Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/305/2021 1021201784 17. 06. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201784.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 01 Bratislava, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: 1. ATS plus, a.s., so sídlom Trnavská 6/A, 821 08 Bratislava, IČO 36 801 372, právne zastúpený advokátskou kanceláriou InLaw, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava, IČO: 36 716 979, 2. Lidl Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 793 783, 3. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, 4. RETKINS s. r. o., so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 530 464, právne zastúpený JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so A. B. XX, XXX XX C., 5. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, A., 6. MACHO Consulting s. r. o., so sídlom Exnárova 28, 821 03 Bratislava, IČO: 45 940 665, 7. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX, XXX XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. OU-BAOVBP2-2021/029654 – ZAV zo dňa 08.09.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Správny súd p r i z n á v a ďalším účastníkom konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Mestská časť Bratislava – E. ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.: SU-4497/1087/2020/U-7/VL zo dňa 23.04.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“. „územné rozhodnutie“) vydala podľa § 39, § 39a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Stavebný zákon“) rozhodnutie o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom Na lúke“ pre navrhovateľa ATS plus, a.s., – ďalšieho účastníka konania v 1. rade, a to podľa situácie, ktorá bola neoddeliteľnou prílohou prvostupňového rozhodnutia. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2021/029654 – ZAV zo dňa 08.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Žaloba 3. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 4. Žalobca poukázal na § 16a ods. 23 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Vodný zákon“), ktorý predstavuje zákonný zákaz vydať stavebné povolenie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody; podľa § 16a ods. 10 Vodného zákona mal stavebník povinnosť iniciovať primárne posúdenie vplyvov na vodu podľa § 16a Vodného zákona. Je nepochybné, že predmetná stavba je rozvojovým projektom človeka, ktorá môže mať vplyv na vody a o tom, či je potrebné tieto vplyvy posudzovať osobitným spôsobom je potrebné rozhodnúť samostatným rozhodnutím podľa §16a Vodného zákona. Bolo povinnosťou stavebného úradu dôsledne vyžadovať splnenie tejto povinnosti stavebníka, pričom správny orgán nemohol vydať rozhodnutie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody podľa § 16a Vodného zákona. Pre účely plnenia povinností podľa § 16a Vodného zákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, avšak pre účely ostatných záujmov štátnej vodnej správy je to okresný úrad. Stavebný úrad tak potreboval v rámci územného konania od štátnej vodnej správy dve záverečné stanoviská podľa § 140b Stavebného zákona, a to záväzné stanovisko štátnej vodnej správy okresného úradu v sídle kraje vo forme rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona a záväzné stanovisko štátnej vodnej správy okresného úradu k splneniu ostatných environmentálnych záujmov podľa Vodného zákona vo forme vyjadrenia. Správny orgán nezistil presné a úplné informácie v oblasti účinnej ochrany vôd, pretože len prezumoval súhlas štátnej vodnej správy. 