Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8Sf/49/2025 1018200173 16. 04. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1018200173.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: PRIMA BUSINESS spol. s r.o., so sídlom Družstevná 1177/8, Komárno, IČO: 35 844 779, právne zastúpeného JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO: 31 167 586, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102389349/2017 zo dňa 15. novembra 2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 02. januára 2013 Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) oznámil žalobcovi začatie daňovej kontroly dňa 08. januára 2013 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012. 2. Dňa 25. apríla 2016 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti konateľa žalobcu Mgr. Miroslava Šafárika. Správca dane chcel daňový subjekt oboznámiť s kontrolnými zisteniami predmetnej daňovej kontroly, avšak konateľ žalobcu to odmietol a tým si neuplatnil svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, t. j. nevyjadril sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo nenavrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 3. Dňa 03. mája 2016 správa dane vyhotovil protokol z vykonanej daňovej kontroly č. 103053582/2016/9104402/Glo (ďalej aj „protokol“). Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 03. mája 2016 bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09. mája 2016. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 20. mája 2016. 4. Oznámením zo dňa 02. marca 2017 správca dane oznámil žalobcovi na základe jeho žiadosti o zabezpečenie možnosti realizácie práv a právom chránených záujmov žalobcu, že môže využiť svoju zákonnú možnosť nahliadnuť do spisu ČVS: A./B. vedeného Prezídiom Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava, keďže daňové, účtovné a všetky súvisiace doklady žalobcu, ktoré boli predložené k vykonaniu daňových kontrol za zdaňovacie
obdobia august, október, november a december 2012, boli vydané orgánom činným v trestnom konaní, o čom bol žalobca upovedomený oznámením zo dňa 18. mája 2016. 5. Dňa 15. marca 2017 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu. Zápisnica z predmetného pojednávania obsahuje vyjadrenie správcu dane k doručeným pripomienkam, námietkam a návrhom uvedeným vo vyjadrení žalobcu k protokolu, ako aj vyjadrenie zástupkyne žalobcu a jej námietku nezákonnosti danej zápisnice. 6. Správca dane rozhodnutím č. 100504437/2017/9104402/1048 zo dňa 21. marca 2017 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 217 689,33 eur na dani z pridanej hodnoty a súčasne znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 zo sumy XXX XXX,XX eur na sumu XX XXX,XX eur. 7. Konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období október 2012 z faktúr vystavených daňovým subjektom SLOVAK PETROLEUM s.r.o., IČO: 36 255 734, C. - D. XXX, pričom hydraulický olej uvedený na týchto faktúrach bol ďalej fakturovaný ako dodanie tovaru do iného členského štátu spojeného s jeho prepravou alebo odoslaním odberateľom spoločnosti MABEL S.r.l., so sídlom Via Garribaldi 4, 33038 San Daniele del Friuli, Taliansko (faktúry č. 2012067, 2012069, 2012074, 2012076, 2012078, 2012081, 2012083 a 2012085 na celkovú sumu 214 482,80 eur), spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft., so sídlom E. F. XX, XXXX G., H. (faktúry č. 2012065, 2012066, 2012070, 2012073, 2012075, 2012079 a 2012084 na celkovú sumu 403 607,56 eur), odberateľovi M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM, so sídlom C/O Acrea 12, Quai Papacino, 063 00 Nice, Franzúsko (faktúry č. 2012063, 2012068, 2012071, 2012077, 2012080, 2012086, 2012087 a 2012088 na celkovú sumu 566 333,26 eur) a spoločnosti Aqua Lux Home Kft., so sídlom C. I. XX-XX, XXXX J., H. (faktúry č. 2012064, 2012072 a 2012082 na celkovú sumu 121 712,38 eura). 8. Z odpovede talianskej daňovej správy na žiadosť o MVI týkajúcu sa odberateľa MABEL S.r.l. zistil, že daná spoločnosť neposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja za obdobia po 21. septembri 2012 a predložila len zahraničné bankové výpisy, na ktorých nie sú viditeľné transakcie so žalobcom, pričom neboli schopní získať žiadne údaje týkajúce sa objednávok a osôb, ktoré ich uskutočnili, keďže zástupca odberateľa F. A. G. sa nikdy nenachádzal v priestoroch spoločnosti a zamestnanci deklarovali, že bol v zahraničí. Na základe medzinárodných nákladných listov predložených žalovaným konštatoval, že prepravu tovaru mala vykonať spoločnosť MEBS, spol. s r.o., Hurbanova 114, Malacky, IČO: 35 936 282. Vychádzajúc z odpovede na žiadosť o MVI k nadobudnutiu tovaru v inom členskom štáte mal za to, že k deklarovaným intrakomunitárnym dodaniam tovaru pre daného odberateľa nedošlo takým spôsobom, ako to je uvedené na vystavených faktúrach a údaje na dokladoch CMR predložených žalobcom (príjemca tovaru MABEL S.r.l., registračné sídlo: San Daniele del Friuli (IT), Via Garibaldi 4 a miesto vykládky tovaru ITALY) sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, a preto ich nemožno považovať za doklady preukazujúce dopravenie tovaru na miesto určenia, a teda ani vznik práva na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Zároveň upozornil, že predložené kópie prepravných dokladov CMR uvádzajú ako údaj o deklarovanom mieste skončenia prepravy v prípade tohto odberateľa vždy len „ITALY“ na bližšie neoznačenej adrese, hoci v zmysle čl. 6 ods. 1, písm. a) až k) po bodkočiarku Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), publikovaného vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Dohovor“) musí nákladný list CMR obsahovať aj miesto vykládky tovaru, pričom nemôže obsahovať miesto vykládky tovaru uvedené všeobecne. 9. Pokiaľ ide o odberateľa KENGURU SPEED-TRANS Kft., z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI vyplynulo, že daná spoločnosť v preverovanom období obchodovala s hydraulickým olejom v rámci trojstrannej pôsobnosti, olej bol nakúpený od žalobcu, resp. od spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o., tovar bol objednaný belgickou spoločnosťou NV INDAVER miesto nakládky bolo vždy v rafinérii v Senici, olej bol prepravený zo Slovenska priamo do Talianska do priestorov spoločnosti NV INDAVER, prepravcom bola rumunská spoločnosť AMIABIL S.R.L. a prepravu zaplatil a zabezpečil maďarský odberateľ, pričom k danej odpovedi boli priložené príslušné doklady CMR. Maďarská daňová správa tiež uviedla vyjadrenie generálneho riaditeľa maďarského odberateľa K. L. A., že danú spoločnosť
