Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/277/2020 1020201682 23. 06. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201682.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Transdev Morava s.r.o., so sídlom Bozděchova 567/8, Moravská Ostrava, 702 00 Ostrava, Česká republika, IČO: 06 738 346, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Trnavský samosprávny kraj, so sídlom Starohájska 6868/10, 917 01 Trnava, IČO: 37 836 901, právne zastúpený: Brook Partners Law Firm, s.r.o., so sídlom Skalná 11, 811 01 Bratislava, IČO: 54 481 791, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11866-9000/2020 zo dňa 04.11.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca listom zo dňa 08.05.2020, doručeným žalovanému dňa 11.05.2020, podal námietky smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre TTSK, región Dunajská Streda“, vyhlásenej verejným obstarávateľom, a to Trnavským samosprávnym krajom, t.j. ďalším účastníkom konania. Námietky žalobcu sa týkali vybavenia jeho žiadosti o nápravu č. 1 a č. 2, neuvedenia lehoty na predkladanie ponúk v súťažných podkladoch, porušenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23.10.2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (ďalej len „nariadenie o službách vo verejnom záujme v cestnej osobnej doprave“) a § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, neprimeranej dĺžky trvania zmluvy a zloženia vozového parku a napokon kritérií na vyhodnotenie ponúk. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 7989-6000/2020-OD zo dňa 20.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že vo vzťahu k bodu III. námietok žalobcu smerujúcich proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania zastavil konanie o preskúmanie úkonov
ďalšieho účastníka konania na základe námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní, a že námietky žalobcu v bode I., II., IV. a V. zamietol podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. 3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že ak žalobca doručil ďalšiemu účastníkovi konania prostredníctvom informačného systému EVO žiadosti o nápravu v dňoch 22.04.2020 a 23.04.2020, ďalší účastník konania bol povinný tieto žiadosti vybaviť v lehote siedmich dní odo dňa ich doručenia, a teda najneskôr dňa 29.04.2020, resp. 30.04.2020. Žalovaný však zistil, že ďalší účastník konania doručil oznámenie o výsledku vybavenia žiadostí o nápravu žalobcovi ako žiadateľovi dňa 10.05.2020, t.j. až po zákonom stanovenej lehote. Ďalší účastník konania sa tým, že nevybavil žiadosti o nápravu v zákonom stanovenej lehote, dostal do rozporu s § 165 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Tým síce ďalší účastník konania porušil zákon o verejnom obstarávaní, avšak jeho konanie nemalo a nemohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že v danom čase už nebolo možné zvrátiť nevybavenie žiadosti o nápravu v zákonom stanovenej lehote, ktorá už uplynula. Predmetné námietky preto žalovaný považoval za neopodstatnené. 4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný tiež konštatoval, že zákon o verejnom obstarávaní neustanovoval povinnosť, aby súčasťou súťažných podkladov bola aj informácia týkajúca sa lehoty na predkladanie ponúk. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca mal vedomosť o lehote na predkladanie ponúk, keď túto lehotu sám uvádzal vo svojich námietkach. Skutočnosť, že táto lehota nebola obsahom súťažných podkladov, nemohla mať vplyv na predloženie ponuky alebo výsledok verejného obstarávania. V súvislosti s lehotou na predkladanie ponúk žalovaný poukázal na tú okolnosť, že ďalší účastník konania už v pôvodnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovil lehotu na predkladanie ponúk dlhšiu ako stanovoval § 66 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Ďalší účastník konania pritom korigendami predĺžil lehotu na predkladanie ponúk až do dňa 15.06.2020, t.j. ďalší účastník konania lehotu na predkladanie ponúk v celkovom súčte predĺžil na 83 dní. Žalovaný mal preto za to, že aj s ohľadom na § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní mal žalobca dostatok času na oboznámenie sa so súťažnými podkladmi a na to, aby sa mohol účinne zapojiť do verejnej súťaže. Predmetné námietky preto žalovaný považoval za neopodstatnené. 5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný taktiež konštatoval, že časť námietok, v ktorej žalobca namietal porušenie nariadenia o službách vo verejnom záujme v cestnej osobnej doprave ako aj porušenie § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne vo vzťahu k stanoveniu lehoty na predkladanie ponúk ďalším účastníkom konania v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, smerovala proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. V nadväznosti na tento záver žalovaný poukázal na právnu úpravu ustanovenú v § 164 ods. 5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a prekluzívny charakter lehoty na podanie žiadosti o nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Na základe skutkových okolností predmetnej právnej veci žalovaný dospel k záveru, že žalobcovi márne uplynula lehota na podanie žiadosti o nápravu podľa § 164 ods. 5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. 6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že vymedzenie predmetu zákazky bolo plne v kompetencii verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ bol pri definovaní a špecifikovaní predmetu zákazky povinný vymedziť predmet zákazky jednoznačne, úplne a nestranne na základe podrobného opisu, vrátane technických požiadaviek a špecifikácií. Verejný obstarávateľ si vymedzil predmet zákazky tak, aby spĺňal ním určený účel. Zákon o verejnom obstarávaní nekonkretizoval predmet zákazky, čo do obsahu ani čo do rozsahu. Pri vymedzení predmetu zákazky však bolo potrebné zohľadniť to, aby boli pri stanovení požiadaviek na predmet zákazky rešpektované základné princípy verejného obstarávania. V rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní by bolo, ak by zmluvné podmienky boli nastavené pre konkrétny hospodársky subjekt. Stanovením prísnych, ale nediskriminačných zmluvných podmienok nedochádzalo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný preskúmal obsah namietaných zmluvných podmienok a dospel k záveru, že tie neboli neprimerané, pričom mal žalovaný za to, že ďalší účastník konania postupoval pri ich stanovení v súlade s § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní ako aj v súlade s princípmi verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákon o verejnom obstarávaní. Predmetné námietky preto žalovaný považoval za neopodstatnené.
7. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný napokon konštatoval, že ďalší účastník konania v rámci vybavenia žiadosti o nápravu č. 2 vyargumentoval žalobcovi, že kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia celková cena za 1 tarifný kilometer bez dane z pridanej hodnoty uvedená v eurách a aritmeticky zaokrúhlená na 4 desatinné miesta, pričom v uvedenom bode bol zároveň uvedený spôsob jeho uplatnenia. Na prvom mieste sa mala umiestniť ponuka uchádzača s najnižšou ponúkanou celkovou cenou za 1 tarifný kilometer bez dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného bolo zrejmé, čo bolo kritériom na vyhodnotenie ponúk ako aj to, ako mal ďalší účastník konania toto kritérium uplatňovať. To, z akých zložiek malo uvedené kritérium pozostávať, bolo zrejmé z obsahu zmluvy. Námietky žalobcu, ktoré sa týkali kritéria na vyhodnotenie ponúk, tak žalovaný považoval za neopodstatnené. 8. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 11866-9000/2020 zo dňa 04.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní potvrdil, keďže nezistil žiadny dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia. 9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca v dňoch 22.04.2020 a 23.04.2020 doručil ďalšiemu účastníkovi konania žiadosti o nápravu, a že teda ďalší účastník konania bol podľa § 165 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní povinný tieto žiadosti o nápravu vybaviť do siedmich dní odo dňa ich doručenia, t.j. do dňa 29.04.2020, resp. 30.04.2020. Z informačného systému EVO však vyplývalo, že ďalší účastník konania doručil žalobcovi oznámenie o výsledku vybavenia žiadostí o nápravu až dňa 10.05.2020, t.j. po zákonom stanovenej lehote na ich vybavenie. Žalovaný sa stotožnil so záverom prezentovaným v prvostupňovom rozhodnutí, v zmysle ktorého ďalší účastník konania porušil § 165 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď žiadosti o nápravu nevybavil v zákonom stanovenej lehote, avšak konanie ďalšieho účastníka konania nemalo a nemohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. Keďže žalovaný nezistil porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, vo vzťahu k danej časti námietok nemohol v tomto prípade aplikovať výrok podľa § 175 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a teda nariadiť odstránenie protiprávneho stavu. Zákon o verejnom obstarávaní pripúšťal v prípade, ak žalovaný zistil porušenie zákona, ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, možnosť postupovať podľa § 175 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého mohol žalovaný nariadiť odstrániť protiprávny stav, ktorý nemohol ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. V predmetnej právnej veci však uvedená možnosť neprichádzala do úvahy, pretože žalovaný nemohol nariadiť odstránenie protiprávneho stavu v prípadoch, kedy to už nebolo objektívne možné. V čase rozhodovania o námietkach žalobcu nebolo objektívne možné zo strany žalovaného zvrátiť nevybavenie žiadostí o nápravu ďalším účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, keďže táto už uplynula. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný tiež konštatoval, že sa stotožňuje so záverom prezentovaným v prvostupňovom rozhodnutí, v zmysle ktorého zákon o verejnom obstarávaní explicitne neustanovoval povinnosť, aby súčasťou súťažných podkladov bola aj informácia týkajúca sa lehoty na predkladanie ponúk. Ďalší účastník konania teda neporušil § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, keďže v ňom nie je výslovne uvedené, že lehota na predkladanie ponúk by mala byť súčasťou súťažných podkladov. Práve naopak, lehota na predkladanie ponúk bola obligatórnou súčasťou oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, pričom ďalší účastník konania lehotu na predkladanie ponúk v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviedol. 11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný taktiež konštatoval, že námietky navrhovateľa, v rámci ktorých namietal porušenie nariadenia o službách vo verejnom záujme v cestnej osobnej doprave ako aj porušenie § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, smerovali proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. V súvislosti s týmito námietkami žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí identifikoval dôvod na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, pretože žalobcovi zaniklo právo podať proti predmetným skutočnostiam námietky podľa § 170 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný preto prvostupňovým rozhodnutím konanie o námietkach v tejto časti zastavil podľa § 174 ods. 1 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní. V tejto časti prvostupňového rozhodnutia odvolanie nebolo prípustné. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní nebolo a ani nemohlo byť prvostupňové rozhodnutie v časti, v ktorej žalovaný zastavil konanie o námietkach žalobcu.
12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že pokiaľ išlo o namietanú neprimeranú dĺžku trvania zmluvy a namietané zloženie vozového parku, tieto námietky neboli dôvodné. Ďalší účastník konania v tomto smere neporušil nariadenie o službách vo verejnom záujme v cestnej osobnej doprave ako ani zákon o verejnom obstarávaní, a to konkrétne jeho princípy. 13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný napokon konštatoval, že z § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní vyplývalo, že súčasťou súťažných podkladov malo byť aj pravidlo uplatnenia kritérií na vyhodnotenie ponúk. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že súťažné podklady neobsahovali pravidlo na uplatnenie kritéria na vyhodnotenie ponúk, keďže takéto pravidlo uplatnenia kritéria na vyhodnotenie ponúk v súťažných podkladoch uvedené bolo. II. Žaloba 14. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. 15. Základným účelom zákona o verejnom obstarávaní bolo hospodárne, efektívne a účelné vynakladanie verejných zdrojov, ktorý bol dosahovaný tak, že zmluvy sa mali uzatvárať pri zabezpečenej čestnej hospodárskej súťaži medzi dodávateľmi v reálnom konkurenčnom prostredí. Za týmto účelom musel žalovaný brať do úvahy nielen zákon o verejnom obstarávaní, ale aj iné právne predpisy tak, aby jeho rozhodnutia boli jasné, nezávislé a v súlade s právnym poriadkom platným v Slovenskej republike a podporovali tak právnu istotu. Žalobca rozumel, že žalovaný rozhodoval a konal na základe zákona o verejnom obstarávaní, ale to neznamenalo, že nemal alebo nemohol brať do úvahy hmotnoprávne predpisy platné v Slovenskej republike alebo v celej Európskej únii. Ak boli revízne postupy inštitútom domáhania sa práv žalobcu vo verejnom obstarávaní, potom bolo neprípustné, aby žalovaný rozhodoval len na základe tvrdení ďalšieho účastníka konania ako kontrolovaného s tým, že tvrdenia žalobcu označí za nepodložené a nepreskúmateľné. Ak mali byť rozhodnutia žalovaného nezávislé a zákonné, nemohol byť žalovaný obhajcom ďalšieho účastníka konania bez toho, aby preskúmal objektívnu pravdu (objektívny stav). Inými slovami, rozhodnutia žalovaného mali byť nezávislé od vôle a želaní strán sporu. Z tohto dôvodu žalovaný pochybil, keďže nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní a platnej právnej úpravy ani neprerušil konanie o preskúmanie úkonov ďalšieho účastníka konania s cieľom získať napr. odborné stanovisko alebo znalecký posudok, či bolo možné účtovne a daňovo rozpustiť náklady na obstaranie vozidiel do 36 mesiacov trvania zmluvy, keď ich životnosť by bola vyššia. 16. Žalovaný si neujasnil vo veci samej, čo bolo predmetom dokazovania a čoho sa vlastne žalobca domáhal, resp. čo svojím podaním sledoval. Žalovaný si mal v konaní o námietkach ustáliť skutkový a právny stav z časového hľadiska, a to ku dňu 22.04.2020, resp. 23.04.2020, keď žalobca podal žiadosti o nápravu, ktoré neboli vybavené v zákonom stanovenej lehote. Na úkony ďalšieho účastníka konania vykonané po tomto termíne mal žalovaný nazerať ako na úkony autoremedúry, t.j. odstraňovanie protiprávneho stavu z vlastnej vôle ďalšieho účastníka konania. V čase podania žiadostí o nápravu bola lehota na predkladanie ponúk stanovená na deň 29.04.2020, t.j. na 33 kalendárnych dní, a to výlučne len v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Minimálna lehota na predkladanie ponúk podľa § 66 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní bola 30 dní, pričom ale súčasne v zmysle § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní platilo, že pri určení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadostí o účasť mali verejný obstarávateľ a obstarávateľ prihliadať na zložitosť predmetu zákazky alebo koncesie a čas potrebný na vypracovanie ponúk, pričom tým neboli dotknuté minimálne lehoty na predkladanie ponúk a na predloženie žiadostí o účasť podľa zákona o verejnom obstarávaní. Lehotu na predkladanie ponúk ďalší účastník konania uviedol výlučne len v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, pričom právna prax bola taká, že lehota na predkladanie ponúk sa uvádzala v súťažných podkladoch. 17. Žalovaný bol povinný zaoberať sa porušením nariadenia o službách vo verejnom záujme v cestnej osobnej doprave. Táto povinnosť mu vyplývala aj z práva Európskej únie. V tejto súvislosti bolo možné poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 20.09.2018 vo veci Stefan Rudigier, C-518/17.
