{"guid": "bfc69304-58d2-409a-8130-2e02d27af676:d3ac2a42-adde-45a3-b43e-96a805c208fd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200512.2", "spisova_znacka": "BA-1S/65/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/65/2021 z 26. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. júna 2026, sp. zn. BA-1S/65/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200512.2", "identifikacne_cislo": "1021200512", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3ac2a42-adde-45a3-b43e-96a805c208fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200512.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200512.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200512.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/65/2021\n1021200512\n26. 06. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021200512.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-1S/65/2021\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a\nčlenov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu:\nMesto Prievidza, so sídlom Námestie slobody č. 14, 971 01 Prievidza, IČO: 00318444, zastúpeného:\nPOLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, proti\nžalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797\n903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2072-9000/2021 zo dňa 11.03.2021, takto\nrozhodol:\nBA-1S/65/2021\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII.\n\nŽalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n\nBA-1S/65/2021\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný začal z vlastného podnetu konanie podľa § 171 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom\nobstarávaní v relevantnom znení (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) o preskúmanie úkonov\nžalobcu ako verejného obstarávateľa v súvislosti s obstaraním stavby „A. B. C. XXXX C. D. C. E. X F.\nG. H., I. J., K.“ (L. F. M. „C. E. N. X“), ktorého výsledkom bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 16/2019 zo\ndňa 09.01.2019 (ďalej aj len „Kúpna zmluva“) medzi žalobcom v postavení kupujúceho a spoločnosťou\nTO-MY-STAV s.r.o. v postavení predávajúceho. Tomuto právnemu vzťahu predchádzalo uzatvorenie\nnájomnej zmluvy č. 15/17 zo dňa 28.08.2017 (ďalej aj len „Nájomná zmluva“) a zmluvy o uzatvorení\nbudúcej kúpnej zmluvy zo dňa 23.07.2018 (ďalej aj len „Zmluva o budúcej kúpnej zmluve“) medzi tými\nistými subjektmi.\n2. Po preskúmaní dokumentácie žalobcu vydal žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutie\nč. 5839-6000/2020-OD/13 zo dňa 12.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa\n§ 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní rozhodol, že žalobca porušil § 10 ods. 1 zákona\no verejnom obstarávaní tým, že pri obstaraní predmetného bytového domu a súvisiacej technickej\nvybavenosti neaplikoval niektorý z postupov verejného obstarávania a neoprávnene sa dovolával\nvýnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Prvostupňový správny orgán dospel\nk záveru, že žalobca už uzatvorením Nájomnej zmluvy vytvoril podmienky pre výber konkrétneho\nhospodárskeho subjektu, ktorému následne prenajal pozemky určené na výstavbu bytového domu,\n\npričom následným uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve prejavil vôľu predmetnú stavbu po\njej dokončení nadobudnúť do svojho vlastníctva. Podľa žalovaného bolo potrebné Nájomnú zmluvu,\nZmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následnú Kúpnu zmluvu posudzovať vo vzájomnej súvislosti ako\nsúčasť jedného ekonomického a právneho celku smerujúceho k výstavbe a následnému nadobudnutiu\nbytového domu žalobcom. Žalovaný vychádzal najmä zo skutočnosti, že žalobca mal vedomosť o\nzamýšľanej výstavbe bytového domu už pred uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čo vyvodil\n(i) z predchádzajúcich obdobných projektov realizovaných na rovnakej ulici tým istým zhotoviteľom, (ii)\nzo stavebnej dokumentácie, (iii) z uznesení mestského zastupiteľstva, ako aj (iv) z úkonov týkajúcich sa\nzriaďovania inžinierskych sietí a vecných bremien. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval,\nže výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní možno aplikovať iba na\nnadobúdanie existujúcich nehnuteľností, pričom jej použitie neprichádza do úvahy v situácii, keď verejný\nobstarávateľ prenajme pozemok súkromnému subjektu, ktorý na ňom následne vybuduje stavbu určenú\nna budúci prevod do vlastníctva verejného obstarávateľa. Takýto postup považoval za obchádzanie\nzákona o verejnom obstarávaní, ktorého dôsledkom bol výber konkrétneho hospodárskeho subjektu bez\nrealizácie riadnej hospodárskej súťaže, čo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n3. Na základe odvolania podaného žalobcom rozhodovala o veci Rada Úradu pre verejné obstarávanie\nako druhostupňový orgán, ktorá rozhodnutím č. 2072-9000/2021 zo dňa 11.03.2021 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie podľa § 177 ods.\n12 zákona o verejnom obstarávaní potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa stotožnila so\nskutkovými aj právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu. Podľa záverov Rady tvorili tieto\nprávne úkony vzájomne prepojený komplex zmluvných vzťahov smerujúci k realizácii stavebných prác\na následnému nadobudnutiu ich výsledku žalobcom. Rada sa stotožnila aj so záverom, že výnimku\npodľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní nemožno aplikovať na prípady, keď verejný\nobstarávateľ už v štádiu výstavby smeruje k nadobudnutiu budúcej stavby, a zdôraznila, že každá\nvýnimka z pravidiel verejného obstarávania musí byť vykladaná reštriktívne. Z uvedených dôvodov\ndospela k záveru, že žalobca neoprávnene použil predmetnú výnimku, čím sa vyhol použitiu postupov\nverejného obstarávania a umožnil výber konkrétneho hospodárskeho subjektu bez riadnej hospodárskej\nsúťaže.