kúpil od rumunského daňovníka M. G. v júli 2012, nemá žiadnych zamestnancov, transakcie boli uskutočnené ním zo Soproni, za žalobcu s ním jednal H. N. a za spoločnosť SLOVAK PETROLEUM s.r.o. Mário Csente, fakturácia bola zrealizovaná v kancelárii týchto dvoch spoločností v Komárne, cena tovaru bola zaplatená dopredu bankovým prevodom, za belgickú spoločnosť udržiaval kontakt s osobou Radulescu Cosmin (rumunský občan žijúci v Taliansku), v sídle belgickej spoločnosti NV INDAVER nebol, táto platila vždy v hotovosti v eurách, peniaze boli odovzdané v Taliansku alebo v Maďarsku, pričom jeho spoločnosť bola medzičlánkom medzi slovenskými spoločnosťami a belgickým odberateľom. Poukázal na úradný záznam č. 1679287/2015 zo dňa 18. novembra 2015 z nazretia do spisu ČVS: A./XXXX žalovaným, ktorého prílohou bola aj zápisnica č. 67008-2/324-6/2015, Bu, Alt. zo dňa 16. júla 2015 o výsluchu svedka L. A. K., konateľa spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. od 09. septembra 2012. Tento mal uviesť, že pozná žalobcu a kupoval od neho hydraulický olej, prepravcom bola rumunská spoločnosť AMIABIL, ktorej názov sa neskôr zmenil na Bio Trans Logistik, prepravné náklady hradil on, kamióny vykonávali prepravu medzi Slovenskom/Rakúskom a Talianskom, v začiatkoch sa nakládka uskutočňovala v Senici a neskôr v Rakúsku (Wollersdorf), olej potom predal belgickej firme, nakladanie bolo pod Neapolom, kde zástupca spoločnosti INDAVER Radulescu od neho prevzal tovar a zaplatil v hotovosti, pričom tovar bol dodaný na miesto určenia v Taliansku a nevstúpil na územie Maďarska. 10. Z medzinárodných nákladných listov predložených žalobcom zistil, že prepravu tovaru mala vykonať spoločnosť AMIABIL S.R.L., Oradea - Romania. Z odpovede rumunskej daňovej správy na žiadosť o MVI mu vyplynulo, že objednávku prepravy uskutočnil ústne konateľ KENGURU SPEED-TRANS Kft., vozidlá uvedené na CMR boli v majetku Biotrans Logistik S.R.L. a AMIABIL S.R.L. a sú vhodné na prepravu oleja, pričom doklady boli zaistené políciou; likvidátorka H. priznala uskutočnenie prepravy s tým, že tovar bol prijatý v Taliansku blízko Ríma alebo Neapola konateľmi INDAVER NV z Belgicka. Následne požiadal o MVI belgickú daňovú správu, pričom v zmysle jej odpovede je spoločnosť INDAVER NV registrovaná pre DPH pre aktivitu „iné zaobchádzanie a deštrukcia nie nebezpečného odpadu“, podľa vyjadrenia danej spoločnosti táto nemala v rokoch 2012 a 2013 maďarských dodávateľov a nezaúčtovala žiadne maďarské ani slovenské faktúry, spoločnosť KENGURU SPEED-TRANS Kft. ani žalobcu nepozná a nepozná ich ani jeho talianska prevádzka INDAVER ITALIA S.R.L. s tým, že obchoduje iba s malým množstvom oleja. 11. Na základe odpovede na žiadosť o MVI konštatoval, že k nadobudnutiu tovaru v inom členskom štáte v súvislosti s deklarovanými intrakomunitárnymi dodaniami tovaru pre uvedeného odberateľa nedošlo takým spôsobom, ako je to uvedené na vystavených faktúrach a údaje na dokladoch CMR predložených k výkonu daňovej kontroly (príjemca tovaru KENGURU SPEED-TRANS Kft., Erszébet kôrút 58, 1073 Budapest, Maďarská republika, IČ DPH: O. a miesto vykládky tovaru Hungary) sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keďže tovar nikdy nevstúpil na územie Maďarska, a preto nemožno uvedené doklady CMR považovať za doklady preukazujúce dopravenie tovaru na miesto určenia, a teda ani vznik práva na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. 12. Z odpovede francúzskej daňovej správy na žiadosť o MVI týkajúcej sa odberateľa M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM zistil, že ide o spiacu schránkovú firmu, ktorá bola dňa 20. júna 2013 vymazaná z obchodného registra, nepodala žiadne daňové priznania, a teda nebolo možné získať požadované informácie. Následne požiadal o MVI taliansku daňovú správu vo vzťahu k prepravcovi označenému na žalobcom predložených medzinárodných nákladných listoch – spoločnosti GI. LI. AN. P. M., Q. R. M. XXX, 80035 NOLA NA ITALIA, avšak v odpovedi na túto žiadosť neboli obsiahnuté žiadne informácie ani doklady týkajúce sa predmetnej prepravy tovaru, keďže bývalý právny zástupca danej spoločnosti L. H. (do 13. novembra 2012) ani jej aktuálny zástupca Alfieri Antonio (od 22. februára 2012) nikdy nepredložili relevantné doklady o preprave alebo fiškálne záznamy. Na základe obdržaných odpovedí na žiadosti o MVI dospel k záveru, že nemožno preveriť prepravu a reálnosť intrakomunitárneho nadobudnutia u daného odberateľa z dôvodu jeho nekontaktnosti a teda nemožno potvrdiť, či v preverovaných prípadoch došlo k naplneniu zákonných podmienok na oslobodenie v zmysle § 43 zákona o DPH. 13. Vo vzťahu k odberateľovi Aqua Lux Home Kft. z odpovedí maďarskej daňovej správy na žiadosti o MVI vyplynulo, že predmetom aktivity tejto spoločnosti v preverovanom období bol obchod s autami a živými zvieratami, sídlom spoločnosti je spoločnosť poskytujúca sídla (kontrakt bol zrušený v novembri 2013), súčasný konateľ spoločnosti S. J. aj bývalý konateľ K. O. sú nekontaktní, daný dodávateľ s daňovou správou nekomunikoval a nepredložil doklady, v rámci dostupných dokladov nie je uvedená
spoločnosť žalobcu. Konštatoval, že na základe obdržaných odpovedí na žiadosti o MVI nemožno preveriť prepravu a reálnosť intrakomunitárneho nadobudnutia u daného odberateľa z dôvodu jeho nekontaktnosti, a teda nemožno potvrdiť, či v preverovaných prípadoch došlo k naplneniu zákonných podmienok na oslobodenie dane v zmysle § 43 zákona o DPH. 14. Uviedol, že žalobca mu predložil originály písomných zmlúv uzatvorených s deklarovanými odberateľmi, pričom v daných zmluvách absentuje uvedenie akéhokoľvek overiteľného kontaktu na zahraničného obchodného partnera (žiadne telefónne ani faxové číslo v prípade odberateľov MABEL S.r.l., KENGURU SPEED TRANS Kft a Aqua Lux Home Kft. a v prípade všetkých odberateľov chýbajúce bankové spojenie) a ako kontaktné údaje žalobcu sú uvedené údaje spoločnosti HBL, s.r.o., ktorá sa premenovala na SLOVAK PETROLEUM s.r.o. (e-mail: O.) a telefónne čísla - XXXX XXX XXX patriace spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o. a XXX/XXXXXXX patriace zákazníkovi MARIOL KN s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36738913. Súčasne poukázal na neuvedenie dôležitých náležitostí v žalobcom predložených zmluvách, napr. množstva, termínu dodania, kúpnej ceny za 1 tonu, zmluvnej pokuty a pod. 15. Na základe zistených skutočností konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané dodanie tovaru odberateľom uvedeným na faktúrach, a teda ani splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH vo vzťahu k žalobcom deklarovaným dodaniam tovaru. Preto na základe vyššie uvedených zistení týkajúcich sa deklarovaných odberateľov MABEL S.r.l., KENGURU SPEEDTRANS Kft., M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM a Aqua Lux Home Kft. nepriznal daňovému subjektu právo na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. 16. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102389349/2017 zo dňa 15. novembra 2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca podľa jeho mienky nepreukázal, že splnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodávok tovaru od dane v zmysle § 43 zákona o DPH a v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani nepredložil nové dôkazy o uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu, s ktorými by sa správca dane už podrobne nezaoberal v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. 17. V nadväznosti na námietky žalobcu zdôraznil, že počet zaslaných žiadostí o MVI nie je zákonom obmedzený, pričom daňová kontrola bola vždy prerušená do termínu doručenia odpovedí na žiadosti o MVI správcovi dane. Konštatoval, že daňová kontrola u žalobcu bola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku dňom prevzatia protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, t. j. dňa 09. mája 2016, pričom celková doba vykonávania kontroly bola 344 dní, a teda zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku bola správcom dane dodržaná. 