Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/23/2022 1022200122 15. 05. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200122.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2021/004710-002 zo dňa 26.11.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Predmet súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v ktorého mene konal minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. SLOLVS-2021/004710-002 zo dňa 26.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 61 ods. 2 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 73 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred požiarmi“) zamietol odvolanie podané: C. D. (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“), a potvrdil rozhodnutie Prezídia Hasičského a záchranného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru požiarnej prevencie (ďalej len „prezídium“), č. spisu PHZ-OPP3-2021/001611-019 zo dňa 24.08.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Prezídium prvostupňovým rozhodnutím nevydalo účastníkovi konania osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon činnosti špecialistu požiarnej ochrany z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom o ochrane pred požiarmi. 3. Na základe svojej žiadosti bol účastník konania pozvaný na overovanie odbornej spôsobilosti dňa 01.12.2020, na ktorom nevyhovel v praktickej časti overovania odbornej spôsobilosti, čím nesplnil podmienku § 35 ods. 11 vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon činnosti špecialistu požiarnej ochrany. V praktickej časti overovania odbornej spôsobilosti nevyhovel ani na prvom opakovaní overovania dňa 04.05.2021 ako ani na druhom opakovanom termíne dňa 29.06.2021. Keďže účastník konania nevyhovel na týchto termínoch,
nemohol byť opätovne pozvaný na skúšku z overovania. Ďalšieho overovania sa mohol podrobiť až po absolvovaní základnej odbornej prípravy. 4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prezídium správne vyhodnotilo všetky okolnosti, na základe ktorých vydalo prvostupňové rozhodnutie. K námietkam týkajúcim sa prvého opakovaného overenia uviedol, že sú neopodstatnené, keďže sám účastník konania priznal nezrovnalosti a menšie chyby vo svojom výpočte. K námietkam týkajúcim sa druhého opakovaného overenia uviedol, že prezídium v rámci účastníkom konania spracovaného riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby identifikoval množstvo pochybení. Skúšobná komisia preto postupovala správne, ak hodnotila účastníka konania klasifikačným stupňom nevyhovel. Skúšobná komisia hodnotí úplnosť a správnosť riešenia protipožiarnej bezpečnosti a celkovo hodnotí praktickú časť klasifikačným stupňom vyhovel, ak bolo riešenie vyhovujúce. V danom prípade vyhovujúca nebola. 5. K tomu že účastník konania nemal informáciu, ako sa odvolať, poukázal na poučenie prvostupňového rozhodnutia. Ďalej uviedol, že súčasťou spisového materiálu sú zadania príkladov, kde sú skúšobnou komisiou vyznačené pochybenia. Účastník konania napriek predĺženej lehote na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, sa k podkladom žiadnym spôsobom nevyjadril, a teda nevyjadril sa k pochybeniam, ktoré boli identifikované skúšobnou komisiou v rámci výpočtov. Žalovaný identifikoval procesné pochybenie prvostupňového orgánu, keď vyžadoval za poskytnutie kópie spisu zaplatenie správneho poplatku. Toto pochybenie však podľa žalovaného nemalo vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia. III. Správna žaloba 6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 29.01.2022 domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia prezídia označujúc ich za nezákonné z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny priadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobca s poukazom na zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, správny poriadok a zákon o protipožiarnej ochrane odvodil, že na overovanie sa vzťahuje správny poriadok. Samotné overovanie neprebehlo v súlade so základnými pravidlami správneho konania, keď žalobca nevedel, akým spôsobom bude hodnotený, ktoré chyby sa hodnotia, ako a čo je a čo nie je závažnejšia chyba. Nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pri prvom, druhom ani treťom overovaní. O každom procesnom úkone je správny orgán povinný spísať zápisnicu. 