\nII. Správna žaloba\n4. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho\nistého dňa, domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci\nžalovanému na ďalšie konanie.\n5. Žalobca namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Nesúhlasil so záverom\nžalovaného, podľa ktorého už uzatvorením Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy došlo k zadaniu\nzákazky na uskutočnenie stavebných prác spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o. bez použitia postupov podľa\nzákona o verejnom obstarávaní. Tvrdil, že predmetná zmluva predstavovala výlučne záväzok zmluvných\nstrán uzatvoriť za splnenia dohodnutých podmienok v budúcnosti kúpnu zmluvu a sama osebe\nnezakladala žiadny záväzok týkajúci sa realizácie stavebných prác. Namietal, že žalovaný nesprávne\nvyhodnotil jej obsah a nesprávne ju považoval za právny úkon, ktorým malo dôjsť k zadaniu zákazky\nna výstavbu bytového domu. Zdôrazňoval, že spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. realizovala výstavbu na\nvlastné náklady, na vlastné podnikateľské riziko a podľa vlastnej projektovej dokumentácie, pričom\nžalobca nevystupoval v postavení objednávateľa stavebných prác a nemal právne postavenie, ktoré by\nmu umožňovalo určovať priebeh alebo spôsob realizácie výstavby.\n6. Žalobca v súvislosti s tým namietal tiež nesprávny právny záver žalovaného, podľa ktorého už\nuzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve prevzal bezpodmienečný záväzok nadobudnúť predmetný\nbytový dom do svojho vlastníctva. Poukazoval na to, že uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy bolo\npodmienené splnením viacerých podmienok, najmä dokončením a kolaudáciou stavby, zabezpečením\nfinancovania prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Súčasne namietal záver žalovaného, že\nurčoval technické parametre stavby alebo že bytový dom mal byť realizovaný podľa jeho požiadaviek.\nTvrdil, že investičný zámer, projektová dokumentácia, technické riešenie stavby, ako aj samotná\nrealizácia stavebných prác boli výsledkom činnosti spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o., pričom žalobca\ndo týchto procesov nijakým spôsobom nezasahoval. Za nesprávny považoval aj záver žalovaného,\nže požiadavka na možnosť financovania budúcej kúpy prostredníctvom prostriedkov Štátneho fondu\n\nrozvoja bývania predstavovala určenie technických požiadaviek na stavbu alebo zásah do procesu jej\nrealizácie.\n7. Žalobca zároveň namietal nesprávny výklad § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní,\nktorý žalovaný aplikoval pri posudzovaní možnosti využitia výnimky z pôsobnosti zákona. Tvrdil, že\nžalovaný neoprávnene zúžil rozsah uvedenej výnimky iba na prípady nadobúdania dokončených a\nskolaudovaných stavieb. Podľa žalobcu je potrebné za existujúcu stavbu považovať aj rozostavanú\nstavbu evidovanú v katastri nehnuteľností, ktorá má určeného vlastníka a určený účel využitia. V\ntejto súvislosti poukazoval na právnu teóriu, rozhodovaciu prax súdov, ako aj na judikatúru Súdneho\ndvora Európskej únie, z ktorej podľa jeho názoru nevyplýva záver, že by každé budúce nadobudnutie\nrozostavanej stavby automaticky predstavovalo zákazku na uskutočnenie stavebných prác. Namietal\ntiež nesprávny výklad pojmu hlavný predmet zmluvy a nesprávnu aplikáciu judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie žalovaným. Zdôrazňoval, že hlavným predmetom zmluvného vzťahu bolo budúce\nnadobudnutie nehnuteľnosti, a nie zabezpečenie realizácie stavebných prác.\n8. Žalobca ďalej namietal nesprávne zistenie skutkového stavu. Uviedol, že žalovaný vyvodil viaceré\nrozhodujúce skutkové závery bez dostatočnej opory v administratívnom spise, prípadne sú tieto závery\ns jeho obsahom v priamom rozpore. Predovšetkým nesúhlasil so záverom, že ešte pred vyhlásením\nobchodnej verejnej súťaže a uzatvorením nájomnej zmluvy zamýšľal nadobudnúť predmetný bytový\ndom do svojho vlastníctva. Tvrdil, že vykonané dôkazy takýto záver nepreukazujú, pričom niektoré z\nnich podľa jeho názoru svedčia dokonca o opaku. Za nepreukázané považoval aj skutkové závery\nžalovaného o tom, že mal vopred vedomosť o investičnom zámere spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o., že\novplyvňoval podobu stavby alebo že výstavba bola realizovaná podľa jeho požiadaviek.\n9. Žalobca ďalej namietal vnútornú rozpornosť výroku prvostupňového rozhodnutia, keď podľa jeho\nnázoru z výroku nebolo zrejmé, ktoré konkrétne konanie žalobcu malo predstavovať porušenie zákona\no verejnom obstarávaní. Poukazoval tiež na rozpor medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia, na\nvnútornú rozpornosť skutkových a právnych záverov žalovaného, ako aj na nedostatočné vysporiadanie\nsa s jeho argumentáciou prednesenou v priebehu správneho konania a v odvolaní. Z uvedených\ndôvodov považoval napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné a nezákonné.\n10. Žalobca smeroval žalobnú námietku aj proti procesnému postupu žalovaného v konaní o\nodvolaní. Poukázal na to, že žalovaný podľa § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní doplnil\ndovtedajšie konanie, a to tak, že odkázal na verejne dostupný článok zverejnený na adrese https://\nmyhornanitra.sme.sk/c/20438426/prievidza-sa-moze-rozrast-ma-na-to-vybrate-viacere-lokality.html s\nnázvom „Prievidza sa môže rozrásť, má na to vybrané viaceré lokality“ zo dňa 20.01.2017, s tým, že ho\ndruhostupňový orgán zahrnul do administratívneho spisu. Uviedol, že podľa napadnutého rozhodnutia\nmala z tohto článku vyplývať údajná vedomosť žalobcu o zámere vybudovať bytový dom č. 5 ešte\npred vyhlásením obchodnej verejnej súťaže. Žalobca poukázal na to, že žalovaný doplnil podklad\nrozhodnutia o nový dôkazný prostriedok, avšak v rozpore s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“) neposkytol žalobcovi ako\núčastníkovi konania možnosť, aby sa k takto doplnenému podkladu rozhodnutia vyjadril pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.05.