Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/282/2020 1020201718 24. 03. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201718.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., bytom C. X, XXX XX D., 2/ Aviation Center s.r.o., so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 50 613 413, obaja žalobcovia právne zastúpení: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., so sídlom Mlynarovičova 13, 851 03 Bratislava, IČO: 50 807 471, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: 1/ E. D. F. G., F. X, XXX XX D., 2/ C. G., F. C. H. XXX, XXX XX F. C. H., 3/ I. J. G., F. C. H. XXX, XXX XX F. C. H., 4/ K. E., L. X/X, XXX XX D., 5/ J. M. F., F. C. H. XXX, XXX XX F. C. H., 6/ M. N., F. C. H. XXX, XXX XX F. C. H., 7/ M. D. N., O. XXXX/XX, XXX XX D., 8/ A. J., M. P. XXX, XXX XX M. P., 9/ Q. C., F. XXX, XXX XX C., 10/ I. K. B., R. XXXX/X, XXX XX H., 11/ K. B., F. C. H. XXX, XXX XX F. C. H., 12/ J. L., O. XX, XXX XX J., 13/ S. T., H. XXXX/XX, XXX XX O., 14/ J. B., H. XXXX/XX, XX XXX O., U. K., 15/ J. B., N. XXX, XXX XX N., 16/ D. P., A., D. XXX, XXX XX Q. F., 17/ P. J., F. C. H. XXX, XXX XX F. C. H., 18/ J. K., F. C. H. XXX, XXX XX F. C. H., 19/ S. B., O. T. XXX, XXX XX O. T., 20/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, spoločný zástupca ďalších účastníkov 1/ až 20/: E. D. F. G., F. X, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 162/2020 zo dňa 14.10.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Správny súd ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobcovia podaním zo dňa 05.09.2018 podali žalovanému podnet na preverenie skutkového stavu, a to bezpečnosti prevádzky Letiska Kráľová, a na odňatie/zrušenie udelenia súhlasu na zriadenie R. F.. Žalovaný v nadväznosti na toto podanie žalobcov začal konanie o udelenie súhlasu so zrušením R. F.. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 04410/2020/SCL/58809 zo dňa 29.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 27 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „letecký zákon“) neudelil súhlas so zrušením Letiska F.. 3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že Letisko Kráľová bolo zriadené v roku 1999. V tom čase, okrem splnenia iných podmienok, malo riadne vysporiadaný právny vzťah,
resp. právny titul k pozemkom pod zamýšľaným letiskom a žalovaný rozhodol o udelení súhlasu s jeho zriadením. Postavenie Letiska F. a jeho význam a uplatnenie sa rokmi a postupným dobudovaním stavieb a zariadení slúžiacich leteckej prevádzke zvýšilo. V čase jeho plnej prevádzky bolo letisko využívané v zmysle svojich technických charakteristík najmä všeobecným letectvom. Zároveň z pohľadu jeho blízkej polohy voči Letisku M. R. Štefánika Bratislava bolo všeobecnému letectvu umožnené využitie jeho služieb za účelom odľahčenia prevádzky Letiska M. R. Štefánika Bratislava, najmä počas letnej sezóny v rámci množstva letov obchodnej leteckej dopravy na Letisku M. R. Štefánika Bratislava. 4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný taktiež konštatoval, že v každom obdobnom konaní o udelenie súhlasu so zrušením akéhokoľvek letiska posudzoval jeho význam, resp. obslužnosť územia v rámci jeho technických charakteristík. Letisko F. bolo dlhé roky významným z pohľadu jeho polohy a využitia najmä všeobecným letectvom v regióne. Žalovaný mal za to, že bolo výlučne v záujme účastníkov konania, aby si vzájomné majetkovo-právne vzťahy vysporiadali a vzájomne sa na obchodnej spolupráci dohodli. Žalovaný sa dlhodobo usiloval udržiavať v Slovenskej republike sieť letísk s významom pre civilné letectvo a rozvoj regiónov. 5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že odmietal činnosť, resp. nečinnosť jedného zo žiadateľov vo vzťahu k poškodeniu pozemkov letiska treťou osobou, s ktorou vlastník časti pozemkov uzavrel nájomnú zmluvu za účelom vykonávania poľnohospodárskej činnosti. Znemožnenie prevádzkyschopnosti akéhokoľvek letiska činnosťou, resp. nečinnosťou vlastníkov, ktorí pri nadobúdaní vlastníckeho práva mali vedomosť o existencii letiska a svojím konaním umožnili znehodnotenie vzletovej a pristávacej dráhy letiska treťou osobou, znamenalo nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia žalovaného, ktorým udelil súhlas so zriadením letiska v dobrej viere za účelom rozvoja najmä športového lietania v regióne a právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo udelené povolenie na prevádzkovanie letiska. 6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný napokon taktiež konštatoval, že štatút letiska nebol kauzálne závislý od prevádzkového povolenia. Skutočnosť, že sa na letisku nachádzali v danom čase prekážky, ktoré bránili prevádzkovateľovi letiska zabezpečiť jeho prevádzkyschopnosť, neboli spôsobené činnosťou, resp. nečinnosťou prevádzkovateľa letiska. Postup, keď vlastníci časti pozemkov, na ktorých bolo právoplatne zriadené a prevádzkované Letisko F., svojou činnosťou, resp. nečinnosťou zamedzili jeho prevádzke a následne žalovaného požiadali o udelenie súhlasu s jeho zrušením, nemohol žalovaný akceptovať predovšetkým z dôvodu príkreho rozporu s dobrými mravmi. Úmyselné poškodenie letiska nebolo dôvodom na udelenie súhlasu s jeho zrušením a postoj žalovaného ako predstaviteľa štátnej moci musel byť v každom takom prípade precedentný. Vlastnícke spory neboli dostatočným dôvodom na vyradenie letiska zo siete letísk s významom pre civilné letectvo a rozvoj regiónov. V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že vlastnícke práva k Letisku F. a pozemkom, na ktorých bolo právoplatne zriadené, bolo možné identifikovať u 22 osôb, pričom z nich dve osoby boli žiadateľmi o udelenie súhlasu so zrušením predmetného letiska. Niektorí ďalší účastníci konania vyjadrili svoj nesúhlas s udelením súhlasu so zrušením Letiska F.. Navyše, v zmysle novej právnej úpravy leteckého zákona, konkrétne podľa § 33 – Osobitné letisko, bolo možné, pokiaľ letisko nedisponovalo platným prevádzkovým povolením, požiadať príslušný orgán verejnej správy o vydania rozhodnutia vo veci určenia podmienok prevádzkovania osobitného letiska. 