alebo na distribútora, na žiadosť dovozcu alebo na žiadosť distribútora posudzovanie zhody určeného výrobku, ak tak ustanoví technický predpis z oblasti posudzovania zhody.
(4) Náklady spojené s výkonom posudzovania zhody určeného výrobku uhrádza hospodársky subjekt, ktorý žiada o posudzovanie zhody určeného výrobku. (5) Ak hospodársky subjekt zodpovedný za výkon posudzovania zhody určeného výrobku nevie vykonať všetky potrebné skúšky a merania, ktoré sú podkladom na posudzovanie zhody určeného výrobku vykonávané podľa odseku 1 písm. a) alebo podľa odseku 3, môže požiadať o posudzovanie zhody určeného výrobku orgán posudzovania zhody akreditovaný podľa osobitného predpisu35 alebo iný orgán posudzovania zhody.36 (6) Ak hospodársky subjekt zodpovedný za výkon posudzovania zhody iného ako určeného výrobku, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis,37 nevie vykonať všetky potrebné skúšky a merania, môže požiadať o posudzovanie zhody iného ako určeného výrobku orgán posudzovania zhody akreditovaný podľa osobitného predpisu35 alebo iný orgán posudzovania zhody.36 VII. Posúdenie veci správnym súdom 56. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie Rady Úradu číslo spisu 14338-9000/2021 z 27.01.2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu č. 9259-6000/2021-OD/5 z 02.12.2021, v ktorom Úrad konštatoval, že žalobca svojím konaním porušil § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a zároveň § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to najmä princíp transparentnosti, keď vyhodnotil splnenie podmienky účasti stanovenej v zmysle § 34 ods. 1 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní úspešným uchádzačom PPSK invest družstvo, Odborárska 50, 831 02 Bratislava, IČO: 50 476 246 v rozpore so znením tejto podmienky účasti stanovenej v oznámení a v súťažných podkladoch a nevylúčil uvedeného uchádzača z predmetnej verejnej súťaže v zmysle § 40 ods. 6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní mali vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či žalovaný a Rada Úradu pre verejné obstarávanie postupovali v súlade s právnym poriadkom a či ich závery, týkajúce sa porušenia zákona o verejnom obstarávaní žalobcom ako verejným obstarávateľom, sú dostatočne odôvodnené a majú oporu v administratívnom spise. Žalobca sa správnou žalobou domáhal vyslovenia nezákonnosti a zrušenia preskúmavaných rozhodnutí s poukazom na ich nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie. 57. Úvodom správny súd považuje za potrebné venovať sa samotnej preskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. Správnemu súdu sú známe pochybnosti, ktoré sa v justičnej praxi vyskytli ohľadom preskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného, vydaných do 09.03.2022 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ktorým sa kontrolovanému neukladá žiadna povinnosť. Zároveň však s poukazom na doslovné znenie ustanovenia § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní účinného k dňu vydania napadnutého rozhodnutia má súd za to, že napadnuté rozhodnutie v prejednávanej veci bez akýchkoľvek ďalších pochýb preskúmateľné je, keďže tak výslovne stanovoval zákon. 58. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu v medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje také vady, ktoré by zakladali dôvod na jeho zrušenie. 59. Pokiaľ ide o samotné žalobné námietky, medzi účastníkmi bolo sporné, či mal žalobca ako verejný obstarávateľ povinnosť uvádzať v súťažných podkladoch možnosť aplikácie Odporúčania Komisie (EÚ) 2020/403 z 03.03.2020, alebo, naopak, ako to tvrdí žalobca, bolo povinnosťou uchádzačov a potenciálnych uchádzačov, obsah Odporúčania poznať a konať na jeho základe. Toto je prvotná otázka, z ktorej vychádza ďalšie posúdenie veci. 60. Pre relevantný záver k danej otázke je však potrebné uviesť niekoľko viet všeobecne k záväznosti, resp. priamej aplikovateľnosti právnych noriem Európskej únie. Ako vyplýva z čl. 288 Zmluvy o fungovaní EU, priamy účinok majú nariadenia ako pramene komunitárneho práva. Odporúčania, naopak, sú prostriedkom komunitárneho „soft law“, ktoré nie je právne záväzné ani priamo aplikovateľné. Ide o predpis s charakterom odporúčania, ktorý nedisponuje smerom k adresátom žiadnymi záväznými účinkami a neumožňuje jednotlivcom, aby sa s odvolaním na jeho obsah dovolávali subjektívnych
