Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/65/2021 1021200512 26. 06. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200512.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-1S/65/2021 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Mesto Prievidza, so sídlom Námestie slobody č. 14, 971 01 Prievidza, IČO: 00318444, zastúpeného: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2072-9000/2021 zo dňa 11.03.2021, takto rozhodol: BA-1S/65/2021 I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II.
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie:
BA-1S/65/2021 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalovaný začal z vlastného podnetu konanie podľa § 171 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v relevantnom znení (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) o preskúmanie úkonov žalobcu ako verejného obstarávateľa v súvislosti s obstaraním stavby „A. B. C. XXXX C. D. C. E. X F. G. H., I. J., K.“ (L. F. M. „C. E. N. X“), ktorého výsledkom bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 16/2019 zo dňa 09.01.2019 (ďalej aj len „Kúpna zmluva“) medzi žalobcom v postavení kupujúceho a spoločnosťou TO-MY-STAV s.r.o. v postavení predávajúceho. Tomuto právnemu vzťahu predchádzalo uzatvorenie nájomnej zmluvy č. 15/17 zo dňa 28.08.2017 (ďalej aj len „Nájomná zmluva“) a zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 23.07.2018 (ďalej aj len „Zmluva o budúcej kúpnej zmluve“) medzi tými istými subjektmi. 2. Po preskúmaní dokumentácie žalobcu vydal žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 5839-6000/2020-OD/13 zo dňa 12.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní rozhodol, že žalobca porušil § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní tým, že pri obstaraní predmetného bytového domu a súvisiacej technickej vybavenosti neaplikoval niektorý z postupov verejného obstarávania a neoprávnene sa dovolával výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca už uzatvorením Nájomnej zmluvy vytvoril podmienky pre výber konkrétneho hospodárskeho subjektu, ktorému následne prenajal pozemky určené na výstavbu bytového domu,
pričom následným uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve prejavil vôľu predmetnú stavbu po jej dokončení nadobudnúť do svojho vlastníctva. Podľa žalovaného bolo potrebné Nájomnú zmluvu, Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následnú Kúpnu zmluvu posudzovať vo vzájomnej súvislosti ako súčasť jedného ekonomického a právneho celku smerujúceho k výstavbe a následnému nadobudnutiu bytového domu žalobcom. Žalovaný vychádzal najmä zo skutočnosti, že žalobca mal vedomosť o zamýšľanej výstavbe bytového domu už pred uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čo vyvodil (i) z predchádzajúcich obdobných projektov realizovaných na rovnakej ulici tým istým zhotoviteľom, (ii) zo stavebnej dokumentácie, (iii) z uznesení mestského zastupiteľstva, ako aj (iv) z úkonov týkajúcich sa zriaďovania inžinierskych sietí a vecných bremien. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní možno aplikovať iba na nadobúdanie existujúcich nehnuteľností, pričom jej použitie neprichádza do úvahy v situácii, keď verejný obstarávateľ prenajme pozemok súkromnému subjektu, ktorý na ňom následne vybuduje stavbu určenú na budúci prevod do vlastníctva verejného obstarávateľa. Takýto postup považoval za obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého dôsledkom bol výber konkrétneho hospodárskeho subjektu bez realizácie riadnej hospodárskej súťaže, čo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. 3. Na základe odvolania podaného žalobcom rozhodovala o veci Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako druhostupňový orgán, ktorá rozhodnutím č. 2072-9000/2021 zo dňa 11.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa stotožnila so skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu. Podľa záverov Rady tvorili tieto právne úkony vzájomne prepojený komplex zmluvných vzťahov smerujúci k realizácii stavebných prác a následnému nadobudnutiu ich výsledku žalobcom. Rada sa stotožnila aj so záverom, že výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní nemožno aplikovať na prípady, keď verejný obstarávateľ už v štádiu výstavby smeruje k nadobudnutiu budúcej stavby, a zdôraznila, že každá výnimka z pravidiel verejného obstarávania musí byť vykladaná reštriktívne. Z uvedených dôvodov dospela k záveru, že žalobca neoprávnene použil predmetnú výnimku, čím sa vyhol použitiu postupov verejného obstarávania a umožnil výber konkrétneho hospodárskeho subjektu bez riadnej hospodárskej súťaže. II. Správna žaloba 4. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 5. Žalobca namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Nesúhlasil so záverom žalovaného, podľa ktorého už uzatvorením Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy došlo k zadaniu zákazky na uskutočnenie stavebných prác spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o. bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní. Tvrdil, že predmetná zmluva predstavovala výlučne záväzok zmluvných strán uzatvoriť za splnenia dohodnutých podmienok v budúcnosti kúpnu zmluvu a sama osebe nezakladala žiadny záväzok týkajúci sa realizácie stavebných prác. Namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil jej obsah a nesprávne ju považoval za právny úkon, ktorým malo dôjsť k zadaniu zákazky na výstavbu bytového domu. Zdôrazňoval, že spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. realizovala výstavbu na vlastné náklady, na vlastné podnikateľské riziko a podľa vlastnej projektovej dokumentácie, pričom žalobca nevystupoval v postavení objednávateľa stavebných prác a nemal právne postavenie, ktoré by mu umožňovalo určovať priebeh alebo spôsob realizácie výstavby. 