8. Pri prvom preskúšavaní (01.12.2020) vznikol podľa žalobcu spor pri riešení budovy, ktorá pozostávala z autoservisu v podzemnom podlaží a predajne áut na nadzemnom podlaží. Otázne bolo určovanie, či jedáleň patrí do požiarneho úseku autoservisu podľa bodu 6 písm. a) prílohy č. 1 vyhlášky č. 94/2004 Z. z. S poukazom na iný prípad, ktorý žalobca riešil na Okresnom riaditeľstve HAZZ Čadca, dospel záveru, že skúšobná komisia a okresné riaditeľstvo postupovali odlišne. Ak je možný dvojitý výklad bez zákonného vymedzenia ustanovení, je potrebné akceptovať oba výklady. Došlo tak k porušeniu § 3 ods. 4, 5 a 7 a § 32 ods. 2 správneho poriadku. 9. Pri prvom opakovom preskúšavaní (04.05.2021) bol vedúcim skúšobnej komisie B. G. H., ktorý žalobcovi v rozpore so zákonom o ochrane pred požiarmi pripomienkoval projekt požiarnej ochrany na Okresnom riaditeľstve HAZZ Čadca na prelome rokov 2018 a 2019; išlo o projekt DSS Turzovka. B. H. ho vtedy donútil naddimenzovať tento projekt, pričom obdobne v prípade, ktorý bol na preskúšavaní, tento postup odmietol. Podľa žalobcu výpočet bol len naddimenzovaný, a teda v súlade s právnymi predpismi. Požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavieb musia byť minimálne na úrovni, ktorú predpisujú platné právne predpisy, no môžu byť aj vyššie. Naddimenzovanie nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Došlo tak k porušeniu § 3 ods. 4, 5 a 7, § 32 ods. 2 a § 33 ods. 5 správneho poriadku. 10. Pri druhom opakovom preskúšavaní (29.06.2021) bol zadaný rovnaký prípad ako na prvom opakovanom overení, a preto ho vypracoval na základe hodnotenia, ktoré mu vtedy uviedol B. H.. Skúšajúca však tento postup odmietla a na výzvu žalobcu, aby si prezerala príklad vypočítaný
na predošlom overovaní, kde takto postupoval, toto odmietla. Došlo tak k porušeniu § 3 ods. 2, 4, 5 a 7, § 32 ods. 2 a § 33 ods. 1 správneho poriadku. 11. Podľa žalobcu p. I. a p. H. mali byť vylúčení z konania podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku. Pán I. žalobcovi znemožnil vykonať podanie v ústnej forme do zápisnice, keď chcel podať vysvetlenie k rozporom pri overovaní. O možnej zaujatosti sa žalobca dozvedel až vtedy, keď sa mu začali diať veci v rozpore so správnym poriadkom, dovtedy predpokladal, že zamestnanci sú profesionáli. Podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný spísať zápisnicu o každom procesnom úkone. Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku žalobca zaslal list prezidentovi HAZZ, kde žiadal o riešenie protiprávneho stavu na overovaní odbornej spôsobilosti na výkon činnosti špecialistu požiarnej ochrany, avšak tento list nie je súčasťou administratívneho spisu k veci a tak nie je pravda, ako to tvrdí žalovaný, že napriek predĺženej lehote na vyjadrenie, sa žalobca k podkladom pred vydaním napadnutého rozhodnutia nevyjadril. Žalobca podával vyjadrenia, tie neboli zapracované do zápisnice alebo nebolo na ne prihliadnuté. 12. Žalobca dňa 11.08.2020 doručil prihlášku na overenie odbornej spôsobilosti, dňa 25.08.2020 si ministerstvo vyžiadalo fotokópiu platného osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon činnosti špecialistu požiarnej ochrany. Uvedené ministerstvo žiadalo v rozpore so zákonom, keďže tento doklad mu samo vydalo a muselo ho mať k dispozícii – § 32 ods. 2 správneho poriadku. 13. Dňa 17.02.2021 bol doručený žalobcovi e-mail, ktorým bolo zrušené overovanie pôvodne naplánované na 22.02.2021. E-mail žalobca prevzal a potvrdil jeho prevzatie, zároveň požiadal o odhadnutie, kedy bude ďalší termín overovania. Do dnešného dňa na tento e-mail nebolo odpovedané – došlo tak k porušeniu § 3 ods. 2 správneho poriadku. 