Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/199/2020 1020201207 25. 03. 2026 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201207.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., 3/ E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX B., 4/ I. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX B., 5/ I. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX B., 6/ G. I. F. K., L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, XXX XX B., 7/ I. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, XXX XX B., 8/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. X/X, XXX XX B., 9/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. O. XX, XXX XX B., 10/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XX, XXX XX B., 11/ O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XX, XXX XX B., 12/ Q. J. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX B., 13/ O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX B., 14/ E. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX B., 15/ F. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX B., 16/ E. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX B., 17/ I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX B., 18/ J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX B., 19/ U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX B., 20/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX B., 21/ E. M. H., J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX B., 22/ E. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX B., 23/ Slovenský zväz záhradkárov - Základná organizácia 4-11 Bratislava – Lamač, S. S. H. XX, XXX XX B., všetci právne zastúpení: JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka, so sídlom Krížna 17D, 811 07 Bratislava, IČO: 42 261 597, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUBA-OOP6-2020/071796 zo dňa 16. júna 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 29. decembra 2008 bol doručený na Obvodný pozemkový úrad v Bratislave (ďalej len ,,OPÚ“), ako právneho predchodcu Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „OÚ BA PLO“), návrh na začatie konania o vyporiadanie vlastníctva pozemkov, ktoré sú súčasťou Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 4-11 U., záhradková osada Kúpalisko, k.ú. U. (ďalej len ,,návrh na začatie konania“), v zmysle ust. § 18 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „záhradkový zákon“). Celková výmera záhradkovej osady podľa priloženého geometrického plánu č. 98/2008 bola 4607 m2, čo sa zhodovalo s výmerou pozemkov, ktorú navrhovatelia užívali a ktorú podľa návrhu na začatie konania navrhli vysporiadať. Listom č. OU-BA-PLO-2014/46521/227314-KKO zo dňa 12. decembra 2014 vyzval OÚ BA PLO zástupcov Základnej organizácie Slovenského zväzu
záhradkárov č. 4-11 Lamač, záhradková osada Kúpalisko, k.ú. U. (ďalej len „záhradková osada“) na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania. Dňa 25. marca 2015 zástupcovia záhradkovej osady doručili na OÚ BA PLO doplnenie podania a doložili časť z požadovaných dokladov. Rozhodnutím č. OU-BA-PLO-2015/9958/162838-KKO zo dňa 9. septembra 2015 OÚ BA PLO zastavil konanie z dôvodu, že v stanovenej lehote neboli do spisu doložené doklady, ktoré OÚ BA PLO požadoval vo výzve zo dňa 12. decembra 2014. 2. Voči rozhodnutiu o zastavení konania č. OU-BA-PLO-2015/9958/162838-KKO zo dňa 9. septembra 2015 podala záhradková osada dňa 6. októbra 2015 odvolanie. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-BA-OOP4-2015/2/89136-VSK zo dňa 10. novembra 2015 zamietol odvolanie a rozhodnutie č. OU-BA-PLO-2015/9958/162838-KKO zo dňa 9. septembra 2015 potvrdil. Proti uvedenému rozhodnutiu podali členovia záhradkovej osady dňa 14. januára 2016 správnu žalobu na Krajskom súde v Bratislave o preskúmanie rozhodnutia č. OU-BA-OOP4-2015/2/89136VSK zo dňa 10. novembra 2015, v ktorej navrhovali toto rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie. 3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/13/2016-101 zo dňa 24. októbra 2017 rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP4-2015/2/89136-VSK zo dňa 10. novembra 2015, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. OU-BA-PLO-2015/9958/162838-KKO zo dňa 9. septembra 2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom na zrušenie uvedených rozhodnutí bolo nesprávne právne posúdenie potreby predloženia rozhodnutia o využití územia. Krajský súd v Bratislave ďalej identifikoval, že rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP4-2015/2/89136-VSK zo dňa 10. novembra 2015 neobsahovalo riadne odôvodnenie v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. decembra 2017. 