18. Žalovaný nemal pripustiť také podmienky zmluvy, ktoré by umožnili porušiť princípy verejného obstarávania. Podstata princípu rovnakého zaobchádzania a princípu nediskriminácie spočívala v tom, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ mali povinnosť voči všetkým uchádzačom a záujemcom postupovať rovnako, a teda ani jeden subjekt na strane ponuky nesmel byť žiadnym spôsobom zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný. Ak by teda platilo uvedené, mal žalovaný zobrať do úvahy skutočnosť, že nákup 135 ks vozidiel nebolo možné nákladovo rozpustiť do 36 mesiacov trvania zmluvy tak, aby bol dotknutý subjekt konkurenčný so súčasným dopravcom, ktorému ďalší účastník konania autobusy uhradil už na základe súčasnej zmluvy. Žalovaný sa mal tiež zaoberať skutočnosťou, že žiadny dopravca okrem toho súčasného nevedel poskytnúť zo svojej rezervy 135 ks vozidiel s priemerným vekom za celú dobu poskytovania služby maximálne 10 rokov, pričom vek žiadneho jednotlivého používaného vozidla (vrátane zálohových vozidiel) nesmel presiahnuť 16 rokov. Každý iný dodávateľ okrem toho súčasného musel siahnuť po nákupe nových vozidiel, čím nemal za súčasných podmienok verejného obstarávania šancu uspieť. 19. Žalovaný odobril nejasné, neúplné, nepresné, neobjektívne a nepreskúmateľné kritérium na vyhodnotenie ponúk. Žalovaný sa vo veci samej vôbec nezaoberal skutočnosťou, že kritériom na vyhodnotenie ponúk nemohla byť jednotková cena. Týmto skutkovým stavom a právnym posúdením sa žalovaný vôbec nezaoberal. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.03.2021 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 21. Žalovaný sa v rámci dokazovania v predmetnom administratívnom konaní riadil zásadou voľného hodnotenia dôkazných prostriedkov, vykonal tie dôkazy, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočný stav v predmetnej právnej veci. V predmetnom administratívnom konaní bol žalovaný oprávnený vyžiadať si stanovisko ďalšieho účastníka konania ako verejného obstarávateľa k preskúmavaným skutočnostiam, a to z dôvodu splnenia si svojej zákonnej povinnosti zistiť presne a úplne skutočný stav predmetnej veci. Ďalší účastník konania bol zároveň povinný v zmysle § 173 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní doručiť žalovanému vyjadrenie k podaným námietkam. V procese hodnotenia skutkového stavu veci pritom žalovaný rovnako hodnotil vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu, ktoré obsiahol a priložil tak v odvolaní ako aj v námietkach doručených žalovanému. Práve žalobca bol tým subjektom, ktorý vykazoval tak vo svojej žalobe ako aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu dôkaznú núdzu, dôsledkom čoho jeho tvrdenia neboli podložené dostatočnými dôkazmi. Uvedené bolo možné pozorovať napríklad v tvrdeniach žalobcu o zvýhodňovaní súčasného poskytovateľa služieb, pričom z jeho strany nedošlo ani v rámci tohto správneho súdneho konania k predloženiu žiadneho konkrétneho a jasného dôkazu na preukázanie pravdivosti uvedeného tvrdenia. Vyjadrenie žalobcu, že žalovaný rozhodol len na základe tvrdení ďalšieho účastníka konania, bolo nepravdivé. Žalovaný sa vo svojich vyjadreniach, ktoré boli obsahom napadnutého rozhodnutia, riadne a dostatočne odvolával na relevantné právne normy, pričom na väčšinu predmetných právnych noriem poukazoval a sa na ne odvolával aj sám žalobca vo svojich podaniach. Žalovaný zároveň vychádzal z dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu, vrátane zápisnice z priebehu trhových konzultácií. 22. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný pochybil vo vzťahu k nevyžiadaniu si odborného stanoviska alebo znaleckého posudku vo veci obstarania vozidiel v zmysle stanovených podmienok, bolo potrebné uviesť, že podľa § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný mohol prerušiť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok, pričom nešlo o povinnosť žalovaného, ako to prezentoval žalobca. Ak žalobca zastával názor o nutnosti vyhotoviť v predmetnej právnej veci odborné stanovisko alebo znalecký posudok, mal možnosť predmetný dôkazný prostriedok predložiť v rámci administratívneho konania o námietkach alebo v odvolacom konaní. Žalobca však žiadny podobný dôkazný prostriedok nepredložil. 23. V kontexte napadnutého rozhodnutia sa žalovaný plne stotožnil so závermi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný neidentifikoval žiadny dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia, čo deklaroval aj v napadnutom rozhodnutí. Vyjadrenie žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodoval len na základe tvrdení ďalšieho účastníka konania, a že žalovaný v procese rozhodovania nevzal do úvahy hmotnoprávne predpisy platné v Slovenskej republike a v Európskej
únii, bolo s odkazom na samotné znenie napadnutého rozhodnutia v celej miere nepravdivé. Žalovaný vykonal a vyhodnotil dôkazy v súlade s príslušnými právnymi predpismi, na základe čoho bolo napadnuté rozhodnutie jednoznačne zákonné a preskúmateľné. 24. Stanovenie lehoty na predkladanie ponúk spĺňalo zákonnú podmienku stanovenia dostatočne primeranej lehoty na predkladanie ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní, a to aj s ohľadom na § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný zotrval na stanovisku, že odvolanie proti výroku prvostupňového rozhodnutia o zastavení konania nebolo prípustné. K stanoveniu doby poskytovania služby na 3 roky s možnosťou využitia opcie v dĺžke 2 roky podľa návrhu zmluvy stanovenej ďalším účastníkom konania mal žalovaný jednoznačne za to, že ďalší účastník konania v danom prípade neporušil žiadny príslušný právny predpis. Stanovenie kritéria na vyhodnotenie ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní bolo rovnako v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. 25. Obsah napadnutého rozhodnutia, jeho závery, ktoré sa automaticky premietli do výroku napadnutého rozhodnutia, boli v súlade s riadne preskúmaným skutočným stavom, ako aj v súlade so správnym právnym posúdením predmetnej právnej veci. Napadnuté rozhodnutie bolo zákonné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Žalovaný postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. IV. Vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 26. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2021 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú konštatujúc, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí, a že tieto tvrdenia považuje za účelové a nepresné, keď z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobca nesprávne posúdil podmienky verejnej súťaže v kontexte výkladu jednotlivých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a ostatných právnych predpisov. 27. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné pristúpiť k zmene podmienok verejnej súťaže, resp. na základe ktorých by bolo potrebné priznať žalobe odkladný účinok a zrušiť napadnutého rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poskytol dostatočné a práve správne odôvodnenie svojho rozhodnutia na základe posúdenia skutkového stavu veci. 28. Lehota na predkladanie ponúk bola transparentným a jasným spôsobom uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Každý zo záujemcov bol oboznámený s tým, dokedy bolo potrebné ponuku predložiť. Žalobca v žiadosti o nápravu a aj v podaných námietkach, resp. v podanom odvolaní potvrdzoval, že lehota na predkladanie ponúk mu bola za každých okolností známa. Žalobca v námietkach a v odvolaní reflektoval na ďalším účastníkom konania predĺženú lehotu na predkladanie ponúk. 