6. Žalobca v súvislosti s tým namietal tiež nesprávny právny záver žalovaného, podľa ktorého už uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve prevzal bezpodmienečný záväzok nadobudnúť predmetný bytový dom do svojho vlastníctva. Poukazoval na to, že uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy bolo podmienené splnením viacerých podmienok, najmä dokončením a kolaudáciou stavby, zabezpečením financovania prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Súčasne namietal záver žalovaného, že určoval technické parametre stavby alebo že bytový dom mal byť realizovaný podľa jeho požiadaviek. Tvrdil, že investičný zámer, projektová dokumentácia, technické riešenie stavby, ako aj samotná realizácia stavebných prác boli výsledkom činnosti spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o., pričom žalobca do týchto procesov nijakým spôsobom nezasahoval. Za nesprávny považoval aj záver žalovaného, že požiadavka na možnosť financovania budúcej kúpy prostredníctvom prostriedkov Štátneho fondu
rozvoja bývania predstavovala určenie technických požiadaviek na stavbu alebo zásah do procesu jej realizácie. 7. Žalobca zároveň namietal nesprávny výklad § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ktorý žalovaný aplikoval pri posudzovaní možnosti využitia výnimky z pôsobnosti zákona. Tvrdil, že žalovaný neoprávnene zúžil rozsah uvedenej výnimky iba na prípady nadobúdania dokončených a skolaudovaných stavieb. Podľa žalobcu je potrebné za existujúcu stavbu považovať aj rozostavanú stavbu evidovanú v katastri nehnuteľností, ktorá má určeného vlastníka a určený účel využitia. V tejto súvislosti poukazoval na právnu teóriu, rozhodovaciu prax súdov, ako aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, z ktorej podľa jeho názoru nevyplýva záver, že by každé budúce nadobudnutie rozostavanej stavby automaticky predstavovalo zákazku na uskutočnenie stavebných prác. Namietal tiež nesprávny výklad pojmu hlavný predmet zmluvy a nesprávnu aplikáciu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie žalovaným. Zdôrazňoval, že hlavným predmetom zmluvného vzťahu bolo budúce nadobudnutie nehnuteľnosti, a nie zabezpečenie realizácie stavebných prác. 8. Žalobca ďalej namietal nesprávne zistenie skutkového stavu. Uviedol, že žalovaný vyvodil viaceré rozhodujúce skutkové závery bez dostatočnej opory v administratívnom spise, prípadne sú tieto závery s jeho obsahom v priamom rozpore. Predovšetkým nesúhlasil so záverom, že ešte pred vyhlásením obchodnej verejnej súťaže a uzatvorením nájomnej zmluvy zamýšľal nadobudnúť predmetný bytový dom do svojho vlastníctva. Tvrdil, že vykonané dôkazy takýto záver nepreukazujú, pričom niektoré z nich podľa jeho názoru svedčia dokonca o opaku. Za nepreukázané považoval aj skutkové závery žalovaného o tom, že mal vopred vedomosť o investičnom zámere spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o., že ovplyvňoval podobu stavby alebo že výstavba bola realizovaná podľa jeho požiadaviek. 9. Žalobca ďalej namietal vnútornú rozpornosť výroku prvostupňového rozhodnutia, keď podľa jeho názoru z výroku nebolo zrejmé, ktoré konkrétne konanie žalobcu malo predstavovať porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Poukazoval tiež na rozpor medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia, na vnútornú rozpornosť skutkových a právnych záverov žalovaného, ako aj na nedostatočné vysporiadanie sa s jeho argumentáciou prednesenou v priebehu správneho konania a v odvolaní. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné a nezákonné. 10. Žalobca smeroval žalobnú námietku aj proti procesnému postupu žalovaného v konaní o odvolaní. Poukázal na to, že žalovaný podľa § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní doplnil dovtedajšie konanie, a to tak, že odkázal na verejne dostupný článok zverejnený na adrese https:// myhornanitra.sme.sk/c/20438426/prievidza-sa-moze-rozrast-ma-na-to-vybrate-viacere-lokality.html s názvom „Prievidza sa môže rozrásť, má na to vybrané viaceré lokality“ zo dňa 20.01.2017, s tým, že ho druhostupňový orgán zahrnul do administratívneho spisu. Uviedol, že podľa napadnutého rozhodnutia mala z tohto článku vyplývať údajná vedomosť žalobcu o zámere vybudovať bytový dom č. 5 ešte pred vyhlásením obchodnej verejnej súťaže. Žalobca poukázal na to, že žalovaný doplnil podklad rozhodnutia o nový dôkazný prostriedok, avšak v rozpore s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“) neposkytol žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť, aby sa k takto doplnenému podkladu rozhodnutia vyjadril pred vydaním napadnutého rozhodnutia. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania 11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.05.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že pri posudzovaní zákonnosti postupu žalobcu nevychádzal izolovane z jednotlivých zmlúv, ale zo všetkých úkonov, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy. 12. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie, ako aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že pri posudzovaní obdobných právnych vzťahov je potrebné skúmať ich skutočný hospodársky a právny účel. Zdôraznil, že výnimky z povinnosti postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní musia byť vykladané reštriktívne a nemožno ich využívať na obchádzanie pravidiel verejného obstarávania.