4. V ďalšom konaní postupoval OÚ BA PLO v súlade s ustanovením § 34 správneho poriadku a vykonal dokazovanie, bez ktorého nemožno rozhodnúť vo veci. V rozsudku č. k. 53/13/2016-101 zo dňa 24. októbra 2017 Krajský súd v Bratislave ako správny súd uviedol, že pri pozemkoch na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 1939 (parc. č. XXXX) a LV č. XXXX (parc. č. XXXX) od uzavretia hospodárskej zmluvy zo dňa 27. júla 1984 do podania návrhu na začatie konania, ku dňu vydania rozhodnutí oboch správnych orgánov a ani ku dňu podania správnej žaloby nedošlo k zmene druhu pozemku (orná pôda). V rozsudku je ďa1ej uvedené, že požiadavka na doloženie rozhodnutia o využití územia nemá zákonné opodstatnenie a oba správne orgány sa nezaoberali a nezisťova1i, či došlo k zmene využitia dotknutých pozemkov. Krajský súd v Bratislave teda v podstate zaviazal príslušný správny orgán k objasneniu, či došlo k zmene využitia územia dotknutých pozemkov a teda, či má potreba územného rozhodnutia skutkový základ. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) totiž vydanie územného rozhodnutia viaže na konkrétne skutočnosti, pričom jednou z nich je aj zmena využitia územia. 5. Zmena využitia územia nie je v žiadnom právnom predpise definovaná. Za zmenu vo využití územia sa môže považovať taká zmena v území, ktorá má zásadný charakter, a ktorá odôvodňuje zmenu využívania pozemku. Môže ísť napríklad o vykonanie terénnych úprav pozemkov, ktoré podstatným spôsobom menia jeho usporiadanie, delenie alebo sceľovanie pozemkov, zavádzanie elektrického pripojenia, inžinierskych sietí a odvodňovacích systémov či vybudovanie technickej infraštruktúry. Ďalej za zmenu vo využití územia možno považovať vybudovanie plotov, príjazdových ciest a chodníkov v určitom území. OÚ BA PLO mal za to, že zmenou využitia územia je taká zmena druhu pozemku, ktorá zo samotnej povahy mení využívanie územia. 6. Podľa rozhodnutia o využití územia zo dňa 21. februára 1986 sa umiestňuje dočasná záhradkárska osada v Lamači pod kúpaliskom do roku 1990 na parcelách č. XXXX O. XXXX. Stavba sa umiestňuje podľa pripojenej polohopisnej situácie stavby v mierke 1:1000, v ktorej sú vyznačené hranice záhradkárskej osady. Určujú sa podmienky pre nové využitie územia; - záhradkárska osada musí byť zriadená v súlade s Nariadením NVB z 28. novembra 1980 o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v hlavnom meste SSR Bratislava čl. 83-87; - pred začiatkom využívania záhradkárskej osady treba vybudovať základnú technicko-hygienickú vybavenosť; - umiestnenie akýchkoľvek objektov v záhradkárskej osade nie je možné;
- záhradková osada bude oplotená na obvode priehľadným plotom. Oplotenie jednotlivých záhradiek v areáli osady nie je prípustné, s výnimkou živých plotov vysokých najviac 1 m; - oplotenie musí rešpektovať ochranné pásma min. 3 m od vonkajších stien zberača; - výstavba oplotenia je možná len na základe stavebného povolenia; - zabezpečiť prívod nezávadnej pitnej vody; - vybudovať spoločné zariadenia pre osobnú hygienu; - zabezpečiť vhodné odstraňovanie tekutých odpadových látok vybudovaním nepriepustnej žumpy; - doriešiť spôsob odstraňovania odpadov zo záhradiek. Vylúčiť vytváranie skládok a znečisťovanie okolia; - zabezpečiť prístup záhradkárskej osade; - dotknutý kanalizačný zberač musí byť rešpektovaný. V odôvodnení rozhodnutia je ďalej uvedené: Navrhnutý pozemok má charakter ornej pôdy a podľa koncepcie lokalizácie záhradkárskych a chatových osád na území hl. mesta SSR Bratislavy, je možné ho dočasne využiť pre záhradkárske a chatové účely do roku 1990, kedy je plánované zahájenie výstavby štátnej cesty I/2. Z uvedeného vyplýva, že na pozemkoch tvoriacich záhradkovú osadu bolo naplánované vybudovanie štátnej cesty a dočasne bolo povolené zmeniť účel využitia pozemkov umiestnením záhradkárskej osady. Predmetné rozhodnutie o využití územia zo dňa 21. februára 1986 umiestňovalo záhradkovú osadu len dočasne, do roku 1990, z dôvodu, že s existenciou záhradkovej osady kolidovali iné dôležité záujmy, predovšetkým plánovaná výstavba štátnej cesty a poloha v ochrannom pásme železnice. 7. Podľa § 2 ods. 1 záhradkového zákona sa za zriadenú záhradkovú osadu považuje iba taká záhradková osada, ktorá bola zriadená do 24. júna 1991. Logickým výkladom záhradkového zákona možno dospieť k záveru, že na to, aby akákoľvek záhradková osada mohla byť považovaná za zriadenú, a aby pozemky takejto záhradkovej osady mohli byť predmetom vysporiadania podľa záhradkového zákona, musí byť predmetná osada zriadená legálne, t. j. musia byť splnené všetky podmienky stanovené vtedy platnými právnymi predpismi, ktoré sa na jej zriadenie vyžadovali. Vzhľadom na to, že vyššie uvedené územné rozhodnutie umiestňovalo záhradkovú osadu na parcelách č. XXXX O. V. XXXX len dočasne do roku 1990, OÚ BA PLO znovu vo výzve požadoval doloženie rozhodnutia o využití územia, z ktorého by vyplývalo, že uvedená záhradková osada existovala z hľadiska stavebného zákona ako legálna aj po uplynutí roka 1990, a že sa stala legálnou najneskôr do 24. júna 1991. Stavebný zákon v znení platnom a účinnom od 1. októbra 1976 do 30. apríla 1990 v § 32 písm. b) jednoznačne uvádza, že meniť využitie územia možno len na základe rozhodnutia o využití územia, pričom nepripúšťa v tomto smere žiadne výnimky. Nesplnením podmienky uvedenej v § 2 ods. 1 záhradkového zákona nemôže byť splnená ani podmienka uvedená v § 2 ods. 2 tohto zákona, pretože nájomcom alebo užívateľom môže byť len člen legálne zriadenej záhradkovej osady. 