18. Bol toho názoru, že žalobcovi neboli upreté jeho práva na nahliadnutie do spisu a na informácie. Uviedol, že správca dane dňa 21. augusta 2013 predložil konateľovi žalobcu Mgr. Šafárikovi k nahliadnutiu odpovede na dožiadania č. 9212401/5/958572/2013 zo dňa 12. marca 2013, č. 1712521/2013 zo dňa 30. apríla 2013, č. 9212401/5/2979396/2013 zo dňa 21. júna 2013 a č. 9701401/5/1863667/2013 zo dňa 13. mája 2013, ktoré mal v tom čase k dispozícii, pričom ešte nemal k dispozícii odpoveď na žiadosť o MVI a navyše bola daňová kontrola prerušená. Konštatoval, že správca dane žalobcu na jeho žiadosť informoval o priebehu daňovej kontroly oznámením zo dňa 30. septembra 2013, v ktorom ho informoval o prerušení daňovej kontroly odo dňa 22. apríla 2013 z dôvodu podania žiadosti o MVI, pričom dôvody na prerušenie pominuli a odo dňa 19. septembra 2013 pokračoval vo výkone daňových kontrol; ako aj oznámením zo dňa 11. mája 2015 obsahujúcim informáciu o vydaných dokumentoch v rámci daňovej kontroly, pričom žalobcom tvrdená informácia o odovzdaní účtovných dokladov orgánom činným v trestnom konaní sa v ňom nenachádza. 19. Konštatoval, že správca dane preveroval všetky dôkazy predložené v rámci daňovej kontroly, avšak zistenia z MVI vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť týchto dokladov. V súvislosti s nevypočutím žalobcom navrhovaných svedkov upozornil, že je v kompetencii správcu dane, či vyhovie takémuto návrhu, pričom vzhľadom na dostatočné množstvo dôkazov, ktoré mal k dispozícii, túto možnosť nevyužil. Upozornil, že navrhovaní svedkovia boli navyše bývalými zamestnancami prepojenej spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o., pričom výpovede účtovníčok, colníkov a osôb, ktoré sa mali
zúčastniť na nakládke tovaru, nemôžu preukázať skutočné prevzatie tovaru v inom členskom štáte odberateľmi uvedenými na faktúrach. Neprihliadol ani na námietku žalobcu týkajúcu sa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15. marca 2017 a nezákonnosti pojednávania, predmetom ktorého malo byť prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu, keďže v danej zápisnici je opísaný priebeh ústneho pojednávania, ako aj vyjadrenie správcu dane k jednotlivým námietkam žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole. 20. S námietkami žalobcu týkajúcim sa spoločnosti MABEL S.r.l. sa nestotožnil. Poukázal na skutočnosť, že talianska daňová správa v odpovedi na žiadosť o MVI nadobudnutie tovaru daným odberateľom nepotvrdila, a teda doklady predložené žalobcom neodrážajú reálny skutkový stav. Tvrdenie žalobcu, že vyhodnotenie odpovede talianskej daňovej správy správcom dane je účelové, považoval za nepravdivé, keďže v predmetnej odpovedi je jasne uvedené, že v období po 21. septembri 2012 daná spoločnosť neposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca zmieňoval o úhrade z účtu odberateľa vedeného v I. G., podľa zistenia talianskej daňovej správy v bankových výpisoch daného odberateľa sa transakcie so žalobcom nenachádzajú. V súvislosti s prepravcom – spoločnosťou MEBS spol. s r. o. upozornil, že správca dane nahliadol do spisu tejto spoločnosti, o čom spísal úradný záznam zo dňa 13. októbra 2016 so záverom, že právnym nástupcom spoločnosti je od 02. októbra 2014 spoločnosť RELCO s.r.o., od ktorej sa všetky zásielky správcu dane vrátili späť s označením „adresát neznámy“, je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ sám, a preto nebolo potrebné poznať konkrétnu adresu vykládky. Argumentoval pritom § 43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona o DPH, podľa ktorého splnenie podmienok pre oslobodenie tovaru od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 je platiteľ dane povinný preukázať potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, ktoré musí obsahovať adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ. 21. Vo vzťahu k maďarskej spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. zhrnul zistenia vyplývajúce z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI, z odpovede belgickej daňovej správy týkajúcej sa spoločnosti INDAVER NV, z odpovede rumunskej daňovej správy ohľadom prepravcu AMIABIL S.R.L., ako aj zo zápisnice o výsluchu svedka L. A. K. č. 67008-2/324-6/2015, Blu, Alt zo dňa 16. júla 2015 . Z daných dokumentov podľa jeho názoru jasne vyplýva, že dodávky tovarov maďarskej spoločnosti nemohli byť uskutočnené tak, ako to deklaruje žalobca, keďže podľa generálneho riaditeľa maďarskej spoločnosti mal byť tovar prepravený priamo zo Slovenska do Talianska odberateľovi INDAVER NV (to sa ukázalo ako nepravdivá informácia) a tovar nikdy nevstúpil na územie Maďarska. K námietke žalobcu ohľadom výsluchu konateľa spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. vykonaného Národným daňovým a colným úradom (zápisnica o výsluchu svedka č. 67008-2/324-6/2015) uviedol, že správca dane ho nebol povinný upovedomiť o výsluchu tohto svedka, pretože výsluch nevykonával a neposudzoval ani zákonnosť priebehu tohto úkonu orgánmi činnými v trestnom konaní, iba využil informácie získané pri nahliadnutí do zápisnice súvisiace s dokazovaním reálnosti obchodných transakcií medzi žalobcom a danou spoločnosťou. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o preprave tovaru upozornil, že podľa vyjadrenia likvidátorky prepravnej spoločnosti bol tovar prijatý v Taliansku konateľmi spoločnosti INDAVER NV, ale preverovaním tejto spoločnosti sa dané vyjadrenie nepotvrdilo. 22. Vo vzťahu k odberateľovi M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM uviedol, že odpoveď francúzskej daňovej správy na žiadosť o MVI nepotvrdila reálne dodanie deklarovaných zdaniteľných obchodov na územie S. tak, ako to tvrdí žalobca. Spochybnil tvrdenie žalobcu, že francúzska spoločnosť je aktívna, pretože francúzska daňová správa jednoznačne potvrdila, že daný subjekt nepodáva daňové priznania a je spiacou spoločnosťou vymazanou z obchodného registra. Konštatoval, že podľa predložených dokladov CMR mala prepravu tovaru vykonať talianska spoločnosť GI.LI.AN. TRANSPORTI a.s., pričom v zmysle odpovede talianskej daňovej správy na žiadosť o MVI táto spoločnosť nikdy nepredložila relevantné doklady o preprave alebo fiškálne záznamy. Dodal, že na dokladoch CMR predložených žalobcom nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom vo Francúzsku. 23. Poukázal tiež na skutočnosť, že podľa odpovedí maďarskej daňovej správy spoločnosť Aqua Lux Home Kft nenakúpila tovar od žalobcu. II. Správna žaloba
24. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102389349/2017 zo dňa 15. novembra 2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 100504437/2017/9104402/1048 zo dňa 21. marca 2017 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým, že konaním žalovaného, ako aj správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce a uvádzané údaje sú v rozpore so skutkovým stavom, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Žalovanému tiež vytkol, že sa v napadnutom rozhodnutí zákonným spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní. 25. Namietal, že správca dane obišiel dodržiavanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly prostredníctvom neúčelného a neprimeraného prerušenia daňovej kontroly za účelom zistenia skutočností z MVI, keď prerušoval daňovú kontrolu postupne, vždy po doručení odpovedí, ktoré na sebe neboli závislé. Takéto prerušenie daňovej kontroly podľa jeho mienky nemôže spôsobiť spočívanie lehoty na jej vykonanie, a teda táto lehota už uplynula. Mal za to, že k ukončeniu prerušenia daňovej kontroly dochádza v deň, keď správca dane dostane odpoveď z MVI a úkony smerujúce k jej prekladu už nie sú výsledkom zahraničnej spolupráce. Správcovi dane tiež vytkol, že jeho konateľovi Mgr. Šafárikovi pri nahliadnutí do spisu neumožnil oboznámiť sa s odpoveďami na dožiadanie, keďže v spise sa nachádzala iba odpoveď Daňového úradu Trnava na dožiadanie správcu dane. Správca dane mu mal tiež dňa 21. augusta 2013 odmietnuť poskytnúť informácie o stave daňovej kontroly a bez toho, aby ho informoval o ukončení prerušenia daňovej kontroly, túto od 03. októbra 2013 opätovne prerušil. Tvrdil, že správca dane ho v oznámení č.415523/2015/9104402/VaľV zo dňa 11. mája 2015 informoval iba o odovzdaní účtovných dokladov orgánom činným v trestnom konaní. 26. Ďalej správcovi dane vytkol, že mu neoznámil svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ním predložených dokladov počas daňovej kontroly. Tvrdil, že správca dane neodôvodnil nevypočutie ním navrhnutých svedkov, a to zamestnancov, ktorí vydávali tovar, komunikovali s odberateľmi, prepravcami a šoférmi, vystavovali prepravné doklady a faktúry, ako aj colníkov prítomných pri nakládkach. Ústne pojednávanie uskutočnené dňa 15. marca 2017 za účelom prerokovania jeho pripomienok k protokolu označil za nezákonné, keďže zápisnica z neho bola vopred pripravená a nie je súvislým opísaním priebehu pojednávania. Vyjadril sa tiež, že správca dane odmietol ústne prerokovať jeho pripomienky, námietky a návrhy uvedené vo vyjadrení k protokolu. Nesúhlasil tiež s tvrdením žalovaného o absencii podstatných náležitosti zmluvy, a to bez uvedenia, o akú zmluvu ide. 27. V súvislosti so záverom správcu dane a žalovaného o nepotvrdení prepravy tovaru jeho odberateľovi MABEL S.r.l. uviedol, že ide o záver nepodložený žiadnym relevantným argumentom. Mal za to, že správca dane vzhľadom na bezdôvodné nevykonanie a nevyhodnotenie všetkých predložených dôkazov nemohol posúdiť, akú starostlivosť venoval overovaniu tohto odberateľa. Z odpovede talianskej daňovej správy podľa neho vyplýva, že tento odberateľ ešte len podstupuje daňovú kontrolu, pričom z nej nevyplýva nekontaktnosť tohto subjektu. Upozornil, že z jemu predložených výsledkov MVI pri nahliadnutí do spisu nevyplýva, že po 21. septembri 2012 daný odberateľ neposkytol faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja. Bol toho názoru, že podmienky na oslobodenia od dane splnil, keď tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol odoslaný a prepravený do iného členského štátu. Poukázal tiež na právnu úpravu účinnú v rozhodnom čase, ktorá nepožadovala uvedenie miesta určenia na prepravnom doklade, pričom preprava bola potvrdená písomným vyhlásením odberateľa. Zdôraznil, že z obchodného hľadiska došlo k splneniu dodacej podmienky naložením tovaru na dopravné prostriedky prepravcov konajúcich na účet odberateľa, čím došlo ku prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa. 28. Vo vzťahu k odberateľovi – spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. žalovanému vytkol neprihliadnutie na jeho námietku zákonnosti dôkazu - zápisnice o výsluchu konateľa danej spoločnosti pána L. A. K., zo dňa 16. júla 2015, ktorá sa v spise pri nahliadnutí nenachádzala. Namietal, že správca dane neprihliadol na časť výpovede svedka potvrdzujúcu, že daný odberateľ skutočne tovar nadobudol a prepravil do iného členského štátu, pričom prepravu objednával a zabezpečoval odberateľ, svedok s ním bol aj v osobnom kontakte a bol prítomný pri niektorých nakládkach tovaru. Údajne nemal vedomosť o vystavení prepravných dokladov odberateľom pri následnom predaji tovaru ani o vykazovaní nadobudnutia ako trojstranného obchodu zo strany odberateľa. Uviedol, že ním vystavené CMR doklady
majú vyplnené všetky náležitosti vrátane potvrdenia o prijatí tovaru. Žalovanému a správcovi dane tiež vytkol odopretie výsluchu svedka L. A. K.. Upozornil, že pri nahliadaní do spisu dňa 05. októbra 2016 mu neboli sprístupnené informácie z MVI k prepravnej spoločnosti AMIABIL S.R.L. Mal za to, že z vyjadrenia prepravcu v rámci MVI nevyplýva, že tento poprel prevzatie tovaru v Maďarsku a prepravu do Maďarska. Vyjadril sa, že správca dane neprihliadol na informáciu, že likvidátorka sl. Meraj priznala uskutočnenie prepravy, keď bol tovar prijatý v Taliansku blízko Ríma alebo Napoli konateľmi INDAVER NV z Belgicka. Bol toho názoru, že aj keby tovar nebol prepravený do Maďarska a až následne do Talianska, tovar bol prepravený na územie iného členského štátu. Poukázal tiež na kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel s predmetným odberateľom, a z ktorej vyplýva, že vyskladnením a odovzdaním predmetu kúpy do autocisterien kupujúceho tento nadobúda k nemu vlastnícke právo a zároveň tým prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na predmete kúpy. 29. Ďalej uviedol, že odberateľ M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM bol v čase ich spolupráce podnikateľsky aktívny, mal francúzskou daňovou správou pridelené platné IČ DPH, objednávky zasielal z mailovej adresy T. uvedenej v zmluve a bol opakovane na Slovensku. K daňovej kontrole predložil všetky oprávnenia na podnikanie, fotokópie identifikačných údajov pána C. C., pričom ide o fyzickú osobu podnikateľa. Nesúhlasil s tvrdením daňových orgánov, že pán C. C. je nekontaktný. Nebolo mu zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že ide o schránkovú spoločnosť, keď vychádzal z informácií zistených francúzskou daňovou správou v roku 2015, t. j. dva roky po ukončení podnikania daného odberateľa. Bol toho názoru, že nepredloženie dokladov prepravcom GI.LI.AN.TRANSPORTI S.A.S. ešte nemôže viesť k záveru, že preprava touto spoločnosťou nebola vykonaná, pričom žalovaný ani správca dane nevzali do úvahy ani zmluvu uzatvorenú medzi týmto prepravcom a daným odberateľom. Mal za to, že podmienky na oslobodenie od dane splnil, keď tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol odoslaný a prepravený do iného členského štátu, pričom okrem dokladu CMR bola preprava potvrdená písomným vyhlásením odberateľa a ďalšími dokladmi. K splneniu dodacej podmienky došlo naložením tovaru na dopravné prostriedky prepravcov konajúcich na účet odberateľa, na ktorého tým prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. 