Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/9/2017 1017200067 27. 03. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1017200067.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-5S/9/2017 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/X, XXX XX E., zastúpeného: JUDr. Peter Milec, advokát, so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, P. O. Box 69, 810 00 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. PK-2-7/2016 zo dňa 10.11.2016, takto rozhodol: BA-5S/9/2017 I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: BA-5S/9/2017 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalobca bol v rozhodnom období zaradený ako starší referent Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) (od 15.03.2013 do 15.06.2016). Dňa 01.08.2016 bolo schválené služobné hodnotenie žalobcu, ktorým bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe (ďalej len “služobné hodnotenie”). Služobné hodnotenie bolo vydané podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), teda z dôvodu, že u žalobcu došlo k závažným zmenám v spôsobilosti na výkon funkcie. Zo služobného hodnotenia ďalej vyplýva, že príslušník musí spĺňať podmienku spoľahlivosti podľa § 14 ods. 5 zákona č.73/1998 Z. z. po celý čas trvania služobného pomeru, pričom v podmienkach Slovenskej informačnej služby spoľahlivosť predstavuje oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ktoré vzniká, ak príslušník splní všetky predpoklady na vznik tohto oprávnenia podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v relevantnom znení (ďalej len “zákon č. 215/2004 Z. z.”). Splnenie predpokladov sa overuje vykonaním bezpečnostnej previerky v závislosti od stupňa utajenia, s ktorými sa má príslušník oboznamovať. Na základe rozhodnutia riaditeľa SIS č. P77/35 - 49 - 20/2006 zo dňa 12.10.2006 o určovaní navrhovaných osôb oboznamovať sa
s utajovanými skutočnosťami musia byť všetci príslušníci SIS určení na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu stupňov utajenia “Dôverné” až “Prísne tajné”, na všetkých príslušníkov sa vykonávajú bezpečnostné previerky štvrtého stupňa, teda každý príslušník je povinný spĺňať predpoklady na vznik oprávnenia uvedeného stupňa utajenia. Žalovanému zanikla platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami č. 77/37 - V - 36 - 32/2011 zo dňa 15.06.2011 a to dňa 15.06.2016 uplynutím doby jeho platnosti podľa § 28 ods. 1 zákona číslo 215/2004 Z. z. Keďže žalovanému zanikla platnosť osvedčenia, zaniklo mu aj určenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia “Dôverné” v pôsobnosti SIS č. 65/10 - 2 - 44/2013 zo dňa 15.03.2013. Na základe toho žalovaný nie je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a nebolo ho možné previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe. Z týchto dôvodov bol podľa § 43 ods. 1 písmena f) zákona č. 73/1998 Z. z. zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov štátnej služby a to na základe personálneho rozkazu riaditeľa SIS č. 359 zo dňa 15.06.2016, počas zaradenia v zálohe bolo žalobcovi dňa 30.06.2016 doručené rozhodnutie o nesplnení predpokladov oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami č. 77/35 - 4 - 5/2016 - BP zo dňa 06.06.2016 (ďalej aj len „Podkladové rozhodnutie“), služobný orgán teda dospel k záveru, že žalobca nespĺňa zákonnú podmienku spoľahlivosti, ktorú je povinný spĺňať po celú dobu trvania služobného pomeru a z toho dôvodu podľa § 27 ods. 4 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe v Slovenskej informačnej službe. 2. Na podklade žalobcom podaného odvolania voči služobnému hodnoteniu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. p. PK-2-7/2016 zo dňa 10.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a služobné hodnotenie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zosumarizoval dôvody uvádzané v hodnotiacej časti služobného hodnotenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca bol so služobným hodnotením oboznámený dňa 15.09.2016, v priebehu preverovania platnosti osvedčenia žalobcu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami boli zistené nové skutočnosti, na základe ktorých začalo osobitné pracovisko SIS dňa 22.07.2015 preverovať platnosť osvedčenia žalobcu podľa § 29 zákona č. 215/2004 Z. z. Následne bola osobitnému pracovisku doručená žiadosť o vykonanie periodickej bezpečnostnej previerky žalobcu. V novembri 2015 bol so žalobcom vykonaný bezpečnostný pohovor podľa § 25 zákona č. 215/2004 Z. z. za účelom preverenia skutočností, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti jeho osvedčenia. V rámci preverovania bolo následne vydané rozhodnutie o nesplnení predpokladov oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami č. 77/35 - 4 - 5/2016 - BP zo dňa 06.06.2016 (Podkladové rozhodnutie), ktorým bolo konštatované, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa „Prísne tajné“. O vydaní tohto rozhodnutia bol riaditeľ sekcie G informovaný dňa 07.06.2016. Následne požiadal osobitné pracovisko o zastavenie vykonávania periodickej bezpečnostnej previerky. Žalovaný zosumarizoval skutkové zistenia a právne posúdenie prvostupňového orgánu, s ktorými sa stotožnil. 3. Žalovaný sa ďalej v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj jednotlivými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa spôsobu doručenia služobného hodnotenia uviedol, že žalobca bol so služobným hodnotením oboznámený osobne dňa 15.09.2016 na odpočívadle Zeleneč pri Trnave, miesto stretnutia navrhol samotný žalobca a že žalobca so stretnutím súhlasil aj napriek tomu, že išlo o štátny sviatok. Žalovaný preto považoval tvrdenia žalobcu o tom, že bol pri oboznámení so služobným hodnotením vystavený neprimeranému tlaku a nemal možnosť riadne sa oboznámiť s jeho obsahom, za účelové. 4. K žalobcom namietanému nedodržaniu zásad objektívnosti, komplexnosti a konkrétnosti pri spracovaní služobného hodnotenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nadriadený žalobcu postupoval v súlade s § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., keď žalobcovi umožnil vyjadriť sa k návrhu služobného hodnotenia a jeho pripomienky posúdil. Zároveň žalovaný uviedol, že otázky súvisiace s bezpečnostnou previerkou žalobcu boli predmetom samostatného konania podľa zákona č. 215/2004 Z. z., ktoré je nezávislé od konania vo veciach služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z., a preto ich nebolo možné riešiť v rámci služobného hodnotenia. Žalovaný ďalej konštatoval, že v služobnom hodnotení bol výkon služby žalobcu z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy posúdený a hodnotený kladne. Zároveň však zdôraznil, že rozhodujúcou skutočnosťou pre záver služobného hodnotenia bola skutočnosť, že žalobca nespĺňal podmienky na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, čo predstavovalo závažnú zmenu v jeho spôsobilosti na výkon štátnej služby.
5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že nadriadený žalobcu pri spracovaní služobného hodnotenia postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a že konanie vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona a konanie podľa zákona č. 215/2004 Z. z. sú samostatné konania. Keďže námietky žalobcu smerovali predovšetkým proti rozhodnutiu vydanému v konaní o bezpečnostnej previerke, žalovaný ich považoval za nedôvodné. II. Správna žaloba 6. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe zo dňa 12.01.2017, ktorú podal na Krajskom súde v Bratislave dňa 13.01.2017, namietal voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného a navrhol jeho zrušenie a zrušenie služobného hodnotenia a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 7. Žalobca v prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie a služobné hodnotenie boli vydané predčasne, nakoľko vychádzali z toho, že žalobcovi dňa 15.6.2016 zanikla platnosť osvedčenia č. 77/37 - V - 36 - 32/2011 zo dňa 15.06.2011 uplynutím doby platnosti podľa § 28 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. a zaniklo mu aj určenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, zároveň mu bolo doručené Podkladové rozhodnutie, ktoré napadol žalobou na Krajom súde v Bratislave, konanie je vedené pod sp. zn. 5S/166/2016. Poukázal na dôvody nezákonnosti tohto Podkladového rozhodnutia, ktoré odôvodňujú zrušenie oboch žalobou napadnutých rozhodnutí z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 8. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán, ani žalovaný sa nevysporiadali s námietkami, ktoré uvádzal vo veci vydania služobného hodnotenia a v odvolaní, keď tvrdil, že služobné hodnotenie bolo vypracované v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z. z., keďže nebolo objektívne, komplexné ani konkrétne. Žalobca zároveň tvrdil, že v priebehu procesu vypracovania služobného hodnotenia podal k návrhu služobného hodnotenia pripomienky a námietky, v ktorých poukázal na viaceré skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru neboli v návrhu hodnotenia správne alebo úplne uvedené. Tvrdil, že nadriadený jeho pripomienky odmietol bez náležitého vyhodnotenia a bez toho, aby sa s nimi riadne vysporiadal. Podľa žalobcu tak správny orgán nerešpektoval zákonom ustanovený postup pri vypracovaní služobného hodnotenia. 9. Ďalšia žalobná námietka smerovala proti správnosti zistenia skutkového stavu, žalobca konkrétne namietal, že žalovaný si nezabezpečil spisový materiál týkajúci sa Podkladového rozhodnutia, na ktorý sa v služobnom hodnotení aj v napadnutom rozhodnutí odvoláva a bez toho správne orgány nemohli skutkový stav objektívne vyhodnotiť. Služobné hodnotenie považuje za neobjektívne, nevyvážené a znemožňujúce posúdiť spoľahlivosť jeho osoby podľa § 14 ods. 3 zákona č. 73/998 Z. z. Podľa názoru žalobcu neobstojí, že žalovaný bol viazaný rozhodnutím vydaným v konaní o bezpečnostnej previerke (Podkladovým rozhodnutím), keďže z ustanovenia § 14 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. nevyplýva, že by rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou vyhodnotenie osoby ako nespoľahlivej malo byť len rozhodnutie o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, toto posúdenie závisí od správnej úvahy služobného orgánu, ktorý má zistiť skutočný stav veci v zmysle zásady materiálnej pravdy. Žalobca poukázal na to, že skutočnosti, ktoré sa stali podkladom pre vydanie rozhodnutia o nesplnení predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami ako aj okolnosti súvisiace s jeho vydaním neboli žalovanému známe a preto bolo jeho povinnosťou pri spracovaní služobného hodnotenia postupovať tak, že si mal zadovážiť tie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. 10. Žalovaný ďalej namietal, že služobné hodnotenie neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti a nie sú v ňom teda uvedené všetky skutočností taxatívne vymenované v ustanovení § 27 ods. 2 až 4 zákona číslo 73/1998 Z. z., pretože neobsahuje posúdenie otázky výkonu štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, nie je v ňom uvedený konkrétny rozsah činnosti za sporné obdobie, zaťaženie žalobcu, rozsah vykonanej práce riadne a včas, absentuje uvedenie konkrétnych disciplinárnych odmien a vyhodnotenie osoby žalobcu za jednotlivé roky z hľadiska jeho výkonnosti, zároveň neobsahuje hodnotenie znalosti právnych predpisov vo výkone štátnej služby, ani hodnotenie jeho bezúhonnosti, služobné hodnotenie preto neposkytuje objektívny pohľad na prácu žalobcu. Podľa žalobcu služobné hodnotenie nezohľadnilo všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa jeho služobného pôsobenia a zároveň obsahovalo selektívne vybrané informácie, ktoré mali viesť k záveru o jeho
nespôsobilosti vykonávať štátnu službu. Žalobca tvrdil, že nadriadený pri vypracovaní služobného hodnotenia účelovo vybral len niektoré skutočnosti a iné, ktoré podľa žalobcu svedčili v jeho prospech, nezohľadnil. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že počas svojho pôsobenia v Slovenskej informačnej službe dosahoval dobré pracovné výsledky a že jeho služobná činnosť bola hodnotená pozitívne. Tvrdil, že služobné hodnotenie, ktoré ho označilo za nespôsobilého vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, bolo v rozpore s jeho doterajším služobným pôsobením a nebolo primerane odôvodnené. Žalovaný tiež namietal, že bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vypracovať služobné hodnotenie za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia a preto podľa jeho názoru chýba získané hodnotenie za obdobie od 21.10.2013 do schválenia napadnutého služobného hodnotenia, čo podľa jeho názoru spôsobuje nezákonnosť napadnutého služobného hodnotenia a rozhodnutia žalovaného. 11. Žalobca zároveň poukázal na ďalší nedostatok služobného hodnotenia a to na ustanovenie § 27 ods. 3 a 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého má byť policajt služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia a služobné hodnotenie sa vykoná, ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Poukázal na to, že napadnutému služobnému hodnoteniu predchádzalo platné služobné hodnotenie spracované dňa 21.10.2013 a z Podkladového rozhodnutia vyplýva, že predmetom bezpečnostnej previerky boli skutočnosti týkajúce sa obdobia, ktoré predchádzalo schváleniu predchádzajúceho platného služobného hodnotenia z roku 2013 a to vzhľadom na obsah otázok ktoré mu boli v rámci bezpečnostnej previerky položené. Z toho žalobca vyvodil nesprávnosť záveru, že došlo k závažným zmenám v jeho spôsobilosť na výkon funkcie, keďže zmeny mali nastať už pred služobným hodnotením z roku 2013. 12. Ďalší žalobný bod žalobca založil na tvrdení, že pri oboznámení so služobným hodnotením nebol dodržaný zákonný postup. Tvrdil, že k oboznámeniu so služobným hodnotením došlo za neštandardných okolností a že nemal reálnu možnosť sa s jeho obsahom riadne oboznámiť. Podľa žalobcu spôsob doručenia služobného hodnotenia nebol v súlade so zásadami zákonnosti a riadneho výkonu štátnej služby. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania 13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.3.2017 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 14. Žalovaný zotrval na svojich záveroch z napadnutého rozhodnutia, ktoré zopakoval. Uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal služobné hodnotenie z dôvodu, že došlo k závažným zmenám v spôsobilosti žalobcu na výkon funkcie. Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého sa za spoľahlivého nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a zároveň poukázal na § 14 ods. 5 tohto zákona, podľa ktorého príslušník SIS musí spĺňať podmienky uvedené v § 14 ods. 1 po celý čas trvania služobného pomeru. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie riaditeľa SIS č. 77/35 - 49 - 20/2006 zo dňa 20.10.2006 o určovaní navrhovaných osôb oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v pôsobnosti SIS, na rozkaz riaditeľa SIS č. 58 zo 14.09.2016 o určení funkcií pri výkone ktorých sa môžu oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, rozkaz riaditeľa SIS č. 35 z 15.07.2014 o určení funkcií v sekcii G, z ktorých vyplýva, že všetci príslušníci SIS musia byť určení na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu stupňov utajenia „Dôverné“ až „Prísne tajné“. 15. Žalovaný sa ďalej vyjadril k argumentácii žalobcu ohľadne nezákonnosti Podkladového rozhodnutia tak, že toto rozhodnutie považuje za zrozumiteľné a vydané v súlade s právnymi predpismi. Ďalej poukázal na to, že preskúmanie tohto rozhodnutia o neudelení bezpečnostnej previerky je predmetom iného konania a námietky smerujúce voči tomuto rozhodnutiu so samotným služobným hodnotením nesúvisia. Žalovaný odmietol argumentáciu žalobcu, že vzhľadom na to, že Podkladové rozhodnutie bolo napadnuté správnou žalobou, mal čakať na výsledok súdneho preskúmania. Poukázal na to, že toto rozhodnutie je považované za správne, ak nie je nahradené iným rozhodnutím, čo vyplýva aj z § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“), a teda ak o predbežnej otázke už právoplatne rozhodol príslušný orgán verejnej moci, je správny orgán týmto rozhodnutím viazaný, pričom skúma len to, či je rozhodnutie právoplatné a či ho vydal príslušný orgán. Žalovaný poukázal na to, že orgány verejnej správy pri vydávaní rozhodnutí
nie sú viazané konvalidáciu svojich rozhodnutí súdmi a ich rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu ex post. Žalovaný ďalej zdôraznil kauzálny nexus medzi Podkladovým rozhodnutím a napadnutým rozhodnutím, keďže žalobca prestal spĺňať podmienky spoľahlivosti a toto Podkladové rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, správny orgán preto musí na neho prihliadať v rámci ďalších konaní. 16. K námietkam žalobcu vo vzťahu k návrhu služobného hodnotenia ako aj k nevyváženosti a neobjektívnosti služobného hodnotenia žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán pri spracúvaní hodnotenia postupoval v súlade s ustanovením § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v tomto hodnotení, vysporiadal sa s jeho námietkami. Žalovaný ďalej uviedol že obsahové náležitosti služobného hodnotenia sú uvedené v § 27 zákona č. 73/1998 Z. z., s ktorým služobné hodnotenie korešponduje. Žalovaný ďalej zdôraznil, že v konaní o bezpečnostnej previerke žalobcu nie je v postavení zúčastnenej strany, bezpečnostnú previerku realizuje osobitné pracovisko zriadené podľa ustanovenia § 9 zákona číslo 215/2004 Z. z., nadriadený, ktorý vypracúva návrh služobného hodnotenia nie je oprávnený vstupovať do tohto procesu, ani zisťovať či posudzovať dôvody, pre ktoré bola bezpečnostná previerka žalobcu ukončená vydaním rozhodnutia o nesplnení predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Z napadnutého rozhodnutia podľa žalovaného vyplýva, že v súvislosti s plnením služobných úloh je žalobca hodnotený kladne, ale napriek tomu je nespôsobilý vykonávať funkciu v štátnej službe z dôvodu zániku platnosti dovtedy platného osvedčenia, na základe čoho bol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov. Počas tohto zaradenia bolo žalobcovi doručené rozhodnutie, podľa ktorého nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“ a teda nespĺňa podmienku spoľahlivosti. 17. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že SIS vykonal služobné hodnotenie ex lege v súlade s dikciou § 27 ods. 6 písmena b) zákona č. 73/1997 Z. z., podľa ktorého sa služobné hodnotenie vykoná, ak dôjde k závažným sme zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie a teda vždy, ak nastanú podmienky predvídané hypotézou citovanej právnej normy, ktorá je kogentná. Ďalej poukázal na to, že postupoval v súlade s princípom materiálnej pravdy, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a preskúmané boli všetky skutočnosti svedčiace v prospech aj v neprospech účastníka konania. 18. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia jeho procesných práv vo vzťahu k okolnostiam oboznámenia sa so služobným hodnotením žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce, poukázal na obsah administratívneho spisu a najmä na úradný záznam zo dňa 07.09.2016 a 16.09.2016, z ktorých vyplýva, že po schválení napadnutého služobného hodnotenia riaditeľom sekcie G bol žalobca kontaktovaný jeho nadriadeným za účelom dohodnutia si miesta a času stretnutia z dôvodu oboznámenia sa so služobným hodnotením. Termín bol dohodnutý na deň 07.09.2016, tento termín žalobca zrušil z dôvodu sprevádzania člena rodiny k lekárovi. So služobným hodnotením sa žalobca oboznámil dňa 15.09.2016 na odpočívadle Zeleneč pri Nitre, pričom termín a miesto stretnutia navrhol samotný žalobca, s čím súhlasil aj po upozornení, že v uvedený deň je štátny sviatok. Žalovaný ďalej poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol že mal možnosť porovnať služobné hodnotenie s návrhom služobného hodnotenia a teda obsah návrhu služobného hodnotenia mu bol známy. K údajnému citovému rozrušeniu žalobcu žalovaný uviedol, že jeho subjektívne pocity ho celkom nepochybne mohli zaťažovať ale nemôžu mať vplyv na skutočnosť, že sa s návrhom služobného hodnotenia riadne oboznámil. 19. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol dňa 10.02.2017 prepustený zo služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby. 20. Žalovaný na výzvu súdu vo svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2025 uviedol že v konaní pod č. 77/33 - 4 - 5/2016 – BP (bezpečnostná previerka žalobcu) na základe zrušujúceho rozsudku Krajského súdu sp. zn. BA-5S/113/2020, SIS pristúpila k opätovnému vyhodnoteniu všetkých rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k danej veci, berúc zreteľ na skutkové zmeny relevantné pre dané konanie. Žalovaný uviedol, že zohľadnil najmä skutočnosť, že služobný pomer žalobcu k SIS bol ukončený a tiež skutočnosť, že doba platnosti pôvodného osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami uplynula. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to podľa § 24 ods. 2 písm. d) zákona č. 215/2004 Z. z. SIS zastavila preverovanie predpokladov žalobcu na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a to z dôvodu, že na základe všeobecne záväznej právnej úpravy
na úseku ochrany utajovaných skutočností SIS nie je príslušná na vykonanie bezpečnostnej previerky osôb, ktoré nie sú jej príslušníkmi. 21. Žalobca v replike zo dňa 24.11.2025 zotrval na podanej správnej žalobe. Uviedol, že Podkladové rozhodnutie bolo právoplatne zrušené rozsudkom krajského súdu, potvrdeným kasačným súdom, pričom dôvodom jeho zrušenia bola nepreskúmateľnosť, rozpor výroku s odôvodnením, nedostatok dôvodov a závažné procesné pochybenia spočívajúce najmä v porušení práva žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Z týchto rozhodnutí zároveň vyplýva, že žalovaný o.i. neoprávnene založil svoje závery aj na výsledkoch polygrafického vyšetrenia bez preukázania zákonných podmienok jeho použitia. Zdôraznil, že právne závery vyslovené v zrušujúcich rozsudkoch sú pre ďalšie konanie záväzné. Žalovaný uviedol, že samotné služobné hodnotenie obsahuje pozitívne hodnotenie jeho výkonu služby, pričom negatívny záver o nespôsobilosti je odvodený výlučne z výsledkov bezpečnostnej previerky. Keďže tento podklad bol právoplatne zrušený, služobné hodnotenie nemá samostatný skutkový ani právny základ. IV. Relevantná právna úprava 22. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v aktuálne platnom a účinnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 190 SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“), ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 24. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je spoľahlivý. 25. Podľa § 14 ods. 3 písm. d), § 14 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. sa za spoľahlivého nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. Podmienku spoľahlivosti musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. 26. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. 27. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v hodnotiacej časti sa posudzujú znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. 28. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. 29. Podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. 30. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. bezprostredne nadriadený v priebehu spracovania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a lehôt. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v určenej lehote bezprostredne nadriadenému písomné pripomienky, bezprostredne nadriadený ich v plnom rozsahu vyhodnotí, uvedie, či im vyhovuje alebo nevyhovuje, a spolu so svojím stanoviskom a služobným hodnotením ich predloží nadriadenému, ktorý služobné hodnotenie schvaľuje. Ten rozhodne o pripomienkach alebo námietkach. Návrh služobného hodnotenia sa stáva služobným hodnotením po jeho schválení.
31. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením. 32. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu. 33. Podľa § 43 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí policajt v stálej štátnej službe, ak nie je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon funkcie, a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe. 34. Podľa § 233 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 35. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa vykoná, ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. V priebehu bezpečnostného pohovoru má navrhovaná osoba možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z uskutočneného bezpečnostného pohovoru sa vyhotoví písomný záznam, ktorý zúčastnené strany podpíšu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu záznamu sa v ňom zaznamenajú. 36. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie. 37. Podľa § 29 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad je na základe zistenia nových skutočností povinný počas platnosti osvedčenia preveriť, či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 a v prípade zistenia, že nespĺňa tieto predpoklady, zrušiť platnosť osvedčenia. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 38. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 07.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 3S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu. 39. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP), vec prejednal na pojednávaní dňa 27.03.2026 a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 40. Súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou smerujúcou k tomu, že napadnuté služobné hodnotenie je nezákonné, keďže je založené na Podkladovom rozhodnutí, ktoré bolo po vydaní
služobného hodnotenia (a napadnutého rozhodnutia) súdom zrušené pre nezákonnosť. Zo služobného hodnotenia a rovnako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že služobné hodnotenie žalobcu bolo vydané na základe Podkladového rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o nesplnení predpokladov oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Žalovaný na základe tohto Podkladového rozhodnutia dospel v preskúmavanom rozhodnutí k záveru, že žalobca nespĺňa podmienku spoľahlivosti príslušníka, a preto nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe v Slovenskej informačnej službe. Podkladové rozhodnutie bolo následne (po vydaní napadnutého rozhodnutia) súdom zrušené pre nezákonnosť rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S 113/2020 zo dňa 29.11.2022 a vec bola vrátená žalovanému na nové konanie. Kasačná sťažnosť žalovaného bola zamietnutá rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Svk/18/2023 zo dňa 14.12.2023. Žalovaný po vrátení veci opäť rozhodol a to tak, že konanie o splnení predpokladov oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami žalobcu zastavil. Žalovaný teda nevydal nové rozhodnutie o tom, či žalobca má alebo nemá predpoklady oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami s poukazom na to, že žalobca už nie je príslušníkom SIS. Súd z vyjadrenia žalovaného a tiež žalobcu zistil, že žalobca bol zo SIS prepustený personálnym rozkazom, voči tomuto rozhodnutiu nepodal žalobu na preskúmanie rozhodnutia a zároveň došlo aj k uplynutiu objektívnej lehoty troch rokov na podanie návrhu na obnovu konania o vydanie personálneho rozkazu. 41. Súd z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že medzi rozhodnutím o nesplnení predpokladov oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami č. 77/35 - 4 - 5/2016 - BP zo dňa 06.06.2016 (Podkladové rozhodnutie) a rozhodnutím, ktoré naň nadväzuje (služobné hodnotenie), existuje vzťah tzv. bezprostredného reťazenia. Ide o dve samostatné správne konania, ktorých výsledky na seba nadväzujú tak, že vydanie Podkladového rozhodnutia následne vyvolalo potrebu vydania služobného hodnotenia z dôvodu závažnej zmeny v spôsobilosti na výkon štátnej služby, keďže zánikom oprávnenia na oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami na základe Podkladového rozhodnutia došlo k zmene, ktorá spôsobila, že žalobca sa ako príslušník SIS ďalej nemohol považovať za spoľahlivého. Žalovaný, viazaný Podkladovým rozhodnutím, z neho vyvodil, že žalobca nie je spôsobilý na výkon štátnej služby. 42. Na účely posúdenia otázky, či zrušenie Podkladového rozhodnutia súdom pre jeho nezákonnosť má bez zohľadnenia ďalších okolností veci viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, vo veci vedenej pod sp. zn. 6As 211/2017 z 22.10.2019, v ktorej súd judikoval, že „zrušenie či zmena podmieňujúceho rozhodnutia však nemusí viesť vždy k automatickému zrušeniu podmieneného rozhodnutia súdom, naopak je potrebné, podľa okolností daného prípadu vyhodnotiť aký vplyv má zrušenie či zmena podmieňujúceho rozhodnutia na zákonnosť rozhodnutia podmieneného.“ Súd tiež poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Snr/1/2020 zo dňa 20.09.2023, v ktorom Najvyšší správny súd vo veci žaloby podanej voči rozhodnutiu vydanému na základe neskôr zrušeného podkladového rozhodnutia pre jeho nezákonnosť poukázal na znenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého je pre súd rozhodný právny stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia, v tomto prípade teda skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia ešte Podkladové rozhodnutie súdom zrušené nebolo. 43. Správny súd pri posúdení predmetnej žaloby, vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Snr/1/2020, poukazuje na znenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého je pre súd rozhodný právny stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia, v tomto prípade teda poukazuje na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia ešte Podkladové rozhodnutie súdom zrušené nebolo. Súd však zároveň (obdobne ako Najvyšší správny súd v uvedenom rozsudku), uvádza, že nevybočenie z doslovného znenia § 135 ods. 1 SSP by mohlo v niektorých prípadoch viesť k istej nespravodlivosti pre adresáta správneho aktu. Zároveň tiež platí zásada, podľa ktorej z nezákonnosti (bezprávia) nemôže vzísť stav zákonný. Pri výklade § 135 ods. 1 SSP je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že nezákonnosť Podkladového rozhodnutia bola daná už v čase vydania napadnutého rozhodnutia, i keď v čase vydania napadnutého rozhodnutia táto nezákonnosť nebola súdom deklarovaná. Aj s prihliadnutím na tieto východiská však súd nevzhliadol dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nezákonnosti Podkladového rozhodnutia a to (obdobne ako Najvyšší správny súd v uvedenom rozsudku) s ohľadom na osobitosti danej veci. Osobitosťou prejednávanej veci je, že napadnuté služobné hodnotenie má význam výlučne pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníka zboru (v tomto prípade SIS) a z tohto dôvodu sa vydáva len pre príslušníkom zborov. Iný účel služobného hodnotenia zákon č. 73/1998 Z. z. nepozná a iným spôsobom na práva príslušníkov