8. OÚ BA PLO tak dospel k záveru, že z logického a teleologického výkladu jednotlivých zákonných ustanovení a vychádzajúc z predmetu právnej úpravy záhradkového zákona vyplýva, že užívateľom, ktorý má aktívnu procesnú legitimáciu, sa rozumie užívateľ zriadenej záhradkovej osady. Ak nejde o zriadenú záhradkovú osadu, nejde ani o užívateľov pozemkov zriadenej záhradkovej osady, t. j. takých užívateľov, ktorí sú oprávnení podať návrh na začatie konania. V konečnom dôsledku to znamená, že nejde o účastníkov správneho konania, v ktorom sa aplikujú ustanovenia záhradkového zákona, preto konanie rozhodnutím č. OU-BA-PLO-2020/142008-003-LZI zo dňa 27. januára 2020 zastavil. 9. Dňa 4. marca 2020 bolo OÚ BA PLO doručené odvolanie záhradkárskej osady proti rozhodnutiu č. OU-BA-PLO-2020/142008-003-LZI zo dňa 27. januára 2020, pričom v odvolaní namietala, že vyššie uvedené rozhodnutie je nepreskúmateľné, zmätočné a právne neudržateľné. V konaní bola predložená územnoplánovacia informácia Mestskej časti Bratislava-Lamač, v ktorej bolo výslovne uvedené, že pozemky sú vhodné na záhradkárske účely, na ktoré sa využívajú, pre územie bolo vydané rozhodnutie o využití územia a že pozemky sú charakterizované a zapísané v katastri nehnuteľností ako orná pôda v intraviláne. Uvedený dôkaz správny orgán úplne odignoroval tým, že územnoplánovacia informácia nemôže nahradiť rozhodnutie o využití územia. 10. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP6-2020/071796 zo dňa 8. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podané odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie OÚ BA PLO č. OU-BAPLO-2020/142008-003-LZI zo dňa 27. januára 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v otázke zákonnosti zriadenia záhradkovej osady je nutné skúmať aj súlad s príslušnými územnoplánovacími predpismi. Zo znenia § 2 záhradkového zákona vyplýva, že za zriadenú záhradkovú osadu možno označiť len takú záhradkovú osadu, ktorá bola zriadená najneskôr 24. júna 1991. Tento záver je taktiež vyjadrený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne v rozsudku sp. zn. lSžr/126/2012 zo dňa 16. júla 2013, v ktorom sa uvádza, že „ďalej pre krajský súd je nepochybné, že pôvodne, t. j. prijatím zák. č. 229/1991 Zb., zákonodarca prezentoval snahu vyriešiť vlastnícke vzťahy k pozemkom v zákone vymedzeným v čase, ktorý existoval v čase jeho prijatia, t. j. ku dňu 24.06.1991. Práve na túto úpravu následne nadväzoval neskorší zák. č. 64/1997 Z.z., z čoho je pre krajský súd zrejmé, že aj táto podrobnejšia úprava reagovala na vzťahy, ktoré existovali v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.“ Ak sa v archíve rozhodnutie o využití územia nenachádza, je na mieste záver o tom, že takáto záhradková osada nebola zriadená k 24. júnu 1991 a ide o nelegálnu záhradkovú osadu. Keďže nemožno záhradkovú osadu považovať v takomto prípade za legálnu, nemožno potom užívateľov pozemkov v takejto záhradkovej osade považovať za užívateľov na účely záhradkového zákona, a teda nejde o účastníkov konania podľa § 6 písm. a) záhradkového zákona, čiže nemohli podať návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 záhradkového zákona. 12. Súčasťou administratívneho spisu je rozhodnutie Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy, odboru územného plánovania a architektúry o využití územia č. ÚPA 2014/254/3/85 zo dňa 21. februára 1986, pričom predmetom rozhodnutia bolo využitie parciel č. XXXX O. V. XXXX v k. ú. U.. Podľa bodu I uvedeného rozhodnutia sa umiestňuje dočasná záhradkárska osada v Lamači pod kúpaliskom do roku 1990 na parcelách č. XXXX O. V. XXXX k.ú. U., v obvode B. IV, v celkovej rozlohe 4600 m2. Logickým výkladom záhradkového zákona možno dospieť k záveru, že na to, aby akákoľvek záhradková osada mohla byť považovaná za zriadenú, a aby pozemky takejto záhradkovej osady mohli byť predmetom vysporiadania podľa záhradkového zákona, musí byť predmetná osada zriadená legálne, t. j. musia byť splnené všetky podmienky stanovené vtedy platnými právnymi predpismi, ktoré sa na jej zriadenie vyžadovali a stala sa legálnou záhradkovou osadou najneskôr do 24. júna 1991. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skonštatoval, že v konaní nebolo predložené územné rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že záhradková osada bola zriadená aj po uplynutí roka 1990. Napriek faktickej existencií záhradkovej osady (pozn. obhliadka) žalovaný ju môže považovať za zriadenú v zmysle ust. § 2 ods. 1 záhradkového zákona len do 31. decembra 1990, t. j. nebola zriadená ku dňu 24. júna 1991. Preto žalovaný v súlade s vyššie uvedeným prijal záver, že dotknutá záhradková osada nebola zriadená k 24. júnu 1991, záhradkovú osadu nemožno považovať v takomto prípade za legálnu, pričom nemožno potom užívateľov pozemkov v takejto záhradkovej osade považovať za užívateľov na účely záhradkového zákona, čiže teda nejde o účastníkov konania podľa § 6 písm. a) záhradkového zákona. Je zrejmé, že tak nemohli podať návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 záhradkového zákona a táto skutočnosť bola dostatočným dôvodom na zastavenie správneho konania prvostupňovým orgánom podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. II. Správna žaloba 13. Žalobcovia žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 24. augusta 2020 žiadali, aby príslušný súd v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie OÚ BA PLO zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 14. V podanej správnej žalobe žalobcovia zhrnuli priebeh administratívneho konania ako aj obsah rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/13/2016-101 zo dňa 24. októbra 2017. Ďalej poukázali na skutočnosť, že žalovaný bol v zmysle § 191 ods. 6 prvá veta SSP viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd vo vyššie uvedenom zrušujúcom rozsudku a v zmysle jeho záverov v tomto smere tak mal žalovaný ako aj prvostupňový orgán v ďalšom konaní zisťovať, či došlo k zmene využitia dotknutých pozemkov, t. j. či došlo k zmene druhu pozemkov z ornej pôdy a či sa zmenil účel využitia pozemkov tvoriacich záhradkovú osadu na iný účel. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však nebola v tomto smere ani zmienka. 15. Žalobcovia ďalej uviedli, že v predloženej územnoplánovacej informácii Mestskej časti Bratislava – Lamač, v ktorej sa nachádzajú pozemky tvoriace záhradkovú osadu, je výslovne uvedené, že
pozemky sú vhodné na záhradkárske účely, na ktoré sa aj využívajú a že pre územie s predmetnými pozemkami bolo vydané rozhodnutie o využití územia, pričom pozemky sú charakterizované a zapísané v katastri nehnuteľností ako orná pôda v intraviláne. Žalobcovia mali za to, že tento listinný dôkaz bez akýchkoľvek pochybností verifikoval nezmenený účel využitia daného územia, a keďže prvostupňový orgán a žalovaný boli v intenciách záväzného právneho názoru správneho súdu povinní zistiť, či došlo k zmene využitia pozemkov tvoriacich záhradkovú osadu, uvedené potvrdenie je priamym potvrdením, že nedošlo k zmene využitia územia. Pozemky tvoriace dotknutú záhradkovú osadu boli a sú záhradkami od 1984 až do vydania rozhodnutí prvostupňového orgánu ako aj žalovaného, keďže minimálne od roku 1977 sú nepretržite ornou pôdou, takže nedošlo k zmene druhu pozemku, ani k zmene účelu využitia pozemkov, nebolo potrebné meniť využitie týchto pozemkov a doloženie rozhodnutia o využití územia nemá zákonné opodstatnenie. Rovnako záver o akejsi nelegálnosti záhradkovej osady pre absenciu takéhoto rozhodnutia nemôže byť dôvodom na zastavenie konania, keďže ide o záver právne nepodložený, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda nezákonný. Potreba predloženia rozhodnutia sa v danej veci neaplikuje, nakoľko dotknuté pozemky boli už v čase zriadenia záhradkovej osady ornou pôdou, ktorou sú dodnes, pričom zriadenie osady nevyvolalo potrebu žiadnej zmeny účelového určenia dotknutých pozemkov. Zastavenie konania pre absenciu ďalšieho rozhodnutia o využití územia je podľa žalobcov nezákonné. 16. Žalobcovia rovnako majú za to, že postup ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu sú nezákonné pre rozpor s ustanoveniami záhradkového zákona (najmä v jeho ustanoveniach § 2, § 3, § 6) a s ustanoveniami správneho poriadku (najmä v jeho ustanoveniach § 3, § 23 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 46, § 47), keď správne orgány nepostupovali náležite v intenciách vyššie uvedených právnych noriem, neumožnili zástupcovi žalobcov nazrieť do spisu v primeranej lehote od podania žiadosti o nazretie do spisu, na územnoplánovaciu informáciu ako listinný dôkaz, ktorý objasňoval skutočný stav veci bezdôvodne neprihliadli a v rozpore s vlastnými skutkovými zisteniami zdokumentovanými v zápisnici z miestnej obhliadky, že pozemky sú stále ornou pôdou a