Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18SaZ/6/2026 0726101024 24. 07. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101024.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY SpisovaZnacka
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, občiansky preukaz občana C. D. č. XXXXXXXXX, štátny príslušník C. D., C. E., adresa posledného pobytu v krajine pôvodu: obec F. G., H. C., I. H., C. D., toho času v útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, v zast.: Centrum právnej pomoci, kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, so sídlom Račianska 62, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia, o prepustenie zo zaistenia, takto rozhodol: SpisovaZnacka
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: SpisovaZnacka
I. Priebeh administratívneho konania. 1. Rozhodnutím č. G./XXXX - I. zo dňa 26. júna 2026 žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d/ ,ak je to potrebné z dôvodu ohrozenia verejného poriadku a bezpečnosti štátu, podľa § 88 ods. 4 na čas nevyhnutne potrebný najviac do 28.07.2026, podľa § 88 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“) žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len ako „ÚPZC“). 2. Rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalovaný odôvodnil tým, že vo veci žalobcu bolo vydané rozhodnutie o zaistení žalobcu v zmysle § 88a ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov a podľa §
88 ods. 4 a 5 tohto zákona o pobyte cudzincov bol žalobca umiestnený do ÚPZC na čas nevyhnutne potrebný najviac do 28.06.2026. 3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že počas doby zaistenia bude komunikovať s Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo veci stavu azylového konania žalobcu. Po rozhodnutí správneho súdu o správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany bude ďalej postupovať v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. 4. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Szak/1/2023, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že v prípade žalobcu neprichádza do úvahy uloženie alternatív k zaisteniu. 5. Ďalej uviedol, že zo záverov psychologického vyšetrenia, založeného v administratívnom spise pod č. G./XXXX-XX, vyplýva, že žalobca má oslabený kontakt s realitou a prejavuje výrazne výbušné a agresívne správanie. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že jeho prepustenie na slobodu by predstavovalo bezpečnostné riziko pre spoločnosť. Taktiež uviedol, že v súlade s § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmal, či naďalej trvá účel zaistenia. Poukázal na to, že rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 17.02.2026 bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany, proti ktorému žalobca podal správnu žalobu, o ktorej správny súd ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, t. j. ku dňu 26.06.2026, ešte nerozhodol. Z uvedeného dôvodu žalovaný rozhodol o ponechaní žalobcu v zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov do 28.07.2026, pričom uviedol, že vychádzal zo všetkých skutočností založených v administratívnom spise vedenom pod č. G./XXXX-XX. 6. Na záver žalovaný konštatoval, že preskúmal všetky okolnosti prípadu a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na predĺženie zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. II. Žalobca žalobcu 7. Vo veci podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu s tým, že žiada bezodkladné prepustenie zo zaistenia. 8. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako žiadateľ o azyl má právo byť umiestnený v pobytovom zariadení. Tvrdí, že má psychické problémy, ktoré pobyt v ÚPZC len zhoršuje. Poukazuje na to, že správnemu orgánu predložil overené čestné vyhlásenie p. B. J., ktorý by v prípade prepustenia žalobcu zo zaistenia poskytol žalobcovi ubytovanie. Žalobca vyhlasuje, že nemá v úmysle ujsť a ani nijakým spôsobom ohrozovať bezpečnosť a verejný poriadok. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 10. Vo vyjadrení uviedol, že námietky žalobcu smerujú proti odôvodneniu, ktoré sa podľa jeho názoru v napadnutom rozhodnutí vôbec nenachádza. 11. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu predloženému žalobcom žalovaný uviedol, že napriek jeho úradnému overeniu nespĺňa potrebné náležitosti, keďže neobsahuje adresu nehnuteľnosti, v ktorej má byť žalobcovi poskytnuté ubytovanie, ani údaj o právnom vzťahu vyhlasovateľa k predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nemožno overiť, či je vyhlasovateľ oprávnený takéto ubytovanie poskytnúť, a preto predmetné čestné vyhlásenie nepovažoval za dostatočný dôkaz preukazujúci existenciu reálneho a kontrolovateľného ubytovania žalobcu na území Slovenskej republiky.