práv pred orgánmi členského štátu. Z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (A./XX B. C. vs. D. E. F. G.) však vyplýva, že národné orgány sú povinné zohľadňovať pri svojej rozhodovacej činnosti obsah odporúčaní v prípadoch, keď odporúčanie doplňuje a ďalej vysvetľuje predpis komunitárneho práva. 61. Princípy verejného obstarávania a teda aj princíp transparentnosti, majú svoj pôvod rovnako v komunitárnom práve. Súdny dvor EÚ napríklad vo veciach A./XX, A./XX, A./XX, A./XX, A./XX judikoval: ,,V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na jednej strane zásada rovnosti zaobchádzania prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Na druhej strane cieľom povinnosti transparentnosti, ktorá je jej priamym dôsledkom, je vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Táto povinnosť vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby po prvé všetci riadne informovaní a primerane obozretní uchádzači chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako, a po druhé, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie.“ 62. Tiež Súdny dvor EU v bode 42,43 rozsudku SIAC Construction (C-19/00) rozhodol: kritériá pre zadanie zákazky musia byť formulované v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania tak, aby ich všetci primerane informovaní a bežne obozretní uchádzači mohli interpretovať rovnakým spôsobom. Táto povinnosť transparentnosti tiež znamená, že zadávateľ musí vykladať kritériá pre udelenie zákazky rovnakým spôsobom počas celého konania. 63. Z uvedeného teda vyplýva, že Odporúčanie Komisie 2020/403 je nástrojom soft law, ktorého použitia sa v predmetnom verejnom obstarávaní nemohli domáhať uchádzači, ani potenciálni uchádzači, voči žalobcovi, keďže toto odporúčanie nemá priamy účinok a teda sa naň nemôže aplikovať zásada vigilantibus iura scripta sunt. Naopak, vo svetle Odporúčania Komisie 2020/403 mal žalobca interpretovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/425 z 09.03.2016 už pri tvorbe súťažných podkladov. Jednoduchšie povedané, ak chcel žalobca ako verejný obstarávateľ na základe Odporúčania Komisie a za podmienok v ňom uvedených, umožniť vo verejnom obstarávaní účasť uchádzačov, ktorí predložia ponuku osobných ochranných prostriedkov bez ukončeného certifikačného konania, mal tak urobiť už počas tvorby súťažných podkladov. Táto možnosť mala jasne a zreteľne vyplývať zo súťažných podkladov. Pokiaľ tak neurobil, a od účastníkov pri predložení ponuky vyžadoval tiež EÚ vyhlásenie o zhode podľa nariadenia (EÚ) 2016/425 a Certifikát EÚ skúšky typu (modul B) a správa o skúške (modul C2) alebo rozhodnutie/ záver zo schválenia systému kvality (modul D), bol následne povinný na predložení predmetných dokumentov trvať a účastníkov, ktorí ich nepredložili, vylúčiť zo súťaže v zmysle § 40 ods. 6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. 64. Žalobca však uvedeným spôsobom nekonal, v súťažných podkladoch vyžadoval technický (produktový) list výrobku, EÚ vyhlásenie o zhode podľa nariadenia (EÚ) 2016/425 a Certifikát EÚ skúšky typu (modul B) a správa o skúške (modul C2) alebo rozhodnutie/ záver zo schválenia systému kvality (modul D), pričom uviedol, že ponuka predložená uchádzačom uvedené musí obsahovať. Takáto formulácia nenecháva žiaden priestor na pochybnosti, či uvedené dokumenty pre verejné obstarávanie sú potrebné. Nie je potom zodpovednosťou potenciálnych uchádzačov, aby vyhodnocovali, či na predmetné verejné obstarávanie možno použiť iný výklad, či už podporený Odporúčaním Komisie alebo čímkoľvek iným, keď verejný obstarávateľ formuloval podmienky verejnej súťaže jednoznačne tak, že uvedené dokumenty predložené byť musia. Je na verejnom obstarávateľovi, aby zhodnotil, či vzhľadom na situáciu, predmet zákazky a všetky ďalšie okolnosti je potrebné Odporúčanie Komisie aplikovať a akým spôsobom, a následne uvedené pretavil do súťažných podkladov. Na tomto mieste súd opätovne zdôrazňuje, že Odporúčanie Komisie ako soft law nemá priamy účinok. 