{"guid": "720a1b88-c951-4500-9f97-cda78ec2f825:6b201e0d-bb12-463f-84f4-d83b891c31d2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1018200173.6", "spisova_znacka": "BA-2S/24/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/24/2018 z 16. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. apríla 2026, sp. zn. BA-2S/24/2018, ECLI:SK:SpSBA:2026:1018200173.6", "identifikacne_cislo": "1018200173", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2022/151#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b201e0d-bb12-463f-84f4-d83b891c31d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1018200173.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1018200173.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1018200173.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n8Sf/49/2025\n1018200173\n16. 04. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1018200173.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v\nprávnej veci žalobcu: PRIMA BUSINESS spol. s r.o., so sídlom Družstevná 1177/8, Komárno, IČO:\n35 844 779, právne zastúpeného JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 6,\nKomárno, IČO: 31 167 586, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nLazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102389349/2017\nzo dňa 15. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 02. januára 2013 Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca\ndane“) oznámil žalobcovi začatie daňovej kontroly dňa 08. januára 2013 na zistenie oprávnenosti nároku\nna vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012.\n2. Dňa 25. apríla 2016 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti konateľa žalobcu\nMgr. Miroslava Šafárika. Správca dane chcel daňový subjekt oboznámiť s kontrolnými zisteniami\npredmetnej daňovej kontroly, avšak konateľ žalobcu to odmietol a tým si neuplatnil svoje právo v zmysle\n§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, t. j. nevyjadril sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným\nskutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo nenavrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia\nk nim.\n3. Dňa 03. mája 2016 správa dane vyhotovil protokol z vykonanej daňovej kontroly\nč. 103053582/2016/9104402/Glo (ďalej aj „protokol“). Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k\nzisteniam uvedeným v protokole zo dňa 03. mája 2016 bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa\n09. mája 2016. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 20. mája 2016.\n4. Oznámením zo dňa 02. marca 2017 správca dane oznámil žalobcovi na základe jeho žiadosti o\nzabezpečenie možnosti realizácie práv a právom chránených záujmov žalobcu, že môže využiť svoju\nzákonnú možnosť nahliadnuť do spisu ČVS: A./B. vedeného Prezídiom Policajného zboru, Národná\nkriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava, keďže daňové, účtovné\na všetky súvisiace doklady žalobcu, ktoré boli predložené k vykonaniu daňových kontrol za zdaňovacie\n\nobdobia august, október, november a december 2012, boli vydané orgánom činným v trestnom konaní,\no čom bol žalobca upovedomený oznámením zo dňa 18. mája 2016.\n5. Dňa 15. marca 2017 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti splnomocneného\nzástupcu žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ktorého predmetom bolo\nprerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu. Zápisnica z predmetného\npojednávania obsahuje vyjadrenie správcu dane k doručeným pripomienkam, námietkam a návrhom\nuvedeným vo vyjadrení žalobcu k protokolu, ako aj vyjadrenie zástupkyne žalobcu a jej námietku\nnezákonnosti danej zápisnice.\n6. Správca dane rozhodnutím č. 100504437/2017/9104402/1048 zo dňa 21. marca 2017 podľa § 68\nods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 217 689,33 eur na dani\nz pridanej hodnoty a súčasne znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 zo sumy\nXXX XXX,XX eur na sumu XX XXX,XX eur.\n7. Konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období\noktóber 2012 z faktúr vystavených daňovým subjektom SLOVAK PETROLEUM s.r.o., IČO: 36 255\n734, C. - D. XXX, pričom hydraulický olej uvedený na týchto faktúrach bol ďalej fakturovaný ako\ndodanie tovaru do iného členského štátu spojeného s jeho prepravou alebo odoslaním odberateľom spoločnosti MABEL S.r.l., so sídlom Via Garribaldi 4, 33038 San Daniele del Friuli, Taliansko (faktúry\nč. 2012067, 2012069, 2012074, 2012076, 2012078, 2012081, 2012083 a 2012085 na celkovú sumu\n214 482,80 eur), spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft., so sídlom E. F. XX, XXXX G., H. (faktúry\nč. 2012065, 2012066, 2012070, 2012073, 2012075, 2012079 a 2012084 na celkovú sumu 403 607,56\neur), odberateľovi M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM, so sídlom C/O Acrea 12, Quai Papacino,\n063 00 Nice, Franzúsko (faktúry č. 2012063, 2012068, 2012071, 2012077, 2012080, 2012086, 2012087\na 2012088 na celkovú sumu 566 333,26 eur) a spoločnosti Aqua Lux Home Kft., so sídlom C. I. XX-XX,\nXXXX J., H. (faktúry č. 2012064, 2012072 a 2012082 na celkovú sumu 121 712,38 eura).\n8. Z odpovede talianskej daňovej správy na žiadosť o MVI týkajúcu sa odberateľa MABEL S.r.l. zistil,\nže daná spoločnosť neposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja za obdobia po\n21. septembri 2012 a predložila len zahraničné bankové výpisy, na ktorých nie sú viditeľné transakcie\nso žalobcom, pričom neboli schopní získať žiadne údaje týkajúce sa objednávok a osôb, ktoré ich\nuskutočnili, keďže zástupca odberateľa F. A. G. sa nikdy nenachádzal v priestoroch spoločnosti a\nzamestnanci deklarovali, že bol v zahraničí. Na základe medzinárodných nákladných listov predložených\nžalovaným konštatoval, že prepravu tovaru mala vykonať spoločnosť MEBS, spol. s r.o., Hurbanova\n114, Malacky, IČO: 35 936 282. Vychádzajúc z odpovede na žiadosť o MVI k nadobudnutiu tovaru v\ninom členskom štáte mal za to, že k deklarovaným intrakomunitárnym dodaniam tovaru pre daného\nodberateľa nedošlo takým spôsobom, ako to je uvedené na vystavených faktúrach a údaje na dokladoch\nCMR predložených žalobcom (príjemca tovaru MABEL S.r.l., registračné sídlo: San Daniele del Friuli\n(IT), Via Garibaldi 4 a miesto vykládky tovaru ITALY) sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, a\npreto ich nemožno považovať za doklady preukazujúce dopravenie tovaru na miesto určenia, a teda ani\nvznik práva na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Zároveň upozornil, že\npredložené kópie prepravných dokladov CMR uvádzajú ako údaj o deklarovanom mieste skončenia\nprepravy v prípade tohto odberateľa vždy len „ITALY“ na bližšie neoznačenej adrese, hoci v zmysle čl. 6\nods. 1, písm. a) až k) po bodkočiarku Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej\ndoprave (CMR), publikovaného vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Dohovor“) musí nákladný list CMR obsahovať aj miesto vykládky tovaru, pričom\nnemôže obsahovať miesto vykládky tovaru uvedené všeobecne.\n9. Pokiaľ ide o odberateľa KENGURU SPEED-TRANS Kft., z odpovede maďarskej daňovej správy\nna žiadosť o MVI vyplynulo, že daná spoločnosť v preverovanom období obchodovala s hydraulickým\nolejom v rámci trojstrannej pôsobnosti, olej bol nakúpený od žalobcu, resp. od spoločnosti SLOVAK\nPETROLEUM s.r.o., tovar bol objednaný belgickou spoločnosťou NV INDAVER miesto nakládky bolo\nvždy v rafinérii v Senici, olej bol prepravený zo Slovenska priamo do Talianska do priestorov spoločnosti\nNV INDAVER, prepravcom bola rumunská spoločnosť AMIABIL S.R.L. a prepravu zaplatil a zabezpečil\nmaďarský odberateľ, pričom k danej odpovedi boli priložené príslušné doklady CMR. Maďarská daňová\nspráva tiež uviedla vyjadrenie generálneho riaditeľa maďarského odberateľa K. L. A., že danú spoločnosť\n\nkúpil od rumunského daňovníka M. G. v júli 2012, nemá žiadnych zamestnancov, transakcie boli\nuskutočnené ním zo Soproni, za žalobcu s ním jednal H. N. a za spoločnosť SLOVAK PETROLEUM\ns.r.o. Mário Csente, fakturácia bola zrealizovaná v kancelárii týchto dvoch spoločností v Komárne,\ncena tovaru bola zaplatená dopredu bankovým prevodom, za belgickú spoločnosť udržiaval kontakt\ns osobou Radulescu Cosmin (rumunský občan žijúci v Taliansku), v sídle belgickej spoločnosti NV\nINDAVER nebol, táto platila vždy v hotovosti v eurách, peniaze boli odovzdané v Taliansku alebo\nv Maďarsku, pričom jeho spoločnosť bola medzičlánkom medzi slovenskými spoločnosťami a belgickým\nodberateľom. Poukázal na úradný záznam č. 1679287/2015 zo dňa 18. novembra 2015 z nazretia do\nspisu ČVS: A./XXXX žalovaným, ktorého prílohou bola aj zápisnica č. 67008-2/324-6/2015, Bu, Alt.\nzo dňa 16. júla 2015 o výsluchu svedka L. A. K., konateľa spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS\nKft. od 09. septembra 2012. Tento mal uviesť, že pozná žalobcu a kupoval od neho hydraulický olej,\nprepravcom bola rumunská spoločnosť AMIABIL, ktorej názov sa neskôr zmenil na Bio Trans Logistik,\nprepravné náklady hradil on, kamióny vykonávali prepravu medzi Slovenskom/Rakúskom a Talianskom,\nv začiatkoch sa nakládka uskutočňovala v Senici a neskôr v Rakúsku (Wollersdorf), olej potom predal\nbelgickej firme, nakladanie bolo pod Neapolom, kde zástupca spoločnosti INDAVER Radulescu od neho\nprevzal tovar a zaplatil v hotovosti, pričom tovar bol dodaný na miesto určenia v Taliansku a nevstúpil\nna územie Maďarska.\n10. Z medzinárodných nákladných listov predložených žalobcom zistil, že prepravu tovaru mala vykonať\nspoločnosť AMIABIL S.R.L., Oradea - Romania. Z odpovede rumunskej daňovej správy na žiadosť o\nMVI mu vyplynulo, že objednávku prepravy uskutočnil ústne konateľ KENGURU SPEED-TRANS Kft.,\nvozidlá uvedené na CMR boli v majetku Biotrans Logistik S.R.L. a AMIABIL S.R.L. a sú vhodné na\nprepravu oleja, pričom doklady boli zaistené políciou; likvidátorka H. priznala uskutočnenie prepravy\ns tým, že tovar bol prijatý v Taliansku blízko Ríma alebo Neapola konateľmi INDAVER NV z Belgicka.\nNásledne požiadal o MVI belgickú daňovú správu, pričom v zmysle jej odpovede je spoločnosť INDAVER\nNV registrovaná pre DPH pre aktivitu „iné zaobchádzanie a deštrukcia nie nebezpečného odpadu“,\npodľa vyjadrenia danej spoločnosti táto nemala v rokoch 2012 a 2013 maďarských dodávateľov a\nnezaúčtovala žiadne maďarské ani slovenské faktúry, spoločnosť KENGURU SPEED-TRANS Kft. ani\nžalobcu nepozná a nepozná ich ani jeho talianska prevádzka INDAVER ITALIA S.R.L. s tým, že\nobchoduje iba s malým množstvom oleja.\n11. Na základe odpovede na žiadosť o MVI konštatoval, že k nadobudnutiu tovaru v inom členskom štáte\nv súvislosti s deklarovanými intrakomunitárnymi dodaniami tovaru pre uvedeného odberateľa nedošlo\ntakým spôsobom, ako je to uvedené na vystavených faktúrach a údaje na dokladoch CMR predložených\nk výkonu daňovej kontroly (príjemca tovaru KENGURU SPEED-TRANS Kft., Erszébet kôrút 58, 1073\nBudapest, Maďarská republika, IČ DPH: O. a miesto vykládky tovaru Hungary) sú v rozpore so zisteným\nskutkovým stavom, keďže tovar nikdy nevstúpil na územie Maďarska, a preto nemožno uvedené doklady\nCMR považovať za doklady preukazujúce dopravenie tovaru na miesto určenia, a teda ani vznik práva\nna uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH.\n12. Z odpovede francúzskej daňovej správy na žiadosť o MVI týkajúcej sa odberateľa M Scognamiglio\nSalvatore - SO.GE.COM zistil, že ide o spiacu schránkovú firmu, ktorá bola dňa 20. júna 2013 vymazaná\nz obchodného registra, nepodala žiadne daňové priznania, a teda nebolo možné získať požadované\ninformácie. Následne požiadal o MVI taliansku daňovú správu vo vzťahu k prepravcovi označenému na\nžalobcom predložených medzinárodných nákladných listoch – spoločnosti GI. LI. AN. P. M., Q. R. M.\nXXX, 80035 NOLA NA ITALIA, avšak v odpovedi na túto žiadosť neboli obsiahnuté žiadne informácie ani\ndoklady týkajúce sa predmetnej prepravy tovaru, keďže bývalý právny zástupca danej spoločnosti L. H.\n(do 13. novembra 2012) ani jej aktuálny zástupca Alfieri Antonio (od 22. februára 2012) nikdy nepredložili\nrelevantné doklady o preprave alebo fiškálne záznamy. Na základe obdržaných odpovedí na žiadosti\no MVI dospel k záveru, že nemožno preveriť prepravu a reálnosť intrakomunitárneho nadobudnutia u\ndaného odberateľa z dôvodu jeho nekontaktnosti a teda nemožno potvrdiť, či v preverovaných prípadoch\ndošlo k naplneniu zákonných podmienok na oslobodenie v zmysle § 43 zákona o DPH.\n13. Vo vzťahu k odberateľovi Aqua Lux Home Kft. z odpovedí maďarskej daňovej správy na žiadosti\no MVI vyplynulo, že predmetom aktivity tejto spoločnosti v preverovanom období bol obchod s autami a\nživými zvieratami, sídlom spoločnosti je spoločnosť poskytujúca sídla (kontrakt bol zrušený v novembri\n2013), súčasný konateľ spoločnosti S. J. aj bývalý konateľ K. O. sú nekontaktní, daný dodávateľ\ns daňovou správou nekomunikoval a nepredložil doklady, v rámci dostupných dokladov nie je uvedená\n\nspoločnosť žalobcu. Konštatoval, že na základe obdržaných odpovedí na žiadosti o MVI nemožno\npreveriť prepravu a reálnosť intrakomunitárneho nadobudnutia u daného odberateľa z dôvodu jeho\nnekontaktnosti, a teda nemožno potvrdiť, či v preverovaných prípadoch došlo k naplneniu zákonných\npodmienok na oslobodenie dane v zmysle § 43 zákona o DPH.\n14. Uviedol, že žalobca mu predložil originály písomných zmlúv uzatvorených s deklarovanými\nodberateľmi, pričom v daných zmluvách absentuje uvedenie akéhokoľvek overiteľného kontaktu na\nzahraničného obchodného partnera (žiadne telefónne ani faxové číslo v prípade odberateľov MABEL\nS.r.l., KENGURU SPEED TRANS Kft a Aqua Lux Home Kft. a v prípade všetkých odberateľov chýbajúce\nbankové spojenie) a ako kontaktné údaje žalobcu sú uvedené údaje spoločnosti HBL, s.r.o., ktorá\nsa premenovala na SLOVAK PETROLEUM s.r.o. (e-mail: O.) a telefónne čísla - XXXX XXX XXX\npatriace spoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o. a XXX/XXXXXXX patriace zákazníkovi MARIOL KN\ns.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36738913. Súčasne poukázal na neuvedenie dôležitých náležitostí\nv žalobcom predložených zmluvách, napr. množstva, termínu dodania, kúpnej ceny za 1 tonu, zmluvnej\npokuty a pod.\n15. Na základe zistených skutočností konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané dodanie\ntovaru odberateľom uvedeným na faktúrach, a teda ani splnenie podmienok na oslobodenie od dane\npodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH vo vzťahu k žalobcom deklarovaným dodaniam tovaru. Preto na základe\nvyššie uvedených zistení týkajúcich sa deklarovaných odberateľov MABEL S.r.l., KENGURU SPEEDTRANS Kft., M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM a Aqua Lux Home Kft. nepriznal daňovému\nsubjektu právo na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH.\n16. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol\nžalovaný rozhodnutím č. 102389349/2017 zo dňa 15. novembra 2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil. Žalobca podľa jeho mienky nepreukázal, že splnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia\ndodávok tovaru od dane v zmysle § 43 zákona o DPH a v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti\nani nepredložil nové dôkazy o uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu,\ns ktorými by sa správca dane už podrobne nezaoberal v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania.\n17. V nadväznosti na námietky žalobcu zdôraznil, že počet zaslaných žiadostí o MVI nie je zákonom\nobmedzený, pričom daňová kontrola bola vždy prerušená do termínu doručenia odpovedí na žiadosti\no MVI správcovi dane. Konštatoval, že daňová kontrola u žalobcu bola ukončená podľa § 46 ods. 9\npísm. a) daňového poriadku dňom prevzatia protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným\nv protokole, t. j. dňa 09. mája 2016, pričom celková doba vykonávania kontroly bola 344 dní, a teda\nzákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku\nbola správcom dane dodržaná.\n18. Bol toho názoru, že žalobcovi neboli upreté jeho práva na nahliadnutie do spisu a na informácie.\nUviedol, že správca dane dňa 21. augusta 2013 predložil konateľovi žalobcu Mgr. Šafárikovi\nk nahliadnutiu odpovede na dožiadania č. 9212401/5/958572/2013 zo dňa 12. marca 2013, č.\n1712521/2013 zo dňa 30. apríla 2013, č. 9212401/5/2979396/2013 zo dňa 21. júna 2013 a č.\n9701401/5/1863667/2013 zo dňa 13. mája 2013, ktoré mal v tom čase k dispozícii, pričom ešte nemal k\ndispozícii odpoveď na žiadosť o MVI a navyše bola daňová kontrola prerušená. Konštatoval, že správca\ndane žalobcu na jeho žiadosť informoval o priebehu daňovej kontroly oznámením zo dňa 30. septembra\n2013, v ktorom ho informoval o prerušení daňovej kontroly odo dňa 22. apríla 2013 z dôvodu podania\nžiadosti o MVI, pričom dôvody na prerušenie pominuli a odo dňa 19. septembra 2013 pokračoval vo\nvýkone daňových kontrol; ako aj oznámením zo dňa 11. mája 2015 obsahujúcim informáciu o vydaných\ndokumentoch v rámci daňovej kontroly, pričom žalobcom tvrdená informácia o odovzdaní účtovných\ndokladov orgánom činným v trestnom konaní sa v ňom nenachádza.\n19. Konštatoval, že správca dane preveroval všetky dôkazy predložené v rámci daňovej kontroly, avšak\nzistenia z MVI vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť týchto dokladov. V súvislosti s nevypočutím\nžalobcom navrhovaných svedkov upozornil, že je v kompetencii správcu dane, či vyhovie takémuto\nnávrhu, pričom vzhľadom na dostatočné množstvo dôkazov, ktoré mal k dispozícii, túto možnosť\nnevyužil. Upozornil, že navrhovaní svedkovia boli navyše bývalými zamestnancami prepojenej\nspoločnosti SLOVAK PETROLEUM s.r.o., pričom výpovede účtovníčok, colníkov a osôb, ktoré sa mali\n\nzúčastniť na nakládke tovaru, nemôžu preukázať skutočné prevzatie tovaru v inom členskom štáte\nodberateľmi uvedenými na faktúrach. Neprihliadol ani na námietku žalobcu týkajúcu sa zápisnice o\nústnom pojednávaní zo dňa 15. marca 2017 a nezákonnosti pojednávania, predmetom ktorého malo\nbyť prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu, keďže v danej zápisnici\nje opísaný priebeh ústneho pojednávania, ako aj vyjadrenie správcu dane k jednotlivým námietkam\nžalobcu k zisteniam uvedeným v protokole.\n20. S námietkami žalobcu týkajúcim sa spoločnosti MABEL S.r.l. sa nestotožnil. Poukázal na skutočnosť,\nže talianska daňová správa v odpovedi na žiadosť o MVI nadobudnutie tovaru daným odberateľom\nnepotvrdila, a teda doklady predložené žalobcom neodrážajú reálny skutkový stav. Tvrdenie žalobcu, že\nvyhodnotenie odpovede talianskej daňovej správy správcom dane je účelové, považoval za nepravdivé,\nkeďže v predmetnej odpovedi je jasne uvedené, že v období po 21. septembri 2012 daná spoločnosť\nneposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca\nzmieňoval o úhrade z účtu odberateľa vedeného v I. G., podľa zistenia talianskej daňovej správy\nv bankových výpisoch daného odberateľa sa transakcie so žalobcom nenachádzajú. V súvislosti\ns prepravcom – spoločnosťou MEBS spol. s r. o. upozornil, že správca dane nahliadol do spisu tejto\nspoločnosti, o čom spísal úradný záznam zo dňa 13. októbra 2016 so záverom, že právnym nástupcom\nspoločnosti je od 02. októbra 2014 spoločnosť RELCO s.r.o., od ktorej sa všetky zásielky správcu\ndane vrátili späť s označením „adresát neznámy“, je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje.\nNesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ sám, a preto nebolo\npotrebné poznať konkrétnu adresu vykládky. Argumentoval pritom § 43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona\no DPH, podľa ktorého splnenie podmienok pre oslobodenie tovaru od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 je\nplatiteľ dane povinný preukázať potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,\nak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, ktoré musí obsahovať adresu miesta a dátum\nskončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ.\n21. Vo vzťahu k maďarskej spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. zhrnul zistenia vyplývajúce\nz odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI, z odpovede belgickej daňovej správy týkajúcej\nsa spoločnosti INDAVER NV, z odpovede rumunskej daňovej správy ohľadom prepravcu AMIABIL\nS.R.L., ako aj zo zápisnice o výsluchu svedka L. A. K. č. 67008-2/324-6/2015, Blu, Alt zo dňa 16.\njúla 2015 . Z daných dokumentov podľa jeho názoru jasne vyplýva, že dodávky tovarov maďarskej\nspoločnosti nemohli byť uskutočnené tak, ako to deklaruje žalobca, keďže podľa generálneho riaditeľa\nmaďarskej spoločnosti mal byť tovar prepravený priamo zo Slovenska do Talianska odberateľovi\nINDAVER NV (to sa ukázalo ako nepravdivá informácia) a tovar nikdy nevstúpil na územie Maďarska. K\nnámietke žalobcu ohľadom výsluchu konateľa spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. vykonaného\nNárodným daňovým a colným úradom (zápisnica o výsluchu svedka č. 67008-2/324-6/2015) uviedol,\nže správca dane ho nebol povinný upovedomiť o výsluchu tohto svedka, pretože výsluch nevykonával\na neposudzoval ani zákonnosť priebehu tohto úkonu orgánmi činnými v trestnom konaní, iba využil\ninformácie získané pri nahliadnutí do zápisnice súvisiace s dokazovaním reálnosti obchodných\ntransakcií medzi žalobcom a danou spoločnosťou. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o preprave tovaru\nupozornil, že podľa vyjadrenia likvidátorky prepravnej spoločnosti bol tovar prijatý v Taliansku konateľmi\nspoločnosti INDAVER NV, ale preverovaním tejto spoločnosti sa dané vyjadrenie nepotvrdilo.\n22. Vo vzťahu k odberateľovi M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM uviedol, že odpoveď francúzskej\ndaňovej správy na žiadosť o MVI nepotvrdila reálne dodanie deklarovaných zdaniteľných obchodov na\núzemie S. tak, ako to tvrdí žalobca. Spochybnil tvrdenie žalobcu, že francúzska spoločnosť je aktívna,\npretože francúzska daňová správa jednoznačne potvrdila, že daný subjekt nepodáva daňové priznania\na je spiacou spoločnosťou vymazanou z obchodného registra. Konštatoval, že podľa predložených\ndokladov CMR mala prepravu tovaru vykonať talianska spoločnosť GI.LI.AN. TRANSPORTI a.s., pričom\nv zmysle odpovede talianskej daňovej správy na žiadosť o MVI táto spoločnosť nikdy nepredložila\nrelevantné doklady o preprave alebo fiškálne záznamy. Dodal, že na dokladoch CMR predložených\nžalobcom nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom vo Francúzsku.\n23. Poukázal tiež na skutočnosť, že podľa odpovedí maďarskej daňovej správy spoločnosť Aqua Lux\nHome Kft nenakúpila tovar od žalobcu.\nII.\nSprávna žaloba\n\n24. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\n102389349/2017 zo dňa 15. novembra 2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č.\n100504437/2017/9104402/1048 zo dňa 21. marca 2017 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnu\nžalobu odôvodnil tým, že konaním žalovaného, ako aj správcu dane došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,\nnapadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce a uvádzané\núdaje sú v rozpore so skutkovým stavom, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.\nŽalovanému tiež vytkol, že sa v napadnutom rozhodnutí zákonným spôsobom nevysporiadal s jeho\nnámietkami uvedenými v odvolaní.\n25. Namietal, že správca dane obišiel dodržiavanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly\nprostredníctvom neúčelného a neprimeraného prerušenia daňovej kontroly za účelom zistenia\nskutočností z MVI, keď prerušoval daňovú kontrolu postupne, vždy po doručení odpovedí, ktoré na sebe\nneboli závislé. Takéto prerušenie daňovej kontroly podľa jeho mienky nemôže spôsobiť spočívanie lehoty\nna jej vykonanie, a teda táto lehota už uplynula. Mal za to, že k ukončeniu prerušenia daňovej kontroly\ndochádza v deň, keď správca dane dostane odpoveď z MVI a úkony smerujúce k jej prekladu už nie\nsú výsledkom zahraničnej spolupráce. Správcovi dane tiež vytkol, že jeho konateľovi Mgr. Šafárikovi pri\nnahliadnutí do spisu neumožnil oboznámiť sa s odpoveďami na dožiadanie, keďže v spise sa nachádzala\niba odpoveď Daňového úradu Trnava na dožiadanie správcu dane. Správca dane mu mal tiež dňa 21.\naugusta 2013 odmietnuť poskytnúť informácie o stave daňovej kontroly a bez toho, aby ho informoval\no ukončení prerušenia daňovej kontroly, túto od 03. októbra 2013 opätovne prerušil. Tvrdil, že správca\ndane ho v oznámení č.415523/2015/9104402/VaľV zo dňa 11. mája 2015 informoval iba o odovzdaní\núčtovných dokladov orgánom činným v trestnom konaní.\n26. Ďalej správcovi dane vytkol, že mu neoznámil svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti ním predložených dokladov počas daňovej kontroly. Tvrdil, že správca dane neodôvodnil\nnevypočutie ním navrhnutých svedkov, a to zamestnancov, ktorí vydávali tovar, komunikovali s\nodberateľmi, prepravcami a šoférmi, vystavovali prepravné doklady a faktúry, ako aj colníkov prítomných\npri nakládkach. Ústne pojednávanie uskutočnené dňa 15. marca 2017 za účelom prerokovania jeho\npripomienok k protokolu označil za nezákonné, keďže zápisnica z neho bola vopred pripravená a nie je\nsúvislým opísaním priebehu pojednávania. Vyjadril sa tiež, že správca dane odmietol ústne prerokovať\njeho pripomienky, námietky a návrhy uvedené vo vyjadrení k protokolu. Nesúhlasil tiež s tvrdením\nžalovaného o absencii podstatných náležitosti zmluvy, a to bez uvedenia, o akú zmluvu ide.\n27. V súvislosti so záverom správcu dane a žalovaného o nepotvrdení prepravy tovaru jeho odberateľovi\nMABEL S.r.l. uviedol, že ide o záver nepodložený žiadnym relevantným argumentom. Mal za to,\nže správca dane vzhľadom na bezdôvodné nevykonanie a nevyhodnotenie všetkých predložených\ndôkazov nemohol posúdiť, akú starostlivosť venoval overovaniu tohto odberateľa. Z odpovede talianskej\ndaňovej správy podľa neho vyplýva, že tento odberateľ ešte len podstupuje daňovú kontrolu, pričom\nz nej nevyplýva nekontaktnosť tohto subjektu. Upozornil, že z jemu predložených výsledkov MVI\npri nahliadnutí do spisu nevyplýva, že po 21. septembri 2012 daný odberateľ neposkytol faktúry\nza intrakomunitárne predaje hydraulického oleja. Bol toho názoru, že podmienky na oslobodenia od\ndane splnil, keď tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol odoslaný a\nprepravený do iného členského štátu. Poukázal tiež na právnu úpravu účinnú v rozhodnom čase,\nktorá nepožadovala uvedenie miesta určenia na prepravnom doklade, pričom preprava bola potvrdená\npísomným vyhlásením odberateľa. Zdôraznil, že z obchodného hľadiska došlo k splneniu dodacej\npodmienky naložením tovaru na dopravné prostriedky prepravcov konajúcich na účet odberateľa, čím\ndošlo ku prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa.\n28. Vo vzťahu k odberateľovi – spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. žalovanému vytkol\nneprihliadnutie na jeho námietku zákonnosti dôkazu - zápisnice o výsluchu konateľa danej spoločnosti\npána L. A. K., zo dňa 16. júla 2015, ktorá sa v spise pri nahliadnutí nenachádzala. Namietal, že\nsprávca dane neprihliadol na časť výpovede svedka potvrdzujúcu, že daný odberateľ skutočne tovar\nnadobudol a prepravil do iného členského štátu, pričom prepravu objednával a zabezpečoval odberateľ,\nsvedok s ním bol aj v osobnom kontakte a bol prítomný pri niektorých nakládkach tovaru. Údajne nemal\nvedomosť o vystavení prepravných dokladov odberateľom pri následnom predaji tovaru ani o vykazovaní\nnadobudnutia ako trojstranného obchodu zo strany odberateľa. Uviedol, že ním vystavené CMR doklady\n\nmajú vyplnené všetky náležitosti vrátane potvrdenia o prijatí tovaru. Žalovanému a správcovi dane tiež\nvytkol odopretie výsluchu svedka L. A. K.. Upozornil, že pri nahliadaní do spisu dňa 05. októbra 2016\nmu neboli sprístupnené informácie z MVI k prepravnej spoločnosti AMIABIL S.R.L. Mal za to, že z\nvyjadrenia prepravcu v rámci MVI nevyplýva, že tento poprel prevzatie tovaru v Maďarsku a prepravu\ndo Maďarska. Vyjadril sa, že správca dane neprihliadol na informáciu, že likvidátorka sl. Meraj priznala\nuskutočnenie prepravy, keď bol tovar prijatý v Taliansku blízko Ríma alebo Napoli konateľmi INDAVER\nNV z Belgicka. Bol toho názoru, že aj keby tovar nebol prepravený do Maďarska a až následne do\nTalianska, tovar bol prepravený na územie iného členského štátu. Poukázal tiež na kúpnu zmluvu, ktorú\nuzavrel s predmetným odberateľom, a z ktorej vyplýva, že vyskladnením a odovzdaním predmetu kúpy\ndo autocisterien kupujúceho tento nadobúda k nemu vlastnícke právo a zároveň tým prechádza na\nkupujúceho nebezpečenstvo škody na predmete kúpy.\n29. Ďalej uviedol, že odberateľ M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM bol v čase ich spolupráce\npodnikateľsky aktívny, mal francúzskou daňovou správou pridelené platné IČ DPH, objednávky zasielal\nz mailovej adresy T. uvedenej v zmluve a bol opakovane na Slovensku. K daňovej kontrole predložil\nvšetky oprávnenia na podnikanie, fotokópie identifikačných údajov pána C. C., pričom ide o fyzickú osobu\npodnikateľa. Nesúhlasil s tvrdením daňových orgánov, že pán C. C. je nekontaktný. Nebolo mu zrejmé,\nako žalovaný dospel k záveru, že ide o schránkovú spoločnosť, keď vychádzal z informácií zistených\nfrancúzskou daňovou správou v roku 2015, t. j. dva roky po ukončení podnikania daného odberateľa.\nBol toho názoru, že nepredloženie dokladov prepravcom GI.LI.AN.TRANSPORTI S.A.S. ešte nemôže\nviesť k záveru, že preprava touto spoločnosťou nebola vykonaná, pričom žalovaný ani správca dane\nnevzali do úvahy ani zmluvu uzatvorenú medzi týmto prepravcom a daným odberateľom. Mal za to, že\npodmienky na oslobodenie od dane splnil, keď tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom štáte\na tovar bol odoslaný a prepravený do iného členského štátu, pričom okrem dokladu CMR bola preprava\npotvrdená písomným vyhlásením odberateľa a ďalšími dokladmi. K splneniu dodacej podmienky došlo\nnaložením tovaru na dopravné prostriedky prepravcov konajúcich na účet odberateľa, na ktorého tým\nprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n30. Ďalej uviedol, že si riadne overil aj dodávateľa - spoločnosť Aqua Lux Home Kft., čo vyplýva z\nvýpisov z príslušných registrov pripojených ku kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá len na obdobie od 12.\nseptembra 2012 do 31. decembra 2012, a teda mu nie je možné klásť na ťarchu, že v roku 2015 nebol\nkontaktný bývalý a už vôbec nie aktuálny konateľ tejto spoločnosti. Vyjadril sa, že v rozhodnom čase\nbol daný odberateľ podnikateľsky aktívny a mal daňovou správou pridelené platné IČ DPH. Zdôraznil,\nže v priebehu daňovej kontroly predložil všetky potrebné povolenia na výkon podnikateľskej činnosti\na výpis z obchodného registra danej spoločnosti, fotokópie identifikačných údajov jeho konateľa a\noverený podpisový vzor konateľa O. K.. Vo vzťahu k tomuto odberateľovi bol toho názoru, že podmienky\noslobodenia od dane splnil, keď tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom štáte a tovar bol\nodoslaný a prepravený do iného členského štátu s tým, že okrem dokladu CMR bola preprava potvrdená\npísomným vyhlásením odberateľa a ďalšími dokladmi. Tvrdil, že k splneniu dodacej podmienky došlo\nnaložením tovaru na dopravné prostriedky prepravcov, ktorí konali na účet odberateľa, čím došlo k\nprechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa.\n31. Podaním zo dňa 22. marca 2018 žalobca správnu žalobu doplnil o ďalšie žalobné body. Poukázal\nv ňom na pripojené rozhodnutie žalovaného č. 100173511/2018 zo dňa 18. januára 2018, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie správcu dane č. 101717932/2017 zo dňa 08. augusta 2012 a vec vrátená na ďalšie\nkonanie. Mal za to, že ide o skutkovo totožný prípad. Uviedol, že žalovaný v pripojenom rozhodnutí\ndospel k záveru o nedodržaní zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly s tým, že daňová kontrola môže\nbyť prerušená najskôr odo dňa odovzdania rozhodnutia o prerušení na poštovú prepravu za účelom\njeho doručenia daňovému subjektu, resp. jeho zástupcovi, k čomu v danom prípade nedošlo. Vo vzťahu\nk predmetnej veci namietal, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 15. mája 2015 bolo\ndoručené H. U. R., ktorá už v tom čase nebola jeho splnomocnenou zástupkyňou, a rovnako správca\ndane postupoval aj pri rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 22. júla 2015.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n32. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 23. mája 2018, v ktorom ju žiadal\nako nedôvodnú zamietnuť. Trval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval,\n\nže správca dane lehotu na vykonanie daňovej kontroly nepredlžoval a postupoval v súlade s daňovým\nporiadkom, ktorý mu umožňuje využiť inštitút prerušenia daňovej kontroly, pokiaľ je to potrebné a\nnevyhnutné. Uviedol, že správca dane v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly aplikoval § 61 ods.\n1 daňového poriadku v súlade s platnými právnymi predpismi. Nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že\nsprávca dane mu svojim postupom znemožnil využiť právo na odvolanie, keď mu nesprístupnil dôkazy,\nna ktoré sa vo svojom rozhodnutí odvoláva. Podotkol, že žalobca odvolanie podal, takže jeho námietka\no nesprístupnení dôkazov a znemožnení využiť právo na odvolanie je neopodstatnená.\n33. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa nevypočutia ním navrhovaných svedkov uviedol, že\ndaní svedkovia nemôžu preukázať a potvrdiť samotnú prepravu tovaru do iných členských štátov, pokiaľ\nsa na nej nezúčastnili, ani skutočné prevzatie tovaru v inom členskom štáte odberateľmi uvedenými na\nfaktúrach. Žalobca podľa jeho mienky neuviedol v žalobe žiadne nové skutočnosti a nepredložil nové\ndôkazy o reálnom uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru odberateľom do iných členského\nštátov, s ktorými by sa už daňové orgány podrobne nezaoberali. Zdôraznil, že informácie získané\nprostredníctvom dožiadania a žiadostí o MVI potvrdzujú správnosť záverov správcu dane. Považoval\ntiež za zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že preveril všetky\nskutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr. Prízvukoval, že správca dane mal závažné pochybnosti\no pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, ktoré nemohol uznať ako relevantné, pretože\nžalobca ich hodnovernosť nepreukázal a pochybnosti správcu dane neodstránil. Vo vzťahu k doplneniu\nžaloby, uviedol, že ho považuje za rozšírenie žaloby, ktoré podľa § 62 ods. 1 SSP nie je prípustné, keďže\nbolo podané po zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby.\n34. Žalobca nevyužil právo podať repliku v súdom určenej lehote.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n35. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v\nBratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave bola\nprejednávaná vec pôvodne vedená pod sp. zn. BA-2S/24/2018. Správny súd v Bratislave rozsudkom\nč. k. BA-2S/24/2018-197 zo dňa 28. novembra 2024 žalobu zamietol. Voči uvedenému rozsudku podal\nžalobca kasačnú sťažnosť, na podklade ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj\n„kasačný súd“) rozsudkom 4Sfk/35/2025 zo dňa 22. októbra 2025 (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie\nkasačného súdu“) rozsudok Správneho súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\nz dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou sťažovateľa ohľadne\núčelnosti a efektívnosti prerušení daňovej kontroly.\n36. Po vrátení veci kasačným súdom je táto vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.\n8Sf/49/2025. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave bola\npredmetná vec dňa 21. novembra 2025 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a\nprogramových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená\nsenátu 8S Správneho súdu v Bratislave.\nV.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n37. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane vrátane konania, ktoré prechádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že\nsprávna žaloba nie je dôvodná.\n38. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 16. apríla 2026, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 13. marca 2026\n\noznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n39. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n41. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n42. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n43. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n44. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti\ns daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach\na povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n45. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n48. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n49. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2019 oslobodené od dane je\ndodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim\nalebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom\nčlenskom štáte.\n\n50. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia\nod dane podľa odsekov 1 až 4\na) kópiou faktúry,\nb) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým\npodnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou\nním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo\nodberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,\nprevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,\nc) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná\ndodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať\n1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\n2. množstvo a druh tovaru,\n3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,\nalebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,\n4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,\n5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a\nd) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,\ndokladom o platbe za prepravu tovaru.\n51. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n52. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n53. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného\nč. 102389349/2017 zo dňa 15. novembra 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č.\n100504437/2017/9104402/1048 zo dňa 21. marca 2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku\nžalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 217 689,33 eur na dani z pridanej hodnoty a\nsúčasne znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 zo sumy 258 881,48 eur na\nsumu 41 192,15 eur. Žalovaný, ako aj správca dane konštatovali, že žalobca nepreukázal skutočné\ndodanie fakturovaného tovaru deklarovaným odberateľom – spoločnostiam MABEL S.r.l., KENGURU\nSPEED- TRANS Kft., M Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM a Aqua Lux Home Kft. v iných členských\nštátoch, a teda ani splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH vo\nvzťahu k žalobcom deklarovaných dodaniam tovaru.\n54. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj podstatné porušenie\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej. Úlohou správneho súdu tak bolo v intenciách podanej správnej žaloby\nposúdiť, či správca dane a žalovaný postupovali pri určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu na\ndani z pridanej hodnoty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a či\nv priebehu administratívneho konania závažným spôsobom procesne nepochybili.\n55. Pokiaľ ide o doplnenie správnej žaloby o ďalšie žalobné body uskutočnené podaním žalobcu zo\ndňa 22. marca 2018, doručeným Krajskému súd v Bratislave dňa 27. marca 2018, na toto správny\nsúd s poukazom na § 183 SSP neprihliadal, keďže bolo doručené po uplynutí dvojmesačnej lehoty\nna podanie správnej žaloby počítanej od oznámenia napadnutého rozhodnutia v zmysle § 181 ods.\n1 SSP. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05. decembra 2017,\nlehota na podanie správnej žaloby mu uplynula už dňa 05. februára 2018. S uvedenou argumentáciou\nsprávneho súdu sa stotožnil aj kasačný súd v odseku 49 odôvodnenia jeho zrušujúceho rozhodnutia.\n56. Správny súd sa v prvom rade zaoberal jednotlivými žalobnými bodmi týkajúcimi sa procesného\npostupu správcu dane. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, týkajúcim sa sprístupnenia odpovedí na\n\ndožiadania pri nahliadnutí spisu a poskytnutia informácií o stave konania je správny súd toho názoru,\nže správca dane v tomto smere žiadostiam žalobcu vyhovel. Z obsahu administratívneho spisu je\nzrejmé, že pri nahliadaní do spisu dňa 21. augusta 2013 boli žalobcovi sprístupnené odpovede\nna dožiadania č. 9212401/5/958572/2013 zo dňa 12. marca 2013, č. 1712521/2013 zo dňa 30. apríla\n2013, č. 9212401/5/2979396/2013 zo dňa 21. júna 2013 a č. 9701401/5/1863667/2013 zo dňa 13. mája\n2013. Správca dane súčasne žalobcovi poskytol informácie o stave daňovej kontroly, keď na obidve\njeho žiadosti – zo dňa 20. septembra 2013 a zo dňa 30. marca 2015 reagoval oznámením zo dňa 30.\nseptembra 2013 a oznámením zo dňa 11. mája 2015, v ktorých stručne zosumarizoval dovtedajší priebeh\ndaňovej kontroly. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na nasledovnú argumentáciu kasačného\nsúdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí:\n„50. K námietkam sťažovateľa ohľadne nesprístupnenia informácií správcu dane kasačný súd uvádza,\nže tieto považuje za nedôvodné. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že\nsťažovateľovi bolo vyhovené v jeho žiadostiach o nahliadnutie do spisu aj včasti poskytnutia informácií.\nSám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že mu správca dane niekoľkokrát umožnil nahliadnuť do\nspisu a rovnako mu opakovane poskytoval informácie o vykonaných úkonoch a obsahu spisu. Následne\nsťažovateľ uvádza, že dňa 21.08.2013 nemal správca dane k dispozícií žiadne odpovede v rámci\nMVI súvisiacich so zdaňovacím obdobím október 2012 a preto mu ani nemohol žiadne poskytnúť. Z\nuvedeného je zrejmé, že aj v tomto prípade bolo sťažovateľovi vyhovené a všetky dokumenty mu boli\nsprístupnené a jeho námietka nie je relevantná.\n51. Počas prerušenia daňovej kontroly totiž nemôže správca dane a ani dožiadaný správca dane\nvykonávať žiadne úkony v súvislosti s prerušenou daňovou kontrolou. Ak má však daňový subjekt\nzáujem o informáciu aj počas prerušenia daňovej kontroly, má možnosť nahliadnuť do svojho spisu aj\npočas prerušenia daňovej kontroly podľa vyššie citovaného § 23 ods. 1 Daňového poriadku, čo mu\naj bolo umožnené. V oznámení správcu dane č. 103174124/2016/9104402/Glo zo dňa 18. mája 2016\nbolo zároveň sťažovateľovi oznámené, že doklady daňového subjektu (sťažovateľa) boli zamestnancami\nsprávcu dane vydané orgánom činným v trestnom konaní, kde môže aj využiť svoje práva a nahliadnuť\ndo spisu. Príkladmo možno uviesť, že aj po odovzdaní dokumentov orgánom činným v trestnom\nkonaní, bolo sťažovateľovi umožnené dňa 05.10.2016 nahliadnuť do spisu a robiť si z neho kópie aj\nza zdaňovacie obdobie október 2012.“\n57. Za dôvodný správny súd nepovažoval ani žalobný bod týkajúci sa neoznámenia pochybností správcu\ndane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly.\nV tejto súvislosti správny súd poukazuje na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 25. apríla 2016\nobsiahnutú v administratívnom spise, z ktorej vyplýva, že správca dane sa pokúsil konateľa žalobcu\nMgr. Miroslava Šafárika oboznámiť s kontrolnými zisteniami daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012,\navšak konateľ žalobcu to odmietol a svoje práva si teda neuplatnil. Následne správca dane doručil\nsťažovateľovi protokol z daňovej kontroly zo dňa 03. mája 2016, ku ktorému mal sťažovateľ možnosť\nsa vyjadriť, čo aj urobil vyjadrením zo dňa 20. mája 2016 a následne aj na prerokovaní pripomienok\nk protokolu dňa 15. marca 2017. S uvedeným názorom správneho súdu sa stotožnil aj kasačný súd v\nodseku 52 odôvodnenia jeho zrušujúceho rozhodnutia.\n58. Pokiaľ žalobca správcovi dane vytkol, že si vopred pripravil zápisnicu z ústneho pojednávania\nvo veci prerokovania pripomienok k protokolu uskutočneného dňa 15. marca 2017, ani túto námietku\nsprávny súd nevyhodnotil ako relevantnú. Samotnú skutočnosť, že správca dane si pred daným\nústnym pojednávaním vopred pripravil koncept zápisnice tak, aby do nej následne počas samotného\npojednávania dopĺňal údaje o jeho skutočnom priebehu, nemožno kvalifikovať ako procesné pochybenie,\npretože v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 15. marca 2017 obsiahnutej v administratívnom spise je\nzaznamenaný skutočný priebeh pojednávania, keď táto obsahuje vyjadrenie správcu dane k doručeným\npripomienkam, námietkam a návrhom uvedeným vo vyjadrení žalobcu k protokolu zo dňa 20. mája 2016,\nako aj vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne žalobcu a jej námietku nezákonnosti predmetnej zápisnice,\na tiež podpisy účastníkov konania. Predmetná zápisnica obsahuje všetky zákonné náležitosti aj podľa\nnázoru kasačného súdu prezentovaného v odseku 52 odôvodnenia jeho zrušujúceho rozhodnutia.\n59. Správny súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane v danom prípade\nnedodržal jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku\n\nv dôsledku neúčelného a neprimeraného opakovaného prerušovania daňovej kontroly za účelom\nzistenia skutočností z MVI, ktoré nemohlo spôsobiť spočívanie danej lehoty, keď prerušoval daňovú\nkontrolu postupne, vždy po doručení odpovedí, ktoré na sebe neboli závislé.\n60. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že z § 61 daňového poriadku nevyplýva žiadne\nobmedzenie počtu prerušení konania v priebehu daňovej kontroly z dôvodu potreby získania informácií\nspôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra\n2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, t. j.\nprostredníctvom MVI. V prípade MVI je pritom potrebné postupovať účelne a efektívne, t. j. požadovať\ntaký druh informácií, ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou, nezisťovať informácie opakovane,\nresp. zisťovať totožné informácie opakovaným dožiadaním, či žiadať informácie po častiach (tzv.\nkúskovanie žiadosti). Právny inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu\ndane na umelé a neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly, preto je potrebné\nposudzovať účelnosť postupu správcu dane pri vyžiadaní informácií zo zahraničia a prerušenia daňovej\nkontroly (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/3/2018 zo dňa\n21. februára 2019; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/15/2016 zo dňa\n30. mája 2017; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/53/2018 zo dňa 2. júla\n2019; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 370/2020 zo dňa 25. augusta\n2020). Súčasne podľa rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024 (i) pri hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia\ndaňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o MVI a (ii)\nprocesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú žiadosť o MVI nemá vplyv na zákonnosť\nprerušenia daňovej kontroly. Správny súd tiež upozorňuje, že podľa rozsudku SD EÚ vo veci C-186/20 Hydina SK zo dňa 30. septembra 2021 je potrebné vykladať čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo\ndňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty\nv spojení s jeho odôvodnením 25 tak, že tento nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť\nzákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy,\nkým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej\nspolupráce stanoveného týmto nariadením.\n61. Odhliadnuc od uvedených všeobecných východísk týkajúcich sa primeranosti prerušenia daňovej\nkontroly správny súd s poukazom na svoju viazanosť rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134\nods. 1 SSP) vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom neúčelného a neprimeraného využitia inštitútu MVI\nako veľmi všeobecne formulovanú a nekonkrétnu. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na zneužitie možnosti\nMVI zo strany správcu dane reťazením žiadostí o MVI, keď rôzne krajiny dožadoval postupne, hoci\njednotlivé dožiadania spolu nesúviseli, žalobca neuviedol, o ktoré konkrétne dožiadania, resp. do ktorých\nkrajín sa malo jednať, akým spôsobom a v akom časovom rozmedzí ich mal správca dane neúčelne\nreťaziť, a do správnej žaloby nezahrnul ani žiadne argumenty podporujúce ním tvrdenú neexistenciu\nsúvislosti medzi jednotlivými dožiadaniami. Správny súd preto nebol oprávnený bližšie skúmať konkrétne\nokolnosti podávania tej-ktorej žiadosti o MVI v predmetnej veci správcom dane za účelom vyhodnotenia\nprimeranosti postupných opakovaných prerušení vykonanej daňovej kontroly a existencie súvislosti\nmedzi jednotlivými dožiadaniami, keďže by tým prekročil rámec podanej správnej žaloby a neprípustným\nspôsobom by tak nahrádzal aktivitu žalobcu.\n62. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých\nmusí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej\nžaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne\nbude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím\nsa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je\nsprávny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom\na účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu)\npožadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké\nskutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti\nžalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je\npovinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu\nvšeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba\nvšeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých\n\nvyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení\nzákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29. septembra\n2021). Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska\nsprávneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou\nkoncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej argumentácie\nsa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti\nso skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci\nskutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného\nsenátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, na ktorý odkazuje aj\njudikatúra kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Asan/2/2020 zo dňa 29. septembra 2021).\n63. Zároveň správny súd nepovažoval v prejednávanej veci za relevantné ani tvrdenia žalobcu, že k\nukončeniu prerušenia daňovej kontroly dochádza v deň, keď správca dane dostane odpoveď z MVI a\núkony smerujúce k jej prekladu už nie sú výsledkom zahraničnej spolupráce. Z obsahu administratívneho\nspisu totiž vyplýva, že dané odpovede sa dostávali do dispozície správcu dane už preložené, keďže\nk MVI dochádzalo prostredníctvom žalovaného, ktorý vždy najprv zabezpečil preklad jemu doručených\nodpovedí na MVI a až následne ich predložil správcovi dane. K pominutiu dôvodov prerušenia konania\npritom podľa názoru správneho súdu nemohlo dôjsť skôr, ako sa správca dane o týchto odpovediach\ndozvedel.\n64. V zmysle § 43 zákona o DPH, ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy systému\nDPH stanovenej predovšetkým v Smernici 2006/112/ES, je dodanie tovaru do iného členského štátu\noslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom\nosoba identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskej\núnie zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci Európskej únie umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu\na v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému\nDPH. Účelom právnej úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky\ntovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby).\n65. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne\ndodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravujú ust. § 43 ods. 1 a\nods. 5 zákona o DPH. Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele Smernice 2006/112/ES\na tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/1/2021 zo dňa 31. januára 2023).\n66. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26. januára\n2017 uviedol: ,,aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia\nbyť splnené zákonné podmienky, a to jednak: že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že\ntovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom\nštáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do\nštátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá\nje platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, len musí mať aj reálnu možnosť\nodviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri\nspoločenstva zdanená (inak by to mohlo byť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho\ndvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia\ntovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 z 16. decembra 2021).\n67. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého\ndôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý\noslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje ako je potrebné preukazovať\nsplnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru\nz tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH.\nIch predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení\ndodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými\npredpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie\n\ndodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného\nčlenského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok\nuvedených v § 43 zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16. decembra 2021).\n68. Správny súd konštatuje, že v predmetnej veci na základe výsledkov MVI vo vzťahu k jednotlivým\nodberateľom uvedeným na žalobcom predložených faktúrach vznikli na strane správcu dane oprávnené\npochybnosti, či skutočne došlo k dodaniu tovaru žalobcom deklarovaným odberateľom v iných\nčlenských štátoch tak, ako to vyplýva z dokladov predložených žalobcom. Žalobca mal možnosť\npredložiť, resp. navrhnúť relevantné dôkazy, ktoré by tieto pochybnosti správcu dane odstránili, čo\nvšak neurobil. Správca dane a následne aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach podrobne popísali\nsvoje skutkové zistenia vyplývajúce predovšetkým z odpovedí daňových orgánov iných členských\nštátov na žiadosti o MVI, ako aj z ďalších vykonaných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že žalobcom\ndeklarované intrakomunitárne dodania tovaru odberateľom – talianskej spoločnosti MABEL S.r.l.,\nmaďarskej spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft., francúzskemu odberateľovi M Scognamiglio\nSalvatore - SO.GE.COM, a maďarskej spoločnosti Aqua Lux Home Kft., v preverovanom zdaňovacom\nobdobí sa nepodarilo potvrdiť.\n69. Žalobcom deklarované dodanie tovaru spoločnosti MABEL S.r.l. považoval správca dane\nza nepreukázané vzhľadom na skutočnosti uvedené v odpovedi talianskej daňovej správy na žiadosť\no MVI, a to predovšetkým zistenie, že daná spoločnosť neposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje\nhydraulického oleja za obdobia po 21. septembri 2012, pričom zástupca tohto odberateľa sa nikdy\nnenachádzal v priestoroch spoločnosti. V tejto súvislosti žalobca namietal, že z jemu predložených\nvýsledkov MVI pri nahliadnutí do spisu uvedené skutočnosti nevyplývajú. Zo zápisnice o ústnom\npojednávaní zo dňa 05. októbra 2016, ktorého predmetom bolo nahliadnutie do spisov správcu dane\nza zdaňovacie obdobia august, september a október 2012, obsiahnutej v administratívnom spise mal\nvšak správny súd za preukázané, že konateľovi žalobcu H. L. a splnomocnenej zástupkyni žalobcu H. A.\nbola okrem iných dokumentov sprístupnená na nahliadnutie aj predmetná odpoveď talianskej daňovej\nsprávy na MVI zo dňa 25. novembra 2013. Z danej odpovede na MVI obsiahnutej v administratívnom\nspise pritom podľa názoru správneho súdu jednoznačne vyplýva, že spoločnosť MABEL S.r.l. talianskej\ndaňovej správe neposkytla faktúry za intrakomunitárne predaje hydraulického oleja za obdobia po 21.\nseptembri 2012 a zástupca tohto odberateľa sa v priestoroch spoločnosti nikdy nenachádzal.\n70. Vo vzťahu k odberateľovi KENGURU SPEED-TRANS Kft. vyplynuli pochybnosti správcu dane\no žalobcom deklarovanom dodaní tovaru prioritne z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť\no MVI, v zmysle ktorej daná spoločnosť v preverovanom období obchodovala s hydraulickým olejom\nv rámci trojstrannej pôsobnosti, tovar bol prepravený zo Slovenska priamo do Talianska do priestorov\nnásledného odberateľa - belgickej spoločnosti NV INDAVER, prepravcom bola rumunská spoločnosť\nAMIABIL S.R.L. a prepravu zaplatil a zabezpečil maďarský odberateľ, pričom k danej odpovedi boli\npriložené aj príslušné doklady CMR. Správca dane tiež poukázal na zápisnicu č. 67008-2/324-6/2015,\nBu, Alt. zo dňa 16. júla 2015 o výsluchu svedka L. A. K., konateľa spoločnosti KENGURU SPEEDTRANS Kft., odpoveď rumunskej daňovej správy na žiadosť o MVI vo vzťahu k prepravcovi AMIABIL\nS.R.L., ktorý potvrdil prijatie tovaru v Taliansku konateľmi belgickej spoločnosti INDAVER NV, ako aj na\nodpoveď belgickej daňovej správy na žiadosť o MVI, v zmysle ktorej spoločnosť INDAVER NV nemala\nv rokoch 2012 a 2013 maďarských dodávateľov a žalobcu ani spoločnosť KENGURU SPEED-TRANS\nKft. nepozná.\n71. Pokiaľ žalobca správcovi dane vytkol prihliadnutie na zápisnicu č. 67008-2/324-6/2015, Bu, Alt. zo\ndňa 16. júla 2015 o výsluchu svedka L. A. K., správny súd sa s touto námietkou stotožnil. Vychádzal\npritom zo skutočnosti, že daná zápisnica, resp. jej kópia jednak nie je obsiahnutá v administratívnom\nspise a v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 05. októbra 2016 nebola žalobcovi sprístupnená\nna nahliadnutie, ako aj zo zmätočných vyjadrení správcu dane a žalobcu ohľadom jej získania, keďže\nv prvostupňovom rozhodnutí správca dane uvádza, že išlo o nazretie do spisu ČVS: A./2009 dňa 18.