Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Bratislave20. 5. 2026plný text

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/191/2020 z 20. 5. 2026

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. mája 2026, sp. zn. BA-6S/191/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201141.5

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-6S/191/2020 1020201141 20. 05. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201141.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: PROSPECT, spol. s r.o., so sídlom Tvrdošovská cesta 10823, 940 02 Nové Zámky, IČO: 34 107 100, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8561-9000/2020 zo dňa 08.07.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej „žalovaný“, „ÚVO“) rozhodnutím č. 6812-6000/2020-OD zo dňa 12.05.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „ZVO“) zamietol námietky spoločnosti PROSPECT, spol. s r.o., (ďalej „žalobca“, „uchádzač“), ktoré žalobca podal podľa § 170 ods. 3 písm. g) predmetného zákona a smerovali proti úkonu kontrolovaného verejného obstarávateľa - obec Hontianske Tesáre (ďalej „verejný obstarávateľ“). 2. Žalobcom podaná námietka sa týkala postupu verejného obstarávateľa pri podlimitnej zákazke „HT – 1 Zníženie energetickej náročnosti kultúrneho domu Hontianske Tesáre“, do ktorého verejného obstarávania sa zaslaním ponuky zapojil aj žalobca ako uchádzač. Komisia zriadená na vyhodnotenie ponúk podľa § 51 ods. 1 ZVO listom zo dňa 08.04.2020 požiadala žalobcu o vysvetlenie, prečo predložil neúplné čestné vyhlásenie a zároveň predložil vyhlásenie, že predkladá ponuku pravdivú a úplnú a o predloženie dokladov týkajúcich sa splnenia podmienok účasti, ktoré mali byť čestným vyhlásením nahradené. Ďalej bol žalobca požiadaný o vysvetlenie, prečo predložil nepravdivé vyhlásenie o registrácii v zozname hospodárskych subjektov, všetko v lehote do 17.04.2020. Žalobca reagoval podaním doručeným komisii dňa 09.04.2020, v rámci ktorého opravil nesprávne uvedené registračné číslo registrácie v zozname hospodárskych subjektov. Vo vzťahu k ostatnej časti žiadosti zo dňa 08.04.2020 nevedel vydedukovať, v čom je jeho podanie neúplné a čo komisia požaduje doplniť, keď požiadavku týkajúcu sa predloženia dokladov o splnení podmienok účasti považoval za neprimeranú, v rozpore s princípom proporcionality a s § 39 ods. 6 ZVO. Komisia zriadená na vyhodnotenie ponúk mimoriadne zasadla a dňa 09.04.2020 opakovane požiadala žalobcu o vysvetlenie podľa predchádzajúcej žiadosti, a to s poukazom na § 114 v spojení s § 39 ods. 6 ZVO s určením lehoty do 20.04.2020, 10.00 hod. Žalobca na opakovanú žiadosť nereagoval a komisia na zasadnutí konanom dňa 20.04.2020

o 10.00 hod. rozhodla o vylúčení žalobcu z verejného obstarávania zákazky, pričom podľa verejného obstarávateľa došlo k naplneniu podmienok na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a), i) a j) ZVO. 3. Žalobca podal dňa 20.04.2020, 10.45 hod. námietky, ktorých vyhodnotenie bolo predmetom prvostupňového rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k žalobcom namietaným pochybnostiam týkajúcim sa zriadenia komisie na vyhodnotenie podmienok účasti poukázal žalovaný na zriadenie komisie na vyhodnotenie ponúk podľa § 51 ods. 1 ZVO, ktorej predsedom bol A. B. C., ktorý bol zároveň verejným obstarávateľom poverený komplexnou realizáciou verejného obstarávania. Žalovaný bol toho názoru, že inštitút vysvetlenia k splneniu podmienok účasti podľa § 40 ods. 4 v spojení s § 14 a § 39 ods. 6 ZVO bol realizovaný správne a zároveň bol realizovaný osobou zodpovednou za proces realizácie verejného obstarávania, vrátane postupu vysvetľovania súťažných podkladov a komplexného procesu vysvetľovania ponúk. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu týkajúcimi sa využitia inštitútu vysvetlenia a doplnenia podkladov podľa § 40 ods. 4 ZVO, kedy zriadená komisia požadovala od žalobcu predloženie dôkazov o splnení podmienok účasti, ktoré mal čestným vyhlásením nahradiť a zároveň o vysvetlenie ďalších nejasností. Žalovaný poukázal aj na znenie čestného vyhlásenia predloženého žalobcom: „Uchádzač PROSPECT, spol. s r.o., IČO 34107100 vyhlasujem že: spĺňam všetky podmienky účasti určené verejným obstarávateľom podľa kapitoly E- podmienky účasti v predmetnej zákazke a poskytnem verejnému obstarávateľovi na požiadanie doklady týkajúce sa technickej spôsobilosti, ktoré čestným vyhlásením nahradzujem“. Komisia (resp. verejný obstarávateľ) opakovanou žiadosťou o vysvetlenie ponuky zo dňa 09.04.2020 postupovala v súlade s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď sa rozhodla vylúčiť akékoľvek pochybnosti o zákonnosti možného vylúčenia žalobcu a určila novú lehotu na predloženie odpovede na otázky z prvej žiadosti zo dňa 08.04.2020, čím postupovala v súlade s princípom transparentnosti. Námietky žalobcu tak vyhodnotil žalovaný v prvom stupni rozhodovania za neopodstatnené. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej „rada ÚVO“, spolu s prvostupňovým orgánom aj „žalovaný“) rozhodnutím č. 8561-9000/2020 zo dňa 08.07.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 177 ods. 2 ZVO zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila, keď sa stotožnila so závermi obsiahnutými v prvostupňovom rozhodnutí. K odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa zriadenia komisie na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti rada ÚVO poukázala na fakultatívny charakter, a teda len možnosť a nie povinnosť verejného obstarávateľa zriaďovať v súvislosti s podlimitnou zákazkou komisiu na vyhodnotenie ponúk, čo sa dá vyvodiť zo znenia § 114 ods. 4 druhá veta ZVO. Rada ÚVO zároveň uviedla, že ZVO neukladá povinnosť verejného obstarávateľa vytvárať odlišné komisie pre každú časť vyhodnocovania ponúk. Odkaz odvolacieho správneho orgánu smeroval aj ku zneniu súťažných podkladov, z ktorých bol zrejmý úmysel verejného obstarávateľa komisiu zriadiť. Realizáciou verejného obstarávania ako aj riadením komisie na vyhodnotenie ponúk, vrátane vysvetľovania ponúk, bol poverený A. B. C. ako predseda komisie a uvedená osoba bola oprávnená na zaslanie žiadosti ako aj opakovanej žiadosti o vysvetlenie podmienok účasti. Rada ÚVO sa nestotožnila s odvolacou argumentáciou žalobcu o potenciálnom konflikte záujmov osoby Ing. Jaromíra Smítku, keď neuviedol ani jeden z dôvodov podľa § 23 ods. 2, § 51 ods. 4 a 5 ZVO. Pokiaľ žalobca namietal obsah vzorového dokumentu (vzoru čestného vyhlásenia uchádzača) nad rámec § 114 ods. 1 ZVO, bol oprávnený požiadať verejného obstarávateľa o úpravu súťažných podkladov, čo však neurobil. Zároveň bol žalovaný toho názoru, že § 114 ods. 1 nepredstavuje zákonnú prekážku pre obmedzenie verejného obstarávateľa v stanovení požiadavky na uvedenie údajov nad rámec vyhlásenia, že uchádzač spĺňa podmienky účasti a poskytne na požiadanie doklady, ktoré čestným vyhlásením nahradil. Zo znenia súťažných podkladov, konkrétne z kapitoly 17 „OBSAH