5. Stavebný úrad tiež nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď zamietol požiadavku na realizáciu sadových a parkových úprav, retenčnú, resp. drenážnu dlažbu a nariadenie overených metodík zohľadňujúcich environmentálne aspekty, avšak napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, že by požiadavky žalobcu boli neoprávnenými požiadavkami. Rovnako stavebný úrad zamietol požiadavku na nákladovú efektivitu stavby a také riešenie stavby, ktoré efektívne využíva slnečné žiarenie a klimatické pomery, avšak zmätočne jednej strane tvrdil, že splnil požiadavku overenia všeobecno-technických požiadaviek na projekciu stavby a na strane druhej nevysvetlil prečo akceptoval asfaltovo cementový povrch parkovacích státí. Pri porovnávaní navrhovaných riešení, t. j. retenčná dlažba verzus asfaltový povrch stavebný úrad neporovnal vhodnosť týchto riešení. Z pohľadu ochrany životného prostredia, najmä s prihliadnutím na klimatické podmienky, je retenčná dlažba lepším a efektívnejším riešením ako asfaltový povrch. V napadnutom rozhodnutí tiež absentuje náležité vysporiadanie sa s pripomienkami žalobcu. V prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu, ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Prvostupňové rozhodnutie rovnako neobsahovalo situačný nákres, ktorý je jeho predpísanou náležitosťou podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona 6. Žalobca ďalej namietal porušenie jeho procesných práv tým, že mu bolo odmietnuté oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, hoci túto možnosť chcel aktívne využiť. Z § 23 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Správny poriadok“) vyplýva nárok žalobcu dostať kópiu spisu. Žalobca v konaní žiadal o kópiu spisu v rozsahu špecifikovaných podkladov rozhodnutia. Oprávnenie na poskytnutie podkladov žalobca odvodzoval aj z čl. 4 ods. 1 a 2 Aarhuského dohovoru. 7. Záverom žalobca navrhol, aby správny súd požiadal Súdny dvor EÚ o položenie otázky o „súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami“ v zmysle čl. 267 ZFEÚ, keďže mal za to, že súčasná aplikačná prax v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie je nesúladná s platným slovenským právnym poriadkom ako aj právom európskej únie. Žalobca považoval za dôležité, aby Súdny dvor EÚ poskytol odpoveď na otázku, či je výklad práva týkajúci
sa konania EIA, ktorý dlhodobo používajú slovenské správne orgány, správny a konformný s právom Európskej únie. III. Vyjadrenie žalovaného 8. K žalobe sa vyjadril Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (právny predchodca žalovaného) písomným podaním zo dňa 13.12.2021, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). 9. Zdôraznil, že žalobca bol správnym orgánom riadne poučený o svojich právach a povinnostiach účastníka konania a mal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu a podkladmi rozhodnutia. Prípadné nevyužitie práva uplatniť konkrétne námietky alebo práva nazerať do spisu zo strany žalobcu, nemožno vyhodnotiť v neprospech správneho orgánu. Žalobca nijakým relevantným spôsobom nepodložil svoje tvrdenia a počas celého konania nenahliadol do spisového materiálu. 10. V konaní bol dostatočne preukázaný súlad s územným plánom ako aj verejný záujem na základe predložených stanovísk dotknutých orgánov konajúcich podľa osobitných predpisov. Na základe vydaných kladných záväzných stanovísk, stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov, je zrejmé, že predmetnou stavbou nebudú ohrozené verejné záujmy a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, pričom podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, je obsah záväzného stanoviska pre správny orgán záväzný. 11. K namietanému rozporu s § 16a ods. 23 Vodného zákona právny predchodca žalovaného uviedol, že na posúdenie stavby podľa § 16a Vodného zákona je dotknutým orgánom chrániacim verejný záujem podľa vodného zákona Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (štátna vodná správa). V územnom konaní bolo predložené súhlasné záväzné stanovisko (vyjadrenie) Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie (štátna vodná správa) J. F.- XXXX/XXXXX/XXX/D.. zo dňa 22.12.2017 s podmienkami, ktoré boli zapracované do výrokovej časti územného rozhodnutia. Na základe tohto stanoviska možno konštatovať, že ak orgán štátnej vodnej správy vydal súhlasné stanovisko v danej veci, urobil tak na základe splnených podmienok pre takéto stanovisko. Pokiaľ by bolo potrebné posúdenie činnosti v zmysle § 16 ods. 6, 10 a § 16a Vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy by nemohol vydať stanovisko bez toho, aby toto rozhodnutie bolo vydané. 