záhradkami, vyvodili nesprávne právne závery o potrebe predložiť ďalšie rozhodnutie o využití územia. Dôvody zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku neboli v predmetnej právnej veci dané. Nesprávne právne posúdenie veci malo za následok nesprávny postup správnych orgánov, čím došlo v konaní žalovaného k vade, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nesprávne interpretoval záhradkový zákon (najmä v jeho ust. § 2 ods. 1), čo do posúdenia, či predmetná záhradková osada je záhradkovou osadou zriadenou podľa záhradkového zákona. Odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov nevytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov týchto rozhodnutí, odôvodnenia sú nepresvedčivé a v rozpore s listinami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Žalobcovia majú za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu sú nezákonné tak po skutkovej, ako aj po právnej a formálnej stránke. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 9. decembra 2020 zhrnul priebeh administratívneho konania ako i obsah rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/13/2016-101 zo dňa 24. októbra 2017. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že v otázke zákonnosti zriadenia záhradkovej osady je nutné skúmať aj súlad s príslušnými územnoplánovacími predpismi. Tento záver bol postupne odvodený z ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) v rámci reštitučného konania, pri skúmaní prekážky vydania pozemku v zmysle § 11 ods. 1 písm. e) tohto zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky však postupne požiadavky súladu s územnoplánovacími predpismi rozšíril aj pre potreby konania podľa záhradkového zákona, ako to vyplýva z jednotlivých rozhodnutí, kedy rovnaké požiadavky pre záhradkovú osadu stanovil súd aj v reštitučnom konaní, aj v konaní o vyporiadaní vlastníctva v zmysle ust. § 7 a nasl. záhradkového zákona. Žalovaný podotýka, že záhradkový zákon je pokračovaním úpravy záhradkových osád, ktorá existovala pred jeho prijatím, a teda zákona o pôde ktorý nadobudol účinnosť ku dňu 24. júna 1991. Uvedený vzťah jasne vyplýva zo znenia § 2 záhradkového zákona, ktorý zriadenú záhradkovú osadu označuje ako zriadenú najneskôr 24. júna 1991 a je taktiež vyjadrený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne v rozsudku sp. zn. lSžr/126/2012 zo dňa 16. júla 2013.
18. Žalovaný zopakoval, že obsahom administratívneho spisu je aj rozhodnutie Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy, odboru územného plánovania a architektúry, o využití územia č. ÚPA 2014/254/3/85 zo dňa 21. februára 1986, pričom predmetom rozhodnutia bolo využitie parciel č. XXXX O. XXXX v k.ú. U.. Podľa bodu I uvedeného rozhodnutia sa týmto rozhodnutím umiestnila dočasná záhradkárska osada v Lamači pod kúpaliskom do roku 1990 na parcelách č. XXXX a XXXX. k.ú. U., v obvode Bratislava IV, v celkovej rozlohe 4600 m2. Logickým výkladom záhradkového zákona možno dospieť k záveru, že na to, aby akákoľvek záhradková osada mohla byť považovaná za zriadenú, a aby pozemky takejto záhradkovej osady mohli byť predmetom vysporiadania podľa záhradkového zákona, musí byť predmetná osada zriadená legálne, t. j. musia byť splnené všetky podmienky stanovené vtedy platnými právnymi predpismi, ktoré sa na jej zriadenie vyžadovali a stala sa legálnou záhradkovou osadou najneskôr do 24. júna 1991. 19. K predloženej územno-plánovacej informácii Mestskej časti Bratislava-Lamač žalovaný poukázal na skutočnosť, že mestská časť vydáva územnoplánovacie informácie k pozemkom a v územnoplánovacej informácii je uvedená vo vzťahu k územnému plánu mesta regulácia a podmienky funkčného využitia plôch, spôsoby využitia týchto funkčných plôch (vrátane neprípustných spôsobov využitia), intenzita využitia územia, ochranné pásma, plánované technické a dopravné vybavenie, ktorým je záujmové územie dotknuté. Ďalej môžu byť uvedené informácie o súvisiacich územných plánoch zón, urbanistických štúdiách a ostatných územnoplánovacích podkladoch, prípadne stavebných uzáverách. Záväznými časťami územného plánu obce sú regulatívy funkčného využívania územia a zásady usporiadania územia, hranice zastavaného územia, zásady a regulatívy ochrany a tvorby prírodného a kultúrneho dedičstva, usporiadanie verejného dopravného a technického vybavenia územia. Územný plán obce je záväzný pre obstaranie a schválenie územného plánu zóny, pre územné rozhodovanie a je podmienkou pre poskytnutie prostriedkov z verejných rozpočtov na uskutočnenie zmien v území obce. V predloženej územnoplánovacej informácii mestská časť uviedla, že predmetné pozemky (parc. č. XXXX a parc. č. XXXX) v súlade s územným plánom sú určené pre funkciu „malopodlažná zástavba obytného územia“ ako „obytné územie