14. Dňa 22.07.2021 sa žalobca osobne dostavil na ministerstvo na základe pozvánky zo dňa 19.07.2021. Mal sa dostaviť ani nie za tri dni. V kancelárii boli dvaja zamestnanci žalovaného, ktorých sa pýtal na rozpor vo výklade pri prvom a druhom opakovanom overovaní vo výpočtoch. Tí uviedli, že sa k tomu nemôžu vyjadrovať a k tomu či možno k tomu niečo spísať, zhodne odpovedali, že nie, lebo žalobca má právo si robiť len odpisy, kópie, fotokópie zo spisu. To je v rozpore so správnym poriadkom. Následne na to požiadal o stretnutie s ich nadriadeným – pánom I., ktorý stretnutie začal slovami „netrápte tu mojich ľudí“. Odborná úroveň konverzácie tak končila neakceptáciou ústavou garantovaných práv. Zápisnica zo dňa 22.07.2021 bola dopredu vytlačená bez možnosti ju meniť či upravovať. 15. Žalobca dňa 23.07.2021 požiadal žalovaného o zaslanie preskenovanej zápisnice z nahliadnutia do spisu zo dňa 22.07.2021, vydanie potvrdenia, že príklad na druhom a treťom overovaní charakterizoval rovnakú stavbu a preskenované zadanie príkladov na druhom a treťom overovaní. Potvrdenie prijatia tejto žiadosti zamestnankyňa nechcela vydať. Za zaslanie týchto dokumentov zaplatil žalobca správny poplatok 8 eur a aj tak mu neposkytli odpoveď na druhú a tretiu otázku. 16. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal viacerými námietkami, ktoré uviedol v odvolaní (rozklade). 17. Následne žalobca uviedol, že rozhodovanie správnych orgánov o aplikácii podzákonných právnych predpisov nie je v súlade s ústavou, konkrétne jej článkom 13 ods. 1 v nadväznosti na § 3 ods. 10 zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii, podľa ktorej dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technické normalizačné informácie je dobrovoľné. Tým, že normy nie sú voľne dostupné, a má na ne dosah len úzka skupina osôb, odmietaním inej aplikácie platných právnych predpisov, nefungujúcimi kontrolnými mechanizmami, došlo k tomu, že v posledných šiestich rokoch výrazným spôsobom došlo k zníženiu počtu špecialistov požiarnej ochrany. IV. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.04.2022 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol správnu žalobu zamietnuť. Žalovaný zhrnul skutkový stav veci a zdôraznil, že žalobca mal právo vyjadriť sa k podkladom, ktoré využil dňa 22.07.2021 (zápisnica, ktorú svojím podpisom potvrdil). Žalovaný uviedol, že vyhodnocovanie správnosti a úplnosti odpovede fyzickej osoby na skúške - overení odbornej spôsobilosti špecialistu požiarnej ochrany, nie je hľadaním odpovede na právnu otázku,
pričom táto skutočnosť je dôvodom paušálneho vylúčenia súdneho prieskumu podľa § 7 písm. g) SSP. Z celej právnej úpravy v oblasti overovania odbornej spôsobilosti reprezentovanej zákonom o ochrane pred požiarmi a vyhláškou č. 121/2001 Z. z. vyplýva, že absolútne uplatnenie správneho poriadku na overovanie odbornej spôsobilosti nebolo nikdy zamýšľané. Ak by sa správny poriadok aplikoval úplne, tak by teoreticky mohla nastať situácia, že sa účastník konania nechá na praktickej časti overenia v súlade s § 17 ods. 1 správneho poriadku zastúpiť, čo je absurdné. Osvedčenie sa nevydáva formou rozhodnutia. To, že sa na tento proces neaplikuje správny poriadok, nie je výnimočné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal napríklad na priebeh prijímacej skúšky na strednú školu alebo vysokú školu, kde sa správny poriadok aplikuje až na vydanie rozhodnutia o prijatí alebo neprijatí na štúdium. 19. Žalovaný zdôraznil viaceré zásady správneho konania a odôvodňoval ich naplnenie počas priebehu overovania odbornej spôsobilosti (napríklad právo na pomoc: žalobca bol od začiatku skúšky oboznámený s hodnosťou a priezviskom členov komisie, ako aj s tým, že môže člena komisie prizvať v čase spracúvania zadania; zásada transparentnosti: bol oboznámený s požiadavkou na formálnu stránku spracovania riešenia; zásada nestrannosti: žalobca si pri praktickej časti skúšky vyberie z množiny obálok jednu, v ktorej je ukrytá listina so zadaním). 