Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/76/2025 1018200692 12. 03. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1018200692.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., E. XX, XXX XX A., zastúpený: Advokátskou kanceláriou ŠČURY, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 2618, 022 01 Čadca, pracovisko Za kasárňou 1, 831 01 Bratislava, IČO: 47258055, proti žalovanému: Rektor Univerzity Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŠV 4065/2017 D III/2 z 01.03.2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Univerzity Komenského v Bratislave, rektora číslo OŠV 4065/2017 D III/2 zo dňa 01.03.2018 a rozhodnutie žalovaného Univerzity Komenského v Bratislave, rektora číslo OŠV 1799/2014 D III/2 k číslu OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 12.06.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a trov kasačného konania.
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca podal dňa 29.06.2010 žalovanému žiadosť o prijatie na štúdium študijného odboru právo externou formou, formou prestupu z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. O tejto žiadosti rozhodol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave rozhodnutím č. ŠO 2553/2010 D III/1 zo dňa 16.07.2010 o neprijatí na vysokoškolské 3- ročné štúdium bakalárskeho študijného programu právo externou formou v akademickom roku 2010/2011 formou prestupu z inej vysokej školy (ďalej len „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“). Rozhodnutie bolo vydané s poukazom na § 58 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VŠ“) s odôvodnením, že kapacitné možnosti fakulty neumožňujú prijatie na štúdium. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu žiadosť o jeho preskúmanie, o ktorej rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 10.08.2010 tak, že žiadosť žalobcu zamietol a pôvodné prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 2. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/319/2010-178 z 15.02.2013 súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 10.8.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd v danom prípade dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko v odôvodnení rozhodnutí nie je náležite vecne opísaná skutočnosť, ktorá bola dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, t.j. akým
spôsobom a či bolo vykonané dokazovanie ohľadom kapacitných možností fakulty, najmä zdôvodnenie, prečo nemohol byť žalobca prijatý, ak sa na štúdium zapísalo menej študentov, ako bol určený počet prijatých uchádzačov. Rozhodnutie teda neobsahuje údaje preukazujúce, že v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol stanovené kapacitné možnosti fakulty. Neobsahuje odkaz na príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, kritériá ktorého žalobca nesplnil, tak ako to vyžaduje čl. 33 študijného poriadku. Zo spisu taktiež nie je zrejmé, či žiadosť žalobcu obsahovala náležitosti interného predpisu (čl. 3, bod 18), a to súhlas dekana fakulty z ktorej chce byť prijatý a vyjadrenie rektora pred vydaním rozhodnutia dekana o prijatí z inej vysokej školy a ako sa s týmito okolnosťami žalovaný vysporiadal. Podľa názoru súdu uvedené nedostatky v postupe a rozhodnutiach žalovaného predstavujú takú vadu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a na ktorú je nutné prihliadať z úradnej povinnosti (250i ods. 3 O.s.p.). Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo/27/2013 z 16.04.2014 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/319/2010-178 z 15.02.2013 potvrdený, keďže v rozhodnutí žalovaného chýba odôvodnenie, prečo nemohol byť žalobca prijatý, ak sa na štúdium zapísalo menej študentov, ako bol určený počet prijatých uchádzačov. Rozhodnutie neobsahovalo údaje preukazujúce, že v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol stanovené možnosti fakulty, ani odkaz na príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, kritériá ktorého žalobca nesplnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „úlohou žalovaného je postupovať v intenciách rozsudku krajského súdu, dostatočne odôvodniť rozhodnutie o neprijatí na vysokoškolské štúdium, najmä uviesť údaje preukazujúce, že v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol kapacitné možnosti fakulty a zároveň uviesť príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, kritériá ktorého žalobca nesplnil.“ 3. Žalovaný rozhodnutím číslo OŠV 1799/2014 D III/2 k číslu OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 12.06.2014 zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, ktorá bola odmietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/168/2014-24 zo dňa 17.08.2016 z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie je procesnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, súd nemal inú možnosť ako v súlade s § 7 písm. e) v spojení s § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť žalobu, nakoľko táto je neprípustná. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/168/2014-24 zo dňa 17.08.2016 zamietol uznesením sp. zn. 5Sžk/2/2017 zo dňa 28.03.2017 s odôvodnením, že (bod 16): „16. Porovnávajúc výrok rozhodnutia žalovaného s požiadavkou v ustanovení § 58 ods. 8 zákona č.131/2002 Z.z. je zrejmé, že zákonná úprava neumožňuje žalovanému prvostupňové rozhodnutie na základe opravného prostriedku - žiadosti o preskúmanie rozhodnutia toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Pokiaľ žalobca poukazoval na striktnú úpravu spôsobu rozhodovania žalovaného o opravnom prostriedku je potrebné uviesť, že v predmetnej veci žalovaný nerozhodoval postupom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 58 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z., t.j. na základe opravného prostriedku, keďže rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo záväzného právneho názoru vysloveného v rozsudkoch krajského súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými bolo konštatované nedostatočné odôvodnenie tak rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu. Aj napriek tomu, že žalovaný napadnutým rozhodnutím realizoval závery krajského a najvyššieho súdu spôsobom, ktorý nemá oporu v ustanovení § 58 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z., je potrebné opätovne zdôrazniť, že rozhodnutie žalovaného sťažovateľovi ujmu na jeho najmä procesných právach spôsobiť nemohlo. Keďže ide o vadu rozhodnutia, ktorá nespôsobuje sťažovateľovi ujmu, nie je podstatnou vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť.“ 4. V nadväznosti na zrušenie pôvodného prvostupňového rozhodnutia vydal dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nové prvostupňové rozhodnutie číslo ŠO 4535/2014 D III/2 zo dňa 04.07.2014, ktorým neprijal žalobcu na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu Právo v študijnom odbore právo externou formou štúdia na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu, v akademickom roku 2014/2015 formou prestupu z inej vysokej školy (ďalej len „nové prvostupňové rozhodnutie“). Proti novému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca žiadosť o jeho preskúmanie, o ktorom rozhodol žalovaný (konajúci rektorom) rozhodnutím číslo OŠV 2748/2014 D III/2 zo dňa 18.08.2014 tak, že výrokovú časť nového prvostupňového rozhodnutia zmenil tak, že žalobcu neprijal na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu Právo v študijnom odbore právo externou formou štúdia na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu, v akademickom roku 2014/2015 formou prestupu z inej vysokej školy, nakoľko nespĺňa a ani v čase podania žiadosti o prijatie na štúdium zo dňa 29.06.2010 nespĺňal podmienky uvedené v § 59 ods. 4 zákona o VŠ.
5. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/229/2014-55 zo dňa 16.05.2017 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/229/2014-78 zo dňa 18.05.2018 súd zrušil rozhodnutie žalovaného číslo OŠV 2748/2014 D III/2 zo dňa 18.08.2014 s odôvodnením, že: „68. ...v zmysle právoplatného rozsudku NS SR je úlohou Univerzity Komenského postupovať v intenciách jeho rozsudku ako i rozsudku Krajského súdu v Bratislave, t.j. dostatočne odôvodniť rozhodnutie o neprijatí na vysokoškolské štúdium, najmä uviesť údaje preukazujúce, že v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol kapacitné možnosti fakulty a zároveň uviesť príslušné ustanovenia vnútorného predpisu, kritéria ktoré žalobca nesplnil. Rektor v rozhodnutí ďalej uviedol, že citovanými rozsudkami súdy SR zrušili iba druhostupňové rozhodnutie rektora UK vo veci neprijatia na vysokoškolské štúdium v bakalárskom študijnom programe právo“ v študijnom odbore 3.4.1. právo v akademickom roku 2010/2011 na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu formou prestupu z inej vysokej školy. 69. Správny súd konštatuje, že žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy nepostupovali v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/27/2013 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 319/2010-178 ktorým boli viazaní, nakoľko z rozhodnutia dekana Univerzity Komenského v Bratislave Právnickej fakulty Číslo: ŠO 4535/2014 D III/2 zo dňa 4. júla 2014 ako i z rozhodnutia rektora Univerzity Komenského v Bratislave číslo: OŠV 2748/2014 D III/2 v Bratislave z 18. augusta 2014 vyplýva, že znovu rozhodovali o prijatí alebo neprijatí žalobcu na 3 ročné štúdium bakalárskeho študijného programu právo v študijnom odbore 3.4.1.- právo externou formou avšak v akademickom roku 2014/2015 na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu formou prestupu z inej vysokej školy napriek tomu, že žalobca dňa 30.06.2010 žiadal o prijatie na štúdium vyššie uvedenou formou v akademickom roku 2010/2011. 74. Úlohou žalovaného je postupovať v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/27/2013 ako i Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S 319/2010 a to so zameraním sa na akademický rok 2010/2011.“ 6. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/30/2018 zo dňa 24.07.2019 bola odmietnutá kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/229/2014-55 zo dňa 16.05.2017 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/229/2014-78 zo dňa 18.05.2018. 7. Žalovaný vydal dňa 01.03.2018 rozhodnutie číslo OŠV 4065/2017 D III/2, ktorým zmenil výrokovú časť nového prvostupňového rozhodnutia tak, že žalobcu neprijal na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu Právo v študijnom odbore 3.4.- právo externou formou štúdia na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu, v akademickom roku 2010/2011 formou prestupu z inej vysokej školy, nakoľko nespĺňa a ani v čase podania žiadosti o prijatie na štúdium zo dňa 29.06.2010 nespĺňal podmienky uvedené v § 59 ods. 4 zákona o VŠ (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie žalovaného“). II. Žaloba 8. Žalobca sa správnou žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia ako aj zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo OŠV 1799/2014 D III/2 k číslu OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 12.06.2014, ktorým zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie a priznania náhrady trov konania. Dôvody uviedol s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. Podľa žalobcu žalovaný nesplnil povinnosť uviesť údaje preukazujúce, že v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol kapacitné možnosti fakulty, a to napriek tomu, že túto povinnosť mu uložil Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S/319/2010-178 z 15.02.2013 a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2 Sžo/27/2013 z 16.04.2014. Žalobca poukázal na to, že na základe infožiadosti zistil, že v akademickom roku 2009/2010 bolo na štúdium, na ktoré sa hlásil aj žalobca, do 1. ročníka prijatých 154 uchádzačov. Ak sa teda o rok neskôr podľa žalovaného zapísalo do 2. ročníka len 51 študentov, je zrejmé, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobcu nebolo možné prijať pre kapacitné obmedzenie fakulty. Žalovaný si bol vedomý nemožnosti riadne si splniť povinnosť uloženú mu konajúcimi súdmi, rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca namietol
nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj z dôvodu, že žalovaný nešpecifikoval, prečo skutočnosti v prospech prijatia žalobcu nemajú pre rozhodnutie relevanciu a aké vecné predpoklady neboli v danej veci splnené. 9. Žalobca poukázal na § 27 ods. 1 SSP a na rozhodnutie žalovaného číslo OŠV 1799/2014 D III/2 k číslu OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 12.06.2014, ktorým zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie, ktoré nebolo samostatne preskúmateľné. Žalovaný týmto rozhodnutím rozhodol, že ruší pôvodné prvostupňové rozhodnutie, ale zákon mu takýto postup neumožňoval, pretože rektor môže podľa § 58 ods. 8 zákona o VŠ len zmeniť alebo potvrdiť prvostupňové rozhodnutie. Preto rozhodnutie žalovaného o zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia jeho zákonných oprávnení a predstavuje vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. 