Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/123/2021 1021200945 28. 05. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200945.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: Mesto Malacky, IČO: 00 304 913, so sídlom: Bernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, právne zastúpeného: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., IČO: 36 863 360, so sídlom: Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903, so sídlom: Ružová dolina 606/10, P. O. BOX 98, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16852-9000/2020 zo dňa 07.05.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre verejné obstarávanie, Odbor dohľadu (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „žalovaný“) v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“), začatom žalovaným z vlastného podnetu na výkon kontroly postupu žalobcu ako verejného obstarávateľa pri zadávaní zákaziek na uskutočnenie stavebných prác podľa § 117 ZVO, ktorých výsledkom boli: - Zmluva o dielo č. MA – 77/2020 uzavretá so spoločnosťou FBT Slovakia, s. r. o. dňa 17.02.2020, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela „MŠ Záhorácka v Malackách – stavebné úpravy“, ktorej zmluvná cena bola XXX XXX,XX Eur s DPH (137 357,94 Eur bez DPH), ďalej aj „zákazka č. 1“; - Objednávka č. 20200166 zo 16.04.2020 s predmetom „Rekonštrukcia chodby na I. NP na ZŠ Záhorácka ul.“ vystavená Mestom Malacky na spoločnosť FBT Slovakia, s. r. o., s cenou spolu XX XXX,XX A. s DPH, faktúra č. 06182020 vystavená k predmetnej objednávke 18.06.2020 na sumu XX XXX,XX Eur s DPH, ďalej aj „zákazka č. 2“; - Objednávka č. 20200183 z 05.05.2020 s predmetom „Rekonštrukčné práce vestibulu na ZŠ Záhorácka“, vystavená Mestom Malacky na spoločnosť FBT Slovakia, s. r. o. s cenou spolu XX XXX,XX Eur s DPH, faktúra č. 05242020 vystavená k predmetnej objednávke 24.05.2020 na sumu XX XXX,XX Eur s DPH a faktúra č. 06192020 vystavená k predmetnej objednávke 19.06.2020 na sumu XX XXX,XX Eur s DPH, suma vystavených faktúr je spolu XX XXX,XX Eur s DPH, ďalej aj „zákazka č. 3“ (ďalej spolu aj „predmetné zákazky“), rozhodnutím č. 8915-6000/2020-OD/4 zo dňa 27.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), vydaným podľa § 175 ods. 4 ZVO, prvostupňový orgán vyslovil, že žalobca ako kontrolovaný subjekt
svojím konaním pri zadávaní predmetných zákaziek porušil § 10 ods. 1 ZVO, keď na ich obstaranie použil postupy pre zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou podľa § 117 ZVO a súčasne postupoval v rozpore s § 6 ods. 16 ZVO, keď zákazku na uskutočnenie stavebných prác rozdelil, resp. zvolil spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit prislúchajúci postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Úrad pre verejné obstarávanie, Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 16852-9000/2020 zo dňa 07.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 177 ods. 12 ZVO odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. II. Žaloba 3. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 04.06.2021 v zákonom stanovenej lehote na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav bez opory v administratívnom spise. 4. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania a obsah preskúmavaných rozhodnutí. Namietal závery žalovaného, spočívajúce v tom, že došlo k rozdeleniu zákaziek s cieľom znížiť ich predpokladanú hodnotu pod finančný limit prislúchajúci zadávaniu podlimitných zákaziek s poukazom na to, že časová, vecná a miestna súvislosť obstarávania stavebných prác je evidentná, pričom žalobca tým mal znemožniť účasť iným ako osloveným a vybratým hospodárskym subjektom, ako aj závery, že žalobca mal porušil ZVO. Tieto závery sú podľa žalobcu založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nekritickom prehliadaní faktov. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie nezákonné a je potrebné ho zrušiť. Žalobca ním bol ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, keď žalovaný potvrdil nesprávne a nezákonné prvostupňové rozhodnutie, a žalobca nemal možnosť odpovedať na výzvu na doplnenie konania v dôsledku zlyhania pri doručovaní výzvy. 5. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca dôvodil, že žalovaný nesprávne a nedostatočne identifikoval skutkový stav a ten podrobil právnej interpretácii, ktorá viedla k rozporom s obsahom spisu a so skutkovým stavom, a tak logicky aj k nesprávnym právnym záverom. Žalobca zdôraznil, že základným predpokladom pre to, aby bolo možné postup verejného obstarávateľa označiť za porušenie zákazu účelového rozdelenia zákazky, je fakt, že verejný obstarávateľ plánoval v jednom momente obstaranie určitých plnení, ktoré sa rozhodol rozdeliť do viacerých zákaziek z dôvodu, aby „podliezol“ finančné limity dané zákonom. Ak však neexistuje spoločný moment, v ktorom k takémuto rozhodovaniu prišlo, nie je v žiadnom prípade možné hovoriť o porušení tohto zákazu v zmysle § 6 ods. 16 ZVO. Inými slovami, ak verejný obstarávateľ v čase prípravy a zadávania konkrétnej zákazky nevedel, že bude hoci aj v blízkom čase potrebovať a objektívne aj môcť zabezpečiť aj ďalšie zákazky, tak z logiky veci podľa žalobcu vyplýva, že nie je možné o účelovosti vôbec hovoriť. Kľúčovým pre posúdenie účelovosti je podľa žalobcu jednak vedomosť o existencii potreby obstarať potrebné plnenia a táto musí byť daná v jednom časovom okamihu (nie je možné rozdeliť niečo, čo objektívne neexistovalo v jednom momente), jednak rozhodnutie verejného obstarávateľa rozdeliť obstaranie plánovaných plnení, jednak účel rozdelenia, ktorým má byť zníženie predpokladanej hodnoty, pričom je potrebné naplniť všetky kritéria kumulatívne. Žalobca poukázal na obsah ním podaného odvolania v administratívnom konaní a zhrnul, že pri zadávaní zákaziek postupoval plne v súlade so zákonom, predmetné zákazky nemohol zadávať spoločne, keďže o ich existencii nemal vedomosť v jednom časovom okamihu. Dodal, že zákazka č. 2 a č. 3 boli realizované ako nepredvídateľné v dôsledku realizácie zákazky č. 1 a prebiehajúcej pandémie, čoho dôkazom je podľa žalobcu aj skutočnosť, že neboli a nemohli byť zahrnuté do rozpočtu na rok 2020. Pri zadávaní zákaziek teda žalobca postupoval plne v súlade so zákonom.