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť. Vo vzťahu k žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol,\nže pri posudzovaní zákonnosti postupu žalobcu nevychádzal izolovane z jednotlivých zmlúv, ale zo\nvšetkých úkonov, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy.\n12. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej\núnie, ako aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že\npri posudzovaní obdobných právnych vzťahov je potrebné skúmať ich skutočný hospodársky a právny\núčel. Zdôraznil, že výnimky z povinnosti postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní musia byť\nvykladané reštriktívne a nemožno ich využívať na obchádzanie pravidiel verejného obstarávania.\n\n13. K tvrdeniu žalobcu, že neurčoval parametre budúceho bytového domu a neovplyvňoval jeho\nrealizáciu, žalovaný uviedol, že z obsahu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a ďalších dokumentov\nvyplýva opak. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii týkajúcej sa existencie nehnuteľnosti žalovaný\nuviedol, že v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve existovala iba rozostavaná stavba v\nrozsahu približne 15,41 % stavebnej rozpracovanosti, ktorá podľa jeho názoru nespĺňala charakteristiky\ndokončeného bytového domu, ktorý mal byť predmetom následnej kúpy. K námietke neurčitosti\na vnútornej rozpornosti výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že výrok považuje za\ndostatočne určitý, zrozumiteľný a bez vnútorných rozporov.\n14. Žalobca v replike zo dňa 25.06.2021 zdôraznil, že spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. začala výstavbu\nbytového domu ešte pred začatím rokovaní so žalobcom o prípadnom odkúpení, a teda výstavba\nprebiehala skôr, než bola uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Vo vzťahu k financovaniu zo\nŠtátneho fondu rozvoja bývania žalobca uviedol, že získanie prostriedkov nebolo podmienkou výstavby,\nzhotoviteľ nebol povinný realizovať stavbu v štandarde požadovanom pre získanie podpory a v prípade\nnezískania podpory mal žalobca iba možnosť od zmluvy odstúpiť.\n15. Žalovaný v duplike zo dňa 10.08.2023 zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe.\nIV. Relevantná právna úprava\n16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v aktuálne\nplatnom a účinnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n17. Podľa § 119 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej\nlen „SSP“) správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n20. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní\npri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.\n21. Podľa § 1 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na\ndodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž\nnávrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom\nobstarávaní.\n22. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie\nexistujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k\nnim akýmkoľvek spôsobom financovania.\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu\nv Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov\npodľa predchádzajúcej vety dňa 07.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie\nsenátu 7S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nRozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025\nbola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S\nsprávneho súdu.\n\n24. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom\n(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa\ns obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu\na podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,\nako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP),\nza splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa\n26.06.2026, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n25. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo najmä posúdenie zákonnosti\nzáveru žalovaného, podľa ktorého žalobca pri obstaraní bytového domu č. 5 na J. I. A. K.\npostupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď bez použitia niektorého z postupov\nverejného obstarávania uzatvoril so spoločnosťou TO-MY-STAV s.r.o. zmluvy, ktorých výsledkom bolo\nnadobudnutie predmetného bytového domu do vlastníctva žalobcu. Vzhľadom na žalobné námietky bolo\núlohou správneho súdu posúdiť predovšetkým, to, či žalovaný správne vyhodnotil úkony žalovaného ako\nzákazku na uskutočnenie stavebných prác, na ktorú sa vzťahovala povinnosť postupovať podľa zákona\no verejnom obstarávaní, alebo či išlo o nadobudnutie nehnuteľnosti podliehajúcej výnimke podľa § 1\nods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.\n26. Žalobca svoju argumentáciu založil na tvrdení, že v posudzovanom prípade išlo výlučne o budúce\nnadobudnutie nehnuteľnosti bez akéhokoľvek vplyvu žalobcu na realizáciu predmetnej stavby, pričom\nvýnimka podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní má byť podľa žalobcu aplikovaná aj\npre prípad rozostavanej stavby. Žalobca poukazoval na to, že účelom Nájomnej zmluvy nebola výstavba\nkonkrétnej stavby nájomných bytov, ale všeobecne označená stavba v súlade s územným plánom mesta.\nArgumentoval tiež tým, že nemal žiaden vplyv na to, čo bude zo strany nájomcu predmetom výstavby,\nTO-MY-STAV s.r.o. ako stavebník stavbu realizoval na vlastné náklady a vlastné riziko a žalobca sa\nnepodieľal na projektovej dokumentácii stavby, čo považoval za dôvod, pre ktorý nie je možné jeho\nkonanie posudzovať ako zadanie stavebných prác.