zborov ani nedopadá. Súd preto poukazuje najmä na skutočnosť, že služobný pomer žalobcu zanikol právoplatným rozhodnutím žalovaného a žalobca toto rozhodnutie nenapadol správnou žalobou, nepodal ani návrh na obnovu konania o vydanie personálneho rozkazu, pričom už došlo aj k uplynutiu objektívnej lehoty na jeho podanie. Ďalšou osobitnou okolnosťou veci je, že konanie o Podkladovom rozhodnutí bolo po vydaní zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v konaní pod sp. zn. BA-5S/113/2020 zo dňa 29.11.2022 ukončené rozhodnutím o zastavení konania s poukazom na to, že bezpečnostnú previerku žalobcu nie je možné vykonať z dôvodu, že žalobca už nie je príslušníkom SIS. Súd preto dospel k záveru, že (ani pri prekonaní § 135 ods. 1 SSP) zrušením napadnutého rozhodnutia by žalobca nemohol dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia, ani priaznivejšie rozhodnutie vo veci vydania služobného hodnotenia, keďže už nie je príslušníkom SIS a služobné hodnotenie má význam len vo vzťahu k rozhodnutiu o služobnom pomere príslušníka. Za súčasného stavu, keďže žalobca nie je príslušníkom SIS, nemôže dosiahnuť ani vydanie rozhodnutia, ktorým by bol určený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ktoré by odôvodňovalo zmenu napadnutého rozhodnutia. 44. Ďalším aspektom, ktorý súd zvažoval pri posudzovaní dôvodnosti žaloby v súvislosti s nezákonnosťou Podkladového rozhodnutia, bolo eventuálne právo žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným napadnutým rozhodnutím. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 274/2018 zo dňa 13.11.2018, „Ak boli dané subjektívne práva uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie podľa § 99 písm. g) správneho súdneho poriadku a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Súd v súvislosti s týmto nálezom Ústavného súdu poukazuje na to, že prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nezákonnosť môže mať význam pre potrebu ochrany práv žalobcu v súvislosti s jeho prípadným nárokom na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Súd však obdobne, ako vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 10Snr/1/2020, vo vzťahu k posúdeniu prípadného práva žalobcu na náhradu škody poukazuje na skutočnosť, že pre nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci by v rámci posúdenia výšky tohto nároku bolo možné zohľadniť aj vplyv nezákonného Podkladového rozhodnutia na touto žalobou napadnuté rozhodnutie, najmä z dôvodu, že nezákonnosť Podkladového rozhodnutia už bola súdom deklarovaná v rozsudku Krajského súdu v konaní pod sp. zn. BA-5S/113/2020 a toto rozhodnutie bolo dôvodom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Súd preto ani túto okolnosť a to vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nepovažoval za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže prípadný žalobcov nárok na náhradu škody vychádza už z rozsudku Krajského súdu v konaní pod sp. zn. BA-5S/113/2020. 45. Žalobca ďalej namietal, že rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou vyhodnotenie jeho osoby ako nespoľahlivej nemalo byť len rozhodnutie o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami – Podkladové rozhodnutie, žalovaný mal danú vec sám posúdiť a zistiť skutočný stav veci vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ktoré boli dôvodom vydania Podkladového rozhodnutia. V súvislosti s týmto žalobným dôvodom súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že všetci príslušníci SIS musia spĺňať predpoklad o určení na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu stupňov utajenia “Dôverné” až “Prísne tajné” na základe rozhodnutia riaditeľa SIS č. P77/35 - 49 - 20/2006 zo dňa 12.10. Súd konštatuje, že nezistil nezákonnosť v tom, že služobný orgán (SIS) v rámci zákonom zverenej riadiacej a organizačnej právomoci stanovil podmienky výkonu štátnej služby tak, aby zodpovedali osobitnému charakteru jeho činnosti. Služobný orgán vzhľadom na povahu činnosti Slovenskej informačnej služby určil podmienku oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami ako nevyhnutný predpoklad riadneho výkonu štátnej služby. Keďže na základe Podkladového rozhodnutia žalobca túto podmienku nespĺňal, služobný orgán nepostupoval nezákonne, keď z tejto skutočnosti vyvodil záver o nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby. 46. K námietke, že žalovaný mal zisťovať dôvody a skutkový stav, ktoré viedli k vydaniu Podkladového rozhodnutia súd uvádza, že v danom prípade išlo o reťazenie správnych aktov, ktoré sú vydávané v samostatných konaniach, a vydanie jedného správneho aktu následne podmieňuje vydanie ďalšieho správneho aktu. Podkladové rozhodnutie bolo výsledkom samostatného konania, voči ktorému bol prípustný opravný prostriedok a je tiež spôsobilé samostatného súdneho prieskumu v osobitnom
konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/19/2017 zo dňa 13.12.2017 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/35/2022 zo dňa 28.02.2023). Služobný orgán bol teda v konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie služobného hodnotenia, viazaný závermi Podkladového rozhodnutia, dôvody Podkladového rozhodnutia nepodliehali jeho opätovnému prieskumu zo strany služobného úradu. Keďže splnenie predpokladu pre oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami, ktoré sa preskúmava v samostatnom konaní bolo určené ako podmienka spôsobilosti príslušníka pre výkon štátnej služby, žalovaný na základe toho nepostupoval nezákonne, keď v závere služobného hodnotenia uviedol, že žalobca nie je spôsobilý na výkon štátnej služby bez toho, aby preskúmal dôvody pre vydanie Podkladového rozhodnutia. Súd preto túto žalobnú námietku nepovažoval za dôvodnú. 47. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorej malo byť služobné hodnotenie vypracované v rozpore s § 27 ods. 3 a § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., keďže malo vychádzať zo skutočností týkajúcich sa obdobia predchádzajúceho schváleniu predchádzajúceho služobného hodnotenia z roku 2013. V tejto súvislosti žalobca poukazoval najmä na obsah otázok kladených v rámci bezpečnostnej previerky, ktoré sa podľa jeho tvrdenia vzťahovali aj na obdobie pred rokom 2013, z čoho vyvodzoval nezákonnosť záveru o existencii závažných zmien v jeho spôsobilosti na výkon funkcie. Správny súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Z právnej úpravy (§27 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z. z.) vyplýva, že služobné hodnotenie síce má byť viazané na obdobie od schválenia predchádzajúceho hodnotenia, avšak uvedené nevylučuje, aby nadriadený orgán pri posudzovaní spôsobilosti policajta prihliadal aj na skutočnosti, ktoré síce časovo presahujú rámec hodnoteného obdobia, avšak vyšli najavo až následne v kontexte nových zistení. Skutočnosť, že v rámci bezpečnostnej previerky boli žalobcovi kladené otázky aj k obdobiu pred rokom 2013, sama osebe nepreukazuje nezákonnosť napadnutého služobného hodnotenia. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný založil svoje závery na skutočnostiach, ktoré boli známe už v čase predchádzajúceho služobného hodnotenia a ktoré by neboli predmetom jeho posúdenia. Naopak, zo služobného rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom pre vydanie služobného hodnotenia bola strata oprávnenia žalobcu oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, na základe Podkladového rozhodnutia, ktoré bolo vydané až v období od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. 48. Súd sa ďalej zaoberal námietkou týkajúcou sa spôsobu doručenia služobného hodnotenia, ku ktorej žalobca uviedol, že so služobným hodnotením bol oboznámený osobne dňa 15.09.2016 na odpočívadle Zeleneč pri Trnave. Súd z administratívneho spisu zistil, že miesto stretnutia navrhol žalobca a to napriek tomu, že išlo o štátny sviatok. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že bol pri oboznámení so služobným hodnotením vystavený neprimeranému tlaku a nemal možnosť riadne sa oboznámiť s jeho obsahom, nepreukázal. O tom, že žalobca bol s obsahom návrhu služobného hodnotenia oboznámený svedčí aj skutočnosť, že voči služobnému hodnoteniu podal námietky, ku ktorým bolo zo strany nadriadeného žalobcu vydané stanovisko zo dňa 24.08.2016. Súd preto ani tejto žalobnej námietke neprisvedčil. 49. Súd neprisvedčil ani žalobnej námietke smerujúcej k tomu, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal. Žalobca v žalobe odkázal na pripomienky a námietky podané v administratívnom konaní, ktorými namietal absenciu náležitostí služobného hodnotenia, a skutkový stav zistený na účely vydania Podkladového rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný reagoval na argumentáciu žalobcu, uviedol dôvody, pre ktoré ju nepovažoval za opodstatnenú, svoje závery podložil skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z administratívneho spisu a svoje rozhodnutie náležite a riadne odôvodnil. 50. Správny súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu smerujúcou k tvrdenej neúplnosti služobného hodnotenia, v rámci ktorej žalobca namieta, že služobné hodnotenie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa § 27 zákona č. 73/1998 Z. z.. Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že služobné hodnotenie musí obsahovať najmä identifikáciu hodnoteného policajta, vymedzenie hodnoteného obdobia, opis plnenia služobných úloh v tomto období, hodnotenie jeho odborných vedomostí, schopností a osobnostných predpokladov, ako aj celkové hodnotenie vrátane záveru o jeho spôsobilosti na výkon funkcie. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že napadnuté služobné hodnotenie obsahuje všetky uvedené náležitosti. Služobné hodnotenie vymedzuje obdobie, za ktoré bol žalobca hodnotený, obsahuje konkrétny opis jeho služobnej činnosti od posledného schváleného služobného hodnotenia, čím spĺňa zákonnú požiadavku viazanosti hodnotenia na príslušné hodnotené obdobie. Zároveň obsahuje hodnotenie jeho odborných vedomostí, pracovných schopností a osobnostných
predpokladov potrebných na výkon štátnej služby, ako aj záver o jeho nespôsobilosti na výkon funkcie. Správny súd preto dospel k záveru, že napadnuté služobné hodnotenie z hľadiska obsahových náležitostí netrpí nedostatkami, ktoré by mohli založiť jeho nezákonnosť. 51. Na základe uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 53. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-5S/9/2017 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.