Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sa/15/2025 1021201809 31. 03. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201809.4
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. C. XXXX, bytom D. XX, E., zastúpený advokátom JUDr. Matejom Oslackým, so sídlom advokátskej kancelárie Jarabinková 8E, Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 8. novembra 2021, sa žalobca v znení jej doplnení doručených 12. januára 2022, 5. mája 2022 a 7. júla 2022 domáha, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť postupovať podľa ustanovenia § 18 ods. 1 písm. b) bod 3., § 18 ods. 2 a § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 14. júla 2021 (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) a teda riešiť spôsobené porušovanie poskytovania služieb súvisiacich s porušovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti, zisťovať ich príčiny, riadiť ich riešenie a vydávať príkazy pôvodcovi porušovania na vykonanie opatrenia na odstránenie nedostatkov alebo uložiť povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a nariadiť opravu osobných údajov žalobcu v Kompletnom nemocničnom informačnom systéme (ďalej len „KNIS“) a nemocničnom systéme podľa pripojeného vzoru a to postupom podľa ustanovenia § 21 ods. 2 a podľa § 18 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“). 2. Žalobca skutkovo dôvodil, že žalovaný je nečinný, pretože nedostatočne vykonal dohľad nad zdravotnou starostlivosťou voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti – Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (ďalej len „UNLP“), počas hospitalizácie žalobcu od 19. novembra 2018 do 23. novembra 2018, kedy mu boli poskytované nesprávne služby súvisiace s nesprávnou zdravotnou starostlivosťou. Žalovaný mal nedostatočne prešetriť podklady, ktoré boli žalobcovi odovzdané od UNLP po prepustení z nemocnice. Žalobca je presvedčený, že UNLP mu počas jeho hospitalizácie vpichovala priamo do žíl každé ráno a večer neznáme medikamenty, popri štandardnej perorálnej (tabletkovej) liečbe súvisiacej s operačným zákrokom. Ostatní pacienti žalobcovi potvrdili, že iné medikamenty popri perorálnej liečbe nedostávajú. Žalobca sa poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dopytoval vysvetlenia, prečo sú mu vpichované neznáme medikamenty, keďže nemá žiadne bolesti, krvácanie a ani žiaden opuch, na čo mu bolo oznámené, že to tak nariadil ošetrujúci lekár. Príčinu vpichovania a o aký druh medikamentu sa jedná sa žalobca počas celej hospitalizácie nedozvedel. Žalovaný síce uvádza, že farmakologická liečba bola podávaná štandardne lege artis, pretože s otvorenou ranou po tonzilektómii sa vyžaduje tlmenie bolesti, náhrada tekutín, prevencia krvácania a protizápalová liečba - toto vyjadrenie sa nezhoduje s vyššie uvedeným a s dodatočne sfalšovanou zdravotnou
dokumentáciou, ktorá uvádza, že k zmene štandardnej liečby došlo na základe podnetu žalobcu, akútnej bolesti a krvácania a to 20. novembra 2018 o 20:00, 21:42, 21:21:54, 21. novembra 2018 o 14:10, 15:24, 16:53, 19:21 a dňa 22. novembra 2018 o 7:36, 8:03, 16:59, 18:07, 19:58 a 21:57 čo je v priamom rozpore so skutkovým stavom uvedeným v epikríze. Z uvedeného žalobca vyvodil, že jeho zdravotná dokumentácia bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sfalšovaná, pričom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uviedol a naďalej udržiava nesprávne zdravotné a osobné údaje o žalobcovi v KNIS a nemocničnom systéme UNLP. V dôsledku uvedeného je ohrozené zdravie a život žalobcu v prípade poskytnutia mu ďalšej zdravotnej starostlivosti vychádzajúc z nesprávnych údajov o žalobcovi v KNIS a nemocničnom systéme UNLP. Žalobca nesúhlasí so závermi obsiahnutými v oznámení výsledku prešetrenia podnetu zn. XXXXX/XXXX/XXX, F. XXX/XXXX, XXXXX/XXXX z 28. júla 2021 a informácii o riešení podania zn. F. XXXX/XXXX, XXXXX/XXXX z 30. septembra 2021, a má za to, že žalovaný je nečinný. 3. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevykonal vo svojom informačnom systéme opravu nesprávnych údajov a to ani na základe opakovaných žiadostí, pričom úmyselne upravil - sfalšoval zdravotnú dokumentáciu o priebehu hospitalizácie ku ktorej doplnil zavádzajúce podklady, ktoré majú bez dostatočného šetrenia zastrieť porušovanie. Uvedené tvrdenia žalobcu preukazujú pripojené dôkazy, a to epikríza, poučenie a písomný informovaný súhlas pacienta z 19. novembra 2018, prijímacia správa k hospitalizácii žalobcu z 19. novembra 2018, chorobopis, lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia zo 14. októbra 2020, potvrdenie Sociálnej poisťovne o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 02. januára 2019, potvrdenie Sociálnej poisťovne o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 28. januára 2020 potvrdenie všeobecného lekára pre dospelých vydané na žiadosť žalobcu z 28. októbra 2021 správa vypracovaná na žiadosť žalobcu so zameraním sa na vyjadrenie k odporúčanej psychofarmakologickej liečbe v rámci ambulantnej psychiatrickej starostlivosti vypracovaná psychiatrom dňa 4. novembra 2021. Žalovaný mal pritom vykonať dozor iba na základe dodatočne upravenej - sfalšovanej zdravotnej dokumentácie o priebehu hospitalizácie (dekurz z 19. novembra 2018) a nepravdivých a zavádzajúcich podkladov vydaných po dvoch rokoch UNLP, ktoré sú v rozpore so zákonom (dodatočne vystavená správa o pooperačnom stave žalobcu ktorá je v rozpore s prepúšťacou správou z hospitalizácie - epikrízou a ošetrovateľskou prepúšťacou správou a nedatovaným vyjadrením G. H.). 4. Následne žalobca rozobral jednotlivo všetky pripojené dôkazy, a akým spôsobom preukazujú jeho tvrdenia o falšovaní zdravotnej dokumentácie UNLP. 5. Keďže je žalobca v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy povinný preukázať, že orgán verejnej správy má právnym predpisom uloženú povinnosť konať, avšak bez vážneho dôvodu nekoná a je vo veci nečinný, žalobca poukázal na § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 písm. b), § 18 ods. 2, § 43 ods. 1 písm. b), § 43 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 zákona č. 581/2004 z. z., z ktorých vyvodil, že žalovaný má výlučnú kompetenciu konať, pričom je v zmysle uvedených ustanovení povinný obligatórne a vždy konať, čo vyplýva z imperatívnej formy zvolených slov „...zisťuje príčiny...“, „...vydáva príkazy...“, „...nariaďuje odstránenie nedostatkov...“. Ustanovenie § 18 ods. 1 písm. b) a § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. obsahuje postup žalovaného, ktorý môže rozhodnúť o uložení opatrení, pričom platí, že je ex lege vždy povinný vykonávať potrebné kroky a postupovať v zmysle ostatných citovaných ustanovení. 6. Žalobca je toho názoru, že žalovaný od 16. marca 2021 až do dňa podania žaloby neuviedol žiaden vážny dôvod prečo nekoná podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z.. Svoju nečinnosť sa snaží oprieť o tvrdenie, že UNLP neporušila žiadne poskytovanie služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou. Žalovaný nikdy nevyvrátil, že nesprávne zdravotné a osobné údaje o žalobcovi sú naďalej v evidencii zdravotníckeho systému KNIS ako následok služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie žalobcu. Tento nepriaznivý stav spôsobilo nesprávne posúdenie celkového komplexného zdravotného stavu žalobcu počas jeho hospitalizácie a nesprávne nasadenie medikamentov popri štandardnej liečbe súvisiacej s výkonom operačného zákroku. 7. Žalobca je toho názoru, že žalovaný ako dozorný orgán, ktorý môže vo veci konať, je povinný využiť svoje zákonom ustanovené právomoci, dosiahnuť odstránenie negatívnych následkov udalosti a nesmie byť ďalej pasívny aby naplnil účel a ciele výkonu dohľadu. Žalobca je aj naďalej toho názoru, že jednoznačne došlo k naplneniu podmienok zákonnej definície nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti UNLP a k dodatočnej nezákonnej úprave a falšovaniu zdravotnej dokumentácie, v dôsledku čoho musí žalovaný konať spôsobom podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z.. 8. Žalobca záverom zhrnul, že počas obdobia troch rokov sa nepodarilo vyriešiť situáciu, ktorá nastala nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti UNLP, pričom žalovaný nevyvodil voči nemu žiadne dôsledky, nevykonal potrebné opatrenia a nezabezpečil reálne uskutočnenie nápravy, nezačal a naďalej odmieta začať konanie napriek skutočnosti, že § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. a § 18 ods. 2 zákona č.