65. Žalobca teda formuloval súťažné podklady jednoznačne tak, že vyžadoval aj Certifikát EÚ skúšky typu (modul B), aj správu o skúške (modul C2) alebo rozhodnutie/ záver zo schválenia systému kvality (modul D). Následne však pri vyhodnocovaní podmienok účasti od podmienky predloženia modul C2 alebo modul D upustil. Vyhodnotenie splnenia podmienok účasti sa musí uskutočniť v súlade s vopred stanovenými pravidlami uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. v súťažných podkladoch, čím zároveň dochádza k naplneniu princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Žalobca tak v prejednávanej veci nekonal, čím porušil § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a zároveň § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
66. Súd sa tiež stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca nepostupoval v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania voči tým potenciálnym uchádzačom, ktorí z dôvodu, že v danom čase nedisponovali správou o skúške (modul C2) alebo rozhodnutím/záverom zo schválenia systému kvality (modul D), v tomto verejnom obstarávaní nepredložili svoju ponuku. Takíto potenciálni uchádzači nemohli predpokladať, že za situácie, kedy bolo žalobcovi známe Odporúčanie Komisie, a napriek tomu v súťažných podkladoch stanovil jednoznačnú požiadavku na predloženie modul C2 alebo modul D, od tejto požiadavky v konečnom dôsledku upustí. Vzhľadom na uvedené sa potom nemožno ani stotožniť s tvrdením žalobcu, že v skutočnosti rozšíril hospodársku súťaž, keď z verejného obstarávania nevylúčil uchádzačov, ktorí nepredložili dokumenty modul C2 alebo D. V skutočnosti hospodársku súťaž zúžil práve tým, že uvedené dokumenty v súťažných podkladoch žiadal, hoci v konečnom dôsledku od tejto podmienky upustil, a tým vylúčil potenciálnych uchádzačov, ktorí ponuku nepredložili práve z dôvodu, že nedisponovali žalobcom žiadanými dokladmi modul C2 alebo modul D. 67. Ani z neuplatnenia žiadosti o nápravu v zmysle § 164 zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo práva na poskytnutie vysvetlenia podľa § 48 zákona o verejnom obstarávaní nemožno odvodzovať, že žalobca konal zákonne a transparentne, keďže súťažné podklady boli formulované jasne a jednoznačne. K porušeniu zákona došlo až následným upustením od ich aplikácie pri vyhodnocovaní podmienok účasti. 68. Záverom súd uvádza, že sa nestotožnil ani s námietkou nepreskúmateľnosti výroku napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia. Výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 18. 8. 2023, sp. zn. 1Stk/15/2022) 69. V prejednávanej veci však žalovaný nerozhodoval vo veci správneho trestania. V konaní o správnom delikte, ktoré môže nasledovať po konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, je správny orgán povinný vymedziť výrok rozhodnutia tak, aby tento nebol zameniteľný s iným konaním a bolo tak zaistené dodržanie zásady ne bis in idem. Pokiaľ v potenciálnom nasledujúcom konaní o spáchaní správneho deliktu podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní dospeje správny orgán k záveru, že k spáchaniu správneho deliktu došlo, bude musieť žalovaný dodržať prísne kritériá, vyplývajúce o.i. z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, a bude musieť tiež konkretizovať porušenie princípov bez častice „najmä“. V prejednávanej veci však žiadna sankcia ani povinnosť uložená nebola, pričom § 175 ods. 4 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní ustanovuje výhradne povinnosť uviesť v rozhodnutí taxatívny výpočet ustanovení zákona, ku ktorých porušeniu došlo, a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Táto povinnosť bola v prvostupňovom rozhodnutí naplnená, keď z výroku rozhodnutia vyplýva, že konaním žalobcu boli porušené ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. povinnosť posudzovať splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s dokumentmi potrebnými na vypracovanie ponuky, návrhu alebo na preukázanie splnenia podmienok účasti a zároveň bol porušený § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. princípy verejného obstarávania. 70. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 71. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 72. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: BA-1S/50/2022
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.