\n27. Správny súd k žalobným námietkam v prvom rade uvádza, že účelom právnej úpravy verejného\nobstarávania je zabezpečiť hospodárne, efektívne, transparentné a nediskriminačné nakladanie s\nverejnými prostriedkami, vytvoriť podmienky pre čestnú hospodársku súťaž medzi hospodárskymi\nsubjektmi a predchádzať obchádzaniu pravidiel verejného obstarávania prostredníctvom rôznych\nprávnych konštrukcií. Základné princípy verejného obstarávania, najmä princíp transparentnosti,\nrovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, proporcionality a hospodárnosti,\npredstavujú interpretačné východisko pri posudzovaní všetkých právnych vzťahov, pri ktorých je\npotrebné posúdiť, či ich skutočným obsahom nie je obstaranie plnenia podliehajúceho režimu zákona\no verejnom obstarávaní. Pri aplikácii zákonných výnimiek je preto potrebné vychádzať nielen z\nformálneho označenia právneho úkonu alebo zmluvného typu zvoleného účastníkmi právneho vzťahu,\nale predovšetkým zo skutočného ekonomického a právneho obsahu posudzovaného vzťahu. V\nopačnom prípade by bolo možné jednoducho obísť pravidlá verejného obstarávania, čo by bolo v rozpore\ns účelom právnej úpravy a základnými princípmi verejného obstarávania.\n28. Právna úprava verejného obstarávania je svojou povahou založená na transpozícii smerníc\nEurópskej únie upravujúcich postupy zadávania verejných zákaziek a súťaženia o verejné zdroje.\nCieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť otvorenie vnútroštátnych trhov hospodárskej súťaži, rovnosť\npríležitostí dodávateľov a racionálne nakladanie s verejnými prostriedkami v celej Európskej únii.\nJudikatúra Súdneho dvora Európskej únie tieto zásady dôsledne vykladá a rozvíja, pričom jej závery sú\nzáväzným interpretačným východiskom aj pre vnútroštátne orgány verejnej správy a súdy pri aplikácii\nzákona o verejnom obstarávaní. Práve z tohto základu vyplýva povinnosť verejného obstarávateľa\npostupovať takým spôsobom, ktorý zabezpečí transparentnosť, predvídateľnosť a preskúmateľnosť\ncelého procesu obstarávania a tým vytvorí podmienky pre existenciu skutočnej hospodárskej súťaže.\n29. Žalobca argumentoval, že hlavným predmetom uzatvorených zmlúv (Nájomná zmluva, Zmluva\no budúcej kúpnej zmluve a Kúpna zmluva) nebolo plnenie typické pre verejnú zákazku na uskutočnenie\nstavebných prác a predmetom Zmluvy o budúcej zmluve nebol záväzok TO-MY-STAV s.r.o. vybudovať\n\nbytový dom č. 5 podľa pokynov žalobcu. Žalobca poukázal na to, že ak by išlo o zákazku na stavebné\npráce, takýto pokyn by musel byť vydaný zo strany žalobcu ešte pred začatím realizovania samotnej\nvýstavby. Poukázal tiež na to, že Zmluva o budúcej zmluve takéto podmienky neobsahovala a na to,\nže žalobca si touto zmluvou len rezervoval možnosť kúpy nehnuteľnosti, ktorej parametre si vymienila\nsama spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. Podľa žalobcu začala táto spoločnosť sama bez žalobcu realizovať\nstavbu tak, že žalobca nemal o charaktere plánovanej stavby vedomosť a v čase, keď sa o charaktere\nstavby dozvedel, tak už do výstavby nemohol zasahovať a stanovovať jej podmienky. Žalobca namietal,\nže podmienky financovania zo Štátneho fondu rozvoja bývania vyjadrené v Zmluve o budúcej kúpnej\nzmluve nemožno považovať za jeho požiadavky na stavbu.\n30. V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenúť, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ nie je\nurčujúca kvalifikácia zmluvy vykonaná zmluvnými stranami. Súdny dvor zdôraznil, že „definícia pojmu\n„verejná zmluva na zhotovenie prác“ uvedená v článku 1 písm. a) smernice 93/37 (pozn. Smernica\nRady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác) zahŕňa všetky\ntransakcie, v ktorých je odplatná zmluva nezávisle od jej formálnej kvalifikácie uzavretá medzi verejným\nobstarávateľom a zhotoviteľom, ktorej predmetom je zhotovenie „diela“ v zmysle článku 1 písm. c) tejto\nsmernice. V tejto súvislosti je základným kritériom to, že predmetné dielo musí byť zhotovené podľa\npožiadaviek spresnených verejným obstarávateľom, pričom prostriedky použité na jeho zhotovenie nie\nsú relevantné.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 29.10.2009 vo veci Komisia Európskych spoločenstiev\nproti Spolkovej republike Nemecko, C-536/07, Bod 40).\n31. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa otázkou existencie požiadaviek žalobcu na\nrealizáciu stavby zaoberal. Pre posúdenie veci žalovaným boli podstatné nasledujúce skutkové okolnosti\nveci: (i) Uznesením Mestského zastupiteľstva v Prievidzi č. 253/17 zo dňa 26.06.2017 bol schválený\nzámer prenechať do nájmu pozemky nachádzajúce sa na J. I. v lokalite B. formou obchodnej verejnej\nsúťaže. Hoci bol účel využitia formulovaný všeobecne ako „výstavba objektov v súlade s územným\nplánom“, žalovaný pri svojich záveroch vychádzal zo skutočnosti, že nešlo o akékoľvek pozemky, ale\no pozemky nachádzajúce sa bezprostredne vedľa pozemkov, na ktorých tá istá spoločnosť TO-MYSTAV s.r.o. už v minulosti realizovala výstavbu bytových domov č. 1 až 4. Samotné geografické a\nvecné prepojenie predmetných projektov preto podľa žalovaného predstavovalo významnú indíciu pri\nposudzovaní vedomosti žalobcu o budúcom využití predmetných pozemkov. (ii) Na základe uvedeného\nuznesenia bola následne dňa 19.07.2017 vyhlásená obchodná verejná súťaž. Podmienky súťaže\nobsahovali požiadavku využitia pozemkov v súlade s územným plánom. Do súťaže sa prihlásil jediný\nzáujemca, spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o., ktorá vo svojom návrhu uviedla účel využitia pozemkov ako\n„výstavba objektov“ a ponúkla nájomné vo výške 3 606 eur ročne. (iii) Dňa 28.08.2017 bola následne\nuzatvorená Nájomná zmluva, ktorou mesto prenajalo predmetné pozemky spoločnosti TO-MY-STAV\ns.r.o. na dobu troch rokov. Účel nájmu bol definovaný ako výstavba objektov v súlade s územným\nplánom. Jedným zo zmluvných dojednaní bolo, že nájomca nebol oprávnený vykonávať stavebné úpravy\nalebo iné podstatné zásahy bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu. Podľa žalovaného tak\nžalobca nebol v postavení subjektu, ktorý by o budúcej výstavbe nemal žiadne informácie, ale naopak,\nponechal si kontrolu nad budúcim využívaním pozemkov a realizáciou stavby. (iv) Dňa 31.01.2018\npodala spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. na Okresný úrad Prievidza žiadosť o povolenie vodnej stavby a\nosobitné užívanie vôd pre projekt označený názvom „A. B. C. XXXX C., C. E. X F. G. H., J. I., K.