20. Žalovaný následne na to na s. 8 až 12 vyjadrenia uviedol opis vád v riešeniach protipožiarnej bezpečnosti, ktoré boli spracované žalobcom. Odôvodňoval tým, že preto nebolo možné, aby žalobca vyhovel na overovaní. Skúšobné komisie riadne a detailne posúdili skúšobné zadanie žalobcu, žalobca si zrejme niektoré otázky skúšobnej komisie nesprávne vysvetlil ako tvrdenia a nie ako námet na úvahu či otázku v rámci hodnotenia zadania. Z toho potom vyplynul pocit žalobcu, že mu komisia na jednotlivých overeniach podala protichodné riešenie rovnakého zadania, pričom komisia len uvádzala možné alternatívy a žalobca mal slovne vyargumentovať ním prezentované písomné riešenie. Žalovaný ďalej uviedol aj štandardný postup overovania odbornej spôsobilosti (s. 13 vyjadrenia). Napokon uviedol, že priestor na otázky a vysvetľovanie bol predovšetkým na aktualizačnej odbornej príprave, ktorú žalobca absolvoval. 21. K predloženému dokladu uviedol, že ide o doklad z roku 2015, nachádza sa v archíve a dohľadávanie pri každom účastníkovi konania by neúmerne zaťažovalo správny orgán. Preto vyzval žalobcu na predloženie tohto dokladu. Uvedené však nemalo žiaden vplyv na výsledok overovania jeho odbornej spôsobilosti. Žalobca ako účastník konania nie je v postavení, aby správny orgán plnil jeho predstavy o priebehu konania a následne o jeho výsledku. Klásť otázky môže účastník konania svedkom a znalcom, povinnosť odpovedať účastníkovi konania na jeho otázky nevyplýva zo správneho poriadku. Argumenty žalobcu vo veci nevydania osvedčenia považoval žalovaný za irelevantné argumentujúc tým, že dôvodom nevydania boli žalobcove nedostatočné vedomosti. Mal za to, že mnohé tvrdenia v žalobe nemajú relevantný dopad na výsledok konania. 22. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 08.06.2022 (ďalej len „replika“), v ktorom sa pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení. Uviedol, že svoje právo na vyjadrenie uplatnil listom zo dňa 15.07.2021 adresovanom prezidentovi HAZZ. V žiadnom ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi nie je zmienka o tom, že na overovanie sa nepoužije správny poriadok. O jeho aplikácii svedčia aj tie fakty, že požiarna ochrana patrí do správneho práva, ktorého garantom je ministerstvo vnútra. Tvrdenia žalovaného sú účelové, aby súd nadobudol dojem, že správny poriadok sa na overovanie neaplikuje. Uviedol, že o niektorých chybách, ktoré píše žalovaný vo svojom vyjadrení, sa dozvedel z vyjadrenia po prvý raz. V. Relevantná právna úprava 23. Podľa § 11 ods. 1 zákona o ochrane pred požiarmi odborná spôsobilosť na úseku ochrany pred požiarmi (ďalej len „odborná spôsobilosť“) je vzdelanie a súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú potrebné na vykonávanie činností preventivára požiarnej ochrany, technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany. 24. Podľa § 11 ods. 4 zákona o ochrane pred požiarmi overeniu odbornej spôsobilosti sa môže podrobiť fyzická osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu vo vymedzenom rozsahu, a to najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia odbornej prípravy, ak odseky 8 až 10 a 14 neustanovujú inak.
25. Podľa § 11 ods. 5 zákona o ochrane pred požiarmi odbornú spôsobilosť overuje a osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva preventivárovi požiarnej ochrany obce okresné riaditeľstvo, technikovi požiarnej ochrany krajské riaditeľstvo a špecialistovi požiarnej ochrany ministerstvo. 