7. Žalovaný na základe rozkladu žalobcov rozhodnutím č. 27313/2020/OVOPP/76400-M, 162/2020 zo dňa 14.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcov zamietol. 8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že vlastnícke právo žalobcov, a rovnako aj ostatných vlastníkov, samozrejme požívalo právo na ochranu. Právo vlastníkov užívať vec však bolo limitované medzami zákona, t.j. vlastník nemohol vlastnícke právo vykonávať v neobmedzenom rozsahu, ak ho obmedzoval zákon (napr. v danom prípade právami prevádzkovateľa letiska). Samotná skutočnosť, že žalobcovia boli vlastníkmi pozemkov, na ktorých bola umiestnená líniová stavba Letiska F., nebola rozhodujúcou skutočnosťou na udelenie súhlasu so zrušením letiska podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona. Pre rozhodnutie v tejto veci teda nebola rozhodujúcou skutočnosť tá skutočnosť, že žalobcovia ako vlastníci prejavili nesúhlas s existenciou Letiska F.. Bolo tomu tak predovšetkým z toho dôvodu, že v tomto konaní žalovaný posudzoval verejný záujem na udelení
súhlasu so zrušením letiska v širších súvislostiach. Ak by k zásahom do vlastníckeho práva žalobcov bez právneho dôvodu skutočne dochádzalo, po celý čas bolo jedine na nich, aby sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva v civilnom sporovom konaní. Vzťah občianskoprávnych nárokov vlastníkov nehnuteľností, ktorých užívanie bolo obmedzené existenciou letiska, už súdna prax riešila so záverom, že existencia týchto nárokov nemala vplyv na existenciu letiska. Podľa súdnej praxe, ak si prevádzkovateľ letiska nesplnil svoju povinnosť spočívajúcu vo vyplatení odplaty za obmedzenie vlastníckeho práva, táto skutočnosť nepredstavovala dôvod na zrušenie letiska (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/60/2013 zo dňa 09.10.2014, R 62/2015). Letisko F. bolo právoplatne zriadené a jeho prevádzkovanie povolené. Terajším vlastníkom pozemkov nič nebránilo, aby svoje práva k pozemkom uplatnili či už v rámci dohody alebo v súdnom konaní. Úpravu vlastníckych vzťahov nebolo možné riešiť v konaní, v ktorom žalovaný rozhodoval o žiadosti žiadateľa podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/34/2016 zo dňa 30.04.2019). 9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný taktiež konštatoval, že v súlade s dopravnou politikou štátu sa dlhodobo usiloval udržiavať sieť letísk s významom pre civilné letectvo a rozvoj regiónov. Zrušenie civilného letiska nebolo v súlade s touto politikou. Nebolo možné prehliadnuť, že z hľadiska geografického umiestnenia Letiska F. v okolí hlavného mesta bolo toto letisko významné aj z pohľadu jeho možného využitia všeobecným letectvom. Letisko F. bolo ostatne v okolí Bratislavy jediné letisko svojho druhu. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že nezvýhodňoval žiadneho účastníka konania, ale znenie § 27 ods. 1 leteckého zákona neumožňovalo vysloviť súhlas so zrušením letiska len na tom základe, že neboli vysporiadané právne vzťahy s vlastníkmi pozemkov pod stavbou letiska. Ak by to tak bolo, zákonodarca by udelenie alebo trvanie súhlasu podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona viazal na existenciu právneho titulu na užívanie pozemkov, ktoré tvoria územný obvod letiska, avšak takémuto výkladu právna úprava nezodpovedala. V nadväznosti na námietku žalobcov, že právny titul k predmetným pozemkom neexistoval ani v čase zriadenia Letiska F., žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o udelení súhlasu so zrušením letiska podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona nemala žiadnu relevanciu skutočnosť, či v čase udelenia súhlasu so zriadením Letiska F. existovalo vysporiadanie vzťahu medzi vlastníkmi pozemkov, na ktorých bolo predmetné letisko zriadené, a prevádzkovateľom letiska. Bolo na dotknutých orgánoch štátnej správy a obcí posúdiť zrušenie súhlasu so zriadením Letiska F. najmä z pohľadu, či udelenie súhlasu podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona bolo alebo nebolo v prospech verejného záujmu, pokiaľ išlo o požiadavky uplatňované príslušným dotknutým orgánom štátnej správy podľa osobitných zákonov. Napokon, ku komplexnému posúdeniu všetkých uvedených otázok vo vzájomnej súvislosti sa vyžadovala dohoda dotknutých orgánov štátnej správy a obcí so žalovaným, pričom tá dosiahnutá nebola. II. Žaloba 11. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 14.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F.“), vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 12. V zmysle § 27 ods. 1 leteckého zákona zriadiť civilné letisko, vykonať jeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť bolo možné len so súhlasom žalovaného, ktorý rozhodoval po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy a obcí. Predmetné ustanovenie neukladalo podmienky, za ktorých mohol žalovaný vydať súhlasné stanovisko. Uvedené však nebolo možné vykladať ako možnosť ľubovôle orgánu verejnej správy pri jeho rozhodovacej činnosti. 13. Orgán verejnej správy mal rozhodovať tak, aby práva dotknutých účastníkov boli čo najmenej dotknuté. Žalovaný mal v každom štádiu konania zisťovať, či prevádzkovateľ letiska mal užívací titul k pozemkom, na ktorých bolo letisko postavené, ako aj to, či prevádzke letiska nebránili iné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ako tomu bolo v predmetnej právnej veci v nadväznosti na rozhodnutie Dopravného úradu č. 05562/2020/NKŠOD-6/ZP zo dňa 16.03.2020, ktoré bolo súčasťou administratívneho spisu, a v zmysle ktorého bolo odňaté prevádzkové povolenie na prevádzku Letiska F..