10. Žalobca namietol aj to, že žalovaný konal v rozpore s dobrou správou vecí verejných, ak konal bez toho, aby bolo riadne rozhodnuté o žiadosti žalobcu o prerušenie konania zo dňa 12.07.2010 a z dôvodu, že absentovalo riadne poučenie o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom. Medzi žalobné body žalobca zahrnul aj to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval § 58 ods. 1 zákona o VŠ na rozhodovanie o pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí, pričom toto ustanovenie bolo potrebné aplikovať na rozhodovanie v čase vydania nového prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.07.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca podal viacero prihlášok na štúdium a je vedených viacero správnych žalôb. Tiež poukázal na to, že dňa 27.06.2016 sa uskutočnilo rokovanie za účelom mimosúdneho urovnania, avšak k dohode neprišlo. Nesúhlasil so žalobnou námietkou, že rozhodnutie žalovaného sa riadne nevysporiadalo s dôvodmi neprijatia žalobcu na štúdium. Žalovaný uviedol číselné údaje a ďalšie skutočnosti, ktoré sa musia pri posudzovaní kapacitných možností brať do úvahy, pričom tieto sú natoľko flexibilné (štruktúra zamestnancov, ich odborná profilácia, štruktúra predmetov), že uvádzať ich do detailov v odôvodnení rozhodnutia nie je účelné a v úplnosti ani možné. Žalovaný po zrušení rozhodnutí súdmi bol oprávnený uviesť aj nové vecné dôvody rozhodnutia. Týmto dôvodom bolo to, že žalobca v čase žiadosti nemal právne postavenie študenta bakalárskeho študijného programu právo na inej vysokej škole, a preto bolo prijatie formou prestupu vylúčené. Tento dôvod vylučuje možnosť prestupu. Preto sa javilo žalovanému ako zbytočné a nehospodárne sa zaoberať tým, aké boli kapacitné možnosti a limity fakulty v akademickom roku 2010/2011. Aj keby totiž kapacitné možnosti prijatie žalobcu umožňovali, vecne nespĺňal podmienky prestupu. V roku 2014 sa javilo žalovanému zbytočné uvádzať údaje o kapacitných možnostiach fakulty v roku 2010. 12. Pokiaľ ide o nedostatok zákonného oprávnenia žalovaného na zrušenie pôvodného prvostupňového rozhodnutia, žalovaný sa snažil preklenúť medzeru v práve. Navyše toto rozhodnutie nemohlo nijak materiálne ovplyvniť zákonnosť druhostupňového rozhodnutia a nového prvostupňového rozhodnutia. Čo sa týka prerušenia konania, dôvod na prerušenie konania vecne neexistoval. K absencii poučenia o preskúmateľnosti súdom uviedol, že zákon o VŠ to nevyžaduje. IV. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo
opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 15. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 16. Podľa čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. 17. Podľa čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách. 18. Podľa § 5 ods. 1 zákona o VŠ verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty. 19. Podľa § 6 ods. 1 zákona o VŠ do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí a) vnútorná organizácia, b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní, c) utváranie a uskutočňovanie študijných programov, d) organizácia štúdia, e) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov, f) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, g) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole, h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu „docent„ a „profesor„ (§ 76), i) spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, j) voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy, k) hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom, l) určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len „školné„) a poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak. 20. Podľa § 6 ods. 4 zákona o VŠ ak sa vysoká škola člení na fakulty, vykonávajú fakulty samosprávnu pôsobnosť verejnej vysokej školy v rozsahu ustanovenom v § 23. 21. Podľa § 23 ods. 1 zákona o VŠ orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6): a) určovanie ďalších podmienok prijatia na štúdium [§ 27 ods. 1 písm. i)] a rozhodovanie v prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 58 ods. 6), b) vytváranie nových akreditovaných študijných programov a ich uskutočňovanie na fakulte [§ 30 ods. 1 písm. c)], c) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte (§ 70 až 72), d) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)], e) vykonávanie podnikateľskej činnosti (§ 18) podľa pravidiel určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. m)],