PONUKY“ vyplýva, že súčasťou podkladov preukázania podmienok účasti podľa kapitoly E bol aj vzor čestného vyhlásenia s tým, že tento uchádzač použije, ak nebudú predložené samotné doklady alebo ak sa uchádzač rozhodne nevyužiť Jednotný európsky dokument (ďalej „JED“). Bolo tak v možnostiach žalobcu ako uchádzača vybrať si jednu z alternatív (predloženie dokladov, čestného vyhlásenia alebo JED), pričom v prípade čestného vyhlásenia bolo vo vzorovom dokumente preddefinované, aké údaje požaduje verejný obstarávateľ pri tejto alternatíve uviesť. Bolo na žalobcovi, akým spôsobom vyplní preddefinované čestné vyhlásenie, avšak vzhľadom na obsah formulára čestného vyhlásenia si musel byť vedomý skutočnosti, že verejný obstarávateľ požaduje aj vyplnenie údajov v tabuľke, a teda, že v prípade, ak tieto nevyplní, bude takýto formulár čestného vyhlásenia považovať za neúplný a uchádzač sa vystaví riziku, že verejný obstarávateľ uplatní žiadosť o vysvetlenie predloženého dokladu a/alebo požiada o predloženie dokladov nahradených týmto čestným vyhlásením podľa § 39 ods. 6 ZVO. Za neopodstatnené považovala Rada ÚVO aj námietky žalobcu týkajúce sa etapy verejného obstarávania,

keď komisia najskôr komplexne vyhodnotí ponuky uchádzačov podľa § 40 ZVO, v rámci ktorej etapy vyhodnotí splnenie podmienok účasti uchádzačov podľa § 53 predmetného zákona, teda splnenie požiadaviek verejného obstarávateľa na predmet zákazky a až následne sa pristupuje k samotnej elektronickej aukcii. Súhrnom uvedeného sa rada ÚVO stotožnila s prvostupňovým rozhodnutím o tom, že verejný obstarávateľ postupoval v súlade s § 10 ods. 2 ZVO (konkrétne princípom proporcionality a transparentnosti) v spojení s § 40 ods. 4, § 114 ods. 1 a § 39 ods. 6 predmetného zákona, keď opätovne využil inštitút vysvetlenia a doplnenia predložených dokladov vrátane žiadosti na predloženie dokladov z dôvodu nemožnosti posúdenia platnosti dokladov a splnenia podmienok účasti žalobcu vo verejnom obstarávaní. II. Správna žaloba (žalobné body) 5. Správnou žalobou zo dňa 06.08.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“). 6. Žalobca v konkrétnostiach namietal postup rady ÚVO týkajúci sa podania zo dňa 25.06.2020 označeného ako „Vyjadrenie, č. spisu XXXX-XXXX/XXXX-D.“, na ktoré nebolo v odvolacom konaní, vzhľadom na jeho predloženie po uplynutí lehoty na doručenie odvolania, v zmysle § 177 ods. 2 písm. c) ZVO prihliadané. Nestotožnil sa ani so závermi žalovaného ohľadom kreovania a konania komisie na vyhodnotenie ponúk a komisie na vyhodnotenie podmienok účasti. Členovia komisií sa oboznamujú s odlišnou dokumentáciou, na čo by mali členovia tej-ktorej komisie reflektovať v zmysle § 51 ods. 6 a 7 ZVO, predovšetkým v súvislosti s prípadným konfliktom záujmov. Žiadny úkon verejného obstarávateľa nepriznával komisii na vyhodnotenie ponúk, resp. A. B. C., kompetenciu vyhodnocovať splnenie podmienok účasti. Vo vzťahu k obsahu vzorového čestného vyhlásenia uchádzača žalobca uviedol, že všetky preddefinované údaje nad rámec čestného vyhlásenia podľa § 114 ods. 1 zámerne a s plným vedomím nevyplnil, pretože boli nad rámec ZVO. Ani skutočnosť, že žalobca vzorové čestné vyhlásenie použil ešte neznamená, že akceptoval predtlačený obsah. ZVO nepriznáva verejnému obstarávateľovi právo meniť, pridávať či odoberať náležitosti čestného vyhlásenia a pokiaľ malo predložené čestné vyhlásenie žalobcu všetky zákonom požadované náležitosti, nemohol mať verejný obstarávateľ žiadne výhrady