Ak sa žalovaný pri svojej rozhodovacej činnosti neriadil týmito pravidlami, dopúšťal sa omylu v aplikácii práva, ktorý mal dosah na práva a povinnosti žalobcov. 14. V zmysle § 28 leteckého zákona stavebným úradom pre stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení bol Dopravný úrad. Právomoc Dopravného úradu ako stavebného úradu bola v preskúmavanej právnej veci založená zriadením Letiska F. a určením jeho územného obvodu. Územný obvod Letiska F. bol v zmysle napadnutého rozhodnutia zrejmý, keďže vyplýval z rozhodnutia žalovaného č. 2175-320/99 zo dňa 31.05.1999, ktorým bol udelený súhlas so zriadením Letiska F., a ďalších listín. Bolo potom zrejmé, že realizáciu akejkoľvek stavby, ktorá nesúvisela s prevádzkou letiska a nachádzala by sa v územnom obvode letiska, by Dopravný úrad nepovolil. Dopravný úrad by žalobcom nepovolil ani stavbu mimo ochranných pásiem Letiska F., čo bolo priestorovo ďalej nad územný obvod letiska, ak by stavba spĺňala podmienky uvedené v § 30 leteckého zákona. V tejto súvislosti žalobcovia poznamenali, že v zmysle § 29 ods. 2 leteckého zákona ochranné pásmo muselo mať aj verejné letisko, a teda aj Letisko F.. Bolo tak zrejmé, že práva žalobcov boli rozhodnutím orgánu verejnej správy priamo dotknuté a vo výkone týchto práv boli žalobcovia fakticky obmedzení. Žalobcovia inú stavbu ako stavbu na účely letiska nemohli postaviť. Obmedzenie práv žalobcov spočívalo aj v tom, že na prípadné svoje stavby v budúcnosti umiestnené v ochrannom pásme Letiska F. by museli umiestniť a na nich udržiavať letecké prekážkové značenie. 15. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazoval na prevahu verejného záujmu (spočívajúceho v zvyšovaní leteckej činnosti) nad záujmom súkromným (spočívajúcim v užívaní vlastníckeho práva). Žalovaný ale úplne opomenul skutočnosť, že ním prezentovaný verejný záujem bolo možné realizovať len v prípade vysporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých bolo Letisko F. postavené. Žalovaný úplne opomenul v napadnutom rozhodnutí žalobcov ako vlastníkov dotknutých pozemkov a poukazoval len na stanoviská dotknutých orgánov a formálne deklarovanie verejného záujmu, ktorý by bez vysporiadania vlastníckych vzťahov nemohol byť naplnený. 16. Z rozhodnutia Dopravného úradu č. 03848/2018/OLP-0047 zo dňa 23.07.2018, z ktorého vychádzal žalovaný, a ktoré bolo súčasťou administratívneho spisu, vyplývalo, že žalovaný v roku 1999 pri udelení súhlasu so zriadením Letiska F. s konaním o udelenie súhlasu so zriadením letiska nespojil konanie o umiestnení samotnej stavby letiska. Bez rozhodnutia o umiestnení stavby pritom bolo Letisko F. prakticky nelegálnou stavbou, t.j. stavbou bez platného rozhodnutia o povolení užívania stavby. Užívanie Letiska F. bez platného povolenia zakladalo protiprávny stav. Žalovaný vyslovil vo svojom napadnutom rozhodnutí prednosť verejného záujmu pred záujmom súkromným. Tento žalovaným preferovaný stav predstavujúci verejný záujem bol stavom protiprávnym. Inými slovami, žalovaný preferoval protiprávne užívanie Letiska F., ktoré bolo postavené a užívané bez platného stavebného, resp. kolaudačného rozhodnutia, nad vlastníckym právom žalobcov. 17. Rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania D. F. a manželov G. vyplynulo, že v prípade ich stavieb v územnom obvode R. F. išlo o objekty slúžiace leteckej prevádzke vykonávanej na Letisku F. s tým, že tie priamo nadväzovali na plochy určené na vzlety a pristátie lietadiel, a že hodnota investície do tejto letiskovej infraštruktúry predstavovala „stovky tisíc eur“. Táto skutočnosť, ktorú mal žalovaný za preukázanú, a z ktorej vychádzal pri záveroch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, vyplývali len z vyjadrenia prevádzkovateľov Letiska F.. Žalovaný tieto tvrdenia bez ďalšieho podporného dôkazu nekriticky prebral. Žalobcom však nebolo zrejmé, na základe akých úvah žalovaný prebral do napadnutého rozhodnutia skutkový stav vyplývajúci z tohto dôkazu. 18. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného žalobcovia vzhliadli v nedostatočnom odôvodnení preferencie verejného záujmu na prevádzke Letiska F. nad obmedzením vlastníckeho práva jednotlivých vlastníkov pozemkov, ktoré boli zasiahnuté zriadením Letiska F.. Ani žalovaný nepopieral, že jeho rozhodnutie malo priamy vplyv na práva žalobcov, ktoré boli v dôsledku jeho rozhodnutia obmedzované. Napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodňovalo, resp. nevysvetľovalo vzťah tzv. dopravnej politiky štátu a potreby zriadenia letiska. Rovnako tak napadnuté rozhodnutie neodôvodňovalo, z akého dôvodu mala dopravná politika štátu prednosť pred vlastníckym právom žalobcov. Z dôvodu nedostatočného odôvodnenia prevahy verejného záujmu nad záujmom vlastníkov, a teda aj žalobcov, bolo napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a arbitrárne.