f) spolupráca s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy. 22. Podľa § 23 ods. 2 zákona o VŠ do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí a) vnútorná organizácia fakulty, b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium spôsobom určeným v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. f)], c) organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy, d) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo ďalšej tvorivej činnosti, e) určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. b)], f) voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty, g) uskutočňovanie zahraničných vzťahov a aktivít v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, h) nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte vysokou školou a s finančnými prostriedkami, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich úloh; fakulta sa tiež vyjadruje k nakladaniu s majetkom, ktorý slúži na plnenie jej úloh (§ 17 ods. 2). 23. Podľa § 57 ods. 1 zákona o VŠ vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 12. 24. Podľa § 57 ods. 5 zákona o VŠ vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu. Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu. 25. Podľa § 58 ods. 1 zákona o VŠ prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole. Uchádzač, ktorý nepreukáže splnenie základných podmienok prijatia na štúdium v čase overovania splnenia podmienok na prijatie, môže byť na štúdium prijatý podmienečne s tým, že je povinný preukázať splnenie základných podmienok prijatia na štúdium najneskôr v deň určený na zápis na štúdium. 26. Podľa § 58 ods. 2 zákona o VŠ prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoká škola môže umožniť doručiť namiesto písomnej prihlášky aj prihlášku v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu, použitím informačného systému, ktorý umožňuje uchádzačovi o štúdium overenie jej zaevidovania v informačnom systéme odo dňa jej podania do dňa skončenia prijímacieho konania. 27. Podľa § 58 ods. 7 zákona o VŠ rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.
28. Podľa § 58 ods. 8 zákona o VŠ uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu. 29. Podľa § 59 ods. 4 zákona o VŠ vysoká škola môže povoliť za podmienok určených v jej študijnom poriadku zápis študentovi, ktorý bol prijatý na štúdium študijného programu príslušného stupňa v rovnakom študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore na inej vysokej škole, ak o to písomne požiada. 30. Podľa § 59 ods. 5 zákona o VŠ vysoká škola rozhodne o žiadosti študenta inej vysokej školy o zápis na štúdium do 30 dní od doručenia všetkých podkladov určených k takému rozhodnutiu študijným poriadkom vysokej školy. 31. Podľa § 69 ods. 1 zákona o vysokých školách uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium. 32. Podľa § 69 ods. 3 zákona o vysokých školách študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1. 33. Podľa § 108 ods. 1 zákona o VŠ na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a, b) rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47, c) rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a, d) rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96 a e) rozhodovania o uznaní dokladov o vzdelaní. V. Konanie pred správnym súdom 34. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/70/2018, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu, kde bola vedená pod sp. zn. BA-5S/70/2018. 35. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. BA-5S/70/2018-90 zo dňa 26.10.2023 odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP z dôvodu, že žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 SSP. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Svk/12/2024 zo dňa 11.07.2025 zrušil uznesenie Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-5S/70/2018-90 zo dňa 26.10.2023 a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
36. Po vrátení veci tunajšiemu súdu jej bola pridelená nová spisová značka 5S/76/2025 a v zmysle Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave („Ak kasačný súd nerozhodne inak, po zrušení veci na základe kasačnej sťažnosti sa vec zapíše do súdneho registra tomu senátu alebo sudcovi, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením; vec sa vedie pod novou spisovou značkou...“) bola zapísaná do registra senátu 5S, keďže pôvodne bola vec pridelená JUDr. Dane Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. ako sudkyni spravodajkyni, pôvodne členky senátu 3S, aktuálne predsedníčky senátu 5S. VI. Posúdenie veci správnym súdom 37. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe dňa 12.03.2026 bez nariadenia pojednávania, a to s poukazom na § 107 ods. 2 SSP, keď oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené dňa 19.01.2026. Rozsudok bol vyhlásený dňa 12.03.2026 podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Deň vyhlásenia rozsudku je 12.03.2026. 38. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť druhostupňového rozhodnutia žalovaného (ktorým sa rozhodovalo o novom prvostupňovom rozhodnutí) a rozhodnutie žalovaného číslo OŠV 1799/2014 D III/2 k číslu OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 12.06.2014 o zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia. 39. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v žiadosti žalobcu o prijatie na štúdium zo dňa 29.06.2010, doručenej Dekanátu Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave dňa 30.06.2010, je uvedené, že v akademickom roku 2009/2010 bol žalobca počas výkonu trestu odňatia slobody prijatý na externé štúdium v študijnom odbore právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorej dekanka rozhodnutím zn. 3651/2009 zo dňa 20.11.2009 vyhovela žiadosti žalobcu zo dňa 19.11.2009 a povolila mu prerušenie štúdia v 2. ročníku externého štúdia v akademickom roku 2009/2010 od 20.11.2009 do 31.08.2010. Žalobca v žiadosti žalovanému uviedol, že vzhľadom na to, že 18.05.2010 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a odvtedy sa nachádza v mieste trvalého bydliska v Bratislave, podal túto žiadosť o prijatie na štúdium formou prestupu z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. K prihláške na štúdium pripojil žalobca vysvedčenia, rozhodnutie o prerušení štúdia, uznanie skúšok a zaradenie do 2. ročníka externého štúdia. Žalobca v žiadosti o prijatie na štúdium tiež uviedol, že podal žiadosť o prijatie na denné štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v akademickom roku 2010/2011. 40. Doplnením žiadosti o prijatie na štúdium zo dňa 12.07.2010, doručenej dňa 13.07.2010 Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, žalobca požiadal o prerušenie konania o jeho žiadosti na štúdium, keďže mal prerušené štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach do 31.08.2010 a žiadosť o prijatie na štúdium žalovanému bolo potrebné podať v termíne do 30.06.2010. Taktiež požiadal o zmenu formy štúdia z externej na dennú z dôvodu inej kvality vzdelávania vzhľadom na odlišnú organizáciu štúdia. Žalobca vysvetlil, že keďže bol vo výkone trestu odňatia slobody, vysokoškolské vzdelávanie je povolené odsúdenému iba v externej forme štúdia, a preto pri prijímaní na Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach nemohol podať žiadosť o štúdium dennou formou. 41. Z nového prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na časový odstup od podania prihlášky žalobcu ako uchádzača na štúdium formou prestupu uchádzača (4 roky), keďže medzičasom došlo k zmenám v rovine skutkových okolností na strane fakulty (v otázke kapacitných možností), nepovažoval dekan fakulty za relevantné uvádzať v odôvodnení podrobné odôvodnenie nesplnenia podmienky kapacitných možností fakulty v akademickom roku 2010/2011, ktoré bolo uvedené ako dôvod neprijatia uchádzača v pôvodnom rozhodnutí v tejto veci. Na štúdium v danom akademickom roku (ktorý už dávnejšie uplynul) už dekan uchádzača (žalobcu) nemohol prijať a preto nebolo právne ani skutkovo relevantné zaoberať sa v konaní a v odôvodnení rozhodnutia otázkami kapacitných možností fakulty
zabezpečiť štúdium žalobcu v danom akademickom roku. Pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z toho, že účelom, ktorý uchádzač podaním prihlášky sledoval, bolo stať sa študentom zvoleného študijného programu, pričom vôľa uchádzača nesmerovala k prijatiu na štúdium zvoleného študijného programu len a výlučne v jednom konkrétnom akademickom roku, ale k prijatiu na štúdium zvoleného študijného programu vo všeobecnosti. 42. Z odôvodnenia nového prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že podľa čl. 3 ods. 21 vnútorného predpisu Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty č. 6/2013 (Študijný poriadok Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, v znení dodatku č. 1, dodatku č. 2 a dodatku č. 3) prijatie študenta z inej vysokej školy na štúdium na fakultu formou zmeny študijného programu sa vykonáva prijímacím konaním (ďalej len „prijatie z inej vysokej školy“). Prijatie z inej vysokej školy je možné len vo výnimočných prípadoch, a to iba u tých študentov, ktorí študujú v akreditovanom študijnom programe právo alebo inom akreditovanom študijnom programe v odbore právo na právnickej fakulte alebo vysokej škole. Podmienky prijímacieho konania pri prijatí z inej vysokej školy schvaľuje Akademický senát fakulty na návrh dekana. O prijatí z inej vysokej školy rozhoduje dekan po predchádzajúcom súhlase rektora. K písomnej žiadosti študenta o prijatie z inej vysokej školy, študent priloží výpis výsledkov štúdia na vysokej škole, z ktorej chce byť prijatý, informačný list a sylaby predmetov, ktoré úspešne absolvoval a potvrdenie o návšteve vysokej školy a stanovisko dekana fakulty, z ktorej chce byť prijatý. Lehota na podanie žiadosti je do 30. júna príslušného roka. Prestup z inej vysokej školy môže študent žiadať k začiatku akademického roka najskôr po úspešnom absolvovaní prvého roku štúdia a splnení podmienok na postup do ďalšieho roku štúdia podľa pravidiel stanovených na vysokej škole, z ktorej študent chce prestúpiť. 43. V novom prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že z ustanovení aplikovaných na zistený skutkový stav vyplýva, že v čase podania prihlášky žalobca nespĺňal základnú hmotnoprávnu podmienku pre prijatie na štúdium formou prestupu, keďže jeho štúdium na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach bolo prerušené. V danom čase teda žalobca nemal právne postavenie študenta vysokej školy a preto jeho prijatie formou prestupu bolo právne nemožné. Táto skutočnosť vyplynula aj z podaní samotného uchádzača, ako aj z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave, z 15. februára 2013, č.k. 4S 319/2010-178. Žalobca tým nesplnil podmienku vyplývajúcu z čl. 3 ods. 21 vnútorného predpisu č. 6/2013 (Študijný poriadok Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, v znení dodatku č. 1, dodatku č. 2 a dodatku č. 3) pre prijatie na štúdium formou prestupu, a to že prijať formou prestupu možno iba tých študentov, ktorí študujú v akreditovanom študijnom programe právo alebo inom