29. V súvislosti s údajným porušením § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní bolo potrebné konštatovať, že uvedené ustanovenie striktne neuvádza, že lehota na predkladanie ponúk musela byť uvedená aj v súťažných podkladoch. Ďalší účastník konania jasným a transparentným spôsobom uviedol lehotu na predkladanie ponúk v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Uchádzači/ záujemcovia boli povinní oboznámiť sa so všetkými dokumentami týkajúcimi sa verejného obstarávania, aby boli schopní vypracovať a predložiť ponuku v stanovenej lehote na predkladanie ponúk. Žalobca ani v podanej žalobe neuvádzal žiadne argumenty, resp. iné skutočnosti, ktoré by čo i len naznačovali porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany ďalšieho účastníka konania pri stanovovaní lehoty na predkladanie ponúk. Pri každom predĺžení lehoty na predkladanie ponúk bola za každých okolností zachovaná minimálna lehota na predkladanie ponúk, ktorú predpokladal zákon o verejnom obstarávaní. 30. Ďalší účastník konania pri stanovení podmienok verejnej súťaže postupoval v súlade s nariadením o službách vo verejnom záujme v cestnej osobnej doprave. K tvrdeniam žalobcu, že stanovením podmienok verejnej súťaže došlo k zvýhodneniu súčasného dodávateľa, bolo potrebné uviesť, že žalobca v administratívnom konaní nekonkretizoval, v čom konkrétne videl zvýhodnenie súčasného dodávateľa, resp. ktoré konkrétne podmienky verejnej súťaže boli diskriminačné voči
iným subjektom. Žalobca v administratívnom konaní nekonkretizoval ani to, ktoré podmienky nebolo možné z objektívnych dôvodov splniť. Žalobca svoje tvrdenia v tomto smere nepodložil konkrétnymi dôkaznými prostriedkami, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali. Žalobca takéto skutočnosti neuvádzal ani v žalobe. Žalobca v žalobe len všeobecne konštatoval, že ďalší účastník konania bol ten, kto mal zabezpečiť dodržanie princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Žalobca v žalobe neposkytoval žiadne konkrétne dôkazy pre svoje tvrdenia. Ak žalobca v administratívnom konaní tvrdil, že bol súčasťou nadnárodného koncernu TRANSDEV, a že zabezpečoval dopravu v Moravskozlievskom kraji, pričom skupina TRANSDEV pôsobila vo viacerých krajinách sveta a denne prepravila cca 11 miliónov cestujúcich, nemohlo byť pre žalobcu splnenie požiadaviek ďalšieho účastníka konania žiadnou prekážkou. 31. Zo žaloby bolo zrejmé, že žalobca nesprávne zistil skutkový stav. Ďalší účastník konania totiž v rámci predmetnej verejnej súťaže nepožadoval, aby bolo služba poskytovaná uvádzaným počtom kusov autobusov v žalobcom uvádzanej dobe trvania zmluvy. Z uvedeného bolo možné vyvodiť, že žalobca mal v úmysle napadnúť podmienky verejnej súťaže už len z princípu, nech by ďalší účastník konania požadoval na poskytovanie služby akýkoľvek počet autobusov. Tu bolo potrebné upresniť, že 205 ks autobusov ďalší účastník konania požadoval v rámci inej verejnej súťaže (vyhlásenej pre región Trnava), pričom všetky požadované počty autobusov vychádzali z oprávnených potrieb ďalšieho účastníka konania. 32. Nebolo zrejmé, a žalobca to ani v podanej žalobe nevysvetľoval, prečo a v čom konkrétne predstavovala podmienka poskytovania služby autobusmi porušenie zákona o verejnom obstarávaní a jeho princípov. Rovnako nebolo zrejmé, prečo považoval žalobca podmienku veku vozidiel za porušujúcu princípy verejného obstarávania. Ďalší účastník konania poskytovanie služby vyžadoval v určitej kvalite pre cestujúcu verejnosť, pričom ale nepožadoval, aby všetky autobusy boli nové. Žalobca v žalobe neposkytol dôkazy pre svoje tvrdenia, podľa ktorých považoval dĺžku trvania zmluvy (36 mesiacov) za diskriminačnú. Ak by žalobcom uvádzané úvahy mali predstavovať porušenie zákona o verejnom obstarávaní, znamenalo by to, že diskriminačným verejným obstarávaním by bolo každé verejné obstarávanie, ktorého predmet už bol v danom čase nejakým hospodárskym subjektom poskytovaný. Na ťarchu ďalšieho účastníka konania nemohla byť samotná skutočnosť, že v danom čase iný hospodársky subjekt poskytoval požadovanú službu. 33. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentami žalobcu uvedenými v odvolaní. Zároveň žalovaný poskytol dostatočné, jasné, zákonné a logické odôvodnenie svojich záverov v napadnutom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie potvrdzuje, že verejná súťaž bola vyhlásená v plnom súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a ostatnými právnymi predpismi. Na to, aby bolo možné konštatovať opak, nestačilo len všeobecne a bez akýchkoľvek dôkazov uvádzať, že verejná súťaž bola stanovená v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Bolo potrebné presne a jasne definovať, ktoré konkrétne podmienky považoval žalobca za rozporné so zákonom o verejnom obstarávaní. 34. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 16.06.2026 poukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. BA-1S/259/2020, 3S/15/2025 zo dňa 13.02.2025, ktorý bol vydaný v skutkovo a právne obdobnej právnej veci tých istých účastníkov konania, ako sú účastníci tohto správneho súdneho konania. Vzhľadom na minimálne odchýlky medzi právnou vecou, v ktorej tunajší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. BA-1S/259/2020, 3S/15/2025 zo dňa 13.02.2025, a právnou vecou preskúmavanou v tomto správnom súdnom konaní, bolo potrebné aj v právnej veci preskúmavanej v tomto správnom súdnom konaní dospieť k identickým záverom, aké tunajší súd prezentoval v rozsudku sp. zn. BA-1S/259/2020, 3S/15/2025 zo dňa 13.02.2025. Ďalší účastník konania v predmetnom vyjadrení tiež poukázal na praktickú stránku veci konštatujúc, že dopravný región Dunajská Streda bol mimoriadne špecifickým regiónom, v ktorom dlhodobo čelil absencii reálnej hospodárskej súťaže. Ďalší účastník konania v tomto regióne opakovane vyhlasoval verejné obstarávanie na zabezpečenie regionálnej autobusovej dopravy, pričom štyri verejné súťaže, ktoré vyhlásil od roku 2020, sa skončili neúspešne. Žalobca nepredložil svoju ponuku nielen vo verejnom obstarávaní, ktorého sa jeho žaloba týkala, ale ani v žiadnom z nasledujúcich troch verejných obstarávaní, a to napriek tomu, že trvanie zmluvy bolo v týchto ďalších obstarávaniach podstatne dlhšie ako 36 mesiacov (v dvoch nasledujúcich verejných obstarávaniach sa súťažila 10 ročná zmluva a v jednom verejnom obstarávaní sa súťažila 5 ročná zmluva), že kritérium na vyhodnotenie ponúk bolo založené na najnižšej maximálnej ročnej cene služby (a nie na najnižšej cene za tarifný kilometer), a že požiadavky na vozidlový park boli značne zmiernené. Ak sa žalobca nezúčastnil ani