6. Žalobca svoju argumentáciu smeroval proti konkrétnym častiam napadnutého rozhodnutia, ktoré v žalobe citoval a v súvislosti s tým poukázal na to, že vo verejnom obstarávaní je kľúčovou fázou plánovanie, pričom žalobca v priebehu roka 2020 musel realizovať zákazky, ktoré vyplynuli z nepredvídateľných okolností a boli realizované len v dôsledku vypuknutia pandémie, čo vôbec nesúvisí s potrebou plánovania, keďže nie je rozumné očakávať plánovanie niečoho, čo nie je možné ani predvídať. Posúdenie časovej súvislosti zákaziek je podľa žalobcu potrebné realizovať v ich vzájomnom kontexte, ale zároveň s poukazom na individuálne okolnosti a splnenie objektívnych predpokladov v danom konkrétnom prípade. 7. Ďalej žalobca zdôraznil, že keď určité zákazky ako celok neexistujú v určitom časovom okamihu, tak ich nie je možné ani rozdeliť, a to bez ohľadu na účel tohto rozdelenia. Ide teda o objektívnu nemožnosť konať podľa § 6 ods. 16 ZVO. Žalobca nemohol umelo ani inak znížiť hodnotu posudzovaných zákaziek ich rozdelením, keďže vedomosť o nich nemal v jednom časovom okamihu. Nie je objektívne možné akokoľvek znižovať hodnotu zákazky, o ktorej existencii nemá verejný obstarávateľ vedomosť. Opak by sa podľa žalobcu priečil akejkoľvek logike a základným princípom fungovania ľudskej mysle. 8. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného v napadnutom rozhodnutí ohľadom rozpočtu žalobcu na rok 2020 poukázal na skutočnosť, že rozpočtové opatrenie č. 1 z 10.02.2020 bolo prijaté na základe zreálnenia cenovej ponuky na nákup šatňových skriniek, ktorých nákup bol plánovaný v decembri 2019 pri schvaľovaní rozpočtu, vrátane chodby na 2. nadzemnom podlaží pri jedálni, a schválená suma 50 000 Eur s krytím 33 000 Eur ako dar od spoločnosti Pozagas, a.s. Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotný list primátora mesta zo dňa 30.09.2019 so žiadosťou o finančný dar na rekonštrukciu chodieb Základnej školy na Záhoráckej ulici, súčasťou ktorého bolo jasné vymedzené chodieb na 2. nadzemnom podlaží. Táto rekonštrukcia sa napokon neuskutočnila, keďže na základe odporúčania architekta a osoby vykonávajúcej dozor stavby sa musela riešiť oprava chodby na 1. nadzemnom podlaží pri novo budovanej škôlke kvôli nebezpečnému stavu podláh po odstránení pôvodných klietkových šatní. Ešte vo februári 2020 sa preto nevedelo, že sa bude rekonštruovať chodba na 1. nadzemnom podlaží (zákazka č. 2), keďže v rozpočte nebola ani takto schválená suma potrebná na rekonštrukciu tejto chodby. Až v apríli 2020 bola prijatá zmena rozpočtu č. 2 z 01.04.2020 súvisiaca sa rekonštrukciou chodby na 1. nadzemnom podlaží (zákazka č. 2), keďže stavebný dozor a architekt upozornili na nevyhnutnosť rekonštrukcie chodby na 1. nadzemnom podlaží, pretože došlo k odstráneniu pôvodných šatňových klietok a hrozí nebezpečenstvo pre žiakov a zamestnancov. 9. Žalobca poukázal na obsah vyjadrenia projektanta B. C., z ktorého okrem iného vyplýva, že projektant počas obhliadky odporučil žalobcovi, aby prišlo k bezodkladnej obnove chodby na 1. nadzemnom podlaží (ďalej len „NP“), pretože po odstránení povrchových častí konštrukcií zostali v priestore kotviace prvky pevne spojené s konštrukčnými vrstvami podlahy. Tie museli byť okamžite odstránené, lebo svojou povahou a osadením v podlahe boli nebezpečné pre prevádzku priestoru. Konštatoval aj hrubé porušenie pôvodných povrchov, čo mohlo byť spôsobené demontážou pôvodných klietok šatní, ktoré zasahovali až do podkladového betónu. Projektant ďalej jednoznačne potvrdil, že žalobca nemohol mať vedomosť o nepredvídanej situácii nielen v čase prípravy rozpočtu na rok 2020, ale ani v čase spustenia obstarávania výstavby novej materskej školy, či dokonca pri spustení samotných stavebných prác. Obdobné skutočnosti potvrdil aj stavebný dozor D. B. E.. Žalobca uzavrel, že z potvrdení je zrejmé, že žalobca objektívne nemohol zadávať zákazky spoločne, keďže v čase prípravy a zadávania zákazky č. 1 nemal a nemohol mať vedomosť o zákazke č. 2 a č. 3, ktorých potreba vyplynula zo stavu a zistení, ku ktorým žalobca dospel až po začiatku realizácie zákazky č. 1. Len vďaka nepredvídateľnej zhode okolností aj s ohľadom na pandémiu a prerušené vyučovanie, mohol žalobca tieto zákazky zadať a realizovať v danom čase. Potreba posledných dvoch zákaziek vznikla neplánovane a tieto boli nepredvídateľné. 10. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného ako aj závery uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nepresne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu zo strany žalovaného. Položka rozpočtu „ZŠ Záhorácka – rek. Toaliet a chodieb“ bola určená na nákup šatňových skriniek do chodieb ZŠ Záhorácka a na opravu chodby na 2. NP pri jedálni. Zákazka č. 2 sa ale realizovala kvôli havarijnej situácii v chodbe na 1. NP pri novo vybudovanej škôlke. Opravu tejto chodby bolo potrebné realizovať po odstránení pôvodných šatňových klietok. Žalovaný svojimi tvrdeniami ignoruje samotný proces implementácie eurofondových projektov, s ktorými nemá praktické skúsenosti a nerozlišuje náklady projektu na stavebné práce a ostatné náklady súvisiace s implementáciou projektu novej materskej školy.
