Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19SaZ/5/2026 0726101003 20. 07. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101003.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E., F., číslo cestovného dokladu: XXXXXXXXX, zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. slobody 12, Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, so sídlom Paulínska 13, Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./XXXX-XX zo dňa 14.06.2026, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave p r i z n á v a správnej žalobe v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného G./XXXX-XX zo dňa 14.06.2026 odkladný účinok. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 10.07.2026, domáha, aby správny súd zrušil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. G./XXXX-XX zo dňa 14.06.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Napadnutým rozhodnutím bol žalobca podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b) a § 82 ods. 2 písm. n) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a územia všetkých členských štátov na územie F. podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona č. 404/2011 Z. z. Zároveň žalovaný uložil žalobcovi podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 1 rok a určil žalobcovi podľa § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 14 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. 2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že bez priznania odkladného účinku by mohlo dôjsť k jeho vyhosteniu do F. ešte pred rozhodnutím správneho súdu, čím by sa účel súdneho konania fakticky zmaril. Priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, naopak zabezpečí ochranu základných práv žalobcu garantovaných Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej musí mať opravný prostriedok účinný charakter. Žalobca uviedol, že má na území Slovenskej republiky maloletého syna a manželku a vycestovaním by boli porušené ich práva na rodinný život, došlo by k ohrozeniu výchovy maloletého dieťaťa, ktoré je odkázané na príjem a starostlivosť žalobcu, pretože aktuálne je jeho príjem jediným príjmom domácnosti. 3. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa vyjadril k žalobe a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vo vyjadrení zo dňa 17.07.2026 uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku
žalobe, nakoľko na to nevidí žiadny reálny a podstatný dôvod (cudzinec sa na území Slovenskej republiky nachádza bez akéhokoľvek pobytu. Cudzinec ako štátny príslušník F. H. môže na územie Slovenskej republiky a členských štátov vstúpiť a oprávnene sa zdržiavať len s platným cestovným dokladom a platným vízom, ak sa takéto vízum vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 1806/2018, počas rozhodného obdobia resp. s platným povolením na pobyt v zmysle zákona č. 404/2011 Z. z., ako aj v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 399/2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex schengenských hraníc"). 4. Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 SPP „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.“ 5. Podľa ustanovenia § 237 ods. 2 SPP „Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.“ 6. Podľa § 185 SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.“ 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.“ 8. Podľa § 186 ods. 2 SSP „Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.“ 9. Podľa § 189 SSP „Uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.“ 10. Podanie správnej žaloby vo veciach administratívneho vyhostenia nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže uznesením v odôvodnených prípadoch na návrh žalobcu priznať, pričom na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. V konaní vo veciach administratívneho vyhostenia možno aplikovať oba dôvody pre priznanie odkladného účinku uvedené v § 185 SPP. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom spolu so správnou žalobou, žiadal o priznanie odkladného účinku z dôvodu hrozby zmarenia účelu súdneho konania, v ktorom sa preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň poukázal na možné porušenie práva na rodinný život, keďže na území Slovenskej republiky sa zdržiava jeho manželka a ich maloleté dieťa, ktorí sú na neho finančne odkázaní. Žalobca zároveň tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. 11. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správny súd neskúma vecnú správnosť alebo zákonnosť napadnutého rozhodnutia – to je predmetom samotného meritórneho konania o správnej žalobe. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len „závažná ujma“). Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Závažnosť hroziacej ujmy posudzuje správny súd nielen z objektívneho hľadiska, ale aj subjektívne, zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu. 12. Pojem „závažná ujma“ je potrebné vykladať nielen z hľadiska materiálnych či finančných strát, ale predovšetkým optikou ochrany základných ľudských práv, osobnej integrity a rodinného života. V oblasti cudzineckého práva nadobúda táto hrozba špecifický rozmer, nakoľko výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedie k nútenému vyhosteniu cudzinca z územia Slovenskej republiky. 13. Správny súd po zhodnotení dôvodov uvedených žalobcom v správnej žalobe a jej prílohách a skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k záveru, že vo veci sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že s ohľadom na jeho osobné a rodinné pomery, ako boli žalobcom uvedené v správnej žalobe a v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, by nútené opustenie územia Slovenskej republiky pre neho a členov jeho rodiny mohlo znamenať hrozbu závažnej ujmy. Žalobca podľa názoru súdu osvedčil, že výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, resp. nie je možné vylúčiť, že by mu výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mohla vzniknúť závažná, či nenapraviteľná ujma. 14. Správny súd je zároveň presvedčený, že pre výkon žalobcovho ústavného práva na spravodlivý proces je potrebné, aby žalobca mohol zotrvať na území Slovenskej republiky do skončenia konania o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Hoci je žalobca v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, správny súd podotýka, že k právu na spravodlivý proces patrí aj právo účastníka vystupovať v konaní osobne a byť v kontakte so svojim právnym zástupcom. 15. Zároveň súd dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Verejný záujem nemožno vnímať zjednodušene len ako záujem štátu na rýchlom a nekompromisnom ukončení pobytu cudzincov, ktorý nemajú legalizovaný pobyt na území SR. Súčasťou verejného záujmu v demokratickom a právnom štáte je predovšetkým záujem na rešpektovaní ústavy, zákonov, medzinárodných zmlúv o ľudských právach a na zabezpečení spravodlivého a efektívneho súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej moci. V prejednávanej veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že zotrvanie žalobcu na území Slovenskej republiky do rozhodnutia súdu o žalobe by predstavovalo akékoľvek riziko pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo ochranu zdravia iných osôb. 16. Vzhľadom na žalobcom osvedčenú hrozbu závažnej ujmy správny súd podľa ustanovenia § 237 ods. 2 v spojení s § 185 písm. a) SSP návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Podľa § 186 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 17. Správny súd dáva zároveň do pozornosti, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v ustanovení § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd tiež dodáva, že uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).