Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/314/2021 1021201796 26. 03. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201796.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XX, XXX XX E., právne zastúpenej: Mgr. Natália Štubňová, advokátka, so sídlom: Vazovova 6838/9A, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, IČO: 00 164 381, so sídlom: Černyševského 3760/50, 851 01 Bratislava (pôvodne: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, IČO: 00 164 381, so sídlom: Stromová 1, 831 30 Bratislava), o preskúmanie zákonnosti oznámenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2021/14443:3 – A2700 zo dňa 30.08.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) osobne dňa 05.11.2021, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia oznámenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „pôvodný žalovaný“) č. 2021/14443:3 – A2700 zo dňa 30.08.2021 (ďalej aj „napadnuté oznámenie“), ktorým minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky s poukazom na § 9 ods. 2 písm. b) a § 10 ods. 4 písm. c) zákona č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 310/2019 Z. z.“) oznámil žalobkyni, že ju ku dňu 31.08.2021 odvoláva z funkcie členky dozornej rady Fondu na podporu športu (ďalej len „Fond“). 2. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/314/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/314/2021. 3. V priebehu konania pred správnym súdom došlo s účinnosťou od 01.02.2024 k prechodu kompetencií v oblasti športu z pôvodného žalovaného Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) na novo vzniknutý ústredný orgán štátnej správy Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, v súlade s § 20 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii
činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovenie bolo do označeného zákona zavedené zákonom č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 180 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preto v ďalšom konaní vystupovalo na strane žalovaného Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. 4. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 5. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 10. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 14. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
15. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 310/2019 Z. z. zriaďuje sa Fond na podporu športu (ďalej len "fond") ako verejnoprávna inštitúcia na účel podpory a rozvoja a) športu mládeže, b) vrcholového športu, c) športovej reprezentácie Slovenskej republiky, d) športu pre všetkých, e) športu zdravotne postihnutých, f) výstavby, modernizácie a rekonštrukcie športovej infraštruktúry národného významu a športovej infraštruktúry. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 310/2019 Z. z. fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave. 18. Podľa § 3 zákona č. 310/2019 Z. z. orgánmi fondu sú: a) správna rada, b) dozorná rada. 19. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 310/2019 Z. z. dozorná rada je kontrolný orgán fondu. 20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 310/2019 Z. z. dozorná rada má päť členov, ktorých vymenúva odvoláva minister.
a
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 310/2019 Z. z. minister vymenúva a odvoláva a) predsedu dozornej rady, b) dvoch členov dozornej rady, c) jedného člena dozornej rady na návrh Slovenského paralympijského výboru, d) jedného člena dozornej rady na návrh Slovenského olympijského a športového výboru. 22. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 310/2019 Z. z. členstvo v dozornej rade sa skončí a) uplynutím funkčného obdobia, b) vzdaním sa funkcie; výkon funkcie člena dozornej rady sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia o vzdaní sa funkcie ministrovi, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň, c) odvolaním z funkcie; výkon funkcie člena dozornej rady sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, e) stratou bezúhonnosti alebo f) obmedzením spôsobilosti na právne úkony. 23. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 310/2019 Z. z. minister odvolá člena dozornej rady, ak a) porušil závažným spôsobom tento zákon alebo vnútorné predpisy fondu, b) vykonáva funkciu nezlučiteľnú s funkciou člena dozornej rady podľa § 9 ods. 6 alebo c) podá návrh na odvolanie člena dozornej rady subjekt, ktorý navrhol jeho vymenovanie. 24. Podľa § 24 zákona č. 310/2019 Z. z. (1) Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Na doručovanie písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní. 25. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na zisťovanie existencie predpokladov pre uskutočnenie prieskumu žalobkyňou napadnutého oznámenia, ktorým pôvodný žalovaný oznámil odvolanie žalobkyne z funkcie členky dozornej rady Fondu ku dňu 31.08.2021, a dospel k záveru, že napadnuté oznámenie nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. 26. Fond je právnická osoba a slúži ako verejnoprávna inštitúcia na účel podpory a rozvoja športu, športovej reprezentácie a športovej infraštruktúry (§ 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 310/2019 Z. z.). Má dva samostatné orgány, a to správnu a dozornú radu. Dozorná rada je kontrolným orgánom a má
5 členov, ktorých vymenúva a odvoláva príslušný minister. V prípade odvolania člena dozornej rady sa výkon funkcie člena skončí dňom určeným v odvolaní. 27. V súvislosti s postavením Fondu ako aj s postavením členov jeho orgánov správny súd poukazuje na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), vyjadrený v uznesení sp. zn. IV. ÚS 603/2022 zo dňa 24.11.2022 (body 19. a 20.), ktorý je primerane aplikovateľný aj na danú vec, a podľa ktorého: „Fond je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá slúži podporným účelom (§ 1 zákona č. 310/2019 Z. z.). Z jednotlivých ustanovení zákona nevyplýva pôsobnosť Fondu, ktorá by mala verejnomocenský charakter, teda prvky výkonu štátnej (verejnej) moci voči subjektom, ktoré by voči nemu boli v podriadenom postavení. Dozorná rada je kontrolným orgánom Fondu, svoju pôsobnosť vykonáva ako kolektívny orgán. Jej členov menuje a odvoláva minister na obdobie 6 rokov. Predseda dozornej rady má určité organizačné právomoci. Z týchto dôvodov nemožno funkciu predsedu dozornej rady Fondu považovať za volenú a inú verejnú funkciu v zmysle čl. 30 ods. 4 ústavy (m. m. II. ÚS 576/2012). Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľa nemožno považovať za nositeľa subjektívneho práva na ústavou stanovenú dĺžku funkčného obdobia dozornej rady Fondu. K diskriminácii v spojení so základným právom podľa čl. 30 ods. 4 ústavy ústavný súd v minulosti uviedol, že jeho obsahom je iba prístup k voleným a iným verejným funkciám, t. j. možnosť nediskriminačného uchádzania sa o takéto funkcie, a nie aj právo na zotrvanie v týchto funkciách (II. ÚS 822/00, m. m. II. ÚS 796/00, II. ÚS 110/2016). Toto základné právo by však strácalo akýkoľvek právny význam, ak by príslušný orgán verejnej moci osobe, ktorá bola do príslušnej ústavnej (verejnej) funkcie ústavou ustanoveným spôsobom ustanovená, neumožnil riadny výkon tejto ústavnej (verejnej) funkcie, resp. ak by ju bez akejkoľvek ústavnej či zákonnej opory z takejto ústavnej (verejnej) funkcie odvolal [napr. ak by mu ústava (alebo zákon) takúto právomoc nezverovala, resp. by ju nebolo možné z ústavy (ani zákona) v žiadnom prípade vyvodiť (IV. ÚS 46/2011)].“ 28. Správny súd sa s citovaným názorom ÚS SR v plnom rozsahu stotožňuje a aplikujúc ním prijaté závery na danú vec konštatuje nasledovné: Fond vo vzťahu k členom svojich orgánov pri výkone ich funkcie nevystupuje v pozícii majúcej verejnomocenský charakter, keďže svoje úlohy v súlade so zákonom č. 310/2019 Z. z. realizuje práve prostredníctvom svojich orgánov, vrátane kontrolných oprávnení uskutočňovaných členmi dozornej rady Fondu. Členovia tohto dozorného (kontrolného) orgánu sa tak vo vzťahu k Fondu samotnému nenachádzajú v podriadenom postavení titulom výkonu verejnej moci. Táto skutočnosť rovnako platí pri vymenovaní a odvolaní člena z funkcie v dozornej rade Fondu, kde sa realizuje oprávnenie príslušného ministra pri kreovaní orgánov Fondu podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 310/2019 Z. z. Minister pri realizácii povinnosti odvolať člena dozornej rady Fondu z dôvodu podľa § 10 ods. 4 písm. c) zákona č. 310/2019 Z. z. neuplatňuje právomoc orgánu verejnej správy v zmysle § 4 SSP, je v tomto smere len subjektom zabezpečujúcim personálne otázky Fondu. Akt odvolania teda nie je aktom vrchnostenského charakteru, ktorý by bol prijatý na základe zákonom výslovne určenej verejnoprávnej pôsobnosti ministra. 29. Administratívnym konaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán verejnej správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície (odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah normatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. Za individuálne správne akty možno pritom považovať také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré majú určeného konkrétneho adresáta alebo sa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom adresátov. Z hľadiska procesu prijatia môžu byť individuálne správne akty výsledkom správneho konania, daňového konania alebo osobitných konaní a môžu mať formu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy. Administratívne konanie je zároveň chápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou formalizáciu je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov (por. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Praha, C. H. Beck, 2018, s. 34.). 30. Vymenovanie a odvolanie z funkcie člena dozornej rady neprebieha ani v rámci administratívneho konania, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie alebo opatrenie, meniace, zrušujúce alebo deklarujúce
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby [§ 3 ods. 1 písm. b) SSP], alebo ktorým by boli alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté [§ 3 ods. 1 písm. b) SSP]. Svedčí o tom čiastočne aj skutočnosť, že v konaní podľa zákona č. 310/2019 Z. z. sa nepostupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 24 zákona č. 310/2019 Z. z.). Odvolaním z funkcie člena dozornej rady nemôžu byť dotknuté práva odvolávaného subjektu, v tomto prípade žalobkyne, pretože ju nemožno považovať za nositeľa subjektívneho verejného práva na zotrvanie vo funkcii, resp. práva na stanovenú dĺžku funkčného obdobia v dozornej rade Fondu, ktoré právo jej neprináleží. 31. Rezultujúc uvedené, podľa názoru správneho súdu napadnuté oznámenie je aktom, ktorý nebol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní v zmysle § 3 ods. 1 písm. a), § 4 SSP a nespĺňa ani atribúty rozhodnutia či opatrenia, ktoré by malo alebo mohlo mať za následok dotyk na subjektívnych právach žalobkyne tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 1 písm. b), písm. c) SSP, nakoľko za verejné subjektívne právo nemožno považovať právo na zotrvanie vo funkcii člena dozornej rady či právo na zotrvanie v tejto funkcii počas celého funkčného obdobia. Napadnuté oznámenie tak vykazuje znaky aktu majúceho skôr vnútro-organizačnú povahu, resp. upravujúceho vnútorné pomery Fondu v súlade s jeho aktuálnymi personálnymi potrebami a požiadavkami. 32. S ohľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobcom napadnuté oznámenie nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 4, § 3 ods. 1 písm. a) až c) SSP (a contrario), preto je žaloba podaná v tomto konaní neprípustná a je potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. 34. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.