13. K tvrdeniu žalobcu, že neurčoval parametre budúceho bytového domu a neovplyvňoval jeho realizáciu, žalovaný uviedol, že z obsahu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a ďalších dokumentov vyplýva opak. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii týkajúcej sa existencie nehnuteľnosti žalovaný uviedol, že v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve existovala iba rozostavaná stavba v rozsahu približne 15,41 % stavebnej rozpracovanosti, ktorá podľa jeho názoru nespĺňala charakteristiky dokončeného bytového domu, ktorý mal byť predmetom následnej kúpy. K námietke neurčitosti a vnútornej rozpornosti výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že výrok považuje za dostatočne určitý, zrozumiteľný a bez vnútorných rozporov. 14. Žalobca v replike zo dňa 25.06.2021 zdôraznil, že spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. začala výstavbu bytového domu ešte pred začatím rokovaní so žalobcom o prípadnom odkúpení, a teda výstavba prebiehala skôr, než bola uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Vo vzťahu k financovaniu zo Štátneho fondu rozvoja bývania žalobca uviedol, že získanie prostriedkov nebolo podmienkou výstavby, zhotoviteľ nebol povinný realizovať stavbu v štandarde požadovanom pre získanie podpory a v prípade nezískania podpory mal žalobca iba možnosť od zmluvy odstúpiť. 15. Žalovaný v duplike zo dňa 10.08.2023 zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. IV. Relevantná právna úprava 16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v aktuálne platnom a účinnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 119 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“) správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 21. Podľa § 1 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní. 22. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 07.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 7S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu.
24. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 26.06.2026, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 25. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo najmä posúdenie zákonnosti záveru žalovaného, podľa ktorého žalobca pri obstaraní bytového domu č. 5 na J. I. A. K. postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď bez použitia niektorého z postupov verejného obstarávania uzatvoril so spoločnosťou TO-MY-STAV s.r.o. zmluvy, ktorých výsledkom bolo nadobudnutie predmetného bytového domu do vlastníctva žalobcu. Vzhľadom na žalobné námietky bolo úlohou správneho súdu posúdiť predovšetkým, to, či žalovaný správne vyhodnotil úkony žalovaného ako zákazku na uskutočnenie stavebných prác, na ktorú sa vzťahovala povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, alebo či išlo o nadobudnutie nehnuteľnosti podliehajúcej výnimke podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. 26. Žalobca svoju argumentáciu založil na tvrdení, že v posudzovanom prípade išlo výlučne o budúce nadobudnutie nehnuteľnosti bez akéhokoľvek vplyvu žalobcu na realizáciu predmetnej stavby, pričom výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní má byť podľa žalobcu aplikovaná aj pre prípad rozostavanej stavby. Žalobca poukazoval na to, že účelom Nájomnej zmluvy nebola výstavba konkrétnej stavby nájomných bytov, ale všeobecne označená stavba v súlade s územným plánom mesta. Argumentoval tiež tým, že nemal žiaden vplyv na to, čo bude zo strany nájomcu predmetom výstavby, TO-MY-STAV s.r.o. ako stavebník stavbu realizoval na vlastné náklady a vlastné riziko a žalobca sa nepodieľal na projektovej dokumentácii stavby, čo považoval za dôvod, pre ktorý nie je možné jeho konanie posudzovať ako zadanie stavebných prác. 27. Správny súd k žalobným námietkam v prvom rade uvádza, že účelom právnej úpravy verejného obstarávania je zabezpečiť hospodárne, efektívne, transparentné a nediskriminačné nakladanie s verejnými prostriedkami, vytvoriť podmienky pre čestnú hospodársku súťaž medzi hospodárskymi subjektmi a predchádzať obchádzaniu pravidiel verejného obstarávania prostredníctvom rôznych právnych konštrukcií. Základné princípy verejného obstarávania, najmä princíp transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, proporcionality a hospodárnosti, predstavujú interpretačné východisko pri posudzovaní všetkých právnych vzťahov, pri ktorých je potrebné posúdiť, či ich skutočným obsahom nie je obstaranie plnenia podliehajúceho režimu zákona o verejnom obstarávaní. Pri aplikácii zákonných výnimiek je preto potrebné vychádzať nielen z formálneho označenia právneho úkonu alebo zmluvného typu zvoleného účastníkmi právneho vzťahu, ale predovšetkým zo skutočného ekonomického a právneho obsahu posudzovaného vzťahu. V opačnom prípade by bolo možné jednoducho obísť pravidlá verejného obstarávania, čo by bolo v rozpore s účelom právnej úpravy a základnými princípmi verejného obstarávania. 28. Právna úprava verejného obstarávania je svojou povahou založená na transpozícii smerníc Európskej únie upravujúcich postupy zadávania verejných zákaziek a súťaženia o verejné zdroje. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť otvorenie vnútroštátnych trhov hospodárskej súťaži, rovnosť príležitostí dodávateľov a racionálne nakladanie s verejnými prostriedkami v celej Európskej únii. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie tieto zásady dôsledne vykladá a rozvíja, pričom jej závery sú záväzným interpretačným východiskom aj pre vnútroštátne orgány verejnej správy a súdy pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní. Práve z tohto základu vyplýva povinnosť verejného obstarávateľa postupovať takým spôsobom, ktorý zabezpečí transparentnosť, predvídateľnosť a preskúmateľnosť celého procesu obstarávania a tým vytvorí podmienky pre existenciu skutočnej hospodárskej súťaže. 29. Žalobca argumentoval, že hlavným predmetom uzatvorených zmlúv (Nájomná zmluva, Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a Kúpna zmluva) nebolo plnenie typické pre verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác a predmetom Zmluvy o budúcej zmluve nebol záväzok TO-MY-STAV s.r.o. vybudovať
bytový dom č. 5 podľa pokynov žalobcu. Žalobca poukázal na to, že ak by išlo o zákazku na stavebné práce, takýto pokyn by musel byť vydaný zo strany žalobcu ešte pred začatím realizovania samotnej výstavby. Poukázal tiež na to, že Zmluva o budúcej zmluve takéto podmienky neobsahovala a na to, že žalobca si touto zmluvou len rezervoval možnosť kúpy nehnuteľnosti, ktorej parametre si vymienila sama spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. Podľa žalobcu začala táto spoločnosť sama bez žalobcu realizovať stavbu tak, že žalobca nemal o charaktere plánovanej stavby vedomosť a v čase, keď sa o charaktere stavby dozvedel, tak už do výstavby nemohol zasahovať a stanovovať jej podmienky. Žalobca namietal, že podmienky financovania zo Štátneho fondu rozvoja bývania vyjadrené v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve nemožno považovať za jeho požiadavky na stavbu. 30. V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenúť, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ nie je určujúca kvalifikácia zmluvy vykonaná zmluvnými stranami. Súdny dvor zdôraznil, že „definícia pojmu „verejná zmluva na zhotovenie prác“ uvedená v článku 1 písm. a) smernice 93/37 (pozn. Smernica Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác) zahŕňa všetky transakcie, v ktorých je odplatná zmluva nezávisle od jej formálnej kvalifikácie uzavretá medzi verejným obstarávateľom a zhotoviteľom, ktorej predmetom je zhotovenie „diela“ v zmysle článku 1 písm. c) tejto smernice. V tejto súvislosti je základným kritériom to, že predmetné dielo musí byť zhotovené podľa požiadaviek spresnených verejným obstarávateľom, pričom prostriedky použité na jeho zhotovenie nie sú relevantné.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 29.10.2009 vo veci Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko, C-536/07, Bod 40). 31. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa otázkou existencie požiadaviek žalobcu na realizáciu stavby zaoberal. Pre posúdenie veci žalovaným boli podstatné nasledujúce skutkové okolnosti veci: (i) Uznesením Mestského zastupiteľstva v Prievidzi č. 253/17 zo dňa 26.06.2017 bol schválený zámer prenechať do nájmu pozemky nachádzajúce sa na J. I. v lokalite B. formou obchodnej verejnej súťaže. Hoci bol účel využitia formulovaný všeobecne ako „výstavba objektov v súlade s územným plánom“, žalovaný pri svojich záveroch vychádzal zo skutočnosti, že nešlo o akékoľvek pozemky, ale o pozemky nachádzajúce sa bezprostredne vedľa pozemkov, na ktorých tá istá spoločnosť TO-MYSTAV s.r.o. už v minulosti realizovala výstavbu bytových domov č. 1 až 4. Samotné geografické a vecné prepojenie predmetných projektov preto podľa žalovaného predstavovalo významnú indíciu pri posudzovaní vedomosti žalobcu o budúcom využití predmetných pozemkov. (ii) Na základe uvedeného uznesenia bola následne dňa 19.07.2017 vyhlásená obchodná verejná súťaž. Podmienky súťaže obsahovali požiadavku využitia pozemkov v súlade s územným plánom. Do súťaže sa prihlásil jediný záujemca, spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o., ktorá vo svojom návrhu uviedla účel využitia pozemkov ako „výstavba objektov“ a ponúkla nájomné vo výške 3 606 eur ročne. (iii) Dňa 28.08.2017 bola následne uzatvorená Nájomná zmluva, ktorou mesto prenajalo predmetné pozemky spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o. na dobu troch rokov. Účel nájmu bol definovaný ako výstavba objektov v súlade s územným plánom. Jedným zo zmluvných dojednaní bolo, že nájomca nebol oprávnený vykonávať stavebné úpravy alebo iné podstatné zásahy bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu. Podľa žalovaného tak žalobca nebol v postavení subjektu, ktorý by o budúcej výstavbe nemal žiadne informácie, ale naopak, ponechal si kontrolu nad budúcim využívaním pozemkov a realizáciou stavby. (iv) Dňa 31.01.2018 podala spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. na Okresný úrad Prievidza žiadosť o povolenie vodnej stavby a osobitné užívanie vôd pre projekt označený názvom „A. B. C. XXXX C., C. E. X F. G. H., J. I., K.