12. Stavebný úrad listom zo dňa 23.04.2019 podľa § 36 ods. 1, ods. 4 Stavebného zákona oznámil začatie územného konania v uvedenej veci účastníkom konania aj dotknutým orgánom vrátane Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie. Ak dotknutý orgán v zmysle § 36 ods. 3 Stavebného zákona, ktorý bol vyrozumený o začatí konania k navrhovanej stavbe neoznámil v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie (štátna vodná správa), v priebehu konania neoznámil žiadne stanovisko, preto stavebný úrad (aj odvolací orgán) mali za to, že orgán štátnej vodnej správy z hľadiska ním sledovaných záujmov (podľa Vodného zákona) s navrhovanou stavbou súhlasí. 13. Právny predchodca žalovaného nepovažoval za účelné ani hospodárne, aby správny orgán, ktorý vydáva rozhodnutie na podklade iných stanovísk a rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi, tieto rozhodnutia v celom rozsahu prepisoval a odôvodňoval ich. Všetky vydané stanoviská a rozhodnutia dotknutých správnych orgánov, na podklade ktorých rozhodoval odvolací orgán, sa nachádzajú v spisových materiáloch. Stavebný úrad postupoval podľa § 140c ods. 2 Stavebného zákona a listom zo dňa 28.03.2019 zaslal Okresnému úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, zákonom stanovené podklady so žiadosťou o vydanie záväzného stanoviska. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 23.07.2019 záväzné stanovisko č. OU-BA- OSZP3/2019/080588/BAB/EIA-zs.úk, v ktorom bol konštatovaný súlad predmetného návrhu s vydaným rozhodnutím č. OÚ-BA-OSZP3-2017/085925/RAB/ IV-EIA- r, zo dňa 15.12.2017 (právoplatným dňa 05.05.2018) a jeho podmienkami.
14. Rovnako nie je hospodárne a ani technicky možné zabezpečiť, aby každému účastníkovi konania mohol byť zaslaný pred vydaním rozhodnutia kompletný spis na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, o čom mal žalobca vedomosť, avšak právneho predchodcu žalovaného nikdy nekontaktoval s úmyslom nahliadnutia a oboznámenia sa so spisovým materiálom. IV. Vyjadrenia ďalších účastníkov konania 15. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania v 4. rade podaním zo dňa 21.12.2021, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že správny orgán bol viazaný súhlasným záväzným stanoviskom dotknutého orgánu (orgánu štátnej vodnej správy). Správne orgány sa dostatočne zaoberali námietkami žalobcu v územnom konaní, tieto vyvrátili alebo akceptovali. Z podanej žaloby nebolo zrejmé, čo presne mal správny orgán vykonať, keď dotknutý orgán vydal záväzné stanovisko a ani dodatočne ho nezmenil. Predmetnou stavbou nebudú ohrozené verejné záujmy chránené podľa osobitných predpisov. Pripomienky žalobcu na ekologické riešenie niektorých technologických postupov považoval ďalší účastník konania v 4. rade za predčasné, v rámci územného konania nebol dôvod skúmať tieto podmienky, keďže budú predmetom stavebného konania. 16. Podaním zo dňa 29.12.2021 sa k podanej žalobe vyjadril ďalší účastník konania v 1. rade, tak, že ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v súlade s § 140c ods. 2 Stavebného zákona vydal záväzné stanovisko č. OU-BA-OSZP3/2019/080588/BAB/-EIA-zs.úk zo dňa 23.07.2019, v ktorom konštatoval, že umiestnenie stavebných objektov stavby je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon EIA“) a vydaným rozhodnutím č. OÚ-BA-OSZP3-2017/085925/RAB/IV-EIA-r zo dňa 15.12.2017, právoplatným dňa 05.05.2018 a s jeho podmienkami. Uvedeným postupom boli naplnené environmentálne záujmy, ktoré vyplynuli, či už z konaní podľa zákona EIA ako aj z príslušných záväzných stanovísk vydaných dotknutými orgánmi v územnom konaní 17. Ďalší účastník konania v 1. rade uviedol, že žalobca námietky a pripomienky v územnom konaní nesmeroval proti obsahu záväzného stanoviska Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddeleniu ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OUBAOSZP3/2019/080588/BAB/-EIA-zs.