ani pochybnosti. Žalobca ďalej poukázal na spoločný účel čestného vyhlásenia a JED, avšak na ich rôzne obsahové náležitosti s tým, že v prejednávanom prípade by sa predložením čestného vyhlásenia s preddefinovanými údajmi de facto míňal zmysel „jednoduchosti“ tohto inštitútu oproti JED. Žalobca bol toho názoru, že predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti predbežne nahradených JED môže verejný obstarávateľ žiadať až po ukončení elektronickej aukcie. Ak uchádzač namiesto dokladov predloží čestné vyhlásenie alebo JED, o predloženie samotných dokladov môže verejný obstarávateľ podľa názoru žalobcu žiadať len podľa § 39 ods. 6 a § 55 ods. 1 ZVO. Napokon žalobca namietal aj vysporiadanie sa žalovaného s námietkami smerujúcimi voči žiadostiam komisie adresovaným uchádzačom, z ktorých musí byť zrejmé, či ich verejný obstarávateľ adresoval podľa § 40 ods. 4 alebo podľa § 39 ods. 6 ZVO. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie písomné podania 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.10.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Nestotožnil sa s námietkami žalobcu a napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu, po správnom právnom posúdení veci a v súlade so ZVO. Žalobné námietky považoval za nesprávne, účelové a neodôvodnené, nezodpovedajúce normatívnej právnej úprave. 8. Verejný obstarávateľ ako pôvodný ďalší účastník súdneho konania sa listom zo dňa 18.09.2020 postupom podľa § 32 ods. 4 SSP vzdal svojho účastníctva. So žalobnými dôvodmi žalobcu sa nestotožnil. 9. Žalobca v replike zo dňa 26.10.2020 ako aj žalovaný v duplike zo dňa 27.02.2024 zopakovali svoju podstatnú skutkovú ako aj právnu argumentáciu vo veci a zotrvali na prezentovaných záveroch.

IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/191/2020 bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) a je vedená pod sp. zn. BA-6S/191/2020. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku. 11. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 12. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 20.05.2026, keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Na pojednávanie sa dostavila poverená zamestnankyňa žalovaného. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť vopred neavizoval a neospravedlnil, odročenie pojednávania nežiadal. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP. 13. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 23 ods. 1 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania. 15. Podľa § 23 ods. 2 ZVO, konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním. 16. Podľa § 39 ods. 6 ZVO, ak uchádzač alebo záujemca použije jednotný európsky dokument, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže na zabezpečenie riadneho priebehu verejného obstarávania kedykoľvek v jeho priebehu uchádzača alebo záujemcu písomne požiadať o predloženie dokladu alebo dokladov nahradených jednotným európskym dokumentom. Uchádzač alebo záujemca doručí doklady verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ neurčil dlhšiu lehotu. 17. Podľa § 40 ods. 4 ZVO, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ písomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ neurčí dlhšiu lehotu, uchádzač alebo záujemca doručí vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov do a) dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov, b) piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje inak, ako podľa písmena a).