V rámci uplatňovania týchto projektov došlo k tomu, že oproti prvému kolu, v ktorom nebola spracovaná projektová dokumentácia pre povoľovací proces a realizáciu stavby, došlo k odchýlkam v nákladoch, s čím počítala aj samotná eurofondová výzva. Žalovaný podľa žalobcu úplne abstrahuje od obsahu spisu, v ktorom žalobca preukázal, že išlo o zmeny, ktoré nebolo možné predvídať ani plánovať. Na účely potvrdenia týchto skutočností žalobca navrhol súdu vykonať výsluch primátora a viceprimátora žalobcu, ako aj výsluch projektanta a stavebného dozoru. Žalobca uzavrel, že žalovaný nesprávnym právnym posúdením deformoval zákonný rámec pre aplikáciu § 6 ods. 16 ZVO a očakáva od verejného obstarávateľa objektívne nemožné. Nesplnenie tejto objektívne nemožnej požiadavky navyše hodnotil ako porušenie zákona. Žalovaný preto postupoval v rozpore so zákonom a vec nesprávne právne posúdil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 11. V ďalšej časti žalobca namietal ukrátenie na právach v dôsledku technického zlyhania pri doručovaní výzvy na doplnenie konania. Túto námietku konkretizoval s poukazom na to, že žalovaný v odvolacom konaní dospel k záveru, že konanie je potrebné doplniť a na doplnenie žalobcu vyzval výzvou doručovanou dňa 15.03.2021 do elektronickej schránky s určením lehoty na doplnenie 10 pracovných dní. Podľa žalovaného táto lehota márne uplynula dňa 29.03.2021 a žalobca na výzvu nereagoval. V skutočnosti však výzva bola žalobcovi doručená až 06.05.2021, napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno. Skutočnosť, že do dispozičnej sféry žalobcu sa výzva dostala až dňa 06.05.2021, žalobca preukazoval tvrdeniami správcu agendového systému žalobcu (spoločnosť Cora Geo, s.r.o.) o technickej chybe a tvrdeniami integrátora elektronických služieb žalobcu (spoločnosť Interway, a.s.) o databázovej chybe, ktorú nebolo možné predvídať. Žalobca tvrdil, že nemal objektívne žiadnu možnosť reagovať na predmetnú výzvu, aj s ohľadom na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 07.05.2021. Konštatoval, že išlo jednoznačne o technickú chybu systému, na ktorú nemal žiadny dosah a v dôsledku ktorej nemôže byť ukracovaný na svojich právach tak, ako sa stalo napadnutým rozhodnutím, ktoré vychádzalo z nesprávneho predpokladu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a teda je založené na nedostatočných a neúplných podkladoch, ktoré bolo aj podľa žalovaného potrebné doplniť. Zároveň žalovaný podľa žalobcu pri doručovaní výzvy vychádzal z chybného predpokladu, že k doručeniu výzvy došlo prijatím do elektronickej schránky na Ústrednom portáli verejnej správy. Žalobca poukázal na predchádzajúci postup žalovaného, vychádzajúci zo stanoviska NASES, na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2013 Z. z.“) a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10.09.2019. S ohľadom na uvedené žalobca vyjadril presvedčenie, že jednoznačne a bez pochybností preukázal, že objektívne nemohol prevziať výzvu na doplnenie konania skôr, ako 06.05.2021, kedy mu bola doručená do jeho dispozície. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie hneď v nasledujúci deň po doručení predmetnej výzvy, bol žalobca ukrátený na svojich procesných právach, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, k nesprávnemu právnemu záveru a k nezákonnému rozhodnutiu. 12. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie, a súčasne aby žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému. Žalobca k žalobe priložil nasledujúce dôkazy: List primátora spoločnosti Pozagas, a.s., Rozpočet na rok 2020, Zmena rozpočtu na rok 2020, Potvrdenie projektanta, Potvrdenie stavebného dozoru, Objednávka na šatňové skrinky, Vyjadrenie spoločnosti Cora Geo, s.r.o. a Interway, a.s. a iné. III. Vyjadrenie žalovaného 13. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 09.08.2021. Vo vyjadrení uviedol, že žaloba je nedôvodná a zakladá sa na nesprávnych, účelových a nepodložených domnienkach žalobcu. Žalovaný preto tvrdenia žalobcu v celom rozsahu poprel, pričom bližšie dôvodil tým, že hoci daná rekonštrukcia bola bez pochybností dlhodobo vopred plánovaná, čo potvrdil aj sám žalobca, nebola vôbec zahrnutá do predpokladanej hodnoty konečnej zákazky, resp. pri vyhlásení zákazky č. 1. Podľa žalovaného sa možno dôvodne domnievať, že rekonštrukcia chodby na 2. NP mala byť uskutočnená nedovoleným rozdelením zákazky, t. j. samostatne postupom pre zákazku s nízkou hodnotou, čiže priamym zadaním vopred vybranému subjektu. Žalovaný vyjadril domnienku, že účel žalobcom voleného postupu je zrejmý, teda obídenie postupov pre zadávanie podlimitných
zákaziek. Žalobca totiž ani v prípade ním potvrdenej plánovanej zákazky pre 2. NP túto nezahrnul do zákazky na realizáciu stavebných prác, ktorých výsledkom bola zmluva na zákazku č. 1. 14. Žalovaný zdôraznil, že účelové rozdelenie zákazky predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona, keďže pri nižšej predpokladanej hodnote zákazky je predpoklad, že sa o publikácii zákazky dozvie užší okruh hospodárskych subjektov, čo môže v konečnom dôsledku nepriaznivo pôsobiť na hospodársku súťaž. Žalovaný mal za to, že boli naplnené všetky znaky súvislosti medzi jednotlivými zákazkami, a to časová, vecná a miestna. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/101/2019 zo dňa 26.09.2019, v ktorom krajský súd okrem iného uviedol, že časové obdobie 4 mesiacov jednoznačne možno považovať za také obdobie, ktoré vytvára časovú súvislosť medzi jednotlivými zákazkami, čo je plne aplikovateľné aj na danú vec. 15. Žalovaný, odkazujúc na rozhodovaciu prax súdov, ako aj na samotnú jeho rozhodovaciu činnosť, označil tvrdenia žalobcu za účelové a vo veľkej miere aj za nepravdivé, najmä tvrdenie o objektívnej nemožnosti plánovania zákazky č. 2, keďže z tvrdení žalobcu vyplýva, že mal preukázateľne vedomosť o nevyhnutnej potrebe realizácie stavebných prác v budove Základnej školy Záhorácka, prevyšujúcich zákazku č. 1, napriek tomu neuskutočnil žiadne kroky nevyhnutné k tomu, aby boli splnené podmienky upravené zákonom. Žalobca sa sám opakovane priznáva, že vedel o potrebe rekonštruovať chodbu na 2. NP, a to už v roku 2019, avšak nespomína, akým spôsobom túto skutočnosť reflektoval do výzvy na predkladanie ponúk z 15.01.2020 k zákazke č. 1. V čase vyhlásenia zákazky č. 1 mal žalobca počítať s nevyhnutnosťou realizovať stavebné práce v chodbe na 2. NP, keďže podľa jeho tvrdenia až vplyvom prác na zákazke č. 1 mala vyplynúť potreba rekonštruovať chodbu na 1. NP, teda nie na 2. NP, pričom plánovaná rekonštrukcia chodby na 2. NP bola na totožný kalendárny rok 2020. Hoci žalobca deklaroval vôľu realizovať väčší počet stavebných prác než bola zákazka č. 1, tieto do výpočtu hodnoty celkovej zákazky nezahrnul. Pri vynaložení odbornej starostlivosti malo byť žalobcovi vopred známe, aké stavebné práce budú okrem tých, ktoré boli priamo zahrnuté do zákazky č. 1, potrebné. Žalobca vedel, že dôjde o odstráneniu šatňových klietok, mal teda v rámci plánovania predpokladať, že bude nevyhnutná investícia za účelom potrebnej nápravy. Podľa žalovaného sa javí ako absurdné, že by si žalobca neuvedomoval, že vplyvom zásahu pri uskutočňovaní zákazky č. 1 nebude potrebné minimálne realizovať také stavebné úpravy, aby dotknuté priestory zodpovedali aspoň minimálnym bezpečnostným štandardom. Je pritom irelevantné, z akého dôvodu tieto práce neboli zahrnuté už priamo do zákazky č. 1. Tieto skutočnosti nepriamo potvrdil aj architekt, podľa ktorého eurofondový projekt počítal s odstránením týchto konštrukcií. Žalovaný vyjadril názor, že z výkazu výmer pre zákazku č. 2 vyplýva podstatne väčší rozsah prác, než taký, ktorý by zodpovedal len žalobcom tvrdenému mimoriadnemu stavu údajne v dôsledku čisto len odstránenia konštrukcií oceľových klietok. Išlo totiž o kompletnú rekonštrukciu chodby na 1. NP, pravdepodobne vrátane výmeny okien a čistenia budov, výmeny interiérových dverí a zárubne, a podobne. 