“. Už z tejto skutočnosti bolo podľa žalovaného zrejmé, že stavebný zámer bol v tom čase konkrétne definovaný a nešlo o neurčitú budúcu výstavbu bližšie nešpecifikovaných objektov. (v) Následne dňa 05.02.2018 prijalo Mestské zastupiteľstvo uznesenie č. 19/18, ktorým vzalo „na vedomie žiadosť spoločnosti TO-MYSTAV o uzavretí dodatku k nájomnej zmluve za účelom uloženia inžinierskych sietí k bytovému domu, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy číslo 15/17“, schválilo súhlas s realizáciou týchto inžinierskych sietí a zároveň schválilo budúce vecné bremeno z dôvodu rozšírenia verejnoprospešného záujmu výstavby nájomných bytov na J. I.. (vi) Na uvedené uznesenie č. 19/18 následne nadviazala zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 29.03.2018, účinná od 04.04.2018. V tejto zmluve sa uvádza, že spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. je investorom nájomných bytov 2x12 bytových jednotiek – bytového domu č. 5 a inžinierskych sietí na J. I. v K.. (vii) Ďalšou významnou okolnosťou bolo uzatvorenie Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy dňa 23.07.2018. Touto zmluvou žalobca prejavil vôľu nadobudnúť po dokončení nájomný bytový dom s celkovým počtom 2x12 bytových jednotiek vrátane príslušných inžinierskych sietí. (viii) V administratívnom spise sa nachádza znalecký posudok č. 68/2018 vypracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rozostavanej stavby bytového domu č. 5 na ulici J., z ktorého vyplýva, že ku dňu vypracovania znaleckého posudku (15.06.2018, t.j. približne
jeden mesiac pred uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) bola zrealizovaná len hrubá stavba v časti prvého nadzemného podlažia, základy, izolačná vrstva proti zemnej vlhkosti, podmurovka, obvodové murivo s priečkami, preklady nad otvormi, podkladová vrstva podlahy, stropná konštrukcia bez schodiska a bola položená časť vnútorného vodovodu a kanalizácie. Znalec určil dokončenie stavby v rozsahu 15,41 % pričom technickú hodnotu tejto stavby ohodnotil na sumu 163 837 €. (ix) Z prílohy znaleckého posudku vyplýva, že stavebné povolenie na bytový dom č. 5 bolo vydané dňa 04.04.2018 a účastníkom tohto stavebného konania bol aj žalobca. 32. Žalovaný z vyššie uvedených skutkových okolností dospel k záveru, že žalobca najneskôr v marci 2018 disponoval vedomosťou, že na pozemkoch v jeho vlastníctve vznikne bytový dom. Práve v tomto kontexte žalovaný odmietol argumentáciu žalobcu, že vedomosť o charaktere stavby získal až zo žiadosti spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o. zo dňa 05.06.2018. Podľa žalovaného zo stavebných konaní, uznesení mestského zastupiteľstva, zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena a ďalších listín jednoznačne vyplýva, že mesto bolo s výstavbou bytového domu č. 5 oboznámené podstatne skôr. Žalovaný zároveň zohľadnil, že od právoplatnosti stavebného povolenia do uzatvorenia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uplynuli približne dva mesiace, čo znamená, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy bol bytový dom iba v počiatočnom štádiu rozostavanosti. Žalovaný pri posúdení veci vychádzal tiež z toho, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy bytový dom ešte nebol dokončený ani skolaudovaný. Podľa žalovaného práve táto okolnosť potvrdzovala, že zámer žalobcu nadobudnúť predmetný bytový dom nevznikol až po jeho dokončení, ale existoval už počas samotnej realizácie stavby. Podstatná časť stavebných prác sa preto realizovala až po tom, čo sa žalobca zmluvne zaviazal predmetný bytový dom v budúcnosti odkúpiť. Túto úvahu žalovaný podporil aj uvedeným znaleckým posudkom, zápisom rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností a tým, že kolaudácia stavby prebehla až dňa 21.12.2018. 33. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v prípade, ak v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola stavba v štádiu postaveného prvého nadzemného podlažia, išlo o existujúcu budovu a preto je potrebné na nadobudnutie tejto stavby aplikovať výnimku podľa §1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Hoci išlo k existujúcu rozostavanú stavbu, táto okolnosť nie je pre posúdenie veci relevantná. Súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný pri posúdení otázky postupov žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, Kúpnej zmluvy a Nájomnej zmluvy vychádzal z jednotlivých skutkových okolností uvedených vyššie, ktoré neposudzoval izolovane, ale vo vzájomných súvislostiach a s ohľadom na ich časovú nadväznosť. Žalovaný zobral do úvahy, že žalobca už v minulosti identickým spôsobom zabezpečoval obstaranie nájomných bytov prostredníctvom toho istého zhotoviteľa TO-MY-STAV s.r.o., pričom predmetný bytový dom č. 5 predstavoval pokračovanie rovnakého modelu výstavby. Žalovaný preto dôvodne nepovažoval za rozhodujúce to, či žalobca navrhol konkrétne dispozičné riešenie bytov, technické parametre stavby alebo jednotlivé stavebné prvky. Rozhodujúce pre posúdenie veci bolo, či zo súboru ďalších okolností vyplýva, že realizované stavebné práce od počiatku smerovali k uspokojeniu potrieb verejného obstarávateľa a či tvorili súčasť vopred nastaveného mechanizmu vedúceho k získaniu výsledku stavebnej činnosti do jeho vlastníctva. Z napadnutého rozhodnutia a z administratívneho spisu vyplýva, že predmetný bytový dom č. 5 bol ďalším z radu bytových domov realizovaných tým istým subjektom na tej istej ulici a na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný zároveň vychádzal z toho, že podľa článku III. bod 4 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol záväzok žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy podmienený splnením podmienok umožňujúcich získanie podpory Štátneho fondu rozvoja bývania na obstaranie nájomných bytov. Preto nie je nezákonný ani záver žalovaného, že tieto podmienky súviseli s požiadavkami žalobcu ako budúceho nadobúdateľa nehnuteľnosti na samotnú stavbu. Práve z toho žalovaný dôvodne dospel k záveru, že predmetný bytový dom bol od počiatku realizovaný v súlade s požiadavkami žalobcu a s cieľom jeho následného nadobudnutia žalobcom a na uspokojenie jeho potrieb v oblasti nájomného bývania. 