30. Ďalej uviedol, že si riadne overil aj dodávateľa - spoločnosť Aqua Lux Home Kft., čo vyplýva z výpisov z príslušných registrov pripojených ku kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá len na obdobie od 12. septembra 2012 do 31. decembra 2012, a teda mu nie je možné klásť na ťarchu, že v roku 2015 nebol kontaktný bývalý a už vôbec nie aktuálny konateľ tejto spoločnosti. Vyjadril sa, že v rozhodnom čase bol daný odberateľ podnikateľsky aktívny a mal daňovou správou pridelené platné IČ DPH. Zdôraznil, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetky potrebné povolenia na výkon podnikateľskej činnosti a výpis z obchodného registra danej spoločnosti, fotokópie identifikačných údajov jeho konateľa a overený podpisový vzor konateľa O. K.. Vo vzťahu k tomuto odberateľovi bol toho názoru, že podmienky oslobodenia od dane splnil, keď tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol odoslaný a prepravený do iného členského štátu s tým, že okrem dokladu CMR bola preprava potvrdená písomným vyhlásením odberateľa a ďalšími dokladmi. Tvrdil, že k splneniu dodacej podmienky došlo naložením tovaru na dopravné prostriedky prepravcov, ktorí konali na účet odberateľa, čím došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa. 31. Podaním zo dňa 22. marca 2018 žalobca správnu žalobu doplnil o ďalšie žalobné body. Poukázal v ňom na pripojené rozhodnutie žalovaného č. 100173511/2018 zo dňa 18. januára 2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane č. 101717932/2017 zo dňa 08. augusta 2012 a vec vrátená na ďalšie konanie. Mal za to, že ide o skutkovo totožný prípad. Uviedol, že žalovaný v pripojenom rozhodnutí dospel k záveru o nedodržaní zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly s tým, že daňová kontrola môže byť prerušená najskôr odo dňa odovzdania rozhodnutia o prerušení na poštovú prepravu za účelom jeho doručenia daňovému subjektu, resp. jeho zástupcovi, k čomu v danom prípade nedošlo. Vo vzťahu k predmetnej veci namietal, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 15. mája 2015 bolo doručené H. U. R., ktorá už v tom čase nebola jeho splnomocnenou zástupkyňou, a rovnako správca dane postupoval aj pri rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 22. júla 2015. III. Vyjadrenie žalovaného 32. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 23. mája 2018, v ktorom ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval,
že správca dane lehotu na vykonanie daňovej kontroly nepredlžoval a postupoval v súlade s daňovým poriadkom, ktorý mu umožňuje využiť inštitút prerušenia daňovej kontroly, pokiaľ je to potrebné a nevyhnutné. Uviedol, že správca dane v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly aplikoval § 61 ods. 1 daňového poriadku v súlade s platnými právnymi predpismi. Nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že správca dane mu svojim postupom znemožnil využiť právo na odvolanie, keď mu nesprístupnil dôkazy, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí odvoláva. Podotkol, že žalobca odvolanie podal, takže jeho námietka o nesprístupnení dôkazov a znemožnení využiť právo na odvolanie je neopodstatnená. 33. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa nevypočutia ním navrhovaných svedkov uviedol, že daní svedkovia nemôžu preukázať a potvrdiť samotnú prepravu tovaru do iných členských štátov, pokiaľ sa na nej nezúčastnili, ani skutočné prevzatie tovaru v inom členskom štáte odberateľmi uvedenými na faktúrach. Žalobca podľa jeho mienky neuviedol v žalobe žiadne nové skutočnosti a nepredložil nové dôkazy o reálnom uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru odberateľom do iných členského štátov, s ktorými by sa už daňové orgány podrobne nezaoberali. Zdôraznil, že informácie získané prostredníctvom dožiadania a žiadostí o MVI potvrdzujú správnosť záverov správcu dane. Považoval tiež za zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr. Prízvukoval, že správca dane mal závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, ktoré nemohol uznať ako relevantné, pretože žalobca ich hodnovernosť nepreukázal a pochybnosti správcu dane neodstránil. Vo vzťahu k doplneniu žaloby, uviedol, že ho považuje za rozšírenie žaloby, ktoré podľa § 62 ods. 1 SSP nie je prípustné, keďže bolo podané po zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby. 34. Žalobca nevyužil právo podať repliku v súdom určenej lehote. IV. Konanie na správnom súde 35. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave bola prejednávaná vec pôvodne vedená pod sp. zn. BA-2S/24/2018. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-2S/24/2018-197 zo dňa 28. novembra 2024 žalobu zamietol. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, na podklade ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom 4Sfk/35/2025 zo dňa 22. októbra 2025 (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie kasačného súdu“) rozsudok Správneho súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou sťažovateľa ohľadne účelnosti a efektívnosti prerušení daňovej kontroly. 36. Po vrátení veci kasačným súdom je táto vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sf/49/2025. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave bola predmetná vec dňa 21. novembra 2025 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 37. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane vrátane konania, ktoré prechádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 38. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 16. apríla 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 13. marca 2026
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. VI. Relevantné právne predpisy 39. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 43. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 44. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 45. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 48. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 49. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2019 oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
50. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 51. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 52. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. VII. Posúdenie veci správnym súdom 53. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102389349/2017 zo dňa 15. novembra 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č. 100504437/2017/9104402/1048 zo dňa 21. marca 2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 217 689,33 eur na dani z pridanej hodnoty a súčasne znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 zo sumy 258 881,48 eur na sumu 41 192,15 eur. Žalovaný, ako aj správca dane konštatovali, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie fakturovaného tovaru deklarovaným odberateľom – spoločnostiam MABEL S.r.l., KENGURU SPEED- TRANS Kft., M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM a Aqua Lux Home Kft. v iných členských štátoch, a teda ani splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH vo vzťahu k žalobcom deklarovaných dodaniam tovaru. 54. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Úlohou správneho súdu tak bolo v intenciách podanej správnej žaloby posúdiť, či správca dane a žalovaný postupovali pri určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a či v priebehu administratívneho konania závažným spôsobom procesne nepochybili. 55. Pokiaľ ide o doplnenie správnej žaloby o ďalšie žalobné body uskutočnené podaním žalobcu zo dňa 22. marca 2018, doručeným Krajskému súd v Bratislave dňa 27. marca 2018, na toto správny súd s poukazom na § 183 SSP neprihliadal, keďže bolo doručené po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby počítanej od oznámenia napadnutého rozhodnutia v zmysle § 181 ods. 1 SSP. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05. decembra 2017, lehota na podanie správnej žaloby mu uplynula už dňa 05. februára 2018. S uvedenou argumentáciou správneho súdu sa stotožnil aj kasačný súd v odseku 49 odôvodnenia jeho zrušujúceho rozhodnutia. 56. Správny súd sa v prvom rade zaoberal jednotlivými žalobnými bodmi týkajúcimi sa procesného postupu správcu dane. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, týkajúcim sa sprístupnenia odpovedí na