16. Žalovaný dodal, že sama skutočnosť, že určité plnenie žalobcovi malo byť poskytnuté v rámci nenávratného finančného príspevku, neznamená, že toto plnenie nebolo súčasťou potreby väčšieho rozsahu stavebných prác, ktoré spolu vecne, časovo a miestne súviseli a predstavovali tak jednu zákazku. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby vyhlásil jednu zákazku a rozdelil ju na viacero častí. Rovnako podľa žalovaného skutočnosť, že v dôsledku uzatvorenia škôl žalobca údajne mohol realizovať zákazku č. 2 a č. 3, nepreukazuje, že práve pandémia bola dôvodom uskutočnenia daných zákaziek. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že pandémia spôsobila zhoršený stav nehnuteľnosti, ktorý si okamžite vyžiadal zabezpečenie nápravy. Žalobca len toto obdobie vhodne využil, práce však mohol realizovať aj v inom období, napríklad letných prázdnin. Žalovaný podotkol, že od 01.06.2020 sa žiaci mohli vrátiť do bežnej výučby, pričom z objednávky z 05.05.2020 vyplýva, že zákazka č. 3 mala byť realizovaná do 30.06.2020, t. j. za prítomnosti žiakov. Predmetom zákazky č. 3 bola nevyhovujúca situácia vstupného vestibulu, pričom žiadne z týchto poškodení nepredstavovalo okamžité a náhle poškodenie, ale išlo o dlhodobo vznikajúce opotrebenie. Dané skutočnosti mali byť žalobcovi známe pri vynaložení odbornej starostlivosti, je preto ťažké uveriť tomu, že sa o nich dozvedel až v čase vyhlásenia zákazky č. 1. Túto skutočnosť potvrdil aj stavebný dozor. 17. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že z jeho strany bolo správne zistené, že uskutočnenie zákazky č. 3 nebolo podmienené realizáciou zákazky č. 2 a súčasne vecne nesúviselo so zákazkou č. 1, ktorej cieľom bolo vybudovanie samostatného a funkčne odčleneného objektu materskej školy. Spoločným menovateľom je budova základnej školy, čo vyžadovalo spoločnú realizáciu stavebných
úprav. Žalovaný poukázal aj na vlastné metodické usmernenia, ktoré sa týkali takýchto postupov, a mal za to, že žalobca mal možnosť vopred si zabezpečiť dostatok informácií a aplikovať zákonný postup bez obmedzenia hospodárskej súťaže. Žaloba je preto preukázateľne nedôvodná. 18. K technickému zlyhaniu pri doručovaní výzvy dodal, že išlo o zlyhanie vlastného integrovaného systému žalobcu, a poukázal na to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia nedisponoval žiadnou informáciou o žalobcom tvrdených skutočnostiach. V prípade doručovania listín podľa zákona č. 305/2013 Z. z. je nevyhnutné posudzovať moment doručenia s ohľadom na druh zásielky. Ak je zásielka určená do vlastných rúk, ide o osobitne upravený postup, ktorý treba odlišovať od doručovania bežných listín, ako bola aj výzva na doplnenie. Okrem toho v zmysle § 29 ods. 1 označeného zákona je miestom doručovania elektronické schránka, nie integrovaný agendový systém žalobcu. Jeho nefunkčnosť nie je možné klásť za vinu žalovanému a touto nefunkčnosťou zdôvodňovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uskutočnil všetky zákonné kroky smerujúce k doručeniu výzvy v súlade s platnou právnou úpravou. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosť, či adresát o listine vie alebo nie, nemá vplyv na plynutie účinkov z doručovanej listiny. Žalovaný zdôraznil, že moment doručenia a moment, kedy žalobca umožní svojim zamestnancom oboznámiť sa s doručovanými listinami, nevyhnutne nemusí pripadnúť na totožný čas. Bolo by však právne neudržateľné, pokiaľ by lehoty plynuli až od subjektívne stanoveného momentu. 19. S ohľadom na § 33 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. žalovaný konštatoval, že rozhodnutím č. 7289-9000/2021 zo dňa 12.07.2021 na návrh žalobcu rozhodol, že doručenie výzvy dňa 15.03.2021 bolo účinné. Rozhodnutie však nie je právoplatné, nakoľko žalobca podal rozklad. Žalobcovi nič nebránilo v tom, uviesť všetky relevantné skutočnosti nielen priamo v odvolaní, ale už aj v rámci prvostupňového konania. 20. Žalovaný zotrval na svojich právnych záveroch vyjadrených v napadnutom rozhodnutí, svoj postup a napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 08.09.2021 (replika). V plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe a nesúhlasil s jej zamietnutím. Tvrdenia žalovaného podľa neho vytvárajú falošné obvinenia a poškodzujú dobré meno žalobcu, pričom preukazujú existenciu zaujatosti na strane žalovaného, čoho výsledkom bolo aj napadnuté rozhodnutie. K rozsudku krajského súdu sp. zn. 6S/101/2019, na ktorý poukazoval žalovaný, žalobca argumentoval, že ide o iné skutkové okolnosti, 12 zákaziek so zámerom ich obstarania v jednom momente, čo je rozdiel oproti prejednávanej veci. Navyše žalovaný opiera svoje tvrdenia o nerealizovanú zákazku, keď tvrdí, že žalobca rozdelil zákazky v rozpore so zákonom tým, že zákazku nerealizoval, čo je absurdné a zavádzajúce. Žalobca nemohol ani s použitím najvyššej miery odbornosti a starostlivosti predvídať, aké všetky investície budú vyvolané prácami na zákazke č. 1, čo vyplýva aj z vyjadrené projektanta a stavebného dozoru, podľa ktorých sa predpokladal iný spôsob uchytenia klietok. Potrebu odstránenia kotviacich prvkov v podlahe nepredvídali ani odborníci, preto nie je možné očakávať, že ich mohol predvídať žalobca ako verejný obstarávateľ. 22. Navyše od 01.06.2020 sa umožnila výučba len žiakom niektorých ročníkov, ktorí mali do školy zabezpečený vstup samostatne, mimo rekonštruovaného vestibulu, navyše práce boli odovzdané už 18.06.2020. Žalovaný účelovo vytŕha z kontextu vyjadrenia architekta a stavebného dozoru, z ktorých vyplýva, že k degradácii došlo v dôsledku realizácie zákazky č. 1. K otázke technického zlyhania zdôraznil, že bez pochybností preukázal, že objektívne nemohol prevziať výzvu na doplnenie skôr, ako 06.05.2021, preto bol žalobca ukrátený na svojich právach. 23. Žalobca preto zotrval na žalobných tvrdeniach i žalobnom petite. 24. K replike sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 08.10.2021 (duplika). Poprel tvrdenia žalobcu o zaujatosti, zotrval na svojej argumentácii a zdôraznil, že z dôkazov vyplýva podstatne väčší rozsah prác, než aké by zodpovedali žalobcom tvrdenému mimoriadnemu stavu. Aj ak by nebolo možné
predpokladať uchytenie klietok, žalobca realizoval ďalšie práce, ktoré by bolo možné predpokladať. Vo vzťahu k technickému zlyhaniu dodal, že žalobcom tvrdené skutočnosti nevychádzajú z jasne nastavených pravidiel platných pre všetkých. Žalovaný zdôraznil princíp právnej istoty a predvídateľnosti. Napokon opätovne navrhol žalobu zamietnuť a náhradu trov konania nepriznať. 25. Duplika bola doručená žalobcovi na vedomie dňa 26.10.2021. V. Relevantná právna úprava 26. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 29. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 30. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 31. Podľa § 7 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je a) Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 2, e) združenie právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne verejní obstarávatelia uvedení písmenách a) až d).