jedného z verejných obstarávaní v tomto regióne, a to napriek podstatnej zmene súťažných podmienok, bolo zrejmé, že žaloba nemala racionálny vecný základ. V. Konanie na správnom súde 35. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/277/2020 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-2S/277/2020. 36. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec rozhodol na pojednávaní dňa 23.06.2026. VI. Relevantná právna úprava 37. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 38. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 39. Podľa § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pri určení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadostí o účasť verejný obstarávateľ a obstarávateľ prihliadajú na zložitosť predmetu zákazky alebo koncesie a čas potrebný na vypracovanie ponúk; tým nie sú dotknuté minimálne lehoty na predkladanie ponúk a na predloženie žiadostí o účasť podľa tohto zákona. 40. Podľa § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, predbežné oznámenie a pravidelné informatívne oznámenie možno uverejniť v profile verejného obstarávateľa alebo v profile obstarávateľa. Pred uverejnením predbežného oznámenia alebo pravidelného informatívneho oznámenia v profile sa pošle publikačnému úradu a úradu oznámenie o tom, že bude uverejnené touto formou. Predbežné oznámenie alebo pravidelné informatívne oznámenie sa nesmie uverejniť v profile pred odoslaním oznámenia o jeho uverejnení v profile publikačnému úradu. V predbežnom oznámení a v pravidelnom informatívnom oznámení verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú dátum odoslania oznámenia o jeho uverejnení v profile publikačnému úradu. 41. Podľa § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, súťažné podklady obsahujú dokumentáciu, plány, modely alebo fotografie, ak sú potrebné na vypracovanie ponuky, kritériá na vyhodnotenie ponúk, pravidlá ich uplatnenia a pokyny na vypracovanie a predkladanie ponúk. Súťažné podklady obsahujú aj návrh zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorých časť obsahu možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky; ak sa odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, musia byť súčasťou súťažných podkladov. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú, ktoré časti súťažných podkladov musia byť súčasťou zmluvy alebo rámcovej dohody; návrhy na plnenie kritérií predložené uchádzačom alebo uchádzačmi, s ktorými sa uzatvára zmluva alebo rámcová dohoda, sú náležitosťami zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú požiadavku na prevod práv duševného vlastníctva, ak sa vyžaduje.
42. Podľa § 66 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, lehota na predkladanie ponúk je najmenej 30 dní odo dňa odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania publikačnému úradu, ak verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami. 43. Podľa § 165 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 doručí do siedmich dní od doručenia úplnej žiadosti o nápravu doručenej v lehote podľa § 164 ods. 5 alebo ods. 6 alebo doplnenej podľa odseku 1 a) žiadateľovi a všetkým známym uchádzačom, záujemcom alebo účastníkom písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu s odôvodnením a uvedením spôsobu a lehoty na vykonanie nápravy alebo b) žiadateľovi písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu s odôvodnením. 44. Podľa § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, Úrad môže prerušiť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Od vydania rozhodnutia o prerušení konania do doručenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku úradu lehota podľa § 175 ods. 5 neplynie, najviac však 30 dní. Túto lehotu môže úrad z objektívnych dôvodov predĺžiť najviac o 30 dní, o čom informuje účastníkov konania. 45. Podľa § 175 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo koncesii alebo ich časti a) odstrániť protiprávny stav alebo b) zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo koncesie, postup zadávania časti zákazky alebo časti koncesie alebo súťaž návrhov. 46. Podľa § 175 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zistí porušenie tohto zákona, ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, úrad môže rozhodnutím nariadiť odstránenie protiprávneho stavu. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 47. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Správny súd v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobným námietkam tiež pripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34). 48. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že ďalší účastník konania zverejnil dňa 05.02.2019 v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2019/S 025-055478 predbežné oznámenie na predmet zákazky „Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre TTSK“. Následne ďalší účastník konania zverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie dve korigendá, a to dňa 27.02.2019 pod č. 2019/S 041-093835, s dátumom odoslania tohto oznámenia dňa 22.02.2019, v ktorom určil plánovaný dátum začatia uplatňovania zmluvy na deň 01.01.2022 a predpokladanú dobu trvania zmluvného vzťahu 10 rokov, a potom dňa 04.03.2020 pod č. 2020/S 045-107175, s dátumom odoslania tohto oznámenia dňa 02.03.2020, v ktorom (okrem iného) určil predpokladanú dobu trvania zmluvného vzťahu pre časť „Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre región Dunajská Streda“ na 3 roky a opciu 2 roky. 49. Správny súd z administratívneho spisu tiež zistil, že ďalší účastník konania dňa 27.03.2020 v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2020/S 062-148375 a dňa 30.03.2020 vo Vestníku verejného obstarávania č. 70/2020 pod č. 12277 – MSS zverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania
na predmet zákazky „Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre TTSK, región Dunajská Streda“. Lehota na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť bola stanovená do dňa 29.04.2020 do 10:00 hod. Odhadovaná hodnota zákazky bola určená vo výške 56 200 000,00 eur bez dane z pridanej hodnoty. Následne ďalší účastník konania zverejnil dve korigendá, ktorými predĺžil lehotu na predkladanie ponúk najprv do dňa 03.06.2020 a potom do dňa 15.06.2020. 50. Žalobca doručil ďalšiemu účastníkovi konania žiadosť o nápravu dňa 22.04.2020 a následne ďalšiu žiadosť o nápravu dňa 23.04.2020, ktoré ten nevybavil v zákonnej lehote. Žalobca potom doručil dňa 11.05.2020 ďalšiemu účastníkovi konania ako aj žalovanému námietky s tým, že vo formulári pre podanie námietok vyznačil kolónku s textom, v zmysle ktorého námietky smerovali proti podmienkam v súťažných podkladoch podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Námietky žalobcu sa týkali vybavenia jeho žiadostí o nápravu, neuvedenia lehoty na predkladanie ponúk v súťažných podkladoch, porušenia nariadenia o službách vo verejnom záujme v cestnej osobnej doprave a § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, neprimeranej dĺžky trvania zmluvy a zloženia vozového parku a napokon kritérií na vyhodnotenie ponúk. 51. Správny súd z administratívneho spisu taktiež zistil, že žalovaný prvostupňovým rozhodnutím rozhodol tak, že vo vzťahu k bodu III. námietok žalobcu smerujúcich proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania zastavil konanie o preskúmanie úkonov ďalšieho účastníka konania na základe námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní, a že námietky žalobcu v bode I., II., IV. a V. zamietol podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 52. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu pristúpil k posúdeniu dôvodnosti žalobných námietok. 