581/2004 Z. z. expressis verbis takúto povinnosť žalovanému ukladá. V dôsledku vedenia nesprávnych údajov o žalobcovi v zdravotníckom systéme KNIS a nemocničnom systéme UNLP je udržiavaný nenapravený negatívny stav, čím je ohrozený život a zdravie žalobcu v prípade jeho ďalšej hospitalizácie. 9. Dňa 12. januára 2022 žalobca oboznámil krajský súd, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky predĺžila lehotu na vybavenie jeho podnetu, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného najmä v spojitosti s informáciou o riešení podania sp. zn. F. XXXX/XXXX, XXXXX/XXXX z 30. septembra 2021. 10. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 5. mája 2022 žalobca doplnil do konania Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky z 22. apríla 2022, z ktorého vyplynulo, že podnet žalobcu bol odložený bez prijatia prokurátorského opatrenia. 11. Dňa 7. júla 2022 žalobca zaslal správnemu súdu doplnenie žaloby, v ktorej ozrejmil okolnosti nesprávneho doručovania zásielky od UNLP z 5. novembra 2020 žalobcovi. Žalobca túto doporučenú zásielku podanú pod podacím číslom A. neprevzal a jej prevzatie nepotvrdil jeho vlastnoručným podpisom na doručenke. Na preukázanie svojich tvrdení predložil správnemu súdu ďalšie doporučené zásielky zo sporného obdobia, ktoré boli žalobcovi zasielané štandardným spôsobom a ktoré riadne prevzal. Žalobca pritom odmietal preberať zásielky od odosielateľky UNLP až dňa 5. februára 2021. Žalobca žiada správny súd, aby neprihliadal na žiadne dôkazy predložené zo strany UNLP, ktoré nie sú podpísané žalobcom a ktoré neobsahujú žiaden dátum vydania, pretože sú neplatné a zavádzajúce. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 242 ods. 2 SSP, odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z., zriaďuje sa úrad (pozn. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti [§ 1 písm. d) druhý bod]. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vedenie zdravotnej dokumentácie a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 11) 1. ukladá sankcie, 2. podáva návrhy na uloženie sankcie, 3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z., úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Podľa § 14 ods. 14 zákona č. 581/2004 Z. z., na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 43a zákona č. 581/2004 Z. z., dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa vykoná na základe poznatkov získaných z vlastnej činnosti úradu, z kontrolnej, dohľadovej a hodnotiacej činnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo na podnet podávateľa podnetu, ktorým je osoba, ktorá sa domnieva, že boli porušené jej práva alebo právom chránené záujmy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, alebo jej zákonný zástupca.