č. funkcie 102 stabilizované územie“. Zároveň uviedla, že pozemky nie sú vhodné na malopodlažnú zástavbu, ale sú vhodné na záhradkárske účely, na ktoré sa v súčasnosti využívajú. Konštatácia o vhodnosti pozemkov na záhradkárske účely nie je informáciou zo záväznej časti územného plánu. Navyše územný plán Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy pozná funkčné využitie - záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality s číslom funkčného využitia č. 1203 so spôsobom využívania plôch (prevládajúce) – záhrady - stavby pre individuálnu rekreáciu. Územnoplánovacia informácia Mestskej časti Bratislava-Lamač nenahrádza rozhodnutie stavebného úradu o zmene využitia pozemku, vydané postupom v konaní podľa § 32 stavebného poriadku a s náležitosťami § 47 správneho poriadku. 20. K zastaveniu konania správnym orgánom podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku z dôvodu, že záhradkovú osadu nemožno považovať v takomto prípade za legálnu, a teda nemožno potom užívateľov pozemkov v takejto záhradkovej osade považovať za užívateľov na účely záhradkového zákona, čiže nejde o účastníkov konania podľa § 6 písm. a) záhradkového zákona, žalovaný poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 8 7/93, PL. ÚS16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). 21. Napriek faktickej existencii záhradkovej osady (pozn. obhliadka) žalovaný ju môže považovať za zriadenú v zmysle § 2 ods. 1 záhradkového zákona len do 31. decembra 1990, t. j. nebola zriadená ku dňu 24. júna 1991. V takomto prípade nemožno predmetnú záhradkovú osadu považovať za legálnu. Žalobcovia neuviedli žiadne relevantné tvrdenia o nezákonnosti predmetných rozhodnutí správnych orgánov, žiadnym relevantným spôsobom nespochybňujú skutkové zistenia a vyslovený právny názor v rozhodnutí žalovaného ako aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu. Žalovaný uvádza, že vec dôsledne prešetril, žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je vecne správne a vydané v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Žalobcovia v žalobe v podstate neuviedli žiadne právne významné skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný nevysporiadal, a preto na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd predmetnú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
IV. Replika žalobcov 22. Žalobcovia vo svojej replike zo dňa 25. januára 2021 nadväzujúc na vyjadrenie žalovaného uviedli, že rovnako ako v správnej žalobe opätovne akcentujú, že žalovaný opakovane poukazuje na súdne rozhodnutia, v ktorých však súdy rozhodovali vo veciach pri úplnej absencii rozhodnutí o využití územia, čo však nie je prípad prejednávanej veci, keďže v danej veci rozhodnutie o využití územia na zriadenie záhradkárskej osady vydané bolo, nachádza sa v administratívnom spise a bolo súčasťou súdneho spisu a súdneho prieskumu už v predchádzajúcom správnom súdnom konaní. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán však evidentne odignorovali záväzný právny názor súdu a nimi vydané rozhodnutia sú v priamom rozpore s vyjadreným právnym názorom súdu v zrušovacom rozsudku. Žalobcovia poukázali na to, že pozemky tvoriace záhradkovú osadu sú stále ornou pôdou a záhradkami, na ktorých sa pestuje zelenina, ovocie, kvety a pozemky sú využívané na záhradkárske účely a rekreáciu. Podľa žalobcov prvostupňový orgán úplne svojvoľne zastavil konanie z dôvodu, že žalobcovia nepredložili ďalšie rozhodnutie stavebného úradu o zmene využitia územia. Táto skutočnosť tak nepochybne založila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu. 23. Žalovaný na repliku žalobcov nereagoval. V. Relevantná právna úprava 24. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) záhradkového zákona tento zákon upravuje postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len „vlastníci“), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „konanie“) na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. 25. Podľa § 2 ods. 1 záhradkového zákona zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia), alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo. 26. Podľa § 2 ods. 2 záhradkového zákona nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len „užívateľ“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len „spoločný pozemok“). 27. Podľa § 6 písm. a) záhradkového zákona účastníkmi konania sú užívatelia. 28. Podľa § 7 ods. 1 záhradkového zákona konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2. 29. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona o pôde pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín. 30. Podľa § 32 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2021 ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o využití územia.
31. Podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán. VI. Pojednávanie 32. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/199/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/199/2020. 33. Správny súd v Bratislave, ako vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, a preto ju podľa ust. § 190 ods. 1 SSP zamietol. Správny súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil postupom podľa ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP. Právny zástupca žalobcov ani žalovaný sa nedostavili na pojednávanie, neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a ani nežiadali o odročenie pojednávania. VII. Právne hodnotenie správneho súdu 34. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posúdiť, či vecne príslušný správny orgán zabezpečil dostatok skutkových podkladov na vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania, či jeho rozhodnutie bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti. Inými slovami, súd skúma, či bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade s hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi predpismi. 35. Účelom záhradkového zákona je normatívne vymedziť rámec užívania pozemkov v zriadených záhradkových osadách prostredníctvom nájomného vzťahu založeného týmto zákonom a súčasne upraviť procesný postup v konaniach o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu, smerujúcich k vyporiadaniu vlastníckych práv k týmto pozemkom. 36. Predmetné konanie sa začína na návrh, ktorý sú oprávnení podať užívatelia pozemkov v zriadenej záhradkovej osade, a to za podmienky, že návrh podá nadpolovičná väčšina osôb užívajúcich pozemky predstavujúce nadpolovičnú výmeru plochy vrátane zodpovedajúceho podielu na spoločných pozemkoch. Ďalšou podmienkou riadneho podania návrhu na začatie konania je preukázanie skutočnosti, že vlastníci užívaných pozemkov odmietli uzavrieť kúpnu zmluvu za cenu navrhnutú najmenej vo výške náhrady podľa § 11 záhradkového zákona, alebo že sa k návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. 37. Žalobcovia v správnej žalobe namietali nesprávnosť právneho záveru žalovaného týkajúceho sa absencie podania návrhu kvalifikovanými osobami a s tým súvisiaceho porušenia § 2 ods. 2 záhradkového zákona, a to z dôvodu nepredloženia, resp. nevydania územného rozhodnutia o využití územia na umiestnenie záhradkovej osady. Zároveň uvádzali, že aj napriek existencii dočasne vydaného územného rozhodnutia o umiestnení záhradkovej osady nemožno zriadenie záhradkovej osady považovať za nelegálne. Uplatnená žalobná námietka smeruje k riešeniu spornej otázky, konkrétne k posúdeniu legitimity návrhu na začatie konania o vyporiadanie vlastníckych práv k pozemkom v záhradkovej osade podľa záhradkového zákona. V predmetnej veci bol podaný na prvostupňovom orgáne návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 záhradkového zákona. Prvostupňový orgán však konanie zastavil postupom podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia. 38. Ustanovenie § 7 záhradkového zákona vymedzuje okruh subjektov oprávnených podať návrh na začatie konania vo veci pozemkov nachádzajúcich sa v zriadenej záhradkovej osade. Takýmto oprávneným subjektom sú užívatelia pozemkov, a to za podmienky, že ide o nadpolovičnú
väčšinu užívateľov, ktorí zároveň užívajú nadpolovičnú časť výmery dotknutých pozemkov vrátane zodpovedajúceho podielu na spoločných pozemkoch, pričom preukážu, že vlastníci týchto pozemkov odmietli uzavrieť kúpnu zmluvu. Pojem užívateľ je legálne definovaný v § 2 ods. 2 predmetného zákona tak, že ide o člena záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvného vzťahu (tzv. malá zmluva) uzavretého so záhradkárskou organizáciou, poľnohospodárskou organizáciou alebo iným oprávneným subjektom predmetné pozemky obhospodaruje a zároveň užíva aj pozemky slúžiace spoločným potrebám členov záhradkárskej organizácie. Zriadenou záhradkovou osadou sa podľa § 2 ods. 1 záhradkového zákona rozumie taká záhradková osada, ktorá bola zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní (tzv. veľká zmluva) medzi záhradkárskou organizáciou alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou, prípadne iným subjektom disponujúcim niektorým z práv k týmto pozemkom, taxatívne vymedzených zákonom. Okrem splnenia časového kritéria zriadenia záhradkovej osady do 24. júna 1991 a existencie tzv. veľkej zmluvy je nevyhnutné skúmať aj samotný proces jej zriadenia, teda či k jej vzniku došlo v súlade s v tom čase platnými a účinnými právnymi predpismi. Gramatickým a logickým výkladom § 2 ods. 1 záhradkového zákona nemožno podľa názoru správneho súdu dospieť k inému záveru, než že musí ísť o záhradkovú osadu zriadenú riadnym, a teda aj legálnym spôsobom. Pre legálne zriadenie záhradkovej osady, v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v rozhodnom období, bolo nevyhnutnou podmienkou vydanie rozhodnutia príslušného orgánu o využití územia, na základe ktorého sa určil územný obvod záhradkovej osady. Žalobcovia v predmetnom konaní nespochybňovali skutočnosť, že takéto rozhodnutie bolo vydané len dočasne. Žalobcovia však zastávali názor, že vydanie územného rozhodnutia aj po roku 1990 nebolo potrebné, pričom svoju argumentáciu opierali predovšetkým o faktickú existenciu záhradkovej osady ako aj o územnoplánovaciu informáciu Mestskej časti BratislavaLamač. 