“. Už z\ntejto skutočnosti bolo podľa žalovaného zrejmé, že stavebný zámer bol v tom čase konkrétne definovaný\na nešlo o neurčitú budúcu výstavbu bližšie nešpecifikovaných objektov. (v) Následne dňa 05.02.2018\nprijalo Mestské zastupiteľstvo uznesenie č. 19/18, ktorým vzalo „na vedomie žiadosť spoločnosti TO-MYSTAV o uzavretí dodatku k nájomnej zmluve za účelom uloženia inžinierskych sietí k bytovému domu,\nktorý je predmetom nájomnej zmluvy číslo 15/17“, schválilo súhlas s realizáciou týchto inžinierskych sietí\na zároveň schválilo budúce vecné bremeno z dôvodu rozšírenia verejnoprospešného záujmu výstavby\nnájomných bytov na J. I.. (vi) Na uvedené uznesenie č. 19/18 následne nadviazala zmluva o budúcej\nzmluve o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 29.03.2018, účinná od 04.04.2018. V tejto zmluve\nsa uvádza, že spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. je investorom nájomných bytov 2x12 bytových jednotiek –\nbytového domu č. 5 a inžinierskych sietí na J. I. v K.. (vii) Ďalšou významnou okolnosťou bolo uzatvorenie\nZmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy dňa 23.07.2018. Touto zmluvou žalobca prejavil vôľu\nnadobudnúť po dokončení nájomný bytový dom s celkovým počtom 2x12 bytových jednotiek vrátane\npríslušných inžinierskych sietí. (viii) V administratívnom spise sa nachádza znalecký posudok č. 68/2018\nvypracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rozostavanej stavby bytového domu\nč. 5 na ulici J., z ktorého vyplýva, že ku dňu vypracovania znaleckého posudku (15.06.2018, t.j. približne\n\njeden mesiac pred uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) bola zrealizovaná len hrubá stavba\nv časti prvého nadzemného podlažia, základy, izolačná vrstva proti zemnej vlhkosti, podmurovka,\nobvodové murivo s priečkami, preklady nad otvormi, podkladová vrstva podlahy, stropná konštrukcia\nbez schodiska a bola položená časť vnútorného vodovodu a kanalizácie. Znalec určil dokončenie stavby\nv rozsahu 15,41 % pričom technickú hodnotu tejto stavby ohodnotil na sumu 163 837 €. (ix) Z prílohy\nznaleckého posudku vyplýva, že stavebné povolenie na bytový dom č. 5 bolo vydané dňa 04.04.2018\na účastníkom tohto stavebného konania bol aj žalobca.\n32. Žalovaný z vyššie uvedených skutkových okolností dospel k záveru, že žalobca najneskôr v marci\n2018 disponoval vedomosťou, že na pozemkoch v jeho vlastníctve vznikne bytový dom. Práve v tomto\nkontexte žalovaný odmietol argumentáciu žalobcu, že vedomosť o charaktere stavby získal až zo\nžiadosti spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o. zo dňa 05.06.2018. Podľa žalovaného zo stavebných konaní,\nuznesení mestského zastupiteľstva, zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena a ďalších\nlistín jednoznačne vyplýva, že mesto bolo s výstavbou bytového domu č. 5 oboznámené podstatne\nskôr. Žalovaný zároveň zohľadnil, že od právoplatnosti stavebného povolenia do uzatvorenia Zmluvy o\nbudúcej kúpnej zmluve uplynuli približne dva mesiace, čo znamená, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy\nbol bytový dom iba v počiatočnom štádiu rozostavanosti. Žalovaný pri posúdení veci vychádzal tiež z\ntoho, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy bytový dom ešte nebol dokončený ani skolaudovaný. Podľa\nžalovaného práve táto okolnosť potvrdzovala, že zámer žalobcu nadobudnúť predmetný bytový dom\nnevznikol až po jeho dokončení, ale existoval už počas samotnej realizácie stavby. Podstatná časť\nstavebných prác sa preto realizovala až po tom, čo sa žalobca zmluvne zaviazal predmetný bytový\ndom v budúcnosti odkúpiť. Túto úvahu žalovaný podporil aj uvedeným znaleckým posudkom, zápisom\nrozostavanej stavby do katastra nehnuteľností a tým, že kolaudácia stavby prebehla až dňa 21.12.2018.\n33. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v prípade, ak v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej\nkúpnej zmluve bola stavba v štádiu postaveného prvého nadzemného podlažia, išlo o existujúcu\nbudovu a preto je potrebné na nadobudnutie tejto stavby aplikovať výnimku podľa §1 ods. 2 písm. c)\nzákona o verejnom obstarávaní. Hoci išlo k existujúcu rozostavanú stavbu, táto okolnosť nie je pre\nposúdenie veci relevantná. Súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný pri posúdení otázky\npostupov žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, Kúpnej zmluvy a Nájomnej zmluvy\nvychádzal z jednotlivých skutkových okolností uvedených vyššie, ktoré neposudzoval izolovane, ale vo\nvzájomných súvislostiach a s ohľadom na ich časovú nadväznosť. Žalovaný zobral do úvahy, že žalobca\nuž v minulosti identickým spôsobom zabezpečoval obstaranie nájomných bytov prostredníctvom toho\nistého zhotoviteľa TO-MY-STAV s.r.o., pričom predmetný bytový dom č. 5 predstavoval pokračovanie\nrovnakého modelu výstavby. Žalovaný preto dôvodne nepovažoval za rozhodujúce to, či žalobca\nnavrhol konkrétne dispozičné riešenie bytov, technické parametre stavby alebo jednotlivé stavebné\nprvky. Rozhodujúce pre posúdenie veci bolo, či zo súboru ďalších okolností vyplýva, že realizované\nstavebné práce od počiatku smerovali k uspokojeniu potrieb verejného obstarávateľa a či tvorili súčasť\nvopred nastaveného mechanizmu vedúceho k získaniu výsledku stavebnej činnosti do jeho vlastníctva.