19. Žalobcovia opakovane navrhovali dôkaz, ktorý spočíval v pripojení spisu týkajúceho sa udelenia súhlasu žalovaného s umiestnením letiska, a teda spisu týkajúceho sa rozhodnutia žalovaného č. 2175-320/99 zo dňa 31.05.1999, ako aj v pripojení spisu týkajúceho sa územného rozhodnutia, ktoré bolo podkladom na udelenie súhlasu žalovaného s umiestnením letiska. Predmetný návrh na doplnenie dokazovania žalobcovia odôvodňovali tým, že vzťahy a okolnosti podstatné pre orgán verejnej správy v konaní o udelenie súhlasu k zriadeniu letisku, resp. k jeho prevádzke boli nepochybne podstatné aj pre rozhodnutie v tomto konaní. Orgán verejnej správy bol povinný posúdiť, či stále sú naplnené všetky podmienky, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia, ktorým udelil súhlas so zriadením Letiska F.. Žalovaný predmetný návrh na doplnenie dokazovania nevykonal, pričom svoje stanovisko odôvodnil konštatovaním, že predmetné konania boli právoplatne skončené v roku 1999, ako aj poukazom na archivačné lehoty a spôsoby archivácie dokumentov platných v čase udelenia súhlasu so zriadením Letiska F. v roku 1999. Nepripojenie predmetného spisu a jeho nevykonanie ako dôkazu v tomto konaní viedlo k vade tohto konania, ktorou bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti žalobcovia tiež namietali, že žalovaný bol povinný posúdiť, či sú stále naplnené všetky podmienky, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia, ktorým udelil súhlas so zriadením Letiska F.. Bez znalosti týchto podmienok žalobcovia nemohli vedieť, ktoré skutočnosti boli pre správny orgán podstatné v konaní o udelení súhlasu a týmto bolo ich postavenie horšie ako postavenie ostatných účastníkov administratívneho konania. 20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z predpokladu, že Letisko F. malo v čase svojho vzniku, t.j. v roku 1999, vysporiadané všetky právne vzťahy k pozemkom, na ktorých leží. Predmetný záver žalovaného nevyplýval zo žiadneho dôkazu vykonaného v administratívnom konaní, a teda predstavoval svojvoľné tvrdenie žalovaného, a ani sa nezakladal na pravde. Letisko F. sa nachádzalo (okrem iného) aj na pozemkoch parcelné číslo XXXX/XX a parcelné číslo XXXX/XX, všetko katastrálne územie F. C. H., ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca 2/. K predmetným pozemkom nikdy neexistoval užívací titul zo strany prevádzkovateľa Letiska F.. 21. Žalovaný poukázal na vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu č. 476/99/KO-10/Be zo dňa 12.07.1999, v zmysle ktorého bol Slovenský pozemkový fond správcom pozemkov pod Letiskom F.. K žiadnemu obmedzeniu práv žalobcov ako neskorších vlastníkov teda podľa žalovaného nemohlo dôjsť. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobcovia boli samotnou povahou činnosti Letiska F. obmedzovaní na svojich právach, a to bez zrejmého a jasného dôvodu, ani spomenuté stanovisko žalovaného o vlastníctve nebolo pravdou. Pozemky parcelné číslo XXXX/XX a parcelné číslo XXXX/XX, všetko katastrálne územie F. C. H., neboli predmetom reštitúcií a vlastníctvom žalobcu 2/ sa stali až v roku 2018, a to zámennou zmluvou. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť alebo žalobu odmietnuť. 23. So zriadením Letiska F. žalovaný súhlasil, ako to vyplývalo z jeho rozhodnutia č. 2175-320/99 zo dňa 31.05.1999, a týmto svojím rozhodnutím bol viazaný. Predmetné rozhodnutie nebolo možné preskúmať v konaní o udelenie súhlasu so zrušením letiska podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona. Samotné rozhodnutie žalovaného č. 2175-320/99 zo dňa 31.05.1999 sa nezachovalo z dôvodu uplynutia archivačných lehôt. Z tohto dôvodu ani nebolo možné pripojenie celého administratívneho spisu z konania, v ktorom sa o udelení predmetného súhlasu rozhodovalo. Ak by sa aj požadovaný dôkazný materiál zachoval, jeho vykonanie by bolo irelevantné na zistenie skutočného stavu veci v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o udelení súhlasu so zrušením letiska. 24. Bolo nepochybné, že žalobcovia pri nadobúdaní špecifikovaných pozemkov museli mať vedomosť o existencii Letiska F.. Znemožnenie prevádzkyschopnosti akéhokoľvek letiska činnosťou, resp. nečinnosťou vlastníkov, ktorí pri nadobúdaní vlastníckeho práva mali vedomosť o existencii letiska a svojím konaním umožnili znehodnotenie vzletovej a pristávacej dráhy letiska treťou osobou, znamenalo nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia žalovaného, ktorým udelil súhlas so zriadením
letiska v dobrej viere za účelom rozvoja najmä športového lietania v regióne a právoplatného rozhodnutia, ktorým príslušný orgán verejnej správy udelil povolenie na prevádzkovanie letiska. 25. Základom na komplexné posúdenie návrhu na udelenie súhlasu so zrušením letiska podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona bolo, že na rozhodovacej činnosti žalovaného sa podieľali aj príslušné dotknuté orgány verejnej správy a obce, ktoré uplatňovali požiadavky podľa osobitných zákonov, keďže vydaniu rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona musela predchádzať dohoda s uvedenými dotknutými orgánmi. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o udelení súhlasu na zriadenie, zmenu alebo zrušenie civilného letiska podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona sa príslušné orgány verejnej správy nezaoberajú vysporiadaním majetkových vzťahov k letisku, ale posudzujú vyjadrenia dotknutých orgánov verejnej správy a obcí, účelnosť letiska a ochranu životného prostredia s tým, že právna úprava leteckého zákona zverovala žalovanému právomoc udeľovať súhlas na zriadenie, zmenu a zrušenie letiska, avšak účelom tohto konania nebola ochrana majetkových práv, ktoré boli chránené predovšetkým v civilnom súdnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/28/2019 zo dňa 25.02.2021). 26. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by došlo k dohode medzi žalovaným a dotknutými orgánmi verejnej správy a obcami. Práve naopak, z poskytnutých vyjadrení dotknutých orgánov verejnej správy sa nedalo konštatovať, že by udelili súhlas, ktorý by obsahovo tvoril dohodu vo vzťahu k žiadanému súhlasu so zrušením Letiska F.. K námietke žalobcov, že Letisko Kráľová bolo stavbou bez platného rozhodnutia o povolení užívania stavby, a že žalovaný neurčil pri zriadení Letiska Kráľová územný rozsah letiska, bolo potrebné uviesť, že uvedené námietky nemali z hľadiska predmetu konania podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona žiadnu relevanciu pre udelenie súhlasu so zrušením Letiska F.. Udelenie súhlasu so zrušením letiska nebolo v súlade s dopravnou politikou Slovenskej republiky presadzujúcou modernizáciu a budovanie infraštruktúry civilného letectva na účely hospodárskeho rozvoja krajiny a regiónu a zvyšovania kvality poskytovaných služieb v rámci prirodzenej a účelovej mobility tak, ako to vyplývalo zo Strategického plánu rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030 – Fáza II. 27. K namietanému verejnému záujmu žalovaný uviedol, že termín „verejný záujem“ v správnom konaní o udelení súhlasu so zrušením Letiska F. nebol skúmaný, keďže nebolo v pôsobnosti žalovaného také konanie posudzovať. V uvedenom konaní ako aj v obdobných konaniach žalovaný posudzoval jeho význam, resp. obslužnosť územia v rámci jeho technických charakteristík. Letisko F. bolo dlhé roky významným z pohľadu jeho polohy a využitia, a to najmä všeobecným letectvom v regióne. V tejto súvislosti žalovaný opätovne zdôraznil, že vlastnícke spory neboli dostatočným dôvodom na vyradenie letiska zo siete letísk s významom pre civilné letectvo a rozvoj regiónov. 