39. Ku skutočnosti vzniku záhradkovej osady zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky stanovisko v rozsudku sp. zn. 2Sžo/82/2010 zo dňa 23. júna 2010, v ktorom okrem iného konštatoval, že: „...pojem záhradková osada uvedený v zák. č. 229/1991 Zb. je možné vykladať v zmysle tohto zákona len podľa právnych predpisov účinných v čase, keď táto mala byť zriadená. Akýkoľvek iný výklad, ba dokonca analogický postup, ktorý uvádza navrhovateľ, je v správnom práve neprípustný a bol by v priamom rozpore so zmyslom a účelom tohto zákona. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že aj pred 1. októbrom 1976 aj po tomto dátume sa vždy pri zmene využitia určitého územia vyžadovalo územné rozhodnutie vydané príslušným štátnym orgánom.“ K zhodnému záveru ohľadom skutočnosti vzniku záhradkovej osady v rámci reštitučných konaní o zriadených záhradkových osadách dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. 10Sžr/170/2011 zo dňa 27. februára 2013, ktoré následne prešlo aj kontrolou ústavnosti (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 50/2014-14 zo dňa 23. januára 2014). Takisto v rámci konaní o záhradkových pozemkových úpravách Najvyšší súd Slovenskej republiky o uvedenej otázke vyslovil totožný záver, a to v rozsudkoch sp. zn. 1Sžr/40/2013 zo dňa 10. júna 2013, sp. zn. 1Sžr/178/2012 zo dňa 8. októbra 2013, sp. zn. 10Sžo/110/2015 zo dňa 28. septembra 2016, a sp. zn. 3Sžr/8/2016 zo dňa 26. apríla 2017. 40. K námietke žalobcov, podľa ktorej od roku 1977 až doposiaľ nedošlo k zmene druhu pozemkov z ornej pôdy na iný druh a tieto pozemky sú naďalej využívané na záhradkárske účely, správny súd uvádza, že pre posúdenie legálnosti zriadenia záhradkovej osady je rozhodujúca existencia právoplatného rozhodnutia o využití územia, ktorým sa určí, že na dotknutých pozemkoch bude zriadená záhradková osada, pričom účinnosť takéhoto rozhodnutia musí trvať aj po 24. júni 1991. Samotná klasifikácia pozemku podľa druhu, t. j. či ide o ornú pôdu alebo iný druh pozemku, nie je z hľadiska uvedeného právne relevantná. Rovnako ani územnoplánovacia informácia vydaná Mestskou časťou Bratislava – Lamač nemá v predmetnej veci právnu relevanciu ani záväzný charakter pre posúdenie legálnosti vzniku záhradkovej osady. 41. Argumentáciu žalobcov, podľa ktorej už bolo v minulosti vydané rozhodnutie o využití územia a nebolo potrebné predkladať ďalšie takéto rozhodnutie, správny súd posúdil ako rozšírenie správnej žaloby o nový žalobný bod. Keďže žalobcovia mohli správnu žalobu rozšíriť alebo doplniť o ďalší žalobný návrh či žalobné body len v lehote ustanovenej na jej podanie, správny súd na uvedenú námietku neprihliadal a vecne sa ňou nezaoberal. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno v predmetnej veci považovať záhradkovú osadu za legálne zriadenú, keďže pri jej vzniku nebol dodržaný úplný postup vyžadovaný v tom čase
platnou právnou úpravou. Z uvedeného dôvodu nemožno žalobcov považovať za užívateľov v zmysle príslušných ustanovení záhradkového zákona, a preto im neprislúcha postavenie účastníkov konania podľa § 6 písm. a) záhradkového zákona. V nadväznosti na to žalobcovia neboli oprávnení podať ani kvalifikovaný návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 záhradkového zákona. Tieto skutočnosti predstavujú dostatočný dôvod pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku tak, ako to urobili správne orgány. Správny súd, aj s prihliadnutím na vyššie citovaný právny názor, zdôrazňuje, že za užívateľa pozemkov v zriadenej záhradkovej osade v zmysle § 2 ods. 2 záhradkového zákona sa považuje osoba, ktorá je členom záhradkárskej organizácie pôsobiacej v danej záhradkovej osade. 43. K otázke náhrady trov konania správny súd uvádza, že žalobcovia neboli v konaní úspešní, a preto im nevznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Hoci žalovaný bol v konaní úspešný, súd nezistil existenciu výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali spravodlivé požadovanie náhrady trov konania od žalobcov v prospech žalovaného v zmysle § 168 SSP. 44. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP účinného do 30. júna 2023) Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.