dožiadania pri nahliadnutí spisu a poskytnutia informácií o stave konania je správny súd toho názoru, že správca dane v tomto smere žiadostiam žalobcu vyhovel. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že pri nahliadaní do spisu dňa 21. augusta 2013 boli žalobcovi sprístupnené odpovede na dožiadania č. 9212401/5/958572/2013 zo dňa 12. marca 2013, č. 1712521/2013 zo dňa 30. apríla 2013, č. 9212401/5/2979396/2013 zo dňa 21. júna 2013 a č. 9701401/5/1863667/2013 zo dňa 13. mája 2013. Správca dane súčasne žalobcovi poskytol informácie o stave daňovej kontroly, keď na obidve jeho žiadosti – zo dňa 20. septembra 2013 a zo dňa 30. marca 2015 reagoval oznámením zo dňa 30. septembra 2013 a oznámením zo dňa 11. mája 2015, v ktorých stručne zosumarizoval dovtedajší priebeh daňovej kontroly. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na nasledovnú argumentáciu kasačného súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí: „50. K námietkam sťažovateľa ohľadne nesprístupnenia informácií správcu dane kasačný súd uvádza, že tieto považuje za nedôvodné. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že sťažovateľovi bolo vyhovené v jeho žiadostiach o nahliadnutie do spisu aj včasti poskytnutia informácií. Sám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že mu správca dane niekoľkokrát umožnil nahliadnuť do spisu a rovnako mu opakovane poskytoval informácie o vykonaných úkonoch a obsahu spisu. Následne sťažovateľ uvádza, že dňa 21.08.2013 nemal správca dane k dispozícií žiadne odpovede v rámci MVI súvisiacich so zdaňovacím obdobím október 2012 a preto mu ani nemohol žiadne poskytnúť. Z uvedeného je zrejmé, že aj v tomto prípade bolo sťažovateľovi vyhovené a všetky dokumenty mu boli sprístupnené a jeho námietka nie je relevantná. 51. Počas prerušenia daňovej kontroly totiž nemôže správca dane a ani dožiadaný správca dane vykonávať žiadne úkony v súvislosti s prerušenou daňovou kontrolou. Ak má však daňový subjekt záujem o informáciu aj počas prerušenia daňovej kontroly, má možnosť nahliadnuť do svojho spisu aj počas prerušenia daňovej kontroly podľa vyššie citovaného § 23 ods. 1 Daňového poriadku, čo mu aj bolo umožnené. V oznámení správcu dane č. 103174124/2016/9104402/Glo zo dňa 18. mája 2016 bolo zároveň sťažovateľovi oznámené, že doklady daňového subjektu (sťažovateľa) boli zamestnancami správcu dane vydané orgánom činným v trestnom konaní, kde môže aj využiť svoje práva a nahliadnuť do spisu. Príkladmo možno uviesť, že aj po odovzdaní dokumentov orgánom činným v trestnom konaní, bolo sťažovateľovi umožnené dňa 05.10.2016 nahliadnuť do spisu a robiť si z neho kópie aj za zdaňovacie obdobie október 2012.“ 57. Za dôvodný správny súd nepovažoval ani žalobný bod týkajúci sa neoznámenia pochybností správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 25. apríla 2016 obsiahnutú v administratívnom spise, z ktorej vyplýva, že správca dane sa pokúsil konateľa žalobcu Mgr. Miroslava Šafárika oboznámiť s kontrolnými zisteniami daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012, avšak konateľ žalobcu to odmietol a svoje práva si teda neuplatnil. Následne správca dane doručil sťažovateľovi protokol z daňovej kontroly zo dňa 03. mája 2016, ku ktorému mal sťažovateľ možnosť sa vyjadriť, čo aj urobil vyjadrením zo dňa 20. mája 2016 a následne aj na prerokovaní pripomienok k protokolu dňa 15. marca 2017. S uvedeným názorom správneho súdu sa stotožnil aj kasačný súd v odseku 52 odôvodnenia jeho zrušujúceho rozhodnutia. 58. Pokiaľ žalobca správcovi dane vytkol, že si vopred pripravil zápisnicu z ústneho pojednávania vo veci prerokovania pripomienok k protokolu uskutočneného dňa 15. marca 2017, ani túto námietku správny súd nevyhodnotil ako relevantnú. Samotnú skutočnosť, že správca dane si pred daným ústnym pojednávaním vopred pripravil koncept zápisnice tak, aby do nej následne počas samotného pojednávania dopĺňal údaje o jeho skutočnom priebehu, nemožno kvalifikovať ako procesné pochybenie, pretože v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 15. marca 2017 obsiahnutej v administratívnom spise je zaznamenaný skutočný priebeh pojednávania, keď táto obsahuje vyjadrenie správcu dane k doručeným pripomienkam, námietkam a návrhom uvedeným vo vyjadrení žalobcu k protokolu zo dňa 20. mája 2016, ako aj vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne žalobcu a jej námietku nezákonnosti predmetnej zápisnice, a tiež podpisy účastníkov konania. Predmetná zápisnica obsahuje všetky zákonné náležitosti aj podľa názoru kasačného súdu prezentovaného v odseku 52 odôvodnenia jeho zrušujúceho rozhodnutia. 59. Správny súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane v danom prípade nedodržal jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku
v dôsledku neúčelného a neprimeraného opakovaného prerušovania daňovej kontroly za účelom zistenia skutočností z MVI, ktoré nemohlo spôsobiť spočívanie danej lehoty, keď prerušoval daňovú kontrolu postupne, vždy po doručení odpovedí, ktoré na sebe neboli závislé. 60. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že z § 61 daňového poriadku nevyplýva žiadne obmedzenie počtu prerušení konania v priebehu daňovej kontroly z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, t. j. prostredníctvom MVI. V prípade MVI je pritom potrebné postupovať účelne a efektívne, t. j. požadovať taký druh informácií, ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou, nezisťovať informácie opakovane, resp. zisťovať totožné informácie opakovaným dožiadaním, či žiadať informácie po častiach (tzv. kúskovanie žiadosti). Právny inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé a neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly, preto je potrebné posudzovať účelnosť postupu správcu dane pri vyžiadaní informácií zo zahraničia a prerušenia daňovej kontroly (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/3/2018 zo dňa 21. februára 2019; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/15/2016 zo dňa 30. mája 2017; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/53/2018 zo dňa 2. júla 2019; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 370/2020 zo dňa 25. augusta 2020). Súčasne podľa rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024 (i) pri hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o MVI a (ii) procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú žiadosť o MVI nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Správny súd tiež upozorňuje, že podľa rozsudku SD EÚ vo veci C-186/20 Hydina SK zo dňa 30. septembra 2021 je potrebné vykladať čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 tak, že tento nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. 61. Odhliadnuc od uvedených všeobecných východísk týkajúcich sa primeranosti prerušenia daňovej kontroly správny súd s poukazom na svoju viazanosť rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom neúčelného a neprimeraného využitia inštitútu MVI ako veľmi všeobecne formulovanú a nekonkrétnu. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na zneužitie možnosti MVI zo strany správcu dane reťazením žiadostí o MVI, keď rôzne krajiny dožadoval postupne, hoci jednotlivé dožiadania spolu nesúviseli, žalobca neuviedol, o ktoré konkrétne dožiadania, resp. do ktorých krajín sa malo jednať, akým spôsobom a v akom časovom rozmedzí ich mal správca dane neúčelne reťaziť, a do správnej žaloby nezahrnul ani žiadne argumenty podporujúce ním tvrdenú neexistenciu súvislosti medzi jednotlivými dožiadaniami. Správny súd preto nebol oprávnený bližšie skúmať konkrétne okolnosti podávania tej-ktorej žiadosti o MVI v predmetnej veci správcom dane za účelom vyhodnotenia primeranosti postupných opakovaných prerušení vykonanej daňovej kontroly a existencie súvislosti medzi jednotlivými dožiadaniami, keďže by tým prekročil rámec podanej správnej žaloby a neprípustným spôsobom by tak nahrádzal aktivitu žalobcu. 62. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29. septembra 2021). Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, na ktorý odkazuje aj judikatúra kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29. septembra 2021). 63. Zároveň správny súd nepovažoval v prejednávanej veci za relevantné ani tvrdenia žalobcu, že k ukončeniu prerušenia daňovej kontroly dochádza v deň, keď správca dane dostane odpoveď z MVI a úkony smerujúce k jej prekladu už nie sú výsledkom zahraničnej spolupráce. Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplýva, že dané odpovede sa dostávali do dispozície správcu dane už preložené, keďže k MVI dochádzalo prostredníctvom žalovaného, ktorý vždy najprv zabezpečil preklad jemu doručených odpovedí na MVI a až následne ich predložil správcovi dane. K pominutiu dôvodov prerušenia konania pritom podľa názoru správneho súdu nemohlo dôjsť skôr, ako sa správca dane o týchto odpovediach dozvedel. 64. V zmysle § 43 zákona o DPH, ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým v Smernici 2006/112/ES, je dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskej únie zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci Európskej únie umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Účelom právnej úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). 65. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravujú ust. § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH. Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele Smernice 2006/112/ES a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/1/2021 zo dňa 31. januára 2023). 66. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26. januára 2017 uviedol: ,,aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak: že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, len musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo byť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho dvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 z 16. decembra 2021). 67. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie
dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16. decembra 2021). 68. Správny súd konštatuje, že v predmetnej veci na základe výsledkov MVI vo vzťahu k jednotlivým odberateľom uvedeným na žalobcom predložených faktúrach vznikli na strane správcu dane oprávnené pochybnosti, či skutočne došlo k dodaniu tovaru žalobcom deklarovaným odberateľom v iných členských štátoch tak, ako to vyplýva z dokladov predložených žalobcom. Žalobca mal možnosť predložiť, resp. navrhnúť relevantné dôkazy, ktoré by tieto pochybnosti správcu dane odstránili, čo však neurobil. Správca dane a následne aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach podrobne popísali svoje skutkové zistenia vyplývajúce predovšetkým z odpovedí daňových orgánov iných členských štátov na žiadosti o MVI, ako aj z ďalších vykonaných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že žalobcom deklarované intrakomunitárne dodania tovaru odberateľom – talianskej spoločnosti MABEL S.r.l., maďarskej spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft., francúzskemu odberateľovi M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM, a maďarskej spoločnosti Aqua Lux Home Kft., v preverovanom zdaňovacom období sa nepodarilo potvrdiť. 69. Žalobcom deklarované dodanie tovaru spoločnosti MABEL S.r.l. považoval správca dane za nepreukázané vzhľadom na skutočnosti uvedené v odpovedi talianskej daňovej správy na žiadosť o MVI, a to predovšetkým zistenie, že daná spoločnosť neposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja za obdobia po 21. septembri 2012, pričom zástupca tohto odberateľa sa nikdy nenachádzal v priestoroch spoločnosti. V tejto súvislosti žalobca namietal, že z jemu predložených výsledkov MVI pri nahliadnutí do spisu uvedené skutočnosti nevyplývajú. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 05. októbra 2016, ktorého predmetom bolo nahliadnutie do spisov správcu dane za zdaňovacie obdobia august, september a október 2012, obsiahnutej v administratívnom spise mal však správny súd za preukázané, že konateľovi žalobcu H. L. a splnomocnenej zástupkyni žalobcu H. A. bola okrem iných dokumentov sprístupnená na nahliadnutie aj predmetná odpoveď talianskej daňovej správy na MVI zo dňa 25. novembra 2013. Z danej odpovede na MVI obsiahnutej v administratívnom spise pritom podľa názoru správneho súdu jednoznačne vyplýva, že spoločnosť MABEL S.r.l. talianskej daňovej správe neposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja za obdobia po 21. septembri 2012 a zástupca tohto odberateľa sa v priestoroch spoločnosti nikdy nenachádzal. 70. Vo vzťahu k odberateľovi KENGURU SPEED-TRANS Kft. vyplynuli pochybnosti správcu dane o žalobcom deklarovanom dodaní tovaru prioritne z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI, v zmysle ktorej daná spoločnosť v preverovanom období obchodovala s hydraulickým olejom v rámci trojstrannej pôsobnosti, tovar bol prepravený zo Slovenska priamo do Talianska do priestorov následného odberateľa - belgickej spoločnosti NV INDAVER, prepravcom bola rumunská spoločnosť AMIABIL S.R.L. a prepravu zaplatil a zabezpečil maďarský odberateľ, pričom k danej odpovedi boli priložené aj príslušné doklady CMR. Správca dane tiež poukázal na zápisnicu č. 67008-2/324-6/2015, Bu, Alt. zo dňa 16. júla 2015 o výsluchu svedka L. A. K., konateľa spoločnosti KENGURU SPEEDTRANS Kft., odpoveď rumunskej daňovej správy na žiadosť o MVI vo vzťahu k prepravcovi AMIABIL S.R.L., ktorý potvrdil prijatie tovaru v Taliansku konateľmi belgickej spoločnosti INDAVER NV, ako aj na odpoveď belgickej daňovej správy na žiadosť o MVI, v zmysle ktorej spoločnosť INDAVER NV nemala v rokoch 2012 a 2013 maďarských dodávateľov a žalobcu ani spoločnosť KENGURU SPEED-TRANS Kft. nepozná. 71. Pokiaľ žalobca správcovi dane vytkol prihliadnutie na zápisnicu č. 67008-2/324-6/2015, Bu, Alt. zo dňa 16. júla 2015 o výsluchu svedka L. A. K., správny súd sa s touto námietkou stotožnil. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že daná zápisnica, resp. jej kópia jednak nie je obsiahnutá v administratívnom spise a v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 05. októbra 2016 nebola žalobcovi sprístupnená na nahliadnutie, ako aj zo zmätočných vyjadrení správcu dane a žalobcu ohľadom jej získania, keďže v prvostupňovom rozhodnutí správca dane uvádza, že išlo o nazretie do spisu ČVS: A./2009 dňa 18. novembra 2015 žalovaným, v administratívnom spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 30. júna 2016, podľa ktorého bola fotokópia danej zápisnice vyhotovená pri nazretí do spisu ČVS: A./NKA-FPBA-2013 zamestnancom správcu dane a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dokonca zmieňuje, že daný výsluch bol vykonaný národným daňovým a colným úradom. Správny súd zároveň zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 05. októbra 2016 obsiahnutej v administratívnom spise zistil, že žalobcovi