26. Podľa § 11 ods. 16 zákona o ochrane pred požiarmi ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví a) obsah a rozsah odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti a zachovanie odbornej spôsobilosti na výkon činnosti podľa § 9 ods. 2, 3 a 6, b) náležitosti prihlášky na overenie odbornej spôsobilosti a zoznam dokladov, na základe ktorých je možné absolvovať overenie odbornej spôsobilosti, c) postup, zloženie a vymenovanie členov skúšobnej komisie na overovanie odbornej spôsobilosti, d) rozsah a priebeh skúšky na overovanie odbornej spôsobilosti, e) podrobnosti o osvedčovaní písomností, f) vzor odtlačku pečiatky špecialistu požiarnej ochrany, g) vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti. 27. Podľa § 35 ods. 1 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. odborná spôsobilosť sa overuje skúškami alebo uplatnením kompenzačného mechanizmu podľa § 11a ods. 3 písm. b) a odsekov 7 a 8 zákona a preukazuje sa osvedčením o odbornej spôsobilosti alebo osobitným oprávnením. Vzory osvedčení o odbornej spôsobilosti a vzory osobitného oprávnenia sú uvedené v prílohách č. 2 až 2b, 3 až 3c a 5 a 5a. 28. Podľa § 35 ods. 3 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. Na overenie odbornej spôsobilosti preventivára požiarnej ochrany obce, technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany sa prihlasuje fyzická osoba (ďalej len „žiadateľ“) písomne na štátnom orgáne príslušnom na overovanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vykonávanie príslušnej činnosti. Vzor prihlášky na overenie odbornej spôsobilosti je uvedený v prílohe č. 9. 29. Podľa § 35 ods. 4 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. súčasťou prihlášky na overenie odbornej spôsobilosti je a) potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy vo vymedzenom rozsahu u právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa, ktorá má na jej vykonávanie oprávnenie vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), b) fotokópia platného osvedčenia o odbornej spôsobilosti u žiadateľa o pravidelné overenie odbornej spôsobilosti po absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy, c) overený doklad o najvyššom stupni ukončeného vzdelania u žiadateľa o overenie odbornej spôsobilosti preventivára požiarnej ochrany obce, technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany po absolvovaní základnej odbornej prípravy. 30. Podľa § 35 ods. 5 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. deň doručenia prihlášky na overenie odbornej spôsobilosti príslušnému štátnemu orgánu alebo deň podania žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie podľa § 11a ods. 3 písm. a) zákona je dňom začatia konania vo veci overenia odbornej spôsobilosti. Štátny orgán vykonáva overenie odbornej spôsobilosti a) do 60 dní odo dňa začatia konania u žiadateľa o odbornú spôsobilosť špecialistu požiarnej ochrany, b) do 30 dní odo dňa začatia konania u žiadateľa o odbornú spôsobilosť preventivára požiarnej ochrany obce alebo technika požiarnej ochrany. 31. Podľa § 35 ods. 6 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. príslušný štátny orgán vykonávajúci overenie odbornej spôsobilosti písomne pozve žiadateľa najmenej a) 30 dní pred termínom vykonania overenia odbornej spôsobilosti, ak ide o odbornú spôsobilosť špecialistu požiarnej ochrany, b) 15 dní pred termínom vykonania overenia odbornej spôsobilosti, ak ide o odbornú spôsobilosť preventivára požiarnej ochrany obce alebo technika požiarnej ochrany. 32. Podľa § 35 ods. 7 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. overenie odbornej spôsobilosti sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorú písomne zriaďuje príslušný štátny orgán vykonávajúci overenie odbornej spôsobilosti. 33. Podľa § 35 ods. 8 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. skúšobná komisia na overenie odbornej spôsobilosti preventivára požiarnej ochrany obce, technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany má