34. Súd tiež dáva do pozornosti, že obdobnou vecou sa zaoberal Najvyšší správny súd v rozsudku z 30.11.2022, sp. zn. 6 Asan 22/2020, ktorý dospel k rovnakým záverom v otázke uplatňovania výnimky pri nadobúdaní stavby, na základe rovnakého súboru zmlúv (nájomná zmluva k pozemku, zmluva o budúcej kúpnej zmluve a kúpna zmluva na nadobudnutie nehnuteľnosti) a ktorého závery boli posudzované v Uznesení Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 289/2023. Podľa tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR, „predmetná výnimka sa vzťahuje na prípady, ak sa má nadobudnúť už existujúca nehnuteľnosť, nota bene nie nehnuteľnosť, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, na základe požiadaviek obstarávateľa (konkr. požiadavky, aby spĺňali kritériá pre priznanie podpory zo Štátneho fondu na rozvoj bývania)“. Pokiaľ
žalobca namietal, že v danom prípade išlo o odlišné skutkové okolnosti, súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Skutkové okolnosti vo veci týkajúcej sa Najvyššieho správneho súdu SR pod sp. zn. 6 Asan 22/2020 boli odlišné v tom, že v danom prípade bolo už v nájomnej zmluve uvedené, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi pozemky do nájmu za účelom výstavby bytového domu. V prejednávanej veci žalobcu bol síce účel predmetu nájmu uvedený menej konkrétne (ako výstavba v súlade s územným plánom), žalovaný však zámer žalobcu, ktorý od počiatku smeroval k nadobudnutiu výsledkov stavebnej činnosti odvodzoval od ďalších okolností veci tak, ako sú opísané vyššie a to najmä s poukazom na ustanovenia Nájomnej zmluvy, podľa ktorej si stavebná činnosť nájomcu vyžadovala súhlas prenajímateľa a skutočnosti, že išlo o v poradí 5.-ty bytový dom realizovaný tým istým zhotoviteľom na rovnakej ulici na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný preto nepostupoval nezákonne, keď uvedené skutočnosti vyhodnotil ako preukazujúce cieľ žalobcu rozširovať fond nájomného bývania, keďže predmetný projekt sa z hľadiska svojho účelu, umiestnenia, spôsobu financovania a následného majetkového usporiadania nijako nevymykal predchádzajúcim projektom realizovaným pre potreby žalobcu. Vychádzajúc z týchto skutkových záverov, pri ktorých súd nezistil nezákonnosť, je pri posúdení prejednávanej veci možné aplikovať aj závery uvedené v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR pod sp. zn. 6 Asan 22/2020, keďže skutkové okolnosti nie sú takého charakteru, ktorý by menil závery pri rozhodovaní o tejto veci. 35. Súd nepovažoval za presvedčivú ani obranu žalobcu založenú na tvrdení, že preukázateľne nezasahoval do technického návrhu stavby. Verejný obstarávateľ by sa mohol vyhnúť aplikácii pravidiel verejného obstarávania už len tým, že formálne ponechá vypracovanie projektovej dokumentácie a technických riešení na tretiu osobu, hoci celý projekt od počiatku smeruje k uspokojeniu jeho potrieb a k nadobudnutiu výsledku stavebnej činnosti do jeho vlastníctva. Takýto výklad by bol v rozpore s účelom právnej úpravy verejného obstarávania, ako aj s požiadavkou materiálneho posudzovania právnych vzťahov zdôrazňovanou v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že žalovaný pri správnej úvahe nevybočil z medzí a hľadísk zákona, keď posudzoval celý komplex zmluvných vzťahov vo vzájomných súvislostiach a keď uzavrel, že predmetný zmluvný model smeroval k zabezpečeniu výstavby nájomného bytového domu pre potreby žalobcu bez použitia postupov ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobné námietky smerujúce proti tomuto záveru preto súd vyhodnotil ako nedôvodné. 36. Súd sa ďalej zaoberal žalobnými námietkami, v rámci ktorých žalobca namietal vnútornú rozpornosť výroku prvostupňového rozhodnutia, rozpor medzi výrokom a jeho odôvodnením, vnútornú rozpornosť skutkových a právnych záverov žalovaného, ktoré podľa žalobcu spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného a nejednoznačného vysvetlenia dôvodov rozhodnutia. Žalobca svoju argumentáciu založil najmä na tom, že z výroku prvostupňového rozhodnutia podľa jeho názoru nebolo zrejmé, či žalovaný považoval za porušenie zákona o verejnom obstarávaní už uzatvorenie Nájomnej zmluvy, alebo až uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a následnej Kúpnej zmluvy. Z tohto dôvodu považoval výrok rozhodnutia za zmätočný a vnútorné rozporný a namietal, že odvolací orgán túto vadu neodstránil. Žalobca konkrétne namietal, že mu nie je zrejmé, čo sa má rozumieť pod konaním, ktorému predchádzalo uzatvorenie Nájomnej zmluvy a v čom má byť, toto vo výroku nešpecifikované konanie, nezákonné. Zároveň považoval za chaotické, ak žalovaný v prvej časti výroku odkazuje na nešpecifikované konanie, ktoré má porušovať zákon a v druhej časti výroku toto konanie za nezákonné nepovažuje, pričom ide o vnútornú rozpornosť vo výroku, ktorú nemá možnosť odstrániť žiadnym výkladom. Súd týmto žalobným námietkam neprisvedčil. 