28. Štatút letiska nebol kauzálne závislý od prevádzkového povolenia. Skutočnosť, že sa na letisku v danom čase nachádzali prekážky, ktoré bránili prevádzkovateľovi letiska zabezpečiť jeho prevádzkyschopnosť, neboli spôsobné činnosťou, resp. nečinnosťou prevádzkovateľa letiska. Postup, keď vlastníci časti pozemkov, na ktorých bolo právoplatne zriadené a prevádzkované Letisko F., svojou činnosťou, resp. nečinnosťou zamedzili jeho prevádzke a následne žalovaného požiadali o udelenie súhlasu s jeho zrušením, nemohol žalovaný akceptovať predovšetkým z dôvodu príkreho rozporu s dobrými mravmi. Úmyselné poškodenie letiska nebolo dôvodom na udelenie súhlasu s jeho zrušením a postoj žalovaného ako predstaviteľa štátnej moci musel byť v každom prípade precedentný. 29. Žalovaný mal za to, že jeho rozhodnutie vydané podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona nebolo možné považovať za konečné rozhodnutie vo veci, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu. Toto rozhodnutie bolo možné považovať len za rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré teda nepodliehalo správnemu súdnemu prieskumu. Uvedeným rozhodnutím totiž došlo len k posúdeniu toho, či boli splnené podmienky na udelenie súhlasu so zrušením letiska, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcov a k zásahu do ich vlastníckeho práva. K takémuto zásahu by mohlo dôjsť až rozhodnutím vydaným postupom podľa § 27 ods. 1 posledná veta leteckého zákona. IV. Vyjadrenia ďalších účastníkov konania
30. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení zo dňa 15.09.2021 uviedol, že podstata žaloby už bola riešená a rozhodnutá až na úrovni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci rozhodovania o udelení súhlasu s podstatnou zmenou Letiska F. z letiska neverejného na letisko verejné, a to v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/28/2019 zo dňa 25.02.2021. Aj v predmetnom konaní išlo o rozhodovanie podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona, pričom sa rovnako posudzoval možný dopad súkromnoprávnych vzťahov medzi vlastníkom pozemkov a prevádzkovateľom letiska na rozhodovanie podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona. Príslušné právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli platné aj pre rozhodnutie o žalobe v tomto správnom súdnom konaní. Ďalší účastník konania 1/ tiež spochybnil aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu 2/ na podanie žaloby. 31. Ďalší účastník konania 20/ vo vyjadrení zo dňa 26.08.2021 uviedol, že majetkovo-právne usporiadanie územného obvodu letiska nemalo vplyv na meritum veci, a preto neexistovala dôvodná obava, že by výsledkom tohto správneho súdneho konania mohli byť priamo dotknuté vecné práva účastníkov konania, ktorých mál v konaní zastupovať. Z uvedeného dôvodu ďalší účastník konania 20/ ponechal žalobné dôvody a posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí v celom rozsahu na úvahe súdu. V. Konanie na správnom súde 32. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/282/2020 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-2S/282/2020. 33. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď žiaden z účastníkov konania nežiadal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.03.2026. VI. Relevantné právne predpisy 34. Podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona, zriadiť civilné letisko, vykonať jeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom ministerstva, ktoré rozhoduje po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy a obcí. Ministerstvo v rozhodnutí určí účel, ktorému bude letisko slúžiť, ako aj podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Ministerstvo zároveň zabezpečí, aby s konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov. 35. Podľa § 55 ods. 1 leteckého zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak. 36. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
37. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 38. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska Kráľová. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcami podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky s tým, že správny súd nemal oprávnenie za žalobcov konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F. vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v uvedenej veci za žalobcov konkretizovať. 40. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky pristúpil v prvom rade k posúdeniu preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F., keďže len preskúmateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spravidla spôsobilé byť predmetom ďalšieho hodnotenia z hľadiska jeho tvrdenej nezákonnosti a vád administratívneho konania. Skôr, ako by správny súd pristúpil k vlastnému posúdeniu preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F., pripomína, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné, ak je zrozumiteľné a zároveň, ak obsahuje dostatok dôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy nezrozumiteľné alebo neobsahuje dostatok dôvodov, je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je teda nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov s tým, že nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože nezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej správy rozhodol. 41. Keďže žalobcovia namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F. pre nedostatok dôvodov, správny súd v ďalšom zameral svoju pozornosť na preskúmateľnosť tohto rozhodnutia z hľadiska toho, či obsahuje dostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia má orgán verejnej správy uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto musí orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, orgán verejnej správy pritom musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Tieto požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy predstavujú všeobecné východiská, pričom obsah, ako aj rozsah odôvodnenia sa môže od prípadu k prípadu líšiť v závislosti od kvality námietok, ako aj charakteru samotného konania. Zásadnou požiadavkou, ktorú možno vztiahnuť na všetky postupy pri odôvodňovaní rozhodnutí orgánov verejnej správy je však požiadavka primeranosti, a teda každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť primerane odôvodnené (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/29/2025 zo dňa 18.12.2025, ods. 34).