\nZ napadnutého rozhodnutia a z administratívneho spisu vyplýva, že predmetný bytový dom č. 5 bol\nďalším z radu bytových domov realizovaných tým istým subjektom na tej istej ulici a na pozemkoch vo\nvlastníctve žalobcu. Žalovaný zároveň vychádzal z toho, že podľa článku III. bod 4 Zmluvy o budúcej\nkúpnej zmluve bol záväzok žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy podmienený splnením podmienok\numožňujúcich získanie podpory Štátneho fondu rozvoja bývania na obstaranie nájomných bytov. Preto\nnie je nezákonný ani záver žalovaného, že tieto podmienky súviseli s požiadavkami žalobcu ako\nbudúceho nadobúdateľa nehnuteľnosti na samotnú stavbu. Práve z toho žalovaný dôvodne dospel k\nzáveru, že predmetný bytový dom bol od počiatku realizovaný v súlade s požiadavkami žalobcu a s\ncieľom jeho následného nadobudnutia žalobcom a na uspokojenie jeho potrieb v oblasti nájomného\nbývania.\n34. Súd tiež dáva do pozornosti, že obdobnou vecou sa zaoberal Najvyšší správny súd v rozsudku z\n30.11.2022, sp. zn. 6 Asan 22/2020, ktorý dospel k rovnakým záverom v otázke uplatňovania výnimky pri\nnadobúdaní stavby, na základe rovnakého súboru zmlúv (nájomná zmluva k pozemku, zmluva o budúcej\nkúpnej zmluve a kúpna zmluva na nadobudnutie nehnuteľnosti) a ktorého závery boli posudzované v\nUznesení Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 289/2023. Podľa tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR,\n„predmetná výnimka sa vzťahuje na prípady, ak sa má nadobudnúť už existujúca nehnuteľnosť, nota\nbene nie nehnuteľnosť, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, na základe požiadaviek obstarávateľa (konkr.\npožiadavky, aby spĺňali kritériá pre priznanie podpory zo Štátneho fondu na rozvoj bývania)“. Pokiaľ\n\nžalobca namietal, že v danom prípade išlo o odlišné skutkové okolnosti, súd sa s touto argumentáciou\nnestotožnil. Skutkové okolnosti vo veci týkajúcej sa Najvyššieho správneho súdu SR pod sp. zn. 6 Asan\n22/2020 boli odlišné v tom, že v danom prípade bolo už v nájomnej zmluve uvedené, že prenajímateľ\nprenecháva nájomcovi pozemky do nájmu za účelom výstavby bytového domu. V prejednávanej veci\nžalobcu bol síce účel predmetu nájmu uvedený menej konkrétne (ako výstavba v súlade s územným\nplánom), žalovaný však zámer žalobcu, ktorý od počiatku smeroval k nadobudnutiu výsledkov stavebnej\nčinnosti odvodzoval od ďalších okolností veci tak, ako sú opísané vyššie a to najmä s poukazom\nna ustanovenia Nájomnej zmluvy, podľa ktorej si stavebná činnosť nájomcu vyžadovala súhlas\nprenajímateľa a skutočnosti, že išlo o v poradí 5.-ty bytový dom realizovaný tým istým zhotoviteľom\nna rovnakej ulici na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný preto nepostupoval nezákonne, keď\nuvedené skutočnosti vyhodnotil ako preukazujúce cieľ žalobcu rozširovať fond nájomného bývania,\nkeďže predmetný projekt sa z hľadiska svojho účelu, umiestnenia, spôsobu financovania a následného\nmajetkového usporiadania nijako nevymykal predchádzajúcim projektom realizovaným pre potreby\nžalobcu. Vychádzajúc z týchto skutkových záverov, pri ktorých súd nezistil nezákonnosť, je pri posúdení\nprejednávanej veci možné aplikovať aj závery uvedené v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR\npod sp. zn. 6 Asan 22/2020, keďže skutkové okolnosti nie sú takého charakteru, ktorý by menil závery\npri rozhodovaní o tejto veci.\n35. Súd nepovažoval za presvedčivú ani obranu žalobcu založenú na tvrdení, že preukázateľne\nnezasahoval do technického návrhu stavby. Verejný obstarávateľ by sa mohol vyhnúť aplikácii pravidiel\nverejného obstarávania už len tým, že formálne ponechá vypracovanie projektovej dokumentácie a\ntechnických riešení na tretiu osobu, hoci celý projekt od počiatku smeruje k uspokojeniu jeho potrieb a k\nnadobudnutiu výsledku stavebnej činnosti do jeho vlastníctva. Takýto výklad by bol v rozpore s účelom\nprávnej úpravy verejného obstarávania, ako aj s požiadavkou materiálneho posudzovania právnych\nvzťahov zdôrazňovanou v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. S prihliadnutím na všetky uvedené\nokolnosti súd dospel k záveru, že žalovaný pri správnej úvahe nevybočil z medzí a hľadísk zákona, keď\nposudzoval celý komplex zmluvných vzťahov vo vzájomných súvislostiach a keď uzavrel, že predmetný\nzmluvný model smeroval k zabezpečeniu výstavby nájomného bytového domu pre potreby žalobcu bez\npoužitia postupov ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobné námietky smerujúce proti\ntomuto záveru preto súd vyhodnotil ako nedôvodné.\n36. Súd sa ďalej zaoberal žalobnými námietkami, v rámci ktorých žalobca namietal vnútornú rozpornosť\nvýroku prvostupňového rozhodnutia, rozpor medzi výrokom a jeho odôvodnením, vnútornú rozpornosť\nskutkových a právnych záverov žalovaného, ktoré podľa žalobcu spôsobujú nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného a nejednoznačného vysvetlenia dôvodov\nrozhodnutia. Žalobca svoju argumentáciu založil najmä na tom, že z výroku prvostupňového rozhodnutia\npodľa jeho názoru nebolo zrejmé, či žalovaný považoval za porušenie zákona o verejnom obstarávaní už\nuzatvorenie Nájomnej zmluvy, alebo až uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a následnej Kúpnej\nzmluvy. Z tohto dôvodu považoval výrok rozhodnutia za zmätočný a vnútorné rozporný a namietal,\nže odvolací orgán túto vadu neodstránil. Žalobca konkrétne namietal, že mu nie je zrejmé, čo sa má\nrozumieť pod konaním, ktorému predchádzalo uzatvorenie Nájomnej zmluvy a v čom má byť, toto vo\nvýroku nešpecifikované konanie, nezákonné. Zároveň považoval za chaotické, ak žalovaný v prvej časti\nvýroku odkazuje na nešpecifikované konanie, ktoré má porušovať zákon a v druhej časti výroku toto\nkonanie za nezákonné nepovažuje, pričom ide o vnútornú rozpornosť vo výroku, ktorú nemá možnosť\nodstrániť žiadnym výkladom. Súd týmto žalobným námietkam neprisvedčil.