53. Vo vzťahu k žalobnej námietke, v zmysle ktorej žalovaný rozhodol len na základe tvrdení ďalšieho účastníka konania, správny súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. Ak si totiž žalovaný obstaral v predmetnej právnej veci aj stanovisko ďalšieho účastníka konania k okolnostiam namietaným žalobcom (ďalej len „stanovisko ďalšieho účastníka konania“), iba si tým plnil svoju povinnosť pri zisťovaní skutočného stavu veci v intenciách zásady materiálnej pravdy normatívne reflektovanej v § 3 ods. 4 správneho poriadku. Žalovaný potom pochopiteľne (predovšetkým) v prvostupňovom rozhodnutí (s. 9 až 15 prvostupňového rozhodnutia) uvádzal aj stanovisko ďalšieho účastníka konania, pričom z rozhodnutia žalovaného vo veci námietok žalobcu je zrejmé, že žalovaný k stanovisku ďalšieho účastníka konania zaujal vlastný postoj. Bez povšimnutia v kontexte predmetnej žalobnej námietky nemôže zostať skutočnosť, že žalovaný sa v prvostupňovom rozhodnutí v spojení s napadnutým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného vo veci námietok žalobcu“) zaoberal aj argumentáciou žalobcu v nadväznosti na ním uvádzané právne predpisy. Nemožno napokon opomenúť, že administratívne konanie realizované prvostupňovým a druhostupňovým orgánom verejnej správy tvorí jeden celok, čiže ak by aj žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k stanovisku ďalšieho účastníka konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, mohol sa k nemu (napríklad v nadväznosti na obsah prvostupňového rozhodnutia) vyjadriť v rámci odvolacieho konania. 54. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa neprerušenie konania o preskúmanie úkonov ďalšieho účastníka konania, správny súd uvádza, že žalovaný nepochybil, ak toto konanie neprerušil, pretože normatívna úprava ustanovená v § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní mu to neukladá za povinnosť. Z normatívnej úpravy ustanovenej v § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva oprávnenie žalovaného prerušiť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Bolo teda na uvážení žalovaného, či k prerušeniu konania o preskúmanie úkonov ďalšieho účastníka konania pristúpi. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že samotnému žalobcovi nič nebránilo, aby odborné stanovisko či znalecký posudok, ktorého sa dožadoval, predložil sám, čím by potom eventuálne podporil dôvodnosť svojich tvrdení. 55. K žalobnej námietke, že žalovaný sa odchýlil od svojej rozhodovacej praxe, správny súd uvádza, že táto námietka bola formulovaná len vo všeobecnej rovine a nebola dostatočne konkretizovaná. Žalobca neuviedol žiadne rozhodnutia žalovaného, od ktorých by sa žalovaný odchýlil pri rozhodovaní
v preskúmavanej právnej veci. Správny súd sa preto predmetnou žalobnou námietkou bližšie nezaoberal. 56. Vo vzťahu k žalobnej námietke nezákonne stanovenej lehoty na predkladanie ponúk správny súd uvádza, že táto nebola dôvodná. Zákonná lehota v zmysle § 66 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní totiž bola dodržaná, presnejšie bola určená pôvodne (a teda ešte pred korigendami) do dňa 29.04.2020, čo predstavovalo už vtedy viac ako 30 dní, presne 33 dní. Dôvodnou pritom nebola ani námietka, že ďalší účastník konania nezohľadnil rozsah predmetu zákazky v zmysle § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Ďalší účastník konania rozsah predmetu zákazky zohľadnil, keď už v pôvodnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovil lehotu na predkladanie ponúk dlhšiu než stanovil § 66 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne určil lehotu na predkladanie ponúk do dňa 29.04.2020 (teda v rozsahu 33 dní), a následne korigendami predĺžil lehotu na predkladanie ponúk až do dňa 15.06.2020. 57. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní neuvedením lehoty na predkladanie ponúk v súťažných podkladoch, správny súd uvádza, že táto nebola dôvodná. Právna úprava ustanovená v § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní určuje obsahové náležitosti súťažných podkladov, medzi ktoré patrí aj „pokyn na vypracovanie a predkladanie ponúk“, ktorým však nie je výslovne vymienená povinnosť určiť lehotu, ktorej sa žalobca dožadoval. Lehota na predkladanie ponúk bola uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a samotný žalobca potvrdil, že mal o tejto lehote vedomosť. Námietka žalobcu, že neuvedenie lehoty na predkladanie ponúk v súťažných podkladoch mu znemožnilo podať žiadosť o nápravu v lehote podľa § 164 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní v dlhšej lehote ako bola lehota v zmysle § 164 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nebola relevantná. Správny súd v nadväznosti na uvedenú námietku poukazuje na § 164 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní a jeho prvú vetu, v ktorej sa uvádza, že „ak v odseku 6 nie je ustanovené inak“ a § 164 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, v ktorom sa uvádza, že „ak je ... určená lehota“. Z právnej úpravy ustanovenej v § 164 ods. 5 a ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní je tak zrejmé, že je len na uvážení verejného obstarávateľa, či určí lehotu na podanie žiadosti o nápravu proti podmienkam účasti uvedeným v dokumentoch podľa § 164 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Z obsahu žiadosti žalobcu o nápravu pritom vyplýva, že žiadosť podával s odkazom na § 164 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v súťažných pokladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých ďalším účastníkom konania. Správny súd dodáva, že sám žalovaný uznal nevybavenie žiadosti o nápravu v zákonnej lehote v zmysle § 165 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, ale žalobca nepodal námietky voči skutočnostiam, ktoré namietal v žiadosti o nápravu v zmysle § 170 ods. 4 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. 58. K žalobnej námietke, že ďalší účastník konania žalobcovi znemožnil riadne a včas podať podnet na revízne postupy a ponuku z dôvodu krátkej lehoty na naštudovanie podkladov a zorientovanie sa v slovenskom zákone o verejnom obstarávaní, správny súd uvádza, že táto nebola dôvodná. Predbežné oznámenie na predmet zákazky bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie už dňa 05.02.2019 a bol v ňom uvedený aj predpokladaný dátum zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Taktiež v ňom bolo uvedené, že sa nevylučujú prípravné trhové konzultácie za účelom informovania hospodárskych subjektov o plánovanom postupe verejného obstarávania. Neobstojí preto námietka žalobcu, že krátka lehota mu znemožnila zorientovať sa v slovenskom zákone o verejnom obstarávaní. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že z vlastnej úradnej činnosti má vedomosť o tom, že žalobca sa zúčastnil a bol úspešný vo verejnom obstarávaní na obdobný predmet zákazky „Zabezpečenie služieb vo verejnom záujme mestskej autobusovej dopravy pre potreby cestujúcej verejnosti v meste Nitra“, ktoré bolo vyhlásené v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 26.08.2020 a vo Vestníku vereného obstarávania dňa 27.08.2020. O tejto okolnosti má správny súd vedomosť z právnej veci, v ktorej rozhodoval Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/116/2021 zo dňa 19.10.2020, ktorý nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou. 59. Žalobné námietky ohľadom nedostatku náležitostí daných čl. 7 ods. 2 nariadenia o službách vo verejnom záujme v cestnej osobnej doprave boli nenáležité, pretože najmenej rok pred uverejnením výzvy na predkladanie súťažných návrhov, resp. rok pred priamym zadaním boli v Úradnom vestníku Európskej únie uvedené všetky potrebné informácie. 60. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalovaný riešil len to, či je dostatočné, ak je lehota na predkladanie ponúk uvedená len v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, správny súd uvádza, že táto