37. Žalovaný výrokom prvostupňového rozhodnutia konštatoval, „že kontrolovaný svojím konaním pri uzatváraní Kúpnej zmluvy č. 16/2019 z 9. 1. 2019 medzi kontrolovaným a spoločnosťou TO-MYSTAV s.r.o., Lesná 335/9, 972 17 Kanianka, IČO: 36 797 006 (ďalej aj len „TO-MY-STAV s.r.o.“), ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy dňa 23. 7. 2018 medzi kontrolovaným a TO-MY-STAV s.r.o. a nájomnej zmluvy č. 15/17 z 28. 8. 2017 medzi kontrolovaným a TO-MY-STAV s.r.o. porušil: § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác týkajúcej sa výstavby bytového domu ,,A. B. C. XXXX C. C. E. X F. G. H., I. J., K.“ uzatvoril dňa 23. 7. 2018, so spoločnosťou TO-MY-STAV s.r.o., Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a následne dňa 9. 1. 2019 Kúpnu zmluvu č. 16/2019 bez aplikovania niektorého z postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní v dôsledku neoprávnenej aplikácie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní,
čo malo za následok výber konkrétneho hospodárskeho subjektu bez realizácie riadnej hospodárskej súťaže, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.“ 38. Správny súd poukazuje na to, že výrok rozhodnutia predstavuje právne záväznú časť správneho aktu. Ak správny orgán vo výroku konštatuje porušenie povinnosti ustanovenej zákonom o verejnom obstarávaní, musí byť z výroku zrejmé nielen právne ustanovenie, ktoré malo byť porušené, ale aj konkrétne konanie, ktorým malo k porušeniu zákona dôjsť. Skutkové okolnosti musia byť vo výroku vymedzené tak, aby bolo možné bez pochybností identifikovať, aké konanie správny orgán považoval za rozporné so zákonom. 39. Z výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný za rozhodujúce úkony, ktorými došlo k porušeniu zákona označil uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a Kúpnej zmluvy a to z dôvodu, že žalobca de facto zadal zákazku na výstavbu bytového domu práve uzatvorením týchto zmlúv bez toho, aby aplikoval postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní. Konanie žalobcu bolo teda vo výroku dostatočne špecifikované. Skutočnosť, že v časti výroku žalovaný uviedol, že uzatvoreniu Kúpnej zmluvy predchádzalo uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a Nájomnej zmluvy, nespôsobuje vnútornú rozpornosť výroku. Uvedenie Nájomnej zmluvy vo výroku malo význam z hľadiska skutkovej individualizácie posudzovaného konania a z hľadiska opisu časovej a vecnej následnosti právnych úkonov, ktoré žalovaný hodnotil ako súčasť jedného celku. Výrok prvostupňového rozhodnutia dostatočne vymedzuje skutok, označuje porušené zákonné ustanovenie, identifikuje úkony žalobcu, ktorými podľa žalovaného došlo k zadaniu zákazky, ako aj dôsledok tohto postupu spočívajúci vo výbere konkrétneho hospodárskeho subjektu bez realizácie riadnej súťaže. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že požiadavka určitosti výroku správneho rozhodnutia neznamená, že vo výroku musia byť obsiahnuté všetky skutkové okolnosti, ktoré správny orgán v odôvodnení následne hodnotí ako súčasť právnej úvahy. Výrok má vymedziť predmet rozhodnutia, skutok a právnu kvalifikáciu, zatiaľ čo odôvodnenie vysvetľuje, z akých dôkazov, skutkových zistení a právnych úvah správny orgán k výroku dospel. V posudzovanej veci výrok tieto náležitosti obsahuje. Žalobcovi z neho muselo byť zrejmé, že žalovaný mu vytýka zadanie zákazky na stavebné práce bez použitia postupov verejného obstarávania prostredníctvom zmlúv, ktorými boli Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a následná Kúpna zmluva, pričom Nájomná zmluva bola hodnotená ako skutková okolnosť predchádzajúca týmto úkonom a vysvetľujúca ich účel. 40. Nedôvodná je aj žalobná námietka, podľa ktorej medzi výrokom a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia existuje taký rozpor, ktorý spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca poukazoval najmä na časť odôvodnenia, v ktorej prvostupňový orgán uviedol, že žalobca vybral hospodársky subjekt, ktorý definoval už v Nájomnej zmluve, a ktorému de facto zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác. Túto formuláciu však nemožno vykladať izolovane a bez väzby na celú argumentáciu správneho orgánu. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný Nájomnú zmluvu nepovažoval za samostatný právny úkon, ktorým došlo k zadaniu zákazky, ale za prvý článok reťazca úkonov žalobcu, ktorý smeroval k následnému uzatvoreniu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a Kúpnej zmluvy. Práve z tohto dôvodu súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu, že ak uzatvorenie Nájomnej zmluvy nebolo vo výroku označené za samostatné porušenie zákona, potom odôvodnenie rozhodnutia nemohlo k Nájomnej zmluve prihliadať. To, že uzatvorenie Nájomnej zmluvy nebolo vo výroku kvalifikované ako porušenie zákona, nebránilo žalovanému prihliadať na ňu ako na významnú skutkovú okolnosť preukazujúcu časovú následnosť, výber zhotoviteľa a účel celého postupu žalobcu. 41. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je vnútorne rozporné preto, že v jednej jeho časti žalovaný poukazoval na Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ako na úkon, ktorým bola zadaná zákazka na stavebné práce, zatiaľ čo v inej časti rozhodnutia spájal začiatok celého mechanizmu už s Nájomnou zmluvou. Napadnuté rozhodnutie je založené na tom, že Nájomná zmluva, Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a Kúpna zmluva tvorili jeden vecne a časovo prepojený súbor právnych úkonov, pričom práve v ich vzájomnej súvislosti bolo možné identifikovať skutočný účel postupu žalobcu. V napadnutom rozhodnutí formulovaná úvaha žalovaného nie je vnútorne rozporná, ale vyjadruje materiálne posúdenie všetkých skutkových okolností veci. 42. Za nedôvodnú súd považoval aj námietku žalobcu, podľa ktorej nemohol ako adresát rozhodnutia zrozumiteľne rozpoznať myšlienkové, logické a právne pochody správneho orgánu. Rozhodnutie je