Podľa § 43a ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad bezodkladne písomne oboznámi podávateľa podnetu podľa odseku 2, osobu podľa odseku 4 písm. f), alebo splnomocneného zástupcu, a osobu, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mohli byť porušené, a) so začatím výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, b) s odmietnutím výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou spolu s odôvodnením, c) so zastavením výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou spolu s odôvodnením, d) s výsledkom výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa § 43a ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad bezodkladne písomne oboznámi osobu, ktorej práva a právom chránené záujmy mohli byť porušené alebo jej zákonného zástupcu, s výsledkom výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý obsahuje skutočnosti zistené pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a informáciu, či sa zistilo porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov s uvedením konkrétnych ustanovení. Úrad oboznámi podávateľa podnetu podľa odseku 2 alebo splnomocneného zástupcu s informáciou či sa zistilo porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov s uvedením konkrétnych ustanovení. Podľa § 43a ods. 12 zákona č. 581/2004 Z. z., po skončení výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti úrad poskytne na základe písomnej žiadosti kópiu predbežného a záverečného protokolu osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mohli byť porušené, jej zákonnému zástupcovi alebo splnomocnenému zástupcovi. Identifikačné údaje osôb, ktoré vykonali dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa nesprístupňujú. 12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 13. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná na krajskom súde pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/89/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný správny súd. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-4Sa/89/2021 tak, že podanie žalobcu odmietol uznesením č. k. BA-4Sa/89/2021-75 z 8. apríla 2025 pretože žalobca napriek výzve a poučeniu krajského súdu neodstránil vady podania tak, aby bolo možné ho vecne prejednať, pretože správnemu súdu nebolo zrejmé, čoho sa svojim podaním domáha. O podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Ssk/89/2025 z 30. októbra 2025 a uznesenie správneho súdu č. k. BA-4Sa/89/2021-75 z 8. apríla 2025 zrušil pričom vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru vyjadreného kasačným súdom nepostupoval správny súd procesne správne pokiaľ podanie odmietol, pretože zo žaloby ako aj jej doplnení je zrejmé, že žalobca namieta nečinnosť žalovaného ako dozorného orgánu, pretože ten nezačal a naďalej odmieta začať konanie podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. a § 18 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. (bod 26 tohto uznesenia). 14. Správny súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, vymedzujúc predmet prieskumu, skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu správnej žaloby, a teda k preskúmaniu, či je žalovaný nečinný pretože napriek podnetu žalobcu naďalej odmieta prijať opatrenia podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z., skúmal, či neexistujú procesné prekážky, ktoré od počiatku znemožňujú vecné prejednanie žaloby. 15. Aj keď aktívna legitimácia nemá formálne povahu procesnej podmienky konania, správny súd je povinný ju skúmať počas celého konania. Nepreukázanie aktívnej žalobnej procesnej legitimácie má za následok rozhodnutie o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Aj podľa právnej vedy „nepodanie žaloby účastníkom konania, resp. osobou priamo dotknutou na právach alebo právom chránených záujmoch by pritom bolo dôvodom pre rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP“ (FEČÍK, Marián. § 245 [Žalovaný]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1202.). Správny súd teda primárne skúmal, či žalobca má aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žaloby proti namietanej nečinnosti orgánu verejnej správy, a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
16. Podľa § 242 ods. 1 SSP sa možno domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Podľa § 244 ods. 1 SSP môže byť žalobcom okrem iného fyzická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť neúspešne vyčerpala sťažnosť alebo podnet prokuratúre. V zmysle § 242 ods. 2 SSP sa odstránenia nečinnosti spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti môže domáhať len prokurátor. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že predpokladom prípustnosti žaloby fyzickej osoby proti nečinnosti je predovšetkým existencia už začatého administratívneho konania, ale tiež jej postavenie účastníka v ňom. Samotný Správny súdny poriadok síce vymedzuje, čo je administratívnym konaním [postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní správnych aktov, § 3 ods. 1 písm. a)], no nevymedzuje, kedy je také konanie začaté, ani kto je účastníkom takého konania. Odpoveď je teda potrebné hľadať v príslušných procesných a hmotnoprávnych predpisoch (pozri uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/55/2024 z 31. júla 2024). 