nebola sprístupnená na nahliadnutie ani odpoveď rumunskej daňovej správy na žiadosť o MVI vo vzťahu k prepravcovi AMIABIL S.R.L. Napriek uvedeným pochybeniam je správny súd toho názoru, že pochybnosti správcu dane o žalobcom deklarovanom dodaní tovaru odberateľovi KENGURU SPEEDTRANS Kft. sú legitímne už s ohľadom na samotnú odpoveď maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI, ktorej obsah zásadným spôsobom spochybnil, že došlo k reálnemu dodaniu predmetného tovaru tak, ako to vyplýva z dokladov predložených žalobcom, ako aj s prihliadnutím na odpoveď belgickej daňovej správy na žiadosť o MVI. 72. Záver správcu dane o nepreukázaní žalobcom deklarovaného dodania tovaru odberateľovi M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM vychádzal z odpovede francúzskej daňovej správy na žiadosť o MVI, v zmysle ktorej ide o spiacu firmu, ktorá bola dňa 20. júna 2013 vymazaná z obchodného registra a nepodala žiadne daňové priznania. Poukázal tiež na odpoveď talianskej daňovej správy na žiadosť o MVI vo vzťahu k prepravcovi označenému na žalobcom predložených medzinárodných nákladných listoch – spoločnosti GI. LI. AN. TRANSPORTI a.s., podľa ktorej predchádzajúci ani aktuálny zástupca danej spoločnosti nikdy nepredložili relevantné doklady o preprave alebo fiškálne záznamy. Pokiaľ žalobca v súvislosti s prepravou daného tovaru argumentoval zmluvou uzavretou medzi prepravcom a odberateľom, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v kontexte správcom dane zistených skutočností samotná formálna existencia zmluvy o preprave nepostačuje na preukázanie, že k uskutočneniu prepravy aj reálne došlo. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že odberateľ M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM nie je v skutočnosti nekontaktný, správny súd konštatuje, že žalobcovi nič nebránilo, aby daného dodávateľa sám kontaktoval a v súčinnosti s ním sa pokúsil vyvrátiť pochybnosti správcu dane o tom, že predmetný tovar bol danému odberateľovi skutočne dodaný do iného členského štátu, čo však žalobca neurobil. 73. Napokon v súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru odberateľovi Aqua Lux Home Kft. správca dane z odpovedí maďarskej daňovej správy na žiadosti o MVI zistil, že predmetom aktivity tejto spoločnosti v preverovanom období bol obchod s autami a živými zvieratami, súčasný aj bývalý konateľ spoločnosti je nekontaktní, dodávateľ s daňovou správou nekomunikoval a nepredložil žiadne relevantné doklady. Správny súd sa v danom prípade nestotožnil s tvrdením žalobcu, že mu správca dane kládol na ťarchu nekontaktnosť daného odberateľa v neskoršom období, keďže v danom prípade z odpovede maďarskej daňovej správy vyplynulo predovšetkým to, že daný odberateľ jej nepredložil (ani v predchádzajúcom období) žiadne relevantné doklady týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktorá skutočnosť zásadným spôsobom spochybňuje uskutočnenie predmetných dodávok tovaru tak, ako to žalobca deklaroval, ktoré pochybnosti sa žalobcovi následne nepodarilo vyvrátiť. 74. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k jednotlivým deklarovaným odberateľom poukazoval na skutočnosť, že splnenie podmienok na oslobodenie od dane preukázal CMR dokladmi, ako aj ďalšími predloženými dokladmi, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade správca dane vykonaným dokazovaním závažným spôsobom spochybnil, že žalobcom predložené formálne doklady zodpovedajú skutočnosti, a žalobcovi sa tieto jeho pochybnosti nepodarilo v priebehu daňovej kontroly a na ňu nadväzujúceho vyrubovacieho konania vyvrátiť. Rovnako správny súd nevyhodnotil ako relevantné tvrdenia žalobcu ohľadom splnenia dodacej podmienky naložením tovaru na dopravné prostriedky prepravcov, čím zároveň malo dôjsť k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na jednotlivých odberateľov, keďže materiálnymi podmienkami oslobodenia od dane nie je naloženie tovaru za účelom prepravy ani prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa, ale prepravenie tovaru do iného členského štátu a jeho dodanie osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. 75. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nevypočutia ním navrhnutých svedkov správcom dane, keďže z napadnutého rozhodnutia vyplývajú dôvody nevypočutia týchto svedkov. Žalovaný v ňom konštatoval, že je v kompetencii správcu dane, či vyhovie takémuto návrhu, pričom vzhľadom na dostatočné množstvo dôkazov, ktoré mal k dispozícii, túto možnosť nevyužil. Súčasne žalovaný ako dôvod nevypočutia žalobcom navrhovaných svedkov, a to účtovníčok, colníkov a osôb, ktoré sa mali zúčastniť na nakládke tovaru, uviedol, že ich výpovede nemôžu preukázať skutočné prevzatie tovaru v inom členskom štáte odberateľmi uvedenými na faktúrach. Správny súd považuje uvedené dôvody nevypočutia daných osôb za dostatočné, keďže ich výpovede by v nadväznosti na správcom dane vykonané dôkazy neboli spôsobilé preukázať skutočnosti rozhodné pre splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane na strane žalobcu. Pokiaľ by aj navrhovaní svedkovia potvrdili, že skutočne došlo k nakládke tovaru na území Slovenskej republiky, táto skutočnosť
by nemala žiadny vplyv na záver konajúcich daňových orgánov o nepreukázaní, že predmetný tovar bol aj reálne prepravený až k deklarovaným odberateľom na územie iných členských štátov. 76. Po preskúmaní rozhodnutí správcu dane a žalovaného považuje správny súd za zrejmé, že žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nevyvrátil pochybnosti správcu dane, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako to žalobca deklaroval, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Žalobca si v danom prípade nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich deklarované dodania tovaru, v čoho dôsledku sa dostal do dôkaznej núdze. Práve žalobca bol pritom osobou, ktorá bola priamo účastná deklarovaných zdaniteľných obchodov, a teda mal možnosť si počas ich realizácie zabezpečiť dostatok dôkazov spôsobilých preukázať ich uskutočnenie, čo však neurobil. Správny súd súčasne nemôže konštatovať, že by správca dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu preukazovaním takých skutočností, na ktoré by nemal dosah. Preto správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že predmetný tovar bol prepravený do iného členského štátu a bol dodaný osobám identifikovaným pre daň v inom členskom štáte, a teda nepreukázal kumulatívne splnenie materiálnych podmienok ním uplatneného práva na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. 77. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 78. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 79. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.