nepreskúmateľné vtedy, ak z neho nemožno zistiť, z akých dôvodov správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol. Takáto situácia v prejednávanej veci nenastala. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia aj napadnutého rozhodnutia obsahuje opis relevantných skutkových okolností, chronológiu zmluvných vzťahov, dôvody, pre ktoré žalovaný nepovažoval aplikáciu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní za oprávnenú, ako aj vysvetlenie, prečo považoval celý zmluvný model za zadanie zákazky na uskutočnenie stavebných prác bez riadnej hospodárskej súťaže. Pokiaľ žalobca namietal porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a tvrdil, že žalovaný ponechal v dokazovaní rozpory, súd ani tejto námietke neprisvedčil. Žalovaný nevyvodil svoje závery z jediného izolovaného dôkazu, ale zo súboru viacerých na seba nadväzujúcich skutočností. Hodnotenie dôkazov bolo založené na ich vzájomnej súvislosti a logickej nadväznosti. Takto odôvodnené hodnotenie dôkazov nemožno označiť za svojvoľné ani za nepreskúmateľné. Súd preto dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie netrpí žalobcom namietanou vnútornou rozpornosťou výroku, rozporom medzi výrokom a odôvodnením ani vnútornou rozpornosťou skutkových a právnych záverov. 43. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku, podľa ktorej sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa Nájomnej zmluvy a možnosti nadobudnutia rozostavanej stavby. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akých skutkových zistení žalovaný vychádzal, aké dôkazy hodnotil, akými úvahami bol vedený a z akých dôvodov dospel k prijatým právnym záverom. Požiadavku § 47 ods. 3 správneho poriadku preto nemožno vykladať tak, že správny orgán je povinný osobitne polemizovať s každým jednotlivým argumentom účastníka konania alebo podrobne reagovať na každú jeho právnu úvahu. Rozhodujúce je, aby sa vysporiadal s podstatnými námietkami a aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé, aké úvahy viedli správny orgán k prijatému záveru. Skutočnosť, že žalovaný výslovne nereagoval na každú jednotlivú argumentáciu žalobcu týkajúcu sa Nájomnej zmluvy alebo možnosti nadobudnutia rozostavanej stavby, sama osebe nezakladá nezákonnosť ani nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 44. Súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou, podľa ktorej došlo k porušeniu jeho procesných práv tým, že sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia nemohol vyjadriť k článku zo dňa 20.01.2017, na ktorý žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nepostavil svoje skutkové ani právne závery na obsahu uvedeného článku. Žalovaný záver o vedomosti žalobcu o pripravovanej výstavbe bytového domu č. 5 vyvodil predovšetkým z obsahu Nájomnej zmluvy, uznesení mestského zastupiteľstva, dokumentácie týkajúcej sa inžinierskych sietí, zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, priebehu stavebného konania, Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako aj z časovej a vecnej nadväznosti jednotlivých úkonov žalobcu a spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o. Z týchto skutkových okolností žalovaný vyvodil záver o existencii vedomosti žalobcu ešte pred uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí následne poukázal aj na verejne dostupný článok zo dňa 20.01.2017. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že tento článok nepredstavoval rozhodujúci dôkaz, na ktorom by bol postavený skutkový záver žalovaného, ale iba doplňujúcu okolnosť podporujúcu závery vyplývajúce z ostatných podkladov administratívneho spisu. Aj bez odkazu na predmetný článok by preto závery žalovaného vyplývali z ostatných listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Súd zároveň poukazuje na to, že predmetný článok bol verejne dostupným zdrojom informácií a neobsahoval žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by neboli známe žalobcovi alebo ktoré by nevyplývali z ostatných podkladov konania. Žalobca navyše ani v žalobe konkrétne neuviedol, aké skutkové alebo právne argumenty by vo vzťahu k predmetnému článku uplatnil a akým spôsobom by prípadná možnosť vyjadriť sa k jeho obsahu mohla ovplyvniť výsledok konania. Súd preto dospel k záveru, že skutočnosť, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia osobitne neoboznámil žalobcu s tým, že v odôvodnení rozhodnutia poukáže na predmetný verejne dostupný článok, nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preto túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 45. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na
náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 47. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-1S/65/2021 Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.