18. Podľa § 40 ods. 14 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu zriadiť na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti uchádzačov alebo záujemcov komisiu; na jej zriadenie sa použije § 51. 19. Podľa § 51 ods. 1 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní na vyhodnotenie ponúk zriadiť najmenej trojčlennú komisiu. Členovia komisie musia mať odborné vzdelanie alebo odbornú prax zodpovedajúcu predmetu zákazky alebo koncesie; verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú oprávnení spracúvať dokumenty v nevyhnutnom rozsahu na tento účel. Komisia je spôsobilá vyhodnocovať predložené ponuky, ak je súčasne prítomná väčšina jej členov. 20. Podľa § 51 ods. 3 ZVO, člen komisie musí byť bezúhonný. Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin súvisiaci s verejným obstarávaním alebo za niektorý z trestných činov podľa § 32 ods. 1 písm. a). 21. Podľa § 51 ods. 4 ZVO, členom komisie nesmie byť osoba, ktorá je alebo v čase jedného roka pred vymenovaním za člena komisie bola a) uchádzačom, ktorým je fyzická osoba, b) štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu alebo iného orgánu uchádzača, ktorým je právnická osoba, c) spoločníkom alebo členom právnickej osoby, ktorá je uchádzačom alebo tichým spoločníkom uchádzača, d) zamestnancom uchádzača, zamestnancom záujmového združenia podnikateľov, ktorého je uchádzač členom. 22. Podľa § 51 ods. 5 ZVO, členom komisie nesmie byť ani a) blízka osoba osobe uvedenej v odseku 4 a b) osoba, u ktorej možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti vo vzťahu k uchádzačovi alebo záujemcovi, najmä ak ide o osobu, ktorá sa podieľala na príprave dokumentov v danom verejnom obstarávaní na strane záujemcu alebo uchádzača, alebo ktorej môže vzniknúť výhoda alebo ujma v súvislosti s výsledkom vyhodnotenia ponúk. 23. Podľa § 114 ods. 1 ZVO, hospodársky subjekt môže predbežne nahradiť doklady určené verejným obstarávateľom na preukázanie splnenia podmienok účasti jednotným európskym dokumentom podľa § 39 alebo čestným vyhlásením, v ktorom vyhlási, že spĺňa všetky podmienky účasti určené verejným obstarávateľom a poskytne verejnému obstarávateľovi na požiadanie doklady, ktoré čestným vyhlásením nahradil. Hospodársky subjekt môže v čestnom vyhlásení uviesť aj informácie o dokladoch, ktoré sú priamo a bezodplatne prístupné v elektronických databázach, vrátane informácií potrebných na prístup do týchto databáz, a informácie o dokladoch, ktoré verejnému obstarávateľovi predložil v inom verejnom obstarávaní a sú naďalej platné. Ak hospodársky subjekt použije čestné vyhlásenie, verejný obstarávateľ môže na účely zabezpečenia riadneho priebehu verejného obstarávania postupovať podľa § 39 ods. 6. Verejný obstarávateľ postupuje podľa § 39 ods. 7 a 8, ak čestné vyhlásenie obsahuje aj informácie podľa druhej vety. 24. Podľa § 177 ods. 2 písm. c) ZVO, odvolanie musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy; na dôkazy a opis rozhodujúcich skutočností predložených po uplynutí lehoty na doručenie odvolania podľa odseku 1 rada neprihliada. 25. Správny súd sa v rámci prieskumu dôvodnosti žalobcom vznesených námietok oboznámil nielen s obsahom predloženého administratívneho spisu v listinnej podobe, ale aj s relevantnou listinnou a elektronickou dokumentáciou zachytávajúcou priebeh verejného obstarávania, doplneniu na výzvu súdu zo strany verejného obstarávateľa (doplnenie zo dňa 16.06.2025) a zo strany Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku ako správcu elektronickej platformy (doplnenie zo dňa 19.05.2026), keďže administratívne konanie o námietkach prebiehalo formou dočasného prístupu zriadeného pre žalovaného do elektronického prostriedku IS EVO. 26. Správny