akreditovanom študijnom programe v odbore právo na právnickej fakulte alebo vysokej škole. Uchádzač o štúdium medzičasom úspešne ukončil štúdium bakalárskeho študijného programu právo na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, čo je dekanovi fakulty okrem iného známe aj z úradnej činnosti, keďže uchádzač sa medzičasom uchádzal aj o prijatie na štúdium v magisterskom študijnom odbore právo a v rámci prijímacieho konania predložil doklady o úspešnom ukončení štúdia v bakalárskom študijnom programe právo. Platí preto, že ani v čase vydania tohto rozhodnutia uchádzač nespĺňal základnú hmotnoprávnu podmienku pre prijatie na štúdium formou prestupu, pretože nemal právne postavenie študenta vysokej školy, a preto jeho prijatie formou prestupu je aj v čase vydania tohto rozhodnutia právne nemožné. 44. Nové prvostupňové rozhodnutie je odôvodnené aj tým, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienky prijatia na štúdium ustanovenej v čl. 3 ods. 21 vnútorného predpisu žalovaného č. 6/2013 (Študijný poriadok Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, v znení dodatku č. 1, dodatku č. 2 a dodatku č. 3), pričom taká podmienka bola ustanovená v tomto vnútornom predpise aj v jeho pôvodnom znení platnom a účinnom ku dňu podania prihlášky uchádzača na štúdium, ako aj v Kritériách na prijatie na štúdium formou prestupu z inej vysokej školy na 1. a 2. stupeň vysokoškolského štúdia v akademickom roku 2010/2011, a síce že prijatie študenta inej vysokej školy formou prestupu je možné len vo výnimočných prípadoch. V konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce záver, že v prípade uchádzača ide o výnimočný prípad odôvodňujúci prestup. Naopak, zistené skutočnosti nasvedčujú opaku. 45. Vo vzťahu k rozsudkom súdov, ktorými došlo k zrušeniu rozhodnutia o neprijatí na štúdium sa v novom prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že pochybenia, ktoré súdy oboch stupňov vytkli rozhodnutiu dekana fakulty o neprijatí na štúdium uchádzača, mali charakter výlučne procesných nedostatkov (neuvedenie konkrétneho ustanovenia vnútorného predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, vo výroku
rozhodnutia, nedostatky odôvodnenia, nedodržanie postupu spočívajúceho v rozhodnutí o prijatie na štúdium až po predchádzajúcom súhlase rektora). Po preskúmaní veci z hľadiska materiálneho však bolo zjavné, že zistené procesné nedostatky v tomto prípade nemali vplyv na správnosť výroku pôvodného rozhodnutia dekana fakulty v rovine hmotnoprávnej. 46. Žalovaný druhostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že zákon vyžaduje na prestup študenta splnenie niekoľkých základných podmienok, pri splnení ktorých môže vysoká škola povoliť zápis študentovi. Ďalšie podmienky má vysoká škola upraviť v študijnom poriadku. Medzi zákonom vyžadované podmienky patrí status študenta a taktiež štúdium rovnakého alebo príbuzného študijného odboru v príslušnom stupni. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania prihlášky nebol žalobca študentom, čo dekan fakulty v odôvodnení rozhodnutia precízne podľa žalovaného zdôvodnil a žalobca to v jednom zo svojich podaní sám potvrdil, a vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti nie je žalobca študentom rovnakého alebo príbuzného študijného programu v príslušnom stupni, vysoká škola nemôže žalobcu prijať a povoliť zápis, nakoľko by konala rozpore so zákonom. Nakoľko odkaz na ustanovenie § 59 ods. 4 zákona o VŠ absentoval vo výrokovej časti rozhodnutia dekana, rozhodol žalovaný o jeho doplnení do vo výrokovej časti rozhodnutia. 47. Z druhostupňového rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pokiaľ ide o rozhodnutie rektora Univerzity Komenského č. OŠV 2748/2014 D III/2 zo dňa 18.8.2014 a absentujúce odôvodnenie týkajúce sa nedostatku kapacitných možností Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, žalovaný uviedol, že „kapacitné možnosti fakulty sú posudzované dekanom fakulty ako orgánom akademickej samosprávy fakulty rozhodujúcim v prijímacom konaní s ohľadom najmä na personálne odborné kapacity fakulty v tom-ktorom období, ktoré sú určujúcim a neraz limitujúcim faktorom pre možný počet študentov študujúcich študijný program. V čase vydania rozhodnutia dekan fakulty ako príslušný orgán musí posúdiť, aké sú možnosti fakulty zabezpečiť štúdium študentov určitého študijného programu s ohľadom na skladbu najmä povinne voliteľných a výberových predmetov (ale samozrejme v konečnom dôsledku aj povinných predmetov), a to nielen z hľadiska toho, aké predmety sú súčasťou daného študijného programu, ale aj s ohľadom na to, ktoré z týchto výberových predmetov sa v danom čase otvárajú pre študentov. Štruktúra reálne vyučovaných výberových predmetov, ako aj to, aké je kapacitné obmedzenie pre študentov daných predmetov v určitom akademickom rokuje premenlivým faktorom. Štruktúra a kapacitné obmedzenia ponúkaných predmetov sú zásadným limitom určujúcim kapacitné možnosti fakulty, keďže fakulta musí umožniť prijatým študentom, aby získali počas štúdia a jeho jednotlivých častí predpísaný počet kreditov v predpísanej štruktúre. Je úlohou dekana, aby vždy v čase uskutočňovania prijímacieho konania vyhodnotil na základe aktuálneho stavu a