nepárny počet členov, najmenej však troch, pričom všetci členovia sú príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, z ktorých jeden je predsedom skúšobnej komisie. Overenie odbornej spôsobilosti pozostáva a) z ústnej časti a praktického riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby, ak ide o špecialistu požiarnej ochrany, b) z písomnej časti a ústnej časti, ak ide o preventivára požiarnej ochrany obce a technika požiarnej ochrany. 34. Podľa § 35 ods. 10 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. ústna časť overenia odbornej spôsobilosti sa vykonáva zodpovedaním otázok, ktoré si žiadateľ vyberie náhodným výberom z okruhov otázok, a to tri otázky, pričom každá je z iného okruhu otázok, ak ide o špecialistu požiarnej ochrany a technika požiarnej ochrany, a dve otázky z dvoch okruhov otázok, ak ide o preventivára požiarnej ochrany obce. Čas na prípravu odpovede je 20 minút. Skúšobná komisia hodnotí úplnosť a správnosť odpovede na každú otázku klasifikačným stupňom vyhovel alebo nevyhovel a celkovo hodnotí ústnu časť klasifikačným stupňom vyhovel, ak boli vyhovujúco zodpovedané všetky otázky. 35. Podľa § 35 ods. 11 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. praktická časť overenia odbornej spôsobilosti špecialistu požiarnej ochrany sa vykonáva spracovaním riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktorú si žiadateľ vyberie náhodným výberom z jednotlivých druhov stavieb, a jeho obhajobou pred skúšobnou komisiou. Čas na praktickú časť overenia odbornej spôsobilosti špecialistu požiarnej ochrany je 180 minút. Pri praktickej časti žiadateľ používa technické normy, všeobecne záväzné právne predpisy a iné predpisy súvisiace s riešením protipožiarnej bezpečnosti vybranej stavby. Skúšobná komisia hodnotí úplnosť a správnosť riešenia protipožiarnej bezpečnosti a celkovo hodnotí praktickú časť klasifikačným stupňom vyhovel, ak bolo riešenie protipožiarnej bezpečnosti spracované vyhovujúco. 36. Podľa § 35 ods. 14 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. skúška na overenie odbornej spôsobilosti sa uskutočňuje v poradí písomná časť a ústna časť, ak ide o preventivára požiarnej ochrany obce a technika požiarnej ochrany, a praktická časť a ústna časť, ak ide o špecialistu požiarnej ochrany. Podmienkou postupu do ďalšej časti skúšky je hodnotenie klasifikačným stupňom vyhovel v predchádzajúcej časti. 37. Podľa § 35 ods. 15 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. o skúške a jej výsledku skúšobná komisia vyhotoví zápisnicu. Ak žiadateľ na skúške vyhovie, osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydá ten, kto overenie vykonal. 38. Podľa § 35 ods. 16 vyhlášky č. 121/2002 Z. z. ak žiadateľ na skúške nevyhovie, môže skúšku dva razy opakovať. Termín opakovanej skúšky sa určuje tak, aby sa konala najskôr jeden mesiac a najneskôr do troch mesiacov odo dňa vykonania skúšky, na ktorej žiadateľ naposledy nevyhovel. Na opakovanej skúške žiadateľ vykonáva iba tie časti overenia, ktoré boli pri predchádzajúcej skúške hodnotené klasifikačným stupňom nevyhovel alebo ktoré neabsolvoval. Ak žiadateľ nevyhovie ani na druhej opakovanej skúške, príslušný štátny orgán vykonávajúci overovanie odbornej spôsobilosti vydá rozhodnutie o tom, že nevyhovel. Ďalšiemu overeniu odbornej spôsobilosti sa môže žiadateľ podrobiť až po absolvovaní základnej odbornej prípravy. VI. Nariadenie pojednávania 39. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/23/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/23/2022. 40. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je nedôvodná. 41. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 15.05.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to za účasti žalobcu a žalovaného, ktorí sa vo svojich ústnych prednesoch pridržali svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. VII. Právne hodnotenie správneho súdu 42. Úlohou správneho súdu v prejednávanom prípade bolo v medziach žalobných bodov uplatnených žalobcom ustáliť, či rozhodnutiami orgánov verejnej správy a postupu, ktorý viedol k ich vydaniu, boli porušené jeho práva, a to v súvislosti s nevydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon činnosti špecialistu požiarnej ochrany podľa zákona o ochrane pred požiarmi. 