17. Za účelom ustálenia, či sú splnené podmienky podľa § 244 ods. 1 SSP determinujúce žalobcu ako oprávnenú osobu ktorá môže úspešne iniciovať konanie na správnom súde vo veci preskúmania namietanej nečinnosti orgánu verejnej správy, sa správny súd (s prihliadnutím na závery obsiahnuté v uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/55/2024 z 31. júla 2024) zameral na osvedčenie, či existuje začaté administratívne konanie v rámci ktorého by sa mohol žalovaný dopustiť nečinnosti a následne, či je žalobca účastníkom takéhoto administratívneho konania. 18. Podľa § 18 písm. b) zákona § 581/2004 Z. z. žalovaný vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vedenie zdravotnej dokumentácie a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 11) i) ukladá sankcie, ii) podáva návrhy na uloženie sankcie, iii) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa § 43 ods. 1 žalovaný v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad na diaľku nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. 19. Výkon dozoru alebo dohľadu je procesný postup orgánu verejnej správy, ktorým sa zisťuje skutkový stav veci, ktorý sa porovnáva so stavom, ktorý predpokladá zákon a ak je zistený medzi nimi nesúlad, organ verejnej správy tento nesúlad oznamuje dohliadanému subjektu s eventuálnym uložením sankcií alebo opatrení, ktoré je potrebné prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, výsledok dohľadu nezasahuje do právneho postavenia dohliadaného subjektu; nemení sa jeho právne postavenie, a tak kontrola, dozor či dohľad nevykazuje znaky administratívneho resp. správneho konania (§ 1 ods. 1 SP). Navyše, podľa § 43 ods. 14 zákona č. 581/2004 Z. z., sa na výkon dohľadu nevzťahuje Správny poriadok. Výkon dohľadu teda prebieha výlučne na základe ustanovení osobitného zákona č. 581/2004 Z. z.. K predmetnému záveru, podľa ktorého kontrolná činnosť (resp. činnosť dohľadu či dozoru) nemá povahu správneho konania, keďže cieľom tohto postupu nie je rozhodovať o právach alebo povinnostiach, dospela aj právna veda (pozri napríklad Košičiarová, S. Správne právo procesné. Všeobecná časť. 2. zmenené a aktualizované vydanie. Šamorín : Heuréka, 2017, s. 108). 20. Účelom dohľadu je teda kontrola, či určitá činnosť prebehla v súlade so zákonom, pričom s konkretizáciou na prejednávanú vec je výsledkom vykonaného dohľadu konštatovanie, či neboli alebo boli zistené nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo vedení zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že boli zistené nedostatky, výsledok výkonu dohľadu obsahuje skutkové a právne vymedzenie s uvedením konkrétnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli porušené, a s uvedením konkrétnych porušení vo vedení zdravotnej dokumentácie, ak sa výkon dohľadu týka nesprávneho vedenia zdravotnej dokumentácie [§ 47 ods. 1 písm. e) resp. ods. 3 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z.]. Tieto závery výsledku kontroly sú zaznamenané v písomnom protokole (či už predbežnom alebo záverečnom) vyhotovenom žalovaným. Ustanovenie § 47 ods. 1 písm. g) a ods. 5 uvedeného zákona pripúšťa, aby protokol obsahoval aj ďalšie tzv. fakultatívne náležitosti a to opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo povinnosť dohliadaného subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, pričom uloženie takýchto opatrení je na voľnom uvážení žalovaného („...ak úrad určil takéto opatrenia.“). Protokol však v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nie je individuálnym správnym aktom (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/34/2019 zo dňa 24. februára 2021, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/30/2017 zo dňa 10. apríla 2018)), ktorým by dohliadajúci orgán zakladal, menil alebo zrušoval práva alebo povinnosti dohliadanej osoby. Protokol má predbežnú povahu, zachytáva skutkový stav v podobe výkonu kontroly a sám o sebe nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Súdna prax však pripustila, že pokiaľ orgán vykonávajúci dohľad