\n37. Žalovaný výrokom prvostupňového rozhodnutia konštatoval, „že kontrolovaný svojím konaním pri\nuzatváraní Kúpnej zmluvy č. 16/2019 z 9. 1. 2019 medzi kontrolovaným a spoločnosťou TO-MYSTAV s.r.o., Lesná 335/9, 972 17 Kanianka, IČO: 36 797 006 (ďalej aj len „TO-MY-STAV s.r.o.“),\nktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy dňa 23. 7. 2018 medzi\nkontrolovaným a TO-MY-STAV s.r.o. a nájomnej zmluvy č. 15/17 z 28. 8. 2017 medzi kontrolovaným a\nTO-MY-STAV s.r.o. porušil:\n§ 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, keď pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác týkajúcej sa\nvýstavby bytového domu ,,A. B. C. XXXX C. C. E. X F. G. H., I. J., K.“ uzatvoril dňa 23. 7. 2018, so\nspoločnosťou TO-MY-STAV s.r.o., Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a následne dňa 9. 1. 2019\nKúpnu zmluvu č. 16/2019 bez aplikovania niektorého z postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní\nv dôsledku neoprávnenej aplikácie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní,\n\nčo malo za následok výber konkrétneho hospodárskeho subjektu bez realizácie riadnej hospodárskej\nsúťaže, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného\nobstarávania.“\n38. Správny súd poukazuje na to, že výrok rozhodnutia predstavuje právne záväznú časť správneho\naktu. Ak správny orgán vo výroku konštatuje porušenie povinnosti ustanovenej zákonom o verejnom\nobstarávaní, musí byť z výroku zrejmé nielen právne ustanovenie, ktoré malo byť porušené, ale aj\nkonkrétne konanie, ktorým malo k porušeniu zákona dôjsť. Skutkové okolnosti musia byť vo výroku\nvymedzené tak, aby bolo možné bez pochybností identifikovať, aké konanie správny orgán považoval\nza rozporné so zákonom.\n39. Z výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný za rozhodujúce úkony, ktorými\ndošlo k porušeniu zákona označil uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a Kúpnej zmluvy\na to z dôvodu, že žalobca de facto zadal zákazku na výstavbu bytového domu práve uzatvorením\ntýchto zmlúv bez toho, aby aplikoval postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní. Konanie žalobcu\nbolo teda vo výroku dostatočne špecifikované. Skutočnosť, že v časti výroku žalovaný uviedol, že\nuzatvoreniu Kúpnej zmluvy predchádzalo uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a Nájomnej\nzmluvy, nespôsobuje vnútornú rozpornosť výroku. Uvedenie Nájomnej zmluvy vo výroku malo význam\nz hľadiska skutkovej individualizácie posudzovaného konania a z hľadiska opisu časovej a vecnej\nnáslednosti právnych úkonov, ktoré žalovaný hodnotil ako súčasť jedného celku. Výrok prvostupňového\nrozhodnutia dostatočne vymedzuje skutok, označuje porušené zákonné ustanovenie, identifikuje úkony\nžalobcu, ktorými podľa žalovaného došlo k zadaniu zákazky, ako aj dôsledok tohto postupu spočívajúci\nvo výbere konkrétneho hospodárskeho subjektu bez realizácie riadnej súťaže. Súd v tejto súvislosti\npovažuje za potrebné zdôrazniť, že požiadavka určitosti výroku správneho rozhodnutia neznamená, že\nvo výroku musia byť obsiahnuté všetky skutkové okolnosti, ktoré správny orgán v odôvodnení následne\nhodnotí ako súčasť právnej úvahy. Výrok má vymedziť predmet rozhodnutia, skutok a právnu kvalifikáciu,\nzatiaľ čo odôvodnenie vysvetľuje, z akých dôkazov, skutkových zistení a právnych úvah správny orgán\nk výroku dospel. V posudzovanej veci výrok tieto náležitosti obsahuje. Žalobcovi z neho muselo byť\nzrejmé, že žalovaný mu vytýka zadanie zákazky na stavebné práce bez použitia postupov verejného\nobstarávania prostredníctvom zmlúv, ktorými boli Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a následná Kúpna\nzmluva, pričom Nájomná zmluva bola hodnotená ako skutková okolnosť predchádzajúca týmto úkonom\na vysvetľujúca ich účel.\n40. Nedôvodná je aj žalobná námietka, podľa ktorej medzi výrokom a odôvodnením prvostupňového\nrozhodnutia existuje taký rozpor, ktorý spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca poukazoval\nnajmä na časť odôvodnenia, v ktorej prvostupňový orgán uviedol, že žalobca vybral hospodársky subjekt,\nktorý definoval už v Nájomnej zmluve, a ktorému de facto zadal zákazku na uskutočnenie stavebných\nprác. Túto formuláciu však nemožno vykladať izolovane a bez väzby na celú argumentáciu správneho\norgánu. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný Nájomnú zmluvu nepovažoval\nza samostatný právny úkon, ktorým došlo k zadaniu zákazky, ale za prvý článok reťazca úkonov žalobcu,\nktorý smeroval k následnému uzatvoreniu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a Kúpnej zmluvy. Práve z\ntohto dôvodu súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu, že ak uzatvorenie Nájomnej zmluvy\nnebolo vo výroku označené za samostatné porušenie zákona, potom odôvodnenie rozhodnutia nemohlo\nk Nájomnej zmluve prihliadať. To, že uzatvorenie Nájomnej zmluvy nebolo vo výroku kvalifikované\nako porušenie zákona, nebránilo žalovanému prihliadať na ňu ako na významnú skutkovú okolnosť\npreukazujúcu časovú následnosť, výber zhotoviteľa a účel celého postupu žalobcu.\n41. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je\nvnútorne rozporné preto, že v jednej jeho časti žalovaný poukazoval na Zmluvu o budúcej kúpnej\nzmluve ako na úkon, ktorým bola zadaná zákazka na stavebné práce, zatiaľ čo v inej časti rozhodnutia\nspájal začiatok celého mechanizmu už s Nájomnou zmluvou. Napadnuté rozhodnutie je založené na\ntom, že Nájomná zmluva, Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a Kúpna zmluva tvorili jeden vecne\na časovo prepojený súbor právnych úkonov, pričom práve v ich vzájomnej súvislosti bolo možné\nidentifikovať skutočný účel postupu žalobcu. V napadnutom rozhodnutí formulovaná úvaha žalovaného\nnie je vnútorne rozporná, ale vyjadruje materiálne posúdenie všetkých skutkových okolností veci.