42. V nadväznosti na zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno opomenúť, že administratívne konanie na prvom a druhom stupni tvoria jeden celok. Rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku preto nemožno vnímať izolovane bez prihliadnutia k prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Naopak, rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy je potrebné vnímať vo vzájomných súvislostiach a vo vzájomnom prepojení. 43. Správny súd aplikujúc vyššie uvedené východiská na preskúmavanú právnu vec a rešpektujúc, že v preskúmavanej právnej veci bol viazaný dôvodmi namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F. vymedzenými žalobcami v žalobe, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F. nie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalovaný výrok tohto rozhodnutia, ktorého zrozumiteľnosť žalobcovia nenamietali, odôvodnil primerane skutkovým a právnym okolnostiam preskúmavanej právnej veci. Inými slovami, žalovaný výrok predmetného rozhodnutia odôvodnil dostatkom relevantných skutkových okolností a právnych dôvodov. V tejto súvislosti správny súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný objasnil v dostatočnom rozsahu záujem na zachovaní predmetného letiska, t.j. Letiska F. (napr. str. 28 a 29 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný pritom primeraným spôsobom vysvetlil aj to, že nezvýhodňoval žiadneho účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané predmetné rozhodnutie (str. 30 napadnutého rozhodnutia). 44. Správny súd v nadväznosti na žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorej materiálna podstata spočívala v namietanom zásahu do vlastníckeho práva žalobcov existenciou Letiska F., prvotne pripomína, že posudzovanie otázky zmluvných vzťahov, a teda súkromnoprávnych vzťahov, medzi vlastníkmi pozemkov a prevádzkovateľom príslušného letiska nie je v konaní podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona právne relevantné, a že účelom konania podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona nie je ochrana majetkových práv, keď tie sú chránené predovšetkým všeobecnými súdmi v rámci civilného súdnictva (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/28/2019 zo dňa 25.02.2021). Je potom zrejmé, že žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorej materiálna podstata spočívala v namietanom zásahu do vlastníckeho práva žalobcov existenciou Letiska F., nemohla byť dôvodná. Prípadný zásah do vlastníckeho práva žalobcov existenciou Letiska F. v intenciách vyššie uvedeného stanoviska prezentovaného v správnej súdnej praxi nepredstavuje dôvod na zrušenie tohto letiska, resp. nepredstavuje dôvod na udelenie súhlasu so zrušením tohto letiska zo strany žalovaného. Prípadné obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov existenciou Letiska F. zakladá v medziach právneho poriadku ich nárok na primeranú náhradu, a to primeranú náhradu práve za obmedzenie ich vlastníckeho práva. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že ak by k zásahom do vlastníckeho práva žalobcov bez právneho dôvodu skutočne dochádzalo, po celý čas bolo a je jedine na nich, aby sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva v civilnom sporovom konaní (str. 29 a 30 napadnutého rozhodnutia), s týmto jeho konštatovaním možno len súhlasiť. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že žalovaný v načrtnutom smere vhodne poukázal aj na stanoviská prezentované v správnej súdnej praxi, a to na stanoviská prezentované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/60/2013 zo dňa 09.10.2014 a v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/34/2016 zo dňa 30.04.2019 (str. 30 napadnutého rozhodnutia). 45. Správny súd v nadväznosti na žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorej materiálna podstata spočívala v namietanom zásahu do vlastníckeho práva žalobcov existenciou Letiska F., taktiež (v zhode so žalovaným) pripomína, že podľa správnej súdnej praxe nesplnenie povinnosti prevádzkovateľa letiska spočívajúcej vo vyplatení odplaty za obmedzenie vlastníckeho práva nepredstavuje dôvod na zrušenie letiska (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/60/2013 zo dňa 09.10.2014, R 62/2015). Inými slovami, skutočnosť, že prevádzkovateľ letiska si riadne nesplnil svoje povinnosti týkajúce sa vysporiadania právnych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa letisko nachádza, nie je bez ďalšieho dôvodom na zrušenie letiska. 46. Záver správneho súdu o nedôvodnosti žalobnej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorej materiálna podstata spočívala v namietanom zásahu do vlastníckeho práva žalobcov existenciou Letiska F., potom do značnej miery determinoval posudzovanie dôvodnosti ďalších žalobných námietok, ktoré súviseli s otázkou zásahu do vlastníckeho práva žalobcov samotnou existenciou Letiska F..