námietka nebola dôvodná. Žalovaný sa správne najprv vysporiadal ako s predbežnou otázkou s tým, či je dostačujúce uviesť lehotu na predkladanie ponúk až len v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Samotná ďalším účastníkom konania stanovená dĺžka lehoty na predkladanie ponúk spadala do zákonného rámca jej trvania, preto nebolo potrebné sa jej dĺžkou osobitne zaoberať, berúc do úvahy aj to, že táto lehota bola dvakrát predĺžená. Preto žalovaný ani nemal dôvod zaoberať sa žalobcom nastolenou otázkou, či ďalším účastníkom konania stanovená lehota odradila potenciálnych záujemcov. Správny súd predmetnú žalobcom nastolenú otázku vyhodnotil len ako všeobecne formulovanú hypotetickú otázku bez relevantne podloženého základu (napr. vyhláseniami odradených záujemcov). 61. Správny súd neprisvedčil ani dôvodnosti žalobnej námietky, že žalovaný v konaní o námietkach žalobcu nemal prihliadať na skutočnosti a dôkazy urobené po podaní jeho žiadosti o nápravu, lebo tak mu bolo upreté právo uspieť v konaní a neprísť o kauciu. Správny súd vo vzťahu k tejto žalobnej námietke vychádzal z toho, že žiadosť o nápravu v časti určenia dĺžky lehoty na predkladanie ponúk uvedenej v oznámení o začatí verejného obstarávania bola podaná po lehote. Ďalej správny súd prihliadal na preukázanú skutočnosť, že žiadosť o nápravu vo vzťahu k žalobcovi nevybavil ďalší účastník konania v zákonnej lehote žiadnym písomným spôsobom. Je pravdou, že po podaní žiadosti o nápravu boli vydané korigendá oznámenia ohľadom predĺženia lehoty na predkladanie ponúk, zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania dňa 29.4.2020 a dňa 14.05.2020 (predĺženie lehoty na predkladanie ponúk najprv do dňa 03.06.2020 a následne do dňa 15.06.2020), ale v čase doručenia námietok žalovanému dňa 11.05.2020 plynula žalobcovi ešte lehota na predloženie ponuky. Správny súd zároveň konštatuje, že žalobca v tejto svojej žalobnej námietke len všeobecne uvádza dôkazy a skutočnosti urobené po podaní jeho žiadosti o nápravu, ale žiadnym spôsobom ich už nevymedzil, preto sa správny súd ani bližšie s predmetnou námietkou nemohol vysporiadať. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného vo veci námietok žalobcu sa netýkalo len námietky ohľadom dĺžky lehoty pre predkladanie ponúk, ale aj iných námietok žalobcu, pričom aj tieto iné námietky žalobcu boli žalovaným vyhodnotené ako nedôvodné a zamietnuté. 62. Žiadosť žalobcu o nápravu bola zo dňa 22.04.2020 a korigendá na predĺženie lehoty na predkladanie ponúk boli zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania dňa 29.04.2020 a dňa 14.05.2020. Nebol preto dôvod v podaných námietkach doručených žalovanému dňa 11.05.2020 namietať dĺžku lehoty na predkladanie ponúk. Správny súd dáva za pravdu žalobcovi, že účasť na trhových konzultáciách nemá záväzný charakter, a že je na slobodnej vôli záujemcu, či sa konzultácie zúčastní. Na druhej strane však plánovanie trhových konzultácií a ich účel bol avizovaný už v predbežnom oznámení zverejnenom dňa 05.02.2019 v Úradnom vestníku Európskej únie. 63. Vo vzťahu k žalobnej námietke, v zmysle ktorej žalovaný porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, pričom toto porušenie mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, správny súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. Správny súd, súc viazaný obsahom žalobnej námietky, sa oboznámil s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 20.09.2018 vo veci A. B., C-518/17, na ktorý sa žalobca odvolával, a dospel k záveru, že na preskúmavanú právnu vec ho nemožno aplikovať. Podstatou konania v právnej veci, v ktorej Súdny dvor Európskej únie rozhodol vyššie uvedeným rozsudkom, bolo to, že verejný obstarávateľ nezverejnil predbežné oznámenie podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia o službách vo verejnom záujme v cestnej osobnej doprave. O takýto prípad ale v preskúmavanej právnej veci nejde. 64. Viaceré žalobné námietky sa týkali namietaného porušenia zásad vymedzených v § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Správny súd v nadväznosti na tieto žalobné námietky uvádza, že zásada rovnakého zaobchádzania je určitou špecifikáciou všeobecnej zásady nediskriminácie a jej podstatou je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania, zákon o verejnom obstarávaní ho nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, keďže práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejnej zákazke). V priamo aplikovateľnom predpise - ZFEU (článok 102, predtým v článku 82 Zmluvy ES) je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu, pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži.
Aj keď článok 102 ZFEU nedopadá expresis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž aj o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva. 65. K žalobnej námietke týkajúcej sa porušenia zásady transparentnosti správny súd uvádza, že táto námietka bola formulovaná len vo všeobecnej rovine a nebola dostatočne konkretizovaná. Správny súd sa ňou preto bližšie nezaoberal. 66. V kontexte zásady rovnakého zaobchádzania správny súd uvádza, že z administratívneho spisu a súdneho spisu nevyplýva, že by v preskúmavanej právnej veci bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania vo vzťahu verejný obstarávateľ verzus uchádzač/záujemca. Všeobecnosť predmetnej zásady je v praxi možné ilustrovať tak, že ak sa čokoľvek v rámci zadávania zákazky nejaví ako férové voči niektorému z uchádzačov alebo záujemcov, je to potenciálny dôvod na argument o porušení princípu rovnakého zaobchádzania. Žalobca porušenie tejto zásady odôvodňuje tým, že ďalší účastník konania stanovuje zmluvné podmienky vo verejnom obstarávaní a preto je silnejšou stranou. Zásadu rovnosti zaobchádzania treba vnímať v kontexte verejný obstarávateľ vo vzťahu ku všetkým uchádzačom resp. záujemcom. Táto zásada sa netýka len vzťahu záujemca verzus záujemca, resp. uchádzač verzus uchádzač. Dodržanie tejto zásady totiž v rámci postupu pri verejnom obstarávaní bráni akémukoľvek vyjednávaniu medzi verejným obstarávateľom a ktorýmkoľvek z uchádzačov. Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Zásada rovnakého zaobchádzania znamená, že každý záujemca alebo uchádzač dostáva informácie rovnakým spôsobom, v rovnakom čase a v rovnakom obsahu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/69/2008 zo dňa 11.02.2009), pričom žalobca tieto skutočnosti ani nepoprel. 67. So zásadou rovnakého zaobchádzania úzko súvisí zásada nediskriminácie, ale ani jej porušenie správny súd v preskúmavanej právnej veci nevzhliadol. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že verejný obstarávateľ je ten, kto určuje podmienky, za ktorých sa bude zákazka realizovať, a to samozrejme pri dodržaní základných princípov verejného obstarávania. Význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejného obstarávania, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon o verejnom obstarávaní tohto cieľa dosahuje predovšetkým vytváraním podmienok pre to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené z verejných prostriedkov, boli zadávateľmi uzatvárané pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. Inými slovami, zásada transparentnosti slúži na zabezpečenie konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. 68. K žalobnej námietke, v zmysle ktorej žalovaný ďalšiemu účastníkovi konania odobril zvýhodnenie jeho dodávateľa v danom čase (alebo teda jeho „súčasného dodávateľa“), správny súd uvádza, že táto námietka bola všeobecná a hypotetická. Žalobca zvýhodnenie dodávateľa ďalšieho účastníka konania v danom čase ani jeho odobrenie žalovaným ničím nepodložil. Jeho tvrdenia o zvýhodnení dodávateľa ďalšieho účastníka konania v danom čase boli len všeobecného a hypotetického charakteru. 69. Správny súd pripomína, že verejný obstarávateľ má dispozičné oprávnenie určiť si vlastné podmienky predmetu zákazky ohľadom zabezpečovania dopravných služieb pre verejnosť a určiť kritériá vo vyhlásenom verejnom obstarávaní. Okolnosť, že ďalším účastníkom konania nastavené podmienky verejného obstarávania nevyhovujú žalobcovi, neznamená, že tieto podmienky sú diskriminačné. Pokiaľ ide o otázku spájania ceny s motiváciou obmedziť vozový park za ekologickejší, toto je len subjektívnym názorom žalobcu, pričom takto kritérium hodnotenia zo strany ďalšieho účastníka konania nastavené nebolo. 70. K žalobnej námietke, že žalovaný neskúmal, či trvanie zmluvy neodporuje princípom verejného obstarávania, správny súd uvádza, že táto námietka bola formulovaná všeobecne, pretože žalobca neuviedol, ktoré princípy by mali byť porušené pri 36 mesiacov trvajúcej zmluve a akým spôsobom, a preto sa správny súd touto námietkou ani bližšie nezaoberal. 71. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalovaný sa nezaoberal tým, že okrem dodávateľa ďalšieho účastníka konania v danom čase (alebo teda jeho „súčasného dodávateľa“) žiadny iný dopravca nevie
poskytnúť zo svojej rezervy požadovaný počet vozidiel, správny súd uvádza, že táto námietka bola formulovaná všeobecne a nebola ani ničím podložená. Ide len o všeobecné tvrdenie, v ktorom žalobca spája neurčitých dopravcov s ich neurčitými rezervami, na ktoré viaže určitý počet vozidiel. 72. K žalobnej námietke, že zákazka je v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti, správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Aj táto žalobná námietka bola formulovaná všeobecne. Žalobca síce uvádza, že vozidlami, ktorými disponuje, musí zabezpečovať dopravu pre svojich objednávateľov, a že každá nová zákazka pre dopravcu znamená nákup nového vozidla, ktorého cenu rozpustí do dĺžky kontraktu. Žalobca však už bližšie nerozviedol, prečo by mala pre každého dopravcu každá nová zákazka znamenať nákup nového vozidla. Správny súd uvádza, že princípy hospodárnosti a efektívnosti nesledujú, aby verejný obstarávateľ vždy nakupoval len najlacnejšie tovary, služby alebo stavebné práce, ale aby verejný obstarávateľ za vynaložené verejné finančné prostriedky získal najlepšiu hodnotu, ktorá sa generuje v prostredí hospodárskej súťaže. Princíp hospodárnosti a efektívnosti je teda dodržaný len vtedy, ak sú prostriedky vynaložené v nevyhnutnej miere a zároveň efektívne vo vzťahu k získanému plneniu. Účelom princípu hospodárnosti a efektívnosti je zabezpečiť dosiahnutie výberu takého uchádzača, ktorý za vynaložené prostriedky poskytne najlepšie plnenie, pričom hospodárne a efektívne je také verejné obstarávanie, ktoré zabezpečí čo najvyšší počet predložených ponúk, a tým čo najširšiu hospodársku súťaž pri čo najmenšej finančnej a administratívnej náročnosti procesu verejného obstarávania. O každú zákazku by však mali súťažiť len také hospodárske subjekty, ktoré sú reálne schopné zabezpečiť dodanie príslušného predmetu zákazky v požadovanej kvalite, reálnej cene a s nákladmi, ktoré zabezpečia v celom horizonte obchodného prípadu najlepšiu hodnotu za peniaze, teda nie nevyhnutne najnižšiu zmluvnú cenu. Pokiaľ sa žalobca všeobecne bráni tým, že nákup nových vozidiel musí byť rozpustiteľný do dĺžky kontraktu, súd má za to, že túto premennú (rozpustiteľnosť) možno hodnotiť ako akceptovateľné podnikateľské riziko (na ktoré odkazoval napr. rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1As 403/2017 zo dňa 21.3.2018). 73. V nadväznosti na žalobnú námietku, že kritériom na vyhodnotenie ponúk nemôže byť jednotková cena, ale celý predmet zákazky, a že žalovaný sa touto jeho námietkou nezaoberal, správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo veci námietok žalobcu, t.j. na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žalovaný sa podrobne zaoberal uvedenou námietkou, presne popísal a zdôvodnil predmetné kritérium pre hodnotenie. So záverom žalovaného a jeho argumentáciou v tomto smere sa pritom správny súd stotožňuje. Správny súd preto dospel k záveru, že predmetná žalobná námietka nebola dôvodná. 74. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd uvádza, že v podstate k rovnakým záverom, aké prezentuje v tomto rozsudku, dospel aj vo svojom rozsudku sp. zn. BA-1S/259/2020, 3S/15/2025 zo dňa 13.02.2025, ktorý bol vydaný v skutkovo a právne obdobnej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov konania, ako je tomu v tomto správnom súdnom konaní. Pre úplnosť správny súd uvádza, že tento jeho rozsudok mu bol známy z jeho úradnej činnosti už pred obdržaním vyjadrenia ďalšieho účastníka konania zo dňa 16.06.2026. 75. Pokiaľ ide o okolnosti uvádzané ďalším účastníkom konania v jeho podaní zo dňa 16.06.2026, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, ku ktorému sa vzťahovali námietky žalobcu, a iných verejných obstarávaní na zabezpečenie regionálnej autobusovej dopravy v dopravnom regióne Dunajská Streda, správny súd uvádza, že týmito sa bližšie nezaoberal. Ďalším účastníkom konania uvádzané okolnosti sú totiž formulované len vo všeobecnej rovine bez náležitej konkretizácie zmienených štyroch verejných súťaží, resp. verejných obstarávaní. Správny súd navyše zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy zásadne posudzuje vo vzťahu k skutkovým a právnym okolnostiam uvádzaným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 76. Správny súd záverom pripomína, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci B. C. c. Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A, č. 303-A, s.12, vo veci D. E. c. Španielsko zo dňa 09.12.1994, séria A, č. 303-B, vo veci F. c. Grécko zo dňa 29.05.1997, vo veci D. c. Francúzsko zo dňa 19.02.1998). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci F. B. c. Španielsko zo dňa 21.01.1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008). 77. S odkazom na uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 78. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 79. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že mu právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy a ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by mu mal priznať právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na správnu súdnu prax (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025). 80. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave [§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. b) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.