Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13SaZ/7/2026 0726101223 26. 08. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101223.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Kazašská republika, číslo dokladu totožnosti: C. D. E. F., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Račianska 62 Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto rozhodol: I. Súd žalobu
z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 14.08.2026, sa žalobca domáhal svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia a priznania trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.08.2026 mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného č.: G./XXXX zo dňa 06.08.2026 o predĺžení zaistenia, ktorým žalovaný podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu dňom 06.08.2026 a o jeho umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobca uviedol, že s týmto rozhodnutím nesúhlasí. Ako žiadateľ o azyl má právo byť umiestený v pobytovom zariadení. Žalobca trpí psychickými problémami, ktoré pobyt v ÚPZC len zhoršuje. Žalobca nemá v úmysle ujsť a ani nijakým spôsobom ohrozovať bezpečnosť a verejný poriadok na území Slovenskej republiky. Ďalej žalobca uviedol, že zaistenie predstavuje výnimku zo základného práva na slobodu. Odňatie slobody použitím inštitútu zaistenia musí byť v súlade v dôležitými zárukami. Musí byť stanovené, riadne odôvodnené a nesmie byť svojvoľné, pričom musí byť riadne odôvodnené, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do ľudských práv a slobôd. 3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.08.2026 zopakoval doterajší priebeh administratívneho konania. Uviedol, že dňa 05.08.2026 bol kontaktovaný pracovník MÚ MV SR, ktorý uviedol, že aj keď žalobcovi uplynula lehota na podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu MÚ MV SR o neposkytnutí azylu a doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, sa žalobca stále považuje za žiadateľa o azyl, až po kým nebude konanie na MÚ MV SR právoplatne ukončené. Na základe uvedeného žalovaný vydal rozhodnutie zo dňa 06.08.2026. Žalovaný poukázal na to, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Szak/1/2026 uviedol, že uloženie alternatívny neprichádza v prípade žalobcu do úvahy, keďže žalobca bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný ďalej uviedol, že si je vedomý toho, že žalobca vzal svoju žiadosť o azyl späť a prejavil vôľu vrátiť sa do domovskej krajiny avšak z dôvodu, že konanie na MÚ MV SR do dňa 18.08.2026 nebolo právoplatné ukončené, tak sa žalobca aj naďalej považuje za žiadateľa o udelenie azylu a doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedených skutočností a zozbieraných dôkazov v spisovom materiáli a po ich dôkladnom vyhodnotení mal žalovaný preukázané ohrozovanie verejného poriadku a bezpečnosti štátu žalobcom, čím došlo k naplneniu účelu zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, rozhodnutie o predĺžení zaistenia je v súlade so zákonom a zaistenie žalobcu v ÚPZC Medveďov je účelné. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. G./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025 (ďalej ako „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“) žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o pobyte cudzincov“) z územia Slovenskej republiky na územie Kazašskej republiky a uložil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu päť rokov s tým, že lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Žalovaný neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu, že žalobca ohrozuje verejný poriadok. Správny orgán zároveň vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Žalobca bol následne zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-126-017/2025-AV zo dňa 05.10.2025 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia, na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 05.12.2025. V nadväznosti na podanú žiadosť o udelenie azylu rozhodol žalovaný dňa 30.10.2025 rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-126-035/2025-AV tak, že žalobcu zaistil ako žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.12.2025. 5. Dňa 23.12.2025 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23.02.2026. Dňa 21.02.2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX, ktorým opätovne predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.03.2026. Dňa 20.03.2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX, ktorým opätovne predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.04.2026. Rozhodnutím zo dňa 09.04.2026 č. G./XXXX-XX žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.04.2026. Rozhodnutím zo dňa 28.04.2026 č. G./XXXX-XX žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.06.2026. Dňa 26.06.2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.07.2026. Dňa 27.07.2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./ XXXX-XX, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.08.2026. 6. Ďalším rozhodnutím zo dňa 06.08.2026, č. G./XXXX-XX žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.09.2026. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal doterajší priebeh administratívneho konania. Tiež podrobne popísal konania, ktorých sa žalobca dopustil, na základe čoho bolo rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení. Poukázal tiež na uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Nové Mesto – Západ o postúpení trestnej veci, v ktorom je uvedené, že voči žalobcovi bolo dňa 04.10.2025 začaté v zmysle § 199 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok trestné stíhanie a súčasne mu bolo vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z Trestný zákon a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z Trestný zákon. Následne dňa 15.12.2025 prokurátor Okresnej prokuratúry BA III uznesením zrušil predmetné uznesenie z dôvodu nesplnenia zákonných dôvodov. Na základe uvedeného bola trestná vec postúpená na Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, keďže ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1190 Zb. o priestupkoch. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že keďže konanie MÚ MV SR o udelení azylu a doplnkovej ochrany účastníkovi konania nie je právoplatne ukončené a teda naďalej prebieha, považuje zaistenie žalobcu v zmysle § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov za účelné. Poukázal na to, že disponuje rozhodnutím
MÚ MV SR o neposkytnutí azylu a doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky žalobcovi, v ktorom je v časti odôvodnenie uvedené, že na žalobcu bolo vydané stanovisko od Slovenskej informačnej služby Č. H./XXX-XXX-X/XXXX-X, podľa ktorého žalobca predstavuje bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti, že je dôvodné podozrivý z vykonávania aktivít na úseku politického extrémizmu a náboženského extrémizmu, extrémizmu prejavujúceho sa násilným spôsobom a v škodlivom sektárskom zoskupení, ktoré zakladá predpoklad ohrozenia bezpečnosti štátu. Na základe zozbieraných dôkazov a ich hodnotení mal žalovaný jasne preukázané ohrozovanie verejného poriadku a bezpečnosti štátu žalobcom, čím došlo k naplneniu účelu zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. V zmysle uvedených skutočností bolo dňa 28.04.2026 vydané žalobcovi rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 06.08.2026 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení pred vydaním rozhodnutia o zaistení podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku vedená pod číslom G./XXXX-XX, v ktorej žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti majúce vplyv na priebeh konania. Žalobcovi bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o zaistení, aby sa vyjadril k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie, pričom žalobca sa k predloženým podkladom nechcel vyjadriť. 8. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu do 07.09.2026. Počas uvedenej doby bude komunikovať s MÚ MV SR, v akom stave je azylové konanie žalobcu. Následne po právoplatnom ukončení konania o udelení azylu a doplnkovej ochrany, bude postupovať v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na nevyhnutnú dobu, ktorá je potrebná na zistenie, či bolo konanie na MÚ MV SR právoplatne ukončené. Počas trvania zaistenia bude správny orgán v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmať účel zaistenia a v prípade, že ďalšie zaistenie žalobcu bude neúčelné, bude zo zaistenia prepustený. Poukázal na to, že z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Szak/1/2026 vyplýva, že uloženie alternatívny neprichádza v prípade žalobcu do úvahy, keďže žalobca bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Taktiež z výstupu psychológa, evidované v spisovom materiáli je zrejmé, že žalobca má oslabený kontakt s realitou a má výrazne výbušné a agresívne správanie. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že prepustenie žalobcu na slobodu by predstavovalo bezpečnostné riziko pre spoločnosť. Po preskúmaní všetkých skutočnosti a dôkazov žalovaný konštatoval, že zaistenie žalobcu je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Počas konania o zaistení sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru, pričom žalovaný tieto práva žalobcovi neupiera a plne ich rešpektuje. Žalovaný podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmal, či trvá účel zaistenia žalobcu. Dňa 17.02.2026 bola žalobcovi zamietnutá MÚ MVSR žiadosť o udelenie doplnkovej ochrany, voči ktorému žalobca podal správnu žalobu, o ktorej Správny súd Bratislava rozhodol dňa 30.06.2026 a potvrdil rozhodnutie MÚ MV SR. Žalobca voči predmetnému rozhodnutiu kasačnú sťažnosť nepodal, avšak konanie na MÚ MV SR je stále aktívne a z toho dôvodu žalovaný žalobcu naďalej ponecháva zaisteného v ÚPZC do dňa 07.09.2026. 9. Podľa § 77 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z .z. o pobyte cudzincov, ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie o zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne doplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení aj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. 11. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.
12. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 13. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 14. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. 15. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4. 16. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12. 17. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 18. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b). 19. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. 20. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 21. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“), na účely tohto zákona sa rozumie žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom je aj cudzinec 1/ počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe,
2/ počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti. 22. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 23. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] na prejednanie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správnej žalobe nemožno vyhovieť. 26. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávaniam dňa 26.08.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov konania nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom od 12.06.2026 už súd nie je zo zákona povinný rozhodnúť o žalobe vo veciach zaistenia na pojednávaní, ale iba na žiadosť aspoň jedného účastníka konania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP). 27. Žalobca sa žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia (aj keď zrejme omylom na úvodnej strane žaloby je žaloba označená ako správna žaloba podľa § 221 ods. 1 SSP; zo slovného označenia a petitu žaloby jednoznačne vyplýva, že sa jedná o žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP). Účelom správnej žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP je poskytnúť žalobcovi ochranu aj pre prípad, že samotné rozhodnutie o zaistení/predĺžení zaistenia bolo síce súladné so zákonom (resp. nebolo preskúmané súdom, lebo nebola podaná správna žaloba), avšak následné trvanie zaistenia prestalo byť zákonné. Napriek tomu, že žalobca namietal v žalobe najmä nedostatky vzťahujúce sa primárne na rozhodnutie o predĺžení zaistenia, ktoré (zrejme) nebolo správnou žalobou (podľa § 221 ods. 1 SSP) napadnuté, z jeho argumentácie bolo možné (vzhľadom na neformálnosť jej posudzovania podľa § 206 ods. 3 SSP) abstrahovať namietanie neúčelnosti trvajúceho zaistenia žalobcu. 28. Súd predovšetkým poukazuje na to, že „v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale hodnotia postup polície v konaní o správnom vyhostení a najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2 Sak 9/2023 zo dňa 04.08.2023). Keďže žalobca sa v konaní domáha iba prepustenia zo zaistenia, a nie aj zrušenia rozhodnutia o predĺžení zaistenia, súd sa v zásade nezaoberal žalobnými námietkami smerujúcimi výlučne proti rozhodnutiu žalovaného o predĺžení zaistení žalobcu zo dňa 06.08.2026. 29. Žalobca namietal, že nebolo riadne odôvodnené, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do ľudských práv a slobôd. K tomu súd poukazuje na rozsudok NSS SR vo veci sp. zn. 2Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026, podľa ktorého: „predmetom konania totiž nebolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení, ale výlučne posúdenie trvania účelu zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP. Otázka dostatočnosti úvah správneho orgánu o alternatívach zaistenia predstavuje typickú námietku zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení alebo jeho predĺžení, ktorá patrí do konania podľa § 221 ods. 1 SSP.“ Naviac žalovaný v rozhodnutí o predlžení zaistenia zo dňa 06.08.2026 uviedol, že z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Szak/1/2026 vyplýva, že uloženie alternatívny neprichádza v prípade žalobcu do úvahy, keďže žalobca bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Taktiež z výstupu psychológa, evidovaného v spisovom materiáli je zrejmé, že žalobca má oslabený kontakt s realitou a má výrazne výbušné a agresívne správanie. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že prepustenie
žalobcu na slobodu by predstavovalo bezpečnostné riziko pre spoločnosť. Žalovaný teda odôvodnil, prečo nepristúpil k uloženiu alternatívy zaistenia. Tu však súd opätovne pripomína, že v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení/predĺžení zaistenia, a teda ani to, či je rozhodnutie o zaistení dostatočne odôvodnené. 30. Účelom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je ochrana bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Vychádzajúc z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov sú kumulatívne podmienky zaistenia cudzinca ustanovené nasledovne: (1) musí ísť o žiadateľa o azyl, (2) je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku a (3) na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné (reštriktívne) prostriedky (princíp proporcionality). Tieto podmienky musia byť súčasne splnené počas celého zaistenia. Pokiaľ ide o splnenie podmienky 1/, dňa 28.10.2025 požiadal žalobca pred pracovníkmi UPZC Medveďov o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Rozhodnutím č. ČAS: MUPO-176-18/2025-Ž zo dňa 17.02.2026 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad rozhodol vo veci žalobcu tak, že žalobcovi neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu. Voči tomuto rozhodnutiu migračného úradu podal žalobca správnu žalobu na Správny súd v Bratislave, ktorý vo veci žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 30.06.2026, kde žalobu žalobcu zamietol. Žalobca síce nepodal voči tomuto rozhodnutiu kasačnú sťažnosť, vzal žiadosť o udelenie azylu späť a prejavil vôľu vrátiť sa do domovskej krajiny, avšak konanie o udelenie azylu nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa opakovane informoval ohľadom ukončenia konania pred migračným úradom, avšak s negatívnym výsledkom. Tým zároveň žalovaný preukázal aj plnenie povinnosti podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Ku dňu rozhodnutiu súdu nebolo preukázané, ani zo strany žalobcu, že by bolo konanie o žiadosti žalobcu o udelenie azylu právoplatne ukončené, a teda že by žalobca už nebol žiadateľom o azyl. 31. Zo žalovaným zisteného skutkového stavu, má tunajší súd za preukázané splnenie podmienky 2/ vzhľadom na agresívne a impulzívne správanie sa žalobcu, pričom voči žalobcovi je vedené aj priestupkové konanie proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1190 Zb. o priestupkoch. V tomto ohľade správny súd poukazuje aj na výstup psychológa, evidovaný v administratívnom spise pod č. PPZ-HCP-BA5- 13-106/2026-AV, podľa ktorého je zrejmé, že žalobca má oslabený kontakt s realitou a má výrazne výbušné a agresívne správanie. Konkrétne konanie žalobcu, ktorého sa opakovane dopustil je podrobne popísané v rozhodnutí o predĺžení zaistenia zo dňa 06.08.2026, na ktoré súd v tomto smere v plnom rozsahu odkazuje. Napokon žalobca bol právoplatne vyhostený z územia SR podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov práve z dôvodu, že ohrozuje verejný poriadok. 32. Čo sa týka podmienky 3/, uloženie alternatív zaistenia v žalobcovom prípade nie je podľa tunajšieho súdu vhodné už len vzhľadom na jeho agresívne a nevypočítateľné správanie a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedený výstup psychiatra. Súd tiež poukazuje na to, čo bolo uvedené v ods. 29 odôvodnenia rozsudku. 33. Ohľadom námietky žalobcu v tom smere, že trpí psychickými problémami, ktoré pobyt v ÚPZC ešte zhoršuje poukazuje tunajší súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Szak/1/2026, podľa ktorého „Súčasne však kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v konkrétnych okolnostiach tejto veci nemožno abstrahovať ani od aktuálneho zdravotného stavu žalobcu, ktorý si vyžiadal jeho hospitalizáciu. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa dlhodobo prejavoval impulzívnym, agresívnym a konfliktným správaním, pričom jeho aktuálna psychiatrická hospitalizácia naznačuje potrebu odbornej zdravotnej starostlivosti a stabilizovaného režimového prostredia. Za týchto výnimočných okolností kasačný súd zastáva názor, že okamžité prepustenie žalobcu zo zaistenia bez stabilného sociálneho, pobytového a zdravotného zázemia by nemuselo byť v jeho vlastnom záujme. Naopak, mohlo by viesť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, strate kontinuity poskytovanej zdravotnej starostlivosti alebo k opakovaniu konfliktného správania. Kasačný súd preto zdôrazňuje, že ďalšie trvanie zaistenia žalobcu v tomto prípade neplní iba procesnú funkciu zabezpečenia účelu konania podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC, ale v konkrétnych skutkových okolnostiach zároveň pôsobí stabilizačne a ochranne aj vo vzťahu k samotnému žalobcovi.“ 34. Ako už bolo uvedené vyššie, súdy v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia skúmajú iba to, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú.
Dôvodom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je ochrana bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Súd dospel k záveru, že tento dôvod u žalobcu naďalej trvá. Taktiež súd konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o zaistení je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so Správnym poriadkom. Maximálna lehota na zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov nebola prekročená. Správny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu v celom rozsahu podľa § 229 SSP pre jej nedôvodnosť zamietnuť. 35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 2 SSP) a podáva sa na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie a zákazu vstupu (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).