prognózovania, aké sú reálne kapacitné možnosti fakulty vo vzťahu k obdobiu štandardnej dĺžky štúdia. Tieto úkony dekan fakulty vykonal a zistil, že kapacitné možnosti fakulty neumožňujú v rámci daného prijímacieho konania uchádzača prijať na štúdium študijného programu právo I. stupňa externou formou štúdia formou prestupu. V akademickom roku 2010/2011 sa na štúdium tohto bakalárskeho študijného programu zapísalo v dennej forme: 1.r. 226 študentov, 2.r. 252 študentov, 3.r. 211 študentov. V externej forme štúdia: 1.r. 127 študentov, 2.r. 51 študentov, 3.r. 68 študentov. Uvedené počty v danom čase boli dekanom fakulty vyhodnotené ako napĺňajúce kapacitné možnosti fakulty. Uchádzača nebolo možné prijať pre kapacitné obmedzenia fakulty, vyplývajúce z: - aktuálnych odborných personálnych kapacít fakulty potrebných na zabezpečenie pedagogického procesu vo všetkých jeho formách v rámci študijného programu právo L stupňa, so zohľadnením požiadaviek na zachovanie kvality štúdia, ako aj - zo štruktúry povinných, povinne voliteľných a výberových predmetov tvoriacich tento študijný program za zohľadnenia kapacitných možností (počet akceptovaných študentov) pri výberových predmetoch, a to všetko za zohľadnenia predpísaného počtu kreditov, ktorý je študent povinný v rámci kontrolných etáp štúdia získať. Poznatky o uvedených skutočnostiach získal dekan fakulty zo svojej úradnej činnosti pri výkone funkcie dekana, pri ktorej neustále získava poznatky o personálnej štruktúre pedagógov fakulty, o štruktúre a obmedzeniach pri výučbe predmetov a o aktuálnych požiadavkách na udržanie alebo zvyšovanie kvality pedagogického procesu. Tieto poznatky získal priamo, ale aj prostredníctvom zamestnancov Študijného oddelenia dekanátu fakulty, referátu personálnej práce, prostredníctvom vedúcich katedier a prostredníctvom ďalších zamestnancov fakulty.“ 48. Správny súd na základe vyššie uvedeného zistil, že v novom prvostupňovom rozhodnutí a v druhostupňovom rozhodnutí žalovaného sú identifikované tri okruhy dôvodov rozhodnutia – po prvé
neexistencia statusu študenta u žalobcu, po druhé kapacitná nemožnosť prijatia na štúdium a po tretie neexistencia výnimočného prípadu na prestup. 49. Správny súd po preskúmaní odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný sa neriadil právnymi závermi a povinnosťami vyplývajúcimi mu z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/229/2014-55 zo dňa 16.05.2017 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/229/2014-78 zo dňa 18.05.2018, ktorým bolo uložené žalovanému postupovať v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 2Sžo/27/2013 z 16.04.2014 ako i Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S 319/2010 z 15.02.2013, a to so zameraním sa na akademický rok 2010/2011. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného stále neobsahuje údaje preukazujúce, že v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol stanovené možnosti fakulty, a to napriek tomu, že už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžo/27/2013 zo dňa 16.04.2014 túto vadu žalovanému vytkol. Správny súd nesúhlasí s bagatelizovaním záverov súdov a ich označením len ako vady procesného charakteru. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia založená na nedostatočnom odôvodnení je porušením subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb, v tomto prípade žalobcu. Žalovaný mal v zmysle právneho záveru súdov odstrániť túto vadu a poskytnúť vysvetlenie k svojmu rozhodnutiu, čo sa nestalo a druhostupňové rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 50. Pokiaľ žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí poukazuje na to, že počty prijatých študentov v danom čase boli dekanom fakulty vyhodnotené ako napĺňajúce kapacitné možnosti fakulty bez toho, aby uviedol predvídateľné a preskúmateľné kritériá, ako k takémuto záveru prišiel, takéto odôvodnenie nespĺňa atribúty preskúmateľnej správnej úvahy. Podľa článku 42 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na vzdelanie. Pokiaľ je toto ústavné právo na vzdelanie odopreté, je potrebné poskytnúť riadne odôvodnenie, z akých dôvodov. A takéto odôvodnenie v druhostupňovom rozhodnutí žalovaného absentuje, a to nielen pri preukázaní nemožnosti prijatia žalobcu na štúdium z kapacitných dôvodov, ale aj pri odôvodnení nesplnenia podmienky výnimočnosti prípadu, kedy môže byť prestup uchádzačovi o štúdium povolený. Žalovaný uviedol, že: „V konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce záver, že v prípade uchádzača ide o výnimočný prípad odôvodňujúci prestup. Naopak, zistené skutočnosti nasvedčujú opaku.“ Je potrebné prisvedčiť dôvodnosti vznesenej žalobnej námietky, že nie je jasné, o aké skutočnosti sa jedná a aké vecné kritériá boli zisťované a vyhodnocované. 51. Pokiaľ ide o neexistenciu statusu študenta u žalobcu, je potrebné uviesť, že z druhostupňového rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, že žalobca požiadal o zmenu formy štúdia z externej na dennú formu, ako aj s tým, že § 58 ods. 1 zákona o VŠ účinného v čase vydania pôvodného prvostupňového rozhodnutia ustanovoval, že „prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole“, pričom v čase vydania nového prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia bolo účinné znenie: „Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole. Uchádzač, ktorý nepreukáže splnenie základných podmienok prijatia na štúdium v čase overovania splnenia podmienok na prijatie, môže byť na štúdium prijatý podmienečne s tým, že je povinný preukázať splnenie základných podmienok prijatia na štúdium najneskôr v deň určený na zápis na štúdium.