úk zo dňa 23.07.2019 alebo proti obsahu jednotlivých záväzných stanovísk dotknutých orgánov. 18. Vo vzťahu k namietanému porušeniu Vodného zákona ďalší účastník konania v 1. rade uviedol, že zo znenia Vodného zákona a z úmyslu zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe vyplýva, že účelom posúdenia podľa § 16, 16a a nasl. Vodného zákona majú byť infraštruktúrne projekty medzi, ktoré patria stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení, ktoré môžu mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, a tie treba posúdiť z hľadiska ich vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Povinnosť postupovať podľa § 16a vodného zákona nie je absolútna pre každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má v úmysle realizovať navrhovanú činnosť, ale úmyslom zákonodarcu bolo, aby predmetom posúdenia podľa Vodného zákona bola len taká navrhovaná činnosť, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd. Umiestňovaná stavba sa nachádza v zastavanom území C. medzi ulicami A. K. H. I.. V uvedenom zastavanom území sa nenachádzajú žiadne útvary povrchovej vody, a preto uskutočnenie stavby nemôže mať akýkoľvek vplyv na fyzikálne zmeny útvarov povrchovej vody a ani podzemnej vody. 19. Vo vzťahu k námietke, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje situačný výkres, ďalší účastník konania v 1. rade uviedol, že prvostupňový orgán k prvostupňovému rozhodnutiu pripojil aj overený situačný výkres so zakreslením stavby na podklade katastrálnej mapy, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. 20. K námietke týkajúcej sa vysporiadania sa s požiadavkami žalobcu na realizáciu sadových a parkových úprav, retenčnú, resp. drenážnu dlažbu a nariadenie overených metodík zohľadňujúcich environmentálne aspekty ako aj požiadavku na nákladovú efektivitu stavby a také riešenie stavby, ktoré efektívne využíva slnečné žiarenie a klimatické pomery, ďalší účastník konania v 1. rade poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, keď v rámci stavby bolo povolené aj umiestnenie stavebného
objektu SO 10 Terénne a sadové úpravy. V rámci sadových úprav bola pre stavbu navrhnutá výsadba solitérnych drevín (platany), kríkov, trávnatých plôch a záhony trvaliek južne od objektu A stavby. V rámci stavby sú prístupové areálové komunikácie a spevnené plochy vrátane parkovacích stojísk navrhnuté z dlažby s farebným odlíšením, pričom povrchové odvodnenie bude riešené spádovaním do uličných vpustov alebo líniových odvodňovacích žľabov. Retenčnú resp. drenážnu dlažbu v rámci stavby nie je možné použiť z dôvodu, že dažďové vody vrátane dažďovej vody z parkovacích stojísk nie je možné vsakovať pomocou retenčných resp. drenážnych dlažieb, pretože by boli prekročené limitné hodnoty koncentrácie ropných látok, ktoré je možné vsakovať do zeme. Súčasne navrhnuté čisté terénne úpravy kopírujú stav a sklon pozemku, na ktorom je umiestnená stavba v riešenom území. Vzhľadom k veľkosti pozemku, nadväznostiam na susedné pozemky a navrhnuté umiestnenie stavby nie je možná výrazná modelácia terénu. Návrh stavby zabezpečuje likvidáciu dažďových vôd zo stavby a na pozemku s tým, že nebudú ovplyvnené susedné pozemky. Dažďové vody so spevnenej plochy striech budú zachytávané v retenčnej nádrži na vlastnom pozemku. S uvedenými námietkami sa stavebný úrad náležite vysporiadal, pričom až v stavebnom konaní bude skúmať, či projektová dokumentácia spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa § 47 Stavebného zákona. 