43. Primárnou úlohou správneho súdu v posudzovanom prípade bolo určiť, či vydanie napadnutého rozhodnutia je výsledkom administratívneho konania, na ktorého vydanie sa vzťahuje správny poriadok. Hneď na úvod pritom súd uvádza, že nie všetky procesné postupy, ku ktorým dochádza v rámci verejnej správy, majú nevyhnutne charakter administratívneho konania. V rámci verejnej správy dochádza každodenne aj k realizácii iných procesných postupov, ako napríklad v oblasti normotvorby, či v oblasti vnútroorganizačnej. Používanie správneho poriadku (ak zákon neustanoví inak), pritom prichádza do úvahy len v rámci aplikačných procesov (v rámci administratívneho konania), pre ostatné procesné postupy je použitie správneho poriadku z povahy veci vylúčené. 44. Správny súd zastáva názor, že proces overovania odbornej spôsobilosti nie je sám o sebe administratívnym konaním, ktoré by bolo preskúmateľné v rámci správneho súdneho konania. Ako na to správne poukázal aj žalovaný, pri vydávaní osvedčenia sa vyhodnocujú iné, než právne otázky (porovnaj aj Baricová, J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. C. H. Beck, 2018, s. 127). Osvedčenie zásadne len osvedčuje určité skutočnosti, ku ktorým fakticky došlo a samé o sebe preto nie je preskúmateľné. Zákonodarca však v § 7 písm. g) SSP upravuje, že rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, sa nepreskúmavajú len vtedy, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania. Vzhľadom na uvedené, je nepochybné, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je naplnený predpoklad súdneho prieskumu, keďže tieto rozhodnutia znamenali pre žalobcu prekážku výkonu povolania. 45. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že z pohľadu právnej teórie osvedčenie nie je individuálnym správnym aktom, ktorý by bol vydaný v správnom konaní. Osvedčenie len deklaruje určitú skutočnosť, ktorá je nepochybná. Tým sa odlišuje od deklaratórnych rozhodnutí, ktoré sú vydané v správnom konaní a síce tiež deklarujú určitú skutočnosť (autoritatívne potvrdzujú existenciu práva/ povinnosti, resp. že tieto tu neboli), avšak za situácie, že o tom vznikol spor (pozri Vrabko, M. a kol. Správne právo hmotné, všeobecná časť. Bratislava : C. H. Beck, 2025, s. 148; Cepek, B. a kol. Správne právo hmotné, všeobecná časť. Bratislava : Wolters Kluwer, 2018, s. 243-244). 46. Zákon o ochrane pred požiarmi ustanovuje, že odbornú spôsobilosť overuje a osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva ministerstvo (§ 11 ods. 5), pričom v prejednávanom prípade žalobca neuspel pri overovaní odbornej spôsobilosti a nebolo mu vydané osvedčenie. Ako už bolo uvedené, súdny prieskum rozhodnutí o odbornej spôsobilosti, je obmedzený, a to z dôvodu, že tieto rozhodnutia nie sú rozhodnutiami o právnej otázke, ale zásadne skutkovej (či daná osoba spĺňa určité predpoklady ustanovené zákonom alebo nie). Správny súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že až na zákonom ustanovené výnimky (§ 120 SSP), nie je súdom skutkovým, ale právnym a je povolaný na prieskum zákonnosti. Do správnej úvahy orgánu verejnej správy vstupuje správny súd opäť len za podmienok ustanovených SSP, a to v § 27 ods. 2 (t. j. pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. a/).
47. Správny súd konštatuje, že žalovaný a prvostupňový orgán posúdili žiadosť žalobcu tak, že nevydali osvedčenie o odbornej spôsobilosti, čím nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy, ktorá umožnila buď osvedčenie vydať, alebo nevydať. Správny súd neposudzuje, či výpočet, ktorý bol predmetom overovania, či bol alebo nebol žalobcom správne vypočítaný, či zvolený postup výpočtu bol alebo nebol vhodný, pretože ide o skutkovú otázku a nie právnu. Správny súd posudzuje výlučne právne otázky spojené s prejednávaným prípadom a nie skutkové. Z daného dôvodu preto správny súd nemôže prihliadnuť na tie žalobné body, ktoré sa týkajú námietok ohľadne prepočtov zadaní na overovaní odbornej spôsobilosti. 