\n42. Za nedôvodnú súd považoval aj námietku žalobcu, podľa ktorej nemohol ako adresát rozhodnutia\nzrozumiteľne rozpoznať myšlienkové, logické a právne pochody správneho orgánu. Rozhodnutie je\n\nnepreskúmateľné vtedy, ak z neho nemožno zistiť, z akých dôvodov správny orgán rozhodol tak, ako\nrozhodol. Takáto situácia v prejednávanej veci nenastala. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia\naj napadnutého rozhodnutia obsahuje opis relevantných skutkových okolností, chronológiu zmluvných\nvzťahov, dôvody, pre ktoré žalovaný nepovažoval aplikáciu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o\nverejnom obstarávaní za oprávnenú, ako aj vysvetlenie, prečo považoval celý zmluvný model za zadanie\nzákazky na uskutočnenie stavebných prác bez riadnej hospodárskej súťaže. Pokiaľ žalobca namietal\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a tvrdil, že žalovaný ponechal v dokazovaní rozpory,\nsúd ani tejto námietke neprisvedčil. Žalovaný nevyvodil svoje závery z jediného izolovaného dôkazu,\nale zo súboru viacerých na seba nadväzujúcich skutočností. Hodnotenie dôkazov bolo založené na ich\nvzájomnej súvislosti a logickej nadväznosti. Takto odôvodnené hodnotenie dôkazov nemožno označiť\nza svojvoľné ani za nepreskúmateľné. Súd preto dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie netrpí\nžalobcom namietanou vnútornou rozpornosťou výroku, rozporom medzi výrokom a odôvodnením ani\nvnútornou rozpornosťou skutkových a právnych záverov.\n43. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku, podľa ktorej sa žalovaný dostatočne\nnevysporiadal s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa Nájomnej zmluvy a možnosti nadobudnutia\nrozostavanej stavby. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akých skutkových zistení žalovaný\nvychádzal, aké dôkazy hodnotil, akými úvahami bol vedený a z akých dôvodov dospel k prijatým\nprávnym záverom. Požiadavku § 47 ods. 3 správneho poriadku preto nemožno vykladať tak, že správny\norgán je povinný osobitne polemizovať s každým jednotlivým argumentom účastníka konania alebo\npodrobne reagovať na každú jeho právnu úvahu. Rozhodujúce je, aby sa vysporiadal s podstatnými\nnámietkami a aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé, aké úvahy viedli správny orgán k prijatému\nzáveru. Skutočnosť, že žalovaný výslovne nereagoval na každú jednotlivú argumentáciu žalobcu\ntýkajúcu sa Nájomnej zmluvy alebo možnosti nadobudnutia rozostavanej stavby, sama osebe nezakladá\nnezákonnosť ani nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n44. Súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou, podľa ktorej došlo k porušeniu jeho procesných práv\ntým, že sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia nemohol vyjadriť k článku zo dňa 20.01.2017, na\nktorý žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nvyplýva, že žalovaný nepostavil svoje skutkové ani právne závery na obsahu uvedeného článku.\nŽalovaný záver o vedomosti žalobcu o pripravovanej výstavbe bytového domu č. 5 vyvodil predovšetkým\nz obsahu Nájomnej zmluvy, uznesení mestského zastupiteľstva, dokumentácie týkajúcej sa inžinierskych\nsietí, zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, priebehu stavebného konania, Zmluvy o\nbudúcej kúpnej zmluve, ako aj z časovej a vecnej nadväznosti jednotlivých úkonov žalobcu a spoločnosti\nTO-MY-STAV s.r.o. Z týchto skutkových okolností žalovaný vyvodil záver o existencii vedomosti žalobcu\nešte pred uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť,\nže žalovaný v napadnutom rozhodnutí následne poukázal aj na verejne dostupný článok zo dňa\n20.01.2017. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že tento článok nepredstavoval rozhodujúci\ndôkaz, na ktorom by bol postavený skutkový záver žalovaného, ale iba doplňujúcu okolnosť podporujúcu\nzávery vyplývajúce z ostatných podkladov administratívneho spisu. Aj bez odkazu na predmetný\nčlánok by preto závery žalovaného vyplývali z ostatných listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.\nSúd zároveň poukazuje na to, že predmetný článok bol verejne dostupným zdrojom informácií a\nneobsahoval žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by neboli známe žalobcovi alebo ktoré by nevyplývali\nz ostatných podkladov konania. Žalobca navyše ani v žalobe konkrétne neuviedol, aké skutkové\nalebo právne argumenty by vo vzťahu k predmetnému článku uplatnil a akým spôsobom by prípadná\nmožnosť vyjadriť sa k jeho obsahu mohla ovplyvniť výsledok konania. Súd preto dospel k záveru, že\nskutočnosť, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia osobitne neoboznámil žalobcu s tým,\nže v odôvodnení rozhodnutia poukáže na predmetný verejne dostupný článok, nemohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preto túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\n45. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\nneprisvedčil námietkam žalobcu a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení\nzákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.\n46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na\n\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,\npričom takéto dôvody súd nevzhliadol.\n47. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-1S/65/2021\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a0d2e9ba-f9fe-4706-b3e1-12f5e19af20d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.289.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 289/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.289.2023.1"}, {"guid": "19400f58-7e2b-41c1-9258-d537a9b66dcf:b6600987-1705-4978-9945-deb13a63a612", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200918.1", "spisova_znacka": "6Asan/22/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/22/2020 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200918.1"}], "citovane_v": []}