“ Z druhostupňového rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z čoho žalovaný vyvodil záver, že pri vydaní nového prvostupňového rozhodnutia bolo potrebné vyhodnotiť status uchádzača práve ku dňu podania žiadosti o štúdium bez toho, aby zohľadnil v tom čase aktuálnu právnu úpravu. Pokiaľ bolo úmyslom žalovaného založiť rozhodnutie len na jedinom dôvode, a tým je zmena skutkového a právneho stavu v statuse žalobcu ako potenciálneho študenta, je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je založené na viacerých dôvodoch a zmena v statuse žalobcu je odôvodnená len vágne, bez konkrétností a špecifikácie toho, od kedy a na základe akého konkrétneho právneho titulu nastala u žalobcu zmena. XX. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd uzavrel, že druhostupňové rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je potrebné ho zrušiť s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
53. Správny súd zistil v konaní vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Tou vadou je skutočnosť, že rektor prekročil oprávnenia vyplývajúce mu z § 58 ods. 8 zákona o VŠ, keď rozhodnutím číslo OŠV 1799/2014 D III/2 k číslu OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 12.06.2014 rozhodol o zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia, pričom z § 58 ods. 8 zákona o VŠ mohol pôvodné prvostupňové rozhodnutie len zmeniť alebo potvrdiť. Neobstojí v tomto smere vyjadrenie žalovaného, že sa snažil vyplniť medzeru v zákone. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/2/2017 zo dňa 28.03.2017 (bod 16). Na základe prekročenia právomocí žalovaného tak došlo k tomu, že vo veci bolo nezákonne zrušené pôvodné prvostupňové rozhodnutie a došlo k vydaniu nového prvostupňového rozhodnutia, ku ktorému sa druhostupňové rozhodnutie žalovaného vzťahuje. Takýto postup predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy s následkom nezákonnosti rozhodnutia, keďže v nadväznosti na to došlo k tomu, že v novom prvostupňovom rozhodnutí tak bolo v dôsledku nezákonného procesu umožnené rozšíriť dôvody neprijatia na štúdium a nezaoberať sa opravným prostriedkom žalobcu podaným proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu, čo bezpochyby predstavuje dotyk na subjektívnych právach žalobcu. Správny súd preto vyhodnotil rozhodnutie žalovaného číslo OŠV 1799/2014 D III/2 k číslu OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 12.06.2014 o zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia ako rozhodnutie, ktoré súd posúdil s poukazom na § 27 ods. 1 SSP a zistil, že pre prekročenie právomocí žalovaného je ho potrebné zrušiť pre nesprávne právne posúdenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a zároveň zrušenie tohto rozhodnutia zakladá dôvod na zrušenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 54. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného poučenia o možnosti preskúmať druhostupňové rozhodnutie žalovaného súdom je potrebné uviesť, že zákon o VŠ takúto obligatórnu náležitosť rozhodnutia nepozná. Podľa § 58 ods. 7 zákona o VŠ rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku rozporu s dobrou správou vecí verejných, keď nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti o prerušenie konania, táto námietka je vágna a nedostatočne odôvodnená. 55. Pokiaľ ide o označenie žalovaného, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo/27/2013 zo dňa 16.04.2014, z ktorého vyplýva, že žalobca správne označil žalovaného, teda rektora verejnej vysokej školy a krajský súd následne v rozhodnutí nesprávne označil ako žalovaného verejnú vysokú školu. 56. Na základe vyššie uvedeného správny súd druhostupňové rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný vo veci opätovne rozhodne tak, že ohľadom kapacitných možností žalovaného poskytne riadnu správnu úvahu reflektujúcu na závery rozsudkov súdov uvedených v bodoch 2 a 5 odôvodnenia tohto rozsudku a svoje ďalšie závery v rozhodnutí riadne odôvodní. 57. Keďže žalobca nežiadal zrušiť aj nové prvostupňové rozhodnutie a súd je viazaný návrhom žalobcu podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, správny súd nepristúpil k zrušeniu nového prvostupňového rozhodnutia. 58. Správny súd pristúpil k zrušeniu skôr vydaného rozhodnutia žalovaného číslo OŠV 1799/2014 D III/2 k číslu OŠV 2942/2010 D III/2 zo dňa 12.06.2014 postupom podľa § 191 ods. 3 písm. b) SSP a § 27 ods. 1 SSP, keďže takýto procesný návrh žalobca vzniesol a správny súd zistil, že je dôvodný. V dôsledku nezákonného prekročenia kompetencií žalovaného je postihnutý celý proces nadväzujúci na uvedené prekročenie kompetencií, pričom táto vada sa nedá zhojiť a nezmizne plynutím času. 59. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vrátane trov kasačného
konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.