v
32. Podľa § 5 ods. 1 až 3 ZVO (1) Zákazka je nadlimitná, podlimitná alebo s nízkou hodnotou v závislosti od jej predpokladanej hodnoty. (2) Nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len "úrad"). (3) Podlimitná civilná zákazka zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako a) 70 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby okrem služby uvedenej v prílohe č. 1, b) 260 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1, c) 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác. 33. Podľa § 5 ods. 4 písm. a) ZVO civilná zákazka s nízkou hodnotou zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka na dodanie tovaru okrem potravín, zákazka na poskytnutie služby alebo zákazka na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 3 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. 34. Podľa § 6 ods. 1 ZVO predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov
získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky. 35. Podľa § 6 ods. 16 ZVO zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona. 36. Podľa § 10 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 37. Podľa § 117 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania, tak aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. 38. Podľa § 169 ods. 3 ZVO konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky na základe rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva, (ďalej len "konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy") sa začína a) z vlastného podnetu úradu, b) na základe podnetu osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky alebo c) na základe podnetu orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. 39. Podľa § 177 ods. 12 ZVO rada v odvolacom konaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre to dôvody, rada rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 40. Podľa § 185 ZVO (1) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora. (2) Na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. VI. Posúdenie veci správnym súdom 41. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/123/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/123/2021. 42. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 28.05.2026 za prítomnosti substitučne splnomocneného právneho zástupcu žalobcu a poverenej
zamestnankyne žalovaného. Prednesy účastníkov konania sú zachytené zázname, ktorý je súčasťou elektronického súdneho spisu.
na zvukovom
43. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, vydaných v konaní podľa § 169 ods. 3 písm. a) ZVO o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, začatom z vlastného podnetu žalovaného na výkon kontroly postupu žalobcu ako verejného obstarávateľa pri zadávaní zákaziek na uskutočnenie stavebných prác podľa § 117 ZVO, ktorých výsledkom boli zákazka č. 1 až zákazka č. 3. Preskúmavanými rozhodnutiami žalovaný podľa § 175 ods. 4 ZVO vyslovil porušenie § 10 ods. 1 ZVO a § 6 ods. 16 ZVO s tým, že toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Prvostupňové rozhodnutie bolo v celom rozsahu potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného vydaným podľa § 177 ods. 12 ZVO. 44. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal žalovaným vydané napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 45. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na posúdenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá je predpokladom pre možnosť posúdenia ďalších uplatnených žalobných dôvodov. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým tvoria jeden argumentačný celok, dospel k záveru, že nezrozumiteľnosťou ani nedostatkom dôvodov napadnuté rozhodnutie netrpí. 46. Správny súd nepovažuje žalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP za opodstatnenú. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný podrobne, dostatočne a presvedčivo vysporiadal nielen s podstatou samotnej veci, t. j. s dôvodmi, pre ktoré vyslovil porušenia ZVO, najmä § 6 ods. 16 ZVO, na strane žalobcu, ale v odvolacom konaní sa vysporiadal aj s odvolacími argumentami žalobcu, pričom dal presvedčivú odpoveď na všetky skutkové a právne otázky danej veci, teda jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo rozhodol tak, ako rozhodol, a z čoho pritom vychádzal, vrátane zákonných ustanovení, ktoré na vec aplikoval. Žalovaný rozvinul aj vlastné skutkové a právne úvahy v danej veci a odôvodnil okolnosti, ktoré ho k prijatým záverom viedli. Napadnuté rozhodnutie nie je ani protirečivé, práve naopak - je logické, obsahuje na seba nadväzujúce úvahy a je podložené obsahom administratívneho spisu, ktorý tvoria najmä dôkazy predložené samotným žalobcom a ktoré žalovaný podrobne popísal a analyzoval v napadnutom rozhodnutí. Správny súd poznamenáva, že žalobca svoju argumentáciu vo vzťahu k tomuto žalobnému dôvodu, teda nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, formuloval len všeobecne, bez poukazu na konkrétne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré by mali byť dôvodom na konštatovanie takejto vady. Žalobca len vágne namietal existenciu tohto žalobného dôvodu bez jeho bližšej konkretizácie. Podstatou žalobnej argumentácie v tomto smere je skôr nespokojnosť žalobcu s výsledkom konania, resp. s tým, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s jeho námietkami a argumentami, s ktorých vyhodnotením sa žalobca nestotožňuje. Táto skutočnosť však nie je spôsobilá založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Správny súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že zo strany orgánov verejnej správy nie je potrebné dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach F. proti G., F. H. proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku), čo v prejednávanej veci bolo splnené. 47. V nadväznosti na uvedené správny súd ďalej skúmal správnosť právnych záverov, resp. právneho posúdenia danej veci, vyslovených žalovaným v preskúmavaných rozhodnutiach. Vychádzal pritom z premisy, že nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. V predmetnej veci žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci
vo vzťahu k aplikácii § 6 ods. 16 v spojení s § 10 ods. 1 ZVO na danú vec a závery žalovaného v tomto smere. 48. Ustanovenie § 10 ods. 1 ZVO ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi postupovať pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov podľa ZVO, teda aplikovať požiadavky, zásady a postupy ním upravené, vrátane procesu verejného obstarávania pre konkrétny typ zákazky podľa jej hodnoty. Ustanovenie § 6 ods. 16 ZVO zakazuje verejnému obstarávateľovi, ktorým v tomto prípade bol aj žalobca, zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov rozdeliť, či zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť jej predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa ZVO. Podľa odbornej literatúry „O nedovolené rozdelenie zákazky v zmysle § 6 ods. 16 zákona v konkrétnom prípade môže ísť v situácii, keď zadávateľ verejného obstarávania rozdelí rovnaké či obdobné plnenie predmetu zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávania, pričom ide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, časového, miestneho, z hľadiska technických špecifikácií, typu zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto dodávok tovaru v rámci jedného verejného obstarávania by malo za následok použitie prísnejšieho postupu v zmysle zákona. Samotné posúdenie, či ide o nedovolené rozdelenie zákazky je potrebné odvodzovať od konkrétnych okolností daného prípadu. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre používa pri posudzovaní skutočnosti, či nedošlo k nedovolenému rozdeleniu zákazky, tzv. funkčný prístup. Používa teda kritérium jednotného charakteru diela s funkčnou a ekonomickou kontinuitou a skúma, či rôzne časti diela spĺňajú tú istú ekonomickú a technickú funkciu. Časová súvislosť znamená najmä rovnaké, prípadne časovo blízke, obdobie uzavretia zmlúv, či rovnakú alebo podobnú lehotu plnenia zákazky. Miestna súvislosť znamená najmä miesto plnenia zákazky. Vecná či funkčná súvislosť môže spočívať predovšetkým v skutočnosti, že predmetom obstarávaných zákaziek je plnenie rovnakého či podobného charakteru, ktoré je charakteristické pre zadávanie jednej zákazky ako celku. O vecnej súvislosti rozdelených zákaziek môže svedčiť aj samotný priebeh verejného obstarávania vo fáze predkladania žiadostí o účasť a samotnej ponuky, napr. skutočnosť, že v oboch obstarávaných zákazkách si súťažné podklady vyžiadali, resp. prevzali rovnakí záujemcovia alebo že ponuky boli predložené rovnakými záujemcami. Jedným z primárnych cieľov komentovanej zákonnej úpravy je, aby dodávky, ktoré majú rovnakú povahu, nie sú technicky alebo inak logicky oddeliteľné, resp. tvoria neoddeliteľný funkčný celok vzhľadom na účel ich použitia, boli obstarávané v rámci jedného predmetu zákazky. Na druhej strane široko zostavený predmet zákazky bez zjavného opodstatnenia môže viesť k forme skrytej diskriminácie, pretože diskriminovaní môžu byť záujemcovia, ktorí by mohli podať ponuku len na jednotlivé plnenia, pričom nie sú sami schopní zabezpečiť dodanie celého predmetu zákazky. Je nevyhnutné posúdiť, či obstarávanie takého širšieho predmetu zákazky je opodstatnené a odôvodnené, či obstarávané plnenia spolu nevyhnutne vzájomne súvisia, či ide o plnenia rovnakého alebo obdobného charakteru, teda plnenia, ktoré spolu úzko súvisia najmä z hľadiska miestneho, funkčného, časového alebo technologického. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je ten, ktorý pri obstarávaní takéhoto predmetu zákazky musí zvážiť, ktorý z postupov, či obstarávanie takéhoto tovaru spolu alebo jeho rozdelenie napr. na časti v rámci jednej zákazky, by bol pre neho výhodnejší, a to z hľadiska dosiahnutia základných cieľov a účelu verejného obstarávania, teda získania najlepšej ponuky z hľadiska ceny, ako aj kvality dodávky. Pokiaľ by verejný obstarávateľ bez opodstatnenia predmet zákazky vymedzil príliš široko a v dôsledku toho by sa o zákazku mohlo uchádzať menej záujemcov, mohlo by ísť o porušenie princípu nediskriminácie. Vo všeobecnosti je potrebné súhlasiť s tým, že pri širšie postavenom predmete zákazky môže svoje ponuky podať menej uchádzačov ako v prípade, keď by boli jednotlivé plnenia obstarávané samostatne alebo v rámci jednotlivých častí jednej zákazky...“ (Azud, J., Plaváková, L., Bartoš, P.: Zákon o verejnom obstarávaní. Komentár. Bratislava, C. H. Beck, 2019, k § 6 ods. 16 ZVO). 49. Správny súd pri posudzovaní danej otázky vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil žalovaný a ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, teda že žalobca v priebehu roka 2020 v čase od 17.02.2020 do 05.05.2020 uzatvoril zmluvu o dielo a objednal si stavebné práce prostredníctvom dvoch objednávok identifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako zákazky č. 1 až č. 3, v rámci rekonštrukcie objektu základnej a s tým súvisiacej materskej školy. Vo všetkých troch prípadoch žalobca postupoval podľa § 117 ZVO. Zadávanie zákazky č. 1 žalobca vyhlásil 14.01.2020 na základe Výzvy na predloženie ponuky, podľa ktorej predmetom zákazky bola stavebná úprava prevádzky materskej školy v objekte Základnej školy na Záhoráckej ulici v Malackách, blok C na 1. NP. Žalobca na predloženie ponuky vyzval 4 hospodárske subjekty, pričom v stanovenej lehote do 28.01.2020 predložilo ponuku 6 hospodárskych subjektov. Úspešným uchádzačom bola spoločnosť FBT Slovakia, s. r. o.
s cenovou ponukou XXX XXX,XX Eur s DPH, s ktorou bola následne uzatvorená zmluva o dielo zo 17.02.2020. Žalobca si následne dňa 16.04.2020 objednal u tejto spoločnosti stavebné rekonštrukčné práce spočívajúce v rekonštrukcii chodby na 1. NP na objekte predmetnej základnej školy s cenou XX XXX,XX Eur s DPH. Predmetom objednávky boli stavebné práce spočívajúce v stavebných úpravách povrchov, podláh a výplní, príprava vnútorných podkladov stien, vysprávok podkladov, demontáž soklíkov, búranie dlažieb, montáž plastových okien a nátery oceľových konštrukcií a iné. Následne dňa 05.05.2020 si žalobca u tej stej spoločnosti objednal stavebné rekonštrukčné práce vestibulu na objekte predmetnej základnej školy s cenou XX XXX,XX Eur s DPH. Predmetom objednávky boli stavebné práce spočívajúce v stavebných úpravách povrchov, podláh a výplní, v zamurovaní otvorov plôch, príprave vnútorných podkladov stien, búrania podkladov pod dlažby, búranie dlažieb, demontáž soklíkov, líšt, odvoz sutín, montáž plastových okien a nátery oceľových konštrukcií. Takto zistený skutkový stav žalobca nespochybňoval. 50. Správny súd sa v posúdení otázky, že v danej veci došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovení § 10 ods. 1, § 6 ods. 16 ZVO, stotožňuje s právnym názorom žalovaného. V právnych a skutkových záveroch žalovaného považuje za podstatné a rozhodujúce to, že žalobca jednoznačne vedel o potrebe vykonania stavebných prác v rámci zákazky č. 2 a č. 3, ktoré predstavovali riešenie predovšetkým dlhodobých nedostatkov vyskytujúcich sa v objekte predmetnej základnej školy. To vyplýva z najmä z Návrhu rozpočtu na rok 2020 zo dňa 22.11.2019 a z uznesenia č. 150/2019 zo zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 12.12.2019, z ktorých je zrejmá potreba rekonštrukcie chodieb v objekte základnej školy, bez ich bližšieho určenia. Už len samotná výška ceny týchto zákaziek a druh objednaných stavebných prác jasne napovedá, že nemohlo ísť len o reparáciu aktuálne vzniknutých, nepredvídateľných problémov pri realizácii zákazky č. 1. Navyše sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že pri minimálnej odbornej starostlivosti žalobcu bolo možné včas, už v čase zadávania zákazky č. 1 predvídať, že by mohol nastať problém práve na tomto úseku (konkrétne pri odstránení konštrukcií žiackych šatní), resp. počítať aj s horšou alternatívou, ktorá napokon nastala, a táto ešte v štádiu prípravy. Správny súd má za to, že pri adekvátnej odbornej starostlivosti a dostatočnej iniciatíve žalobcu by nebolo možné dosiahnuť absolútnu nepredvídateľnosť ďalších stavebných zásahov v rámci zákazky č. 1. Inými slovami, žalobca mal pri zákazke č. 1 počítať aj s ďalšími výdavkami. Podľa správneho súdu by však tieto pravdepodobne ani nedosahovali výšku cenu zákazky č. 2 a č. 3, v rámci ktorých boli realizované aj iné než nevyhnutné stavebné práce. Neušlo pozornosti správneho súdu, že žalobca si zamieňa pojmy vhodnosť a nevyhnutnosť, keďže pandémia a absencia žiakov v škole nie je dôvodom, ktorý by mohol predstavovať nevyhnutnosť z hľadiska realizácie predmetných stavebných prác. Podľa názoru správneho súdu žalobca mohol zákazku ako celok plánovať, keďže vedomosť o potrebe rekonštrukcie chodieb základnej školy mal, resp. mal mať. Objektívna nemožnosť spojiť zákazky do jedného celku sa v konaní nepotvrdila. 51. Žalovaný podľa názoru správneho súdu správne poukázal na verejný záujem, ktorý sa sleduje zákonom ZVO, a to rozvoj účinnej hospodárskej súťaže s tým, že za jeho naplnenie v rozsahu stanovenom zákonom, vrátane všetkých zásad verejného obstarávania, nesie zodpovednosť verejný obstarávateľ ako subjekt, ktorý je povinný postupovať v súlade so ZVO a ním určené postupy nesmie obchádzať. Žalobca v danej veci takto nepostupoval a zákazku, ktorá mala byť zadávaná ako jeden celok, rozdelil, resp. zvolil spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť jej predpokladanú hodnotu pod finančný limit pre zadávanie podlimitných zákaziek, hoci spĺňala všetky znaky vecnej, časovej a miestnej súvislosti tak, ako ich žalovaný vymedzil v napadnutom rozhodnutí, s ktorým vymedzením sa správny súd stotožňuje. Časová súvislosť je daná obdobím niekoľkých mesiacov toho istého kalendárneho roka (február až máj), ide teda o časovo blízke obdobie. Funkčná, vecná a miestna prepojenosť je daná jedným stavebným objektom a účelom stavebných prác. Stavebné práce navyše realizoval jeden subjekt, ktorý bol vybraný v rámci zákazky č. 1, a zároveň bez ďalšieho transparentného konania bol obsadený do pozície realizácie zákazky č. 2 a č. 3, pre ktoré pri zákonnom postupe žalobcu mohol byť vybraný aj iný uchádzač. Súhrnná hodnota stavebných prác, ktoré majú obdobných charakter a na trhu sú realizovateľné ako jedna zákazka, pritom predstavuje hodnotu XXX XXX,XX Eur s DPH, ktorá presahuje zákazky s nízkou hodnotou sporu, teda separáciou zákaziek sa ich hodnota jednotlivo znížila. Správny súd preto zastáva názor, že všetky znaky porušenia § 10 ods. 1, § 6 ods. 16 ZVO boli naplnené a právny názor žalovaného je správny a v súlade s jeho rozhodovacou činnosťou podrobne popísanou v napadnutom rozhodnutí (bod 95. a nasl.), ako i s jeho metodickými usmerneniami (bod 116. a nasl. napadnutého rozhodnutia). Zároveň je správny súd toho názoru, že takýto nezákonný postup
viedol k narušeniu záujmu chráneného zákonom a mal vplyv na výsledok verejného obstarávania, ktorý mohol byť iný, ak by žalobca postupoval v súlade so zákonom. 52. Správny súd sa plne stotožňuje s tým, že pandémia ani opatrenia, ktoré boli v nadväznosti na ňu prijaté, nemôže byť za žiadnych okolností takou skutočnosťou, ktorá absolútnym spôsobom zbavuje povinnosti žalobcu postupovať podľa ZVO a exkulpuje ho z prípadných porušení zákona. Správny súd dodáva, že žalobca v konaní ani nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi stavom objektu, a teda nevyhnutnou a naliehavou potrebou vykonať dodatočné stavebné práce, ktoré boli predmetom ďalších dvoch zákaziek, a samotnou pandémiou. Žalobca nepreukázal ani to, že by charakter stavebných prác a ich výška zodpovedala jeho tvrdeniam o nevyhnutnosti ich vykonania, ani že by zákazky č. 2 a č. 3 museli byť realizované následne, v priamej príčinnej súvislosti s realizáciou zákazky č. 1. Správny súd podotýka, že pre aplikáciu § 6 ods. 16 ZVO neexistuje univerzálne pravidlo a táto závisí od okolností konkrétnej veci. Posúdenie jednotlivých zákaziek spolu a zároveň každej osobitne v kontexte konania žalobcu vedie jednoznačne k záveru, že konal v rozpore so zákonom, bez ohľadu na to, či išlo z jeho strany o úmysel alebo nedostatok vhodnej úvahy vo vzťahu k otázkam plánovania. 53. Vzhľadom na uvedené správny súd nepovažuje žalobcom tvrdenú existenciu nesprávneho právneho posúdenia veci v uvedených otázkach za opodstatnenú a uzatvára, že pri vyhodnocovaní porušenia ZVO nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany žalovaného. Žalobca porušil zákon, keď zákazky č. 1 až č. 3 neposúdil ako jeden celok, na ktoré bolo potrebné aplikovať ustanovenia o podlimitných zákazkách, a namiesto toho ich zadal osobitne, ako zákazku č. 1 a následne zákazky č. 2 a č. 3, ktorých existenciu a potrebu vykonania stavebných prác odvodzoval od zákazky č. 1 a jej realizácie, pričom ich hodnota bola stanovená tak, aby bolo možné aplikovať § 117 ZVO. Z ustanovenia § 6 ods. 16 ZVO nevyplýva potreba skúmať prvok subjektivity, toto ustanovenie hovorí len o rozdelení zákaziek, či takom postupe, pri ktorom dochádza k zvoleniu takého spôsobu určenia predpokladanej hodnoty zákazky, ktorej cieľom je znížiť túto hodnotu, a následne aplikovať iné postupy pre zadávanie zákaziek, než aké vyžaduje zákon, čo bolo v prejednávanej veci splnené. 54. Správny súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu o existencii vady nedostatku zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Žalovaný svoje rozhodnutia založil na obsahu administratívnych spisov vrátane vyjadrení žalobcu, ktoré podrobne v preskúmavaných rozhodnutiach popísal, osobitne v napadnutom rozhodnutí, v ktorom dôkazy aj analyzoval. Správny súd zastáva názor, že v danej veci bolo dokazovanie na účely rozhodnutia vo veci vykonané v dostatočnom rozsahu a nebolo potrebné vykonanie ďalších dôkazov s poukazom na to, že zo zabezpečených podkladov a vyjadrení žalobcu jednoznačne vyplýva, že zákazky č. 2 a č. 3 nevznikli ako nevyhnutná, náhla potreba realizácie stavebných prác. Mali objektívny dôvod, nie však v pandémii, ani v realizácii zákazky č. 1. Vzhľadom na druh stavebných prác ich bolo možné dopredu plánovať, a teda zadať ich ako jedinú zákazku. Správny súd poukazuje aj na to, že sám právny zástupca žalobcu na pojednávaní potvrdil, že žalobca nemohol financovať všetky tri zákazky naraz, lebo by nedostal nenávratný finančný príspevok, čím sa len potvrdila účelovosť jeho konania a rozdelenie zákaziek na tri samostatné časti s nižšou predpokladanou hodnotou ako v prípade ich spoločného zadávania. 55. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu bez opory v administratívnom spise, ktorá mala spočívať v tom, že žalobca v dôsledku technického zlyhania systému doručovania písomností nemal možnosť reagovať na výzvu žalovaného na doplnenie dôkazov, ani túto správny súd nepovažuje za opodstatnenú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že výzva žalovaného bola žalobcovi doručená dňa 15.03.2021, o čom sa v administratívnom spise nachádza doklad v podobe doručenky, a k doručovaniu došlo v zmysle ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. Skutočnosť, že na strane žalobcu vznikla technická chyba, v dôsledku ktorej nemal možnosť sa s výzvou oboznámiť včas, nespôsobuje nezákonnosť postupu žalovaného a už vôbec nie nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže doručenka riadne osvedčuje doručenie výzvy. Z týchto skutočností žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal. O technickom zlyhaní nemal vedomosť, resp. táto skutočnosť nevyplýva z administratívneho spisu. Ak mal žalobca vedomosť o tom, že doručovanie na jeho strane je problematické, ktorá vedomosť vplývala aj z predchádzajúceho priebehu administratívneho konania, v ktorom obdobný problém nastal vo vzťahu k doručovaniu prvostupňového rozhodnutia, mal tento problém na svojej strane včas riešiť. Navyše ak žalobca považoval za nevyhnutné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, takúto možnosť mal v priebehu celého administratívneho konania. Nie je preto zrejmé, prečo si predloženie podľa neho rozhodujúcich dôkazov na preukázanie správnosti a úplnosti skutkového stavu ponechal
na poslednú chvíľu, resp. prečo ich predkladal až v odvolacom konaní, ak mali výrazne zlepšiť jeho postavenie. Iniciácia predloženia ďalších dôkazov navyše bola realizovaná zo strany žalovaného, nie zo strany žalobcu. 56. Správny súd podotýka, že nesprávnosť zistenia skutkového stavu nemôže vyplývať ani zo samotnej skutočnosti, že žalovaný žalobcu na doplnenie dôkazov sám vyzval, keďže takýto postup žalovaného automaticky neznamená, že skutkový stav nepovažoval za dostatočne zistený. Žalovaný dal výzvou žalobcovi možnosť dodatočne preukázať svoje tvrdenia, teda postupoval v jeho prospech, o čom svedčí aj skutočnosť, že lehota určená výzvou žalobcovi mala uplynúť dňa 29.03.2021 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané až dňa 07.05.2021. 57. Navyše žalobcovi nič nebránilo v tom, ihneď po obdržaní výzvy dňa 06.05.2021 kontaktovať žalovaného akýmkoľvek spôsobom, oznámiť technický problém na jeho strane a žiadať o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov. Žiadna takáto skutočnosť a pokus zo strany žalobcu však neboli tvrdené ani preukázané, hoci napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené až dňa 10.05.2021, kedy sa o jeho vydaní dozvedel pravdepodobne prvýkrát. 58. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný podľa § 33 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. rozhodoval o návrhu žalobcu na vyslovenie neúčinnosti doručenia výzvy zo dňa 15.03.2021 v konaní č. 7289-9000/2021, v ktorom uzavrel, že doručenie bolo účinné, pričom toto rozhodnutie bolo v rozkladovom konaní potvrdené. Keďže ide o podkladové rozhodnutie v danej veci, správny súd na pojednávaní uskutočnenom v danej veci dňa 28.05.2026 dopytom na účastníkov konania zisťoval, či žalobca vo veci podkladového rozhodnutia podal správnu žalobu, a to s negatívnym zistením, čo potvrdili aj zistenia z vlastnej činnosti správneho súdu. Sám právny zástupca žalobcu na otázku súdu uviedol, že správnu žalobu žalobca nepodal, a teda žalobca neinicioval prieskum záverov žalovaného v tomto smere. 59. Správny súd rezultuje, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by relevantne spochybnil vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v zmysle ním uplatnených žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) SSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí a nedostatočne zisteného skutkového stavu bez opory v administratívnom spise. Žalovaný ani prvostupňový orgán podľa názoru správneho súdu nepochybili, ak dospeli k záveru, že žalobca porušil § 10 ods. 1 ZVO, keď na obstarávanie zákaziek č. 1 až č. 3 použil postupy pre zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou podľa § 117 označeného zákona, a že súčasne žalobca postupoval aj v rozpore s § 6 ods. 16 označeného zákona, keď predmetnú zákazku rozdelil s cieľom znížiť jej hodnotu pod finančný limit, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa názoru správneho súdu, na skutkový stav, ktorý bol v danej veci zistený v rozsahu dostatočnom pre vydanie rozhodnutia a má zároveň oporu v administratívnom spise, boli správne aplikované ustanovenia zákona ZVO, pričom k naplneniu žalobných dôvodov nedošlo. Správny súd neidentifikoval ani nedostatky odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, pre ktoré by bolo potrebné pristúpiť k ich zrušeniu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 60. Pokiaľ ide o žalobcom navrhnuté dôkazy – výsluchy označených svedkov a prílohy k žalobe, správny súd ich vykonanie nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie v danej veci, preto návrhu žalobcu nevyhovel a dôkazy nevykonal. 61. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa SSP zamietol.
§ 190
62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať. 63. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.