uloží dohliadanému subjektu v dôsledku zistených nedostatkov v protokole určité opatrenia alebo uloží povinnosť prijať určité opatrenia, je potrebné s prihliadnutím na osobitosti danej veci skúmať, či sú takéto opatrenia spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov dohliadaného subjektu, pričom nemôže byť prieskum takéhoto opatrenia v správnom súdnictve, hoci uloženého v protokole, bez ďalšieho vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku (pozri uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/2/2022 zo 4. decembra 2023). Iba v rozsahu prislúchajúcemu a predchádzajúcemu vydaniu tohto konkrétneho opatrenia uloženého dohliadanému subjektu by bolo možné považovať aj výkon dohľadu rezultujúci do vypracovania protokolu za administratívne konanie sui generis. 21. Správny súd teda uzatvára, že za určitých okolností, hoci zákon výkon dohľadu priamo a výslovne nepovažuje za administratívne konanie, pokiaľ je jeho výsledkom protokol obsahujúci okrem obligatórnych náležitostí podľa § 47 zákona č. 581/2004 Z. z. aj konkrétne opatrenie, môže byť spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva na podklade správnej žaloby podanej dohliadaným subjektom, ktorého práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti ako jediného môžu byť takýmto opatrením priamo dotknuté. Žalobca však v danom prípade namietal, že žalovaný žiadne opatrenie ako predpokladá ustanovenie § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z. nevydal, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zásahu do práv UNLP. Žalobca tvrdil, že malo dôjsť k zásahu do jeho práv, pretože žalovaný neodstránil a naďalej odmieta odstrániť protiprávny stav v podobe vedenia nesprávnych zdravotných a osobných údajov o žalobcovi v evidencii zdravotníckeho systému KNIS ako následok služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie žalobcu. 22. Správny súd je toho názoru, že nie je náležité zachádzať do úvah, či by mohol byť protokol neobsahujúci žiadne opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov adresované dohliadanému subjektu spôsobilým predmetom prieskumu práve z dôvodu, že sa podávateľ podnetu nedomohol nápravy v podobe vydania určitého opatrenia, ani do úvah, či by v uvedenom dôsledku nadobudol výkon dohľadu povahu administratívneho konania, ktorého je žalobca účastníkom. Vykonaním či nevykonaním dohľadu (v rámci ktorého možno opatrenia uložiť) nie je priamo dotknuté právne postavenie osoby, ktorá podala podnet na vykonanie dozoru. V prípade výkonu dozoru procedurálne práva patria dozorovanej osobe, nie podávateľovi podnetu. V prípade, že orgán verejnej správy, príslušný na vybavenie podnetu alebo sťažnosti, zistí porušenie zákona, zabezpečí nápravu prostredníctvom právnych prostriedkov ktorými disponuje, a o tejto skutočnosti vyrozumie osobu, ktorá sťažnosť alebo podnet podala. Podávateľ podnetu nemá právny nárok, aby na základe jeho podnetu boli vykonané úkony, ktorých sa domáha (viď napríklad Košičiarová, S. Správne právo procesné. Všeobecná časť. 2. zmenené a aktualizované vydanie. Šamorín : Heuréka, 2017, s. 110-113) 23. Žalovaný vykoná dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o. i. na podnet podávateľa podnetu, pričom výkon dohľadu začína dňom uvedeným v poverení vydanom podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.. Podávateľ podnetu je síce iniciátorom vykonania dohľadu, avšak dohľad zo strany žalovaného voči dohliadanému subjektu (pokiaľ je podnet perfektný čo do náležitostí podľa § 43a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.) ďalej prebieha bez jeho akejkoľvek súčinnosti alebo účasti. Hoci ustanovenie § 43a ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. počíta s určitým oboznamovaním podávateľa podnetu žalovaným, to je vykonané iba v taxatívne vymedzenom rozsahu bez možnosti akokoľvek ovplyvňovať priebeh výkonu dohľadu alebo jeho závery zo strany podávateľa podnetu. Na rozdiel od dohliadaného subjektu nemá podávateľ podnetu ani oprávnenie vyjadrovať k priebehu dohľadu (k podnetu) alebo podávať námietky voči výsledku výkonu dohľadu uvedenému v predbežnom protokole. Napokon, kópia protokolu (resp. predbežného protokolu, ak boli podané námietky zo strany dohliadaného subjektu) o výkone dohľadu, ktorý o. i. obsahuje výsledok výkonu dohľadu, môže byť podľa § 43a ods. 12 zákona č. 581/2004 Z. z. zaslaný podávateľovi podnetu až po skončení dohľadu a na základe jeho písomnej žiadosti. V tomto čase sú už výsledky vykonaného dohľadu nemenné, a podávateľovi podnetu doručením kópie podnetu nevznikajú žiadne oprávnenia podávať proti výsledkom dohľadu námietky alebo iné opravné prostriedky. Zaslanie oznámenia o výsledku výkonu dohľadu [§ 43a ods. 9 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z.] plní len určitú následnú notifikačnú funkciu. 24. Keďže prípadné opatrenia podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z. môžu byť uložené iba v rámci protokolu (§ 47 ods. 1 písm. g) a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z.), ktorý je vyhotovovaný v závere dohľadu, ktorého žalobca nie je účastný, a kópia protokolu mu môže byť na základe žiadosti doručená až po skončení dohľadu, správny súd konštatuje, že nemá akýkoľvek dosah ako prípadný účastník na domáhanie sa uloženia týchto opatrení. Prípadné vyhodnocovanie podmienok na ukladanie opatrení podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z. nie je samostatným administratívnym konaním vykonávaným mimo výkonu procesu dohľadu podľa § 43 a nasl. uvedeného zákona.