súd nezistil pochybenia žalovaného súvisiace s podaním žalobcu zo dňa 25.06.2020 predloženým po uplynutí lehoty na doručenie odvolania, keď správny orgán postupoval v zmysle § 177 ods. 2 písm. c) ZVO. Zároveň je potrebné dodať, že žalobca v predmetnom podaní rozoberal podstatu a účel čestného vyhlásenia v porovnaní s JED a postup podľa § 40 ods. 4 resp. 39 ods. 6 ZVO, ktoré okolnosti boli predmetom odvolacieho prieskumu prvostupňového rozhodnutia zo strany rady ÚVO. Právna kvalifikácia prejednávanej veci je zároveň plne v kompetencii konajúceho správneho

orgánu, ktorý nie je viazaný právnou argumentáciou účastníka konania ani tým, ako účastník vec právne kvalifikoval. 27. Z predloženej dokumentácie zachytávajúcej priebeh verejného obstarávania správny súd zistil, že verejný obstarávateľ dňa 29.01.2020 poveril A. B. C. komplexnou realizáciou verejného obstarávania, vysvetľovaním súťažných podkladov a komplexného procesu vysvetľovania predložených ponúk, riadením komisie pri vyhodnotení ponúk v jednoobálkovom systéme vrátane vysvetľovania ponúk, spracovaním a odoslaním oznámení o úvodnom vyhodnotení, vylúčení uchádzačov a výziev k účasti v elektronickej aukcii až po záverečné vyhodnotenie ponúk, vypracovaním a odoslaním oznámení o výsledku a prípravou a predložením úplnej dokumentácie z verejného obstarávania objednávateľovi. Verejný obstarávateľ následne dňa 01.04.2020 zriadil komisiu na vyhodnotenie ponúk v zmysle § 51 ods. 1 ZVO, pričom za predsedu komisie menoval práve A. B. C. a za ďalších členov A. E. C. a B. F. (menovacie dekréty zo dňa 01.04.2020). A. B. C. tak bol v dotknutom verejnom obstarávaní (i) poverený komplexnou realizáciou verejného obstarávania a (ii) menovaný za predsedu komisie zriadenej na vyhodnotenie ponúk podľa § 51 ods. 1 ZVO. Z predloženej dokumentácie zároveň nevyplynulo zriadenie samostatnej komisie na vyhodnotenie podmienok účasti podľa § 40 ods. 14 ZVO. 28. V súvislosti s komisiou na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti správny súd poukazuje na fakultatívnosť takéhoto postupu verejného obstarávateľa, pričom v prípade nekreovania danej komisie vykonáva vyhodnocovanie podmienok účasti samotný verejný obstarávateľ, prípadne tretia osoba poverená na realizáciu verejného obstarávania. V prejednávanom prípade, kedy nebola komisia na vyhodnotenie podmienok účasti kreovaná, bol na vyhodnocovanie podmienok účasti oprávnený priamo verejný obstarávateľ, resp. na základe poverenia zo dňa 29.01.2020 Ing. Jaromír Smítka. Aj keď vyhodnocovanie podmienok účasti vykonávala komisia zriadená podľa § 51 ods. 1 ZVO na vyhodnotenie ponúk, t. j. komisia zriadená pre iný účel, pri súdnom prieskume daného pochybenia správneho orgánu bral správny súd do úvahy jednak vyššie uvádzanú fakultatívnosť (teda možnosť a nie povinnosť) zriadenia dotknutej komisie, ako aj stav vyplývajúci z obsahu predložených podkladov verejného obstarávania, kedy bol predsedom komisie vykonávajúcej vyhodnotenie podmienok účasti Ing. Jaromír Smítka, ktorý bol na takéto vyhodnocovanie oprávnený ako tretia osoba poverená verejným obstarávateľom komplexnou realizáciou verejného obstarávania. Žalobca zároveň vyhodnocovanie podmienok účasti práve komisiou a nie verejným obstarávateľom v čase, kedy bol komisiou žiadaný o vysvetlenie okolnosti a predloženie podkladov, nenamietal. Z predložených podkladov tvoriacich administratívnu dokumentáciu dotknutého verejného obstarávania nevyplýva ani to, že by verejný obstarávateľ namietal, prípadne konkrétnymi úkonmi riešil situáciu v tom smere, že by vyhodnocovanie podmienok účasti prebiehalo v rozpore s jeho vôľou či v rozpore s komplexným poverením A. B. C. na realizáciu úkonov v rámci verejného obstarávania. Súhrnom uvedených okolností správny súd dospel k záveru o tom, že vyhodnocovanie podmienok účasti uchádzačov vo verejnom obstarávaní komisiou pre vyhodnotenie ponúk nezakladá takú mieru závažnosti vady v konaní, ktorej následkom by bol samostatne existujúci dôvod pre zrušenie rozhodnutí žalovaného. 29. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu reflektovania členov tej-ktorej komisie na oboznamovanie sa s odlišnými dokumentami ako aj na prípadný konflikt záujmov, správny súd uvádza, že komisia na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti je v zmysle § 40 ods. 14 ZVO kreovaná postupom a za podmienok podľa § 51 predmetného zákona. A. B. C. ako osoba poverená na komplexné vykonanie verejného obstarávania ako aj ďalší členovia komisie na vyhodnotenie ponúk tak museli spĺňať rovnaké podmienky, aké by v prípade vytvorenia komisie na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti museli spĺňať jej členovia, pričom ZVO neupravuje pre daný typ komisie osobitné podmienky nad rámec podmienok podľa § 51 ZVO. Z predloženej dokumentácie mal správny súd preukázané, že členovia komisie na vyhodnotenie ponúk vykonali dňa 06.04.2020 čestné vyhlásenie týkajúce sa okolností podľa § 23 a § 51 ods. 3 až 5 ZVO, ktoré by vykonávali aj v súvislosti so zriadením komisie na vyhodnotenie podmienok účasti. Právna úprava účinná v rozhodnom čase zároveň nijakým spôsobom nezakladala nemožnosť členstva tých istých osôb v komisii pre vyhodnotenie ponúk a zároveň v komisii pre vyhodnotenie podmienok účasti, prípadne účasť v týchto komisiách aj osobe poverenej verejným obstarávateľom na komplexné vykonanie verejného obstarávania. Uvádzanú žalobnú námietku tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 30. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd argumentáciu žalobcu týkajúcu sa obsahových náležitostí vzorového čestného vyhlásenia uchádzača podľa § 114 ods. 1 v spojení s vzťahu k § 39 ods. 6

ZVO. Uchádzači boli v rámci súťažných podkladov vyhlásenej zákazky oboznámení s pokynmi na zostavenie ponuky, vrátane obsahových náležitostí ponuky, ako aj s možnosťami preukázania splnenia podmienok účasti podľa kapitoly E formou (i) predloženia samotných dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti, (ii) predložia čestného vyhlásenia uchádzača obsahujúceho preddefinované údaje o podmienkach spolu s vyplnením hodnôt či dôkazov splnenia podmienky alebo (iii) predloženia vyplneného dokumentu JED. Z predloženej dokumentácie týkajúcej sa verejného obstarávania je zrejmé, že žalobca si vybral alternatívu predloženia čestného vyhlásenia, avšak bez vyplnenia hodnôt a dôkazov preddefinovaných podmienok (napr. zoznam stavebných prác, link na referencie, označenie odborníka klampiara, osvedčenie o odbornej spôsobilosti pre plynové zariadenia a podobne), na základe čoho bol komisiou listom zo dňa 08.04.2020 vyzvaný na vysvetlenie nejasností a zároveň na predloženie dokumentácie, ktorá mala byť čestným vyhlásením nahradená. Aj keď vzorové tlačivo čestného vyhlásenia obsahovalo okrem samotného vyhlásenia podľa § 114 ods. 1 ZVO aj ďalšie údaje, právna úprava účinná v rozhodnom čase verejnému obstarávateľovi nebránila v tom, aby bolo možné od uchádzačov vyžadovať okrem samotného čestného vyhlásenia (pokiaľ si uchádzač vybral danú alternatívu preukazovania splnenia podmienok účasti) aj popis špecifikovaných údajov týkajúcich sa podmienok účasti v situácii, keď boli uchádzači o takýchto podmienkach verejného obstarávania vopred oboznámení (časť E bod 3 súťažných podkladov). 