21. Ďalší účastník konania v 1. rade k žalobcom namietanému porušeniu procesných práv, s poukazom na Komentár k Správnemu poriadku (H., L., M., N., Bratislava 2019, 3. vydanie, str. 203 a 204) uviedol, že poskytnutie podkladov v elektronickej/digitalizovanej podobe je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis resp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej resp. digitalizovanej podobe. Z právnych predpisov nevyplýva akákoľvek požiadavka, aby stavebný úrad alebo odvolací orgán viedli administratívny spis v územnom konaní v elektronickej podobe a navrhovateľ žiadajúci o územné rozhodnutie nemá zákonnú povinnosť predkladať doklady, dokumentáciu pre územné rozhodnutia, rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce v elektronickej podobe. Prvostupňový orgán tak svojím postupom, keď v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil prečo žalobcovi nevie poskytnúť spis v elektronickej podobe neporušil právo žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže žalobca mal stále právo vyjadriť sa k podkladom konania na základe nahliadnutia do spisu na prvostupňovom orgáne v úradných hodinách alebo mohol požiadať prvostupňový orgán o vyhotovenie kópie administratívneho spisu v listinnej podobe za úhradu materiálnych nákladov spojených s vyhotovením kópií. V. Posúdenie veci správnym súdom 22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/305/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 23. Dňa 01.04.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 46/2024 Z. z., ktorým sa menil a doplnil okrem iného aj zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie. Podľa § 4a písm. a) cit. zák. účinného až do 31.03.2025 vykonával regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky [porov. leg. skratku v § 1 ods. 1 písm. d) cit. zák.] štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodovala obec ako stavebný úrad (v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.), a to namiesto okresného úradu v sídle kraja [porov. § 4 ods. 1 písm. b) prvý bod cit. zák. účinného do 31. marca 2024]. Rozhodovacia pôsobnosť pôvodného žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, prešla na regionálny úrad. Regionálny úrad je v zmysle § 4 písm. a) SSP orgánom verejnej správy, ktorý má podľa § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť byť účastníkom konania, aj keď nemá právnu subjektivitu na účely iných právnych odvetví. Vzhľadom na to je spôsobilý byť aj žalovaným orgánom verejnej správy podľa § 180 ods. 1, a preto ho správny súd považoval za žalovaného. V súvislosti s novelou zák. č. 200/2022 Z. z.
účinnou od 01.03.2026, ktorou bol zmenený § 7 ods. 5 tak, že úrad koná za regionálny úrad v súdnom konaní, správny súd konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu ako so zástupcom žalovaného. 24. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 SSP preskúmal napadnuté opatrenie, ako aj prvostupňové rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 17.06.2026 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. 25. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 26. Podľa § 16a ods. 1 Vodného zákona účinného do 31.12.2021, pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "žiadateľ") orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b). 27. Podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona účinného do 31.12.2021, za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje, ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky: 1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, 2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, 3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a 4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou. 28. Podľa § 16 ods. 10 Vodného zákona účinného do 31.12.2021, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len "navrhovaná činnosť") je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a. 29. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 30. Podľa § 23 ods. 4 Správneho poriadku, správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. 31. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 32. Podľa § 39 ods. 1 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 33. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 34. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdiť zákonnosť vydaného územného a napadnutého rozhodnutia, najmä v tom smere či stavebný úrad si pre vydanie územného rozhodnutia zabezpečil všetky potrebné podklady vrátane rozhodnutí a stanovísk podľa Vodného zákona. Následne správny súd preskúmal, či sú administratívne rozhodnutia dostatočne odôvodnené a či boli v územnom konaní zachované všetky procesné práva žalobcu. 35. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový orgán mal pred vydaním územného rozhodnutia vyžadovať stanovisko okresného úradu v sídle kraja podľa § 16a Vodného zákona, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 36. V zmysle Vodného zákona sa navrhované činnosti musia priamo dotýkať povrchových alebo podzemných vôd. Stavebná činnosť ako taká nie je sama o sebe „navrhovanou činnosťou“ podľa Vodného zákona, pokiaľ sa priamo alebo potencionálne ohrozujúco netýkajú povrchovej vody alebo podzemnej vody. Aplikácia postupu podľa § 16a Vodného zákona prichádza do úvahy, pokiaľ sa jedná o navrhovanú činnosť, ktorú Vodný zákon definuje v §16 ods. 10 ako trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. 37. Koncept trvalo udržateľných rozvojových činností bol do slovenského práva prebratý z Rámcovej smernice o vode (smernica 2000/60/ES, článok 4 ods. 7), kde sa v anglickej jazykovej verzii označuje ako new sustainable human development activities, ceská jazyková verzia ich označuje ako „nové trvalé činnosti, které souvisejí s lidským rozvojem“. V aplikačnej praxi sa pod týmito činnosťami rozumejú najmä strategické rozvojové a infraštruktúrne projekty, ktoré majú pre spoločnosť vysoký význam, no zároveň môžu mať vplyv na vodné pomery. Ide napríklad o výstavbu protipovodňovej ochrany, projekty v oblasti udržateľnej dopravy (napr. vnútrozemská plavba), výstavbu obnoviteľných zdrojov energie (napr. vodné elektrárne), zabezpečenie dodávok pitnej vody pre obyvateľstvo. 38. Vodný zákon stanovuje prísne environmentálne ciele na zabránenie zhoršenia stavu vodných útvarov a na dosiahnutie ich dobrého stavu. V súlade s § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona sa za nesplnenie týchto environmentálnych cieľov nepovažuje situácia, ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav (alebo ak sa nedosiahne dobrý stav/potenciál podzemných a povrchových vôd) aj v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka, a to za zachovania tam uvedených podmienok. 39. Pre aplikáciu § 16a je však nevyhnutné vychádzať z povahy činnosti ako takej, teda, či sa jedná o navrhovanú činnosť v zmysle definície § 16 ods. 10 Vodného zákona. Umiestnenie stavby polyfunkčného domu nemožno považovať za navrhovanú činnosť podľa Vodného zákona, keď z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že umiestnenie polyfunkčného domu v zastavanom území obce nemá žiaden vplyv na povrchové alebo podzemné útvary vody; nejde o stavbu, ktorá by ako taká priamo zasahovala do vodných pomerov v území. 40. Uvedený právny záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/10/2023 zo dňa 23.10.2024, bod 50, v zmysle ktorého „znenie § 16 ods. 10 vodného zákona, ktoré upravuje, kedy je dôvod na postup podľa §16a vodného zákona. Ustanovenie § 16 ods. 10 vodného zákona v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia jednak vymedzilo legálnu definíciu pojmu „navrhovaná činnosť“ v zmysle vodného zákona („...trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“)“...), ale zároveň určilo pre osobu povinnosť postupovať podľa § 16a, a to konkrétne pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti („...je
pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“). Inak povedané, povinnosť postupovať podľa § 16a má navrhovateľ len v prípade, ak sa jedná o navrhovanú činnosť, ktorý obsah pojmu je v predmetnom ustanovení aj definovaný.“ 41. Rovnako v rozsudku sp. zn. 6Svk/6/2022 zo dňa 28.02.2023 Najvyšší správny súd SR uviedol, že „kľúčovým pojmom na účely možného postupu a splnenia podmienok podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. je pojem „navrhovaná činnosť“, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi spočívajúcimi v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania, a ktoré sú stanovené jednak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a jednak pre chránené územia“. 42. Z rozhodnutia OÚ—BA-OSZP3-2017/085952/RAB/IV-EIA-r zo dňa 15.12.2017, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím OU-BA-OOP3-2018/040499-NMt zo dňa 25.04.2018) vyplýva, že výstavba a prevádzka dotknutej stavby neovplyvní významne hydrologické a hydrogeologické pomery dotknutého územia a nebude mať významný vplyv na kvalitatívno – kvantitatívne pomery povrchových a podzemných vôd; rovnako z obsahu pripojeného spisového materiálu je zrejmé, že v dotknutom území ani jeho blízkom okolí sa nenachádza žiaden povrchový vodný tok ani vodná plocha; naviac ani orgán štátnej vodnej správy nepožadoval vydanie rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona. Správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobca v podanej žalobe ani netvrdil, že umiestnenie danej stavby bude mať vplyv (priamy alebo nepriamy) na konkrétne vodné útvary v dotknutom území. 43. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako dotknutý orgán v súlade s § 140c ods. 2 Stavebného zákona vydal záväzné stanovisko č. OU-BA-OSZP3/2019/080588/BAB/-EIA-zs.úk zo dňa 23.07.2019, v ktorom konštatoval, že umiestnenie stavebných objektov stavby je v súlade so zákonom EIA a vydaným rozhodnutím č. OÚ-BA-OSZP3-2017/085925/RAB/IV-EIA-r zo dňa 15.12.2017, právoplatným dňa 05.05.2018 a s jeho podmienkami. 44. Pokiaľ sa jedná konkrétne o vodné stavby podľa § 52 ods. 1 Vodného zákona (areálový vodovod, areálová delená kanalizácia), ich uskutočnenie vyžaduje osobitné povolenie, ktoré vydáva špecializovaný orgán štátnej vodnej správy, a teda ich povolenie nebolo predmetom konania o umiestnení stavby. 45. Vo vzťahu k námietke, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje situačný nákres, správny súd konštatuje, že situačný nákres je nepochybne prílohou prvostupňového rozhodnutia, čo vyplýva tak z výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu, kedy táto príloha je neoddeliteľne spojená s originálom prvostupňového rozhodnutia nachádzajúceho sa v spise. Prvostupňové rozhodnutie aj s prílohou – situačným nákresom predložil v súdnom konaní napokon aj žalobca. 46. K námietke zamietnutia požiadavky na realizáciu sadových a parkových úprav, retenčnú, resp. drenážnu dlažbu a nariadenie overených metodík zohľadňujúcich environmentálne aspekty a požiadavku na nákladovú efektivitu stavby a také riešenie stavby, ktoré efektívne využíva slnečné žiarenie a klimatické pomery, správny súd poukazuje, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia (s. 23) je zrejmé, že tieto podmienky žalobca uplatnil prostredníctvom námietky č. 9, ktorej bolo vyhovené. Uvedená námietka smerovala k obsahu dokumentácie pre stavebné povolenie, teda do ďalšieho konania, preto logicky akceptovaniu námietky žalobcu zodpovedá aj také odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, že tieto podmienky a ich dodržanie bude následne skúmať prvostupňový orgán až v stavebnom konaní (či projektová dokumentácia spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa § 47 Stavebného zákona). 47. Správny súd považoval napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie je náležite odôvodnené, keďže konajúce orgány sa dostatočne zaoberali žalobcom vznesenými námietkami. Žalobca dostal vysvetlenie z akého dôvodu mu nebola zaslaná elektronická kópia ním požadovaných častí spisov (s. 38 prvostupňového rozhodnutia). V odvolacom konaní žalobca namietal, že sa nemal možnosť oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, ktorou námietkou sa odvolací orgán tiež zaoberal (s. 18 napadnutého rozhodnutia).