12. K žalobnej námietke, podľa ktorej zaistenie predstavuje výnimku zo základného práva na osobnú slobodu a jeho uloženie musí byť riadne odôvodnené vrátane vysvetlenia, prečo nebolo možné použiť miernejšie opatrenia, žalovaný uviedol, že na základe dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise má za preukázané, že žalobca ohrozuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu. Podľa jeho názoru boli preto splnené podmienky ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a rozhodnutie o predĺžení zaistenia bolo vydané v súlade so zákonom. IV. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 16. Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. 17. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 18. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 19. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. 20. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4. 21. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a/ hlásenia pobytu alebo b/ zložiť peňažnú záruku. 22. Podľa § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b). 23. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 24. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“), na účely tohto zákona sa rozumie žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného
zboru (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom je aj cudzinec 1/ počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe, 2/ počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti. K. L. a právne závery súdu 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 26. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa § 221 ods. 2 SSP (zrejme omylom na úvodnej strane žaloby označená ako správna žaloba podľa § 221 ods. 1 SSP) domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov (keďže z obsahu žaloby ako aj zo žalobného návrhu žalobcu má súd za preukázané, že žalobcova vôľa bola podať žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP), ktoré je podkladom jeho zaistenia, ale posúdenie, či v predmetnom prípade nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by zaistenie žalobcu prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia]. 27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 4. augusta 2023 sp. zn. 2Sak/9/2023, ktorý bol zverejnený aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024 pod č. 69/2023 konštatoval, že v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia (podanej podľa § 221 ods. 2 SSP) správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú. Zároveň však správny súd vychádzal z rozhodovacej praxe kasačného súdu, podľa ktorej „Skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho zaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť rozhodnutia správna žaloba zamietnutá bez posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania zaistenia. V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP iba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej slobody. ... Pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 SSP nie je podstatným, či sa toto zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2020, sp. zn. 10Sazk/13/2020). 28. Žalobca v podanej žalobe namieta, že trpí psychickými problémami, ktoré pobyt v ÚPZC len zhoršuje. Ďalej v konaní predložil overené čestné vyhlásenie p. B. J., ktorý by v prípade jeho prepustenia mu poskytol ubytovanie. 29. Rozhodnutím o zaistení zo dňa 28.04.2026 bol žalobca zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov a podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 28.06.2026 z dôvodu preukázania ohrozovania verejného poriadku a bezpečnosti štátu žalobcom. Nakoľko lehota zaistenia bola stanovená do 28.06.2026, posledným
rozhodnutím vo veci žalobcu, bolo tomuto predĺžené zaistenie v zmysle § 88a ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov nakoľko je to potrebné z dôvodu ohrozovania verejného poriadku a bezpečnosti štátu, podľa § 88 ods. 4 tohto zákona bol dĺžka doby zaistenia stanovená na nevyhnutne potrebný čas najviac do 28.07.2026, v zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol žalobca umiestnený do ÚPZC. 30. Vychádzajúc z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov sú kumulatívne podmienky zaistenia cudzinca ustanovené nasledovne: (1) musí ísť o žiadateľa o azyl, (2) je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku a (3) na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné (reštriktívne) prostriedky (princíp proporcionality). Tieto podmienky musia byť súčasne splnené počas celého zaistenia. 31. Splnenie podmienky 1/ je nesporné, dňa 28.10.2025 požiadal žalobca pred pracovníkmi UPZC Medveďov o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Rozhodnutím č. M.: B./ XXXX-X zo dňa 17. februára 2026 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad rozhodol vo veci žalobcu tak, že žalobcovi neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu. Voči tomuto rozhodnutiu Migračného úradu podal žalobca správnu žalobu na Správny súd v Bratislave, ktorý vo veci žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 30.06.2026, kde žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi v predmetnej veci plynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti. 32. Splnenie podmienky 2/ bolo v odôvodnení rozhodnutiu zo dňa 26.06.2026 taktiež preukázané. V tomto ohľade poukazuje tunajší súd na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia, kde žalovaný poukazuje na nestabilné a agresívne chovanie žalobcu. Zo spisového materiálu, konkrétne z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Nové Mesto – Západ o postúpení trestnej veci, vyplýva, že voči žalobcovi bolo dňa 04.10.2025 podľa § 199 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok začaté trestné stíhanie a súčasne mu bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. 33. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III uznesením zo dňa 15.12.2025 predmetné uznesenie zrušil z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre vznesenie obvinenia. Následne bola trestná vec postúpená Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uvedené uznesenie je založené v spise pod č. G./XXXX-XX. Na impulzívne a agresívne chovanie žalobcu upozornil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Szak/1/2026 „Zo spisu vyplýva, že žalobca sa dlhodobo prejavoval impulzívnym, agresívnym a konfliktným správaním, pričom jeho aktuálna psychiatrická hospitalizácia naznačuje potrebu odbornej zdravotnej starostlivosti a stabilizovaného režimového prostredia“. Zo žalovaným zisteného skutkového stavu, má tunajší súd za preukázané, splnenie podmienky 3/ vzhľadom na agresívne a impulzívne správanie sa žalobcu , pričom voči žalobcovi je vedené aj priestupkové konanie proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1190 Zb. o priestupkoch. V tomto ohľade správny súd poukazuje aj na výstup psychológa, evidovaný v administratívnom spise pod č. G.- XX-XXX/XXXX-I. podľa ktorého je zrejmé, že žalobca má oslabený kontakt s realitou a má výrazne výbušné a agresívne správanie. 34. Čo sa týka podmienky 4/, uloženie alternatív zaistenia v žalobcovom prípade nie je podľa tunajšieho súdu vhodné už len vzhľadom na jeho agresívne a nevypočítateľné správanie a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedený výstup psychiatra. Umiestnením žalobcu napr. do zariadenia pre žiadateľov o azyl, ako to navrhuje žalobca vo svojej žalobe by mohlo prísť k ohrozeniu života a zdravia ostatných užívateľov tohto zariadenia vzhľadom na už popísané správanie žalobu a jeho zdravotný stav. Ohľadom uloženie alternatív zaistenia žalobcu sa v rozhodnutí zaoberal aj žalovaný, ktorý poukázal na už citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Szak/1/2026. Na zdôraznenie správnosti postupu žalovaného správny súd poukazuje aj na to, že administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca bol už viac krát zaistený a to podľa § 88a ods. 1 písm. b/ ako aj c/ zákona o pobyte cudzincov, pričom žalovaný sa v jednotlivých rozhodnutiach venoval aj možnosti alternatívy jeho zaistenia. V tomto ohľade súd poukazuje napr. na zápisnicu o podaní vyjadrenia sp. zn. G./XXXX-X K. v nej samotný žalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky nie je zamestnaný, v domovskej krajine má dlhy a na území Slovenskej republiky nemá zabezpečené ubytovanie. Žalobca teda zjavne nedisponuje
finančnými prostriedkami na pokrytie životných nákladov, a nie je zrejmé kde by sa žalobca bez zabezpečeného ubytovania na území Slovenskej republiky zdržiaval. 35. Žalovaný sa už v minulosti napr. v rozhodnutí o zaistení žalobcu zo dňa 20.03.2026 riadne vysporiadal s dôveryhodnosťou tvrdenia žalobcu ohľadom disponovania finančnými prostriedkami na platobnej karte, keď toto tvrdenie žalobcu spochybnil absenciou akéhokoľvek dokladu, ktorým by žalobca reálnu existenciu týchto finančných prostriedkov preukázal. Napokon žalobcovi bolo pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia zo dňa 26.06.2026 umožnené vyjadriť sa k tomu, že bude ponechaný v zaistení v zmysle § 88a ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, avšak žalobcu túto možnosť nevyužil a neposkytol žiadne ďalšie vysvetlenia. V nadväznosti na uvedené správny súd uvádza, žalovaný nezaložil svoje rozhodnutie len na zovšeobecnenom správaní sa cudzích štátnych príslušníkov, ale svoje rozhodnutie riadne individualizoval a to vzhľadom na špecifiká a zistené skutočnosti v administratívnom konaní týkajúce sa žalobcovej osoby a jeho celkového správania sa počas celého administratívneho konania 36. Ohľadom námietky žalobcu o tom, že trpí psychickými problémami, ktoré pobyt v ÚPZC ešte zhoršuje poukazuje tunajší súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Szak/1/2026, podľa ktorého „ Súčasne však kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v konkrétnych okolnostiach tejto veci nemožno abstrahovať ani od aktuálneho zdravotného stavu žalobcu, ktorý si vyžiadal jeho hospitalizáciu. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa dlhodobo prejavoval impulzívnym, agresívnym a konfliktným správaním, pričom jeho aktuálna psychiatrická hospitalizácia naznačuje potrebu odbornej zdravotnej starostlivosti a stabilizovaného režimového prostredia. 37. Za týchto výnimočných okolností kasačný súd zastáva názor, že okamžité prepustenie žalobcu zo zaistenia bez stabilného sociálneho, pobytového a zdravotného zázemia by nemuselo byť v jeho vlastnom záujme. Naopak, mohlo by viesť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, strate kontinuity poskytovanej zdravotnej starostlivosti alebo k opakovaniu konfliktného správania. 38. Kasačný súd preto zdôrazňuje, že ďalšie trvanie zaistenia žalobcu v tomto prípade neplní iba procesnú funkciu zabezpečenia účelu konania podľa § 88a ods. 1 písm. c)ZoPC, ale v konkrétnych skutkových okolnostiach zároveň pôsobí stabilizačne a ochranne aj vo vzťahu k samotnému žalobcovi.“ 39. Pokiaľ žalobca opätovne poukazuje na to, že má mať zabezpečené ubytovanie, a poukázal na čestné vyhlásenie pána B. J. z 18. februára 2026, ktorý zároveň prisľúbil, že žalobcovi pomôže nájsť zamestnanie, tunajší súd uvádza, že s uvedenou námietkou sa už v právnej veci žalobcu viac krát vysporiadal tak Správny súd ako aj žalovaný. Pričom žalovaný v minulosti správne poukázal na nedostatky predmetného prehlásenia spochybňujúce jeho dôveryhodnosť, najmä čo sa týka, adresy nehnuteľnosti, v ktorej by malo byť žalobcovi poskytnuté ubytovanie, ako aj právneho postavenia vyhlasovateľa k predmetnej nehnuteľnosti, čo doposiaľ nebolo žalobcom reflektované a uvedené nedostatky hoc o nich má vedomosť neodstránil. Na základe uvedenej argumentácie je možné dospieť k logickému záveru, že bez uvedených náležitostí nie je možné overiť, či vyhlasovateľ reálne môže ubytovanie poskytnúť a zabezpečiť. 40. S ohľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný naplnenie účelu zaistenia riadne osvedčil logickými úvahami vychádzajúcimi z vlastných vyjadrení žalobcu, stanovený účel kontinuálne existuje a zároveň nebolo zistené, že ten by ku dňu rozhodovania správneho súdu odpadol. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. 41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: SpisovaZnacka
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.