47. Pokiaľ ide o (inak značne abstraktnú) žalobnú námietku týkajúcu sa odňatia prevádzkového povolenia na prevádzku Letiska Kráľová, s touto sa žalovaný náležite vysporiadal (napr. str. 8 prvostupňového rozhodnutia). S argumentáciou žalovaného v tomto smere sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje. Správny súd sa teda stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že štatút letiska nie je kauzálne závislý od prevádzkového povolenia. Z právnej úpravy ustanovenej v § 27 ods. 1 leteckého zákona nijako nevyplýva, že by odňatie prevádzkového povolenia na prevádzku letiska malo nevyhnutne automaticky viesť k zrušeniu príslušného letiska, resp. k udeleniu súhlasu žalovaného s jeho zrušením. Žalovaný navyše už v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že ak letisko nedisponuje platným prevádzkovým povolením, môže požiadať Dopravný úrad o vydanie rozhodnutia vo veci určenia podmienok prevádzkovania osobitného letiska (str. 9 prvostupňového rozhodnutia). 48. V nadväznosti na (inak značne abstraktnú) žalobnú námietku týkajúcu sa odňatia prevádzkového povolenia na prevádzku Letiska F. považuje správny súd za vhodné poukázať na konštatovanie žalovaného, že postup, keď vlastníci časti pozemkov, na ktorých bolo zriadené a prevádzkované Letisko F., svojou činnosťou, resp. nečinnosťou zamedzili jeho prevádzke a následne požiadali žalovaného o udelenie súhlasu s jeho zrušením, nebolo možné akceptovať z dôvodu jeho príkreho rozporu s dobrými mravmi. Možno potom len súhlasiť so záverom žalovaného, že úmyselné poškodenie letiska nebolo dôvodom na udelenie súhlasu s jeho zrušením (str. 8 prvostupňového rozhodnutia). Túto argumentačnú líniu žalovaného pritom žalobcovia v žalobe nijako nespochybnili. 49. Správny súd v nadväznosti na žalobnú námietku zistenia skutkového stavu v rozsahu nedostačujúcom na riadne posúdenie veci uvádza, že táto nebola dôvodná. V rámci predmetnej žalobnej námietky žalobcovia predovšetkým namietali, že žalovaný nepripojil nimi označené administratívne spisy. V dôsledku nepripojenia predmetných administratívnych spisov mal žalovaný dospieť k nesprávnemu predpokladu, že totiž Letisko F. malo v čase svojho vzniku vysporiadané všetky právne vzťahy k pozemkom, na ktorých leží. Ako to už ale bolo uvedené, posudzovanie otázky zmluvných vzťahov, a teda súkromnoprávnych vzťahov, medzi vlastníkmi pozemkov a prevádzkovateľom príslušného letiska nie je v konaní podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona právne relevantné. 50. K žalobnej námietke nepripojenia žalobcami označených administratívnych spisov správny súd dodáva, že žalovaný už v prvostupňovom rozhodnutí vo vzťahu k spisu týkajúcemu sa udelenia súhlasu so zriadením Letiska F. uviedol, že s ohľadom na archivačné lehoty a spôsob archivácie dokumentov platných v čase udelenia súhlasu so zriadením predmetného letiska v roku 1999 nemá v súčasnosti uvedený spis k dispozícii (str. 5 prvostupňového rozhodnutia). Žalovaný teda odôvodnil, prečo spis týkajúci sa udelenia súhlasu so zriadením Letiska F. nepripojil. Inými slovami, žalovaný odôvodnil, prečo nevykonal návrh žalobcov na doplnenie dokazovania pripojením spisu týkajúceho sa udelenia súhlasu so zriadením Letiska Kráľová. Žalobcovia neuviedli v žalobe žiadne také okolnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť argumentáciu žalovaného, že totiž spis týkajúci sa udelenia súhlasu so zriadením Letiska F. nemá k dispozícií, resp. argumentáciu žalovaného ohľadom dôvodu, kvôli ktorému tento spis nemá k dispozícii. 51. Pokiaľ žalobcovia v súvislosti so žalobnou námietkou nepripojenia nimi označených administratívnych spisov uvádzali, že žalovaný bol povinný posúdiť, či sú stále naplnené všetky podmienky, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia, ktorým udelil súhlas so zriadením Letiska F., správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia nijako bližšie nevysvetlili, na základe akých právnych úvah dospeli k záveru, že by mal žalovaný v konaní o udelenie súhlasu so zrušením konkrétneho letiska skúmať, či sú stále naplnené podmienky, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia, ktorým udelil súhlas so zriadením daného letiska. Z právnej úpravy ustanovenej v § 27 ods. 1 leteckého zákona vyplýva, že žalovaný v konaní o udelenie súhlasu so zrušením konkrétneho letiska rozhoduje po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy a obcí, ako na to žalovaný v podstate aj poukázal (napr. str. 32 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný ostatne v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na to, že zo správnej súdnej praxe (napr. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/60/2013 zo dňa 09.10.2014, R 62/2015) vyplýva, že námietka, že je potrebné v konaní o udelenie súhlasu so zrušením konkrétneho letiska skúmať, či tu boli, resp. či naďalej existujú podmienky na ďalšie trvanie rozhodnutia o zriadení letiska ako verejného letiska, nie je namieste (str. 30 napadnutého rozhodnutia). Zjavne potom nemohla byť dôvodná žalobná námietka, že postavenie žalobcov bolo horšie ako postavenie ostatných
účastníkov administratívneho konania, keďže žalobcovia nepoznali podmienky, ktoré viedli žalovaného v minulosti k vydaniu rozhodnutia, ktorým udelil súhlas so zriadením Letiska F.. 52. Ak aj žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že Letisko F. malo v roku 1999 vysporiadaný právny vzťah, resp. právny titul k pozemkom pod zamýšľaným letiskom, v napadnutom rozhodnutí toto svoje skutkové tvrdenie už žalovaný právne akceptovateľným spôsobom korigoval. Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí (správne) konštatoval, že pri súčasnom rozhodovaní o udelení súhlasu so zrušením letiska podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona nemala žiadnu relevanciu skutočnosť, či v čase udelenia súhlasu so zriadením tohto letiska existovalo vysporiadanie vzťahu k pozemkom, na ktorých bolo letisko zriadené (str. 31 napadnutého rozhodnutia). Predmetná žalobná námietka preto nebola dôvodná. 53. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nepravdivosti stanoviska žalovaného týkajúceho sa vlastníctva niektorých pozemkov dotknutých existenciou Letiska F., správny súd opätovne pripomína, že účelom konania podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona nie je ochrana majetkových práv, keď tie sú chránené predovšetkým všeobecnými súdmi v rámci civilného súdnictva (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/28/2019 zo dňa 25.02.2021). Preto ani prípadné nesprávne skutkové zistenie žalovaného ohľadom vlastníctva niektorých pozemkov dotknutých existenciou Letiska F. nemohlo viesť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F.. Na podporu tohto záveru je príhodné poukázať na argumentáciu žalovaného, že totiž znenie § 27 ods. 1 leteckého zákona neumožňuje vysloviť súhlas so zrušením letiska len na tom základe, že nie sú vysporiadané vzťahy k pozemkom pod stavbou letiska (str. 30 napadnutého rozhodnutia). 54. V nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa sumarizácie výsledkov vykonaného dokazovania zo strany žalovaného vo vzťahu k zhodnému vyjadreniu účastníkov konania D. F. a manželov G. (str. 21 napadnutého rozhodnutia) správny súd uvádza, že skutkové závery, resp. skutkového zistenia orgánu verejnej správy nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a v obsahu administratívneho spisu by mohli byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy len za predpokladu, že majú podstatný význam vo vzťahu k právnym záverom prezentovaným orgánom verejnej správy, ktoré sú relevantné vo vzťahu k výroku orgánu verejnej správy. V preskúmavanej právnej veci však žalovaným uvádzané skutkové závery, resp. skutkové zistenia týkajúce sa zhodného vyjadrenia účastníkov konania D. F. a manželov G. (str. 21 napadnutého rozhodnutia) nemali podstatný význam vo vzťahu k právnym záverom prezentovaným žalovaným v jeho rozhodnutí vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F.. Žalobcovia v žalobe ostatne ani nijako nekonkretizovali prípadné žalovaným uvádzané podstatné právne závery, ktoré by mali vyplývať zo sumarizácie výsledkov vykonaného dokazovania vo vzťahu k zhodnému vyjadreniu účastníkov konania D. F. a manželov G.. Z rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F. je pritom zrejmé, že jedným z podstatných právnych dôvodov, ktoré viedli žalovaného k tomu, že neudelil súhlas so zrušením tohto letiska, bol verejný záujem na jeho zachovaní. 55. Samotný (žalobcami namietaný, resp. spochybňovaný) verejný záujem na zachovaní Letiska F. žalovaný odôvodnil primeraným spôsobom, keď konštatoval, že v súlade s dopravnou politikou štátu sa usiluje dlhodobo udržiavať sieť letísk s významom pre civilné letectvo a rozvoj regiónov, a že v súlade s touto politikou nie je zrušenie civilného letiska. Žalovaný v tejto súvislosti taktiež konštatoval, že nemožno prehliadnuť skutočnosť, že z hľadiska geografického umiestnenia Letiska F. v okolí hlavného mesta je toto letisko významné aj z pohľadu jeho možného využitia všeobecným letectvom. Žalovaný ďalej konštatoval, že je vo všeobecnom záujme zachovanie existencie Letiska F., v prípade ktorého bol udelený súhlas s jeho podstatnou zmenou (zmena na verejné letisko), najmä so zreteľom na to, že ide v okolí Bratislavy o jediné letisko tohto druhu. Žalobná námietka nedostatočného odôvodnenia verejného záujmu na zachovaní Letiska F., resp. nedostatočného odôvodnenia preferencie verejného záujmu na prevádzke Letiska F. teda nebola dôvodná. 56. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, v zmysle ktorej žalovaným deklarovaný verejný záujem na zachovaní Letiska Kráľová nemohol byť naplnený bez vysporiadania vlastníckych vzťahov, je zjavné, že táto žalobná námietka súvisí so zmienkou žalovaného, že dopravná politika Slovenskej republiky presadzuje modernizáciu a budovanie infraštruktúry civilného letectva, ako aj so zmienkou žalovaného o konkrétnych opatreniach v rámci tejto dopravnej politiky Slovenskej republiky. V tejto súvislosti však
nemožno prehliadnuť, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F. je zrejmé vymedzenie verejného záujmu na zachovaní tohto letiska aj bez jeho eventuálnej modernizácie. Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí výslovne konštatoval, že nemožno prehliadnuť skutočnosť, že z hľadiska geografického umiestnenia Letiska F. v okolí hlavného mesta je toto letisko významné aj z pohľadu jeho možného využitia všeobecným letectvom, a že v prípade Letiska F. ide v okolí Bratislavy o jediné letisko tohto druhu. 57. Vo väzbe na žalobné námietky, v zmysle ktorých žalovaný v napadnutom rozhodnutí opomína žalobcov ako vlastníkov dotknutých pozemkov a poukazuje len na stanoviská dotknutých orgánov a formálne deklarovanie verejného záujmu (ods. 15 žaloby), správny súd pripomína, že žalovaný sa k verejnému záujmu na zachovaní Letiska F. vyjadruje nielen na str. 23 napadnutého rozhodnutia, ktorá textácia je v rámci predmetnej žalobnej námietky namietaná zo strany žalobcov, ale aj na str. 28, pričom žalobcovia túto argumentáciu žalovaného žiadny relevantným spôsobom nespochybnili. Predmetná žalobná námietka preto nebola spôsobilá viesť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením Letiska F.. 58. V nadväznosti na žalobné námietky, ktorých materiálna podstata spočíva v konečnom dôsledku v namietanom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti so zriadením Letiska F. a s udelením súhlasu so zriadením Letiska F., správny súd uvádza, že konanie vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením letiska nemá charakter konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v konaní vo veci udelenia súhlasu so zriadením letiska. Inými slovami, účelom konania vo veci žiadosti o udelenie súhlasu so zrušením letiska nie je faktické preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o udelení súhlasu so zriadením letiska. 59. Pokiaľ ide o námietku ďalšieho účastníka konania 1/, že žalobca 2/ nemal aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žaloby, túto správny súd nepovažoval za dôvodnú. Z administratívneho spisu je totiž zrejmé, že žalovaný v administratívnom konaní konal aj so žalobcom 2/. Správny súd tiež uvádza, že eventuálny nedostatok aktívnej procesnej legitimácie len jedného z viacerých žalobcov by nemohol predstavovať prekážku pre meritórne prejednanie žaloby. 60. S odkazom na uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradili. 62. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že im právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy a ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by im mal priznať právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na správnu súdnu prax (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025). 63. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.