48. Žalobca v podanej žalobe len všeobecne tvrdil, že sa správne orgány nezaoberali jeho argumentmi a nedostatočne vysvetlili správnu úvahu. Pre neurčitosť takto koncipovanej námietky ju správny súd, bez konkrétneho označenia argumentov, s ktorými sa správne orgány nedostatočne zaoberali a v akom smere neobjasnili aplikáciu správnej úvahy, nemohol posúdiť. 49. Pokiaľ žalobcovi nebola poskytnutá ním požadovaná časť administratívneho spisu v elektronickej podobe, výsledkom ktorého postupu malo byť porušenie práva žalobcu oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, správny súd zdôrazňuje, že z už ustálenej rozhodovacej činnosti vyplýva, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny, ktoré požaduje niektorý z účastníkov. Účastníkovi vyplýva priamo zo zákona právo v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. Pokiaľ mal žalobca záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Nemožno od správnych orgánov spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe podklady v spise nenachádzajú. 50. V tejto súvislosti správny súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/9/2022 zo dňa 30.11.2023 „Námietku nezaslania elektronickej kópie spisu na požiadanie sťažovateľa kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto ohľade sa plne stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu, ktorý sa v bodoch 65 a 77 napadnutého rozsudku k uvedenej námietke vyjadril nasledovne, cit.: „Pokiaľ žalobca namieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované doklady zo spisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny ktoré požaduje niektorí z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. ...Krajský súd ďalej poznamenáva, že je potrebné opätovne zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že administratívny spis mal prvostupňový správny orgán k dispozícii v elektronickej podobe a že teda mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, tak krajský súd poznamenáva, že je na úvahu správneho orgánu či takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu.“ 51. Keďže žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale prvostupňový správny orgán len požiadal o zaslanie listín zo spisu v elektronickej podobe, nie je možné konštatovať porušenie práva na oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. 52. Žalobca odvodzoval právo na poskytnutie elektronickej kópie spisu z čl. 4 Aarhuského dohovoru bez potreby preukázania záujmu, správny súd zdôrazňuje, že správne orgány nevyžadovali od žalobcu preukazovanie záujmu na poskytnutí informácií ani nerozhodli o nesprístupnení elektronickej kópie spisu z dôvodu nepreukázania tohto záujmu. Naviac čl. 4 Aarhuského dohovoru síce stanovuje pre orgány verejnej moci (na základe žiadosti) povinnosť poskytovať informácie o životnom prostredí aj v žiadateľom požadovanej forme, avšak s výnimkou, ak je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme. Uvedená podmienka v prejednávanej veci splnená bola, keď prvostupňový orgán žalobcovi oznámil, že spis nevedie v elektronickej podobe, avšak žalobca mal ako účastník konania možnosť nahliadnuť do spisu. Naviac z čl. 4 bod 8 Aarhuského dohovoru vyplýva, že zmluvná strana môže umožniť svojim orgánom verejnej moci vyberať primerané poplatky za poskytovanie informácií, a teda ani prípadným vyhotovením kópií za úhradu by nebolo porušené právo žalobcu na informácie podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru. 53. Vo vzťahu k návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd poukazuje, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne právne otázky, ktorých zodpovedanie Súdnym dvorom EÚ by bolo pre toto súdne konanie relevantné; otázky hypotetické a nesúvisiace s predmetom konania sú v prejudiciálnom konaní neprípustné. Zo strany žalobcu navrhovaná prejudiciálna otázka bola nekonkrétna, žalobca nijako nešpecifikoval, ktoré normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci; ani správny súd neidentifikoval potrebu výkladu európskeho práva. Naviac aplikačná prax v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie ako taká nebola predmetom konania vo veci samej, pretože žalobou
napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie boli rozhodnutiami vydanými v územnom konaní podľa Stavebného zákona, nie podľa zákona EIA. Správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobca v súvislosti s návrhom na začatie prejudiciálneho konania nepodal návrh na prerušenie konania, správny súd tak o ňom ani nerozhodoval, ale s potrebou prejudiciálneho konania sa vysporiadal iba v odôvodnení tohto rozsudku. 54. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 55. Správny súd zdôrazňuje, že nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska v. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, resp. II. ÚS 410/06). 56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 57. Výzvou zo dňa 15.11.2021 boli ďalší účastníci konania Krajským súdom v Bratislave vyzvaní na vyjadrenie sa k správnej žalobe, s tým, že krajský súd ich poučil podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP v tom zmysle, že pokiaľ nesplnia uvedenú povinnosť, súd môže vo veci konať ďalej. Z takto formulovaného obsahu predmetnej výzvy správny súd dospel k záveru, že ďalším účastníkom konania bola uložená povinnosť vyjadriť sa k podanej žalobe, a preto im podľa § 169 SSP priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením tejto povinnosti uloženej súdom. 58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).