\nnovembra 2015 žalovaným, v administratívnom spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 30. júna\n2016, podľa ktorého bola fotokópia danej zápisnice vyhotovená pri nazretí do spisu ČVS: A./NKA-FPBA-2013 zamestnancom správcu dane a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dokonca zmieňuje, že\ndaný výsluch bol vykonaný národným daňovým a colným úradom. Správny súd zároveň zo zápisnice\no ústnom pojednávaní zo dňa 05. októbra 2016 obsiahnutej v administratívnom spise zistil, že žalobcovi\n\nnebola sprístupnená na nahliadnutie ani odpoveď rumunskej daňovej správy na žiadosť o MVI vo\nvzťahu k prepravcovi AMIABIL S.R.L. Napriek uvedeným pochybeniam je správny súd toho názoru, že\npochybnosti správcu dane o žalobcom deklarovanom dodaní tovaru odberateľovi KENGURU SPEEDTRANS Kft. sú legitímne už s ohľadom na samotnú odpoveď maďarskej daňovej správy na žiadosť\no MVI, ktorej obsah zásadným spôsobom spochybnil, že došlo k reálnemu dodaniu predmetného tovaru\ntak, ako to vyplýva z dokladov predložených žalobcom, ako aj s prihliadnutím na odpoveď belgickej\ndaňovej správy na žiadosť o MVI.\n72. Záver správcu dane o nepreukázaní žalobcom deklarovaného dodania tovaru odberateľovi\nM Scognamiglio Salvatore - SO.GE.COM vychádzal z odpovede francúzskej daňovej správy na žiadosť\no MVI, v zmysle ktorej ide o spiacu firmu, ktorá bola dňa 20. júna 2013 vymazaná z obchodného\nregistra a nepodala žiadne daňové priznania. Poukázal tiež na odpoveď talianskej daňovej správy\nna žiadosť o MVI vo vzťahu k prepravcovi označenému na žalobcom predložených medzinárodných\nnákladných listoch – spoločnosti GI. LI. AN. TRANSPORTI a.s., podľa ktorej predchádzajúci ani\naktuálny zástupca danej spoločnosti nikdy nepredložili relevantné doklady o preprave alebo fiškálne\nzáznamy. Pokiaľ žalobca v súvislosti s prepravou daného tovaru argumentoval zmluvou uzavretou\nmedzi prepravcom a odberateľom, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v kontexte správcom dane\nzistených skutočností samotná formálna existencia zmluvy o preprave nepostačuje na preukázanie, že\nk uskutočneniu prepravy aj reálne došlo. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že odberateľ M Scognamiglio\nSalvatore - SO.GE.COM nie je v skutočnosti nekontaktný, správny súd konštatuje, že žalobcovi nič\nnebránilo, aby daného dodávateľa sám kontaktoval a v súčinnosti s ním sa pokúsil vyvrátiť pochybnosti\nsprávcu dane o tom, že predmetný tovar bol danému odberateľovi skutočne dodaný do iného členského\nštátu, čo však žalobca neurobil.\n73. Napokon v súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru odberateľovi Aqua Lux Home Kft. správca dane\nz odpovedí maďarskej daňovej správy na žiadosti o MVI zistil, že predmetom aktivity tejto spoločnosti\nv preverovanom období bol obchod s autami a živými zvieratami, súčasný aj bývalý konateľ spoločnosti\nje nekontaktní, dodávateľ s daňovou správou nekomunikoval a nepredložil žiadne relevantné doklady.\nSprávny súd sa v danom prípade nestotožnil s tvrdením žalobcu, že mu správca dane kládol na ťarchu\nnekontaktnosť daného odberateľa v neskoršom období, keďže v danom prípade z odpovede maďarskej\ndaňovej správy vyplynulo predovšetkým to, že daný odberateľ jej nepredložil (ani v predchádzajúcom\nobdobí) žiadne relevantné doklady týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktorá skutočnosť\nzásadným spôsobom spochybňuje uskutočnenie predmetných dodávok tovaru tak, ako to žalobca\ndeklaroval, ktoré pochybnosti sa žalobcovi následne nepodarilo vyvrátiť.\n74. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k jednotlivým deklarovaným odberateľom poukazoval na skutočnosť, že\nsplnenie podmienok na oslobodenie od dane preukázal CMR dokladmi, ako aj ďalšími predloženými\ndokladmi, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade správca dane vykonaným\ndokazovaním závažným spôsobom spochybnil, že žalobcom predložené formálne doklady zodpovedajú\nskutočnosti, a žalobcovi sa tieto jeho pochybnosti nepodarilo v priebehu daňovej kontroly a na ňu\nnadväzujúceho vyrubovacieho konania vyvrátiť. Rovnako správny súd nevyhodnotil ako relevantné\ntvrdenia žalobcu ohľadom splnenia dodacej podmienky naložením tovaru na dopravné prostriedky\nprepravcov, čím zároveň malo dôjsť k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na jednotlivých\nodberateľov, keďže materiálnymi podmienkami oslobodenia od dane nie je naloženie tovaru za účelom\nprepravy ani prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa, ale prepravenie tovaru\ndo iného členského štátu a jeho dodanie osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.\n75. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nevypočutia ním\nnavrhnutých svedkov správcom dane, keďže z napadnutého rozhodnutia vyplývajú dôvody nevypočutia\ntýchto svedkov. Žalovaný v ňom konštatoval, že je v kompetencii správcu dane, či vyhovie takémuto\nnávrhu, pričom vzhľadom na dostatočné množstvo dôkazov, ktoré mal k dispozícii, túto možnosť\nnevyužil. Súčasne žalovaný ako dôvod nevypočutia žalobcom navrhovaných svedkov, a to účtovníčok,\ncolníkov a osôb, ktoré sa mali zúčastniť na nakládke tovaru, uviedol, že ich výpovede nemôžu\npreukázať skutočné prevzatie tovaru v inom členskom štáte odberateľmi uvedenými na faktúrach.\nSprávny súd považuje uvedené dôvody nevypočutia daných osôb za dostatočné, keďže ich výpovede\nby v nadväznosti na správcom dane vykonané dôkazy neboli spôsobilé preukázať skutočnosti rozhodné\npre splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane na strane žalobcu. Pokiaľ by aj navrhovaní\nsvedkovia potvrdili, že skutočne došlo k nakládke tovaru na území Slovenskej republiky, táto skutočnosť\n\nby nemala žiadny vplyv na záver konajúcich daňových orgánov o nepreukázaní, že predmetný tovar bol\naj reálne prepravený až k deklarovaným odberateľom na územie iných členských štátov.\n76. Po preskúmaní rozhodnutí správcu dane a žalovaného považuje správny súd za zrejmé, že\nžalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nevyvrátil pochybnosti správcu dane, že\nk dodaniu tovaru došlo tak, ako to žalobca deklaroval, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.\nŽalobca si v danom prípade nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich deklarované dodania tovaru,\nv čoho dôsledku sa dostal do dôkaznej núdze. Práve žalobca bol pritom osobou, ktorá bola priamo\núčastná deklarovaných zdaniteľných obchodov, a teda mal možnosť si počas ich realizácie zabezpečiť\ndostatok dôkazov spôsobilých preukázať ich uskutočnenie, čo však neurobil. Správny súd súčasne\nnemôže konštatovať, že by správca dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu\npreukazovaním takých skutočností, na ktoré by nemal dosah. Preto správny súd dospel k záveru, že\nžalobca nepreukázal, že predmetný tovar bol prepravený do iného členského štátu a bol dodaný osobám\nidentifikovaným pre daň v inom členskom štáte, a teda nepreukázal kumulatívne splnenie materiálnych\npodmienok ním uplatneného práva na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH.\n77. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju\npodľa § 190 SSP zamietol.\n78. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od\nžalobcu, aby mu nahradil trovy konania.\n79. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3f16afcd-138c-4f04-8b30-fe79128729b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.370.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.370.2020.1"}, {"guid": "8e397e84-fc83-4240-9b39-fed2530a1a13:b7d65c08-a08f-4111-9d9a-bf36a0b9c2eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1", "spisova_znacka": "19SVs/4/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/4/2023 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1016201881.1"}, {"guid": "5642f17c-aacd-42a2-a975-154d18e3c7a2:e505ef03-39d2-4bbf-8bcf-9db9395e5865", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:2019200250.1", "spisova_znacka": "1Sfk/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/1/2021 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:2019200250.1"}, {"guid": "82b67678-9bc5-4daa-bcca-7b444c1990a7:1ee13a63-a2b4-4461-a1ec-4c3ce2d310de", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1", "spisova_znacka": "1Asan/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/2/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1"}], "citovane_v": []}