31. Postup komisie, resp. jej predsedu v prípade vyžiadania dokumentácie, ktorú mal žalobca nahradiť práve predloženým čestným vyhlásením, sa v danom prípade nepriečil potrebe zabezpečenia riadneho procesu verejného obstarávania už vo fáze kontroly splnenia podmienok účasti uchádzačov, ako ani právnej úprave podľa § 114 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 6 ZVO, v zmysle ktorej je uchádzač povinný na preukázanie podmienok účasti predložiť v akomkoľvek štádiu verejného obstarávania dokumenty, ktoré boli čestným vyhlásením nahradené, čo napokon vyplynulo aj zo samotného znenia vzorového čestného vyhlásenia, ktoré žalobca, hoci neúplne, vyplnil a zaslal verejnému obstarávateľovi. Žalobca následne na základe žiadosti komisie zo dňa 08.04.2020, ako ani na základe opakovanej žiadosti zo dňa 09.04.2020, požadovanú dokumentáciu nepredložil, čím konal v rozpore s právnou úpravou podľa § 114 ods. 1 ZVO ako aj v rozpore s podmienkami účasti A „Pokyny na zostavenie ponuky“, 17. OBSAH PONUKY, bod 18.3, 25.3 a 27.1. a časti E bod 5 súťažných podkladov. Len na doplnenie správny súd uvádza, že rovnaký postup pri zistenej neúplnosti údajov v tabuľke na vzorovom čestnom vyhlásení, teda zaslanie žiadosti o vysvetlenie a doplnenie dokumentácie, bol aplikovaný aj vo vzťahu k inému uchádzačovi prihlásenému do verejného obstarávania. 32. Námietky žalobcu smerujúce voči obsahovému vymedzeniu žiadosti komisie zo dňa 08.04.2020 a opakovanej žiadosti zo dňa 09.04.2020 správny súd nevyhodnotil ako dôvodné. Hoci sa v predmetných žiadostiach uvádzal výslovný odkaz „len“ na postup podľa § 39 ods. 6 v spojení s § 114 ods. 1 ZVO, účelom ktorého je overenie údajov týkajúcich sa čestného vyhlásenia, z obsahu žiadostí je zrejmý aj postup podľa § 40 ods. 4 ZVO smerujúci k vysvetleniu a doplneniu či odstráneniu nejasností alebo chýb v dokladoch, čo bol prípad nejasnosti súvisiacej s vyhlásením o registrácii v zozname hospodárskych subjektov, ktorú žalobca následne odstránil. 33. Úvahy žalobcu týkajúce sa spoločného účelu a rozdielnych obsahových náležitostí čestného vyhlásenia a JED považoval správny súd za irelevantné vo vzťahu k posúdeniu postupu verejného obstarávateľa v spojení s prieskumom zákonnosti jeho postupu žalovaným ako správnym orgánom vykonávajúcim kontrolu, keď v požiadavkách týkajúcich sa súťažných podkladov, vrátane vzorového čestného vyhlásenia uchádzača, nezistil rozpor s relevantnými ustanoveniami ZVO. 34. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd argumentáciu žalobcu týkajúcu sa časového momentu, kedy môže verejný obstarávateľ pristúpiť k požiadavke predloženia dokumentov nahradených čestným vyhlásením, keď k takejto požiadavke možno pristúpiť v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania, vrátane štádia skúmania splnenia podmienok účasti uchádzača vo verejnom obstarávaní, čo vyplýva z § 39 ods. 6 v spojení s § 114 ods. 1 ZVO. 35. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, keď pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu žalovaného v prvostupňovom ako aj v odvolacom štádiu konania o námietkach žalobcu proti postupu verejného obstarávateľa neboli zistené dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia (prípadne aj prvostupňového rozhodnutia) žalovaného z dôvodov uvádzaných žalobcom /§ 191 ods. 1 písm. c) až e)

SSP/ či z dôvodov, na ktoré správny súd prihliada ex offo /§ 191 ods. 1 písm. a) a b) SSP/. Následkom vyššie uvedeného posúdenia bolo zamietnutie žaloby ako nedôvodnej podľa § 190 SSP. 36. Správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými námietkami žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/150/2009). 37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému správnemu orgánu aj napriek úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať. 38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. b) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam