{"guid": "3d122d68-57ba-44fd-bc77-f0e03f279cdd:b3a0452c-8c42-4766-b16d-00d7e2654c35", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101223.1", "spisova_znacka": "13SaZ/7/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13SaZ/7/2026 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. augusta 2026, sp. zn. 13SaZ/7/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101223.1", "identifikacne_cislo": "0726101223", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-199.odsek-1", "nazov": "§ 199 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-199.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-360.odsek-1", "nazov": "§ 360 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-360.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-199", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-360"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3a0452c-8c42-4766-b16d-00d7e2654c35", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101223.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101223.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101223.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13SaZ/7/2026\n0726101223\n26. 08. 2026\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726101223.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Kazašská republika, číslo dokladu totožnosti: C. D. E. F.,\ntoho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika,\nzastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného\nzboru Bratislava, Račianska 62 Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 14.08.2026, sa žalobca domáhal svojho bezodkladného\nprepustenia zo zaistenia a priznania trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.08.2026 mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného č.: G./XXXX\nzo dňa 06.08.2026 o predĺžení zaistenia, ktorým žalovaný podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov rozhodol o predĺžení zaistenia\nžalobcu dňom 06.08.2026 a o jeho umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\nŽalobca uviedol, že s týmto rozhodnutím nesúhlasí. Ako žiadateľ o azyl má právo byť umiestený v\npobytovom zariadení. Žalobca trpí psychickými problémami, ktoré pobyt v ÚPZC len zhoršuje. Žalobca\nnemá v úmysle ujsť a ani nijakým spôsobom ohrozovať bezpečnosť a verejný poriadok na území\nSlovenskej republiky. Ďalej žalobca uviedol, že zaistenie predstavuje výnimku zo základného práva na\nslobodu. Odňatie slobody použitím inštitútu zaistenia musí byť v súlade v dôležitými zárukami. Musí\nbyť stanovené, riadne odôvodnené a nesmie byť svojvoľné, pričom musí byť riadne odôvodnené, aké\nprekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do ľudských práv a\nslobôd.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.08.2026 zopakoval doterajší priebeh\nadministratívneho konania. Uviedol, že dňa 05.08.2026 bol kontaktovaný pracovník MÚ MV SR, ktorý\nuviedol, že aj keď žalobcovi uplynula lehota na podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu MÚ MV\nSR o neposkytnutí azylu a doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, sa žalobca stále považuje\nza žiadateľa o azyl, až po kým nebude konanie na MÚ MV SR právoplatne ukončené. Na základe\nuvedeného žalovaný vydal rozhodnutie zo dňa 06.08.2026. Žalovaný poukázal na to, že Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Szak/1/2026 uviedol, že uloženie alternatívny\nneprichádza v prípade žalobcu do úvahy, keďže žalobca bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b)\n\nzákona o pobyte cudzincov. Žalovaný ďalej uviedol, že si je vedomý toho, že žalobca vzal svoju žiadosť o\nazyl späť a prejavil vôľu vrátiť sa do domovskej krajiny avšak z dôvodu, že konanie na MÚ MV SR do dňa\n18.08.2026 nebolo právoplatné ukončené, tak sa žalobca aj naďalej považuje za žiadateľa o udelenie\nazylu a doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedených skutočností a\nzozbieraných dôkazov v spisovom materiáli a po ich dôkladnom vyhodnotení mal žalovaný preukázané\nohrozovanie verejného poriadku a bezpečnosti štátu žalobcom, čím došlo k naplneniu účelu zaistenia\npodľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, rozhodnutie o predĺžení zaistenia je v súlade\nso zákonom a zaistenie žalobcu v ÚPZC Medveďov je účelné. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. G./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025\n(ďalej ako „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“) žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení\nžalobcu podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o pobyte cudzincov“)\nz územia Slovenskej republiky na územie Kazašskej republiky a uložil mu zákaz vstupu na územie\nSlovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu päť rokov s tým, že lehota\nzákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Žalovaný neurčil lehotu na\nvycestovanie z dôvodu, že žalobca ohrozuje verejný poriadok. Správny orgán zároveň vylúčil odkladný\núčinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Žalobca bol následne zaistený na základe rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA5-126-017/2025-AV zo dňa 05.10.2025 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia, na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 05.12.2025. V nadväznosti na podanú žiadosť o udelenie azylu rozhodol žalovaný dňa 30.10.2025\nrozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-126-035/2025-AV tak, že žalobcu zaistil ako žiadateľa o udelenie azylu\npodľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac do 30.12.2025.\n5. Dňa 23.12.2025 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu,\nso stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23.02.2026. Dňa\n21.02.2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX, ktorým opätovne predĺžil zaistenie žalobcu,\nso stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.03.2026. Dňa\n20.03.2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX, ktorým opätovne predĺžil zaistenie žalobcu,\nso stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.04.2026. Rozhodnutím\nzo dňa 09.04.2026 č. G./XXXX-XX žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne\npotrebný, najviac do 28.04.2026. Rozhodnutím zo dňa 28.04.2026 č. G./XXXX-XX žalovaný rozhodol\no zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Dĺžka doby zaistenia\nbola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.06.2026. Dňa 26.06.2026 vydal žalovaný\nrozhodnutie č. G./XXXX-XX, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.07.2026. Dňa 27.07.2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./\nXXXX-XX, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne\npotrebný, najviac do 07.08.2026.\n6. Ďalším rozhodnutím zo dňa 06.08.2026, č. G./XXXX-XX žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia\nžalobcu so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.09.2026.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal doterajší priebeh administratívneho konania. Tiež podrobne\npopísal konania, ktorých sa žalobca dopustil, na základe čoho bolo rozhodnuté o jeho administratívnom\nvyhostení. Poukázal tiež na uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Nové Mesto\n– Západ o postúpení trestnej veci, v ktorom je uvedené, že voči žalobcovi bolo dňa 04.10.2025 začaté v\nzmysle § 199 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok trestné stíhanie a súčasne mu bolo vznesené\nobvinenie podľa § 206 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok pre prečin porušovania domovej\nslobody podľa § 194 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z Trestný zákon a prečinu nebezpečného vyhrážania\npodľa § 360 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z Trestný zákon. Následne dňa 15.12.2025 prokurátor Okresnej\nprokuratúry BA III uznesením zrušil predmetné uznesenie z dôvodu nesplnenia zákonných dôvodov. Na\nzáklade uvedeného bola trestná vec postúpená na Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej\nsprávy, keďže ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 372/1190 Zb. o priestupkoch.\n7. Ďalej žalovaný uviedol, že keďže konanie MÚ MV SR o udelení azylu a doplnkovej ochrany účastníkovi\nkonania nie je právoplatne ukončené a teda naďalej prebieha, považuje zaistenie žalobcu v zmysle §\n88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov za účelné. Poukázal na to, že disponuje rozhodnutím\n\nMÚ MV SR o neposkytnutí azylu a doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky žalobcovi,\nv ktorom je v časti odôvodnenie uvedené, že na žalobcu bolo vydané stanovisko od Slovenskej\ninformačnej služby Č. H./XXX-XXX-X/XXXX-X, podľa ktorého žalobca predstavuje bezpečnostné riziko\nspočívajúce v skutočnosti, že je dôvodné podozrivý z vykonávania aktivít na úseku politického\nextrémizmu a náboženského extrémizmu, extrémizmu prejavujúceho sa násilným spôsobom a v\nškodlivom sektárskom zoskupení, ktoré zakladá predpoklad ohrozenia bezpečnosti štátu. Na základe\nzozbieraných dôkazov a ich hodnotení mal žalovaný jasne preukázané ohrozovanie verejného poriadku\na bezpečnosti štátu žalobcom, čím došlo k naplneniu účelu zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona\no pobyte cudzincov. V zmysle uvedených skutočností bolo dňa 28.04.2026 vydané žalobcovi rozhodnutie\no zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 06.08.2026 bola so žalobcom\nspísaná zápisnica o vyjadrení pred vydaním rozhodnutia o zaistení podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku\nvedená pod číslom G./XXXX-XX, v ktorej žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti majúce vplyv na\npriebeh konania. Žalobcovi bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa § 120 ods. 7 zákona o\npobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o zaistení, aby sa vyjadril k jeho podkladom, k spôsobu ich\nzistenia, prípadne navrhol doplnenie, pričom žalobca sa k predloženým podkladom nechcel vyjadriť.\n8. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu\ndo 07.09.2026. Počas uvedenej doby bude komunikovať s MÚ MV SR, v akom stave je azylové\nkonanie žalobcu. Následne po právoplatnom ukončení konania o udelení azylu a doplnkovej ochrany,\nbude postupovať v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nmedzinárodnej ochrany podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov nesmie presiahnuť\nčas zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia\nžalobcu na nevyhnutnú dobu, ktorá je potrebná na zistenie, či bolo konanie na MÚ MV SR právoplatne\nukončené. Počas trvania zaistenia bude správny orgán v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov skúmať účel zaistenia a v prípade, že ďalšie zaistenie žalobcu bude neúčelné, bude zo\nzaistenia prepustený. Poukázal na to, že z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Szak/1/2026 vyplýva, že uloženie alternatívny neprichádza v prípade žalobcu do úvahy, keďže\nžalobca bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Taktiež z výstupu\npsychológa, evidované v spisovom materiáli je zrejmé, že žalobca má oslabený kontakt s realitou a\nmá výrazne výbušné a agresívne správanie. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že prepustenie\nžalobcu na slobodu by predstavovalo bezpečnostné riziko pre spoločnosť. Po preskúmaní všetkých\nskutočnosti a dôkazov žalovaný konštatoval, že zaistenie žalobcu je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm.\nf) Dohovoru. Počas konania o zaistení sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného\nživota v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru, pričom žalovaný tieto práva žalobcovi neupiera a plne ich\nrešpektuje. Žalovaný podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmal, či trvá účel zaistenia\nžalobcu. Dňa 17.02.2026 bola žalobcovi zamietnutá MÚ MVSR žiadosť o udelenie doplnkovej ochrany,\nvoči ktorému žalobca podal správnu žalobu, o ktorej Správny súd Bratislava rozhodol dňa 30.06.2026\na potvrdil rozhodnutie MÚ MV SR. Žalobca voči predmetnému rozhodnutiu kasačnú sťažnosť nepodal,\navšak konanie na MÚ MV SR je stále aktívne a z toho dôvodu žalovaný žalobcu naďalej ponecháva\nzaisteného v ÚPZC do dňa 07.09.2026.\n9. Podľa § 77 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z .z. o pobyte cudzincov, ak cudzinec, proti ktorému sa vedie\nkonanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť\no udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až\ndo rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie\no zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne\ndoplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v\nkonaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení\naj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu.\n10. Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.\n11. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\n\n12. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n13. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n14. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nje to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.\n15. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa §\n88 ods. 4.\n16. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa\nprimerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.\n17. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)\nhlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.\n18. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa\nodseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho\npomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o\nkonanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).\n19. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa\nodseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania\ntejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o\nazyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n20. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n21. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o azyle“), na účely tohto zákona sa rozumie žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného\nzboru (ďalej len „policajný útvar\") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon;\nžiadateľom je aj cudzinec\n1/ počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie\nazylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe,\n\n2/ počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo\nsprávnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia\no zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti.\n22. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n23. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n24. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm.\na) SSP] na prejednanie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi\n(§ 206 ods. 3 SSP) sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\na podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správnej\nžalobe nemožno vyhovieť.\n26. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávaniam dňa 26.08.2026, nakoľko ani jeden\nz účastníkov konania nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom od 12.06.2026 už súd nie\nje zo zákona povinný rozhodnúť o žalobe vo veciach zaistenia na pojednávaní, ale iba na žiadosť aspoň\njedného účastníka konania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP).\n27. Žalobca sa žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia (aj keď zrejme omylom na úvodnej strane\nžaloby je žaloba označená ako správna žaloba podľa § 221 ods. 1 SSP; zo slovného označenia\na petitu žaloby jednoznačne vyplýva, že sa jedná o žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP). Účelom správnej\nžaloby podľa § 221 ods. 2 SSP je poskytnúť žalobcovi ochranu aj pre prípad, že samotné rozhodnutie\no zaistení/predĺžení zaistenia bolo síce súladné so zákonom (resp. nebolo preskúmané súdom, lebo\nnebola podaná správna žaloba), avšak následné trvanie zaistenia prestalo byť zákonné. Napriek tomu,\nže žalobca namietal v žalobe najmä nedostatky vzťahujúce sa primárne na rozhodnutie o predĺžení\nzaistenia, ktoré (zrejme) nebolo správnou žalobou (podľa § 221 ods. 1 SSP) napadnuté, z jeho\nargumentácie bolo možné (vzhľadom na neformálnosť jej posudzovania podľa § 206 ods. 3 SSP)\nabstrahovať namietanie neúčelnosti trvajúceho zaistenia žalobcu.\n28. Súd predovšetkým poukazuje na to, že „v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy\nnepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale hodnotia postup\npolície v konaní o správnom vyhostení a najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania\nsprávneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 2 Sak 9/2023 zo dňa 04.08.2023). Keďže žalobca sa v konaní domáha iba prepustenia zo\nzaistenia, a nie aj zrušenia rozhodnutia o predĺžení zaistenia, súd sa v zásade nezaoberal žalobnými\nnámietkami smerujúcimi výlučne proti rozhodnutiu žalovaného o predĺžení zaistení žalobcu zo dňa\n06.08.2026.\n29. Žalobca namietal, že nebolo riadne odôvodnené, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho\nopatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do ľudských práv a slobôd. K tomu súd poukazuje na rozsudok\nNSS SR vo veci sp. zn. 2Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026, podľa ktorého: „predmetom konania totiž\nnebolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení, ale výlučne posúdenie trvania účelu zaistenia\npodľa § 221 ods. 2 SSP. Otázka dostatočnosti úvah správneho orgánu o alternatívach zaistenia\npredstavuje typickú námietku zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení alebo jeho predĺžení,\nktorá patrí do konania podľa § 221 ods. 1 SSP.“ Naviac žalovaný v rozhodnutí o predlžení zaistenia\nzo dňa 06.08.2026 uviedol, že z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Szak/1/2026 vyplýva, že uloženie alternatívny neprichádza v prípade žalobcu do úvahy, keďže žalobca\nbol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Taktiež z výstupu\npsychológa, evidovaného v spisovom materiáli je zrejmé, že žalobca má oslabený kontakt s realitou a\nmá výrazne výbušné a agresívne správanie. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že prepustenie\n\nžalobcu na slobodu by predstavovalo bezpečnostné riziko pre spoločnosť. Žalovaný teda odôvodnil,\nprečo nepristúpil k uloženiu alternatívy zaistenia. Tu však súd opätovne pripomína, že v konaní o žalobe\no prepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení/predĺžení\nzaistenia, a teda ani to, či je rozhodnutie o zaistení dostatočne odôvodnené.\n30. Účelom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je ochrana bezpečnosti\nštátu alebo verejného poriadku. Vychádzajúc z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov sú kumulatívne podmienky zaistenia cudzinca ustanovené nasledovne: (1) musí ísť o\nžiadateľa o azyl, (2) je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku\na (3) na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné (reštriktívne) prostriedky\n(princíp proporcionality). Tieto podmienky musia byť súčasne splnené počas celého zaistenia. Pokiaľ\nide o splnenie podmienky 1/, dňa 28.10.2025 požiadal žalobca pred pracovníkmi UPZC Medveďov\no udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Rozhodnutím č. ČAS: MUPO-176-18/2025-Ž zo dňa 17.02.2026 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad rozhodol\nvo veci žalobcu tak, že žalobcovi neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu. Voči tomuto rozhodnutiu\nmigračného úradu podal žalobca správnu žalobu na Správny súd v Bratislave, ktorý vo veci žalobcu\nrozhodol rozsudkom zo dňa 30.06.2026, kde žalobu žalobcu zamietol. Žalobca síce nepodal voči tomuto\nrozhodnutiu kasačnú sťažnosť, vzal žiadosť o udelenie azylu späť a prejavil vôľu vrátiť sa do domovskej\nkrajiny, avšak konanie o udelenie azylu nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z obsahu spisu vyplýva,\nže žalovaný sa opakovane informoval ohľadom ukončenia konania pred migračným úradom, avšak\ns negatívnym výsledkom. Tým zároveň žalovaný preukázal aj plnenie povinnosti podľa § 90 ods. 1 písm.\nd) zákona o pobyte cudzincov. Ku dňu rozhodnutiu súdu nebolo preukázané, ani zo strany žalobcu, že\nby bolo konanie o žiadosti žalobcu o udelenie azylu právoplatne ukončené, a teda že by žalobca už\nnebol žiadateľom o azyl.\n31. Zo žalovaným zisteného skutkového stavu, má tunajší súd za preukázané splnenie podmienky\n2/ vzhľadom na agresívne a impulzívne správanie sa žalobcu, pričom voči žalobcovi je vedené aj\npriestupkové konanie proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1190\nZb. o priestupkoch. V tomto ohľade správny súd poukazuje aj na výstup psychológa, evidovaný v\nadministratívnom spise pod č. PPZ-HCP-BA5- 13-106/2026-AV, podľa ktorého je zrejmé, že žalobca\nmá oslabený kontakt s realitou a má výrazne výbušné a agresívne správanie. Konkrétne konanie\nžalobcu, ktorého sa opakovane dopustil je podrobne popísané v rozhodnutí o predĺžení zaistenia zo dňa\n06.08.2026, na ktoré súd v tomto smere v plnom rozsahu odkazuje. Napokon žalobca bol právoplatne\nvyhostený z územia SR podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov práve z dôvodu, že\nohrozuje verejný poriadok.\n32. Čo sa týka podmienky 3/, uloženie alternatív zaistenia v žalobcovom prípade nie je podľa tunajšieho\nsúdu vhodné už len vzhľadom na jeho agresívne a nevypočítateľné správanie a to aj s prihliadnutím na\nvyššie uvedený výstup psychiatra. Súd tiež poukazuje na to, čo bolo uvedené v ods. 29 odôvodnenia\nrozsudku.\n33. Ohľadom námietky žalobcu v tom smere, že trpí psychickými problémami, ktoré pobyt v ÚPZC\nešte zhoršuje poukazuje tunajší súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Szak/1/2026, podľa ktorého „Súčasne však kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že\nv konkrétnych okolnostiach tejto veci nemožno abstrahovať ani od aktuálneho zdravotného stavu\nžalobcu, ktorý si vyžiadal jeho hospitalizáciu. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa dlhodobo prejavoval\nimpulzívnym, agresívnym a konfliktným správaním, pričom jeho aktuálna psychiatrická hospitalizácia\nnaznačuje potrebu odbornej zdravotnej starostlivosti a stabilizovaného režimového prostredia. Za týchto\nvýnimočných okolností kasačný súd zastáva názor, že okamžité prepustenie žalobcu zo zaistenia bez\nstabilného sociálneho, pobytového a zdravotného zázemia by nemuselo byť v jeho vlastnom záujme.\nNaopak, mohlo by viesť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, strate kontinuity poskytovanej zdravotnej\nstarostlivosti alebo k opakovaniu konfliktného správania. Kasačný súd preto zdôrazňuje, že ďalšie trvanie\nzaistenia žalobcu v tomto prípade neplní iba procesnú funkciu zabezpečenia účelu konania podľa §\n88a ods. 1 písm. c) ZoPC, ale v konkrétnych skutkových okolnostiach zároveň pôsobí stabilizačne a\nochranne aj vo vzťahu k samotnému žalobcovi.“\n34. Ako už bolo uvedené vyššie, súdy v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia skúmajú iba to,\nči dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú.\n\nDôvodom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je ochrana bezpečnosti\nštátu alebo verejného poriadku. Súd dospel k záveru, že tento dôvod u žalobcu naďalej trvá. Taktiež\nsúd konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o zaistení je v súlade so zákonom\no pobyte cudzincov, ako aj so Správnym poriadkom. Maximálna lehota na zaistenie žalobcu podľa §\n88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov nebola prekročená. Správny súd preto nemal inú možnosť ako\nsprávnu žalobu v celom rozsahu podľa § 229 SSP pre jej nedôvodnosť zamietnuť.\n35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podať v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 2 SSP) a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie a zákazu\nvstupu (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}