25. Správny súd na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu prax súdov (napr. uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-17Sa/2/2024-83 z 10. júna 2024 na ktoré závermi nadviazal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Ssk/55/2024 z 31. júla 2024 v rámci rozhodovania o kasačnej sťažnosti), podľa ktorej ani prípadné ukladanie sankcií podľa § 50 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. (ktoré už prebieha v režime riadneho administratívneho konania) nie je konaním, v ktorom by mohol vystupovať podávateľ podnetu ako účastník konania a preto rovnako nemôže byť oprávnenou osobou na podanie žaloby proti nečinnosti. Takouto osobou môže byť podľa § 244 ods. 2 SSP iba prokurátor. V tu prejednávanej veci bol žalobca navyše zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 22. apríla 2022 upovedomený, že sa jedná o výkon dohľadu, ktorý nie je ukončený vydaním správneho aktu, ktorým by sa autoritatívne rozhodovalo o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a teda nejedná sa o administratívne konanie. 26. Správny súd vychádzajúc zo všeobecných východísk charakteru kontroly, dozoru resp. dohľadu uvedených vyššie dospel k záveru, že neexistuje začaté administratívne konanie, ktorého by bol žalobca ako podávateľ podnetu na vykonanie dohľadu podľa § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. účastníkom, v dôsledku čoho mu nezostalo nič iné, ako odmietnuť žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako podanú zjavne neoprávnenou osobou postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. 27. Záverom správny súd upriamuje pozornosť, že na tunajšom súde bola riešená obdobná vec žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. BA-7Sa/40/2021 (ktoré je právoplatne skončené zamietnutím žaloby), v rámci ktorého sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti voči Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, práve aj v súvislosti so žiadosťou adresovanou UNLP, aby vymazala nesprávne údaje vedené v jeho zdravotnej dokumentácii. Z odôvodnenia uznesenia č. k. BA-7Sa/40/2021-186 zo 16. októbra 2025 vyplýva, že jeho zdravotné a osobné údaje v KNIS boli zo strany UNLP opravné podľa vzoru poskytnutého žalobcom, avšak žalobca sa aj ďalej domáhal oznámenia mena osoby ktorá nesprávne zaznamenala údaje o jeho osobe do KNIS a vyvodenia (disciplinárnej) zodpovednosti. Správny súd je toho názoru, že práve v uvedenom konaní resp. prostredníctvom žiadosti o opravu jeho údajov v zdravotnej dokumentácii adresovanej UNLP, nie Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, (postupom podľa § 21 zákona č. 576/2004 Z. z.) sa mohol domôcť (a napokon aj domohol) ako účastník administratívneho konania nápravy, ktorú by priamo pocítil na jeho právach a právom chránených záujmoch. 28. Hoci je to žalobca, ktorý v dôsledku podania žaloby ako zjavne neoprávnená osoba procesne zavinil jej odmietnutie, a postupom podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP by mal správny súd po správnosti priznať trovy konania (aj toho kasačného) žalovanému, ten trovy konania nežiadal priznať, pričom správny súd nezistil ani dôvody podľa § 168 SSP, na základe ktorých by mohol žalovaný priznanie dôvodne vynaložených trov spravodlivo žiadať. Správny súd s odkazom na uvedené zistenie rozhodol o trovách konania tak, že právo na ich náhradu žalovanému nepriznal. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.