48. Keďže samotné overovanie nie je podľa názoru správneho súdu administratívnym konaním (vydávanie osvedčenia ako akt nesporného charakteru; žiadateľ buď spĺňa, alebo nespĺňa zákonné podmienky), nemôže správny súd prihliadnuť ani na tie žalobné body, ktoré odvodzovali povinnosti správneho orgánu poukázaním na inštitúty správneho poriadku, ako napríklad právo byť informovaný o tom, čo sú alebo nie sú závažné chyby, spísanie zápisnice a pod. Žalobcu k záveru o aplikácii správneho poriadku mohla zviesť skutočnosť, že o nevydaní osvedčenia žalovaný vydal rozhodnutie. Tomuto postupu však treba prisvedčiť, pretože žalovaný týmto spôsobom aplikoval pravidlo, podľa ktorého ak sa nevyhovuje žiadateľovi v tom, čo žiada, potom sa o tom nevyhnutne vydáva rozhodnutie, z čoho však ešte nemožno odvodiť, že predchádzajúci proces je zároveň administratívnym konaním. Rovnako tak to nemožno odvodiť ani z textu § 73 zákona o ochrane pred požiarmi (na registráciu požiarnotechnického zariadenia podľa § 11d a rozhodovanie podľa § 25 ods. 1 písm. b/ a c/, § 44 ods. 2, § 45 ods. 1, § 46 písm. d/ a § 47 tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní), keď aplikáciu správneho poriadku vylučuje aj to, keď tento predpis nemôže byť uplatnený z povahy veci. Ide o situáciu, keď procesný postup sám o sebe nevykazuje znaky správneho konania, ako je to v prejednávanom prípade (typicky potom napríklad aj na procesy kontroly, kde tiež z povahy veci sa správny poriadok neaplikuje, no kontrolný proces je procesným postupom vo verejnej správe). 49. Správny súd sa v ďalšom preto zameral výlučne na tie žalobné body, ktoré sú zamerané na právne hodnotenie poskytnuté v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí, a ktoré boli výslovne formulované žalobcom. Zároveň dodáva, že k námietke ohľadom zníženia špecialistov sa správny súd nevyjadril, pretože nemá priamy súvis s napadnutým rozhodnutím (bod 17 odôvodnenia rozsudku). 50. Pokiaľ ide o nemožnosť vyjadrenia sa pred vydaním rozhodnutia správny súd poukazuje na zápisnicu zo dňa 22.07.2021, ktorá je žalobcom aj podpísaná, a to bez pripomienok, pričom zápisnica bola spísaná pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o uplatnenú námietku zaujatosti, správny súd poukazuje na to, že táto nebola uplatnená v súlade s § 10 správneho poriadku, keď nebola uplatnená len čo sa o dôvodoch vylúčenia žalobca dozvedel (deň konania overovania), čo ostatne vyplýva aj zo žalobcom uplatneného žalobného bodu (pozri bod 11 odôvodnenia tohto rozsudku). Námietka nebola uvedená ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd sa preto nemôže uvedeným zaoberať. Pokiaľ ide o vady výpočtu, o ktorých sa žalobca dozvedel až z vyjadrenia žalovaného k žalobe, správny súd poukazuje na to, že považuje za vhodné, aby uvedené bolo súčasťou napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane však uvádza, že spôsob výpočtu je otázkou skutkovou a nie právnou, preto túto prípadnú vadu odôvodnenia nepovažoval za natoľko závažnú, aby viedla k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd rovnako tak za natoľko závažné procesné pochybenie nepovažoval ani vyžadovanie zaplatenia správneho poplatku pri nahliadaní do administratívneho spisu, keďže informácie zo spisu boli žalobcovi poskytnuté a prípadné nesprávne vyrubenie poplatku si žalobca môže uplatniť inými prostriedkami nápravy, než v tomto správnom súdnom konaní. Napokon, k listu, ktorým sa žalobca vyjadril k veci, avšak nie je súčasťou administratívneho spisu, správny súd uvádza, že podľa tvrdenia žalobcu ide o list, ktorý zasielal prezidentovi prezídia, kde ho žiadal o preverenie protiprávneho stavu na overovaní odbornej spôsobilosti. Žalobca tak list zaslal subjektu, ktorý nie je (resp. nebol) vecne príslušný na vedenie vo veci súdne preskúmavaného administratívneho konania, a preto nezaradenie tohto listu do administratívneho spisu je logickým záverom. Súčasne z toho vyplýva, že prezídium ako prvostupňový orgán sa s týmto nemusel vysporiadať, keďže ani nemuselo mať vedomosť o tom, že takýto list bol doručovaný. 51. Po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).